12. schôdza

Ďakujem. Chcem upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie máme o dvanástej hodine v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predseda, pán minister, pán spravodajca, ide to veľmi rýchlo. Včera sme sa bavili o zákone o strategických investíciách. Nebudem teda opakovať ako môj kolega pán Dostál, že prečo sme proti skrátenému legislatívnemu konaniu. Veľmi správne pomenoval dôvody, dokonca vyrátal, že vlastne kvázi ušetríme dva, dva týždne a mohli sme, teda dva mesiace a mohli sme mať oveľa viacej kvalitných pripomienok a rozprávať sa o povahe textu oveľa viac a v skutočnosti vychytať ešte oveľa viac problémov. V skutočnosti pre poslancov, ktorí sa, a poslankyne, ktoré sa o to až tak nezaujímajú, respektíve pre občanov a občianky, tieto, tento zákon mal riešiť jednu veľmi úzku oblasť, ktorá sa volá TEN-T. To znamená, že strategické dopravné siete v Európskej únii, kde v zásade potrebujeme ako Slovensko sa prepojiť s okolitými krajinami, aby sme zabezpečili oveľa efektívnejšiu dopravu, či už železničnú, alebo, alebo cestnú, aby cez našu krajinu prechádzali dopravné siete, aby sme tie dopravné siete vedeli využiť aj na náš export alebo import, aby sme našu krajinu dostali do, nazvime to, infraštruktúrneho sveta, keby som to tak mohol povedať.
Čo je vlastne TEN-T? Je to vlastne dokončenie D1, tá slávna diaľnica, ktorá už mala byť v roku 2006, potom 2010 a tak ďalej a tak ďalej. Všetky, všetci chápeme, že prečo sa to nepodarilo, a možno sa to nepodarilo aj kvôli tomu, že, že sme mali povedzme zlé zákony, zlé obstarávania a tak ďalej. Ja chápem, že toto chcete riešiť, a myslím si, že je veľmi dobré, aby sme konečne zlepšili budovanie dopravnej siete na Slovensku, lebo to škodí regionálnemu rozvoju, škodí to dostupnosti východu alebo juhu a potom to zvyšuje, samozrejme, frustráciu občanov a občaniek a častokrát potom to neprispieva ku kľudu v našej, v našej spoločnosti. To znamená, že D1 super, D2, D4 výborne, D3, R6 a tak ďalej a tak ďalej. Dokonca sa spomínajú aj železničné trate, ktoré v minulosti boli do veľkej miery zanedbávané a doteraz sa do Popradu, do môjho rodiska, nedostanete pod tri hodiny, čo je úplne neuveriteľné, lebo v ostatných krajinách sa 300 kilometrov alebo 340 kilometrov dostanete za maximálne hodinu a pol, čo znova znižuje mobilitu, znižuje ekonomickú schopnosť podnikateľských subjektov efektívne, efektívne pracovať. Takže to bol pôvodný, pôvodný zámer.
Dnes vláda predkladá niečo, čo sú, čo je zákon o strategických investíciách, a teda tú potrebu doplniť TEN-T dopĺňa o plno iných záležitostí. To znamená, že či sú to nemocnice, alebo rôzne investície, dokonca aj, nazvime to, obranného charakteru. Znova, nemyslím si, že to je zlé. Možno to má dôvod a je úplne rozumné, kedy nejaký zákon sa využije príležitosť a doplní sa niečo infraštruktúrne ku tomu TEN-T. Problém je v tom, že keď to je taký zásadný a taký veľký zákon, tak kvôli tomu skrátenému legislatívnemu konaniu a len siedmim dňom na pripomienky sa nám môže stať, že veľmi veľa detailov nebudeme vedieť vychytať ani v tejto rozprave, ani občianska verejnosť to nemohla vedieť spraviť.
My máme v zásade s týmto zákonom také štyri zásadné problémy. Aj Ondrej Dostál spomenul štyri, myslím si, že to nie sú úplne tie isté štyri, ale v zásade sa prekrývajú.
Prvá vec je, že ostal veľký priestor na to, aby si vláda, resp. ministerstvá rozhodli, čo bude strategická investícia, a na základe veľmi vágnych pravidiel sa to bude rozhodovať, že čo sa môže stať strategickou investíciou a čo nie. Keď by som bol veľmi ochotný si pustiť fantáziu na špacír, tak sa strategickou investíciou môže stať hocičo a viem si predstaviť, že vládna koalícia, špeciálne, nazvime to, niektoré kreatívne strany v rámci tejto vládnej koalície si môžu vymyslieť, že strategická investícia môže byť niečo, čo v skutočnosti strategickou investíciou nie je, ale v nejakom krátkodobom čase bude chcieť zalepiť oči svojim voličom. To znamená, prvá výhrada je, že nie je to úplne jasné.
Druhá vec je, že je tu priestor na obchádzanie ÚHP. To treba ale potvrdiť, že pán minister, pán minis... (reakcia ministra), prosím, to bola vôľa a ešte sa k tomu priznal, ale napriek tomu pán minister veľmi trpezlivo, podľa mojich informácií, komunikoval s Útvarom hodnoty za peniaze. Niektoré ich pripomienky prijal, niektoré nie, však to je úplne politická debata. Ale tam treba priznať vôľu a myslím si, že plus-mínus v rámci tejto konštelácie minister dopravy si úlohu komunikácie s ÚHP splnil a bol v zásade, podľa mojich informácií, konštruktívny.
Tretí dôvod je, prečo sme proti a prečo máme otázky, oslabuje sa ÚVO a to by som chcel povedať na záver.
A štvrtý problém je zásah do vlastníckych práv. Aj to by som chcel potom rozvinúť.
Takže postupne budem rozoberať na, na... do detailov tie naše štyri výhrady.
Takže prvá teda výhrada je, že alfou a omegou sú veľmi vágne pravidlá, to, čo sú strategické investície. Vy hovoríte, že je to novela pre ľudí, pretože vďaka strategickým investíciám budú mať postavené diaľnice, nemocnice a tak ďalej, super, ale potom prečo nechávate zadné dvierka na plno iných vecí? Prečo proste neurčíte podmienky na to, aby to bolo naozaj umožnené, aby sa stavali efektívnejšie diaľnice, a prečo nie sú úplne jasné podmienky, že čo je konkrétne ten projekt, ktorý môže sa kvalifikovať na strategickú investíciu.
Novela umožňuje vláde Slovenskej republiky aj hodnotiť a rozhodovať o tom, či je plánovaná investícia považovaná za strategickú. Myslíte si, že vláda, ktorá je na štyri roky, vie bez konzultácie s parlamentom alebo s občianskou spoločnosťou určovať strategickú investíciu bez verejného konsenzu? Myslím si, že nie. V našej krajine do veľkej miery sa vlády rozhodovali veľmi krátkodobo o tom, že čo bola stratégia a čo nie, a potom vlastne práve kvôli tomu za 20 rokov, ako som spomenul už dnes ráno, táto vládna garnitúra častokrát menila priority, a preto nemáme strategické veci dotiahnuté, a preto napríklad tú diaľnicu nemáme.
Príslušné ministerstvá budú môcť následne preskúmať zákonné podmienky investície a v prípade plnenia týchto podmienok vydať osvedčenie o významnej investícii. To znamená, že neviem, či toto úplne bude skracovať ten váš, ten váš rozhodovací proces, keď ministerstvá na nejakých úrovniach generálnych riaditeľstiev alebo, alebo odborov bude musieť prežuť celú tú, celú tú kondicionalitu strategickej investície. V skratke, vláda má exkluzívnu moc rozhodnúť o tom, čo je a čo nie je strategická investícia. A ako som povedal, to kritérium je veľmi vágne. Teda veľmi by som ocenil, aby sa tá vágnosť možno v druhom čítaní, viem, že možno budú aj nejaké pripomienky, zlepšila a tým pádom možno budeme vedieť prehodnotiť náš postoj, ktorý doteraz je, nazvime to neutrálny, ak nie, ak nie negatívny.
Napríklad SNS hovorí o podpore cestovného ruchu. A čo napríklad, keď SNS si vymyslí, že chce napríklad postaviť London Eye, ktoré bude stáť viac ako 100 mil. eur a bude to považované za strategickú investíciu a bude to súčasťou nejakého politického handlingu medzi SMER-om, HLAS-om a SNS. Čo potom my spravíme s takouto turistickou atrakciou, ktorá bude stáť 100 miliónov a vlastne v skutočnosti to nebude strategická investícia? A myslím si, že to keby sme si to úplne pozreli, celý ten zákon, tak kľudne by sa na základe tejto vágnosti mohol veľký kolotoč považovať za strategickú investíciu.
Strategická investícia má oproti bežnej taký špeciálny, špeciálny režim, preto sa o tom tak dlho rozprávame. Je to vlastne taký ako keby nástroj na zrýchlenie procesov a my nie sme úplne proti tomu. Myslíme si, že keď je niečo strategické, tak to má ísť vedľajšou koľajou, ako normálne že na železniciach, keď je rýchlik, tak musí ísť rýchlejšie ako osobný, osobný vlak, lebo má skracovať vzdialenosti. Problém je v tom, že keď si necháme priestor na rozhodovanie veľmi vágny, čo je strategická investícia, môžu sa do zrýchleného procesu znova dostať rozmary, nazvime to, nezodpovedných politikov a političiek.
Ako som teda povedal, skracujú sa rôzne procesy, povoľovacie procesy, môže byť vylúčenie možnosti použitia procesných predpisov pre obštrukcie a zdržovanie konania a obmedzujú sa možnosti odvolávania sa. Včera sme tu počuli, že ideme bojovať proti takzvaným slávikom, ktorí môžu obštruovať a tak ďalej. S tým súhlasíme, že nemôžeme nechať povedzme nejakého človeka, ktorý dlhodobo obštruuje, rušiť, nazvime to, budovateľský apetít ktorejkoľvek vlády. Problém je v tom, že keď je to taký zásadný, zásadný zákon a je to špeciálne o strategických investíciách, myslím, že s nejakým slávikom alebo iným vtákom si vieme poradiť ináč ako takýmto zložitým, zložitým a dôležitým zákonom.
Znižuje sa aj administratíva, to znamená, že osvedčenie o strategickej investícii bude slúžiť ako doklad pri množstve procesoch. To je relatívne dobrý krok, myslím si, že to je fajn, lebo v zásade je to také ako kebyže priepustka, aby sa ten dokument oveľa ľahšie vehikuloval medzi ministerstvami. Problém je ale v tom, že na základe tohoto preukazu sa budú automaticky strategické investície kvalifikovať na to, aby sa získavali napríklad predkupné práva. Môže byť skrátené, výrazne skrátené vyvlastňovacie procesy. Napríklad poviem taký príklad, že, že vyvlastňovací proces má trvať 15 dní. Predstavte si, že na základe Dankových poukazov rekreačných pôjde dáma, staršia dáma do Piešťanov do kúpeľov. Bude tam tri týždne. Medzitým, keď sa nezúčastňuje procesu, lebo proste príde jej nejaká, nejaký doručovací list, že má sa zúčastniť do 15 dní vyvlastňovacieho procesu, keď je v kúpeľoch, príde, teoreticky môže prísť o pozemok. Je to dosť vážny problém, 15 dní, veď kúpeľný pobyt na základe rekreačného procesu, teda rekreačného preukazu môže trvať tri týždne. Tak je to dosť vážny problém. To znamená, že buď nakontaktujte túto dámu mobilom, ale nie cez poštu, lebo vlastne naozaj to môže zmeškať a môže prísť o pozemok, ktorý, ktorý dlhodobo, dlhodobo tá ich rodina si generácie dedila.
Aby som vás dlhšie nezdržoval, máme napríklad problém s tým, že keď Úrad pre verejné obstarávanie na základe tohoto zákona získa nového podpredsedu, ktorý sa má, ktorý sa má reálne zaoberať len týmito záležitosťami. Ak by ste chceli si uzurpovať Úrad pre verejné obstarávanie, podľa mňa by to nevyzeralo ináč. Cez zákon o strategických investíciách vy doplníte do kvázi nezávislého a regulačného a kontrolného úradu človeka za podpredsedu, ktorý má síce mať ako keby na starosti strategické investície, a teda má dozerať, aby to bolo rýchlo, aby proste to bolo ako keby prevzdušnené tie procesy, ale na druhej strane môže tento človek, menovaný vládou, v skutočnosti ovplyvňovať verejné obstarávanie v plno iných záležitostiach. Veľmi, ak tomu nerozumiem dobre, čo si nemyslím, tak veľmi rád by som chcel vedieť, alebo môžem povedať aj konkrétny príklad. To znamená, že bude tam ten človek a on bude mať na starosti len strategické investície, alebo môže ten podpredseda zasahovať aj do iných vecí? Dobre, tak veľmi by som rád počul to vysvetlenie, že či náhodou táto obava nemusí, nemusí byť oprávnená.
No a teraz úplne na záver k tomu ÚHP. Ako som už povedal, ten útok na ÚHP sa akože zjemnil, čo veľmi oceňujeme, ale napriek tomu si myslíme, že hodnotenie projektov je veľmi dôležité pre bežných občanov. Lebo možno vy si poviete, že vláda, vláda vie, že čo je strategická investícia a tak ďalej, a že občania napríklad tým, že budú mať kvalitnú diaľnicu, tým, tým získajú. Na druhej strane, keď bude predražená napríklad tá diaľnica, tak z dlhodobého hľadiska tí občania stratia na dôchodkoch, stratia na povedzme zdravotnej starostlivosti a stratia na mnohých iných službách štátu, ktoré sú extrémne dôležité. To znamená, že z krátkodobého hľadiska a vizuálne pomôžete, že bude nablýskaná diaľnica, ale z dlhodobého hľadiska tým, že môže byť predražená, sa stane to, že nebude na zdravotníctvo, školstvo alebo iné dôležité služby štátu. A tie diaľnice použijeme na to, aby sa v skutočnosti vyľudnili, vyľudnili regióny. Mladí ľudia po tých diaľniciach budú stopäťdesiatkou odchádzať do zahraničia. Ináč nevymýšľam si to úplne. Španielsko napríklad využilo veľmi veľa peňazí na budovanie infraštruktúry, či už dopravnej, alebo, alebo diaľ... teda, teda železničnej alebo diaľničnej. Využili to, ale v skutočnosti na základe štatistík sa tie regióny, ktoré boli prepojené diaľnicami, v skutočnosti vyľudnili. Pozrite sa na to, je to naozaj veľmi zaujímavý element, že v zásade diaľnice pomohli ako kebyže vyľudňovať regióny a nie ich zaľudňovať. Čo neznamená, že som proti diaľniciam alebo proti zlepšeniu dopravy. Len preto hovorím o tom ÚHP, že ÚHP nerieši len finančnú otázku alebo, alebo šetrnosť, rieši aj, že či to má z dlhodobého hľadiska zmysel pre našu krajinu. Pozerajme sa na tú krajinu tak, aby sme, nám z tejto krajiny neodchádzali talenty alebo, alebo mladí ľudia a skúsme tú, povedzme tú starostlivosť o jednu generáciu vyvážiť starostlivosťou, nazvime to, o tú generáciu, ktorá do veľkej miery bude zarábať na naše alebo vaše, alebo dôchodky terajších, terajších dôchodcov. Takže toto by ma, toto by ma zaujímalo pri debate povedzme v druhom čítaní.
Mám pocit, že teda prídu možno aj ešte nejaké, nejaké pozmeňovacie návrhy. Tak nebudem si až tak nieže vybíjať náboje, ale že nebudem až tak dopodrobna rozprávať napríklad o týchto kontroverzných zmenách a počkám si na vaše, na vaše buď pozmeňovacie návrhy, alebo na argumentáciu pána ministra.
Summa summarum, myslíme si, že je to potrebný zákon. Chceme vedieť, čo je jeho konkrétny obsah, ako je motivácia. Chceme vedieť odpovede na naše obavy a myslím, že sa k tomu Progresívne Slovensko minimálne postaví veľmi konštruktívne. Na základe tejto debaty sa rozhodneme, že či budeme za, alebo sa zdržíme.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

.

Pán poslanec Štefunko, no ja neviem veľmi, aká konštruktívna debata tu ešte môže byť. Predpokladám, že rozprava skončí dnes pred sedemnástou, o sedemnástej sa to odhlasuje, tak niekedy najneskôr zajtra bude, budú výbory a pravdepodobne už zajtra bude ten návrh, návrh uzavretý a odsúhlasený. Čiže ak aj budú nejaké pozmeňujúce návrhy, tak zrejme budú predložené spôsobom, že na niektorom z výborov sa objaví pozmeňujúci návrh, o ktorom sa opoziční poslanci dozvedia pár minút pred tým, ako budú o ňom, o ňom rokovať, lebo teda sme v skrátenom legislatívnom konaní.
A teda aj ty si povedal, že máš štyri okruhy výhrad, pochybností alebo problémov s týmto návrhom zákona, tak zrejme tie tvoje štyri nie sú tak závažné ako tie štyri, ktoré, o ktorých som hovoril ja, lebo ak by sa mali opraviť všetky veci, ktoré, ktoré namietal som ja, tak jednak by sa musel zmeniť proces, ale tak dobre, tak posudzujme návrh zákona podľa obsahu, ale museli by sa tam urobiť zásadné zmeny, muselo by sa to obmedziť na, na dopravnú sieť, teda to, čo zodpovedá smernici. Museli by sa tam odstrániť tie neprimerané zásahy do vlastníckeho práva, neprimerané zásahy do možnosti kontroly verejného obstarávania, neprimerané zásahy do procesných práv účastníkov konaní, a teda neviem veľmi, čo by tam zostalo. Čiže ja si neviem predstaviť pozmeňujúci návrh, ktorý by prišiel v druhom čítaní, po ktorom by som za taký návrh zahlasoval.

Pán poslanec Štefunko, ďakujem za vaše vystúpenie. Ja rešpektujem váš názor, ale máme diametrálne odlišné pohľady. Vy chcete podporovať predlžovanie a de facto stagnáciu, my chceme výrazne podporovať silný štát. S tým sme išli aj do volieb a spoločne v koalícii takého výsledky ideme doručovať. Úlohou vlády nie je stagnovať v štáte, alebo aby štát stagnoval, ale úlohou vlády je, aby tu po tej vláde niečo ostalo hmatateľné a v regiónoch. My nechceme len silnú Bratislavu, ktorá je silná už dnes, my chceme silné regióny.
A keď ste hovorili, že ste rodák od Popradu, tak predpokladám, že ste odišli preto, lebo ste tu našli školu, robotu, lepšie sa tu žije. Prečo toto nechcete doručiť ľuďom v regiónoch, nielen na východe, na Spiši, pri Žiline, hocikde, preto, aby nemuseli odchádzať, a preto, aby tam ostali žiť.
S dopravou ide priemysel, s priemyslom idú ďalšie strategické investície a ja osobne si myslím, že úroveň 100 mil. môže byť aj zbytočne veľa a malo by to byť ešte menej, pretože strategická investícia v regióne môže byť aj za 30, 50, 70 mil. výrazným impulzom pre región a môže naštartovať obrovské veci, ktoré budú len pozitívne a neskôr sa tam bude lepšie žiť, budú sa tam rodiť aj deti, nebudú sa rodiť len na západe krajiny a tí ľudia nebudú musieť odchádzať.
A s tým, že tie vlaky na Slovensku majú výrazne zrýchliť, s tým úplne súhlasím a plne tento zákon podporujem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Zaznelo to tu od pána poslanca Dostála a viac-menej od pána poslanca Štefunka ohľadne toho výroku dobudovania diaľnic do roku 2010. Ten výrok bol správny, len ho trans... reprezen... teda prekladáte tak, že tú koncovku tam nedávate stále. Čiže ja sa to pokúsim napraviť na správnu mieru. Robert Fico sľúbil diaľnice do roku 2010, to je spojenie Žiliny a Košíc, ale, a to s radosťou to tam nevkladáte, bez tunelov, pretože tunely sa naozaj v tom čase ani dnes nedajú zrealizovať za dva a pol roka. Tie technologické postupy v tuneloch sú také náročné, že sa to nedá zrealizovať.
A druhý moment bol ten, že v podstate, a ja som mu to teda tiež povedal, že to vieme urobiť, a tiež som to konštatoval na základe koncesného dialógu s veľkými uchádzačmi, to sú 150-, 200-tisíc zamestnancov, firmy, ktoré sa zúčastnili koncesného dialógu a ktoré mali naozaj také obraty ako štátny rozpočet Slovenskej republiky, ktorí to nespochybňovali. My to vieme urobiť, ale bez tunelov a okolo tunelov sa dajú urobiť provizórne bajpasy. Čiže takýto bol ten scenár a tunely mali byť dokončené do roku 2013. S tým, že tento výrok bol v tom čase správny a tiež nám ho trošku zamotala svetová hospodárska, ekonomická kríza, kde tie veľké konzorciá bánk, ktoré to chceli financovať, potom tlmili svoju aktivitu a jednoducho cúvli, chceli financovať projekty, ale sa to schvaľovalo cez päť-šesť rôznych úrovní v tých bankách a to nám celé zabrzdilo proces.
K verejnému obstarávaniu, to už asi nemám toľko čas, ale asi ste nerealizovali verejné obstarávanie z pohľadu obstarávateľa. Musíte sa na to aj z tejto strany pozrieť, lebo aj ja mám skúsenosti pri veľkých projektoch, že sa dajú excelentne a jednoducho a v zmysle zákona zmariť veľké investičné celky. Nie preto, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za, za tieto tri faktické poznámky.
Najprv ku Ondrejovi Dostálovi. Ja som konštruktívny a zmierlivý človek. To znamená, že vždycky mám pocit, že viem nájsť pozitívne aj v návrhu, ktorý nie je úplne dokonalý. Povedali sme naše výhrady, v prípade, že nebudú akceptované, tak nebudeme hlasovať za, ale buď sa zdržíme, alebo budeme hlasovať proti, ale zo zásady nie som úplne antagonistický voči tomu, čo prichádza alebo čo prináša táto vláda, špeciálne ministri, ktorí mám pocit, že, že neriešia svoje ako kebyže ideologické fajty, ale skôr chcú ako kebyže zlepšiť infraštruktúru. Tak to je že prvé stanovisko.
Druhé stanovisko ku pánovi Šimkovi, no osobne ja verím v úlohu štátu tak ako vy. Oveľa viac možno ako, ako vy, lebo čítal som vaše programové dokumenty, HLAS, myslím si, že to bol dobrý programový dokument, ale nie je to úplne sociálnodemokratický programový dokument. Úloha štátu, si myslím, že nemá byť len v regulácii, ale má byť práve v stavaní strategických plánov a tak ďalej. Problém je v tom, že ste ma asi dobre nepočúvali, lebo ja som povedal, že ak má sa vystaviť diaľnica a železnica, sme za to, sme na budovanie infraštruktúry. Treba si ale dávať pozor, preto som povedal príklad Španielska, že aby sa nevyužili tie diaľnice a železnice na to, aby sa z tých krajín alebo z tých krajov ľudia len vysťahovali. Naozaj, pozrite si príklad Španielska, sú prázdne tie diaľnice a tie dediny, ktoré k nim vedú.
Tretia vec. No, pozrite, pán Vážny, naozaj, myslím si, že tomu rozumiete, ale tá, tá tretia veta, keď ste prezentovali, že bude diaľnica do, do, do roku 2006 a 2010 tam nebola. A okrem toho, Chorvátsko vedelo za 10 rokov postaviť aj diaľnice, aj tunely a tak ďalej. To znamená, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, poslanci a pán minister, vítam tento legislatívny proces, ktorým sa urýchli výstavba diaľnic, rýchlostných ciest, prilákame strategické investície na Slovensku, avšak nesúhlasím so znením tohto návrhu a poukazujem hlavne na to, aby bola vyvážená aj ochrana vlastníctva fyzických a právnických osôb, čo v tomto návrhu tak nie je a tento návrh smeruje k porušeniu základných ústavných práv našich občanov, a to najmä vlastníckeho práva.
Tento zákon musí byť schválený v takej podobe, aby prešiel testom proporcionality medzi záujmom štátu pri zavedení mimoriadnych opatrení pre strategické investície verzus ochranou jednotlivca, teda ochrana súkromného vlastníctva občanov. Nemyslím si, že by tento návrh obstál aj testom ústavnosti pri prípadnej ústavnej sťažnosti vzhľadom na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 dodatkového protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok bez toho, aby mu do toho, do tohto práva hocikto, teda aj štát, zasahoval.
Len pripomínam, že v minulosti už Ústavný súd Slovenskej republiky za protiústavný považoval zákon, ktorý umožňoval na základe verejného záujmu urýchliť výstavbu diaľnic bez riadneho vyvlastňovacieho konania, ale iba prostredníctvom formálneho vyvlastnenia. Neurobme opäť takéto chyby a prepracujte ešte tento návrh. Bola by škoda, keby tento návrh bol nepoužiteľný v praxi. Nie je predsa normálne, aby sme napríklad pripravovali výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest aj 10 rokov a viac a potom až stavali. Uvediem príklad: výstavba D1, D3, rýchlostné cesty R1, R2, R3, R4 a podobne. Na druhej strane musím povedať, že prieťahy vo výstavbe robia väčšinou ľudia zodpovední za výstavbu týchto ciest. Opakujem, že prieťahy vo výstavbe robia väčšinou ľudia zodpovední za výstavbu týchto ciest. Teraz nemyslím, pán minister, konkrétne na tých ľudí, ktorých máte vy na NDS-ke, ale je to dlhodobý problém a tento problém fakt by trebalo vyriešiť, lebo niekedy títo ľudia to vlastne celý ten proces komplikujú a predlžujú a potom tá výstavba trvá tak strašne dlho.
Keď hovorím o tej zodpovednosti ľudí, ktorí sú vo vedení napr. Slovenskej správy ciest, tak musím uviesť jeden príklad, ako nehospodárne nakladá Slovenská správa ciest s finančnými prostriedkami. Cesta 1/78 v obci Zubrohlava, som vám to ukazoval aj, pán minister, sa stala po zimnom období doslova tankodrómom. Zima až taká nebola silná a bolo možné zas... a bolo možné v mesiaci február vyspraviť tieto výtlky asfaltovou zmesou. No napriek tomu Slovenská správa ciest rozhodla, že správa ciest Žilinského samosprávneho kraja, ktorá vlastne spravuje túto cestu, tak ju má vysýpať štrkom. Vysýpali ju štrkom až do polovičky apríla a boli tam minimálne stokrát. Keď si to prerátame, aká je to efektivita práce, keď chodia tam lopatami, ja neviem, piati ľudia a zahadzujú jamy, poprší, za hodinu tam neostane nič a fakt ľudia a motoristi si tam rozbíjali autá a v pneuservisoch a servisoch na Orave ešte toľko škôd si ani nepamätajú.
Na záver môjho vystúpenia chcem uviesť, že my v KDH máme záujem a vítame opatrenia, ktoré urýchlia čerpanie eurofondov, výstavbu diaľnic, podporu podnikateľského prostredia, prílev strategických investícií, avšak pamätajme aj základnú konzervatívnu hodnotu, ktorú cítime v KDH, a to ochranu súkromného vlastníctva našich občanov, čo pevne verím, že si ctíme tu všetci prítomní. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja naozaj len v krátkosti a len chcem zopakovať to, čo som hovoril aj vo faktickej poznámke, a vyzvať pána ministra, aby teda reagoval na to, čo zaznelo v tejto rozprave, podľa možnosti priamo v rozprave, aby sme mohli zase my reagovať na vás, pretože ženiete ten zákon cez skrátené legislatívne konanie. Dnes sme v prvom čítaní, dnes prvýkrát môžme sa k vecnej časti vyjadriť, predpokladám, že o piatej si to schválime, že ideme do druhého čítania. Si to schválite, že idete do druhého čítania. Predpokladám, že zajtra ráno zvoláte výbory narýchlo a zajtra doobeda už bude druhé čítanie. (Reakcia navrhovateľa.) Že? Správne, som vás odhadol.
No, čiže ja by som vás chcel poprosiť, aby ste teda ten čas využili aj v tom prvom čítaní na to, aby sme o tom reálne mohli diskutovať. A, a poprosím vás, že, že majte, buďte, buďte väčší, máte väčšiu gráciu ako, ako napr. pán Blanár, ktorý chce diskutovať, ale vystúpi iba v záverečnej reči, na ktorú sa už nedá reagovať. Že keď tu chceme naozaj viesť diskusiu, však my dávame konkrétne, podľa mňa relevantné otázky, pripomienky, návrhy, tak by som vás chcel poprosiť, aby sme k tomu viedli diskusiu, aby ste nám niektoré z tých bodov vysvetlili, na ktoré sa pýtame.
Budem opakovať to, čo povedal aj kolega Štefunko, že my nie sme proti podpore strategických investícií, proti, že by sme boli proti urýchľovaniu procesov, ale ja si nemyslím, že urýchľovanie procesov sa robí tak, že na hulváta, niektoré procesné kroky odtiaľ proste len škrtnem, lebo sa mi nepáčia, že k tomu by mala existovať aj nejaká, nejaká podkladová dokumentácia, analýza, niečo, na základe čoho obhájite, prečo práve tento procesný krok je taký veľký problém. A jediné, čo máme v rukách, je dôvodovka, pretože to nešlo cez medzirezortné pripomienkové konanie, čiže, čiže, čiže máme... Alebo dobre, tak máme dôvodovku, skrátené, skrátené, pán, pán Dostál mi našepkáva, ale teda máme dôvodovku, že tam teda by sme mali hľadať odpovede na naše otázky.
A ja sa teda vrátim k tej nezávislosti Úradu pre verejné obstarávanie. Keď teda opomeniem fakt, že máte v procese dva kusy legislatívy, ktoré zasahujú do verejného obstarávania, jednak táto vaša, no, tento váš zákon, ktorý novelizuje zákon o verejnom obstarávaní, a potom samotná novela, ktorú predkladá pán Raši, o ktorej budeme rokovať v utorok. Obidve zasahujú do toho istého zákona, už to by si trošku možno žiadalo nejakú koordináciu medzi vami na vláde, však tam sedíte spolu, ale teda budem sa venovať tej časti, ktorú, ktorou vy meníte zákon o verejnom obstarávaní, a to je nezávislosť Úradu pre verejné obstarávanie. Naozaj v dôvodovej správe nie je vôbec vysvetlené, prečo potrebujete meniť spôsob menovania podpredsedu a odvolávania podpredsedu, podpredsedov ÚVO tak, že jedného z tých podpredsedov si nebude menovať, nebude, nebude navrhovať predseda ÚVO, ale jedného z tých podpredsedov, podpredsedu pre strategickú agendu, bude navrhovať vedúci úradu vlády. Je to zmena oproti vášmu pôvodnému návrhu, keď ste to mali napísané tak, že ho budete navrhovať vy ako minister, je to teraz vedúci úradu vlády, že ho bude navrhovať a schvaľovať vláda, ale naozaj, že prečo to takto robíte? Dnes máme inštitúciu, na čele ktorej stojí predseda, ktorý musí prejsť verejným vypočutím, povedzme že, že dobrým procesom sa stane tým predsedom, a preto má mandát vybrať si podpredsedov, ktorých mu potom vláda menuje alebo nemenuje. Toto meníte a hovoríte, že jedného z nich mu tam nanominujeme my ako vláda. Že nás nejak nezaujíma, akým procesom sa tam dostal ten predseda, my mu tam nanominujeme, koho chceme. A ten nebude prechádzať žiadnym verejným vypočutím ani, ani ničím podobným. Obmedzujete alebo teda vypúšťate ešte dokonca niektoré podmienky, ktoré by pri výkone funkcie mal, mal spĺňať. Vypúšťate alebo meníte spôsob, ako ho môžete odvolávať, jednoducho to bude človek, ktorý bude priamo bez udania nejakých zásadnejších dôvodov odvolateľný, odvolateľný, odvolateľný vládou, čiže prosím naozaj, skúste to vysvetliť, prečo takýmto spôsobom zasahujete do nezávislosti kontrolnej inštitúcie, ktorou ÚVO je. Dôvodovka o tom mlčí. Ani tam nie je dokonca akobyže popísané, že, že, že také niečo robíte v tej dôvodovke, že to, to len ten, kto to číta s porozumením, si všimne, že vlastne navrhujete iný spôsob vymenovávania, ale v dôvodovke vôbec neni zdôvodnené že prečo. Tak prosím, skúste to zdôvodniť že prečo.
A druhá vec sa týka teda tých zmien revíznych postupov, ktoré tu už spomínal kolega Dostál vo svojej rozprave. Opäť, skúste to, prosím, naozaj na nejakých dátach preukázať, prečo toto je dnes ten kľúčový problém v strategických investíciách a prečo práve toto riešenie nám pomôže ten problém vyriešiť. Ak k tomu nemáte dáta, tak povedzte nemáme dáta a len tak na základe pocitov si myslíme, že takto by sa to malo robiť a my si teda o tom budeme myslieť potom svoje a podľa toho sa k tomu aj, k tomu aj postavíme.
Čiže ja by som vás naozaj chcel poprosiť, aby ste využili to, že sme v rozprave, pretože ženiete to cez skrátené legislatívne konanie. My tu chceme vecne o tom diskutovať, tak vecné otázky, prosím, skúste na to reagovať v rámci rozpravy, aby sme aj my mohli potom na vás reagovať cez faktické a tak ďalej, aby to bola diskusia. A nieže my sa tu vyrozprávame a vy potom na záver poviete, ako to bude, na polovicu otázok ani neodpoviete a hurá, ide sa do druhého čítania. Takže takto by to naozaj, špeciálne v skrátenom legislatívnom konaní, nemalo fungovať.
Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovolím si uviesť zopár slov k návrhu zákona, ktorý sa týka mimoriadnych opatrení k strategickým investíciám. Nebudem sa už venovať tej časti dôvodov a argumentov, ktoré súvisia so skráteným legislatívnym konaním, nebudem sa venovať ani tej časti argumentov, ktoré súvisia s vážnymi výhradami ohľadom protiústavnosti tohto návrhu zákona, osobitne čo sa týka práva vlastníckeho a tých častí, ktoré súvisia s vyvlastňovaním. Myslím si, že k tomu už bolo povedané dosť. Ja sa dovolím venovať tej časti, ktorá tu zatiaľ ešte nebola vôbec spomenutá a považujem ju za veľmi vážnu. Myslím, že nech akýkoľvek bude osud tohto návrhu zákona, tak určite to, čomu sa budem venovať, tak je takého zásadného významu, že je naozaj na úvahu, aby ak nebude stiahnutý celý návrh zákona, tak aspoň táto časť návrhu zákona bola jednoznačne vypustená. A týka sa zodpovednosti tej osoby, ktorá má byť štatutárom investora. A upozorním na § 21, tomu sa budem venovať v mojom vystúpení.
Považujem za veľmi vážne výhrady, ktoré tu už boli vznesené ohľadom toho, že nie sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie. A aj keď sa tomu nevenujem, považujem za veľmi významné poukázať opätovne na tú časť vyjadrenia, ktorú mal pán poslanec Dostál, a k tej časti osobitne, ktorá sa týkala aj výhrad samotnej vládnej legislatívy. Tak keď samotný odbor na úrade vlády má veľmi vážne pripomienky zásadného charakteru k návrhu zákona, návrh zákona nevidela vôbec ani legislatívna rada vlády, tak je namieste, aby sa skutočne predkladateľ tohto návrhu zákona zamyslel, či naozaj je potrebné všetko tak rýchlo, pretože je otázne, prečo je to potrebné v takom rýchlom slede, keď je zrejmé, že žiadna transpozícia európskej smernice nám nehrozí, že by nám tu z toho plynuli nejaké škody, najmä ak by sme informovali o tom, že tu prebieha nejaké legislatívne konanie a že by išiel normálny návrh zákona do riadneho pripomienkového konania. Pretože to, že to ide všetko takto narýchlo, určite sa nedá povedať, že by dobré bolo, ale to, že to ide všetko narýchlo, tak jediný záver, ktorý viem z toho povedať, je, že by niečo bolo. A to niečo, sa domnievam, že s ohľadom na ten obsah je naozaj nebezpečné.
Ja rozumiem tomu celému návrhu zákona tak, že poďme niečo urobiť, nech stojí diaľnica, nech stojí most a nech stojí nemocnica a je jedno, za akých okolností sa urobí, a je jedno, či bude pri tom vzniknutá nejaká škoda, pretože postavíme to celé tak a postavíme celú právnu úpravu tak a tak znie § 21, že nikto tu za to neponesie zodpovednosť. Áno, dobre počujete. Štatutár investora neponesie žiadnu zodpovednosť. Tak je napísaný § 21 tohto návrhu zákona. To znamená, je napísaný tak, že celá škoda je na bremenách štátu. Celá škoda. To znamená, tu neplatí nič. Neplatí tu žiadna zodpovednosť ohľadom toho, aké kroky bude robiť štatutár. Veď jedna vec je, že projekt je významný a nemocnica má stáť alebo most má stáť alebo diaľnica sa má postaviť, ale veď je dôležité, ako sa postavia, aké kroky budú k tomu vedené. Či tu nebude nejaký konflikt záujmov. Veď tu budú nejaké projekty, z ktorých si bude ten štatutár vyberať, a bude robiť vážne rozhodnutia. Naozaj vážne rozhodnutia. Je nám naozaj jedno, ako sa to urobí? Je nám to naozaj jedno? To znamená, že celá civilnoprávna zodpovednosť, ktorá súvisí s krokmi štatutára, sa tu celá vypúšťa. Tá celá právna úprava v § 21, ja, prepáčte, ja si dovolím paralelu, ale mne to naozaj pripomína v tomto prípade ako amnestiu trestne stíhaných osôb v tej hanebnej novele Trestného zákona, kde sme namietali, že takto postaviť novú právnu úpravu to mohol naozaj len advokát trestne stíhaných osôb. A ja tu mám naozaj vážnu, vážne podozrenie, že túto právnu úpravu napísal advokát štatutárov investora. Že napísal to tak, aby nemohli niesť vôbec žiadnu zodpovednosť za akékoľvek predražené projekty, projekty, ktoré nemusia byť dobré s ohľadom na, na kvalitu tých projektov, pretože je zjavné, ako keby štátu záležalo na tom, nech to stojí, ale je jedno, ako sa to postaví, ako to bude realizované, či nebudú predražené napríklad servisné zmluvy, ktoré s tým súvisia. A žiadna zodpovednosť. Ako máme očakávať, že bude vybraný dobrý projekt a že dobré kroky budú robené zo strany štatutára? Čo ho bude viazať? Aké tam má limity? Ja sa obávam, že takto, takéto vypustenie akejkoľvek civilnoprávnej zodpovednosti znamená, že je spochybnená aj trestnoprávna zodpovednosť. Keď povieme, že čokoľvek urobí investor, lebo tak je postavená tá právna úprava, tak je to, ako keby to urobil štát. To znamená, ak urobí zlý krok investor, tak to znamená, že to urobil štát a že to urobil dobrovoľne a s jeho súhlasom. Ako to je tak absurdné! Takéto niečo dať do zákona! A to sa naozaj môže len stať, keď sa to robí rýchlo, aby sme si to nikto nevšimli, lebo na toto sme to ani nemali čas sa na to pozrieť.
Venujeme sa tu otázke, že je zásadne zasiahnuté do vlastníckeho práva ľudí, no je. Venujeme sa tu otázkam, že to ide strašne rýchlo a prečo. Ale... ale už nemáme čas sa venovať tomu, že vlastne ten, kto ponesie zodpovednosť za realizáciu, tak ju nebude mať ale že vôbec. Vôbec. A ja sa pýtam prečo. To znamená, že táto koalícia už nemá ľudí, ktorí by robili štatutárov? Alebo si pripravuje ďalší priestor na to, aby tie projekty boli jednoznačne predražené, ale nemohlo, nemohla sa nijakým spôsobom tá zodpovednosť voči nim vyvodiť? Prečo je to takto? Ja ako, ja neviem na to nájsť naozaj žiadnu odpoveď, prečo nechceme, aby štatutár niesol nejakú zodpovednosť. Prečo to nechceme? A podľa mňa absolútne nesedí akékoľvek vyjadrenie aj z úst premiéra, ktoré by súviselo s tým, že nemôžeme nastaviť predsa právnu úpravu tak, aby sa tu človek bál robiť rozhodnutia. No tak keď niekto sa bojí robiť rozhodnutia, no tak nech nerobí štatutára, investora. Ja si myslím, že pán poslanec Vážny by vedel k tomu niečo povedať ako bývalý štatutár naozaj štátnych organizácií, že jednoducho kto sa bojí, nech nechodí do hory.
Jednoducho veď nám nejde hádam len o to, aby sme urobili projekty, aby tá nemocnica stála a je nám jedno aká. Ja verím tomu, že na tomto máme zhodu aj s navrhovateľom. Tu hádam nejde len o to, aby tá nemocnica stála, ale aj je dôležité to, ako sa bude realizovať. Že proste sa nechceme predsa, predsa nechceme rezignovať na profesionalitu výkonu štatutárov. Ja, ja chcem uveriť tomu, že toto nechceme, že predpokladáme nejaký profesionálny výkon, nejaké dodržiavanie zákonných pravidiel, že jednoducho keď dôjde k zjavnej škode, pretože ten štatutár profesionálny nebol, že je tu možné vyvodiť nejakú zodpovednosť. Veď aké potom rozhodnutia budeme očakávať od štatutárov?
A ja akokoľvek som si pozerala aj § 21, ja som upozorňovala aj pána poslanca Vážneho ešte pred mojím vystúpením, že je tu takéto ustanovenie. A dostala som otázku, že či sa to dá nejak upraviť, no nedá sa to upraviť, pretože my už máme teraz nastavenú zodpovednosť, či je to Obchodný zákonník, ale, samozrejme, aj trestnoprávnu zodpovednosť, ako my tu nepotrebujeme teraz nejak vyberať ako z... a robiť imúnneho štatutára zo zodpovednosti pri realizácii takýchto projektov. Neexistuje na to absolútne žiadny dôvod. A dôvodová správa, ja som si pozrela dôvodovú správu a nenašla som k tomu nič. Nič! K takejto vážnej imunite pre štatutárov budúcich investorov pre takéto významné strategické investície. A domnievam sa, že ak necháte takúto imunitu pre budúcich štatutárov, tak to bude znamenať, že jednak môžme očakávať predražené projekty, ale prepáčte, ale naozaj projekty, ktoré nebudú dobré a môžu nakoniec ohroziť naše zdravie a naše životy, pretože budú vybrané zlé projekty. Pretože nič nebude hatiť tých štatutárov pri rozhodnutiach.
A ja čakám, pán navrhovateľ, že sa k tomu vyjadríte a jasne vysvetlíte, prečo v tomto rýchlom konaní potrebujeme takéto rýchle riešenie pre zbavenie sa akejkoľvek zodpovednosti štatutárov investorov.
Ďakujem pekne.