12. schôdza

Ďakujem, ja mám dve veci, s ktorými by som chcela zareagovať na pani Jaurovú. Jedna vec je tá, že mi to naozaj riešime na základe konkrétneho problému, že úplne niečo iné a likvidujeme a škodíme naozaj Slovensku a jeho kultúre. A to je vlastne, že viete, že vám, vašej vláde ľudia dali dočasnú dôveru spravovať veci verejné a vy na základe konkrétnych vecí likvidujete systémy. Na základe, napríklad pri trestnom zákone, na základe konkrétnych ľudí, ktorým hrozila basa, riešime tu trestný zákon pre celé Slovensko a poškodzujeme ľudí, obyčajných ľudí v mestách a obciach. Na základe nejakej malej cyklotrasy niekde, kde sa vám nepáči, riešime cestný zákon, ktorý poškodí 3-tisíc obcí. Na Slovensku, na základe konkrétnej nespokojnosti pána Michelka, alebo pár ľudí, riešime vlastne celý problém a likvidujeme fond. Podľa mňa, toto nie je správne riešenie.
A druhá vec, čo som chcela povedať k tomu, že ako sa tu rozprávame o tom, že však ten, že jednoducho ten fond nebude schopný naozaj sprocesovávať tie žiadosti. Predstavte si, že získali teraz ľudia okolo 2,5-tisíc žiadostí. A to nie je 2,5-tisíc jednotlivcov, ktorí si možno doma niečo nakreslia alebo vytvoria. To sú častokrát aj medzinárodné korporácie, kde sa dlhodobo pripravujú medzinárodné projekty, ktoré potom, v tejto chvíli teda, nie že potom, to sa už teraz deje, nevedia jednotlivý aktéri tých kooperácií, čo sa, čo sa vlastne udeje. Či budú mať ten projekt vôbec, či to má nejakú budúcnosť. Nebudú jednoducho vedieť ďalej pokračovať, kaziť (...technický problém.) meno Slovenskej republiky. Vy, ako slovenská strana, Slovenská národná strana hovoríte, že hájite národné záujmy. Ale vy ich tu, že reálne likvidujete. Lebo toto je, že medzinárodná blamáž, medzinárodná hanba. V tejto chvíli sú tí ľudia s hlavou v smútku, lebo nevedia realizovať svoje projekty a nevedia, aká bude budúcnosť.
Takže prosím vás, keď vám záleží na Slovensku, tak nech vám záleží aj na tých tvorcov, ktorí tieto veci a projekty robia.
Ďakujem.

Vymazať prázdny nadbytočný rámček!

Vymazať prázdny nadbytočný rámček!

Pani poslankyňa Jaurová, poukázali ste na skutočnosť, že dôvody, skutočné dôvody, ktoré viedli k predloženiu toho návrhu zákona a teraz toho pozmeňujúceho návrhu, boli pomenované, a to iba veľmi čiastočne, až vo včerajšom úvodnom slove predkladateľa návrhu pána poslanca Michelka. A že tieto dôvody mali byť predsa uvedené v dôvodovej správe a mali by byť jasne, a povedal by som, že komplexnejšie a presvedčivejšie vyjadrené už v samotnom návrhu zákona, teda v jeho dôvodovej správe a pri jeho uvádzaní už v prvom čítaní, lebo tak ako sme diskutovali v rámci rozpravy v prvom čítaní, tak bolo nám jasné, a teda nechcem sa tu tváriť, že sa pán poslanec Michelko tváril, že to je finálna podoba, on hovoril, že bude, bude pozmeňovák, ale toto sa mi nezdá normálny spôsob robenia legislatívy, že dám nejaký nosič do prvého čítania a v druhom čítaní tam pozmeňujúcim návrhom doplním niečo, čo nie je len doplnenie, ale čo je vlastne skutočný zmysel toho návrhu, a že až potom to pri uvádzaní pozmeňováku v druhom čítaní vlastne ten skutočný zmysel odôvodním. A teda ak si dobre pamätám, tak pán poslanec Michelko hovoril, že jeho kolegovia sa vyjadria aj k iným aspektom, lebo on sa vyjadroval k činnosti fondu v oblasti podpory, podpory literatúry. Tak to som tiež teda veľmi zvedavý, že či sa dozvieme aj tie, aj tie ďalšie dôvody a či teda vystúpia k tomu aj iní koaliční kolegovia. A vítam teda ten apel, že skúsiť to odložiť a skôr hľadať nejaké iné riešenia, ako takýto brutálny a zásadný zásah do fungovania a nastavenia fondu.

Pani poslankyňa Jurík.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Zora, ja ti ďakujem, že si do tohto miesta, ktoré veľmi často, na môj vkus až príliš často, je veľmi nekultúrnym miestom, kde sa navyše proti nezávislej kultúre bojuje, a to doslova, konečne kus kultúry vniesla. A vrátila by som sa veľmi stručne k tomu, čo sa tu dialo včera, pretože aj ty si to hovorila, a skutočne nechápte ma zle, pretože ja, ja umenie doslova milujem, aj keď je nám asi jasné, že s pánom Michelkom nezdieľam rovnaký vkus, ja si skutočne nemyslím, že na pôde tohto parlamentu, by mali odznievať slová, aké tu odzneli, nech to už, teda nech cieľ bol akýkoľvek, pretože si predstavte, že si ten prenos live zapol niekto v momente, keď ste citovali tú pasáž, ako niekto stál na balkóne a díval sa na dievčinu atď. Veď prosím vás, správajme sa na pôde tohto parlamentu ako zákonodarci a zákonodarkyne a s tým súvisí aj to, čo vám vyčíta či už teda kolegyňa Jaurová, alebo hovorila o tom aj kolegyňa Kleinert, a síce, že už si konečne, prosím vás, uvedomte, na čo tu sme. My tu nie sme na to, aby sme hodnotili, čo doteraz hodnotila Komisia, ani na to, aby sme týmto zákonom zmenili spôsob, akým fond má hodnotiť projekty a podobne. My tu nie sme na to, aby sme sa rozhodli, že politika bude následne rozhodovať o tom, ako Komisia bude rozhodovať, však toto nie je naša úloha.
My tu máme vytvárať rámce, legislatívne rámce. Už to, že ako kvalitne ich máme vytvárať, tak to je, samozrejme, ďalšia otázka, aj na to sme si zvykli, že sa tu úplne nedeje. Ale našou úlohou je presadzovať také zákony, aby sme napríklad zefektívnili činnosť tohto fondu. A vy k nemu, samozrejme, môžte mať výhrady a bavme sa o nich, to sa však nedeje, pretože vy nemáte argumenty. Vy máte iba len nejaké vaše názory a hovoríte, že to nie je subjektívne, lebo vy ste žiadne, žiadnu podporu nežiadali, zároveň... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, kolegovia, za všetky pripomienky a možno by som len zareagovala na pána Michelka. No mrzí ma, že zaniklo to riešenie, o ktorom som hovorila v tom všetkom, čo som hovorila, lebo podľa mňa som ho celkom podrobne rozobrala. V každom prípade ja mám pripravený pozmeňovací návrh, aj keď je to, vy sám dobre viete, procesne veľmi ťažké meniť pozmeňovacím návrhom pozmeňovací návrh. A ja vám ho mile rada odprezentujem, aj vám ho mile rada dám. Znovu hovorím, že to, čo stačí urobiť, je špecifikovať odvolacie právomoci rady fondu, tak ako je dnes v zákone definovaná. Je to jeden paragraf, ktorým v tom zákone dosiahnete všetko, čo požadujete a nemusíme ohrozovať súčasné fungovanie fondu.
Čiže ja veľmi vítam to, ak je ochota ďalej o tom diskutovať, lebo sme teraz už v druhom čítaní. Myslím si, že stále máme na to čas a myslím si, že v konečnom dôsledku vieme, ak budeme chcieť, prísť s riešením, ktoré bude mať podporu naprieč koalíciou aj opozíciou.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, neviem, či tu je pán minister, vážení poslanci, poslankyne, pán navrhovateľ, dovoľte mi vyjadriť sa k predloženému návrhu zákona.
Včera som vás, pán Michelko, naozaj pozorne počúvala. Obhajovali ste návrh zákona, ktorým vravíte, že chcete vyriešiť konkrétne problémy, konkrétne skrivodlivosti, čo sa stali, konkrétne nespokojnosti. Povedali ste, že podľa vás konkrétne odborné komisie nevyberajú diela skvelých autorov a aj ste tých, podľa vás skvelých autorov, konkrétnych uviedli. Uviedli ste aj konkrétne dielo, kde zas vy máte pocit, že podporené byť nemalo. Uviedli ste aj konkrétne byrokratické závady, podľa vás niekedy až šikany, kedy úradníci fondu bazírujú na presnom vydokladovaní účtov.
Tu sa musím trochu pristaviť, že veď to je presný dôkaz o tom, že si dobre robia svoju prácu, pretože strážia správnosť financovania, a to je presná odpoveď na tú deklarovanú obavu poslancov a poslankýň, o ktorých sme sa bavili v prvom kole. A to dokonca aj samotnej pani ministerky, že veď nevieme, kam idú financie vo fonde. No ale my to vieme veľmi presne a toto je ten dôkaz. Veď tá pani úradníčka, čo vám zamietla šupnúť do položky nájom, náklady za ubytovanie, veď ona má úplnú pravdu. Vy ste človek slova a určite viete, aký je rozdiel medzi nájmom a ubytovaním, že nájom nie je ubytovanie. Čiže my by sme tu mali naopak tej pani veľmi dobre poďakovať za to, že stráži, či sa financie použijú tak, ako sú deklarované a na základe aj tejto deklarácie sa vlastne tie projekty vyberajú.
Vy ste včera povedali, že 90 až 95% projektov bude vybratých a budú v poriadku. A ja by som sa chcela opýtať, že vy to viete ako? Ako vy viete teraz povedať, že to bude v poriadku?
Odpoveďou nám môžu byť ďalšie vaše vety, že vy sa budete veľmi snažiť obsadiť pozície za ministerstvo, ktorých má byť v rade väčšina, kvalitnými ľuďmi. A vzápätí sme sa dozvedeli tu priamo od vás, že vy osobne chcete a máte, máte stále záujem mať kontrolu nad ministerstvom kultúry. Vy ako osoba. Rozmýšľam, či s tým, do čoho ste zatiahli vašich spolupredkladateľov a spolupredkladateľku, či títo ľudia sú naozaj s tým v pohode, že vy konkrétne chcete rozmontovať a znefunkčniť fungujúci systém, že či tí ľudia s tým súhlasia, že sa podpisujú pod niečo, čo je evidentne nesprávne a čo naozaj nikto z odbornej obce nechce. Jediné, čo sa po totálnej možno ročnej paralýze fondu zjavne podľa úplnej udeje, je, ak sa vôbec nejako ten fond pozviecha, že to bude firma SNS a pána Michelka, bude to firma pána Michelku, pána Machalu, pani Šimkovičovej, proste SNS, kde bude 20 miliónov ročne a na telefón si tam budú vedieť vybaviť svoje granty spriatelení ľudia. Lebo, žiaľ, to je celé, čo tým dosiahnete.
Áno, asi sa aj vydajú diela, ktoré ste včera spomínali, rozmýšľam však, prečo obviňujete napríklad fond, mohli ste ich vydať aj sami alebo, ako už spomínala pani Jaurová, tá výzva bola vonku, neprihlásili sa tam žiadni žiadatelia. Vy však zaťahujete vašich spolupodpísaných poslancov a poslankyňu do svetla, kde všetci vieme, že ak by ste si zákon písali pre seba konkrétne, pre vaše vydavateľstvo, pre vašich kamarátov, bez ohľadu na objektívne faktory rozhodovania, nerobili by ste to inak. A mňa to naozaj mrzí aj za nich, pretože ja som úprimne presvedčená, že im záleží na tom, aby fond mohol fungovať na základe toho, čo sme sa navzájom spolu rozprávali.
Obraciam sa teda aj na vás, spolupodpísaní poslanci a poslankyňa, pod týmto zákonom, či teda naozaj že, že teda či si to nechcete premyslieť, pretože týmto návrhom zákona nieže nič nevyriešite, ale ten problém zhoršíte. Deklarovala sa slabá informovanosť neúspešných žiadateľov o dôvodoch nevybratia ich projektu a tiež aj veľká nespokojnosť neúspešných žiadateľov. Ale toto vôbec táto, tento návrh zákona nerieši. Preto je otázka logická, načo nám je zákon, ktorý nerieši definovaný problém, ochromuje dotknutú inštitúciu, ochromí segment, ktorý má podporovať a ktorý nás bude stáť veľa peňazí.
Skúsim to teda zhrnúť, ten prvý návrh bol: dozorná komisia z troch ľudí na päť, pričom tí dvaja teda budú nominovaní radou, ale tou radou, lebo teraz tí traja sú tam z ministerstva kultúry a ďalší budú nominovaní radou, ale tou radou, ktorá sa v tomto pozmeňováku zmení na politickú úderku ministerstva kultúry, kde z tých 13 ľudí bude osem menovaných ministerstvom kultúry.
Hovoríme o zmenách vo fonde pre umenie. Fond pre umenie má vedenie, má dozorné komisie, má radu fondu, máme tu odborné komisie. Ich sa ten zákon týka z podstaty veci a s nimi nikto nič ani len neprejednal. Jeden by si myslel, že by sme to mali robiť tak, že identifikujeme problém, odbornú či spoločenskú objednávku na jeho riešenie, následne sa dôkladne stretneme s odbornou obcou a následne prijmeme nejaký záver a riešenie.
Rovnako tak na našich dvoch výboroch pre kultúru a médiá sa obišla odborná verejnosť. Tam sedeli dvakrát zástupcovia Otvorenej kultúry, čo je vyše 270 odborných subjektov z prostredia kultúry či kreatívneho priemyslu, ale zahŕňa rovnako aj vyše 1 700 jednotlivcov, pracovníkov a pracovníčok z odboru kultúry. Tí ani len nedostali priestor vyjadriť sa, ono je to naozaj fakt hanba.
Pán Jarjabek viackrát povedal a aj včera v pléne to zaznelo, že veď skúsime a ak nebude dobré, tak sa zas to nejak inak spraví či opraví, veď uvidíme.
Ale ako aj povedala pani Jaurová, zasialo rovnako aj mňa, pretože toto nie je hra, páni poslanci a poslankyne. Tam vonku mimo parlamentu, v ktorom napríklad pán Jarjabek sedí už z čias a s Mečiarom, sa deje normálny svet, ktorý sa tých ľudí že naozaj dotýka.
My tu rozhodujeme o niečom, čo sa tu dotkne desiatok, možno stoviek tisícov ľudí. My máme byť tí, čo počúvajú, a to nielen svojich, ale rôzne spektrá názorov a podľa toho systémovo čo najlepšie nastaviť zákony. My sa tu nemôžeme hrať takto, že aj z pragmatickej stránky veci však stojí nás všetkých naozaj obrovské peniaze a ľudskú energiu. A s týmto návrhom dokonca ani nebudeme pri tom finančnom zaťažení a energetickom zaťažení tých ľudí. My ani nepôjdeme že dopredu, lebo to si viem predstaviť, že by sme sa na to dali, aj mali by sme sa na niektoré veci týmto spôsobom dať. Ale my naopak sa vrátime naspäť o dvadsať rokov dozadu do normalizácie, do čias mečiarizmu. Pri vynaložení financií, pri zlom projekte, proste to nemá logiku, čo sa tu deje.
Ono neviem, či viete, ale momentálne teda prehlasuje k dnešnému dňu, teda ku dnešnému 19. aprílu vyše 133 členov a členiek odborných komisií fondu pre umenie, že ak tento zákon schválite, tak že odstupujú. Nehodlajú robiť štafáž, nehodlajú byť pri tom, ako z nich, z odborníkov a odborníčok urobíte sekretárky a sekretárov. A sú medzi nimi ľudia z rôznych segmentov, a dokonca aj z tradičnej kultúry, aj z literatúry. Pozrite si tie mená, pozri, pozrite si tie odbory. My týchto ľudí musíme počúvať, veď je to naša povinnosť. A keďže hlasy odborníkov a odborníčok nezazneli v tomto procese, cítim sa povinná dať im priestor aj tu, na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.
Napríklad Dušan Buran, historik umenia, ktorý je aktuálnym predsedom Rady Fondu pre umenie, citujem: „Pre laikov tie paragrafové znenia možno pôsobia neškodne, ale pre ľudí znalých systému je zrejmé, že ide o deštrukciu tejto inštitúcie.“ Hovorí úplne presne to, čo aj my v Progresívnom Slovensku. A ďalší citát: “Proces týchto zmien je pritom veľmi neštandardný. Poslanci strany SNS, ktorá zodpovedá za rezort kultúry, podávajú takú zásadnú zmenu ako poslanecký návrh a nie ako legislatívny návrh svojho rezortu, a to len preto, aby sa vyhli riadnemu medzirezortnému pripomienkovému konaniu, ktoré napokon prebehlo, pripomienkovému konaniu a odbornej diskusii. Ani výsledky expresného pripomienkovania, ktoré napokon prebehlo, nikto nebral do úvahy a výsledok vidíme.“
Časť reakcie členov a členiek odborných komisií FPU, ktorých som vám práve spomínala, je napríklad: "Členstvom odborných komisií FPU sme sa stali na základe nominácií z radov odbornej kultúrnej obce, voči ktorej cítime záväzok a zodpovednosť pri výkone tejto funkcie. Odborné komisie FPU ročne vyhodnotia asi 5-tisíc žiadostí o dotáciu, čo pri priemernom rozsahu žiadosti cca 10 normostrán, vrátane príloh, znamená 50-tisíc normostrán textu. Sú to hodiny a hodiny náročnej a finančne podhodnotenej práce, ktorú robíme, pretože nám záleží na tom, aby boli z obmedzených verejných zdrojov podporené tie najkvalitnejšie projekty. Nie vždy sa zhodneme a zasadnutia odborných komisií sprevádzajú dlhé a často konfrontačné diskusie. To je však podstatou demokratického a nezaujatého systému redistribúcie verejných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh poslanca Michelka má presadiť, aby odborné komisie získali status poradného orgánu rady fondu. V nej ako v hlavnom rozhodovacom orgáne fondu bude osem členov z trinástich menovaných ministrom alebo ministerkou kultúry bez návrhu. V praxi to znamená, že práca pri hodnotení projektov, ako i odborný kredit hodnotiteľov, hodnotiteliek môžu nakoniec legitimizovať svojvoľné rozhodnutia rady, s ktorými sa nemusia stotožňovať alebo teda aj, že táto práca je úplne zbytočná.
Cieľom návrhu poslanca Michelka je však transformovať odborný a nezaujatý mechanizmus redistribúcie verejných zdrojov na štátny či ministerský. Je to dvojsečná zbraň, ktorá sa s ďalšou vládou môže obrátiť proti žiadateľom a žiadateľkám z okruhu poslanca Michelka, pre ktorých sa podľa vlastných slov snaží nastoliť spravodlivosť. My však tento návrh odmietame z principiálnych dôvodov, rovnako ako ďalšie návrhy z rezortu SNS je totiž pokusom ako limitovať či v tomto prípade znefunkčniť možnosti občianskej a odbornej participácie na správne veci vere... na správe vecí verejných a nahradiť ich straníckymi mocenskými rozhodnutiami zhora. Odmietame robiť odborné alibi rozhodnutiam rady a akceptovať úlohu bezmocného komparzu. Pozmeňujúci návrh poslanca Michelka je pre nás neakceptovateľný a nezlučiteľný s naším pôsobením v odborných komisiách fondu pre umenie. Apelujeme teda na vás, aby ste hlasovali proti pozmeňujúcemu návrhu a doplňujúcemu návrhu" a tak ďalej, koniec citátu.
Časť reakcie Otvorená kultúra: "Spôsob predkladania pozmeňovacieho a doplňovacieho návrhu obchádza štandardný legislatívny proces a nedáva priestor pre odbornú diskusiu. Zabraňuje tak občianskej i odbornej participácii na formovaní znenia návrhu. Súčasťou pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu je navýšenie počtu členov rady z deväť na trinásť, pričom sa navyšuje počet členov rady, ktorých menuje a odvoláva minister kultúry, zo štyroch na osem. Ide o účelovú zmenu, ktorou ministerstvo kultúry získa väčšinu v rade, čím mocensky ovládne rozhodovací proces o prideľovaní finančných prostriedkov" a tak ďalej. "Pozmeňovací a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka prináša zmeny v zákone o Fonde na podporu umenia v takom rozsahu, ktorý si vyžaduje odbornú diskusiu v štandardnom legislatívnom procese. V jeho súčasnej podobe by sa jeho prijatím ohrozila nezávislosť a verejnoprávna funkcia inštitúcie."
Ale mám tu aj časť z vyjadrenia Spolku koncertných umelcov, ktorý sme dostali aj my ako poslanci: "Tento Spolok koncertných umelcov je najväčšou a najstaršou stavovskou organizáciou reprezentujúcou popredných domácich interpretov v oblasti vážnej hudby. Počas troch dekád svojej existencie bol a je hlavným organizátorom mnohých festivalov a koncertných cyklov etablovaných v slovenskom hudobnom priestore. Napriek apolitickému charakteru spolku dnes nemôžeme prejsť kroky súčasného vedenia ministerstva kultúry a vládnej garnitúry v oblasti kultúry mlčaním. So znepokojením sme sledovali kroky Ministerstva kultúry SR voči kultúrnym organizáciám Kunsthalle, Bibiana, ktoré zo strany vedenia rezortu nejavili znaky odbornosti a ani slušnosti. O to väčšie pobúrenie v nás vyvoláva súčasná snaha o politické ovládnutie Fondu na podporu umenia, ktorého zriadenie bolo jedným z mála pozitívnych impulzov pre rozvoj živého slovenského umenia po roku 1989. Základným princípom prerozdeľovania peňazí do umenia prostredníctvom tohto fondu je posudzovanie projektov odbornými komisiami, transparentnosť menovania členov podporných schém a rozhodovanie nezávislé od vôle aktuálnej politickej moci. Presne tieto piliere navrhované zmeny vo fungovaní FPU búrajú."
Nasledovné, nasledovne by som chcela zdôrazniť opäť slová pána Burana, predsedu rady fondu pre umenie, o jednom z hlavných dôsledkov schválenia tohto zákona, a spomínala to už aj pani Jaurová tu, a to citujem: "Slovenská spoločnosť stratí jeden z mála moderných a fungujúcich nástrojov kultúrnej politiky. Bude to znamenať návrat o dvadsať rokov dozadu, keď o celej podpore rozhodovalo ministerstvo kultúry. A napokon sa takisto obávam, že najviac by na to doplatili zase tí najmenší a najslabší – osvetové strediská, dychovky, regionálne knižnice a rôzne malé združenia a spolky, ktoré nemajú kde inde získavať zdroje a svoju činnosť po celom Slovensku rozvíjajú len vďaka Fondu na podporu umenia."
Na záver by som chcela spomenúť fakt, že ročne fond spracúva teda tých zhruba päťtisíc žiadostí v hodnote cca 65 miliónov až 80 miliónov, pričom pracuje s rozpočtom iba 20 miliónov. A tu platí jasná línia. Ak my navýšime rozpočet fondu pre umenie, bude viac spokojných žiadateľov. Nie je na tom vôbec nič komplikované a nie je riešenie rozmontovanie toho fondu. Riešením je navýšenie rozpočtu, ergo navýšenie kladne vyhodnocovaných žiadostí.
Preto vás ešte raz naozaj úprimne prosím, pán Michelko, ak je problémom počet neúspešných žiadateľov, navýšme rozpočet. Ak je problémom, že treba podrobnejšie informovať o dôvodoch nepodporenia žiadosti, zaviažme tým odborné komisie. Ak je problémom nedefinovanie regionálneho rozmeru v odborných komisiách, čo je úplne legitímna požiadavka, tak to nadefinujme novelou. Ak je problémom príliš veľký počet nespokojných žiadateľov, ako som už spomenula, navýšme ten rozpočet. Ale, prosím vás, neničme funkčný systém, neničme fond pre umenie, nevracajme sa do minulosti, nie je to správny krok.
Fond pre umenie funguje desať rokov a v tejto chvíli, keď sa rozprávame o napríklad päťtisíc žiadostí, to naozaj nie je o tom, že je to jeden človek, čo človek, to žiadosť. To sú častokrát celé skupiny ľudí, ktoré, ako som už spomínala, robia napríklad na medzinárodných projektoch, na lokálnych projektoch, na regionálnych projektoch. Sú to napríklad celé súbory folklórne, to sú že desaťtisíce a ja si dovolím tvrdiť, že státisíce ľudí. A my v tejto chvíli ich jednoducho povedané zarmútime, nahneváme? Krokom, ktorý nemá vôbec zmysel a ktorý nás posúva naspäť, ktorý vlastne iba hovorí, že fond má nejaké konkrétne problémy. Tak poďme ten konkrétny problém vyriešiť, dá sa vyriešiť jednoducho, ale rozhodne, rozhodne ho nevyriešime týmto návrhom zákona.
V tejto chvíli položíme fond pre umenie a vy budete mať nieže ix stovák alebo neviem, aký je to, aký, aký je ten objem tých ľudí, nespokojných, o ktorých viete vy, ktorých ste nám spomínali, že vám telefonujú a tak ďalej, vy tu budete mať státisíce nespokojných ľudí. Čiže aj z pohľadu vašich voličov pozrite sa, prosím, na to takto, ak vás to nejakým spôsobom zaujíma. Ale ak vám naozaj záleží na kultúre a na tom, aby tu tento segment fungoval, a ja som presvedčená o tom, že členov a členky komisie, teda výboru pre kultúru a médiá záleží im na, na tom, že naša kultúra, kreatívny priemysel, umenie bude fungovať tak v mestách, ako aj v regiónoch, som presvedčená o tom. Tak sa poďme, prosím vás, nad tým ešte raz zamyslieť a poďme sa pozrieť, ako môžme fond pre umenie vylepšiť, aby fungoval na systéme transparentnom, jasnom, kvalitnom, ale aby zároveň aj fungoval. Nieže v tejto chvíli my ho položíme. Poďme sa baviť, ako ho vylepšíme, ale nepoložme ho.
Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi pozorne som počúval, tak ako všetky príspevky a chcem zopár poznámok.
Troška ma mrzí, že medzi podaním tohto pozmeňovacieho návrhu a dnešným dňom bolo osem dní a že táto debata mala byť pred týmto druhým čítaním. Ja som bol vždycky ochotný, nemal som takú vec, bohužiaľ, moji kolegovia boli vyzvaní, ja nie. Tak zdá sa mi to nelogické. Samozrejmé, že tento zákon je v nejakej koordinácii a dohode s ministerstvom kultúry a toto je už akože lopta na bránkovej čiare. Ale napriek tomu som presvedčený, odznelo tu v debate, že vlastne pred tým, než bol tento fond, tak vlastne minister ako jediný človek podpisoval všetky projekty a vlastne on bol teda plne politický a inak zodpovedný a bolo to jasné, bolo to zosobnené. Vlastne pointa tohto fondu je taká, že teraz to bude teda kolektívny orgán a rada, keď to dokázal urobiť jeden človek, tak to urobí aj ďalšia.
Všetky ostatné veci sú, ako sa to nedá. Ako jasné, keď chceme hľadať argumenty, ako je to nemožné, ako to bude všetko kolabovať, no tak nájdeme, ale treba riešiť, ako sa to dá. Ten základný problém je pomenovaný. Ja som včera 43 minút hovoril konkrétne reálie, konkrétne fakty, jednoducho naozaj to nefungovalo a bolo nutné to riešiť. Bolo osem dní na to, aby sme o tom diskutovali, nie teraz, naozaj kedy je už veľmi zlý čas, ale tak uvidíme, či rozprava k tomuto zákonu bude do tej štrnástej a potom možno ešte v pondelok či v utorok bude pokračovať. Ja si robím poznámky a myslím si, že takéto katastrofické... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, spomenuli ste ten včerajší úvodný prejav pána poslanca Michelka. Ja súhlasím s vami, že podľa mňa poodhalil trochu viac, ako by to bolo pre jeho návrh zdravé a dalo by sa povedať, že svojmu návrhu tým úvodným prejavom podľa mňa skôr uškodil, lebo dozvedeli sme sa v ňom, že pán poslanec má akýsi pocit, povedal by som, nedocenenosti, že má pocit, že má pocit, ale nemyslím to v zlom, že by, veď to povedal úplne doslova, že vy si o ňom myslíte, že nevie jesť príborom a podobne. No a preto prišiel s touto novelou zákona, aby to vyvrátil. Len je to veľmi nešťastný spôsob a podľa mňa neefektívny, lebo to, čo chce dosiahnuť touto novelou, sa proste dosiahnuť nedá, ako som to povedal už v predchádzajúcej faktickej poznámke, lebo umelecká tvorba je vec osobného vkusu a jednoducho tak ako fond v minulosti podporil veci, ktoré sa niekomu páčili a niekomu nepáčili, tak to bude aj po schválení tejto novely.
No a povedali ste, pani poslankyňa, že pán poslanec Michelko zatiahol spolupredkladateľov do tohto problému a že tým ich vlastne akoby ťahá dole so sebou, ale ja si myslím, že to je trochu také zbavenie zodpovednosti týchto ľudí. Veď to sú dospelí ľudia, sú poslanci, ktorí majú právo predkladať zákony, majú právo aj stiahnuť prípadne svoj podpis spod návrhu zákona, čiže idú do toho s plným vedomím a budú niesť plnú zodpovednosť za schválenú definitívnu podobu tohto zákona.