12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pozorne som si prečítal dôvodovú správu k novele zákona, o ktorej rokujeme. A teda musím povedať, že z toho, čo tu trištvrte hodinu prednášal pán poslanec Michelko, som tam nenašiel ani, ani náznak, ani pol vety, nič. V dôvodovej správe sa riešila len dozorná komisia a povedal by som, že pomerne taká neškodná zmena. Možno by sa dalo povedať dokonca, že až užitočná, čo sa týka navýšenia počtu členov dozornej komisie, ktorých dokonca bude voliť samotná rada tajným hlasovaním. To by možno aj stálo za podporu. No ale to, čo ste tu teraz pán poslanec teda predviedli (povedané so smiechom), to s týmto (reakcia z pléna), to, to sme pochopili. A to je zaujímavé vlastne modus operandi pri predkladaní tohto zákona aj s tým pozmeňujúcim návrhom cez výbor. A treba si to zapamätať, lebo sa mi zdá, že je to ukážkový príklad toho, že aj zdanlivo neškodný, dalo by sa povedať, že až užitočný návrh na prvé čítanie, ako môže nakoniec dopadnúť po čítaní druhom.
No takže povedzme si, čo je skutočná pointa toho pozmeňujúceho návrhu a toho, čo ste tu povedali, pán poslanec, v rámci úvodného slova. A podľa mňa tá skutočná pointa je, že Slovenská národná strana ide politicky ovládnuť Fond na podporu umenia. Že Slovenská národná strana ide politicky ovládnuť 20,2 mil. eur určených pre umelcov. Ale ak si politici Slovenskej národnej strany myslia, že si takto kúpia priazeň umelcov, tak sa podľa mňa hlboko mýlia. Naozaj stojí za pozornosť modus operandi, teda spôsob, akým bol spáchaný tento atentát na nezávislú kultúru. A modus operandi pri tomto zákone ukazuje, že sa na začiatku hodí poslancom dobre vyzerajúca udička, ktorá sa potom počas parlamentného procesu zmení na niečo úplne iné, ako bol pôvodný zámer.
Tento poslanecký návrh vyzeral na začiatku v prvom čítaní, ako som už povedal, absolútne neškodne. A neškodné bolo paragrafové znenie a neškodná bola aj dôvodová správa, ktorú citujem: „Cieľom zákona je zvýšiť počet členov dozornej komisie z troch na päť členov." Koniec citátu. No, toto by podľa mňa nemalo byť cieľom zákona, cieľom zákona by malo byť niečo ušľachtilejšie. Napríklad posilnenie nezávislosti pri posudzovaní projektov, v tom sa asi zhodneme, zvýšenie transparentnosti napríklad pri prerozdeľovaní peňazí, väčšia férovosť možno, lepšia kontrola pri nakladaní s rozdelenými peniazmi. Ale cieľom by nemalo byť zvýšiť počet z X na Y. To podľa mňa nie je cieľom nejakého zákona, to je nejaký prostriedok. Ale dobre, povedzme si, že autori si nelámali hlavu s nejakým zdôvodnením. Ale návrh samotný pôsobil naozaj tak, ako keby predkladateľom išlo o zvýšenie férovosti pri kontrole fondu. Tento dojem mohol človek nadobudnúť aj zo samotného paragrafového znenia, kde sa teda konštatuje, že sa počet členov dozornej komisie zvyšuje zo súčasných troch na piatich, pričom tých dvoch nových volí rada fondu v tajnej voľbe, kým zvyšní traja sú menovaní tak, ako boli doteraz, jedného navrhuje minister financií a dvoch minister kultúry, fajn. A to, čo z toho pôvodného návrhu urobila koaličná väčšina vo výbore pre kultúru a médiá, sa naozaj nedá inak nazvať ako likvidáciou nezávislej umeleckej tvorby. Pozmeňujúcim návrhom totižto, od pána poslanca Michelka, vo výbore pre kultúru a média podľa mňa koalícia zlikviduje nezávislú umeleckú tvorbu a Fond na podporu umenia premení na politický orgán. Slovenská národná strana ide politicky ovládnuť Fond na podporu umenia a 20,2 mil. eur určených pre umelcov.
A povedzme si, čo teda pán poslanec Michelko navrhol vo svojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prešiel cez výbor. Je toho tam viac, samozrejme, ale to najpodstatnejšie je toto.
Po prvé, kompetenciu rozhodnúť o prideľovaní dotácií získa rada fondu. Počet členov rady sa zvýši zo súčasných deväť na trinásť. Počet priamo ministrom kultúry menovaných členov rady sa zvýši zo súčasných štyroch na osem, čo v prepočte znamená, že rozhodujúcu väčšinu v rade, ktorá bude priamo rozhodovať o rozdelení peňazí z fondu, rozhodujúcu väčšinu v rade získajú ôsmi ľudia priamo nominovaní ministrom kultúry. A teda ľudia navrhnutí profesijnými organizáciami sa na rozdiel od súčasnosti dostanú do menšiny v tejto rade. Veľmi mi to pripomína ten istý hrubý silácky valec ako pri schvaľovaní zrušenia špeciálnej prokuratúry, znižovaní trestov za korupciu či amnestovaní vlastných trestne stíhaných kolegov.
Teraz máte problém s nezávislou kultúrou, tak sa ich pokúsite týmto zákonom politicky podmaniť. Kto dostane dotáciu? Ten, kto si to podľa aktuálneho ministra kultúry zaslúži. Tak to je. A žiaden iný rozumný dôvod neexistuje, prečo budú mať rozhodujúcu väčšinu v rade fondu predĺžené ruky ministra, alebo dnes ministerky kultúry.
Vážení predkladatelia, ak si myslíte, že si takto získate uznanie a rešpekt umelcov, tvorcov a celej umeleckej obce, tak sa domnievam, že sa hlboko mýlite.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, aby to takto, viete, všetko nezostalo vo vzduchu, lebo je tu taká atmosféra trošku potemnelá, hej, ako po tomto všetkom. Tak ja by som chcel len povedať, že zmyslom tohto celého, čo sa deje okolo fondov, je skutočne to, že tie fondy u istej časti umeleckej verejnosti nefungujú. Preto je vymyslený iný systém fungovania a my si môžeme zase po istom čase zhodnotiť, či väčšia skupina umelcov bude s takýmto systémom spokojná, alebo či bude nespokojná. Pokiaľ bude nespokojná, stále máme možnosť novelizovať isté veci, preto lebo stále ako to volebné obdobie trvá.
Takže je to v tejto chvíli aj na bič tých predkladateľov, aby si teda uvedomili, to znamená na nás všetkých, ktorí ako budeme o tom hovoriť, aby sme si uvedomili, či to bude takto fungovať, alebo nie. No a v prípade, že to fungovať nebude, budeme musieť vymyslieť iný systém, hej? Takto hovoriť o nejakom uzurpovaní si nejakých miliónov, to, to, to skutočne to je scestné, preto lebo to sa ani nedá. A pointa je preto úplne iná, pán Grendel. Pointa je, aby tie dve tretiny, ktoré sú nespokojní, aspoň polovica z nich bola spokojná.

Ďakujem.
No to, čo predviedol pán Grendel, je úplne že ukážkový prípad, keď niekto nedokáže pochopiť hovorenému textu. Ja som nechápal, čo je aké ovládnutie, 20 mil., čo to je za absurdita. Komisie naďalej budú rozhodovať a 95 % ich rozhodnutí bude akceptovaných. Len ad exemplum jasne vydokladované excesy, ktoré som povedal, tak ich bude konečne môcť niekto korigovať. Nie politici, nie SNS-ka, odborníci. Akože jasné, samozrejme, však každý, kto je nominovaný ministrom, tak musí byť ja neviem čo, nejaký blbec, hlupák, nekompetentný človek a priori, hej? Tak toto naozaj akože nemá logiku, respektíve dobre, však možno to bolo za vlády OĽANA, ale určite to nebude teraz. Aspoň teda pokiaľ ja budem mať nejaký vplyv na nominácie, a teda rozhodne mienim, tak ja budem robiť všetko preto, aby tam boli ľudia, ktorí sú autoritami. Ako ovládnutie 21 je nonsens, viete, ja som to povedal, dal som tu ukážku rukolapnú, nespochybniteľnú, jednoznačnú. Aké, v úvodzovkách, nespochybniteľné kultúrne eposy podporuje Fond na podporu umenia? Možno sa vám to zdá ako vysoké umenie, no mne nie. Tak asi máme potom zlú túto. Ale hovorím, ani o to nejde, ja, ja nemám s tým problém. Ja mám problém, že dobré veci nie sú podporené. A, preboha, podpora Scotusa Viatora, Goszczyńskij, Devečkovej Turoc, Prousta, to predsa nie sú žiadny esenesáci. Preboha, to je, to je nonsens. Ja neviem toto, tu sa úplne všetko spolitizuje, ale je to už až smiešne.

Ďakujem pekne.
Najprv na pána poslanca Jarjabeka. Hovoríte, že fondy u istej časti umeleckej verejnosti nefungujú, a však v poriadku, len prečo majú mať väčšinu, rozhodujúcu väčšinu politickí nominanti nominovaní ministerkou kultúry v rade fondu. To je celé, čo sa ja pýtam. Prečo napríklad, ja neviem, nevymeníte členov rady, teda ľudí, ktorých nominujú profesijné organizácie. Určite by to pôsobilo nezávislejšie, ako keď rozhodujúcu väčšinu v tej rade ôsmych z trinástich bude nominovať ministerka kultúry. Veď to úplne zaváňa, absolútne to zaváňa proste politikou, politickou väčšinou, ktorú tam bude aktuálny minister presadzovať. Podľa mňa by sa vám to nepáčilo, keby za našej vlády sa to takto zmenilo v zákone.
Pán poslanec Michelko, hovoríte, že komisie budú rozhodovať, na 90 % bude ich odporúčanie akceptované, takže, po prvé, odkiaľ to viete, v akej miere to bude akceptované? Dobre viete, že práve v tom vašom pozmeňujúcom návrhu je napísané, že závery komisie nebudú pre radu záväzné. Takže kto potom? Vy prídete a poviete, že toto sa mi páči, toto sa mi nepáči, toto schváľte, toto neschváľte. Však to je absurdné.
Povedali ste, že ministrom nominovaný je blbec, hlupák. Ja som nič také, pán poslanec, nepovedal. Ak si to o nich vy myslíte, prosím, to je vaša vizitka, mne to je jedno. Ja si to o nich nemyslím, ale hovorím vám, že princíp, že rozhodujúcu väčšinu dostanú priami politickí nominanti bez návrhov profesijných združení, proste zaváňa politikou, tak to je.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslankyne: Cigániková, poslanec Krúpa, poslanec Sulík.
Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k rokovaniu o

návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh má parlamentnú tlač 276 a bol vypracovaný na základe návrhu poslancov, členov poslaneckého klubu za Slovenskú národnú stranu. Otváram rozpravu o tomtom bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. (Reakcie z pléna.)
Toto sú taká, taký folklór na úvod tie výbory, kedy sa predpokladá, že nevystupujete, takže to bolo, taká nutnosť, dobre? A ideme na váš milovaný bod. Dobrý... (Reakcie z pléna.)
Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia, tlač 151.
Prosím poslanca Michelka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá poslanca Malatinského (poslanca Malatinca, pozn. red.), aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Dávam slovo poslankyni Zore Jaurovej, ktorá sa prihlásila za Progresívne Slovensko, pripraví sa poslankyňa Dana Kleinert.

(Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 151.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda, dobré ráno, ja vlastne ani tak úplne neviem, kde začať, lebo po tom, čo sme tu včera večer zažili, je podľa mňa aj možno trochu škoda, že bola tá rozprava prerušená, lebo to bolo také dramatické, ale možnože aj dobré, lebo sme mohli si od včera večera niektoré veci vstrebať a premyslieť. Ja sa pokúsim zrekapitulovať, o čom tu vlastne v tejto chvíli rokujeme, aby sme si to tak oživili od včera.
Nachádzame sa v druhom čítaní novely zákona o Fonde na podporu umenia, pričom ten pôvodný návrh, ktorý Národná rada v prvom čítaní schválila, si kládol za cieľ zvýšiť kontrolu tohto fondu a preto vlastne deklaroval ako zámer zvýšiť počet členov dozornej komisie Fondu na podporu umenia z pôvodných troch členov na päť členov. Už v prvom čítaní vlastne ten dôvod, pre ktorý predkladatelia navrhli tento, túto novelu, nebol uvedený žiaden, ale teda po tej diskusii, ktorú sme tu v parlamente mali, Národná rada v prvom čítaní tento zákon schválila. To, čo bolo na tej debate zaujímavé z môjho pohľadu, bolo to, že nebola vôbec o predmetnom návrhu zákona. Nebola vôbec o posilňovaní dozorných právomocí štátu v dozornej komisii, ale v skutočnosti tá diskusia, ktorá tu prebiehala, bola o tom, aké projekty fond podporuje, komu sa to páči, komu sa to nepáči, o rozhodovaní odborných komisií. A očividne sa v nej odrážali nie výhrady k tomu, že by fond nemal dostatočnú kontrolu z hľadiska alebo z uhla pohľadu dozornej komisie, ale v skutočnosti tie výhrady smerovali k tomu, čo fond podporuje a čo nepodporuje.
A práve preto sme si už aj vtedy aj tu v pléne kládli pomerne zásadnú otázku, čo presne predkladatelia sledujú touto navrhovanou právnou úpravou, nakoľko dozorná komisia kontroluje iba všeobecné financovanie fondu a doposiaľ neboli zaznamenané žiadne výhrady voči jej fungovaniu počas celej histórie fondu. Čiže z môjho pohľadu už ten pôvodný návrh zákona nemal vlastne žiadne opodstatnenie. Samozrejme aj z tej debaty, ktorú sme tu mali, aj z tajomného mlčania predkladateľov bolo jasné, že reálny zámer tohto zákona je úplne iný. V zásade aj ministerka kultúry pani Šimkovičová, ale aj pán poslanec Michelko sa ani netajili tým, že skutočným zámerom otvárania zákona o Fonde na podporu umenia je viac ovplyvňovať rozhodovací proces o prideľovaní podpory v tomto fonde.
V súčasnosti o prideľovaní podpory rozhodujú najmä odborné komisie, ktoré menuje rada fondu, a preto sme veľmi správne predvídali už vtedy, že k zákonu prídu pozmeňovacie návrhy, ktoré zmenia celkové fungovanie fondu a rozhodovacie mechanizmy v odborných komisiách. No áno, dočkali sme sa a dočkali sme sa toho tým najhorším možným spôsobom. Ja prv než sa dostanem k tomu, o čom tu vlastne dnes máme rokovať a akú katastrofu to môže pre slovenskú kultúru znamenať, dovoľte mi stručne zhrnúť, čo je to vlastne Fond na podporu umenia, lebo asi možno stále nie všetci poslanci vedia, o čom, o čom hovoríme.
Fond na podporu umenia je verejnoprávna inštitúcia, ktorá zabezpečuje podporu umeleckých aktivít kultúry a kreatívneho priemyslu. Bol zriadený v roku 2014 a prvú podporu udelil v roku 2015. A ten princíp jeho fungovania, alebo princíp, na ktorom je postavený, je, je za tým tá myšlienka, ktorá je ako konsenzus prakticky vo všetkých demokratických a vyspelých krajinách, že o rozhodovaní o tom, čo sa má v kultúre financovať, by nemali rozhodovať politici, ale mali by rozhodovať odborníci. To znamená, že úlohou politikov je určovať tie rámce podpory a nejakú filozofiu, kdežto o konkrétnych projektoch majú rozhodovať odborníci, pretože tak je to pre kultúru a pre slobodnú tvorbu lepšie.
Musím povedať a asi to tu nezaznie často v tomto pléne z našej strany, že ja považujem za celkom dôležitý fakt, že všetky tieto fondy, lebo my takéto fondy máme ešte dva, máme fond, Audiovizuálny fond a Fond na podporu kultúry národnostných menšín, vznikli za vlád SMER-u a ja sa vlastne nehanbím povedať, že to je jedna z najlepších vecí, ktorú SMER v politike urobil, lebo ja to považujem za jeden z najväčších krokov a výdobytkov kultúrnej politiky po roku 1989.
Tento fond administruje 20 miliónov eur ročne. Ročne prijme asi 5-tisíc žiadostí, z ktorých podporí niečo viac ako polovicu vo všetkých oblastiach umenia a všetkých regiónoch. Takže ako sme spomenuli, v prvom čítaní Národná rada schválila len v podstate drobnú zmenu v dozornej komisii fondu. Ja si myslím, že aj tá zmena, ktorú, ktorá tu bola schválená v prvom čítaní, je problematická, pretože tých nových dvoch členov volí rada, ktorú má tá dozorná rada kontrolovať. To znamená, že tam je založený explicitný konflikt záujmov, pretože tí, ktorí majú byť kontrolovaní, volia, volia tých, ktorí by ich mali kontrolovať, ale okej. Nemyslím si, že keby táto zmena prešla, že by to bol nejaký veľmi zásadný zásah do fungovania fondu.
Ten problém, pred ktorým tu dnes stojíme, je ten, že v druhom čítaní predložil predkladateľ tohto zákona, čiže nie niekto iný, ale samotný predkladateľ, pozmeňovací návrh, ktorým zásadne mení úplne celé fungovanie fondu. Tento pozmeňovací návrh nemá absolútne žiadnu oporu v pôvodnom návrhu, v jeho dôvodovej správe alebo v samotnom obsahu pôvodnej novely.
A tu sa naozaj ako keby ja pýtam a nemyslím to ako rečnícku otázku, pán poslanec Michelko, že čo sa zmenilo od prvého čítania? Prečo ste toto nepredložili už v prvom čítaní? Čo sa medzitým stalo? Náhle sa zmenili okolnosti, že musíte úplne zásadne inak novelizovať tento zákon? A myslíte si naozaj, že toto je legitímna legislatívna praktika, keď pozmeňovací návrh je o niečom úplne inom a radikálne zásadnejšom ako samotný návrh zákona? Mala by naozaj Národná rada podporovať takýto typ tvorby legislatívy? Ste hrdý na to, že to robíte takto? Lebo podľa mňa to nie je niečo, čo by, ako by sa mali zákony prijímať.
Čo teda tento pozmeňovací návrh obsahuje? V prvom rade koncentruje vlastne všetky právomoci pri prideľovaní podpory do rúk rady fondu. Rada bude rozhodovať o pridelení dotácie. Dnes o tomto rozhodujú alebo posudzujú projekty odborné komisie, a to preto, lebo keď som hovorila na začiatku, že, že fond je založený na tom princípe predĺženej ruky, to znamená, že vzďaľuje rozhodovanie o financovaní od politikov, tak to je princíp tých odborných komisií. Komisie posúdia, riaditeľ schvaľuje, rada berie na vedomie, tie právomoci sú medzi nimi rozdelené rovnomerne. Podľa tohto pozmeňovacieho návrhu rada môže rozhodnúť o podpore na základe návrhu odbornej komisie, ktorá ma iba poradný hlas, ale môže rozhodnúť aj v rozpore s týmto návrhom odbornej komisie bez toho, aby to musela akokoľvek zdôvodňovať. Dnes odborné komisie majú veľmi presné pravidlá toho, ako hodnotia tie projekty. Kritériá bodovania voči nejakým, voči teda kritériám, spôsob bodovania a tak ďalej. Tá budúca rada, ktorá bude rozhodovať, nebude mať na to žiadne kritériá a bude môcť rozhodovať podľa ľubovôle. A takýto, takýto princíp považujem ja osobne za extrémne netransparentný a za veľký ústupok od, od zodpovedného a transparentného hodnotenia projektov.
Pozmeňovací návrh pána poslanca Michelka navyše zvyšuje počet členov rady o štyroch členov. To znamená, že v budúcej rade bude 13 členov, ktorých všetkých teda menuje minister, ale piatich z nich na návrhy odborných organizácií a v súčasnosti štyroch priamo v tom novom návrhu bude, bude minister priamo navrhovať ôsmich, a to tu už bolo veľakrát povedané, to je naozaj úplné podriadenie fungovania fondu ministerstvu kultúry. V zásade je to úprava, ktorá v podstate úplne ruší ten fond, mohli by sme ten fond celý zrušiť, potom to vrátiť to celé na ministerstvo kultúry, bolo by to administratívne jednoduchšie a hlavne férovejšie, pretože, samozrejme, to je systém, ktorý bol pred tým, ako sme tento fond zriadili, ale musím povedať, že ešte aj ten grantový systém, ktorý bol na ministerstve kultúry, bol transparentnejší a demokratickejší, lebo tam jediný, kto mohol meniť rozhodovania odborných komisií, bol priamo minister, ktorý to využíval len veľmi zriedka a on osobne si za to niesol zodpovednosť. Tu za to nebude niesť zodpovednosť nikto. Zároveň tento pozmeňovací návrh dáva rade výlučnú právomoc svojvoľne menovať a rušiť odborné komisie. Dnes rada tiež menuje odborné komisie, ale sú na to veľmi presné pravidlá, ako na základe návrhov a na základe vylúčenia konfliktu záujmov tieto komisie menuje. Nie je vôbec jasné, prečo je tam toto ustanovenie, ktoré opäť narúša ten zabehaný systém. A, samozrejme, všetky tieto zmeny, ktoré úplne zásadne menia túto inštitúciu, chce navrhovateľ uviesť do platnosti 1. júna 2024, čo je za necelé dva mesiace.
Aké bude mať tento zákon následky? Fond evidentne teda stratí verejnoprávny charakter, stratí sa v ňom ten princíp predĺženej ruky a bude úplne podriadený ministerstvu kultúry. A to za úplne nejasných podmienok, bez toho, aby ktokoľvek za čokoľvek zodpovedal priamo. Zároveň, a to je podľa mňa ešte v niečom alarmujúcejšie, je, že fond po takejto úprave, jeho fungovanie skolabuje. Pretože aj keby sme so všetkým súhlasili, čo v tomto pozmeňujúcom návrhu je, čo teda mnohí nesúhlasíme, takúto radikálnu zmenu nie je možné urobiť od 1. júna. Na to, aby sa táto zmena uskutočnila a aby fond mohol opäť po tejto zmene udeľovať finančnú podporu, treba napríklad vyjednať nové schémy štátnej pomoci s protimonopolným úradom a Európskou komisiou. Tento proces, keď budem veľmi optimistická, trvá päť až šesť mesiacov, na začiatku založenia fondu trval takmer rok. Zároveň fond bude musieť si vypracovať a schváliť nové interné pravidlá, čo je asi desať veľmi zložitých dokumentov. Bude musieť vypracovať nové typy zmlúv, nové vnútorné fungovanie, bude musieť reorganizovať vnútorné personálne kapacity a toto všetko bude znamenať, že pol roka minimálne, a tu som veľký optimista, nedostane vôbec nikto žiadne peniaze a slovenská kultúra môže naozaj skolabovať. A tu chcem povedať, že tie argumenty, ktoré tu počúvame od kolegov, že mnohí sú nespokojní s fungovaním fondu, tak po prijatí tejto novely budú nespokojní všetci, lebo nedostane peniaze nikto.
Myslím si však, že fond bude kolabovať aj naďalej, aj potom keď by sa toto nejako vyriešilo, pretože rada nedokáže reálne hodnotiť 5 000 projektov ročne, 13-členná rada. Dnes je tam 70 komisií s 300 členmi a pán Michelko tu včera tvrdil, že teda to nie je pravda, lebo však to bude ako doteraz a tá rada sa bude venovať len nejakým zopár vybraným problematickým projektom. No nehnevajte sa, ale to je nič iné, len totálny priestor pre absolútne korupčné praktiky, pretože ak rada má zodpovedne rozhodovať o tom, komu dá finančnú podporu, tak ona predsa musí jednoducho vedieť, že aké projekty v tej výzve boli, aké sa podporili, aké sa nepodporili. Ona si nemôže naštudovať len tie projekty, keď niekto im zavolá, že ja som nedostal, prosím vás, pozrite sa na to. Takto to bude reálne vyzerať. Oni musia vedieť, aké sú tam iné projekty, lebo viete, projekty sa vždy hodnotia v kontexte. To znamená, že keď vy podáte projekt a je tam desať lepších od vášho, tak nedostanete tú podporu, ale keď podáte ten istý projekt a nie je žiaden lepší od vášho, tak ju dostanete. To znamená, že, že toto je proste základ pre absolútnu korupciu.
A po tretie, fond skolabuje aj preto, lebo už dnes takmer polovica zo všetkých členov odborných komisií, ktorých je teda asi 300, podpísala list, v ktorom hovorí, že odstúpi. To znamená, že keď oni odstúpia okamžite po schválení tejto novely, tak ten fond, tam nebude mať kto hodnotiť tie projekty a vy si možno myslíte, že fajn, však my si nájdeme iných našich, ktorí to budú hodnotiť lepšie. No ja vám garantujem, že si ich nenájdete, lebo už dnes má fond problém nájsť tých ľudí, ktorí sú zároveň odborníci a zároveň nemajú konflikt záujmov s tými projektami, ktoré hodnotia. Čiže to bude ďalšieho pol roka, kedy fond bude hľadať nových členov komisie. A o tom, že ten zákon zaťaží rozpočet fondu, lebo tam budú noví členovia rady, nové kapacity a že tých 200 000, čo je jedno percento z rozpočtu fondu, o ktoré navyšujete rozpočet, čo sa podľa mňa ani neoplatilo prepisovať ten paragraf, tak tie zhltne a oveľa viac ako to, celá táto reorganizácia.
Čiže tento zákon vlastne nič nezlepší, je vecne nesprávny, ale najmä je prakticky nedomyslený a ja keby som ho pomenovala pravým menom, tak to je naozaj zákon na likvidáciu tohto fondu. A ja sa pýtam, že kto za to ponesie zodpovednosť? Že ponesiete za to vy zodpovednosť, pán Michelko, keď sa toto udeje? Ponesie za to zodpovednosť pani ministerka Šimkovičová? A ja musím povedať, že mňa veľmi-veľmi až do hĺbky duše zasiahlo, keď som tu včera počula z viacerých strán, že však keď sa to neosvedčí za pol roka, tak to nejako zmeníme. No do pol roka ten fond bude rozvrátený, nikto nedostane peniaze, niečo, čo doteraz fungovalo, bude úplne nefunkčné, a vy ho rozvraciate len preto, že nejaké detaily jeho fungovania vám nevyhovovali. Tak toto je podľa mňa tak nezodpovedný prístup k verejným politikám, že ja vlastne ani nerozumiem tomu, že ako ste na to mohli prísť.
V každom prípade zároveň to, čo tu bolo včera prednesené ako problémy, však to bola taká zaujímavá analýza toho, že čo sa nepodporovalo v slovenskej kultúre, ale myslím si, že tie riešenia, ktoré navrhujete, nijako nevyriešia tie problémy. Ako vyrieši toto riešenie to, že sa nevydáva slovenská klasika? No nijak, pretože v skutočnosti fond mal dva roky za sebou výzvu na vydávanie slovenskej klasiky, do ktorej neprišla ani jedna žiadosť. Čiže problém je niekde inde, nie v tom, že by rada fondu nefungovala, ktorú idete meniť.
No na druhej strane musím povedať, že ja som ako veľmi pozorne počúvala tie argumenty predkladateľov a je škoda, že nie sú v tej dôvodovej správe k tomu zákonu, že ich iba tuto počujeme v pléne a aj som naozaj sa zamýšľala nad tými problémami, ktoré sa snažíte adresovať v tom zákone, a myslím si, že tieto problémy sa dajú riešiť oveľa menšou a menej invazívnou novelou zákona, lebo tak sa správne robí legislatíva, že zachovávame princíp právnej istoty, princíp primeranosti nových zákonných úprav a včera tu zaznelo, že ak teda máme lepšie riešenie, tak vlastne vy ste ochotní ho prijať. No ja si myslím, že je lepšie riešenie, je niekoľko lepších riešení, ktoré oveľa menej invazívne zasahujú do fungovania toho fondu a že vieme navrhnúť novelu, ktorá by fond úplne nerozbila, len by jemne upravila kompetenciu rady, ktorú podľa mňa má aj dnes, pridaním jedného paragrafu, ktorý by definoval jej právomoci v odvolacom konaní a zachovala by súčasný dizajn fondu. Niečo také by nemenilo systém ´brzda protiváh´, nemenilo by nastavenie súčasného systému a umožnilo by ten opravný mechanizmus, po ktorom vlastne voláte.
Ak chceme viac členov rady, okej, pridajme ich, ale pridajme ich rovnomerne a pridajme ich v tej logike, v akej dnes tá rada funguje. Dodajme tam napríklad zástupcu miest a regiónov, tu boli také požiadavky od kolegov, podľa mňa je to legitímna požiadavka, ale zároveň nemeňme tie pomery v rade.
A ja vlastne na záver tohto chcela by som poprosiť všetkých kolegov, ktorí tu sedia aj z koalície, pretože ja viem, že mojim kolegom vo výbore pre kultúru a médiá záleží aj na tomto fonde, že to nie je to, že by ho chceli robiť, alebo že by chceli niečomu ublížiť. Poďme, prosím vás, naozaj vylepšiť ten fond a neškoďme mu takýmito zákonmi. Pretože tak ako som to tu načrtla, podobným spôsobom vieme hovoriť aj o iných veciach v zákone, ktoré sa dajú vylepšiť, akurát že táto debata pred prijímaním tohto zákona nijakým spôsobom neprebehla. A toto považujem za naozaj absolútne ohnutie legislatívneho procesu, že robíme takúto zásadnú zmenu poslaneckým návrhom, do ktorého predkladateľ dá pozmeňovací návrh v druhom čítaní, kde neprebehne ani medzirezortné pripomienkové konanie, dokonca ani to malé, ktoré sa dáva na poslanecké návrhy medzi prvým a druhým čítaním, v zásade neprebehla ani debata na výbore poriadna, nikto to nekonzultoval s Fondom na podporu umenia. To je proste naozaj zlá legislatívna praktika, ktorá je navyše nefér voči celému sektoru. A z tých debát, ktoré sme mali na výbore, vyplynulo, že dokonca ani poslanci koalície, dokonca ani samotní predkladatelia tohto zákona vlastne neboli do tejto diskusie zahrnutí.
A tá debata, ktorú tu máme v pléne, nemôže nahradiť odborný legislatívny proces a ja by som naozaj chcela poprosiť všetkých prítomných poslancov, aby sme hľadali spôsob, že ako ešte tento proces zvrátiť, kým je čas a dodebatovali si veci, ktoré ani na pôde tohto zákonodarného orgánu nie sú vydebatované. Poďme sa kľudne baviť o navýšení rozpočtu, ktoré by vyriešilo väčšinu problémov, o ktorých sa tu hovorí, poďme sa baviť o inflačnom koeficiente na rozpočet fondu, poďme sa baviť o spoločných projektoch zo samosprávy, so samosprávami, lebo toto sú skutočné problémy fondu a keď sa o nich začneme baviť, ja vám garantujem, že tí nespokojní ľudia, o ktorých hovoríte, budú, oveľa viac z nich bude spokojných.
Možno len jednou vetou k tomu, čo tu včera zaznelo, ja som to povedala na výbore a poviem to aj tu. My sme tu politici, my sme tu tvorcovia legislatívy a to, že viacerí z nás majú profesionálny backround v kultúre, v umení a tak ďalej, neznamená, že na pôde tohto zákonodarného orgánu máme hodnotiť jednotlivé projekty.
Lebo, lebo vy ste tu, pán Michalko, mali včera takú analýzu, ktorá ale patrí niekde úplne inde. My dnes sme politici, vy ste tu hovorilo veľmi dlho o tom, čo sa vám páči a nepáči, čo podľa vás má byť podporené, nemá byť podporené. Keby som ja tu začala hovoriť, čo ja si myslím, že by malo byť podporené, vyzeralo by to inak. Keby to začal hovoriť tuto pán Dostál alebo pán Jariabek, každý z nás by sme mali ako keby iný na to názor a presne preto to tu nemáme hovoriť. My máme riešiť systémové zmeny. My máme odložiť naše estetické preferencie pri dverách tejto budovy a robiť všetko pre to, aby tie kultúrne projekty hodnotili čo najlepšie tí najlepší hodnotitelia, ktorých nebudeme nejako ovplyvňovať. Vtedy bude dobre fungovať kultúra.
Už nemám veľa času, ale teda, samozrejme, tento legislatívny návrh, ste si asi všimli, že vzbudil veľký odpor v kultúrnej obci a že takéto zámery boli aj jedným z dôvodov, prečo ľudia napríklad chcú a podpisujú to, aby ministerka kultúry bola odvolaná a boli aj súčasťou toho nášho odôvodnenia. Vy hovoríte, že robíte tento zákon preto, lebo niektorí boli s Fondom na podporu umenia nespokojní, ale teraz sa zdá, že s týmito vašimi zmenami sú nespokojní prakticky všetci, alebo absolútna väčšina. Že dali ste si toto na misku váh? A, samozrejme, o tých dôvodoch na odvolanie ministerky budeme diskutovať inokedy, ale ja vlastne mám takú dobrú radu, ktorú by som tu ani nemala hovoriť, ale vlastne myslím si, že ten zákon o FPU je dobrou príležitosťou pre Slovenskú národnú stranu aj pre vládnu koalíciu takpovediac nám trocha vybiť karty z rúk, pretože sa dá ešte opraviť. A hovorím to preto, že by malo byť naozaj naším spoločným záujmom, aby slovenská kultúra mala stabilné a dostatočné a predvídateľné financovanie. Tak prosím, nelikvidujme to najlepšie, čo v nej existuje a poďme diskutovať o tom, ako môže byť Fond na podporu umenia lepší a nie o tom, ako ho zničiť, lebo ešte stále máme túto šancu.
A úplne na záver vlastne by som chcela povedať jednu vec. Pán Michelko tu včera čítal akési úryvky z bližšie neurčenej knihy, ktorú podporilo FPU a ktoré považoval za škandalózne, a ja teda vám garantujem, že ak by som tu teraz začala čítať vybrané úryvky z kníh Michela Houellebecqa, alebo Vladimíra Nabokova, alebo Henryho Millera, tak táto sála by sa triasla oveľa viac, ako včera večer a je možné, že nikto z týchto svetoznámych autorov by v tej vašej predstave o fonde nedostal podporu. Ale ja by som chcela prečítať krátky úryvok z úplne inej knihy: "Márnosť nad márnosti, hovorí Kazateľ. Márnosť nad márnosti, všetko je márnosť. Aký osoh má človek zo všetkej svojej lopoty, ktorou sa umára pod slnkom? Opäť som videl pod slnkom, rýchli nevyhrávajú beh, ani hrdinovia boj. Múdri nezískavajú chlieb, ani rozumní bohatstvo, ani priazeň nie je pre tých, čo vedia, ale čas a náhoda ich postihne všetkých."
A ja budem teraz naozaj veľmi osobná, robím to veľmi zriedkavo. Ja som čítala tento úryvok, ktorý, samozrejme, znalci vedia z Biblie z knihy Kazateľ preto, lebo ja som vlastne už dávno nemala takýto pocit totálneho zmaru. Ja si veľmi dobre pamätám, ako fungovala slovenská kultúra pred tým, ako sme mali Fond na podporu umenia. A v skutočnosti ja som v politike preto, lebo vtedy ako kultúrny profesionál som to chcela inak a verila som tomu, že na Slovensku môžu tiež fungovať dobré a moderné kultúrne politiky. A ja prv než vznikol tento fond, som strávila viac ako desať rokov obhajobou a propagáciou tejto myšlienky. Strávila som niekoľko zahraničných stáží v iných podobných inštitúciách, kde som študovala, ako tieto inštitúcie fungujú. A fond je niečím, za čo sme celé roky bojovali, čo sme dlho pripravovali, čo sme stále za chodu dolaďovali, čo nebolo a rozhodne nie je dokonalé, ale približovalo nás k vyspelému svetu.
A ja tu dnes stojím a pozerám sa na to, ako dnes ide niekto toto možno naozaj v dobrom úmysle, ale jedným ťahom pera zrušiť a zničiť. A my všetci vieme, že ten výsledok bude katastrofálny, ale bude katastrofálny pre vás aj pre nás, pre nás všetkých. A mne je vlastne, mne je vlastne normálne úprimne do plaču, musím povedať, z toho pocitu zmaru.
A ja by som vás preto chcela úplne osobne poprosiť, že my sme vždy vedeli slušne a kultivovane komunikovať, aj keď spolu veľakrát nesúhlasíme. Vy viete, že ja počúvam tie vaše argumenty a argumenty ďalších kolegov a výhrady voči fondu a ja vám viem naozaj zaručiť, že existujú lepšie riešenia, ako tieto, ktoré navrhujete. Takže ešte raz by som vás poprosila, neschvaľujme narýchlo to, čo máme dnes na stole a poďme sa o tom ešte zodpovedne porozprávať.
Ďakujem veľmi pekne.
(Potlesk.)

Danko Andrej, podpredseda NR SR
Ďakujem pani poslankyni. Počuť Kazateľa, to ma úprimne prekvapilo, ale za tú časť vám ďakujem. (Reakcia z pléna.) Takže máme tu, ale akože ja to hovorím v dobrom. Ja mám Kazateľa rád. A takže pokračujeme v rozprave. S faktickou poznámkou šesť ľudí, šesť poslancov.
Prvý - poslanec Grendel, nech sa páči.

Grendel, Gábor, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, povedali ste A, že Fond po podporu umenia stratí verejnoprávny charakter, a ja poviem aj to B, ako som povedal aj včera večer vo svojom vystúpení v rozprave. Schválením tento novely fond nielenže stratí svoj verejnoprávny charakter, ale tento fond dostane politický charakter. A stane sa to preto, lebo rozhodovať o tom, kto získa a kto nezíska podporu, bude osem ľudí v rade fondu priamo nominovaných ministerkou kultúry. Kým dnes majú v rade väčšinu nominanti profesijných združení, po novom vďaka pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Michelka získa rozhodujúcu väčšinu osem ľudí priamo vybratých a nominovaných ministerkou kultúry.
No a chcem k tomu ešte dodať, že aké je to celé zbytočné, lebo umelecká tvorba, a to pán poslanec určite vie, je veľmi špecifická oblasť, je vecou subjektívneho vkusu, či sa nám nejaké umelecké dielo páči, alebo nepáči. Umelecká tvorba nie je pásová výroba. Či ide o literatúru, hudbu, výtvarné umenie. Umelecké diela nie sú prázdne sklenené fľaše, do ktorých roboty na jednom páse dolejú pivo, na ďalšom páse nasadia vrchnáky a na treťom páse etikety. Áno, nie všetko, čo Fond na podporu umenia podporí, sa musí každému páčiť. Bolo to tak aj doteraz, bude to tak aj v budúcnosti.
Pani poslankyňa Jaurová povedala, že fond skolabuje a nebude schopný rozdeliť tie peniaze. Možno sa to stane, možno nie. Pripusťme, že to tak nebude a že sa tých 20-miliónov rozdelí. Ale nič to nemení podľa mňa na tom, že umelecká tvorba zostane vecou osobného vkusu a nie každému sa bude páčiť, koho fond podporí.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Pročko.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne.
Pani poslankyňa, povedali ste, že sú nespokojní niektorí členovia alebo žiadatelia. No oni sú nespokojní vlastne všetci a nespokojní budú, pretože naozaj my sa vraciame do socialistického realizmu. Ja si pamätám časy, kedy za komunizmu, teda za socializmu komunisti rozhodovali o tom, čo sa môže a čo nemôže. Také typy, ako je Michelko, takých som na vojne stretol strašne veľa. V reálnom živote nikdy nič v živote nedokázali. Dostali sa na vojnu, kde dostali moc a začali to takto riešiť. Jednoducho strana, Slovenská národná strana má to už v DNA. Chce všetko riadiť, všetko ovplyvňovať a na všetkom chcú kšeftovať. A toto je, toto je to, čo oni chcú robiť. Naozaj, im nezáleží na tom, aby to bolo spravodlivé, im nezáleží na tom, aby to bolo, aby to bolo v rámci toho, že naozaj nech dostanú tie najlepšie projekty, prípadne projekty, ktoré majú reálny základ uspieť. Nie, nie. Michelko je taký len výkonný práporčík súdruha Danka, ktorý prikáže a Michelko bude vykonávať jeho moc. Takých je tam viacej. Je tam Huliak, ktorý si včera zahúlil pri, v kabinete svojom a povedal, veď to je môj kabinet, môžem si tam zahúliť. Takže Michelko si teraz môže v kultúre robiť, čo chce. Michelko môže ovplyvňovať kultúru, ako chce, so Šimkovičovou. Oni to lámu, robia z toho naozaj socialistický realizmus. To, čo povie Slovenská národná strana, to bude správne. Kultúra, ktorú povie Slovenská národná strana, bude správna. Semafory, ktoré povedia v Slovenskej národnej strane, môžu ostať, a tie ostatné sa budú búrať. To bola zatiaľ len parafráza na usmievajúceho sa Danka, ktorý naozaj nám kultúru láme aj so Šimkovičovou. Katastrofa.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Michelko.

Michelko, Roman, poslanec NR SR
Ach, k Pročkovi sa ja nebudem vyjadrovať, veď to je absolútne pod akúkoľvek úroveň, ale dobre. (Reakcia poslanca Pročka.) Ticho, ticho, ja mám slovo!! Shut up! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím vás, obaja páni poslanci.

Michelko, Roman, poslanec NR SR
Dobré, k hlúp... nič. Dobre. Dobre, dobre. Takže. Idiot.
Áno, samozrejme, ste ťažký oligofrenik. Idem k pani, chcem ďalej čas, lebo toto nie je možné. Veď 30 minút mi tuná skákal tento do reči. Pani... Tridsať sekúnd. Dobre.
Pani Jaurová, ja vždycky veľmi pozorne sledujem, čo hovoríte, lebo vás rešpektujem ako osobu, ktorá bola v kultúre zorientovaná a tiež chce pomôcť. Veľmi intenzívne som čakal, aké to ľahké, elegantné riešenie navrhnete. Nejak som to nevidel. Troška ma mrzí, a dokonca aj celkom dosť, že vlastne od predloženia pozmeňováka až do tejto rozpravy bolo osem dní. Dal som to minulý pondelok, štvrtok sa to odložilo z výboru. Vyšlo to v utorok, bolo obrovské množstvo času, a dokonca bolo asi nie celkom šťastné, že ste komunikovali s kolegami z koalície, ale nie so mnou. Ja som vždy ochotný na tieto veci. Mohli sme to včas a racionálne začať riešiť a ja som, samozrejme, ak by tie argumenty boli pádne, tak ja mám záujem, aby fungoval fond a aby sa pomohlo kultúre a nie ničilo. Tie ostatné výhrady, ja naozaj ako nevidím tie katastrofické scenáre. Rada fondu bude v prenesenom význame robiť to, čo robil teda minister, výnimočné veci korigovať. Ale dobre, však môžme sa aj ďalej reagovať, uvidíme ešte v rozprave budem v ústnom určite reagovať na celú túto a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Ďakujem. Poprosím, pokračujeme s faktickými, pani poslankyňa Kleinert.

Kleinert, Dana, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Ja mám dve veci, s ktorými by som chcela zareagovať na pani Jaurovú.
Jedna vec je tá, že my tu naozaj riešime na základe konkrétneho problému akože úplne niečo iné a likvidujeme a škodíme naozaj Slovensku a jeho kultúre. A to je vlastne, že viete, že vám, vašej vláde ľudia dali dočasnú dôveru spravovať veci verejné a vy na základe konkrétnych vecí likvidujete systémy. Na základe, napríklad pri Trestnom zákone, na základe konkrétnych ľudí, ktorým hrozila basa, riešime tu Trestný zákon pre celé Slovensko a poškodzujeme ľudí, obyčajných ľudí v mestách a obciach. Na základe nejakej malej cyklotrasy niekde, kde sa vám nepáči, riešime cestný zákon, ktorý poškodí 3-tisíc obcí na Slovensku. Na základe konkrétnej nespokojnosti pána Michelka alebo pár ľudí riešime vlastne celý problém a likvidujeme fond, že podľa mňa, toto nie je správne riešenie.
A druhá vec, čo som chcela povedať k tomu, že ako sa tu rozprávame o tom, že však ten, že jednoducho ten fond nebude schopný naozaj sprocesovávať tie žiadosti. Predstavte si, že získali teraz ľudia okolo 2,5-tisíc žiadostí. A to nie je 2,5-tisíc jednotlivcov, ktorí si možno doma niečo nakreslia alebo vytvoria. To sú častokrát aj medzinárodné korporácie, kde sa dlhodobo pripravujú medzinárodné projekty, ktoré potom, v tejto chvíli, teda nieže potom, to sa už teraz deje, nevedia jednotliví aktéri tých kooperácií, čo sa, čo sa vlastne udeje, či budú mať ten projekt vôbec, či to má nejakú budúcnosť. Nebudú jednoducho vedieť ďalej pokračovať, kazí to renomé Slovenskej republiky. Vy ako slovenská strana, Slovenská národná strana, hovoríte, že hájite národné záujmy. Ale vy ich tu že reálne likvidujete, lebo toto je že medzinárodná blamáž, medzinárodná hanba. V tejto chvíli sú tí ľudia s hlavou v smútku, lebo nevedia realizovať svoje projekty a nevedia, aká bude budúcnosť.
Takže prosím vás, keď vám záleží na Slovensku, tak nech vám záleží aj na tých tvorcoch, ktorí tieto veci a projekty robia.
Ďakujem.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poslanec Dostál.

Možno len jednou vetou k tomu, čo tu včera zaznelo. Ja som to povedala na výbore a poviem to aj tu. My sme tu politici, my sme tu tvorcovia legislatívy a to, že viacerí z nás majú profesionálny back round v kultúre, umení a tak ďalej, neznamená, že na pôde tohto zákonodarného orgánu máme hodnotiť jednotlivé projekty. Lebo, lebo vy ste tu, pán Michalko, mali včera takú analýzu, ktorá ale patrí niekde úplne inde. My dnes sme politici, vy ste tu hovorilo veľmi dlho o tom, čo sa vám páči a nepáči, čo podľa vás má byť podporené, nemá byť podporené. Keby som ja tu začala hovoriť, čo sa si myslím, že by malo byť podporené, vyzeralo by to inak. Keby to začal hovoriť, tuto, pán Dostál, alebo pán Jariabek, každý z nás by sme mali ako keby iný na to názor a presne preto to tu nemáme hovoriť. My máme riešiť systémové zmeny. My máme odložiť naše estetické preferencie pri dverách tejto budovy a robiť všetko pre to, aby tie kultúrne projekty hodnotili čo najlepšie, tí najlepší hodnotitelia, ktorých nebudeme nejako ovplyvňovať. Vtedy bude dobre fungovať kultúra.
Už nemám veľa času, ale teda samozrejme tento legislatívny návrh, ste si asi všimli, že vzbudil veľký odpor v kultúrnej obci a že takéto zámery boli aj jedným z dôvodov, prečo ľudia napríklad chcú a podpisujú to, aby ministerka kultúry bola odvolaná a boli aj súčasťou toho nášho odôvodnenia. Vy hovoríte, že robíte tento zákon preto, lebo niektorí boli s Fondom na podporu umenia nespokojní, ale teraz sa zdá, že s týmito vašimi zmenami nespokojní prakticky všetci, alebo absolútna väčšina. Že dali ste si toto na misku váh? A samozrejme o tých dôvodoch na odvolanie ministerky budeme diskutovať inokedy, ale ja vlastne mám takú dobrú radu, ktorú by som tu ani nemala hovoriť. Ale vlastne, myslím si, že ten zákon o FPU je dobrou príležitosťou pre Slovenskú národnú stranu aj pre vládnu koalíciu. Tak povediac nám trocha vybiť karty z rúk, pretože sa dá ešte opraviť. A hovorím to preto, že by malo byť naozaj naším spoločným záujmov, aby slovenská kultúra mala stabilné a dostatočné a predvídateľné financovanie. Tak prosím nelikvidujme to najlepšie, čo v nej existuje a poďme diskutovať o tom, ako môže byť fond na podporu umenia lepší a nie o tom, ako ho zničiť, lebo ešte stále máme túto šancu.
A úplne na záver vlastne by som chcela povedať jednu vec. Pán Michalko tu včera čítal akési úryvky z bližšie neurčenej knihy, ktorú podporilo FPÚ a ktoré považoval za škandalózne a ja teda vám garantujem, že ak by som tu teraz začala čítať vybrané úryvky z kníh Michela Houellebecqua, alebo Vladimíra Nabokova, alebo Henryho Millera, tak táto sála by sa triasla oveľa viac, ako včera večer a je možné, že nikto z týchto svetoznámych autorov by v tej vašej predstave o fonde nedostal podporu. Ale ja by som chcela prečítať krátky úryvok z úplne inej knihy: "Márnosť nad márnosti, hovorí kazateľ. Márnosť nad márnosti, všetko je márnosť. Aký osoh má človek zo všetkej svojej lopoty, ktorou sa umára pod slnkom. Opäť som videl pod slnkom, rýchly nevyhrávajú beh, ani hrdinovia boj. Múdry nezískavajú chlieb, ani rozumný bohatstvo, ani priazeň nie je pre tých, čo vedia, ale čas a náhoda ich postihne všetkých."
A ja budem teraz naozaj veľmi osobná, robím to veľmi zriedkavo. Ja som čítala tento úryvok, ktorý je, samozrejme znalci vedia, z Biblie z knihy Kazateľ preto, lebo ja som vlastne už dávno nemala takýto pocit totálneho zmaru. Ja si veľmi dobre pamätám, ako fungovala slovenská kultúra predtým, ako sme mali Fond na podporu umenia. A v skutočnosti ja som v politike preto, lebo vtedy, ako kultúrny profesionál som to chcela inak a verila som tomu, že na Slovensku môžu tiež fungovať dobré a moderné kultúrne politiky. A ja prv, než vznikol tento fond, som strávila viac, ako desať rokov obhajobou a propagáciou tejto myšlienky. Strávila som niekoľko zahraničných stáží v iných podobných inštitúciách, kde som študovala, ako tieto inštitúcie fungujú. A fond je niečím, za čo sme dlhé roky bojovali, čo sme dlho pripravovali, čo sme stále za chodu dolaďovali, čo nebolo a rozhodne nie je dokonalé, ale približovalo na, nás vyspelému svetu.
A ja tu dnes stojím a pozerám sa na to, ako dnes ide niekto toto, možno naozaj v dobrom úmysle, ale jedným ťahom pera zrušiť a zničiť. A my všetci vieme, že ten výsledok bude katastrofálny, ale bude katastrofálny pre vás aj pre nás, pre nás všetkých. A mne je vlastne, mne je vlastne normálne úprimne do plaču, musím povedať, z toho pocitu zmaru. A ja by som vás preto chcela úplne osobne poprosiť, že my sme vždy vedeli slušne a kultivovane komunikovať, aj keď spolu veľakrát nesúhlasíme. Vy viete, že ja počúvam tie vaše argumenty a argumenty ďalších kolegov, a výhrady voči fondu a ja vám viem naozaj zaručiť, že existujú lepšie riešenia, ako tieto, ktoré navrhujete. Takže, ešte raz by som vás poprosila, neschvaľujme narýchlo to, čo máme dnes na stole a poďme sa o tom ešte zodpovedne porozprávať.
Ďakujem veľmi pekne.
(Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani poslankyňa, povedali ste: "A, že Fond po podporu umenia stratí verejnoprávny charakter.", a ja poviem aj to B, ako som povedal aj včera večer vo svojom vystúpení v rozprave. Schválením tento novely nielenže stratí svoj verejnoprávny charakter, ale tento fond dostane politický charakter. A stane sa to preto, lebo rozhodovať o tom, kto získa a kto nezíska podporu, bude osem ľudí v rade fondu priamo nominovaných ministerkou kultúry. Kým dnes majú v rade väčšinu nominanti profesijných združení, po novom, vďaka pozmeňujúcemu návrh pána poslanca Michelka, získa rozhodujúce väčšinu osem ľudí priamo vybratých a nominovaných ministerkou kultúry.
A chcem k tomu ešte dodať, že aké je to celé zbytočné. Lebo umelecká tvorba a to, pán poslanec určite vie, je veľmi špecifická oblasť, je vecou subjektívneho vkusu, či sa nám nejaké umelecké dielo páči, alebo nepáči. Umelecká tvorba nie je pásová výroba. Či ide o literatúru, hudbu, výtvarné umenie. Umelecké diela nie sú prázdne sklenené fľaše, do ktorých roboty na jednom páse dolejú pivo, na ďalšom páse nasadia vrchnáky a na treťom páse etikety. Áno, nie všetko, čo Fond na podporu umenia podporí sa musí každému páčiť. Bolo to tak aj doteraz, bude to tak aj v budúcnosti.
Pani poslankyňa Jaurová povedala, že fond skolabuje a nebude schopný rozdeliť tie peniaze. Možno sa to stane, možno nie. Pripusťme, že to tak nebude a že sa tých 20-miliónov rozdelí. Ale nič to nemení podľa mňa na tom, že umelecká tvorba ostane vecou osobného vkusu a nie každému sa bude páčiť, koho fond podporí.

Danko, Andrej,

Pán poslanec Pročko.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, povedali ste, že sú nespokojní niektorí členovia, alebo žiadatelia. No oni sú nespokojní vlastne všetci a nespokojní budú, pretože naozaj my sa vraciame do socialistického realizmu. Ja si pamätám časy, kedy za komunizmu, teda za socializmu, komunisti rozhodovali o tom, čo sa môže a čo nemôže. Také typy, ako je Michelko, takých som na vojne stretol strašne veľa. V reálnom živote nikdy nič v živote nedokázali. Dostali sa na vojnu, kde dostali moc a začali to takto riešiť. Jednoducho, strana, Slovenská národná strana má to už v DNA. Chce všetko riadiť, všetko ovplyvňovať a na všetkom chcú kšeftovať. A toto je, toto je to, čo oni chcú robiť. Naozaj, im nezáleží na tom, aby to bolo spravodlivé, im nezáleží na tom, aby to bolo, aby to bolo v rámci toho, že naozaj nech dostanú tie najlepšie projekty, prípadne projekty, ktoré majú reálny základ uspieť. Nie, nie. Michelko je taký len výkonný práporčík súdruha Danka, ktorý prikáže a Michelko bude vykonávať jeho moc. Takých je tam viacej. Je tam Huliak, ktorý si včera zahulil pri, v kabinete svojom a povedal: "veď to je môj kabinet, môže si tam zahuliť." Takže Michelko si teraz môže v kultúre robiť čo chce. Michelko môže ovplyvňovať kultúru ako chce so Šimkovičovou. Oni to lámu, robia z toho naozaj socialistický realizmus. To, čo povie Slovenská národná strana, to bude správne. Kultúra, ktorú povie Slovenská národná strana, bude správna. Semafory, ktoré povedia Slovenskej národnej strane môžu ostať a tie ostatné sa budú búrať. To bola len taká parafráza na usmievajúceho sa Danka, ktorý naozaj nám kultúru láme aj so Šimkovičovou. Katastrofa.

Ach, k Pročkovi sa ja nebudem vyjadrovať, veď to je absolútne pod akúkoľvek úroveň, ale dobre. Ticho, ticho, ja mám slovo. Shut up! (vyslovené zvýšeným hlasom)

[09:34:18-09:36:21] Danko, Andrej,

Prosím vás, obaja páni poslanci.

[09:36:21-09:38:21] Michelko, Roman, poslanec NR SR

Dobré, k hlúp.., nič. Dobre. Dobre, dobre. Takže, áno samozrejme ťažký oligofrenik. Idem k pani, chcem ďalej čas, lebo toto nie je možné. Veď 30 minút mi tuná skákal tento do reči. Pani, 30 sekúnd. Dobre. Pani Jaurová, ja vždycky veľmi pozorne sledujem, čo hovoríte, lebo vás rešpektujem ako osobu, ktorá bola v kultúre zorientovaná a tiež chcem pomôcť. Veľmi intenzívne som čakal, aké to ľahké, elegantné riešenie navrhnete. Nejak som to nevidel. Troška ma mrzí, a dokonca aj celkom dosť, že vlastne od predloženia pozmeňováka až do tejto rozpravy bolo osem dní. Dal som to minulý pondelok, štvrtok sa to odložilo z výboru. Vyšlo v utorok, bolo obrovské množstvo času a dokonca bolo asi nie celkom šťastné, že ste komunikovali s kolegami z koalície a nie so mnou. Ja som vždy ochotný na tieto veci. Mohli sme to včas a racionálne začať riešiť a ja som samozrejme, aby tie argumenty boli pádne, tak ja mám záujem, aby fungoval fond a aby sa pomohlo kultúre a nie ničilo. Tie ostatné výhrady ja naozaj ako nevidím tie katastrofické scenáre. Rada fondu bude v prenesenom význame robiť to, čo robil teda minister. Výnimočne veci korigovať. Ale dobre, však môžme sa aj ďalej reagovať, uvidíme ešte v rozprave budem v ústnom určite reagovať na celú túto a

(Prerušenie vystúpenia časomerom.)