9. schôdza

Ďakujem pekne. Dámy a páni, ide o zákon, ktorý v skrátenom konaní v súvislosti s opatreniami COVID-19 odstraňuje komplikáciu, ktorú nám spôsobuje mimoriadny stav.
Je to komplikácia, že niektoré obhliadky a stretnutia komisionálne, ktoré, ktoré kvôli mimoriadnemu stavu sme zakázali, lebo sme chceli brániť šíreniu nákazy, sa už tri mesiace nekonajú, ale pritom už opatrenia týkajúce sa hromadných zhromaždení skončili, nie však mimoriadny alebo výnimočný stav, preto to prechodné opatrenie sa týka iba doby trvania mimoriadnej situácie núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19. To opatrenie znamená, že v prípade jedného toho zákona miestna obhliadka alebo ústne pojednávanie, alebo ich vykonanie na žiadosť účastníka konania počas trvania mimoriadnej situácie núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa vykonáva v nevyhnutnom rozsahu. Čiže môže sa vykonávať v nevyhnutnom rozsahu, samozrejme, pri splnení, ako je známe hygienických predpisov, ktoré vydáva hlavný hygienik.
V prípade druhého zákona je to obdobné. Miestna obhliadka alebo ústne pojednávanie, alebo ich vykonanie na žiadosť účastníka konania sa počas trvania krízovej situácie vykonávajú v nevyhnutnom rozsahu. Prvý citát bol zo zákona č. 484/2013 Z. z. A druhý zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a zmene a doplnení niektorých zákonov. Toto je opatrenie, ktoré veľmi pomôže tomu, aby už v týchto mesiacoch obhliadky alebo spoločné rokovania v teréne mohli pokračovať.
Ďakujem za pochopenie.

Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, pán minister, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 211 zo 14. júla 2020 pridelila vládny návrh zákona o niektorých opatreniach v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19, tlač 177, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 30 zo 14. júla 2020 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 3 zo spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanovenia zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 32 zo 14. júla 2020. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložené dva návrhy zákonov, jeden sa týka novely Ústavy Slovenskej republiky a jeden sa týka novely zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov sme predložili za poslanecký klub Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko.
Cieľom týchto návrhov je znížiť počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 a tým zefektívniť prácu Národnej rady Slovenskej republiky ako ústavodarného a zákonodarného orgánu štátu a súčasne znížiť zaťaženie štátneho rozpočtu.
A, samozrejme, účinnosť zákona je od nového volebného obdobia. Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k tlači 141 a k tlači 142.
Oba návrhy spĺňajú z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby tlač 141 návrhu ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 14. septembra 2020.
Predseda Národnej rady taktiež navrhol, aby tlač 142 návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 11. septembra 2020 a gestorský výbor do 14. septembra 2020. Zo znenia oboch návrhoch je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že tlač 141 návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní, ďalej odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že aj tlač 142 návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň, aby oba návrhy pridelil výborom vrátane určenie gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Nič sa nestalo. Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ešte raz panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som pár slovami, pár minútami odôvodnil tento návrh novely dvoch zákonov.
Slovensko nepotrebuje 150 poslancov. Slovensko je malá krajina, niečo vyše 5 mil. obyvateľov a 150 poslancov je slušný počet. Sú tam náklady na ich mzdy, kancelárie asistentov, všeobecnú prevádzku, preto si myslím, že by sme ušetrili niekoľko miliónov eur ročne, čo nie je úplne zanedbateľná finančná čiastka. Toľkoto k návrhu na zníženie počtu poslancov NR SR, ktorý predkladám a o ktorom veľmi dúfam, že si ho, ctení páni poslanci, osvojíte.
Priatelia, toto boli slová Richarda Sulíka spred zhruba desiatich rokov, kedy tiež strana Sloboda a Solidarita predkladala podobný návrh zákona na zníženie počtu poslancov zo 150 na 100. Dnes je SaS-ka vládnou stranou a ja verím, že zostane táto strana konzistentná a osvojí si tento návrh za svoj a bude hlasovať za jeho podporu. V minulosti bola tiež zorganizovaná, zorganizované referendum, kedy sa 926-tisíc ľudí vyjadrilo za zníženie počtu poslancov, a vtedy tiež bolo pánom dnešným ministrom hospodárstva vyjadrené, že poslanci ignorujú vôľu jedného milióna voličov o zníženie počtu poslancov.
Priatelia, je načase, aby ste túto vôľu pretavili do novely ústavy, novely zákona, aby sme konečne zefektívnili prácu najvyššieho zákonodarného zboru. V zmysle zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky má každý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky na plat, ktorý je vo výške trojnásobku priemernej mzdy. Pri znížení počtu poslancov o 50 a súčasnom zachovaní platnej legislatívy by sa znížili náklady štátu na platy o zhruba 13,7 mil. eur. Ďalej majú ná..., ďalej majú nárok na diéty a náhrady ďalších výdavkov spojených s výkonom funkcie poslanca, tzv. paušálne náhrady. Pri znížení počtu poslancov o 50 pri súčasnom zachovaní platnej legislatívy sa znížia náklady štátu na paušálne náhrady poslancov za jedno volebné obdobie v rozmedzí od 5,5 do 7 mil. eur. Ďalej majú návrh..., nárok na asistenta a kanceláriu, pričom odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku sú vo výške 2,7-násobku priemernej mzdy. Pri znížení počtu poslancov o 50 a súčasnom zachovaní platnej legislatívy sa znížia náklady štátu na odmenu asistentov a ich poslanecké kancelárie za jedno volebné obdobie o 7 mil. eur. Celková úspora na platoch, paušálnych náhradách, odmenách asistentov a poslaneckých kanceláriách predstavuje za jedno štvorročné volebné obdobie sumu minimálne 25,5 mil. eur, môže však presiahnuť sumu až 26 mil. Zníženie počtu poslancov na 100 sa môže odraziť aj na znížení počtu zamestnancov, ako aj na znížení nákladov na náhrady za ubytovanie poslancov, náklady na cestovné náhrady pri cestách poslancov do zahraničia, nákladov na technické prostriedky potrebné na výkon mandátu poslanca, nákladov na ubytovanie poslancov, nákladov na prevádzku poslaneckej kancelárie v priestoroch Národnej rady, čo by prinieslo ďalšie úspory finančných prostriedkov čerpaných zo štátneho rozpočtu.
Pri znížení počtu poslancov o 50, to znamená o jednu tretinu, by súčasne došlo k zefektívneniu práce Národnej rady, nakoľko legislatívny proces by zákonite prebiehal podstatne rýchlejšie aj efektívnejšie. Dá sa totiž oprávnene očakávať menší počet poslancov prihlásených do rozpravy a s faktickými poznámkami či procedurálnymi návrhmi v pléne, ako aj na výboroch Národnej rady. Sto poslancov je absolútny dostatočný počet na to, aby Národná rada Slovenskej republiky plnila svoju ústavnú funkciu.
V Ústave Slovenskej republiky máme zakotvený zákaz imperatívneho mandátu, čo znamená, že poslanci mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Dlhodobé skúsenosti z praktického fungovania Národnej rady však jasne ukazujú, že jednotliví poslanci, až na malé výnimky, hlasujú jednotne podľa svojej príslušnosti k poslaneckým klubom, pričom vystúpenia v rozprave nemajú žiaden alebo majú len minimálny vplyv na zmenu ich vopred dohodnutého hlasovania. Vzhľadom na toto je zrejmé, že v zásade nezáleží, či o danej veci hlasuje 150 poslancov, alebo len 100 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Navyše mnohí poslanci sa do práce Národnej rady zapájajú len v minimálnej miere, čo dokazuje ich nízky počet vystúpení v rozprave, počet podaných návrhov zákonov, pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
V súčasnosti pripadá na jedného poslanca v Národnej rade Slovenskej republiky okolo 36-tisíc obyvateľov Slovenskej republiky. Komparáciou parlamentných systémov v iných členských štátoch Európskej únie bolo zistené, že 12 štátov má väčší počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca parlamentu, ako má Slovenská republika. Dokonca aj po znížení počtu poslancov na 100 bude ešte stále šesť štátov v rámci Európy s vyšším počtom obyvateľov na jedného poslanca parlamentu. Len pre ilustráciu, napr. v Nemeckej spolkovej republike pripadá na jedného poslanca 116-tisíc obyvateľov, Španielsko: 75-tisíc, Holandsko: 75-tisíc, Francúzska republika: 72 -tisíc a tak ďalej, Česká republika napr. 37-tisíc, Slovenská republika 36-tisíc.
Z uvedeného je zrejmé, že vyšší počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca parlamentu, ako je v súčasnosti v Slovenskej republike, nie je ničím výnimočným a funguje v mnohých členských krajinách Európskej únie bez akýchkoľvek problémov. Predložený návrh zákona má jednoznačne pozitívny vplyv na štátny rozpočet.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás preto požiadať, aby ste o 17. 00 hod. predložený návrh zákona posunuli do druhého čítania, aby sme mohli spolu rokovať o prípadných zmenách, ak by ste nesúhlasili s číslom sto a mali by ste možno nejaké iné návrhy väčšie, možno menšie. Budeme sa môcť o tom rozprávať v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh zákona v mene poslancov Národnej rady Mariána Saloňa, Petra Šucu a Jaroslava Bašku, ktorým sa dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Dôvodom na predloženie tohto navrhovaného zákona je opätovné zavedenie tzv. zbraňovej amnestie, v dôsledku ktorej zaniká trestná činnosť nedovoleného ozbrojovania osobám, ktoré bez povolenia držia vymedzené strelné zbrane alebo strelivo do tých zbraní a v zákonom ustanovenej lehote odovzdajú tieto zbrane alebo strelivo do úschovy Policajnému zboru.
Táto navrhovaná zmena zákona vlastne umožňuje zánik trestnosti činu nedovoleného ozbrojovania od 1. novembra 2020 do 30. apríla 2021 a má za cieľ vytvoriť na časovo obmedzené obdobie za podmienky zániku trestnosti nedovoleného ozbrojovania možnosť dobrovoľne odovzdať zbraň kategórie A, kategórie B a kategórie C alebo strelivo do týchto zbraní definovaných kategórií ktorémukoľvek útvaru polície, ktorú osoba prechováva bez povolenia.
Cieľom navrhovanej zmeny zákona je zníženie počtu nelegálne držaných zbraní a streliva a tým zníženie rizika, že sa týmito strelnými zbraňami bude páchať trestná činnosť, ako aj prípadná identifikácia zbraní, ktoré mohli byť použité v súvislosti s páchaním trestnej činnosti.
Predložený návrh vychádza zo skúseností z predchádzajúcich zbraňových amnestií. Tu si dovolím pár čísel.
Prvá zbraňová in..., prvá zbraňová amnestia, ktorá bola od 14. apríla 2005 do 14. apríla 2006, čiže trvala 12 mesiacov, bolo odovzdaných 3 463 kusov zbraní. Pri tejto prvej zbraňovej amnestii neboli, sa nevzťahovala táto zbraňová amnestia aj na strelivo, čiže len na zbrane.
Druhá zbraňová amnestia, ktorá bola od 1. novembra 2009 do 31. mája 2010, tam sa tá tendencia zvýšila. Bolo vyzbieraných odovzdaných 4 367 kusov zbraní a 45 684 kusov streliva.
A tretia zbraňová amnestia, ktorá vlastne bola posledná, bola od 1. decembra 2014 do 31. mája 2015, kde bolo odovzdaných počas tejto amnestie 3 035 kusov zbraní a 36 326 kusov streliva.
Čiže počas týchto troch zbraňových amnestií sa odovzdalo 10 865 kusov zbraní a 82 010 kusov streliva.
Táto navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj so všetkými medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh novelizácie zákona nepredpokladá zvýšený nárok na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Predkladaný návrh zákona nezakladá nároky na pracovné sily ani na organizačné zabezpečenie.
Dovoľte mi ešte jeden taký postreh. Tieto jednotlivé zbraňové amnestie boli vždy vnímané ako čisto odborná téma, čo vlastne aj deklarujú jednotlivé hlasovania. Ja som si spravil taký prierez tých hlasovaní. V roku 2005 to bol ako opozičný návrh, kde z prítomných 128 poslancov bolo 123 za, 3 boli proti, zdržali sa 2. V roku 2009 to bol vládny návrh zákona, kde zo 129 prítomných bolo 119 za, zdržali sa 10, nikto nebol proti.
A pri poslednej zbraňovej amnestii to bol vládny návrh, kde bolo zo 131 prítomných poslancov 130 poslancov za, nikto nebol proti a zdržal sa 1 poslanec.
Takže, milí, milé kolegyne, kolegovia, ja verím, že aj v tomto prípade to bude čisto o odbornosti tohto zákona, a verím, že, že nám podporíte tento zákon.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spravodajskú informáciu k predmetnému bodu rokovania. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 149). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 11. septembra 2020 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2020.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu rokovania.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada uznesením č. 176 z 10. júna 2020 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila ako gestorský výbor, a určila lehotu na jeho prerokovanie.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporučil ho Národnej rade schváliť. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva 26 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona (tlač 108a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 77 z 15. júla 2020. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené pani poslankyne, páni poslanci, rokujeme o návrhu zákona o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorým sa má nastaviť nový spôsob voľby generálneho prokurátora, nový rozsah uchádzačov o funkciu generálneho prokurátora a takisto nový rozsah navrhovateľov, ktorí môžu navrhovať kandidátov na funkciu generálneho prokurátora, ako aj o nových dôvodoch na možnosti odvolania z funkcie generálneho prokurátora. Tak je nastavený pôvodný návrh zákona, ktorý bol veľmi stručný, jasný a krátky, mal štyri strany a samotní predkladatelia v čase jeho predloženia týmto argumentovali, že ide o jednoduchý poslanecký návrh zákona, ktorý nebolo potrebné dávať v štandardnom legislatívnom procese vedenom vládou, teda s riadnym pripomienkovým konaním, kde by sa mala možnosť k tomu vyjadriť široká odborná verejnosť, kde by sa tieto pripomienky riadne vyhodnotili a zdôvodnili, prečo sa neakceptujú, resp. sa akceptujú. K tomuto krátkemu návrhu zákona bolo, sa rozprúdila obrovská verejná diskusia mimo teda riadneho pripomienkového konania, kde sme dostali rôzne listy odborných, stavovských organizácií, a vyjadrila sa k nesúhlasne k niektorým ustanoveniam tohto navrhovaného zákona aj sama pani ministerka spravodlivosti, aj sama pani prezidentka. Nehovoriac o tom, teda že v legislatívnom procese už medzičasom je aj návrh Generálnej prokuratúry na samostatný nový zákon, resp. novelu zákona.
Na tlak tejto širokej verejnosti, ktorá v zásade mala zásadné pripomienky a zásadné rozpory vo vzťahu k okruhu kandidátov, ktorí majú byť zvolení za generálneho prokurátora, ako aj k spôsobu zániku, resp. k novému dôvodu na odvolanie generálneho prokurátora, ako aj na hlasy opozície boli na..., bola nakoniec vedená diskusia predkladateľmi s subjektami, ktoré sa prihlásili do takejto diskusie tu na pôde Národnej rady, kde tieto pripomienky, ktoré tieto subjekty mali, boli opätovne tlmočené a kde bol opätovne tlmočený nesúhlas s tým, aby sa generálnym prokurátorom mohol stať človek, ktorý nie je z prokurátorského stavu, nemá skúsenosti s vedením takejto organizácie, a takisto boli kritizované aj dôvody na odvolanie generálneho prokurátora ako vágne dôvody, ako dôvody, ktoré sú veľmi subjektívne, v ktorých je možnosť veľmi subjektívneho hodnotenia a kde pri spôsobe odvolania generálneho prokurátora z týchto dôvodov nebude prebiehať žiadne dokazovanie, ale jednoducho hlasovaním poslaneckého zboru poslanecký zbor vyjadrí, či si myslí, že generálny prokurátor naplnil takéto dôvody, teda že nevykonával svoju funkciu riadne, čestne, nestranne a... (reakcia z pléna) nezávisle a jednoducho hlasovaním bez akéhokoľvek dokazovania odhlasuje politicky, že generálny prokurátor toto nespĺňa, a dá návrh prezidentovi, resp. pani prezidentke v súčasnosti na jeho odvolanie. K tomuto takisto verejná odbornosť, odborná verejnosť dala pripomienky, že takéto, takýto spôsob a proces je veľmi vágny a je čisto politizáciou prokuratúry, pretože politici svojím hlasovaním jednoducho takto môžu odvolať ktoréhokoľvek prokurátora len preto, že sa im politicky nehodí. Na to prišiel dnes na výbor, resp. pred pár dňami bol rozoslaný, ale dnes bol na prerokovaní cez obed o 13.00 hod. prijatý pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorý v časti upravuje nejaké legislatívnotechnické nejasnosti, resp. rozpory, avšak vo veľkej časti upravuje ako prílepok, s tým nesúhlasím s pánom predkladateľom, že to to nie je prílepok, ja si myslím, naopak, že to prílepok je, zákon o prokurátoroch, kde celú právnu úpravu, ktorá sa vzťahuje k navrhovanému zákonu o prokuratúre, presúva aj na proces voľby a odvolávania špeciálneho prokurátora, teda vôbec nesúvisiaca agenda s tým, ktorá bola pôvodne návrhom zákona, a tento pozmeňujúci návrh má 16 strán. Čiže hneď je to už krátky zákon, poslanecký štvorstranový, ale ide o 4 plus 16 strán, kde sa úplne nanovo koncepčne odlišne, zásadne koncepčne odlišne upravuje voľba a odvolávanie špeciálneho prokurátora s tým, že špeciálny prokurátor doteraz bol vždy prokurátorom z Generálnej prokuratúry, ktorého navrhoval generálny prokurátor. Má to svoju logiku a svoj zmysel, pretože tak ako vládna koalícia pri iných funkciách dnes hovorí, čo v minulosti kritizovala, a dnes hovorí, že podriadený zamestnanca alebo podriadené funkcie aj vo vedení jednotlivých, či už ministerstiev, štátnych podnikov, resp. aj napríklad okresných úradov majú mať dôveru svojho nadriadeného, svojho šéfa, napríklad ministra, tak tu zrazu to neplatí. Špeciálny prokurátor je námestníkom generálneho prokurátora, ale tu zrazu v tejto novej úprave, ktorá bola predložená pozmeňovacím návrhom na výbore, už špeciálny prokurátor nemusí mať dôveru generálneho prokurátora, pretože ho bude voliť Národná rada spomedzi akéhokoľvek kandidáta, ktorý dokonca ani prokurátorom byť nemusí alebo nemusel. Už vôbec nie prokurátorom Generálnej prokuratúry. Čiže považujeme to za, za hrubý zásah legislatívneho procesu. Za prvé, že sato robí takýmto prílepkom. Za druhé, že tento návrh rozšírenia na špeciálneho prokurátora nebol vôbec diskutovaný ani v takej diskusii verejnej, ako bola ako generálnemu prokurátorovi, úplne neštandardnej, ale aspoň aká-taká bola. K tomuto špeciálnemu prokurátorovi a k tejto úprave vôbec nebola žiadna diskusia a dnes sa tu predkladá takýmto poza bučky na výbore pozmeňovacím návrhom v pléne dnes o 13.00 hod. tak, aby sme dnes o priatej o tom hlasovali. Čiže považujem to za neprípustný prílepok v rámci rokovacieho poriadku a verím, že tento pozmeňujúci návrh neprijmete a v prípade, že prijmete, tak verím, že pani prezidentka v zmysle svojich vyjadrení o čistote legislatívneho poriadku sa s týmto takisto vysporiada.
Poďme teraz ale ku konkrétni..., konkrétnym ustanoveniam toho pôvodného návrhu, pretože k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý dnes bol podaný na výbore, je ťažko nejakým spôsobom reagovať a ťažko nejakým spôsobom podávať pozmeňujúce návrhy, pretože k pozmeňujúcim návrhom, ktoré odzneli na výbore, nie je možné podávať už pozmeňujúce návrhy v pléne. Bolo by to možné tak, že ja by som celý ten pozmeňujúci návrh 16-stranový musel prepísať nanovo a upraviť nanovo všetky tie ustanovenia, ktoré tam sú, čo vzhľadom k tomu, že bol prijatý dnes o 13.00 hod. na výbore resp. 14.00 hod., ako nie je možné, nie je možné stihnúť. Čiže budem sa venovať čisto, čisto ustanoveniam, ktoré sa týkajú pôvodného návrhu, teda návrhu na voľbu a odvolávanie generálneho prokurátora. Najprv to odôvodním, a tak ako káže rokovací poriadok, a potom prednesiem samotný, samotný pozmeňujúci návrh.
Tento pozmeňujúci návrh má tri body, v týchto troch bodoch riešime tri veci. Jednu vec je okruh osôb, ktoré sa môžu stať generálnym prokurátorom. Máme za to, že ten okruh môže byť rozšírený, ale nie na hocikoho, a preto navrhujeme, aby to mohol byť len prokurátor alebo sudca za podmienok, ktoré už terajšia koalícia v svojom návrhu zákona nastavila, resp. aj za podmienok, ktoré boli v pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol prijatý dnes na výbore, tie sme do tohto bodu doplnili, čiže spĺňa tento bod všetky tie podmienky, ktoré si koalícia navrhla, to znamená, že má 40 rokov, že najmenej 5 rokov funkciu prokurátora alebo sudcu vykonáva, že má vysokoškolské právnické vzdelania II. stupňa, že nebol predtým, nevykonával funkciu prezidenta, poslanca, člena vlády, vedúceho riaditeľa alebo podpredsedu ostatného ústavného orgánu štátnej správy alebo orgánu štátnej správy a tak ďalej, čiže všetky tie veci, ktoré sú v pozmeňujúcom návrhu.
Ďalej 2. bod je bod, ktorý je legislatívnotechnický a odstraňuje určité nezrovnalosti, ktoré si myslíme, že v súčasnom znení sú tak, ako sú správne, a majú tak byť. Týka sa to toho, že zánik funkcie generálneho prokurátora je vtedy, ak mu boli obmedzené práv..., obmedzené práv..., na právne úkony, resp. ak bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
No a tretí bod tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý prednesiem, sa týka možnosti odvolania generálneho prokurátora. Kritizovali sme tak ako odborná verejnosť, či už prokurátorská, sudcovská alebo aj pani prezidentka, pani ministerka, tie ustanovenia, ktoré sú tam, že sú vágne, to znamená, že riadne, čestne, nestranne a nezávisle vykonáva svoju funkciu, ale nakoniec sme sa zhodli na tom, že takéto dôvody by mohli byť, ale nie tak, že ich bude politická moc svojím hlasovaním v parlamente jednoznačne vyhlásiť, ale tak, že o tom bude rozhodovať nezávislý orgán.
Čiže toto tento tretí bod znamená to, že Ústavný súd ako nezávislý orgán súdnictva by rozhodoval na návrh troch pätín poslancov o tom, že či boli splnené zákonné dôvody, resp. či generálny prokurátor porušil zákonné povinnosti, pretože keď takéto niečo do zákona dáme, že má plniť funkciu riadne, čestne, nezávisle a nestranne, tak sa to stáva zákonnou povinnosťou. Ak generálny prokurátor prestane plniť zákonnú povinnosť, tak mal by to, niekto o tom rozhodnúť a niekto by o tom mal rozhodnúť nie politickým hlasovaním v parlamente, ale mal by o tom rozhodnúť na základe nejakého dokazovania. No a takéto dokazovanie v zásade vie urobiť len súdny orgán, náležite ho aj odôvodniť, aby sa potom subjekt, voči ktorému takéto rozhodnutie smeruje, vedel aj brániť. A preto navrhujeme v tomto treťom bode, aby na návrh troch pätín poslancov, resp. prezidenta Slovenskej republiky Ústavný súd v rámci disciplinárneho konania rozhodol, že či generálny prokurátor naplnil tieto konania, teda že konal nečestne, neriadne, nestranne, resp. stranne alebo závislo, a ak zhodnotí, že naozaj sa dopustil takéhoto konania, tak vydá rozhodnutie, na základe ktorého prezidentka Slovenskej republiky generálneho prokurátora odvolá, resp. neodvolá. Čiže takýto krátky pozmeňujúci návrh predkladáme, predložili by sme ho aj vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi, ak by k..., v rámci legislatívneho procesu ten návrh zákona prišiel ako celok aj so špeciálnym prokurátorom, len ako som už povedal vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi to nemôžme urobiť, pretože to prišlo pozmeňujúcim návrhom.
Čiže aj z tohto dôvodu dávam prvý návrh a ten prvý návrh, pán spravodajca, je vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.
A v prípade, že takýto návrh nebude schválený, tak podávam pozmeňujúci návrh s tým, že najprv by som požiadal, aby sa hlasovalo osobitne o bodoch 1, 2, 3, 10, 11 a 12 zo spoločnej správy. Ešte raz: 1, 2, 3, 10, 11 a 12 zo spoločnej správy, a takisto aby sa hlasovalo o každom bode môjho pozmeňujúceho návrhu alebo nášho pozmeňujúceho návrhu osobitne.
No a teraz by som na záver prečítal tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska a Martina Nemkyho k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej Juraja Šeligu, Alojza Baránika, Ondreja Dostála, Petry Hajšelovej a Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 108).
1. V čl. I bode 1 § 7 odsek 3 znie:
„3. Za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor alebo sudca, ktorý dosiahol vek najmenej 40 rokov, ak s vymenovaním súhlasí a ak aspoň pätnásť rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta, z toho najmenej päť rokov funkciu prokurátora alebo sudcu, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, je bezúhonný, posledné dva roky pred vymenovaním nevykonával funkciu prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, predsedu, vedúceho, riaditeľa alebo podpredsedu ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, štátneho tajomníka, verejného ochrancu práv, generálneho tajomníka služobného úradu, predsedu samosprávneho kraja, primátora alebo starostu a jeho morálne vlastnosti a doterajší život dávajú záruku, že funkciu generálneho prokurátora bude riadne a čestne vykonávať. Splnenie týchto podmienok overuje príslušný výbor národnej rady pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie.“
2. Článok I bod 4 sa vypúšťa.
Ostávajúci bod sa primerane prečísluje.
3. V čl. I bod 5 znie:
5. V § 8 ods. 3 písmeno g) znie:
„g) spáchal čin, ktorý je podľa právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vydaného v disciplinárnom konaní nezlučiteľný s výkonom funkcie generálneho prokurátora, alebo podľa právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vydaného v disciplinárnom konaní prestal svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne,“.
Ďakujem, skončil som.

Pán poslanec, kritizujete možnosť vybrať si generálneho prokurátora z radov neprokurátorov, a pritom zamlčiavate fakt, že takáto možnosť je v európskych krajinách úplne bežná a možná. Kritizovať, samozrejme, čokoľvek je legitímne, ale opomenúť tento fakt je proste falošné a účelové.
Kde ste boli s týmto názorom, keď sa hovorilo o tom, že pán Fico chce byť generálny prokurátor? Vtedy ste bolo tíško.
Potom kritizujete prílepky. Táto dvojminútová faktická poznámka by mi nestačila na to, a by som vymenoval prílepky, ktoré tu pred..., presadzovali vaši kolegovia 12 rokov, kým niesli zodpovednosť za riadenie štátu. Vy ste spokojný s tým ako viedli Generálnu a Špeciálnu prokuratúru kariérni prokurátori? Lebo my s tým spokojní nie sme. Dvanásť rokov ste s tým mohli niečo urobiť a neurobili ste nič, resp. nič, čo by vrátilo dôveru ľudí v právny štát. (Potlesk.)