9. schôdza

Vážený pán Viskupič, vy ste ekonóm, a preto ma prekvapilo, že ako jednu prvú vec ste napadli nejakú finančnú pomoc, ktorú parlament a Slovenská republika chce dávať ženám. Nazvali ste to ako nevhodnú, myslím, motiváciu. Tak ja vám to ekonomicky poviem takto.
Stihli sme zabiť 1,3 mil. detí doposiaľ, možno je vám to málo. Podľa mňa to je veľmi veľa na národ, ktorý má 5 mil. Predpokladajme, že tých 1,3 mil. ľudí, ktorí chýbajú na pracovnom trhu a boli by na ňom, že každé jeho z týchto detí by už dnes platilo, dajme úplne že najmenej, ročne tisíc euro na daniach. To znamená, že my sme si vyvraždili 30 mld. euro na daniach, keď vám to poviem ekonomicky.
Potom ste povedali, že ste za rodovú rovnosť, aby sme ju posilnili, ale zároveň ste nám vytkli, že muži sa vyjadrujeme k ochrane života. Ja nerozumiem, prečo v rámci rodovej rovnosti, keď ste ten advokát, ja ako muž nemám právo sa vyjadrovať k tomu, ako by sa život mal chrániť. A taktiež si nemyslím, že muž by nemal právo sa k nejakým témam sa vyjadrovať, rovnako ako žene by toto práva nemala mať.
Spomenuli ste tu najväčších advokátov na svete potratovej politiky a to je OSN, Svetovú zdravotnícku organizáciu, ešte ste tam mohli priložiť Európsku úniu. Ja vám poviem, zas na druhej strane Spojené štáty americké veľmi trestajú organizácie dnes, ktoré čo i len propagujú potraty po svete, odrezali ich od financií.
No takže v tejto veci ja úplne nerozumiem, bolo to úplne nekoherentné vystúpenie, pretože ste si navzájom tam odporovali vo veľmi veľa veciach. Práve naopak, ja si myslím, že spoločnosť sa nevyznačuje tým, ako efektívne, rýchlo kvalitne vie niekoho zabíjať, ale ako ho vie podporiť, aby, aby sa narodil a aby bol prínosom.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja vám ďakujem za naozaj civilný a vecný a faktický príhovor bez nejakých invektív, pretože mám pocit, že táto debata by sa mala viesť oveľa citlivejšie vzhľadom na tému, a nie aby sme jeden druhého nálepkovali takými a onakými invektívami. Ten tvoj názor, ktorý máš, je v podstate názor väčšiny obyvateľstva. Ak sa pozriem na prieskum, tak si to myslí väčšina voličov každej strany tu, že ten zákon, ktorý máme, je primeraný, a neni treba nejakých väčších reštrikcií. Tu sa naozaj bavíme o naozaj tej takej menšej minorite. Aj keď je pravda, že tento parlament je konzervatívnejší ako, ako naša spoločnosť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Viskupič, keď som dobre pochopil z vašej reči, tak ste povedali, že aj vďaka tomuto zákonu môžu ľudia odchádzať do zahraničia, kde to bude pre nich dostupné.
No, pán Viskupič, prijatie tohto zákona nespôsobí odchod mladých ľudí do zahraničia. Mladí aj starší ľudia odchádzajú a budú odchádza do zahraničia vtedy, keď nenájdu uplatnenie na Slovensku. A prečo ho opúšťali? No vďaka všetkým vládam od roku 1989. Aj vaša SaS-ka bola v jednej takej vláde, keď mladí, hlavne mladí ľudia odchádzali do zahraničia. A to, čo ste povedal o tej čiernej páske na oči, no tak nie je to čierna páska na oči. Je to morálna povinnosť, úplná samozrejmosť. Ja tomu hovorím ľudskosť, najhlbší ľudský cit, ktorý káže ochraňovať najbezbranejší ľudský tvor, to je dieťa v lone matky.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja nerozumiem slovnému konštruktu reprodukčné práva žien. Takýto eufemizmus mi trocha pripomína takisto konštrukt, ktorý používal jeden alkoholik, že humanitárne bombardovanie. Obidva tieto konštrukty vedú nakoniec k smrti. Dobre vieme, že tá, tie naše generácia ľudí vychovaná pod vplyvom liberálnych médií je egocentrická, pokrytecká a myslí predovšetkým na seba a nemyslia v takom širšom kontexte. Vieme takisto, že chudoba v dnešnej dobe nie je hlavný dôvod pre interrupcie, ale sú to väčšinou osobné, osobné dôvody. Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič, ja sa možno budem opakovať, ale napriek tomu vám položím otázku. Čo je viac, 47-tisíc žien ročne, ktoré zomrú v podstate vlastnou vinou, vlastným rozhodnutím, tým, že sa rozhodnú podstúpiť ilegálnu interrupciu, alebo 26 mil. detí, ktoré zomrie ročne po celom svete nie vlastnou vinou, ale v podstate len vďaka tomu, že zákony v týchto krajinách umožňujú ich zabíjanie, a to zvlášť v prípade, o ktorom som už tiež hovoril, že z tých 47-tisíc žien ročne, čo zomrie na ilegálne interrupcie, je 98 % zo štátov, ktoré sú rozvojové, z Afriky, z Ázie, jednoducho nie zo štátov, ktoré sú porovnateľné so Slovenskom.
Takže strašiť tým, že teraz keby sme obmedzili interrupcie, bude dochádzať k nejakým masovým, masovým úmrtiam žien, je absolútne scestné.

Ďakujem ti, pán kolega Viskupič, za kultivované vystúpenie na obranu iných ústavných práv, ako sú tie, ktoré z nízkych popudov tu prezentujú ľudia okolo Mariana Kotlebu.
Ten problém je ten, že tu dochádza k stretu základných ústavných práv, a pre tých, ktorí sú právnici, je zjavné, že neexistuje hierarchia ústavných práv. Všetky ústavné práva sú postavené na roveň. A tak, ako je umelé prerušenie alebo umelé ukončenie tehotenstva upravené doteraz, tak je tým vytvorený, vytvorená jemná rovnováha, ktorú by bolo najlepšie nenarušovať, pretože nie je to jednoduchý problém. A tí, ktorí narušujú túto rovnováhu, si musia uvedomiť, mali by si uvedomiť, že narušujú spoločenskú rovnováhu celú, a to sú veľmi vážne veci.
V krajinách, ktoré sú oveľa rozvinutejšie, pokiaľ ide o ochranu základných ľudských práv a ktoré sú konzervatívnejšie, ako je Slovensko, napríklad Spojené štáty, je táto úprava obdobná, ako je u nás, dlhodobo platná a je rohodnu..., bolo rozhodnutá v 70. rokoch minulého storočia a nikomu sa nechce ísť do jej zmeny, pretože rovnováha spoločnosti je dôležitejšia ako nejaké primitívne politické ciele.

Ďakujem pekne za slovo. V hnutí OĽANO sú prezentované konzervatívnejšie i liberálnejšie názory na tému umelého prerušenia tehotenstva. Ochrana života je prioritná aj pre nás liberálnejších poslancov OĽANO, no na druhej strane stojí právo na rozhodnutie ženy. Preto si myslím, že nie je správne zasahovať do intímnych rozhodnutí partnerov, ale skvalitňujme gynekologickú starostlivosť o ženy, zaveďme do škôl sexuálnu výboru alebo výchovu k manželstvu, materstvu a rodičovstvu a nechajme právo rozhodnúť sa a niesť za toto rozhodnutie zodpovednosť na žene, resp. na oboch partneroch. Verím, že mladí ľudia tak lepšie pochopia v živote svoju zodpovednosť a budú ro..., budú rozumieť tomu, čo narodenie dieťaťa v živote ženy alebo partnerov znamená.
Je našou povinnosťou vytvárať kvalitné životné podmienky pre ľudí žijúcich na Slovensku, ale nemôžme takýmto tvrdým spôsobom zasahovať do základných práv a slobôd žien, preto súhlasím s vami, pán poslanec Viskupič.
Ďakujem pekne za slovo.

Kolega Marián, si liberálne zmýšľajúci človek, ja, naopak, som konzervatívne zmýšľajúci. Napriek rozdielnym pohľadom a názorom na hodnotové otázky si ťa ako človeka veľmi vážim. Za krátku dobu, ako som ťa spoznal, tak naozaj si veľmi príjemný a ľudský človek, takisto ako aj mojich ďalších kolegov v našom klube, ktorí majú na hodnotové otázky iné názory.
Potešil ma tvoj úvod v rozprave, že aj ty si za ochranu života, len škoda že aj napriek tomuto názoru nepodporuješ právo a šancu narodiť sa každému počatému dieťaťu. Mne záleží na každom zachránenom a narodenom dieťati, a preto ako poslanec tohto pléna podporím každý návrh zákona, ktorý zvyšuje šancu deťom narodiť sa, ako je to uvedené v našej Ústave. Každý má právo na život, ľudský život je hodný ochrany už pred narodením a nikto nesmie byť pozbavený života.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Skúsim na pána Suju, zákaz, sprísnenie, spomínal som oba, oba termíny. Každopádne ani aktuálny zákon nezakazuje mať rodinu. Kvôli tomu, aby sme mali rodiny nemusíme meniť zákon.
Pán poslanec Taraba, skúsme sa teda zamyslieť, prečo máme tak málo detí, prečo teda tí rodičia nechceli, aby sa narodili, prečo, prečo ľudia nechcú mať deti. Toto riešme a hľadajme spoločne všetci tú cestu, aby ľudia chceli mať deti a aby ich mali a aby sme to podporovali.
Pán kolega Stančík, ďakujem pekne.
Pán kolega Mizík, viete, prečo by ľudia odišli. Poviem vám, spomeňme si všetci, niektorí sme mladí boli dávnejšie, niektorí sú mladí teraz, pre mladého človeka je tou prvou a najcennejšou hodnotou sloboda. Všetci sme chceli, keď sme boli mladí, odísť z neslobodnej krajiny, to je ten dôvod, prečo by ľudia, mladí ľudia chceli odísť, ak sa naša krajina posunie k menej slobodnej krajine.
Pán poslanec Schlosár, len veľmi jednoducho. Dôležitý je každý jeden život, aj tie, čo rátate vy, aj tie čo som rátal ja. Každého jedného života je škoda, ak sa, ak sa proste skončí.
Pán kolega Baránik, ďakujem pekne. Presne toto bolo dobre povedané. Aktuálny zákon je časom preverená rovnováha. Tá, tá krehká rovnováha, ktorá funguje. A funguje, fakt funguje. To znamená, je najlepšie riešenie nemeniť to, čo funguje.
Pani kolegynka Brisudová, veľmi pekne ďakujem. Úplne súhlasím s tým, čo ste povedali. Ďakujem.
Aha, ešte, ešte, áno, ešte mám desať sekúnd. Pán kolega Kuriak, ja si myslím, že sa zhodneme ešte viac, než sa nám zdá, aj keď sme na oboch stranách spektre, či liberálne, alebo, alebo teda konzervatívne. Obaja máme naše deti za to najcennejšie, čo máme, a obaja robí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Panie poslankyne, páni poslanci, ja tu nechcem na záver dlho rečniť, pretože samotným rečnením nezachránime ani jeden ľudský život. A, naopak, kým tu my rečníme, tak naďalej prebieha zabíjanie nenarodených detí aj u nás na Slovensku.
Ja sa preto obmedzím len na možno jednu takú záverečnú myšlienku, ktorá je reakciou na to, čo tu odznelo zo strany odporcov našich dvoch návrhov zákonov, ktorí tvrdia, že aj naša dôvodová správa alebo už ani tieto naše vystúpenia, že tu neboli povedané žiadne medicínske argumenty, že to je všetko iba ideológia, politika, náboženstvo.
Ja sa spýtam. Potrebujeme nejaké medicínske argumenty na to, aby sme mohli konštatovať, že my, čo tu sedíme v tejto, v tejto sále, že sme ľudia? Potrebujeme nejaké medicínske argumenty na to, aby sme mohli povedať, že ako ľudia máme právo na život? Pretože na tieto veci nepotrebujeme medicínske argumenty, tieto veci sú natoľko zjavné a jasné, ako je zjavné aj to, že človek je človekom od počatia. Ale keď už chcete počuť nejaký medicínsky argument, alebo teda pohľad lekára alebo lekárov, tak ja vám jeden poviem.
Dovolím si odcitovať osobu, ktorú som tu spomínal, aj v predchádzajúcich rozpravách som ho spomínal, ale ktorý dobre vystihol to, ako sa pozerajú lekári, tí, ktorí majú priame skúsenosti s vykonávaním interrupcií na túto problematiku. Je to americký, je to americký profesor Bernard Nathanson, lekár, jeden z hlavných protagonistov legalizácie interrupcií v Spojených štátov. Dokonca bol riaditeľ jednej z najväčšej interrupčnej kliniky v Spojených štátoch. Sám vykonal viac ako 5-tisíc, viac ako 5-tisíc umelých ukončení tehotenstva. Čiže je to človek, ktorý sa priamo s tým stretol, ktorý vedel, čo robí, videl, ako vyzerá to, to, čo vy nazývate embryo, ale my to nazývame človek vo fáze embrya, alebo to, čo nazývate ako plod, ale my ho nazývame človekom alebo je to človek, len vo fáze ľudského plodu. Tak ten sa svojho času vyjadril. Citujem: "Som doktor Bernard Nathanson posledný žijúci spoluzakladateľ NARAL, propotratovej organizácie, ktorú sme založili v New Yorku koncom 60. rokov 20. storočia.
Založili sme ju, aby sme rozšírili propotratovú mentalitu po celej krajine. Jednou z našich stratégií, ktorými sme chceli zmiasť ľudí, bolo popieranie faktu, o ktorom sme všetci vedeli, umelý potrat zabíja existujúcu ľudskú bytosť. Toto bola najväčšia chyba môjho života a najväčšia chyba dejín nášho národa.
Preto, panie poslankyne a páni poslanci, na záver neurobme tú istú chybu aj my.
Ďakujem.