12. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
17.4.2024 o 9:49 hod.
PhDr. Mgr. MBA
Ján Ferenčák
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi s pozície predsedu Výboru pre európske záležitosti predniesť niekoľko slov k výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za minulý rok, ktorú predložil pán minister zahraničných vecí, európskych záležitostí Slovenskej republiky, pán Juraj Blanár. Cieľom tejto správy je predovšetkým poukázať na najvýznamnejšie výzvy, riziká a hrozby, ale aj príležitosť iniciatívy a tiež na zásadné udalosti v zahraničnej a najmä v európskej agende za uplynulé obdobie a priblížiť ich z perspektívy presadzovania záujmov Slovenskej republiky v Európskej únii, pri plnom rešpekte ku konceptu suverénnej slovenskej zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí. Oceňujem a vítam predloženie tejto správy, ktorá z hľadiska jej štruktúry reflektuje hlavné politické priority v oblasti európskej komisie, stanovené v jej ambicióznom strategickom programe na roky 2019 až 2024. Práve v týchto dňoch si slávnostne pripomíname 20. výročie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ktoré je najmä výsledkom strategickej a hodnotovo-civilizačnej voľby vyjadrenej občanmi Slovenska v referende, v ktorom drvivá väčšina zúčastnených voličov, viac než 90 %, hlasovala za vstup našej krajiny do Európskej únie. Deň 1. máj 2024, kedy sa Slovenská republika stala plnoprávnym a suverénnym členom Európskej únie, je historickým míľnikom v politickom vývoji Slovenskej republiky. Tento vývoj prináša pre Slovensko príležitosti, ale aj výzvy. Je a naďalej zostáva potrebné a nevyhnutné odhodlanie presadzovať záujmy štátu, našich občanov, podnikov a spoločností a chrániť náš spôsob života. Cieľom je prispievať k budovaniu silnejšej a odolnejšej únie. Je nespochybniteľné, že členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je v strategickom záujme Slovenska, ale aj v záujme našich európskych partnerov a spojencov. Zároveň je nespochybniteľné, že aj vďaka tomuto členstvu sa na Slovensku žije lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie.
Uplynulé dve dekády potvrdzujú, že pre členstvo Slovenska v Európskej únii neexistovala a ani neexistuje žiadna alternatíva. Európska únie je výnimočný projekt a pre Slovenskú republiku je jeho životným existenčným priestorom v ktorom sa môže Slovensko realizovať a presadzovať svoje suverénne národnoštátne záujmy, čoraz v neistejšom, zložitejšom, premenlivejšom a rýchlo sa meniacom medzinárodnom prostredí.
Som v tomto kontexte presvedčený, že Slovenská republika vzhľadom na svoju geografickú polohu a otvorené exportne orientované hospodárstvo musí posilňovať svoje postavenie v tomto meniacom sa a vysokom konkurenčnom medzinárodnom prostredí. Uplynulé dve desaťročia sú zároveň potvrdením, že takzvané východné rozšírenie Európskej únie v roku 2004 bolo napriek mnohým súčasným i minulým krízam, ktorým sme museli čeliť, hybnom silou dlhodobej stability mieru a prosperity na celom európskom kontinente a zároveň katalyzátorom tranformácie našej spoločnosti, ktorá zvýšila našu kolektívnu bezpečnosť a sociálno-ekonomickú prosperitu. Okrem toho rozšírenie Európskej únie znovu zjednotilo Európu po rokoch umelého rozdelenia počas studenej vojny. Vytvorilo z Európskej únie najväčší jednotný trh na svete a zvýšila medzinárodný obchod medzi členskými štátmi, čím prispelo k hospodárskemu rastu a ďalej posilnilo váhu Európy v globálnych záležitostiach.
V súčasnosti čelíme v únii spoločne viacerým bezprecedentným krízam, zlomovým výzvam a rizikám a to nielen európskeho, ale i globálneho významu. Je preto mimoriadne dôležité, že Slovensko má možnosť prispievať k formovaniu záujmov, názorov a postojov, ale aj konkrétnych politík Európskej únie dovnútra i voči zvyšku sveta. Slovensko sa tým aktívne podieľa na formovaní Európskej únie, ako relevantného globálneho hráča. Výzvy, hrozby a udalosti, ale aj nové príležitosti, počnúc globálnou klimatickou krízou a krízou poklesu biodiverzity, až po digitálnu tranformáciu a revolúcii v oblasti umelej inteligencie, od neospravedlniteľnej a nevyprovokovanej vojenskej agresie Ruskej federácie na Ukrajine, ktorá otriasla základnými stavebnými kameňmi európskej bezpečnostnej architektúry i medzinárodným poriadkom založenom na pravidlách a dodržiavaním medzinárodného práva, až po následnú krízu cien energií a krízu v životných nákladov vo forme ekonomickej krízy. Čelíme aj výzvam, ktoré súvisia s ilegálnou migráciou, ale výzvam súvisiacim s postpademickou (...nezrozumiteľne vyslovené...) našich ekonomík v dôsledku narušenia dodávateľských reťazcov, alebo so zabezpečením a posilňovaním udržateľného hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, so zreteľom na sociálnu spravodlivosť. Silná, jednotná a odolná ekonomická základňa Európskej únie má totiž kľúčový význam pre prosperitu Európy, pre jej úlohu na globálnej scéne, ako aj pre tvorbu pracovných miest, a tým je zvyšovanie kvality života občanov, ale aj občanov Slovenskej republiky. Kľúčovým nástrojom je v tejto súvislosti jednotný trh Európskej únie a to vo všetkých jej rozmeroch.
Jednotný trh vďaka štyrom slobodám, a to voľnému pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu a spoločným politikám aj na Slovensku podnecoval počas 20-tich rokov svojej existencie hospodársky rast. Vytváral príležitosti a zjednodušoval každodenný život občanov a podnikov. Všetky krízové udalosti a javy, ktoré sa objavili v uplynulom období, ovplyvnili Európsku úniu a budú naďalej formo....
=====
Rozpracované
Vystúpenia
9:49
Európska únia má niekoľko výziev pred sebou. Je to ekono, ekologická transformácia, digitalizácia, obrana a povedzme napríklad aj umelá inteligencia. Ja som nezachytil ani v tej správe, ale vlastne v rečiach vládnych predstaviteľ, že by tieto výzvy vnímali a že by aj na domácej úrovni presadzovali kroky v týchto oblastiach. Lebo najprv musíme na domácej úrovni presadiť a mať názor na kroky v oblastiach ako je digitalizácia alebo umelá inteligencia a potom my to vieme položiť na ten spoločný európsky stôl. Nie sme v týchto témach vnímali, vnímaní ako lídri, dokonca mám pocit, že sme v týchto témach vnímaní ako tá zatiahnutá ručná brzda, ktorá je podobná, ako je v Maďarsku, alebo povedzme v iných problémových krajinách.
To znamená, že mňa vyrušuje to, že úplne dobrovoľne, aj vyhláseniami vládnych...(nezrozumiteľne vyslovené)... sa dostávame do takej, ako keby že, nenazval by som to izolácie, ale do takej že ignorácie zo strany ostatných partnerov. A ro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)....
Ďakujem vám veľmi pekne. Ja oceňujem Tomášove vystúpenie aj preto, že ako ocenili aj moji ostatní predrečníci, pochválil vládu, respektíve pochválil činnosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Zároveň hovoril o vyváženosti vášho vystúpenia. Možno by som ho skritizoval za to, že si nevšimol, že v zásade pán minister povedal, že čo mi ideme presadzovať, spomínal migráciu a tak ďalej, a vlastne znova ako keby že navodzoval niečo, čo mi ideme brániť. A ako povedal aj pán poslanec Krúpa, veľmi málo povedal, že čo mi ideme pozitívne prispieť do tej Európskej únie, do toho nášho spoločného európskeho projektu.
Európska únia má niekoľko výziev pred sebou. Je to ekono, ekologická transformácia, digitalizácia, obrana a povedzme napríklad aj umelá inteligencia. Ja som nezachytil ani v tej správe, ale vlastne v rečiach vládnych predstaviteľ, že by tieto výzvy vnímali a že by aj na domácej úrovni presadzovali kroky v týchto oblastiach. Lebo najprv musíme na domácej úrovni presadiť a mať názor na kroky v oblastiach ako je digitalizácia alebo umelá inteligencia a potom my to vieme položiť na ten spoločný európsky stôl. Nie sme v týchto témach vnímali, vnímaní ako lídri, dokonca mám pocit, že sme v týchto témach vnímaní ako tá zatiahnutá ručná brzda, ktorá je podobná, ako je v Maďarsku, alebo povedzme v iných problémových krajinách.
To znamená, že mňa vyrušuje to, že úplne dobrovoľne, aj vyhláseniami vládnych...(nezrozumiteľne vyslovené)... sa dostávame do takej, ako keby že, nenazval by som to izolácie, ale do takej že ignorácie zo strany ostatných partnerov. A ro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)....
Rozpracované
9:49
Vstup predsedajúceho 9:49
Tomáš ValášekTakže odpoviem jednoducho. Ja...
Takže odpoviem jednoducho. Ja rozumiem tomu, čo sa snažíte urobiť politicky. SMER, Hlas aj SNS a je to šikovné, klobúk dole, ako remeselník politiky, komplement sa snaží vykresliť predošlú vládu ako kolenačkovú, servilnu a túto vládu ako jedinú suverénnu, pričom suverénnu si definujete, ako tá, že bude s princípu oponovať ten názoru, takmer drvivej väčšiny, s výnimkou Maďarska, v podstate že všetkých členských krajín Európskej únie.
Ja vám hovorím: "Veľa šťastia", chcem vidieť, ako s týmto mentálnym nastavením, s velebením našich nepriateľov, s bagatelizovaním zla a kydaním si do našich spojencov a partnerov chcete získať podporu tých spojencov a partnerov, keď ich naozaj potom budete potrebovať na presadenie slovenských cieľov. Varujem vás, vráťte sa s kratšieho konca. Takto do v Európskej únii nefunguje. S týmto mentálnym nastavením nás ešte viac privediete do izolácie, čo by mne mohlo byť teoreticky jedno, ako opozičnému politikovi. Ale nie je, som vlastenec. Na tejto krajine mi záleží. Chcem, aby sme ten vplyv mali. Nie pretože vplyv sa tu meria dĺžkou na centimetre, ale pretože iba tak vieme urobiť cez Európsku únie Slovensko prosperujúcejšie a úspešnejšie. A v tej suverenite, veď nikto vám neberie právo konať suverénne. Dokonca by som povedal, že vám vyplýva s ústavy a zo zákonov. Kopať v prvom rade za Slovenskú republiku tak, ako to robili všetci ostatní. Jediné, čo po vás, ako opozícia a ako voliči chceme je, aby ste pri tom nerobili chyby a aby ste nerobili Slovensku hanbu.
Vďaka, pán predsedajúci, dovoľte mi pre krátkosť času len poďakovať tým, ktorým to vystúpenie sedelo a zareagovať na pána poslanca Zahorčáka. A urobím to vecne a slušne, myslím si, že témy zahraničnej politiky a obrany boli historicky takými, o ktorých sme sa vedeli pobaviť vecne a slušne. Mrzí ma sa, že sa to za tejto vlády mení, ale ja neprispejem k tomu osočovaniu, toto sú veci, kde ide fakt o veľa.
Takže odpoviem jednoducho. Ja rozumiem tomu, čo sa snažíte urobiť politicky. SMER, Hlas aj SNS a je to šikovné, klobúk dole, ako remeselník politiky, komplement sa snaží vykresliť predošlú vládu ako kolenačkovú, servilnu a túto vládu ako jedinú suverénnu, pričom suverénnu si definujete, ako tá, že bude s princípu oponovať ten názoru, takmer drvivej väčšiny, s výnimkou Maďarska, v podstate že všetkých členských krajín Európskej únie.
Ja vám hovorím: "Veľa šťastia", chcem vidieť, ako s týmto mentálnym nastavením, s velebením našich nepriateľov, s bagatelizovaním zla a kydaním si do našich spojencov a partnerov chcete získať podporu tých spojencov a partnerov, keď ich naozaj potom budete potrebovať na presadenie slovenských cieľov. Varujem vás, vráťte sa s kratšieho konca. Takto do v Európskej únii nefunguje. S týmto mentálnym nastavením nás ešte viac privediete do izolácie, čo by mne mohlo byť teoreticky jedno, ako opozičnému politikovi. Ale nie je, som vlastenec. Na tejto krajine mi záleží. Chcem, aby sme ten vplyv mali. Nie pretože vplyv sa tu meria dĺžkou na centimetre, ale pretože iba tak vieme urobiť cez Európsku únie Slovensko prosperujúcejšie a úspešnejšie. A v tej suverenite, veď nikto vám neberie právo konať suverénne. Dokonca by som povedal, že vám vyplýva s ústavy a zo zákonov. Kopať v prvom rade za Slovenskú republiku tak, ako to robili všetci ostatní. Jediné, čo po vás, ako opozícia a ako voliči chceme je, aby ste pri tom nerobili chyby a aby ste nerobili Slovensku hanbu.
Rozpracované
9:49
Uplynulé dve dekády potvrdzujú, že pre členstvo Slovenska v Európskej únii neexistovala a ani neexistuje žiadna alternatíva. Európska únie je výnimočný projekt a pre Slovenskú republiku je jeho životným existenčným priestorom v ktorom sa môže Slovensko realizovať a presadzovať svoje suverénne národnoštátne záujmy, čoraz v neistejšom, zložitejšom, premenlivejšom a rýchlo sa meniacom medzinárodnom prostredí.
Som v tomto kontexte presvedčený, že Slovenská republika vzhľadom na svoju geografickú polohu a otvorené exportne orientované hospodárstvo musí posilňovať svoje postavenie v tomto meniacom sa a vysokom konkurenčnom medzinárodnom prostredí. Uplynulé dve desaťročia sú zároveň potvrdením, že takzvané východné rozšírenie Európskej únie v roku 2004 bolo napriek mnohým súčasným i minulým krízam, ktorým sme museli čeliť, hybnom silou dlhodobej stability mieru a prosperity na celom európskom kontinente a zároveň katalyzátorom tranformácie našej spoločnosti, ktorá zvýšila našu kolektívnu bezpečnosť a sociálno-ekonomickú prosperitu. Okrem toho rozšírenie Európskej únie znovu zjednotilo Európu po rokoch umelého rozdelenia počas studenej vojny. Vytvorilo z Európskej únie najväčší jednotný trh na svete a zvýšila medzinárodný obchod medzi členskými štátmi, čím prispelo k hospodárskemu rastu a ďalej posilnilo váhu Európy v globálnych záležitostiach.
V súčasnosti čelíme v únii spoločne viacerým bezprecedentným krízam, zlomovým výzvam a rizikám a to nielen európskeho, ale i globálneho významu. Je preto mimoriadne dôležité, že Slovensko má možnosť prispievať k formovaniu záujmov, názorov a postojov, ale aj konkrétnych politík Európskej únie dovnútra i voči zvyšku sveta. Slovensko sa tým aktívne podieľa na formovaní Európskej únie, ako relevantného globálneho hráča. Výzvy, hrozby a udalosti, ale aj nové príležitosti, počnúc globálnou klimatickou krízou a krízou poklesu biodiverzity, až po digitálnu tranformáciu a revolúcii v oblasti umelej inteligencie, od neospravedlniteľnej a nevyprovokovanej vojenskej agresie Ruskej federácie na Ukrajine, ktorá otriasla základnými stavebnými kameňmi európskej bezpečnostnej architektúry i medzinárodným poriadkom založenom na pravidlách a dodržiavaním medzinárodného práva, až po následnú krízu cien energií a krízu v životných nákladov vo forme ekonomickej krízy. Čelíme aj výzvam, ktoré súvisia s ilegálnou migráciou, ale výzvam súvisiacim s postpademickou (...nezrozumiteľne vyslovené...) našich ekonomík v dôsledku narušenia dodávateľských reťazcov, alebo so zabezpečením a posilňovaním udržateľného hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, so zreteľom na sociálnu spravodlivosť. Silná, jednotná a odolná ekonomická základňa Európskej únie má totiž kľúčový význam pre prosperitu Európy, pre jej úlohu na globálnej scéne, ako aj pre tvorbu pracovných miest, a tým je zvyšovanie kvality života občanov, ale aj občanov Slovenskej republiky. Kľúčovým nástrojom je v tejto súvislosti jednotný trh Európskej únie a to vo všetkých jej rozmeroch.
Jednotný trh vďaka štyrom slobodám, a to voľnému pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu a spoločným politikám aj na Slovensku podnecoval počas 20-tich rokov svojej existencie hospodársky rast. Vytváral príležitosti a zjednodušoval každodenný život občanov a podnikov. Všetky krízové udalosti a javy, ktoré sa objavili v uplynulom období, ovplyvnili Európsku úniu a budú naďalej formo....
=====
Vystúpenie v rozprave
17.4.2024 o 9:49 hod.
PhDr. Mgr. MBA
Ján Ferenčák
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi s pozície predsedu Výboru pre európske záležitosti predniesť niekoľko slov k výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za minulý rok, ktorú predložil pán minister zahraničných vecí, európskych záležitostí Slovenskej republiky, pán Juraj Blanár. Cieľom tejto správy je predovšetkým poukázať na najvýznamnejšie výzvy, riziká a hrozby, ale aj príležitosť iniciatívy a tiež na zásadné udalosti v zahraničnej a najmä v európskej agende za uplynulé obdobie a priblížiť ich z perspektívy presadzovania záujmov Slovenskej republiky v Európskej únii, pri plnom rešpekte ku konceptu suverénnej slovenskej zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí. Oceňujem a vítam predloženie tejto správy, ktorá z hľadiska jej štruktúry reflektuje hlavné politické priority v oblasti európskej komisie, stanovené v jej ambicióznom strategickom programe na roky 2019 až 2024. Práve v týchto dňoch si slávnostne pripomíname 20. výročie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ktoré je najmä výsledkom strategickej a hodnotovo-civilizačnej voľby vyjadrenej občanmi Slovenska v referende, v ktorom drvivá väčšina zúčastnených voličov, viac než 90 %, hlasovala za vstup našej krajiny do Európskej únie. Deň 1. máj 2024, kedy sa Slovenská republika stala plnoprávnym a suverénnym členom Európskej únie, je historickým míľnikom v politickom vývoji Slovenskej republiky. Tento vývoj prináša pre Slovensko príležitosti, ale aj výzvy. Je a naďalej zostáva potrebné a nevyhnutné odhodlanie presadzovať záujmy štátu, našich občanov, podnikov a spoločností a chrániť náš spôsob života. Cieľom je prispievať k budovaniu silnejšej a odolnejšej únie. Je nespochybniteľné, že členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je v strategickom záujme Slovenska, ale aj v záujme našich európskych partnerov a spojencov. Zároveň je nespochybniteľné, že aj vďaka tomuto členstvu sa na Slovensku žije lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie.
Uplynulé dve dekády potvrdzujú, že pre členstvo Slovenska v Európskej únii neexistovala a ani neexistuje žiadna alternatíva. Európska únie je výnimočný projekt a pre Slovenskú republiku je jeho životným existenčným priestorom v ktorom sa môže Slovensko realizovať a presadzovať svoje suverénne národnoštátne záujmy, čoraz v neistejšom, zložitejšom, premenlivejšom a rýchlo sa meniacom medzinárodnom prostredí.
Som v tomto kontexte presvedčený, že Slovenská republika vzhľadom na svoju geografickú polohu a otvorené exportne orientované hospodárstvo musí posilňovať svoje postavenie v tomto meniacom sa a vysokom konkurenčnom medzinárodnom prostredí. Uplynulé dve desaťročia sú zároveň potvrdením, že takzvané východné rozšírenie Európskej únie v roku 2004 bolo napriek mnohým súčasným i minulým krízam, ktorým sme museli čeliť, hybnom silou dlhodobej stability mieru a prosperity na celom európskom kontinente a zároveň katalyzátorom tranformácie našej spoločnosti, ktorá zvýšila našu kolektívnu bezpečnosť a sociálno-ekonomickú prosperitu. Okrem toho rozšírenie Európskej únie znovu zjednotilo Európu po rokoch umelého rozdelenia počas studenej vojny. Vytvorilo z Európskej únie najväčší jednotný trh na svete a zvýšila medzinárodný obchod medzi členskými štátmi, čím prispelo k hospodárskemu rastu a ďalej posilnilo váhu Európy v globálnych záležitostiach.
V súčasnosti čelíme v únii spoločne viacerým bezprecedentným krízam, zlomovým výzvam a rizikám a to nielen európskeho, ale i globálneho významu. Je preto mimoriadne dôležité, že Slovensko má možnosť prispievať k formovaniu záujmov, názorov a postojov, ale aj konkrétnych politík Európskej únie dovnútra i voči zvyšku sveta. Slovensko sa tým aktívne podieľa na formovaní Európskej únie, ako relevantného globálneho hráča. Výzvy, hrozby a udalosti, ale aj nové príležitosti, počnúc globálnou klimatickou krízou a krízou poklesu biodiverzity, až po digitálnu tranformáciu a revolúcii v oblasti umelej inteligencie, od neospravedlniteľnej a nevyprovokovanej vojenskej agresie Ruskej federácie na Ukrajine, ktorá otriasla základnými stavebnými kameňmi európskej bezpečnostnej architektúry i medzinárodným poriadkom založenom na pravidlách a dodržiavaním medzinárodného práva, až po následnú krízu cien energií a krízu v životných nákladov vo forme ekonomickej krízy. Čelíme aj výzvam, ktoré súvisia s ilegálnou migráciou, ale výzvam súvisiacim s postpademickou (...nezrozumiteľne vyslovené...) našich ekonomík v dôsledku narušenia dodávateľských reťazcov, alebo so zabezpečením a posilňovaním udržateľného hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, so zreteľom na sociálnu spravodlivosť. Silná, jednotná a odolná ekonomická základňa Európskej únie má totiž kľúčový význam pre prosperitu Európy, pre jej úlohu na globálnej scéne, ako aj pre tvorbu pracovných miest, a tým je zvyšovanie kvality života občanov, ale aj občanov Slovenskej republiky. Kľúčovým nástrojom je v tejto súvislosti jednotný trh Európskej únie a to vo všetkých jej rozmeroch.
Jednotný trh vďaka štyrom slobodám, a to voľnému pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu a spoločným politikám aj na Slovensku podnecoval počas 20-tich rokov svojej existencie hospodársky rast. Vytváral príležitosti a zjednodušoval každodenný život občanov a podnikov. Všetky krízové udalosti a javy, ktoré sa objavili v uplynulom období, ovplyvnili Európsku úniu a budú naďalej formo....
=====
Rozpracované
9:55
Cieľom tejto správy je predovšetkým poukázať na najvýznamnejšie výzvy, riziká a hrozby, ale aj...
Cieľom tejto správy je predovšetkým poukázať na najvýznamnejšie výzvy, riziká a hrozby, ale aj príležitosť iniciatívy a tiež na zásadné udalosti v zahraničnej a najmä v európskej agende za uplynulé obdobie a priblížiť ich z perspektívy presadzovania záujmov Slovenskej republiky v Európskej únii pri plnom rešpekte ku konceptu suverénnej slovenskej zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí.
Oceňujem a vítam predloženie tejto správy, ktorá z hľadiska jej štruktúry reflektuje hlavné politické priority v oblasti európskej komisie stanovené v jej ambicióznom strategickom programe na roky 2019 až 2024. Práve v týchto dňoch si slávnostne pripomíname 20. výročie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ktoré je najmä výsledkom strategickej a hodnotovo-civilizačnej voľby vyjadrenej občanmi Slovenska v referende, v ktorom drvivá väčšina zúčastnených voličov, viac než 90 %, hlasovala za vstup našej krajiny do Európskej únie. Deň 1. máj 2024, kedy sa Slovenská republika stala plnoprávnym a suverénnym členom Európskej únie, je historickým míľnikom v politickom vývoji Slovenskej republiky. Tento vývoj prináša pre Slovensko príležitosti, ale aj výzvy. Je a naďalej zostáva potrebné a nevyhnutné odhodlanie presadzovať záujmy štátu, našich občanov, podnikov a spoločností a chrániť náš spôsob života. Cieľom je prispievať k budovaniu silnejšej a odolnejšej Únie. Je nespochybniteľné, že členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je v strategickom záujme Slovenska, ale aj v záujme našich európskych partnerov a spojencov. Zároveň je nespochybniteľné, že aj vďaka tomuto členstvu sa na Slovensku žije lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. Uplynulé dve dekády potvrdzujú, že pre členstvo Slovenska v Európskej únii neexistovala a ani neexistuje žiadna alternatíva. Európska únia je výnimočný projekt a pre Slovenskú republiku je jeho životným existenčným priestorom, v ktorom sa môže Slovensko realizovať a presadzovať svoje suverénne národnoštátne záujmy v čoraz neistejšom, zložitejšom, premenlivejšom a rýchlo sa meniacom medzinárodnom prostredí.
Som v tomto kontexte presvedčený, že Slovenská republika vzhľadom na svoju geografickú polohu a otvorené exportne orientované hospodárstvo musí posilňovať svoje postavenie v tomto meniacom sa a vysoko konkurenčnom medzinárodnom prostredí. Uplynulé dve desaťročia sú zároveň potvrdením, že takzvané východné rozšírenie Európskej únie v roku 2004 bolo napriek mnohým súčasným i minulým krízam, ktorým sme museli čeliť, hybnom silou dlhodobej stability mieru a prosperity na celom európskom kontinente a zároveň katalyzátorom transformácie našej spoločnosti, ktorá zvýšila našu kolektívnu bezpečnosť a sociálno-ekonomickú prosperitu. Okrem toho rozšírenie Európskej únie znovu zjednotilo Európu po rokoch umelého rozdelenia počas studenej vojny, vytvorilo z Európskej únie najväčší jednotný trh na svete a zvýšilo medzinárodný obchod medzi členskými štátmi, čím prispelo k hospodárskemu rastu a ďalej posilnilo váhu Európy v globálnych záležitostiach.
V súčasnosti čelíme v Únii spoločne viacerým bezprecedentným krízam, zlomovým výzvam a rizikám a to nielen európskeho, ale aj globálneho významu. Je preto mimoriadne dôležité, že Slovensko má možnosť prispievať k formovaniu záujmov, názorov a postojov, ale aj konkrétnych politík Európskej únie dovnútra i voči zvyšku sveta. Slovensko sa tým aktívne podieľa na formovaní Európskej únie ako relevantného globálneho hráča. Výzvy, hrozby a udalosti, ale aj nové príležitosti, počnúc globálnou klimatickou krízou a krízou poklesu biodiverzity až po digitálnu transformáciu a revolúciu v oblasti umelej inteligencie, od neospravedlniteľnej a nevyprovokovanej vojenskej agresie Ruskej federácie na Ukrajine, ktorá otriasla základnými stavebnými kameňmi európskej bezpečnostnej architektúry i medzinárodným poriadkom založenom na pravidlách a dodržiavaním medzinárodného práva, až po následnú krízu cien energií a krízu životných nákladov vo forme ekonomickej krízy.
Čelíme aj výzvam, ktoré súvisia s ilegálnou migráciou, ale aj výzvam súvisiacim s postpandemickou obnovou našich ekonomík v dôsledku narušenia dodávateľských reťazcov, alebo so zabezpečením a posilňovaním udržateľného hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, so zreteľom na sociálnu spravodlivosť. Silná, jednotná a odolná ekonomická základňa Európskej únie má totiž kľúčový význam pre prosperitu Európy, pre jej úlohu na globálnej scéne, ako aj pre tvorbu pracovných miest, a tým je zvyšovanie kvality života občanov, ale aj občanov Slovenskej republiky. Kľúčovým nástrojom je v tejto súvislosti jednotný trh Európskej únie a to vo všetkých jej rozmeroch. Jednotný trh vďaka štyrom slobodám, a to voľnému pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu, a spoločným politikám aj na Slovensku podnecoval počas dvadsiatich rokov svojej existencie hospodársky rast, vytváral príležitosti a zjednodušoval každodenný život občanov a podnikov.
Všetky krízové udalosti a javy, ktoré sa objavili v uplynulom období, ovplyvnili Európsku úniu a budú naďalej formovať a transformovať jej strategické smerovanie, kľúčové politické priority strategickej agendy Európskej únie na roky 2024 až 2029, ale aj konkrétne politiky Únie.
Predložená výročná správa o našom členstve v Únii uvádza, že uplynulý rok bol pre Európsku úniu mimoriadne náročným a intenzívnym rokom, čo sa odzrkadľuje najmä vo vysokom počte prijatých právnych návrhov. Je potrebné zdôrazniť, že drvivú väčšinu z prijatých právnych návrhov až na niekoľko výnimiek, ako napríklad tie nariadenia, ktoré sú súčasťou nového paktu o migrácii a azyle, Slovenská republika na pôde Únie podporila.
Európska únia musí posilňovať svoj medzinárodný vplyv a postavenie a stáť na čele riešenia globálnych kríz. Všetky tieto vnútorné a vonkajšie výzvy je potrebné riešiť spoločne, efektívne a integrálnym spôsobom.
V súčasnom čoraz nestabilnejšom geopolitickom kontexte, keď na európskom kontinente vedie agresívna vojna sa proti Ukrajine a v regióne Blízkeho východu eskaluje konflikt medzi regionálnymi mocnosťami, zostáva Únia naďalej oporou mieru, sociálno-ekonomickej prosperity a bezpečnosti. Členské štáty spolu s európskymi inštitúciami konali vždy spoločne, strategicky a jednotne, reagovali rozhodne a neochvejne podporovali slobodu, prosperitu a mier v Európe, ale aj v jej bezprostrednom susedstve. V tomto úsilí je potrebné pokračovať tak, aby boli položené pevné základy pre posilnenie Únie a zvýšenie jej odolnosti pri plnom rešpektovaní konceptu otvorenej strategickej autonómie.
Nemenej dôležitá je dôsledná príprava na budúcnosť. Spoločne jej čelíme aj otázkami, akou je vnútorná reforma Únie v súvislosti s pripravovaným rozširovaním o potencionálne deväť nových partnerov zo západného Balkánu a východného krídla. V tomto kontexte je dôležité, aby kohézna politika Únie a spoločná poľnohospodárska politika boli nastavené tak, aby z nich mohlo Slovensko aj naďalej efektívne profitovať.
Na programe dňa zostáva aj dlhodobé budovanie klimaticky neutrálnej, ekologickej, hlavne konkurencieschopnej a súčasne spravodlivej a sociálnej Európskej únie. Slovenská republika je a aj naďalej bude kredibilným, zodpovedným, predvídateľným, spoľahlivým a v neposlednom rade aj suverénnym a racionálnym členom Európskej únie.
Pán minister, ďakujem za predloženú správu.
Ďakujem vám, kolegyne a kolegovia, za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
17.4.2024 o 9:55 hod.
PhDr. Mgr. MBA
Ján Ferenčák
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi z pozície predsedu výboru pre európske záležitosti predniesť niekoľko slov k výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za minulý rok, ktorú predložil pán minister zahraničných vecí, európskych záležitostí Slovenskej republiky, pán Juraj Blanár.
Cieľom tejto správy je predovšetkým poukázať na najvýznamnejšie výzvy, riziká a hrozby, ale aj príležitosť iniciatívy a tiež na zásadné udalosti v zahraničnej a najmä v európskej agende za uplynulé obdobie a priblížiť ich z perspektívy presadzovania záujmov Slovenskej republiky v Európskej únii pri plnom rešpekte ku konceptu suverénnej slovenskej zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí.
Oceňujem a vítam predloženie tejto správy, ktorá z hľadiska jej štruktúry reflektuje hlavné politické priority v oblasti európskej komisie stanovené v jej ambicióznom strategickom programe na roky 2019 až 2024. Práve v týchto dňoch si slávnostne pripomíname 20. výročie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ktoré je najmä výsledkom strategickej a hodnotovo-civilizačnej voľby vyjadrenej občanmi Slovenska v referende, v ktorom drvivá väčšina zúčastnených voličov, viac než 90 %, hlasovala za vstup našej krajiny do Európskej únie. Deň 1. máj 2024, kedy sa Slovenská republika stala plnoprávnym a suverénnym členom Európskej únie, je historickým míľnikom v politickom vývoji Slovenskej republiky. Tento vývoj prináša pre Slovensko príležitosti, ale aj výzvy. Je a naďalej zostáva potrebné a nevyhnutné odhodlanie presadzovať záujmy štátu, našich občanov, podnikov a spoločností a chrániť náš spôsob života. Cieľom je prispievať k budovaniu silnejšej a odolnejšej Únie. Je nespochybniteľné, že členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je v strategickom záujme Slovenska, ale aj v záujme našich európskych partnerov a spojencov. Zároveň je nespochybniteľné, že aj vďaka tomuto členstvu sa na Slovensku žije lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. Uplynulé dve dekády potvrdzujú, že pre členstvo Slovenska v Európskej únii neexistovala a ani neexistuje žiadna alternatíva. Európska únia je výnimočný projekt a pre Slovenskú republiku je jeho životným existenčným priestorom, v ktorom sa môže Slovensko realizovať a presadzovať svoje suverénne národnoštátne záujmy v čoraz neistejšom, zložitejšom, premenlivejšom a rýchlo sa meniacom medzinárodnom prostredí.
Som v tomto kontexte presvedčený, že Slovenská republika vzhľadom na svoju geografickú polohu a otvorené exportne orientované hospodárstvo musí posilňovať svoje postavenie v tomto meniacom sa a vysoko konkurenčnom medzinárodnom prostredí. Uplynulé dve desaťročia sú zároveň potvrdením, že takzvané východné rozšírenie Európskej únie v roku 2004 bolo napriek mnohým súčasným i minulým krízam, ktorým sme museli čeliť, hybnom silou dlhodobej stability mieru a prosperity na celom európskom kontinente a zároveň katalyzátorom transformácie našej spoločnosti, ktorá zvýšila našu kolektívnu bezpečnosť a sociálno-ekonomickú prosperitu. Okrem toho rozšírenie Európskej únie znovu zjednotilo Európu po rokoch umelého rozdelenia počas studenej vojny, vytvorilo z Európskej únie najväčší jednotný trh na svete a zvýšilo medzinárodný obchod medzi členskými štátmi, čím prispelo k hospodárskemu rastu a ďalej posilnilo váhu Európy v globálnych záležitostiach.
V súčasnosti čelíme v Únii spoločne viacerým bezprecedentným krízam, zlomovým výzvam a rizikám a to nielen európskeho, ale aj globálneho významu. Je preto mimoriadne dôležité, že Slovensko má možnosť prispievať k formovaniu záujmov, názorov a postojov, ale aj konkrétnych politík Európskej únie dovnútra i voči zvyšku sveta. Slovensko sa tým aktívne podieľa na formovaní Európskej únie ako relevantného globálneho hráča. Výzvy, hrozby a udalosti, ale aj nové príležitosti, počnúc globálnou klimatickou krízou a krízou poklesu biodiverzity až po digitálnu transformáciu a revolúciu v oblasti umelej inteligencie, od neospravedlniteľnej a nevyprovokovanej vojenskej agresie Ruskej federácie na Ukrajine, ktorá otriasla základnými stavebnými kameňmi európskej bezpečnostnej architektúry i medzinárodným poriadkom založenom na pravidlách a dodržiavaním medzinárodného práva, až po následnú krízu cien energií a krízu životných nákladov vo forme ekonomickej krízy.
Čelíme aj výzvam, ktoré súvisia s ilegálnou migráciou, ale aj výzvam súvisiacim s postpandemickou obnovou našich ekonomík v dôsledku narušenia dodávateľských reťazcov, alebo so zabezpečením a posilňovaním udržateľného hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, so zreteľom na sociálnu spravodlivosť. Silná, jednotná a odolná ekonomická základňa Európskej únie má totiž kľúčový význam pre prosperitu Európy, pre jej úlohu na globálnej scéne, ako aj pre tvorbu pracovných miest, a tým je zvyšovanie kvality života občanov, ale aj občanov Slovenskej republiky. Kľúčovým nástrojom je v tejto súvislosti jednotný trh Európskej únie a to vo všetkých jej rozmeroch. Jednotný trh vďaka štyrom slobodám, a to voľnému pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu, a spoločným politikám aj na Slovensku podnecoval počas dvadsiatich rokov svojej existencie hospodársky rast, vytváral príležitosti a zjednodušoval každodenný život občanov a podnikov.
Všetky krízové udalosti a javy, ktoré sa objavili v uplynulom období, ovplyvnili Európsku úniu a budú naďalej formovať a transformovať jej strategické smerovanie, kľúčové politické priority strategickej agendy Európskej únie na roky 2024 až 2029, ale aj konkrétne politiky Únie.
Predložená výročná správa o našom členstve v Únii uvádza, že uplynulý rok bol pre Európsku úniu mimoriadne náročným a intenzívnym rokom, čo sa odzrkadľuje najmä vo vysokom počte prijatých právnych návrhov. Je potrebné zdôrazniť, že drvivú väčšinu z prijatých právnych návrhov až na niekoľko výnimiek, ako napríklad tie nariadenia, ktoré sú súčasťou nového paktu o migrácii a azyle, Slovenská republika na pôde Únie podporila.
Európska únia musí posilňovať svoj medzinárodný vplyv a postavenie a stáť na čele riešenia globálnych kríz. Všetky tieto vnútorné a vonkajšie výzvy je potrebné riešiť spoločne, efektívne a integrálnym spôsobom.
V súčasnom čoraz nestabilnejšom geopolitickom kontexte, keď na európskom kontinente vedie agresívna vojna sa proti Ukrajine a v regióne Blízkeho východu eskaluje konflikt medzi regionálnymi mocnosťami, zostáva Únia naďalej oporou mieru, sociálno-ekonomickej prosperity a bezpečnosti. Členské štáty spolu s európskymi inštitúciami konali vždy spoločne, strategicky a jednotne, reagovali rozhodne a neochvejne podporovali slobodu, prosperitu a mier v Európe, ale aj v jej bezprostrednom susedstve. V tomto úsilí je potrebné pokračovať tak, aby boli položené pevné základy pre posilnenie Únie a zvýšenie jej odolnosti pri plnom rešpektovaní konceptu otvorenej strategickej autonómie.
Nemenej dôležitá je dôsledná príprava na budúcnosť. Spoločne jej čelíme aj otázkami, akou je vnútorná reforma Únie v súvislosti s pripravovaným rozširovaním o potencionálne deväť nových partnerov zo západného Balkánu a východného krídla. V tomto kontexte je dôležité, aby kohézna politika Únie a spoločná poľnohospodárska politika boli nastavené tak, aby z nich mohlo Slovensko aj naďalej efektívne profitovať.
Na programe dňa zostáva aj dlhodobé budovanie klimaticky neutrálnej, ekologickej, hlavne konkurencieschopnej a súčasne spravodlivej a sociálnej Európskej únie. Slovenská republika je a aj naďalej bude kredibilným, zodpovedným, predvídateľným, spoľahlivým a v neposlednom rade aj suverénnym a racionálnym členom Európskej únie.
Pán minister, ďakujem za predloženú správu.
Ďakujem vám, kolegyne a kolegovia, za pozornosť.
Rozpracované
9:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:58
Ivan ŠtefunkoĎakujem
Vystúpenie s faktickou poznámkou
17.4.2024 o 9:58 hod.
Mgr.
Ivan Štefunko
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, pán predseda európskeho výboru. Povedali ste, že na Slovensku sa žije lepšie za posledných 20 rokov našej participácie na tomto výnimočnom a úspešnom európskom projekte. Súhlasím, žije sa lepšie. No všetko je relatívne, lebo problém je v tom, že vďaka SMER-u a v zásade aj HLAS-u, ktorí tu vládli posledných trinásť, trinásť z dvadsiatich rokov nášho života v Európskej únii, čo, čo je vlastne dve tretiny času, sme sa prepadli z lídrov pristupivších krajín na predposledné miesto v životnej úrovni a v zásade aj HDP. Čo znamená, že vlastne robíme niečo zlé, alebo robíte niečo zlé. A vyzerá, že ten trend nie je úplne povzbudzujúci, špeciálne keď si uvedomujeme, ako podceňujete, ako som to povedal pred chvíľou, výzvy digitálnej transformácie, zelenej transformácie, umelej inteligencie, stále sa, stále len bránime nejakým ako kebyže zmenám, či už sa to týka prirodzenej migrácie, či už sa to týka prípravy na, na klimatickú krízu, a stále si proste len hudiete to, čo je v krátkodobom záujme vašich voličov. Myslím si, že táto krajina si zaslúži naozaj lídrovstvo, ktoré sa pozerá nad štyri roky, nad osem rokov. A to, ako ste uchopili teda za posledných 20 rokov naše členstvo v Európskej únii, svedčí to, aké máme vlastne výsledky v porovnaní s ostatnými krajinami, takže myslím si, že aj teraz pred týmito európskymi voľbami je veľmi dôležité, aby naše lídrovstvo v európskych témach viedli tí, ktorí to vedia robiť, a nie tí, ktorí to za posledných trinásť rokov dobabrali.
Ďakujem
Rozpracované
9:58
Vstup predsedajúceho 9:58
Ľuboš BlahaVstup predsedajúceho
17.4.2024 o 9:58 hod.
Mgr. PhDr. PhD.
Ľuboš Blaha
Videokanál poslanca
Pán poslanec Juraj Krúpa.
Rozpracované
10:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:00
Juraj KrúpaJa by som od vás očakával, že poviete, kde vidíte problémy, kde vidíte pozíciu Slovenska k týmto problémom, kde vidíte víziu Slovenska v rámci Európskej únie, kde vidíte víziu Európskej únie, kde, či sa, vyjadriť sa naozaj k témam, ktoré aktuálne rezonujú, áno, napríklad klimatické zmeny alebo green deal, alebo čokoľvek, čo je váš názor k týmto, k týmto témam. Ale vôbec nič. To je, to bolo, že na večné veky a nikdy ináč, asi takto to nejak znelo, len ste tam vymenil Sovietsky zväz za Európsku úniu. To je naozaj veľmi-veľmi slabé a smutné to vidieť od predsedu výboru pre európske záležitosti, ktorý nič a úplne bezpohlavne sa vyjadril k tak zásadným otázkam, ako je Európska únia a naše, a k našej pozícii Slovenska v Európskej únii.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
17.4.2024 o 10:00 hod.
PhDr.
Juraj Krúpa
Videokanál poslanca
Pán poslanec, ja som vás počúval celý ten čas, čo ste rozprávali, a ja som tak akože čakal, že príde niečo, niečo, čo má obsah, čooo, nejaký názor, ale nič som tam nepočul. A ja si myslím, že to je naozaj veľmi slabé na predsedu výboru pre európske záležitosti. Predniesť tu prejav, ktorý, ja neviem, mne to normálne pripomenulo tie prejavy, ktoré sa robili kedysi v rámci Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, kde niekto vystúpil, aby si proste urobil fajočku, pochválil, neskritizoval, jednoducho len tak pohladkal, aby bolo, aby sa proste nepovedalo. Ja som predseda výboru pre obranu a bezpečnosť, vystúpil som k tejto správe, všetci to videli. Ale nič viac.
Ja by som od vás očakával, že poviete, kde vidíte problémy, kde vidíte pozíciu Slovenska k týmto problémom, kde vidíte víziu Slovenska v rámci Európskej únie, kde vidíte víziu Európskej únie, kde, či sa, vyjadriť sa naozaj k témam, ktoré aktuálne rezonujú, áno, napríklad klimatické zmeny alebo green deal, alebo čokoľvek, čo je váš názor k týmto, k týmto témam. Ale vôbec nič. To je, to bolo, že na večné veky a nikdy ináč, asi takto to nejak znelo, len ste tam vymenil Sovietsky zväz za Európsku úniu. To je naozaj veľmi-veľmi slabé a smutné to vidieť od predsedu výboru pre európske záležitosti, ktorý nič a úplne bezpohlavne sa vyjadril k tak zásadným otázkam, ako je Európska únia a naše, a k našej pozícii Slovenska v Európskej únii.
Rozpracované
10:02
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:02
Tomáš ValášekPán predseda výboru, ja s vami úplne súhlasím a dokonca som rád, že ste vypichli ten existenčný význam Európskej únie pre nás. Ono sa o tom hovorí veľa teoreticky, tak povedzme si, čo to znamená.
Veci, o ktorých sa rozhoduje v Európskej únii teraz, pán minister to vie najlepšie z nás, o ktorých sa bavíme teraz, správa o budúcnosti jednotného trhu, každá ekonomika je iná, tá slovenská...
Pán predseda výboru, ja s vami úplne súhlasím a dokonca som rád, že ste vypichli ten existenčný význam Európskej únie pre nás. Ono sa o tom hovorí veľa teoreticky, tak povedzme si, čo to znamená.
Veci, o ktorých sa rozhoduje v Európskej únii teraz, pán minister to vie najlepšie z nás, o ktorých sa bavíme teraz, správa o budúcnosti jednotného trhu, každá ekonomika je iná, tá slovenská ekonomika nevie prežiť len vďaka domácemu odbytu, my totálne závisíme na exportoch a vývoze von, hlavne do Európskej únie, akým spôsobom budú nastavené pravidlá jednotného trhu, rozhodne o tom, či budeme prosperujúcou krajinou, alebo či naša ekonomika začne upadať. Absolútne kľúčové pre nás.
Bavíme sa tu teraz o Európskej únii na pôde v Bruseli, o pomoci priemyslu pri prechode na zelenú ekonomiku, opäť absolútne kľúčové pre nás. 177-tisíc ľudí, pardon, 170-tisíc ľudí zamestnaných priamo v automobilovom priemysle, 255- tisíc nepriamo, ľudia, veď tu ide o zamestnanosť v kľúčových regiónoch, ľudia, ktorých všetci poznáme, okej? O ich osude sa teraz rozhoduje v Európskej únii. Preto ma mrzí, a to sa dostávam k tomu, čo som hovoril aj v rozprave, že napriek tomu, že táto vláda rozumie tomu, že tieto témy musíme uchopiť, už nerozumie celkom dobre tomu ako. My sme aj urobili tú domácu úlohu v tom, že sme si povedali, áno, sú to dôležité témy, áno, ide tu o našu prosperitu, áno, chceme sa im venovať, ale zároveň, žiaľ, si sami sebe hádžeme polená pod nohy, lebo keď tak prehandrkujeme tú reputáciu, ten vplyv, ten rešpekt, tú prestíž, čo sme mali, tak nemáme šancu prosperitu tých ľudí, o ktorých sa tu bavíme, tých 170-tisíc ľudí v priemysle priamo zamestnaných, tých 255-tisíc, kopa z nich naši príbuzní, naši voliči, naše rodiny, nemáme šancu sa za nich postaviť, keď tú našu reputáciu takým spôsobom preflákame, ako sa, žiaľ, tejto vláde darí.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
17.4.2024 o 10:02 hod.
M. A.
Tomáš Valášek
Videokanál poslanca
Vďaka, pán predsedajúci, a začnem pochvalou.
Pán predseda výboru, ja s vami úplne súhlasím a dokonca som rád, že ste vypichli ten existenčný význam Európskej únie pre nás. Ono sa o tom hovorí veľa teoreticky, tak povedzme si, čo to znamená.
Veci, o ktorých sa rozhoduje v Európskej únii teraz, pán minister to vie najlepšie z nás, o ktorých sa bavíme teraz, správa o budúcnosti jednotného trhu, každá ekonomika je iná, tá slovenská ekonomika nevie prežiť len vďaka domácemu odbytu, my totálne závisíme na exportoch a vývoze von, hlavne do Európskej únie, akým spôsobom budú nastavené pravidlá jednotného trhu, rozhodne o tom, či budeme prosperujúcou krajinou, alebo či naša ekonomika začne upadať. Absolútne kľúčové pre nás.
Bavíme sa tu teraz o Európskej únii na pôde v Bruseli, o pomoci priemyslu pri prechode na zelenú ekonomiku, opäť absolútne kľúčové pre nás. 177-tisíc ľudí, pardon, 170-tisíc ľudí zamestnaných priamo v automobilovom priemysle, 255- tisíc nepriamo, ľudia, veď tu ide o zamestnanosť v kľúčových regiónoch, ľudia, ktorých všetci poznáme, okej? O ich osude sa teraz rozhoduje v Európskej únii. Preto ma mrzí, a to sa dostávam k tomu, čo som hovoril aj v rozprave, že napriek tomu, že táto vláda rozumie tomu, že tieto témy musíme uchopiť, už nerozumie celkom dobre tomu ako. My sme aj urobili tú domácu úlohu v tom, že sme si povedali, áno, sú to dôležité témy, áno, ide tu o našu prosperitu, áno, chceme sa im venovať, ale zároveň, žiaľ, si sami sebe hádžeme polená pod nohy, lebo keď tak prehandrkujeme tú reputáciu, ten vplyv, ten rešpekt, tú prestíž, čo sme mali, tak nemáme šancu prosperitu tých ľudí, o ktorých sa tu bavíme, tých 170-tisíc ľudí v priemysle priamo zamestnaných, tých 255-tisíc, kopa z nich naši príbuzní, naši voliči, naše rodiny, nemáme šancu sa za nich postaviť, keď tú našu reputáciu takým spôsobom preflákame, ako sa, žiaľ, tejto vláde darí.
Rozpracované
10:04
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:04
Ján FerenčákK pánovi Štefunkovi, pán Štefunko, hovoríte posledných 13 rokov, ale vždy zabúdate, že posledných tri a pol roka tu vládlo matovičovské, hegerovské, ódorovské impérium. A to nám vypadlo vždy z tej hlavy a jednoducho vždy hovoríte o minulosti a toto vždy zabúdate. A to je záhadné, o tom vždy hovoríte. Je to cielené, samozrejme, vy to myslíte vážne, pretože chcete tu vzbudiť nejaký dojem, ale, prosím vás,...
K pánovi Štefunkovi, pán Štefunko, hovoríte posledných 13 rokov, ale vždy zabúdate, že posledných tri a pol roka tu vládlo matovičovské, hegerovské, ódorovské impérium. A to nám vypadlo vždy z tej hlavy a jednoducho vždy hovoríte o minulosti a toto vždy zabúdate. A to je záhadné, o tom vždy hovoríte. Je to cielené, samozrejme, vy to myslíte vážne, pretože chcete tu vzbudiť nejaký dojem, ale, prosím vás, vráťte sa do blízkej minulosti a nie do ďalekej minulosti a nastavte si zrkadlo.
Pán Krúpa, počúvanie s porozumením, buď sa s tým človek narodí, alebo ho to naučia, nie sme tu na to, aby sme vás tu učili. Predpokladal som to, že už to ovládate, ale ak nie, tak možno sú na to kurzy, kde sa treba prihlásiť. Predpokladal som, že správu, ktorú máte všetci, ste si aj prečítali a nie je zmyslom vám ju tu citovať tak, ako je predložená, ale je to aj povinnosť poslanca naštudovať si materiály a nielen vo faktickej sa snažiť zaujať svojím vlastným šarmom alebo nešarmom ako takým.
Ďakujem pánovi Valáškovi za konštruktívnu, konštruktívny prístup a sám dobre vie, že diplomacia musí byť vyvážená, nielen jednostranná a je veľmi dôležitá komunikácia, komunikácia, hľadanie kompromisov a o tom to je postavené, aby aj ako Slovensko sme mohli zohrávať dôležitú úlohu v spoločnom spoločenstve Európskej únie, a pochopil celý príspevok práve preto, že Slovenská republika tento rok oslavuje 20. výročie vstupu 1. mája, a preto som aj svoj vstup tomuto prispôsobil.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
17.4.2024 o 10:04 hod.
PhDr. Mgr. MBA
Ján Ferenčák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, veľmi v krátkosti.
K pánovi Štefunkovi, pán Štefunko, hovoríte posledných 13 rokov, ale vždy zabúdate, že posledných tri a pol roka tu vládlo matovičovské, hegerovské, ódorovské impérium. A to nám vypadlo vždy z tej hlavy a jednoducho vždy hovoríte o minulosti a toto vždy zabúdate. A to je záhadné, o tom vždy hovoríte. Je to cielené, samozrejme, vy to myslíte vážne, pretože chcete tu vzbudiť nejaký dojem, ale, prosím vás, vráťte sa do blízkej minulosti a nie do ďalekej minulosti a nastavte si zrkadlo.
Pán Krúpa, počúvanie s porozumením, buď sa s tým človek narodí, alebo ho to naučia, nie sme tu na to, aby sme vás tu učili. Predpokladal som to, že už to ovládate, ale ak nie, tak možno sú na to kurzy, kde sa treba prihlásiť. Predpokladal som, že správu, ktorú máte všetci, ste si aj prečítali a nie je zmyslom vám ju tu citovať tak, ako je predložená, ale je to aj povinnosť poslanca naštudovať si materiály a nielen vo faktickej sa snažiť zaujať svojím vlastným šarmom alebo nešarmom ako takým.
Ďakujem pánovi Valáškovi za konštruktívnu, konštruktívny prístup a sám dobre vie, že diplomacia musí byť vyvážená, nielen jednostranná a je veľmi dôležitá komunikácia, komunikácia, hľadanie kompromisov a o tom to je postavené, aby aj ako Slovensko sme mohli zohrávať dôležitú úlohu v spoločnom spoločenstve Európskej únie, a pochopil celý príspevok práve preto, že Slovenská republika tento rok oslavuje 20. výročie vstupu 1. mája, a preto som aj svoj vstup tomuto prispôsobil.
Ďakujem.
Rozpracované
10:06
Vystúpenie v rozprave 10:06
Juraj BlanárV tomto roku si pripomíname 20. výročie vstupu do Európskej únie. Rovnako si...
V tomto roku si pripomíname 20. výročie vstupu do Európskej únie. Rovnako si pripomíname v tomto roku aj 15. výročie vstupu do eurozóny, to je veľmi významná udalosť. Rovnako si pripomíname a musíme si pripomenúť aj naše výročie vstupu do schengenského priestoru. Všade tam bola strana SMER – sociálna demokracia aktívna. Dámy a páni, akokoľvek sa budete snažiť nejakým spôsobom nás tlačiť, že my sme proti Európskej únii, no to nie je pravda, ani historicky sa to nedá použiť, nemáte žiadne argumenty. Jediné, čo máte, že nedokážete robiť politiku tu na Slovensku, tak ju robíte cez Európsku úniu, dehonestujúc vlastnú krajinu, to je jediné, čo robíte.
Slovenská republika je rešpektovaným a dôveryhodným partnerom Európskej únie, ale nie tak, ako si to vy predstavujete, že servilne bude šúchať pri všetkých témach, ktoré im takto budú naservírované, ale že bude mať vlastný suverénny postoj a bude hovoriť, čo je zlé, ak niečo sa predkladá z tejto úrovne, na tom, čo robí Európska únia. A to platí pre všetky naše členstvá, či už je to v NATO, v OSN, alebo aj v OECD a OBSE. Veď predsa keď máme iný kritický názor napríklad v OSN, dámy a páni, to znamená, že sme proti OSN? Čo to tu tárate za hlúposti, s prepáčením, ja sa ospravedlňujem za tento výraz, ale mám taký pocit, že sa snažíte ešte viacej škodiť aj touto diskusiou Európskej únii a nám, pretože my sme na jednej lodi spoločne, my chceme, aby sme Európsku úniu dokázali zveľadiť, ale tam, kde je to naozaj potrebné, a aby to bolo aj prospešné pre nás, pretože pre Slovenskú republiku je to prospešné. Ale sú tu témy, ktoré musíme jasne pomenovať. A nie sme to len sami, ktorí to pomenovávame, azda si myslíte, že migračnú politiku pomenovávame len my kriticky, pán Štefunko, ako ste to vy naznačili? Veď sú tu krajiny, ktoré odmietli rovnako a tí idú tiež byť vylúčené z Európskej únie? Ale to ste už nepovedali, ale stihli ste povedať to, že vás mrzí, že sme na predposlednom mieste v rámci Európskej únie. Ale to nespôsobila táto vláda, to spôsobili vlády, ktoré ste vy podporovali. A boli tam aj poslanci, ktorí sú tam dnes vo vašej strane alebo aj štátni tajomníci, ktorí dnes sedia vo vašej strane a boli v tých vládach. To sme my nespôsobili. Pozrite sa na ten rebríček, keď sme my boli vo vláde, kde sa Slovenská republika nachádzala. Ale snažíte sa v tej matrici, o ktorej som hovoril aj včera, pokračovať a dehonestovať Slovenskú republiku, ktorá je úspešný príbeh, úspešný príbeh, ktorý urobil veľmi veľa. A z tohto pohľadu ja si myslím, že je potrebné, aby sme spoločne dali konštruktívnej diskusii. Ja prijímam každú diskusiu, ktorá bude k tej diskusii, ktorá bude oponovať a dávať argumenty, veľmi rád a poďme hľadať nejaké spôsoby, ale odmietam, že by sme boli nedôveryhodným partnerom.
Pán Valášek, pán kolega, ja kvitujem tie pozitívne slová, tak si myslím, že to má byť, avšak nemôžem sa stotožniť s tým, čo ste hovorili o nejakom trhovisku nápadov, hlasovanie, tým ste nepriamo vlastne naznačili, že podporujete kvalifikova... hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Áno, máte svoje argumenty, ktoré ste povedali, my máme svoje argumenty, ktoré sme rovnako povedali, a my nie sme za to, aby bolo zrušené právo veta v oblastiach, ktoré ešte platí, v ktorých ešte platí, lebo výsledok je napríklad aj migračný pakt. Migračný pakt prešiel práve preto, že tam sa už hlasuje kvalifikovanou väčšinou. A myslíte si, že je tento problém vyriešený? No určite nie. A všetci dobre viete, že je to tak. Pán Štefunko ma pokritizoval, že som sa negatívne vyjadril v súvislosti práve s migračným paktom. Áno, vieme, pretože vy ste nastavení tak, že chcete otvoriť všetkým migrantom takto dvere, však ste to aj jasne hovorili, a nie je problém, lebo my zastupujeme záujmy Slovenskej republiky, vy zastupujete záujmy niekoho iného, mám taký pocit, a s týmto sa nezhodneme, ale rešpektujem váš názor, ale máme ho diametrálne odlišný.
Pán Valášek, my sa uberáme opačným smerom. A uviedli ste napríklad také bizarné príklady. Čiže podľa vášho názoru, keď sa v nemeckom Bundestagu jeden poslanec za stranu Zelených vyjadrí, že Slovensko má byť vylúčené z Európskej únie, tak to je pre celú Európsku úniu svätý grál, podľa ktorého bude postupovať. Očakával som trošku viacej, pán poslanec. Vy ako diplomat, že budete takéto niečo vyťahovať! Ja by som mohol teraz prebrať všetky debaty v európskych parlamentoch, kde sa narozprávalo na rôzne krajiny strašne veľa, ale že vy vytiahnete jedno tvrdenie poslanca za stranu Zelených, že by nás mali vylúčiť, a to je to najväčšie spochybnenie, tak to, to mi je ľúto, že ste... A to, že niektorí sa vyjadrili trošku ináč z hľadiska tých predstaviteľov, vy ste nešpecifikovali, že Slovensko a premiér je hanbou Európskej únie, áno, niektorí môžu sa tak vyjadriť a my to rešpektujeme, pretože niekedy v politike nemáme rovnaký názor, ale nám ide stále o tú istú Európsku úniu, len máme možno iný prístup ako tí druhí, ktorí nás pri... ktorí nás kritizujú.
No a tie listy, premiér a to, čo ste spomenul, ja už som len čakal, kedy toto príde. Dámy a páni, ja sa vrátim k tomu, neškoďte vlastnej krajine, prosím. Poďme sa tu naozaj popasovať argumentami, ale nechoďte, nepredkladajte na pôde Európskej únie a predovšetkým parlamentu vašimi poslancami nezmyselné veci, ktoré škodia len Slovensku. Nerobte to, prosím vás, lebo vy škodíte, vy naznačujete o tom, že prídeme o európske fondy, lebo vy to, o tom aj hovoríte priamo v Európskom parlamente, teraz hovorím vašich zástupcov, a nie sme to my. Čiže nevytvárajte tu ten dojem falošný, ktorý tu nie je.
A ja sa spýtam, pán Krúpa povedal, sila a slabosť malých krajín, nedohovoril to, nie je tu, ale veľmi rád by som poznal teda, aby mi vysvetlil, o čo ide, že vo viacerých formátov bola Slovenská republika vylúčená. Pán Krúpa, kde ste, povedzte mi, z ktorého formátu bola Slovenská republika vylúčená? Chcem to vedieť. Ale keďže ste tu neni, tak ja poviem asi, čo by ste vy povedali. Napríklad z toho formátu, kde pán prezident Macron zvolal stretnutie členov krajín Európskej únie a otváral otázku, že Európska únia a niektoré krajiny že budeme musieť poslať asi aj, a debatovať o tom, aj vojská krajín Európskej únie, tie, niektorých NATO, na územie Ukrajiny. A toto my odmietame. A jasne sme povedali, že náš postoj je v tomto nemenný a z tohto pohľadu my sa na tomto nástroji už nebudeme podieľať. My sa budeme podieľať na tých nástrojoch, ktoré sú Európskou úniou jasne zadefinované. Európsky mierový nástroj, podporili sme zmenu viacročného finančného rámca, je tam 55 mld. pre eu... pre Ukrajinu, nás mrzí, že iba dve miliardy v rámci tohoto viacročného finančného rámca bolo určených napríklad na veľmi problematickú vec, a to je migrácia. Pretože tá migrácia tu stále je. A my podporíme napríklad stanovisko, ktoré presadzovalo Španielsko, kde je potrebné sa angažovať v tých tretích krajinách a byť viacej preventívni ako aktívni. My to podporujeme, veď si to tam prečítajte aj v tej správe. Pretože toto je prístup, toto je riešenie a Slovenská republika je aktívna pri predchádzaní tejto nelegálnej migrácie tým, že pomáhame na schengenských hraniciach našim susedom, či už je to Maďarsko, ale sme sa pripojili aj k mnohým projektom, ktoré by mali riešiť tú migráciu v tých krajinách, kde vzniká. Lebo toto je cieľom. To sú krajiny Sahelu a tak ďalej. Čiže, pán kolega Valášek, mrzí ma, že používate takéto naozaj slabé argumenty.
No a čakal som, kedy to príde, že stretnutie s ministrom zahraničných vecí Lavrovom. A toto je presne váš prejav. To znamená, že minister zahraničných vecí zvrchovanej Slovenskej republiky sa nemôže stretnúť s ministrom Lavrovom. Ale minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických sa môže stretnúť s pánom Lavrovom. Minister zahraničných vecí Turecka, druhej najväčšej armády v rámci NATO, kde aj my sme členom a hlásime sa ku, sa môže stretnúť s ministrom Lavrovom. Ale minister zahraničných vecí Slovenskej republiky nemôže. Minister zahraničných vecí Francúzska môže telefonovať s ministrom obrany Ruskej federácie so Šojguom, ale minister obrany Slovenskej republiky nemôže telefonovať. Veď vy ste sa priamo usvedčili týmto, že toto je tá vaša servilná politika. V diplomacii je, dámy a páni, a viete to veľmi dobre, je o diskusii v prvom rade. O komunikácii. Ale aj s tými, s ktorými možno nesúhlasíme. Preto diplomacia je tak zastúpená, preto napríklad aj ambasádori zostávajú v krajinách, ktoré sú povedzme vo vojnovom konflikte, lebo tam ostáva stále nejaká komunikačná linka, lebo už keď tá sa preruší, tak už skončilo všetko. A budú platiť slová Jána Pavla II., ktorý povedal, že vojna, keď sa bude viesť s akýmkoľvek dobrým úmyslom, je v konečnom dôsledku prehrou ľudstva. A je to pravda. Preto sa je potrebné stretávať a hovoriť o tom, aký máme na to názor. A ja som ten názor povedal aj ministrovi Lavrovi, ale odmietam, že by sme sa nemali stretávať, pretože to nie je zvrchovaná zahraničná politika, ktorú presadzujete vy.
Pani Števulová, rezervovaný postoj k Ukrajine. Ja by som bol veľmi rád, keby ste to špecifikovali, asi dve minúty nestačili. V čom je rezervovaný, prosím vás? Otvorenejší postoj k Ukrajine, ako máme my, azda nemá žiadna krajina. Lebo my otvorene hovoríme o našich názoroch. My sa netvárime, že si myslíme niečo iné a robíme niečo iné. My sme povedali, aký je náš postoj, že jednoducho nevidíme v tomto vojnovom konflikte, ktorý už je v treťom roku, riešenie vojnové a že je potrebné hľadať diplomatické riešenie. Ale na všetkých ostatných veciach sa zhodneme, pani Števulová. Hovoríme, že je to porušenie medzinárodného práva? Hovoríme. Sme za Ukrajinu, ktorá je celistvá v hraniciach, ktoré boli medzinárodne uznané? Sme. Tak potom v čom je problém, aký rezervovaný? A naviac, pani kolegyňa, my sme predsa usporiadali spoločné rokovanie s ukrajinskou vládou, čo sa nepodarilo žiadnej krajine z Európskej únie, na našom území. A my si to vážime, pretože aj ukrajinská strana usúdila, že to, čo im ponúkame, je úprimné. A sú tam konkrétne projekty, ktorými im chceme pomôcť. Ale netvárime sa, že máme iný názor, len hovoríme to, čo si myslíme, ale chceme im pomôcť. A to platí bez ohľadu na to, akokoľvek budete teraz hovoriť, no dobre, ale ako ten mier dosiahnete, chcete obetovať takú alebo onakú časť územia Ukrajiny. Ale to už nie je náš problém, my sme za celistvú Ukrajinu, lebo sme na strane dodržiavania medzinárodného práva. A to budem tvrdiť od začiatku až do konca, lebo to je najsilnejšia zbraň krajín nášho rozmeru, dodržiavanie medzinárodného práva, a sme v tom konzistentní neustále. A nemáme s tým žiadny problém a nerobíme rozdiely ako niektorí, že keď poruší medzinárodné právo tzv. ten dobrý, tak je to v poriadku, ale keď poruší medzinárodné právo ten zlý, tak to už nie je v poriadku. Boli sme konzistentní pri porušení medzinárodného práva v Kosove. A tak to držíme aj dodnes, pani kolegyňa, venujete sa právu, lebo si myslíme, že je to porušenie medzinárodného práva. A sme päť krajín z Európskej únie, ktorí dodnes neuznali Kosovo. A rovnako sme aj proti tomu, aby Kosovo vstúpilo do Rady Európy, pretože sú tam teraz pokusy, pretože to nie je medzinárodne uznaný štát, lebo vznikol na základe porušenia medzinárodného práva. Je to obrovský precedens. Nech sa spytujú svedomie tí, ktorí to podporili z Európskej únie a dnes hovoria úplne iné, čo sa týka voči Ukrajine. Veď oni podporili porušenie medzinárodného práva uznaním Kosova, to je náš výklad. Ale rovnako sme postupovali aj pri porušení medzinárodného práva pri útoku na Irak. A to už azda nikto dneska nespochybní. A stiahli sme vojská z Iraku, pretože to bolo v rozpore s medzinárodným právom. Čiže náš postoj voči Ukrajine, pani Števulová, je veľmi otvorený a ja oceňujem aj ukrajinskú stranu, že sme dokázali nájsť konkrétne projekty, ktorými môžeme pomôcť v tej neľahkej situácii, v ktorej sa oni nachádzajú.
Aby sme nerobili Slovenskej republike hanbu, to povedal pán poslanec Valášek. Vy robíte všetko pre to, aby Slovenská republika bola zahanbená, tým, že robíte vnútornú politiku v zahraničí. Pasujte sa s nami argumentami tu, na to sme pripravení.
Predposledné miesto som už spomenul, pána poslanca Štefunka, no a posledná záležitosť, pán Valášek ešte povedal v súvislosti s automobilovým priemyslom jednu vážnu vec, na ktorú musím reagovať. Pán poslanec v podstate to, čo naznačil, povedal, že my ohrozujeme vlastne automobilový priemysel, v ktorom je zamestnaných 170-tisíc ľudí. To azda nemyslíte vážne, pán poslanec! Bola to strana SMER, keď pán minister hospodárstva Sulík pripravoval investíciu s Volvom, ktorá prišla a povedala, že v prípade, keď budeme vo vláde, tak podporíme tú investíciu a budeme v nej pokračovať. A vy napriek tomu ste ochotný bez akýchkoľvek problémov prísť a povedať takéto niečo. Práve naopak, nám záleží na tom, ale rozmýšľame aj na diverzifikácii, pretože sa stávame čoraz viacej závislí na tomto priemysle a v prípade, že ten priemysel, príde ekonomická kríza, tak to má hneď dopad na tento priemysel a veľmi to s nami zalomcuje. Však sa to ukázalo úplne jasne. Ale to, že my spochybňujeme alebo nejakým spôsobom ohrozujeme automobilový priemysel, nie je pravda. Ba práve naopak, práve politikou na štyri svetové strany, bijúc alebo súc členom Európskej únie a NATO, sa snažíme s partnermi, ktorí v tom hrajú veľkú úlohu, vytvárať nejaké ekonomické prostredie. Čítali ste v tej správe napríklad o Číne, čo sa píše v tejto správe? Kde Európska únia priamo hovorí, že Čína je dôležitým partnerom pre Európsku úniu. My to hovoríme od začiatku. Vy ste nás kritizovali, že s Čínou ideme obchodovať a robiť nejaké veci, ktoré sú s tým spojené. Nie, pripravujeme ďalšiu misiu, kde chceme práve tieto veci posilniť a diverzifikovať aj prostredníctvom investícií náš priemysel, pretože sme, a v tom dávam za pravdu, druhá najzraniteľnejšia ekonomika, čo sa týka exportu a importu v rámci OECD, čiže sme najpriemyselnejšou krajinou v rámci aj Európskej únie a z tohto pohľadu musíme hľadieť na naše politiky a na záujem Slovenskej republiky, aby sme ochránili Slovenskú republiku.
Čiže toľko na reakcie z toho, čo ste povedali, a ešte raz ďakujem za všetky pozitívne slová, beriem ich, očakávam pri hocijakej kritike, aby ste zároveň prišli aj s nejakým riešením, ale odmietam tú vašu vysnenú snahu alebo zbožné prianie o tom, že Slovenská republika je izolovaná a že Slovenská republika už nie je pozývaná do viacerých formátov. Nie je to pravda. Robíme suverénnu zahraničnú politiku, ktorá je v prvom rade závislá na občanoch Slovenskej republiky a na Slovenskej republike, až potom na záujmoch iných. A máme množstvo partnerov, s ktorými sa vieme pri spoločných témach spojiť, a tak to budeme robiť pre prospech Slovenskej republiky.
A ešte raz chcem aj pri tejto príležitosti vás všetkých pozvať alebo nejakým spôsobom, aby ste sa zúčastnili na oslavách 20. výročia členstva v Európskej únii, poslancov, ktorí budete určite pozvaní aj na galavečer, kde chceme si pripomenúť túto významnú udalosť, a tých, ktorí prípadne sú ochotní sa zúčastniť aj konferencie, ktorú budeme mať na pôde ministerstva zahraničných vecí práve k plusom a výzvam pre Slovenskú republiku v rámci Európskej únie.
Ďakujem ešte raz za pozornosť a chcem vás poprosiť o podporu tejto správy, ktorá, myslím si, že významne popisuje, kde sa nachádzame. Ďakujem. (Potlesk.)
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja som avizoval aj pri svojom úvodnom vystúpení, že veľmi rád odpoviem aj na otázky a zaujmem nejaké stanovisko k diskusii, aj keď, priznám sa, že tých otázok bolo pomerne málo, ak by som ich možno musel sám hľadať, tak mi dovoľte nadviazať na vystúpenie pána predsedu výboru Ferenčáka
V tomto roku si pripomíname 20. výročie vstupu do Európskej únie. Rovnako si pripomíname v tomto roku aj 15. výročie vstupu do eurozóny, to je veľmi významná udalosť. Rovnako si pripomíname a musíme si pripomenúť aj naše výročie vstupu do schengenského priestoru. Všade tam bola strana SMER – sociálna demokracia aktívna. Dámy a páni, akokoľvek sa budete snažiť nejakým spôsobom nás tlačiť, že my sme proti Európskej únii, no to nie je pravda, ani historicky sa to nedá použiť, nemáte žiadne argumenty. Jediné, čo máte, že nedokážete robiť politiku tu na Slovensku, tak ju robíte cez Európsku úniu, dehonestujúc vlastnú krajinu, to je jediné, čo robíte.
Slovenská republika je rešpektovaným a dôveryhodným partnerom Európskej únie, ale nie tak, ako si to vy predstavujete, že servilne bude šúchať pri všetkých témach, ktoré im takto budú naservírované, ale že bude mať vlastný suverénny postoj a bude hovoriť, čo je zlé, ak niečo sa predkladá z tejto úrovne, na tom, čo robí Európska únia. A to platí pre všetky naše členstvá, či už je to v NATO, v OSN, alebo aj v OECD a OBSE. Veď predsa keď máme iný kritický názor napríklad v OSN, dámy a páni, to znamená, že sme proti OSN? Čo to tu tárate za hlúposti, s prepáčením, ja sa ospravedlňujem za tento výraz, ale mám taký pocit, že sa snažíte ešte viacej škodiť aj touto diskusiou Európskej únii a nám, pretože my sme na jednej lodi spoločne, my chceme, aby sme Európsku úniu dokázali zveľadiť, ale tam, kde je to naozaj potrebné, a aby to bolo aj prospešné pre nás, pretože pre Slovenskú republiku je to prospešné. Ale sú tu témy, ktoré musíme jasne pomenovať. A nie sme to len sami, ktorí to pomenovávame, azda si myslíte, že migračnú politiku pomenovávame len my kriticky, pán Štefunko, ako ste to vy naznačili? Veď sú tu krajiny, ktoré odmietli rovnako a tí idú tiež byť vylúčené z Európskej únie? Ale to ste už nepovedali, ale stihli ste povedať to, že vás mrzí, že sme na predposlednom mieste v rámci Európskej únie. Ale to nespôsobila táto vláda, to spôsobili vlády, ktoré ste vy podporovali. A boli tam aj poslanci, ktorí sú tam dnes vo vašej strane alebo aj štátni tajomníci, ktorí dnes sedia vo vašej strane a boli v tých vládach. To sme my nespôsobili. Pozrite sa na ten rebríček, keď sme my boli vo vláde, kde sa Slovenská republika nachádzala. Ale snažíte sa v tej matrici, o ktorej som hovoril aj včera, pokračovať a dehonestovať Slovenskú republiku, ktorá je úspešný príbeh, úspešný príbeh, ktorý urobil veľmi veľa. A z tohto pohľadu ja si myslím, že je potrebné, aby sme spoločne dali konštruktívnej diskusii. Ja prijímam každú diskusiu, ktorá bude k tej diskusii, ktorá bude oponovať a dávať argumenty, veľmi rád a poďme hľadať nejaké spôsoby, ale odmietam, že by sme boli nedôveryhodným partnerom.
Pán Valášek, pán kolega, ja kvitujem tie pozitívne slová, tak si myslím, že to má byť, avšak nemôžem sa stotožniť s tým, čo ste hovorili o nejakom trhovisku nápadov, hlasovanie, tým ste nepriamo vlastne naznačili, že podporujete kvalifikova... hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Áno, máte svoje argumenty, ktoré ste povedali, my máme svoje argumenty, ktoré sme rovnako povedali, a my nie sme za to, aby bolo zrušené právo veta v oblastiach, ktoré ešte platí, v ktorých ešte platí, lebo výsledok je napríklad aj migračný pakt. Migračný pakt prešiel práve preto, že tam sa už hlasuje kvalifikovanou väčšinou. A myslíte si, že je tento problém vyriešený? No určite nie. A všetci dobre viete, že je to tak. Pán Štefunko ma pokritizoval, že som sa negatívne vyjadril v súvislosti práve s migračným paktom. Áno, vieme, pretože vy ste nastavení tak, že chcete otvoriť všetkým migrantom takto dvere, však ste to aj jasne hovorili, a nie je problém, lebo my zastupujeme záujmy Slovenskej republiky, vy zastupujete záujmy niekoho iného, mám taký pocit, a s týmto sa nezhodneme, ale rešpektujem váš názor, ale máme ho diametrálne odlišný.
Pán Valášek, my sa uberáme opačným smerom. A uviedli ste napríklad také bizarné príklady. Čiže podľa vášho názoru, keď sa v nemeckom Bundestagu jeden poslanec za stranu Zelených vyjadrí, že Slovensko má byť vylúčené z Európskej únie, tak to je pre celú Európsku úniu svätý grál, podľa ktorého bude postupovať. Očakával som trošku viacej, pán poslanec. Vy ako diplomat, že budete takéto niečo vyťahovať! Ja by som mohol teraz prebrať všetky debaty v európskych parlamentoch, kde sa narozprávalo na rôzne krajiny strašne veľa, ale že vy vytiahnete jedno tvrdenie poslanca za stranu Zelených, že by nás mali vylúčiť, a to je to najväčšie spochybnenie, tak to, to mi je ľúto, že ste... A to, že niektorí sa vyjadrili trošku ináč z hľadiska tých predstaviteľov, vy ste nešpecifikovali, že Slovensko a premiér je hanbou Európskej únie, áno, niektorí môžu sa tak vyjadriť a my to rešpektujeme, pretože niekedy v politike nemáme rovnaký názor, ale nám ide stále o tú istú Európsku úniu, len máme možno iný prístup ako tí druhí, ktorí nás pri... ktorí nás kritizujú.
No a tie listy, premiér a to, čo ste spomenul, ja už som len čakal, kedy toto príde. Dámy a páni, ja sa vrátim k tomu, neškoďte vlastnej krajine, prosím. Poďme sa tu naozaj popasovať argumentami, ale nechoďte, nepredkladajte na pôde Európskej únie a predovšetkým parlamentu vašimi poslancami nezmyselné veci, ktoré škodia len Slovensku. Nerobte to, prosím vás, lebo vy škodíte, vy naznačujete o tom, že prídeme o európske fondy, lebo vy to, o tom aj hovoríte priamo v Európskom parlamente, teraz hovorím vašich zástupcov, a nie sme to my. Čiže nevytvárajte tu ten dojem falošný, ktorý tu nie je.
A ja sa spýtam, pán Krúpa povedal, sila a slabosť malých krajín, nedohovoril to, nie je tu, ale veľmi rád by som poznal teda, aby mi vysvetlil, o čo ide, že vo viacerých formátov bola Slovenská republika vylúčená. Pán Krúpa, kde ste, povedzte mi, z ktorého formátu bola Slovenská republika vylúčená? Chcem to vedieť. Ale keďže ste tu neni, tak ja poviem asi, čo by ste vy povedali. Napríklad z toho formátu, kde pán prezident Macron zvolal stretnutie členov krajín Európskej únie a otváral otázku, že Európska únia a niektoré krajiny že budeme musieť poslať asi aj, a debatovať o tom, aj vojská krajín Európskej únie, tie, niektorých NATO, na územie Ukrajiny. A toto my odmietame. A jasne sme povedali, že náš postoj je v tomto nemenný a z tohto pohľadu my sa na tomto nástroji už nebudeme podieľať. My sa budeme podieľať na tých nástrojoch, ktoré sú Európskou úniou jasne zadefinované. Európsky mierový nástroj, podporili sme zmenu viacročného finančného rámca, je tam 55 mld. pre eu... pre Ukrajinu, nás mrzí, že iba dve miliardy v rámci tohoto viacročného finančného rámca bolo určených napríklad na veľmi problematickú vec, a to je migrácia. Pretože tá migrácia tu stále je. A my podporíme napríklad stanovisko, ktoré presadzovalo Španielsko, kde je potrebné sa angažovať v tých tretích krajinách a byť viacej preventívni ako aktívni. My to podporujeme, veď si to tam prečítajte aj v tej správe. Pretože toto je prístup, toto je riešenie a Slovenská republika je aktívna pri predchádzaní tejto nelegálnej migrácie tým, že pomáhame na schengenských hraniciach našim susedom, či už je to Maďarsko, ale sme sa pripojili aj k mnohým projektom, ktoré by mali riešiť tú migráciu v tých krajinách, kde vzniká. Lebo toto je cieľom. To sú krajiny Sahelu a tak ďalej. Čiže, pán kolega Valášek, mrzí ma, že používate takéto naozaj slabé argumenty.
No a čakal som, kedy to príde, že stretnutie s ministrom zahraničných vecí Lavrovom. A toto je presne váš prejav. To znamená, že minister zahraničných vecí zvrchovanej Slovenskej republiky sa nemôže stretnúť s ministrom Lavrovom. Ale minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických sa môže stretnúť s pánom Lavrovom. Minister zahraničných vecí Turecka, druhej najväčšej armády v rámci NATO, kde aj my sme členom a hlásime sa ku, sa môže stretnúť s ministrom Lavrovom. Ale minister zahraničných vecí Slovenskej republiky nemôže. Minister zahraničných vecí Francúzska môže telefonovať s ministrom obrany Ruskej federácie so Šojguom, ale minister obrany Slovenskej republiky nemôže telefonovať. Veď vy ste sa priamo usvedčili týmto, že toto je tá vaša servilná politika. V diplomacii je, dámy a páni, a viete to veľmi dobre, je o diskusii v prvom rade. O komunikácii. Ale aj s tými, s ktorými možno nesúhlasíme. Preto diplomacia je tak zastúpená, preto napríklad aj ambasádori zostávajú v krajinách, ktoré sú povedzme vo vojnovom konflikte, lebo tam ostáva stále nejaká komunikačná linka, lebo už keď tá sa preruší, tak už skončilo všetko. A budú platiť slová Jána Pavla II., ktorý povedal, že vojna, keď sa bude viesť s akýmkoľvek dobrým úmyslom, je v konečnom dôsledku prehrou ľudstva. A je to pravda. Preto sa je potrebné stretávať a hovoriť o tom, aký máme na to názor. A ja som ten názor povedal aj ministrovi Lavrovi, ale odmietam, že by sme sa nemali stretávať, pretože to nie je zvrchovaná zahraničná politika, ktorú presadzujete vy.
Pani Števulová, rezervovaný postoj k Ukrajine. Ja by som bol veľmi rád, keby ste to špecifikovali, asi dve minúty nestačili. V čom je rezervovaný, prosím vás? Otvorenejší postoj k Ukrajine, ako máme my, azda nemá žiadna krajina. Lebo my otvorene hovoríme o našich názoroch. My sa netvárime, že si myslíme niečo iné a robíme niečo iné. My sme povedali, aký je náš postoj, že jednoducho nevidíme v tomto vojnovom konflikte, ktorý už je v treťom roku, riešenie vojnové a že je potrebné hľadať diplomatické riešenie. Ale na všetkých ostatných veciach sa zhodneme, pani Števulová. Hovoríme, že je to porušenie medzinárodného práva? Hovoríme. Sme za Ukrajinu, ktorá je celistvá v hraniciach, ktoré boli medzinárodne uznané? Sme. Tak potom v čom je problém, aký rezervovaný? A naviac, pani kolegyňa, my sme predsa usporiadali spoločné rokovanie s ukrajinskou vládou, čo sa nepodarilo žiadnej krajine z Európskej únie, na našom území. A my si to vážime, pretože aj ukrajinská strana usúdila, že to, čo im ponúkame, je úprimné. A sú tam konkrétne projekty, ktorými im chceme pomôcť. Ale netvárime sa, že máme iný názor, len hovoríme to, čo si myslíme, ale chceme im pomôcť. A to platí bez ohľadu na to, akokoľvek budete teraz hovoriť, no dobre, ale ako ten mier dosiahnete, chcete obetovať takú alebo onakú časť územia Ukrajiny. Ale to už nie je náš problém, my sme za celistvú Ukrajinu, lebo sme na strane dodržiavania medzinárodného práva. A to budem tvrdiť od začiatku až do konca, lebo to je najsilnejšia zbraň krajín nášho rozmeru, dodržiavanie medzinárodného práva, a sme v tom konzistentní neustále. A nemáme s tým žiadny problém a nerobíme rozdiely ako niektorí, že keď poruší medzinárodné právo tzv. ten dobrý, tak je to v poriadku, ale keď poruší medzinárodné právo ten zlý, tak to už nie je v poriadku. Boli sme konzistentní pri porušení medzinárodného práva v Kosove. A tak to držíme aj dodnes, pani kolegyňa, venujete sa právu, lebo si myslíme, že je to porušenie medzinárodného práva. A sme päť krajín z Európskej únie, ktorí dodnes neuznali Kosovo. A rovnako sme aj proti tomu, aby Kosovo vstúpilo do Rady Európy, pretože sú tam teraz pokusy, pretože to nie je medzinárodne uznaný štát, lebo vznikol na základe porušenia medzinárodného práva. Je to obrovský precedens. Nech sa spytujú svedomie tí, ktorí to podporili z Európskej únie a dnes hovoria úplne iné, čo sa týka voči Ukrajine. Veď oni podporili porušenie medzinárodného práva uznaním Kosova, to je náš výklad. Ale rovnako sme postupovali aj pri porušení medzinárodného práva pri útoku na Irak. A to už azda nikto dneska nespochybní. A stiahli sme vojská z Iraku, pretože to bolo v rozpore s medzinárodným právom. Čiže náš postoj voči Ukrajine, pani Števulová, je veľmi otvorený a ja oceňujem aj ukrajinskú stranu, že sme dokázali nájsť konkrétne projekty, ktorými môžeme pomôcť v tej neľahkej situácii, v ktorej sa oni nachádzajú.
Aby sme nerobili Slovenskej republike hanbu, to povedal pán poslanec Valášek. Vy robíte všetko pre to, aby Slovenská republika bola zahanbená, tým, že robíte vnútornú politiku v zahraničí. Pasujte sa s nami argumentami tu, na to sme pripravení.
Predposledné miesto som už spomenul, pána poslanca Štefunka, no a posledná záležitosť, pán Valášek ešte povedal v súvislosti s automobilovým priemyslom jednu vážnu vec, na ktorú musím reagovať. Pán poslanec v podstate to, čo naznačil, povedal, že my ohrozujeme vlastne automobilový priemysel, v ktorom je zamestnaných 170-tisíc ľudí. To azda nemyslíte vážne, pán poslanec! Bola to strana SMER, keď pán minister hospodárstva Sulík pripravoval investíciu s Volvom, ktorá prišla a povedala, že v prípade, keď budeme vo vláde, tak podporíme tú investíciu a budeme v nej pokračovať. A vy napriek tomu ste ochotný bez akýchkoľvek problémov prísť a povedať takéto niečo. Práve naopak, nám záleží na tom, ale rozmýšľame aj na diverzifikácii, pretože sa stávame čoraz viacej závislí na tomto priemysle a v prípade, že ten priemysel, príde ekonomická kríza, tak to má hneď dopad na tento priemysel a veľmi to s nami zalomcuje. Však sa to ukázalo úplne jasne. Ale to, že my spochybňujeme alebo nejakým spôsobom ohrozujeme automobilový priemysel, nie je pravda. Ba práve naopak, práve politikou na štyri svetové strany, bijúc alebo súc členom Európskej únie a NATO, sa snažíme s partnermi, ktorí v tom hrajú veľkú úlohu, vytvárať nejaké ekonomické prostredie. Čítali ste v tej správe napríklad o Číne, čo sa píše v tejto správe? Kde Európska únia priamo hovorí, že Čína je dôležitým partnerom pre Európsku úniu. My to hovoríme od začiatku. Vy ste nás kritizovali, že s Čínou ideme obchodovať a robiť nejaké veci, ktoré sú s tým spojené. Nie, pripravujeme ďalšiu misiu, kde chceme práve tieto veci posilniť a diverzifikovať aj prostredníctvom investícií náš priemysel, pretože sme, a v tom dávam za pravdu, druhá najzraniteľnejšia ekonomika, čo sa týka exportu a importu v rámci OECD, čiže sme najpriemyselnejšou krajinou v rámci aj Európskej únie a z tohto pohľadu musíme hľadieť na naše politiky a na záujem Slovenskej republiky, aby sme ochránili Slovenskú republiku.
Čiže toľko na reakcie z toho, čo ste povedali, a ešte raz ďakujem za všetky pozitívne slová, beriem ich, očakávam pri hocijakej kritike, aby ste zároveň prišli aj s nejakým riešením, ale odmietam tú vašu vysnenú snahu alebo zbožné prianie o tom, že Slovenská republika je izolovaná a že Slovenská republika už nie je pozývaná do viacerých formátov. Nie je to pravda. Robíme suverénnu zahraničnú politiku, ktorá je v prvom rade závislá na občanoch Slovenskej republiky a na Slovenskej republike, až potom na záujmoch iných. A máme množstvo partnerov, s ktorými sa vieme pri spoločných témach spojiť, a tak to budeme robiť pre prospech Slovenskej republiky.
A ešte raz chcem aj pri tejto príležitosti vás všetkých pozvať alebo nejakým spôsobom, aby ste sa zúčastnili na oslavách 20. výročia členstva v Európskej únii, poslancov, ktorí budete určite pozvaní aj na galavečer, kde chceme si pripomenúť túto významnú udalosť, a tých, ktorí prípadne sú ochotní sa zúčastniť aj konferencie, ktorú budeme mať na pôde ministerstva zahraničných vecí práve k plusom a výzvam pre Slovenskú republiku v rámci Európskej únie.
Ďakujem ešte raz za pozornosť a chcem vás poprosiť o podporu tejto správy, ktorá, myslím si, že významne popisuje, kde sa nachádzame. Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované