12. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keď sme už v tejto pozitívno-naivnej nálade, ja som si zase naivne myslel, že keď pán minister vyjadrí súhlas s pozmeňujúcimi návrhmi, tak do toho zahrnie aj ten, ktorý idem predniesť, ale no ešte netreba, netreba hádzať flintu do žita, neskončila rozprava, ja verím, že ešte nejaké prekvapenie nás možno čaká. Možno aj nejaký koaličný poslanec predloží pozmeňovák, uvidíme. No, v každom prípade tým dávam už na začiatok najavo, že na konci svojho vystúpenia budem predkladať a čítať pozmeňujúci návrh za poslancov Kišša, Štefunka, Hargaša a Trubana v predloženom návrhu zákona.
Budem dnes hovoriť o, alebo teraz v tomto momente budem hovoriť o verejnom obstarávaní a napriek tomu, že sa tu rozprávame a prerokovávame zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, toto je ten moment, kedy ma mal pán predsedajúci zastaviť, ako to bolo dobrou praxou, že teda rozprávam od veci, ale, žiaľ, nerozprávam od veci, pretože tento zákon je čarovný v tom, že vláda doňho skryla aj pomerne nebezpečné zmeny, ktoré sa týkajú oblasti verejného obstarávania. A opäť raz sa dostáva k slovu slávny § 6 ods. 3 zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona, nakoľko ide v tomto prípade o ľudovo povedané tzv. prílepok.
Niektoré z tých zmien, ktoré sa tu navrhujú, povedzme, že keby sme prižmúrili oko, keď už sme v tej pozitívnej nálade, tak by sa dali nejakým spôsobom obhájiť, že nejak súvisia. Niektoré z tých zmien absolútne nesúvisia so strategickými investíciami a majú ďaleko širší dopad ako len na agendu, agendu strategických investícií.
Vláda nám tu predstavuje novelu zákona, ktorá má rozväzovať ruky rýchlejšiemu rozvoju Slovenskej republiky, s tým by až taký, až taký problém nebol. Ten problém ja osobne vidím práve v tom novelizačnom článku, článku 11, ktorý zásadným spôsobom mení parametre nejakej transparentnej hospodárskej súťaže vo verejnom obstarávaní a vzďaľuje ju podľa, podľa môjho názoru od princípov dobrého trhu.
Čo je smutné, je, že tento zákon ide v skrátenom legislatívnom konaní. O to viac by sme o ňom mali diskutovať a mali by sme dostávať odpovede, čo je tá druhá časť, tu sa teda pridávam k naivite pána Dostála, že tiež som teda dúfal, že tak v druhom čítaní dostaneme odpovede na otázky, ktoré možno zazneli v prvom čítaní, ale, žiaľ, nestalo sa. (Reakcia navrhovateľa.) Idete reagovať? Nie, nie, nie? Škoda. No v prvom čítaní ja som sa pýtal na niektoré veci okolo, okolo tejto témy, okolo zmien, ktoré sa týkajú verejného obstarávania, špeciálne som teda vypichol tému menovania podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie pre strategickú agendu a dúfal som, že dostaneme nejaké odpovede, ale neprišli. Tak je našou povinnosťou a zodpovednosťou pýtať sa ďalej a ísť možno aj do väčšej hĺbky detailu.
Čiže v prvom rade, čo je prekvapujúce na tomto zákone, je, že ministri Ráž a Raši napriek podobnosti v menách sa nedohodli na tom, že v akej podobe sa teda ide novelizovať zákon o verejnom obstarávaní. Máme tu dve novely, jednu, povedzme, že veľkú novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá príde na rad v utorok, a potom druhú takúto malú, skrytú, alebo ako by som ju nazval, ktorá mení niektoré parametre verejného obstarávania, spoločný menovateľ ale je, že viaceré z týchto zmien my považujeme za škodlivé zmeny a možno takýmto spôsobom nejak testujú pozornosť opozície, že či teda dávame pozor na všetky zákony, ktoré sem prídu, tak áno, dávame, všimli sme si aj tieto zmeny.
V druhom rade, keď už teda opomeniem to, že sa v rámci vlády nejak nedohodli, že kto bude novelizovať zákon o verejnom obstarávaní a rieši sa to paralelným procesom dokonca na jednej, jednej schôdzi, tak v druhom rade ja vidím problém v odstránení inštitútu, ktorý viacerí poznáme ako inštitút žiadosti o nápravu vo verejnom obstarávaní. Žiadosť o nápravu je v súčasnosti jeden z revíznych postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorý vybavuje priamo tá osoba, ktorá zadáva príslušnú zákazku, teda ten štátny orgán, obec alebo, alebo mesto.
Čiže nejde tu o to, že by Úrad pre verejné obstarávanie nejakým spôsobom v rámci žiadosti o nápravu vstupoval do procesu z pozície nejakej nadriadenej autority, ale ide o to, že sa tu deje nejaké trhové vysporiadanie sa s nedokonalosťami alebo chybami v súťažnej dokumentácii.
Ja som sa aj v prvom čítaní pýtal, či máme nejaké dáta, ak teda dôvodová správa tvrdí, že žiadosti o nápravu zásadným spôsobom nám pomôžu zrýchliť ten proces, takže či máme nejaké dáta, ktoré to naozaj podporujú. Koľko žiadostí o nápravu je v priemerne predložených v takýchto súťažiach, koľko spôsobujú, koľko spôsobujú zdržania. Teraz sa nerozprávame o námietkach, bavíme sa o žiadostiach o nápravu, ktoré naozaj majú slúžiť na to, aby trh dal nejakú spätnú väzbu tomu zadávateľovi na tú časť súťažných podkladov, ktoré považuje za nesprávne, nesprávne podchytenú alebo, alebo spracovanú. Že práve toto zosúlaďovanie požiadaviek trhu so súťažnými podkladami, podkladmi dáva, dáva nejaký punc kvality a reality, ktorou sa odstraňujú niekedy možno aj nezmyselné chyby v zadávacej dokumentácii a zabraňuje sa potom zbytočnému dodatkovaniu už podpísaných zmlúv, čo okrem iného je jeden z tých najväčších problémov pri, pri, pri zákazkách financovaných z európskych fondov alebo plánu obnovy práve kvôli tým dodatkom, ktoré idú nad rámec nejakého pôvodného rozsahu, často dostávame finančné, finančné korekcie. Čiže žiadosť o nápravu je nástroj, ktorý má pomôcť predísť takémuto nepotrebnému dodatkovaniu následne v realizácii.
Zároveň je to nástroj, ktorý je plne v harmónii s legislatívou Európskej únie, ktorá dbá na to, aby štát voči hospodárskym subjektom zúčastňujúcim sa na obchodovaní so štátom vystupoval ako partner a nie ako nejaký nadriadený orgán. Princíp nadriadeného a podriadeného jednoducho v obchodných vzťahoch treba minimalizovať a myslíme si, že tým, že sa žiadosť o nápravu odstráni, sa k tomu nepribližujeme, práve, práve naopak.
Ten tretí problém, ktorý chcem spomenúť a treba ho spomenúť, je zriadenie funkcie podpredsedu úradu pre strategickú agendu, a už som to hovoril v tom prvom čítaní, ale teda nedostal som odpoveď, že prečo sa to takto robí. Ani dôvodová správa, ktorá by mala vysvetľovať, prečo sa to takto robí, v tej časti, akým spôsobom je menovaný, neposkytuje žiadne vysvetlenie toho, prečo sa bude práve takýmto spôsobom menovať podpredseda pre strategickú agendu.
Aby som to teda dal do kontextu. Súčasný stav je taký, že predseda Úradu pre verejné obstarávanie je volený parlamentom, následne nominuje svojich dvoch podpredsedov, ktorých volí vláda na jeho návrh. Po novom, po tejto zmene sa navrhuje, aby jeden z tých dvoch podpredsedov dostal titul podpredseda pre strategické, pre strategickú agendu, alebo strategickú agendu a bude stále menovaný vládou, ale už nie na návrh predsedu ÚVO, ale na návrh vedúceho úradu vlády. Čiže priameho podriadeného premiéra. Ja si myslím, že to je problém, že tým zasahujeme aj do takej filozofie, akou je nejaká deľba moci v rámci, v rámci štátu. Tá je daná, máme moc zákonodarnú, máme moc výkonnú, máme moc súdnu, niektorí právni teoretici ešte uznávajú aj moc kontrolnú a myslím, že netreba nejakým spôsobom vysvetľovať, prečo je dobré, že predseda Úradu pre verejné obstarávanie je volený zákonodarnou mocou, má tým pádom nejaký mandát a ten mandát uplatňuje aj tým, že si vyberá alebo navrhuje svojich podpredsedov. Dnes mu tento mandát zosekáva táto novela na polovicu, nebude si vyberať jedného zo svojich podpredsedov, bude mu ho vyberať vedúci úradu vlády.
Nie je to vysvetlené ani v dôvodovej správe, prečo je toto krok správnym smerom a vôbec prečo je to potrebné. Tak povedzte, tak nedôverujeme predsedovi ÚVO, nepáči sa nám, koho by si tam asi nanominoval, tak to tam rovno nanominujeme my. Alebo vysvetlite to nejakým spôsobom, že prečo to teda robíte takýmto spôsobom, alebo nám povedzte, už tu niekde pán premiér použil také, je to mocenské rozhodnutie, tak povedzte, je to mocenské rozhodnutie, chceme mať mocenský vplyv na Úrade pre verejné obstarávanie, a preto sme to navrhli takto. Jednoducho nie je to vysvetlené, nezazneli tie argumenty. Viem, že sa na to pýtali aj kolegovia na výboroch teraz pred druhým čítaním, počuli sme veľa, ale vysvetleného bolo málo. Veľa kvetnatých rečí, ale tá podstata vysvetlenia nezaznela. Prečo potrebujete, aby podpredsedu pre strategickú agendu navrhoval do funkcie vedúci úradu, úradu vlády.
Čo je ešte dôležité, je, že tento podpredseda dostáva štatutárnu právomoc v agende strategickej, teda v časti strategickej agendy, čím sa svojím spôsobom stáva nejakým spoluštatutárom Úradu pre verejné obstarávanie a v tej štatutárnej kompetencii bude mať tie najdôležitejšie štátne strategické zákazky. A je to problém, pretože si myslím, že to naozaj naráža na ten princíp deľby moci. Ako môže byť spoluštatutárom, ak je volený úplne iným spôsobom ako ten, ja neviem, volajme ho teraz, ako to budeme volať? Poďme sa dohodnúť, primárny štatutár, hlavný štatutár, prvý štatutár, druhý štatutár, jak to bude, procesný štatutár, väčší štatutár, menší štatutár, strategický štatutár. No chápem, že to je nejaký váš strategický zámer mať tam strategického štatutára, ale nie je úplne správny. Ja si myslím, že to je dokonca v rozpore aj s § 22 zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, kde sa v ods. 4 hovorí, že na čele, na čele Úradu pre verejné obstarávanie je predseda, ktorého na návrh vlády volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. Nepíše sa tam nič o nejakom spolupredsedníctve, že kto tam teda spolu s ním je na čele toho Úradu pre verejné obstarávanie, že tam je teda nejaký, nejaký iný, keď už na čele, tak náčelník. Jednoducho je to v rozpore s týmto, s tým konceptom, ako má Úrad pre verejné obstarávanie fungovať ako nezávislá kontrolná inštitúcia s mandátom od Národnej rady.
Čiže, čiže dobre, keby ste to chceli vyriešiť, keď teda chcete z neho spraviť spoluštatutára, tak dajte ho kľudne voliť tiež Národnou radou. Keď teda chcete, aby tam bol človek, ktorý má ekvivalentný mandát pre strategickú agendu, tak nech, nech to ide cez voľbu v Národnej rade rovnakým spôsobom, ako je to pri predsedovi ÚVO. A zároveň dovolím si podotknúť, že nech aj rovnakým spôsobom sa do tej funkcie sa môže dostať. Pretože ja som bol svojho času v nejakej neziskovke a v tom čase sa prvýkrát použil inštitút nejakého verejného vypočúvania kandidátov na predsedu ÚVO, niektorí si to budú pamätať. Podľa mňa to je dobré, že takýto verejný proces tam existuje, že má verejnosť možnosť dopytovať sa kandidáta na predsedu ÚVO, alebo kandidátov, kandidátok na predsedu, predsedníčku ÚVO.
A teda keď chcete mať niekoho, kto má tiež štatutárnu kompetenciu, tak spravte rovnaký proces aj pri podpredsedovi pre strategickú agendu vrátane nejakého verejného vypočutia. Nech sa môžme pýtať, s akou agendou tam ten človek, človek ide. Ak by som to prirovnal k niečomu, čo už tu inštitucionálne bolo zavedené, tak donedávna sme mali pozíciu špeciálneho prokurátora, ktorý bol tiež nezávislý od generálneho prokurátora, obaja boli volení Národnou radou. Vtedy s tým nikto problém nemal. No tak keď chcete mať predsedu ÚVO a spolupredsedu ÚVO, oboch v štatutárnej kompetencii, tak, tak skúste možno zopakovať takýto spôsob, spôsob voľby.
Čiže záverom, predtým, ako pôjdem k tomu pozmeňováku, dodám, že opäť tu máme situáciu, kedy návrh z dielne vlády sa javí ako legislatívne nedomyslený, duplicitný s iným návrhom, ktorý prerokúvame na tej istej schôdzi, a tam je teda ešte podstatne viac. A vidím tu ešte jeden spoločný, spoločný menovateľ, a to je zavádzanie možnosti odvolávať podpredsedov úradu, vrátane toho strategického bez udania dôvodu vládou, prípadne obsadenie funkcie predsedu podpredsedom, ak nie je zvolený predseda a pri skúsenosti zo Slovenskej informačnej služby nám blikajú všetky kontrolky, keď takéto niečo v tom zákone teda nakoniec, nakoniec bude.
Takže ja si myslím, že tento modus operandi, ktorý, ktorý tu koalícia posledné mesiace predvádza a predvádza ho aj pri tomto zákone, kde na tej vecnej stránke, hovoril to aj môj kolega Ivan Štefunko, že na tej vecnej stránke, že potrebujeme podporovať naozaj strategické investície, plne s tým súhlasíme aj v tom, že znižovanie tej hranice toho, čo považujem za strategickú investíciu, len spôsobí, že budeme mať opäť more strategických investícií, z ktorých vlastne niktorá nebude ani poriadne strategická, lebo ich bude príliš veľa. Čiže po obsahovej stránke by sme sa s tým aj vedeli zhodnúť, ale to, čo k tomu zákonu je ešte pribalené, tak to sú veľmi nebezpečné zmeny, kde jednoducho nevieme, nevieme s týmito zmenami sa stotožniť a s nimi súhlasiť. A preto podávame pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prednesiem.
Najprv prečítam znenie pozmeňujúceho návrhu a potom na záver k jednotlivým bodom prečítam odôvodnenie. (Reakcia z pléna.) Bude v tom chaos potom, keď odôvodnenie. Ďakujem za upozornenie od pána kolegu Dostála, tak najprv prečítam odôvodnenia, aj keď ešte nebudete vedieť, že čo idem navrhnúť, tak ja prečítam, prečítam odôvodnenia. Takže pre tých, čo to budú potom sledovať podľa jednotlivých bodov.
Tak odôvodnenie k bodom 1 až 4 pozmeňovacieho návrhu znie: Cieľom návrhu zákona o strategických informáciách by malo byť zrýchlenie procesov výstavby strategických objektov, avšak možnosť presunutia hodnotenia štúdie uskutočniteľnosti na ministerstvá iné ako Ministerstvo financií SR tomuto cieľu nezodpovedá, a preto je bezpredmetná. Naopak, presun hodnotenia môže spôsobiť aj predĺženie celého procesu, nakoľko Ministerstvo financií Slovenskej republiky má s prípravou hodnotení na rozdiel od iných rezortov dlhoročnú prax a nastavené procesy a zamestnáva na túto činnosť aj expertov pre jednotlivé sektory. Prípadné skrátenie procesu hodnotenia môže prameniť jedine zo zníženia nárokov na toto hodnotenie v rámci jednotlivých rezortov. Takáto možnosť je obzvlášť škodlivá, nakoľko hodnotenia majú zabezpečiť, že projekty budú pripravené v čo najvyššej kvalite, čo je o to dôležitejšie v prípade strategických investícií. Zároveň je možné, že v prípade presunov dôjde ku konfliktu záujmov, kedy bude rezort hodnotiť investíciu, ktorú sám zastrešuje. Výsledkom môže byť opäť zhoršená kvalita projektu. Z tohto dôvodu navrhujem možnosť presunutia hodnotenia z Ministerstva financií Slovenskej republiky na iné ministerstvo z návrhu zákona vypustiť a primerane k tomu upraviť aj ostatné súvisiace časti návrhu zákona.
Potom bude nasledovať bod 5, ku ktorému prečítam teda odôvodnenie. Inštitút žiadosti o nápravu vecne ani legislatívne priamo nesúvisí s mimoriadnymi opatreniami, strategickými investíciami, ani nie je imanentný pre výstavbu traseurópskej dopravnej siete, ide o teda o tzv. prílepok. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona. Vecne však odstránením inštitútu žiadosti o nápravu zo zákona o verejnom obstarávaní dôjde ku zníženiu kvality súťaží a zároveň a verejným obstarávateľom odstráni možnosť tzv. autoremedúrou sui generis. Žiadosť o nápravu je jedným s revíznym postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorý vybavuje priamo osoba, ktorá zadáva príslušnú zákazku, a nie Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý v revíznych postupoch vystupuje z nadriadenej pozície orgánu verejnej moci. V tomto konaní sa nepredpokladá žiadna ingerencia dohľadového orgánu, ktorým je inak v rámci revíznych postupov práve Úrad pre verejné obstarávanie.
Navrhujeme vypustenie celého znenia týkajúceho sa zrušenia inštitútu žiadosti o nápravu používaného vo verejnom obstarávaní, a to z dôvodu, že neprispeje ani k zrýchleniu verejného obstarávania, ani k jeho stransparentneniu, ani ku zvýšeniu kvalitatívnych aspektov obstarávania. Jeho zachovanie je dôležité pre zachovanie kvality našich súťaží a priblíženie sa k európskym štandardom vo vzťahu k vystupovaniu k subjektom zúčastňujúcim sa na hospodárskej súťaži, kde má byť verejný obstarávateľ spravidla orgán verejnej moci partnerom v obchodno-právnom vzťahu a nie subjektom vystupujúcim z pozície moci. Je možné hovoriť, že ide o dôležitý opravný nástroj trhu.
Odôvodnenie k bodu 6 pozmeňovacieho, pozmeňovacieho návrhu. Neexistuje zákonný ani iný dôvod na to, aby podpredseda úradu pre strategickú agendu nebol v každom ohľade funkčne, ako i vecne podriadený predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie, a to najmä z toho dôvodu, že legitimita predsedu Úradu pre verejné obstarávanie je odvodená priamo zo zákonodarnej moci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá ho volí na návrh vlády Slovenskej republiky. Naopak, podpredseda Úradu pre verejné obstarávanie podľa navrhovanej novely, podpredsedu podľa navrhovanej novely menuje vláda na návrh predsedu Úradu vlády Slovenskej republiky a teda miera jeho legitimity je nižšia. Úrad pre verejné obstarávanie je ústredným orgánom štátnej správy, je teda inštitucionálne žiaduce, aby v zmysle zodpovednostných vzťahov neexistovali tzv. hybridné štatutárne vzťahy ako je navrhované v podobe dvoch štatutárov ústredného orgánu štátnej správy. Takáto personálna decentralizácia nezaložená na vzájomnej subsidiarite na úrovni štatutárneho orgánu je bezprecedentná. Z uvedených dôvodov navrhujem primerane upraviť odsek 6 predmetného paragrafu.
Odôvodnenie k bodu 7, keďže vidím, že pán minister si už tak agresívnejšie ťukal perom, tak novelizač... teda bodov v pozmeňováku je 9, takže už sme bližšie.
Odôvodnenie k bodu 7. V súvislosti s predchádzajúcim bodom by pôvodné znenie navrhovanej novely zákona znamenalo, že za určitých okolností môže dojsť k upráznenosti kresla predsedu Úradu pre verejné obstarávanie a zároveň k upráznenosti kresla podpredsedu pre všeobecnú agendu. V takom prípade by preberal celú agendu, všeobecnú i strategickú, ako aj rozhodovacie právomoci predsedu podpredseda úradu pre strategickú agendu, ktorý podľa pôvodného návrhu bol navrhovaný do funkcie na návrh vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky a nie samotným štatutárom Úradu pre verejné obstarávanie, teda predsedom. Tým dochádza k narušeniu inštitucionálnej nezávislosti ústredného orgánu štátnej správy, ktorého štatutára volí na návrh vlády Národná rada Slovenskej republiky a tým mu vyjadruje aj právo navrhovať vláde vlastného kandidáta... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ospravedlňujem sa, že vás prerušujem, lenže máme 13 sekúnd a aby ste stihli začať čítať tie samotné pozmeňovacie návrhy, potom sa vám zastaví čas.

Hargaš, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Zvyšok odôvodnenia si nájdete na webovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky. Ideme teda čítanie samotného pozmeňovacieho návrhu. Ako sme na tom časovo? Ešte máme dosť času. (Reakcia z pléna.) Už nemôžem nič povedať, iba pozmeňovací návrh.
Pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kišša, Ivana Štefunka, Jána Hargaša a Michala Trubana k vládnemu návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 199.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
1. V čl. I § 4 ods. 12 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).
2. V čl. I § 5 ods. 2 sa vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) až d) sa označujú ako písmená a) až c).
3. V čl. I § 29 znie:
„§29
Splnomocňovacie ustanovenie
Vláda nariadením ustanoví kritériá, na základe ktorých bude príslušné ministerstvo vyhodnocovať, či predložený investičný projekt spĺňa podmienky podľa § 3 na určenie ako strategickej investície."
4. Čl. VII sa vypúšťa. Ostatné novelizačné články sa primerane prečíslujú.
5. V čl. XI sa vypúšťajú body 2 až 13. Ostatné novelizačné body v čl. XI sa primerane prečíslujú.
6. V čl. XI bod 16 znie:
„16. Za § 140 sa vkladá § 140a, ktorý znie:
㤠140a
(1) Na účely výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, ktorá sa týka strategickej agendy, je v úrade vytvorený útvar dohľadu pre strategickú agendu.
(2) Strategickou agendou je na účely tohto zákona verejné obstarávanie, v ktorom predmetom zákazky alebo koncesie je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby pre strategickú investíciu alebo pre transeurópsku dopravnú infraštruktúru podľa osobitného predpisu, alebo v ktorom predmetom súťaže návrhov je návrh pre strategickú investíciu alebo pre transeurópsku dopravnú infraštruktúru podľa osobitného predpisu.
(3) Útvar dohľadu pre strategickú agendu je príslušný na výkon dohľadu nad verejným obstarávaním podľa štvrtej hlavy tejto časti, ktorý sa týka strategickej agendy.
(4) Úrad vytvára podmienky na samostatný a nezávislý výkon činností útvaru dohľadu pre strategickú agendu.
(5) Útvar dohľadu pre strategickú agendu priamo riadi podpredseda úradu pre strategickú agendu.
(6) Na účely finančného riadenia a finančnej kontroly podľa osobitného predpisu podpredseda úradu pre strategickú agendu vydáva vnútorné predpisy úradu vo veciach výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, ktorý sa týka strategickej agendy."
7. V čl. XI bod 17 znie: „17. V § 141 odsek 2 znie:
„(2) Predsedu úradu zastupujú v rozsahu svojej vecnej pôsobnosti podpredsedovia úradu; predseda úradu môže určiť, že ho podpredseda úradu pre strategickú agendu zastupuje aj v otázkach všeobecnej agendy. Podpredsedu úradu pre všeobecnú agendu a podpredsedu úradu pre strategickú agendu vymenúva a odvoláva vláda na návrh predsedu úradu."
8. V čl. XI sa vypúšťajú body 23, 25, 27 až 32, 34 a 36. Ostatné novelizačné body v čl. XI sa primerane prečíslujú.
9. V čl. XI bod 36 znie: „36. Za § 187o sa vkladá § 187p, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§187p
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1) V konaní začatom predo dňom účinnosti tohto zákona sa postupuje podľa doterajších predpisov.
(2) V konaní začatom predo dňom účinnosti tohto zákona, ktoré sa vzťahuje na verejné obstarávanie, pri ktorom bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania použité ako oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk alebo oznámenie o vyhlásení súťaže návrhov odoslané na uverejnenie do dňa účinnosti tohto zákona, alebo ktoré sa preukázateľne začalo do dňa účinnosti tohto zákona, ak sa nevyžadovalo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk, sa postupuje podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona.
(3) Podpredseda úradu, ktorý vykonáva funkciu do dňa účinnosti tohto zákona je podpredsedom úradu pre všeobecnú agendu podľa tohto zákona v znení účinnom odo dňa účinnosti tohto zákona. Do vymenovania prvého podpredsedu úradu pre strategickú agendu sa ustanovenia o pôsobnosti tohto podpredsedu podľa § 140a neuplatňujú.
(4) Ak úrad podal podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona návrh podľa § 180 ods. 1 a konanie nebolo právoplatne skončené, úrad vezme návrh späť."."
Pán predsedajúci, skončil som v čítaní pozmeňovacieho návrhu a žiadam, aby bolo o jednotlivých bodoch pozmeňujúceho návrhu hlasované osobitne.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Hargaš, najprv k tej teda forme. Ja uznávam, že je to nelogické, aby sa najprv čítalo odôvodnenie ku všetkému a potom sa, potom sa čítalo to paragrafové znenie, len, bohužiaľ, takto to máme stanovené v zákone o rokovacom poriadku od tej slávnej horalkovej novely, ktorú ešte pán predseda Národnej rady vtedy Andrej Danko presadil, dve volebné obdobia dozadu. Tak áno, je to nelogické, ale je to v zákone o rokovacom poriadku a teda mali by sme ho aj my dodržiavať, ale áno, aj v jeho dôsledku sa stalo to, že ste nemali priestor na to, aby ste prečítali celé odôvodnenie, tak vám dávam do pozornosti, že ešte sa môžete prípadne prihlásiť do rozpravy ústne, ak by ste chceli, aby to odôvodnenie nebolo iba v písomnej podobe na webe Národnej rady, ale aby zaznelo aj v pléne, aby teda sa mohli poslanci a poslankyne zamyslieť, či ten návrh podporia, alebo nepodporia. Ja budem odporúčať poslancom nášho poslaneckého klubu SaS, aby ten pozmeňujúci návrh podporili, ide tým smerom, ktorým si myslím, že by bolo žiaduce, aby sa ten návrh upravil, aj keď sú tam aj iné ďalšie podobne vážne problémy, tak ani keby prešiel, tak si myslím, že ten zákon by sa nedal podporiť. Ale áno, postavenie Úradu pre verejné obstarávanie aj revízne postupy, do ktorých sa zasahuje, sú vážnymi problémami, nie som si istý, že ide o prílepok, lebo predkladateľ sa zjavne domnieva, že to urýchli strategické investície, ale obsahovo je to, myslím si, že zlé opatrenie, takže ak by sa z návrhu vypustilo, tak by to bola zmena k lepšiemu.

56.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Správne si zdôraznil, pán kolega Hargaš, že opäť raz sme svedkami zásadu výkonnej moci do zákonodarnej moci a do kompetencii Národnej rady. A my toto tak pozorujeme už polroka, že táto vláda sa natláča do všetkých, do kompetencií všetkým zložkám. Súdnu moc chce ovplyvňovať, zákonodarnej moci okliešťuje zodpovednosť a kompetencie, ale potom keď príde na to, aby, keď sa pýtame na kompetencie a keď príde na vysvetľovanie zodpovednosti, tak ukazujú prstom na Progresívne Slovensko, na predchádzajúcu vládu, už na pána Ódora, ktorý už ani nie je vo vláde, tak neviem, táto vládna kompetencia, vy ste ako také, také deti, ktoré chcú mať všetky hračky, s nikým sa nechcú podeliť, ale potom sa s nimi nevedia hrať. Už skúste, skúste v rámci svojich kompetencií konečne začať plniť tie úlohy, ktoré máte, a prestaňte si brať viac, ako vám ústava ponúka.
Ďakujem pekne.

Vďaka za slovo a súhlasím, kolega Hargaš, a potvrdzujem, že som sa pýtal na zmenu v prípade nominácie podpredsedu ÚVO na výbore pre poľnohospodárstvo a životné prostredie. Argument pani štátnej tajomníčky Žilákovej bol zvýšenie efektivity, plus tiež dodala, že predseda, samotný predseda je tiež dnes vyberaný vládou, len zabudla dodať, že predseda je vyberaný po verejnom procese, po verejnom vypočutí, nie svojvôľou úradu vlády, čiže keď som sa dopytoval na transparentnosť, nijako sa nezmenilo to podozrenie, že tu môže ísť o jasné podkopávanie nezávislosti úradu, čo teda sa nestáva v prípade tejto vlády po prvýkrát. A to, že to nie je ani vysvetlené v dôvodovej správe, tak to tiež hovorí samo za seba. A ja sa teda neviem ubrániť pocitu, že predkladatelia akosi tak naivne verili, že si to nikto nevšimne, a preto som vďačný tebe, Ján Hargaš, že si si to všimol a na to upozornil.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, kolegovia, a ďakujem pánovi Dostálovi za to usmernenie ohľadom číta... tiež mi to príde veľmi, veľmi zvláštne, že najprv teda odôvodňujeme a potom hovoríme, že čo sme vlastne odôvodnili. Som si istý, že viacerí ste sa v tom mohli aj stratiť, keď ste to počúvali pozorným uchom a aj tak, aj tak to nepomohlo.
V každom prípade že, že to, čo som povedal v rámci tej rozpravy, ja by som naozaj veľmi rád počul na niektoré z tých bodov, čo na niektoré, na všetky, budem ambiciózny, na všetky z tých bodov vysvetlenie od pána ministra, prečo to navrhujete takto, že niečo meníte v zákone vy, niečo mení pán Raši. Prečo meníte spôsob voľby podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie, prečo chcete rušiť žiadosti o nápravu? Veď dajte k tomu nejaké dáta, prosím, ak naozaj že toto je ten kľúčový faktor, lebo v dôvodovke to nie je, ja som si to prečítal, v tej dôvodovke nič o tomto nie je, že keď zrušíme tento inštitút, zrýchli sa to o 30 dní, 50, 60, neviem, povedzte číslo, že to by bolo fajn.
A ale teda tiež by bolo fajn, aby keď už to je v skrátenom legislatívnom konaní, tak ste umožnili nám aj reagovať na vás a ukážte, že ste grand, prosím, a poďte do rozpravy a nie v záverečnom slove, kde naozaj to je také, že, záverečné slovo je príznačný názov, lebo vy poviete niečo a my akože nemáme k tomu hovoriť nič. Malo by sa to volať že posledné slovo, to by bolo príznačnejšie, posledné slovo navrhovateľa, kde vlastne on povie, ako to bude a my sa s tým máme akože zrovnať. No ako teraz na humorno, ale nie je to, nie je, ako viete, že máte tú možnosť, že vy si môžete vybrať, či chcete mať posledné slovo, alebo chcete sa aspoň pokúsiť obhájiť ten svoj zákon, tak som veľmi zvedavý, čím nás prekvapíte. Skúste nám naznačiť dopredu, ešte pred ústnou rozpravou.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja by som chcel trochu dovysvetliť to, čo do veľkej miery vyčerpali moji kolegovia v tej, v tej písomnej rozprave a teda konkrétne sa vyjadriť k dvom veciam, čo sa týka tohto zákona. A na úvod by som chcel povedať, že vnímame, vidíme, že ten zákon, tak ako bol predložený dnes do parlamentu, vyzerá ináč ako na začiatku MPK v tej prvej verzii, ktorú, ktorú sme videli, teda verejnosť ešte dávnejšie. A tu by som aj ocenil aj ten prístup pána ministra, že viaceré veci sa dopracovali v tom zákone. Na to máme legislatívny proces, ktorý chce vládna koalícia čo najviac dodržiavať, keby sa takto robili všetky zákony, napríklad aj trestný a ďalšie, tak by sme možno mali lepšie zákony v štáte, menej ústavných sťažností a podobne.
Špecificky, dve otázky, čo sa týka tohto zákona, nad rámec toho, čo povedali kolegovia, pretože nechcem ich duplikovať, opakovať, ale teda tie dve veci. Prvá, výber projektov a druhá, druhá potom ich hodnotenie vo väzbe na ÚHP.
Čo sa týka výberu projektov, to je asi jedna z vecí, ktorá podľa mňa vyzerá dnes horšie v tom návrhu, ako to bolo v návrhu pred, alebo teda v MPK, alebo v tej prvej verzii. A síce jak to vnímam, že dnes si môžu, že v princípe, čo sa udialo, že tá definícia tých projektov je dnes voľnejšia. Že v podstate si každý z rezortov mohol povedať, že ako by si predstavoval tú definíciu a motivácia ministerstiev bola dať ju čo najvoľnejšie, aby čo najviac projektov spadalo ako, ako strategických investícií. Nemyslím si, že dobrá motivácia, pretože to vytvára systém, kedy všetko budú strategické investície a tým pádom keď je priorita všetko, tak vlastne nie je priorita nič. A ani tá prvá verzia nebola ideálna, ale myslím si, že vyzerala o niečo lepšie ako táto.
A druhý bod je špecifický teda k hodnoteniu, ktoré, teda to, čo tento zákon robí, že v niektorých prípadoch, keď o tom rozhodne vláda, vynecháva z procesu ÚHP a nahrádza ho hodnotením samotným rezortom. Kolega Hargaš to zdôvodnil pri tom, pri tom našom pozmeňováku, to, čo sme tam napísali teda konkrétne a rozsiahlejšie, ale teda zhrnul by som to asi takou ľudskou rečou tak, že keď teda má rezort hodnotiť sám seba, tak je prirodzene v konflikte záujmov. Tak predloží si projekt, napíše ho v štúdii a potom má sám zhodnotiť, že či je ten projekt dobrý, alebo nie. No tak, čo asi o tom projekte povie, keď je to jeho projekt. Tak samozrejme, že si ho bude chváliť.
A druhá vec je, že to zároveň ničomu nepomôže, pretože cieľom tohto celého zákona má byť, má byť skrátenie akýchkoľvek alebo teda rôznych lehôt pri príprave projektu. Tak tá lehota pre ÚHP dnes je 30 dní, ak by ste si neosvojili jeho odporúčania, tak aj zo zákona máte možnosť ich, ich ignorovať a pokračovať v procese ďalej. Koľko dní bude trvať hodnotenie zo strany priamo toho rezortu? Bude to kratšie ako 30 dní? Dnes na to nemajú vlastne vybudované žiadne kapacity, takže, takže ich musia vytvoriť, aby, aby takého hodnotenia mohli vôbec robiť.
Čiže prvá otázka, či to vôbec budú vedieť robiť a ak áno, či to budú vedieť robiť rýchlejšie. Alebo teda potom je to celé, je to celé len nejaké divadlo a teda v skutočnosti sa nechce, aby, aby k nejakému hodnoteniu došlo. No a to akože môže byť zrozumiteľná motivácia, ale, ale určite nie správna.
Teda summa summarum, to, čo sme navrhli v tom našom pozmeňováku, je, aby sa tá pasáž, ktorá hovorí o tom, ako bude, ako budú rezorty hodnotiť samých seba, aby z toho zákona bola vypustená.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, Števo, videl som, že pán minister krútil hlavou pri tom, ako si to rozprával, takže predpokladám, že má na to iný názor, ale opäť teda len výzva, že by bolo fajn sa o tom porozprávať v rámci, v rámci rozpravy, hej. Že keď to, že keď už ten zákon je tlačený cez skrátené legislatívne konanie, ja myslím, že včera, včera ráno to bolo? Včera ráno to bolo, keď sme rokovali o skrátenom legislatívnom, alebo v utorok ráno, to je jedno, jeden deň hore-dole, akoby že dať si dva dni na to, aby sme nejaký zákon zhodnotili a keď sa ešte počas jazdy mení pätnástimi pozmeňovacími návrhmi v rámci výborov, tak sme si dovolili prihodiť šestnásty. Ale o to viac by bolo fajn sa o tom reálne porozprávať, že aký je teda váš názor na to, čo spomínal kolega Kišš, že teda ministerstvá sami si budú vyhlasovať investície za strategické, rozumej, pôjdem cez ľahšie procesy, to bude svietiť tomu ministrovi. A zároveň si teda sami teda zhodnotia, že či tie projekty sú dostatočne dobré na to, aby boli strategickou investíciou, sami, tak samozrejme, že každý si vychváli ten svoj projekt, že ten je najlepší a ten by mal byť určite navrchu tej kôpky strategických investícií. No nedáva to úplne zmysel.
Čiže tak ako som apeloval na systém bŕzd a protiváh pri tej skladbe Úradu pre verejné obstarávanie a nezasahovanie do rozdelenia moci v štáte, tak aj tu je nejaký systém bŕzd a protiváh, kde ja som bol úradník a tu kolegu Kišša sme, nemôžem povedať, že by sme milovali, nemôžem to povedať, pri niektorých prípadoch, ale, ale na konci (reakcia z pléna), preto tu máme už pána Štefunka medzi nami, ale na konci dňa to spôsobovalo, že aj my sme boli nútení zamyslieť sa nad tým, že či hľadáme naozaj najefektívnejšie riešenie. A to boli rádovo menšie projekty ako za 50 mil., ako to vy navrhuje. Tak tam by som si to naozaj vyžiadal, aby, aby to videli štyri oči a nie len dve ministerské.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja keď pozerám na ten návrh zákona alebo na túto vec ako takú, treba uznať, že napriek zapracovaniu mnohých pripomienok a napriek teda mnohých kompromisom, ktoré sa tu podarili uskutočniť, stále ostáva v návrhu viacero sporných bodov, alebo možno takých vágnejších bodov. Mne ako človeku zo samosprávy alebo človeku, ktorý sa venuje dlhodobo samosprávam, tam, nechcem povedať, že prekáža, ale trošku mi, trošku mi vadí, že stále sa hovorí viac o diaľniciach a menej o železniciach, ktoré sú podľa mňa nemenej dôležité v tomto smere a mali by sme ich dávať na rovnakú úroveň, čo sa týka tej dôležitosti, mali by sme ich spomínať prinajmenšom tak často ako tie diaľnice.
A druhá vec, možno technicko, technická, tak nie úplne mi sedí, tak ako sa píše aj v dôvodovej správe na strane 11, že my tam v podstate stavby vodovodov a kanalizácií, o ktorých by sa tiež mimochodom mohlo hovoriť častejšie a precíznejšie v tomto smere a horlivejšie, tak ich jednak ste skategorizovali aj medzi stavby energetickej infraštruktúry, aj medzi vodohospodárske stavby, sú na obidvoch miestach. Tu by si možno bolo treba vybrať, že teda či ich budeme považovať za stavby energetickej infraštruktúry, alebo za vodohospodárske stavby. Ja sa prikláňam skôr k tým vodohospodárskym stavbám, pretože jednoducho kanalizácie, vodovody mi úplne nesedia medzi, medzi plynové zariadenia, medzi tepelné zariadenia a ropovody a produktovody. Ale tak to sú už také nuansy, o ktorých sa dá debatovať a ktoré sa dajú cizelovať. Takže toľko asi v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Takže, vážené dámy a vážený páni, si myslím, že som tu tento týždeň asi piatykrát, ak to správne rátam. Bol som trikrát vo výbore a musím vyjadriť trošku sklamanie nad, aj nad týmto plénom. Priznám sa, že tento zákon, a myslím, že pán minister Ráž si to uvedomuje, je najväčší hospodársky zákon, ktorý prišiel do tohto pléna v tomto volebnom období. To je reálny zákon, ktorý môže ovplyvniť životy ľudí na tom východnom Slovensku, na tom južnom Slovensku, na tom Slovensku, kde ste v zásade, máte svojich voličov, respektíve ste tam v jemnej väčšine. A takýto dôležitý zákon proste tu skoro nikto nepripomienkuje, sorry, SaS-ka, ale že strana ekonómov, vás tu proste supluje Ondro Dostál, technológ parlamentu. Ja som myslel, že proste sa naozaj vyjadríte k niečomu, čo naozaj na cezvolebne ovplyvní Slovenskú republiku ekonomicky.
Preto som takisto nahnevaný, lebo za posledné dva dni sme tu mali legislatívu, ktorá prišla v jednej forme a za 24 hodín sa vlastne doplnila o niekoľko strán, možno desiatok strán, nerátal som to, lebo to bolo vytlačené ekologicky, oceňujem. A my sme si ako opozícia, ktorá sme to dostali 10.23 h do emailu, mali naštudovať 31 pozmeňujúcich návrhov. Myslím si, že to extrémne nefér nielen voči nám, chápem, že nás ako keby beriete, že povinná, povinné zlo, ale aj voči občanom, ktorých zastupujeme. Špeciálne keď sme, ako hovorím, k tejto veci chceli a vystupujeme veľmi konštruktívne, nevyťahujeme tam žiadnu ideológiu, žiadne proste nejaké veci koalícia-opozícia, ale chceme, aby tento zákon slúžil Slovensku najbližších 20-30 rokov, aby sme konečne prekonali tú brázdu, ktorá nás proste delí od tej vyspelej západnej Európy, lebo v skutočnosti sa nám rozširuje a nie skracuje.
Prečo sme takí upodozrievaví voči tomu, čo predkladáte? Znova som vám to povedal na výbore, aj teraz, ja nemám nejaké ako keby že podozrenia, že vy to budete nejak zásadne zneužívať, ale viem, že čo ste za partia, teda viem, že proste viete, proste celok hodnotíte podľa jeho najslabšieho článku, v tomto prípade podľa jeho najslabšieho morálneho článku, a nemusím ísť ani do detailu, koho tým myslím, a keď vy si budete rozhadovať, že ktorý 50-miliónový projektík dáte, tak každý predseda, okresný predseda SNS sa prihlási a povie, však aj nám daj, lebo ti nepodporíme tento zákon, tento zákon. Však to vládnite 79 poslancov ako keby že väčšina, však to je najmenšia väčšina v parlamente od vzniku Slovenskej republiky. Dovolím si tvrdiť, väčšina s najmenšou legitimitou. A vy tu teraz si budete schvaľovať, vláda podporená 79 poslancami, zákonodarstvo, ktoré má ovplyvňovať túto krajinu najbližších 20 rokov, do najbližších 20 rokov, kedy nieže už nebudeme doháňať, ale kde sa budeme snažiť, aby sme sa nevzďaľovali od tej úspešnej nielen západnej Európy, pozrite sa, čo robia v Poľsku. Ja som z Popradu a niekedy v Poľsku, teda v Poprade sa hovorilo, pozerali sme tak ako kebyže zvysoka na tých Poliakov, že á, Poliaci, šme... a neviem čo, teraz vlastne Poliaci nám utekajú no míľovými krokmi.
Znova spomeniem v tomto pléne takú jednu průpovídku, keďže ja si pamätám, aj Ondro si pamätá, viacerí sledujeme tú politiku dosť dlho, Vladimír Mečiar povedal normálne v relácii ako neskúsený ešte v tom období v medzinárodných vzťahoch, povedal, že keď sa nám ten náš plán podarí, tak budeme ako Švajčiarsko a keď sa nám nepodarí, tak budeme ako Rumunsko. Vtedy mu Milan Kňažko pripomenul ako minister zahraničných vecí ešte vtedy nesamostatného Slovenska, že Rumunsko je krajina a nie nadávka. Momentálne sa stalo to, že tento rok to Rumusko predbehlo Slovensko aj v životnej úrovni, aj v raste HDP a tak ďalej. Prečo? Lebo na strategických veciach si opozícia aj koalícia v tej krajine, socialisti aj konzervatívci, Maďari aj Turci, aj všetkých, ktorých tam majú, si povedali, že na tomto sa ideme zhodnúť a na tomto my budeme proste stavať krajinu pre naše deti. A vy toto zase beriete ako opportunitu, proste si niečo ušolíchať, porozdeľovať Dankovi, tomu, onamu, ja neviem, aké to máte platformy z tých vašich stranách, aby každý bol spokojný na štyri roky a tým pádom, sorry, ale ja to, môj kolega Števo Kišš hovorí o dôchodkoch, ja to hovorím o tomto, prežierate budúcnosť východu, juhu Slovenska tým, že proste idete narýchlo rozhodovať, čo sú strategické investície.
A ja vám napríklad, pán Vážny, naozaj, úprimne vám neprisudzujem zlý úmysel, naozaj si to myslím, že proste že chcete, ako sa hovorí na východe, keď už o tom východe hovoríme, zrobiť tak, žeby dobre bolo. Lenže to sa proste nedá urobiť za dva dni, choďte sa pozrieť do Japonska, akú tam majú infraštruktúru. Proste oni 80 % rozmýšľajú, 20 % času robia. My na Slovensku 20 % rozmýšľame a 80 % robíme, ako táto koalícia má zákon, 12-krát ho prerába, aj ten, čo má v skrátenom legislatívnom konaní ešte prerobí za 48 hodín. Ja by som sa, priznám sa, a teraz apelujem na vašu, ako by som to povedal, česť a (reakcia z pléna), ale ja som kľudný, ja nemám problémy so srdcom naozaj, ja som úplne, ja to beriem ako pred bicyklom, ja som taký vždy, len ma slabo poznáš. Takže, takže, kde som to bol, pripomenieš mi? (Reakcie z pléna.)
Takže apelujem na česť a na zodpovednosť voči krajine, viacerí ste tu už aj dedkovia aj, aj možno babky a tak ďalej, máte vnúčatá, ktoré chcete, aby žili v tejto krajine, to znamená, že budujte infraštruktúru premyslene, bez koaličných nejakých dohôd, bez tých, ktorí tu vlastne ani nie sú, ktorí, ktorým musíte rozdávať projekty, hej, že to je to, pozrite si, kto je v tejto sále. PS-ko, normálne, že tí, ktorí proste neviete, ako my fungujeme, že vlastne s kým sme dohodnutí a tak ďalej, každému z týchto žien, mužov záleží na tejto krajine, preto tu sedia, aj keď sa nezaujímajú o ekonomiku, aj keď sa nezaujímajú o, ja neviem, diaľnicu alebo o dopravný úrad a podobné veci, ktorým sa akože nudný zákon zaoberá. Je to veľmi dôležitý zákon a je naozaj že do veľkej miery hanba, že takým dôležitým zákonom sa zaoberáme 48 hodín a tým Trestným zákonom, ktorý sme to už tisíckrát povedali a kde majster slova Robert Kaliňák nás poučoval, ako by sme sa my mali poučiť, že proste zbytočne sme brzdili ekonomiku tejto krajiny, lebo by, už dávno by to bolo, keby sme my vlastne ten Trestný zákon, ktorý už aj teraz sa naučili, Česi ho prijímali, prijímali ju tak, že proste mohli sme robiť nejaké iné veci.
Takže, prosím vás, urobte, urobte si proste poriadok v prioritách aj politickej strany, aj vládnej, aj opozičnej časti sály a poďme sa baviť a dajte nám aspoň ten víkend, ja si myslím, ja si myslím, že my sme sa zachovali férovo, keby sme chceli, tak pán Ráž to nemá schválené dnes, naozaj. Boli by ste smutný cez víkend a tak ďalej, ale urobme to tak, že ja vám dám, ja vám dám takú džentlmenskú výzvu, že spravte to tak, vystúpte proste normálne v debate, dajme si víkend, ja si preštudujem tých 31 návrhov, porozprávame sa so Sorošom a so všetkými, že či nám to bude schvaľovať a proste v pondelok alebo v utorok si normálne že v kľude povieme, že či ten zákon je dobrý, alebo nie, a ja vám sľubujem, že PS-ko sa k tomu postaví tak, že sa kľudne nemusí hlasovať proti. Džentlmenská výzva, ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Podpisujem sa pod všetko, čo Ivo povedal. Podnikatelia, mestá, obce, investori, aj tí zahraniční, nepochybne dlho očakávajú zmeny, ktoré sa práve tu schvaľujú nielen v tomto zákone, ale vo verejnom obstarávaní, posudzovaní vplyvov na životné prostredie, územných a stavebných konaniach, ktoré sme už čiastočne preberali a ešte sa chystajú. My v Progresívnom Slovensku rozumieme dôležitosti toho, aby zmeny nastali. Ale je tieto zmeny potrebné nastaviť pozitívne, aby tieto zmeny zlepšili podmienky a dali priestor transparentnosti, ale nielen zrýchlili procesy.
Si spomínal, aký je dôležitý tento zákon, je to naozaj zákon, ktorý má šancu naštartovať ekonomiku a naštartovať strategické investície, ktoré Slovensko bezpochyby veľmi potrebuje, 31 pozmeňujúcich návrhov však na poslednú chvíľu nám nepríde ako dôsledne premyslený zákon. Z prieskumu medzi podnikateľmi dlhé roky vyplýva, že za najväčšiu prekážku podnikania považujú podnikatelia nestabilitu a nepredvídateľnosť legislatívneho prostredia. Je preto oprávnené sa domnievať, že tieto procesy, vlastne tieto zmeny procesov na poslednú chvíľu neprinesú nejakú priehľadnosť alebo transparentnosť toho zákona, preto musíte uznať, že to naozaj nevyvoláva žiadnu dôveru.
Ďakujem.