12. schôdza

Ďakujem za slovo. No keď sa tu hovorí o nejakej legislatívnej divočine, tak toto tiež bol teda veľmi zásadný a rozsiahly pozmeňujúci návrh, ale dobre, však čo už, je to v súlade s rokovacím poriadkom. Nedalo sa všetko absorbovať, ale z toho, čo som teda vypočul alebo vyrozumel, je, že v zásade minimálne nepriamo to bolo akceptované, že nejaký odvolací orgán alebo nejaký normálnejší model odvolania fakticky u, uchopiteľný, že asi by bolo dobré. A vlastne ak som teda dobre sledoval kreovanie tej rady, tak vlastne má byť 5-5-1 alebo tak nejak, hej? Jedenásť členov, teda zo súčasných deviatich, a vlastne celá tá, celý tento spor, lebo však tie ostatné veci, že (rečník dáva v ďalšej časti vety opakovaný ostrý prízvuk na slovo ´asi´) asi treba nejaký korekčný mechanizmus, asi treba precizovať kompetencie rady, asi treba nejakým spôsobom mať ešte ten posledný akože dovolací orgán alebo nástroj na to, aby sa niektoré projekty, ktoré by bola škoda, keby bolo nepodporené, aby sa mohli podporiť, že v zásade toto ako keby je v poriadku, je to vnímané, však dobre, beriem túto ústretovosť. Ale, ale vlastne tá pointa je to, že nikdy a za žiadnych okolností tam nemôže mať ministerstvo väčšinu a vlastne keď to tak bude, tak to už bude úplne všetko v poriadku a dokonalé. Len nemyslím si, že toto je akože toľko kriku kvôli takejto veci. Ale však dobre.
Bohužiaľ, je už málo času na to, aby sa to realizovalo, technicky ešte je to možné, ale politicky je to už veľmi ťažko presaditeľné, lebo sme v nejakom štádiu. Ja sa potom viacej nakoniec k tomu vyjadrím.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Jasná vec, že vzhľadom na faktickú poznámku, ktorú mal následne pán Michelko, že v tomto je naozaj ten základný problém, v tom sa nestretneme, že môžme, samozrejme, preformátovať celú radu fondu, len výsledkom nemôže byť, že politický predstaviteľ bude robiť rozhodnutia. O to tu, samozrejme, však my sa k tomu veľmi otvorene priznávame, že to považujeme za zlé riešenie a takže ty, tie návrhy, samozrejme, tu môžu byť na nejakú zmenu toho zloženia, ale ďakujem aj za tento návrh, ale jednoznačne nemôžeme skončiť s tým, že tú väčšinu dáme politikom, lebo vidíme, že čo tí politici proste s tou kultúrou robia. Ako jednoducho ak chceme mať už teda aj nekultúrnu kultúru už úplne, tak toto je presne k tomu cesta, teda nielen na ministerstve kultúry.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Ja by som chcela na teba, Zora, zareagovať v tom, že si hovorila o tom, ako vlastne pán Michelko to nastavil tak, aby sa to nedalo zrealizovať a nedalo stihnúť. To naozaj nie je o tom, že niekto bude robiť teda teraz prieky, ale to sú fakty, lebo to sú proste čísla a normálne že logické súvislosti, ktoré vyplývajú z tohto návrhu zákona. A ono fond už teraz trpí nedostatkom personálnych kapacít, už teraz tí ľudia akože brutálne nestíhajú, a teraz akože majú ísť v systéme, ktorý nejaký bol, a zároveň sa pripraviť na nový v takto extrémne krátkom čase.
Čiže aj keď si to predstavíme, že by toto prešlo, tak my sa tu bavíme o príprave novej schémy de minimis a štátnej pomoci, to bude musieť fond pripraviť. Ten schvaľovací proces, ten trvá minimálne štyri mesiace. Je tam treba spraviť úpravu interných predpisov, zásad, spôsob a kritérií hodnotenia žiadostí, smernica na zamedzenie konfliktu záujmov, zásady poskytovania finančných prostriedkov, štatút Fondu na podporu umenia, organizačný poriadok Kancelárie SPÚ, rokovací poriadok Rady SPÚ, smernica podnik v ťažkostiach, smernica finančná kontrola, interné procesy, ako aj nastavenie v registračnom systéme fondu atď. nevraviac o nových vzoroch zmlúv. Uvedené bude viesť ku pozastaveniu uzatvárania nových zmlúv. Veď toto sú že objektívne veci.
Veď sám viete, že keď napíšete nejakú normostranu, tak že to nejaký čas trvá. To sú proste sekundy, minúty, hodiny osobočlovek, ktorý na to musí byť určený. To sa nedá tento systém urýchliť. To jednoducho nie je možné. Čiže vy tomu, že ten systém skolabuje, idete v ústrety nielen v obsahovej veci, ale aj v tejto veľmi praktickej.
To sa proste nedá stihnúť, ten systém skolabuje.

Pani poslankyňa Jaurová, v jednej veci si dovolím jemne nesúhlasiť, a teda konkrétne vo vašom konštatovaní, že najväčší problém je v tom procese. V tom procese je veľmi vážny problém, je to absolútne neštandardný proces. Tým, že nie je, nie je to vládny návrh z MPK, ale, ale poslanecký, ku ktorému aj to skrátené MPK bolo v podstate k niečomu, čo je podružné z hľadiska celého zákona, lebo to, to dôležité prišlo až v druhom čítaní cez spoločnú správu výborov. Ale samozrejmé, že dôležitejší je ten výsledok a ten obsah. Ak, ak výsledkom by bolo, že sa urobia nejaké drobné úpravy, tak áno, nebude, nebude zásadný problém, že teda bolo to takýmto procesom, ale keď sa realizujú takéto zásadné zmeny týmto procesom, no tak tie zásadné zmeny, ktoré v podstate znivočia nezávislosť fondu, budú, budú ten hlavný problém.
Pán poslanec Michelko mal v podstate pravdu, že aj toto je taký pomerne rozsiahly návrh, ktorý v druhom čítaní sa, keď sa predkladá, tak ako nie je to úplne štandardné. Na druhej strane vy ho predkladáte ako opozičná poslankyňa, čiže vaša šanca, že by to prešlo, je závislá iba od dobrej vôle vládnej koalície, ktorú celkom nemožno, nemožno predpokladať. Ale, ale je dobré, že teda ukazujete svoju predstavu a tento systém sa mi zdá lepšie nastavený a vyváženejší aj z hľadiska nezávislosti, zachovania nezávislosti rady, aj z hľadiska nejakého korekčného mechanizmu voči prípadným zlým rozhodnutiam, rozhodnutiam komisií, ale určite by si to zaslúžilo ešte teda väčšiu diskusiu, tak možno cestou by bolo, že keby predkladatelia stiahli návrh zákona, a potom sa s vami spojili a spoločne ste dali do budúcej schôdze nejaký nový spoločný návrh.

Ďakujem pekne. So všetkým súhlasím s pánom poslancom Dostálom, ale reagovala by som na pána Michelka. No ten pozmeňovací návrh je preto taký rozsiahly, lebo vy ste riešili tú vec pozmeňovacím návrhom a na to, aby sme zmenili tie veci, tak sme tam museli dať všetky tie paragrafy, ale v skutočnosti oproti súčasnému stavu mení len tri jednoduché veci.
Jedna je, že pridáva odvolaciu kompetenciu rade aj za presne definovaných podmienok, ktoré zaručia to, že rada nebude zahltená tými, že nie každý, kto nedostane, sa bude odvolávať. To druhé je, že mení teda počet členov rady, keďže, keďže zjavne je po tom dopyt, a keďže bol dopyt po zastúpení ľudí ako keby z regionálnych organizácií. A tá tretia vec, ktorá je podľa mňa tiež dôležitá, je, že mení účinnosť toho zákona kvôli tomu, že tá, ktorú ste navrhli, je nereálna.
A ja vás iba poopravím, že vy hovoríte, že teda, problém je, že ministerstvo či má, alebo nemá väčšinu. Ministerstvo má absolútnu väčšinu. Ministerstvo dnes, minister kultúry nominuje všetkých členov rady. Akurát, niektorých z nich na návrhy profesijných organizácií, ale aj tam si minister vyberá z tých návrhov, ktoré mu prídu. To znamená, že meniť to ešte tým spôsobom, akým to robíte vy, je vlastne v podstate mierne obskúrne, a to, ako je to pôvodne navrhnuté, že je tam ten pomer, momentálne je to štyri ku piatim, v tom mojom návrhu je to päť ku šiestim, to má nejakú logiku, pretože ako keby ten minister si musí zodpovedať za tie rozhodnutia.
Takže naštudujte si, ja sa s vami o tom rada porozprávam, a verím, že to nejako zvlád... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyne, už bolo veľa povedaného k pozmeňovaciemu návrhu a vôbec k návrhu na zmenu Fondu na podporu umenia, a ja si dovolím možno ešte aj v krátkosti povedať zopár vecí, ako sme sa dostali sem, ako nás sem doviedol pán poslanec Michelko a ako sa vlastne z takého veľmi jednoduchého krátkeho návrhu zákona, ktorý mal v zásade byť iba zmenená, zmenené, počet členov dozornej komisie z troch na päť, zrazu zmenilo radikálne celé zloženie a fungovanie Fondu na podporu umenia.
Treba povedať, že naozaj pán poslanec Michelko sa nezaprel a urobil, nedá sa to povedať inak, ako špinavú prácu za vládu aj za ministerku kultúry, pretože takýto návrh by sa očakával, že pôjde do riadneho medzirezortného pripomienkového konania a my si na to nechceme a nebudeme si na to zvykať, že takéto zásadné zmeny by mali ísť riadnym pripomienkovým konaním, a potom by aj takáto zmena, ak ste sa už rozhodli, pán poslanec, že urobíte vlastne túto radikálnu zmenu návrhom, ktorý pôjde vlastne iba cez výbor a pôjde takouto krátkou cestou, no tak aspoň by ste ho mohli riadne odôvodniť, pretože povedať do odôvodnenia to, čo je text zákona, to naozaj nie je žiadne odôvodnenie.
Ale to vlastne, ako ste sem prišli s týmto návrhom, je len ukážkou toho, ako, ako vládnete. Je to, samozrejme, nepredvídateľné, je to hanebné a ak chcete ovládnuť kultúru, chcete jej dať svoju pečať a vlastne aj to veľmi jasne priznávate, a preto si dovolím možno trošku aj odkryť, možno už k tomu bolo niečo povedané, ale ako to vlastne je aj s vaším záujmom alebo nezáujmom na tom, aby došlo k nejakej zásadnej zmene pri podpore z Fondu na podporu umenia. Veď nakoniec z verejne dostupných informácií vyplýva, že vy ste člen Spolku slovenských spisovateľov, ktorý vydáva aj Literárny týždenník, aj časopis Dotyky, a pravdou je, že práve tieto časopisy podporené neboli. Ja sa pozriem potom, rada, keď dôjde k týmto zásadným zmenám, ako to dopadne s týmito časopismi.
Ja som si, aj z tých verejne dostupných informácií som si pozrela, prečo vlastne podporené neboli, ale predtým ako k tomu dôjdem, tak rada by som povedala, že nedá sa povedať zase, že by ste sa ako člen Spolku slovenských spisovateľov mohli cítiť, že ste nejak diskriminovaný. Pretože keď som sa pozrela na počet žiadostí, ktoré prišli z tohto spolku od roku 2016, prišlo ich 111, a len 19 nebolo podporených. Keď som sa pozrela vlastne na čiastku, ktorá bola podporená, tak dokopy bolo, tá čiastka bola 380-tisíc eur z požadovaných 800-tisíc eur. To znamená, keď sa pozrieme vôbec na počet žiadostí, ktoré prichádzajú do toho fondu, tak približne vlastne je, 60 miliónov je požiadavka a podpora je 20 miliónov, vlastne. To znamená, že nedá sa povedať pri tomto pomere, že keď ste žiadali 800-tisíc, dostali ste 380-tisíc, že by v tom bol nejaký nepomer k žiadostiam, ktoré prichádzajú na Fond podpory umenia. Nevie jednoducho podporiť všetky.
Takže mne by sa páčilo, keby ste prišli s tým, že treba zvýšiť túto podporu, treba dať viac pracovníkov Fondu na podporu umenia, ale určite to, že zmeníte teraz radu, ktorá bude rozhodovať, a nebudete riešiť vlastne celé fungovanie toho fondu, tvrdíte, že to trvá dlho, že je to administratívne náročné, no ale tomu sa vôbec nevenujete. Naopak, naopak, ak vlastne spravíte to, že spravíte takúto radikálnu zmenu bez kultúrnej obce, už sa vyjadrila kultúrna obec, stovky ľudí odchádzajú, to znamená, v tých komisiách už nebudú. To vlastne momentom, ako bude schválená táto právna úprava, už tam nebudete mať ľudí, ktorí by rozhodovali, tak ja by som chcela vidieť, som si pozrela teda, som zatiaľ iba pri tých číslach, že vlastne tých trinásť členov ako rýchlo posúdi počet žiadostí, za rok 2023 bolo 5-tisíc, podporených bolo 2 600. Tak ja by som chcela vedieť, ako to potom vlastne tých 13 členov urobí, lebo tí budú vlastne rozhodovať. To znamená, keď vy hovoríte, že no veď oni budú brať do úvahy nejaké odporúčania, no ale keď nebudú vlastne podľa tých odporúčaní rozhodovať, urobia úplne iné rozhodnutie, tak sa predpokladá, že tých 5-tisíc žiadostí si pozrú, lebo ako vlastne posúdia potom vhodnosť, že dajú, urobia iné rozhodnutia ako to, kto im, ktoré im teda bolo navrhnuté. Takže samozrejme, úplne rozumiem potom tým členom odborných komisií, že načo oni budú strácať svoj čas a energiu, keď nakoniec výsledok bude iný a už vám dali vopred vedieť, že vlastne tí ľudia v tých komisiách nebudú.
Takže v skratke. Som si pozrela aj odôvodnenie, prečo vlastne Fond na podporu umenia nepodporil projekty, ktoré súviseli s Literárnym týždenníkom alebo s Dotykmi, a musím povedať, že to vyjadrenie a to odôvodnenie je pomerne zrozumiteľné. Ja si dovolím iba k tým posledným odmietnutým projektom, nebudem k všetkým, k Dotykom z roku 2024 žiadateľ adekvátne nešpecifikuje prácu s cieľovou skupinou, mladí, začínajúci autori, autorky, neplní koordinačnú, intergrujúcu funkciu mladej literatúry, ktorú v ostatnom období prevzali iné subjekty pôsobiace v oblasti kultúry. A podobne keď som si pozrela vlastne tie vyjadrenia z predchádzajúcich rokov, bolo zrejmé, že na tých projektoch sa nič nezmenilo.
Pozrela som si, samozrejme, aj odôvodnenie k Literárnemu týždenníku, ktoré, ktoré ako projekt nebol podporený. Je zrejmé, že tie vyjadrenia zo strany Fondu na podporu umenia, ktoré boli, vy sa s nimi možno nestotožňujete, ale dávajú aj navonok objektívnu logiku. Ja si dovolím iba z toho roku 2024, po obsahovej, vizuálnej stránke nespĺňa aktuálne kvalitatívne kritériá. Komisia odporúča opätovne sa uchádzať o podporu, po zásadnom prehodnotí koncepcie realizačného tímu projektu, dalo by sa, samozrejme, pozrieť konkrétne na tie projekty, ale zjavne asi tam k žiadnym zmenám nedošlo.
Ale ako som povedala, keď si pozrieme tú celkovú sumu projektov, ktoré prichádzali zo Spolku slovenských spisovateľov, tak s ohľadom na celkový obnos treba povedať, že je tam primeraný pomer a nedá sa povedať, že by do toho vstupovali nejaké politické rozhodnutia. Ja som si dovolila trošku všímať aj vaše vyjadrenia, že boli podporené projekty s ohľadom aj na nejaký obscénny alebo vulgárny obsah, a to je teda nechutné, ak som dobre porozumela, že takéto niečo Fond na podporu umenia podporuje, tak ja, ja sa teraz naozaj obávam, že keď Fond na podporu umenia a o projektoch z neho budú rozhodovať vlastne politici, lebo keď dáme politikovi, ministrovi kultúry ten priestor, aby rozhodoval, ktoré projekty to teda budú, že ako to teda dopadne, a ja som rada, že je tu aj pán poslanec Náhlik, lebo ja si myslím, že určite sa nestotožňoval s tou časťou kampane v rámci prezidentskej kampane, ktorú robil Igor Matovič, a bola nechutná, vulgárna, a ja to odsudzujem aj ako predstaviteľ opozičného tábora. Predsa my sme podporovali iného kandidáta, ale bolo to nechutné, a ja určite nechcem, aby politici, ktorí majú predstavu o takejto kampani, rozhodovali o kultúrnych projektoch.
A takisto si myslím, pán poslanec Michelko, že bolo nechutné, ako pán poslanec Blaha, v tom čase ešte nebol podpredsedom parlamentu, nechutne útočil na prezidentku naozaj vulgárnymi výrazmi na politických demonštráciách. Toto je nechutné. Naozaj je nechutné, ako súčasný minister Taraba, vtedy poslanec, útočil na deti pani prezidentky. Toto je nechutné. Toto je nechutné. A toto ukazuje, že proste politici nemajú vôbec žiadnu kultúru. Tí majú nenávistné, nechutné prejavy, nekultúrne. A tým chcete dať priestor, aby tu určovali, ktoré kultúrne projekty sa majú podporiť, prosím vás.
Toto chcete, pán poslanec Náhlik? Naozaj chcete, dať politikom takýto priestor? Naozaj si myslíte, že oni podporia tú dobrú kultúru v našej krajine? Naozaj si to myslíte? Ja si nemyslím, že vy si to myslíte. A preto naozaj treba z tej krátkej cesty sa vrátiť späť a tento návrh jednoducho stiahnuť, pretože toto nechceme. Ja sa domnievam, že chceme inú kultúru v tejto krajine. Chceme zmeniť túto hrubosť, vulgárnosť, ktorú tu máme, ktorá tu opantala našu krajinu, toto naozaj nechceme. Ja si myslím, že na tomto máme zhodu aj s, aj s viacerými z vás, ktorí ste tu z koalície.
A ja si dovolím na ten spôsob, ako vy tu obhajujete, pán poslanec Michelko, tento váš návrh, že teda tie produkty literárne, ktoré boli podporené, boli vulgárne a opakovane sa stretávame s tým, že v rámci tohto politického boja sú vytrhávané veci z kontextu. A mrzí ma, že už tu nie je pán poslanec Gašpar, pretože ten by vedel čo to povedať o vytrhávaní z kontextu, keď sme tu mali hanebnú novelu Trestného zákona... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Tak možno nemusíme skončiť tento bod, však veď, samozrejme, môžme o štrnástej skončiť. Ja by som chcela zareagovať na pár vecí. Tá posledná, ktorá bola veľmi silná o tom, ako dať teda politikom do rúk nástroj rozhodovať, keď videli sme, ako sa správajú v našom spoločenskom priestore, tak to naozaj plne podpisujem, že toto nie je dobrá cesta v týchto časoch. Chcela by som povedať aj také, takých pár vecí o nesplnení kritérií, lebo ono častokrát si to ľudia zamieňajú s tým, že ale veď teda povedali, že môj projekt nie je dobrý. Ale tam sa posudzuje viacej kritérií. Tam sa posudzuje obsah, charakter a logika, primeranosť rozpočtu, ale aj komunikácia, hĺbka vizibility alebo počet zasiahnutých ľudí alebo počet médií a tak ďalej. Tam je akože množstvo vecí, ktoré dáva logiku tomu danému projektu v rámci daného programu, v rámci daného podprogramu. Čiže to sú všetko akože odborné veci, kde teda tá komisia nejakým spôsobom rozdeľuje, rozhoduje, pardon.
My sa bavíme o tom, že teda bude viac spokojných ľudí, keď teda budú nepodporení, ale budú mať lepšie, lepšie vyhodnotený, opísaný projekt a tú argumentáciu komisiou? No oni budú rovnako nespokojní, akurát budú možno lepšie akceptovať to, akým spôsobom to komisia opísala a s tým úplne súhlasíme a to sa dá, samozrejme, vyriešiť. Ale to neznamená, že budú spokojní, lebo spokojní budú iba vtedy, keď sa navýšia financie v rozpočte, lebo spokojnosť pri žiadateľoch, ktorí žiadajú o financie, je priamo úmerná tým, či financie dostanú. Tam je tá spokojnosť. Akceptácia nejakého rozhodnutia je iná vec, ako spokojnosť s tým, že či človek uspel, alebo neuspel v danom fonde. Tak poďme toto riešiť.
A preto teda navrhujem, tiež to isté podpisujem, čo ste aj vy povedali, poďme z kratšej cesty preč, poďme sa o tom rozprávať. Zhodnime sa na tom, že sú veci, ktoré treba opraviť, tak to opravme, ale nie takto.
Ďakujem.

Môžem? Dobre. Ďakujem. Ďakujem za slovo.
Ďakujem kolegyni Kolíkovej. Ja by som rada vypichla jednu vec, ktorú ste povedali vo vašom príhovore, a to je to, že tieto odborné komisie a teda celkovo fond naozaj posudzuje niekoľko tisíc žiadostí. A stačí si toto uvedomiť, že tu príde niekoľko tisíc žiadostí, teraz niektorí žiadatelia sú úspešní, iní sú neúspešní, tí neúspešní vždy budú nespokojní a ako má dozorná rada, aj keby mala zrazu tridsať členov, ako má zrazu týchto tridsať členov vyberať, že tak teda tieto rozhodnutia tej komisie prijmeme a tieto nie a toto prehodnotíme a toto nie. Ako tam naozaj nemôže vzniknúť žiaden objektívny proces, lebo už len tie čísla tomu nasvedčujú, že oni nemajú ako stihnúť v tomto byť objektívni a keď nebudú objektívni, tak to znamená, že budú posudzovať čisto subjektívne.
A teraz kebyže si to otočíme, že ministerstvo kultúry by malo napríklad Progresívne Slovensko a Progresívne Slovensko by tam dosadilo svojich ľudí do tej komisie a tá komisia by naozaj arbitrárne sa rozhodla, že tak tieto rozhodnutia odborníkov akceptujeme a tieto nie, tak úplne si viem predstaviť, ako by druhá strana napríklad tejto sály alebo teda ako by strany súčasnej koalície vykrikovali, že ako sa do toho vnáša nejaký politický duch a niečo, ako sa politizuje umenie a tak ďalej.
My naozaj skúsme tie procesy nastaviť nezávisle od toho, kto je práve koalícia, kto je práve opozícia, hlavne v takej citlivej veci, ako je umenie. Nechajme to tým odborníkom, pretože neexistuje, aby, tuším, je jedenásť členov dozornej rady, objektívne nejako nanovo posudzovali tisíce žiadostí. To sa jednoducho nedá.
Ďakujem.

Príjemný dobrý deň prajem. Dobré ráno, ctené dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som uviedol návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorá možno prinesie veľkú diskusiu, množstvo rozličných názorov, ale chcem povedať, že ide o návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorá, ktorej myšlienka nevznikla na ministerstve ani našom a ani na iných, ale ktorej myšlienka, idea, prečo zmeniť verejné obstarávanie, vznikla v našich regiónoch. Tento návrh novely zákona je robený preto, lebo sme boli požiadaní starostami, primátormi, mnohými županmi alebo manažérmi sociálnych zariadení, škôl, škôlok, rozličných organizácií a všetkých tých, ktorí sú verejnými obstarávateľmi a sú povinní obstarávať.
To, čo sa v novele zákona nachádza, je iba o tom, aby verejné obstarávanie na Slovensku nebolo brzdou čerpania verejných prostriedkov, či sú to prostriedky štátu, alebo sú to prostriedky eurofondové, alebo sú to finančné prostriedky miest a obcí, ak ich teda aj v dnešnej dobe náhodou ešte majú.
Novela zákona je v prvom čítaní, prešla riadnym pripomienkovým konaním, oproti prvotnému návrhu bola čiastočne upravená. Samozrejme, toto prvé čítanie vnímam aj ako priestor na výmenu názorov a zároveň priestor na to, aby sme v druhom čítaní tento zákon ešte upravili tak, ako to bude nevyhnutné. Naším jediným limitom sú požiadavky, direktívy, smernice Európskej únie. Tento zákon bude odkomunikovaný aj na príslušnom DG v Bruseli tak, aby jeho finálna podoba nijako neohrozila čerpanie európskych prostriedkov. Čiže je to návrh, ktorý nám vytvorili regióny, ktorý vytvorili zástupcovia, ktorí v nich pracujú, a ktorý budeme komunikovať a dotiahneme do finálnej verzie tak, aby bol akceptovaný a zároveň, aby výrazne urýchlil verejné obstarávanie.
Jedinou myšlienkou tohto zákona je urýchliť verejné obstarávanie, aby sa verejné obstarávanie najmä v našich mestách, obciach alebo v akomkoľvek, u obstarávateľa nestalo prekážkou čerpania finančných prostriedkov. Na tento zákon aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní bola obrovská škála názorov a musím povedať, že tento zákon, ktorý predkladám, neodráža ani jednu, ani druhú požiadavku. Boli tu požiadavky, vrátane hromadnej pripomienky, na výrazné sprísnenie zákona, boli tu požiadavky na výrazne väčšie uvoľnenie limitov, ktoré sme tam nastavili, a verím, že aj v rozprave aj v druhom čítaní prídu návrhy aj na sprísnenie, ale aj na uvoľnenie limitov. Pretože mnohí, najmä tí, ktorí sú dennodenne konfrontovaní s verejným obstarávaním, vyžadujú to, aby obstarávanie bolo prostriedkom a nie prekážkou na dosiahnutie cieľa, lebo tým jediným cieľom okrem bežného života našich organizácií je aj zvyšovanie kvality života ľudí v regiónoch.
Prinášame zmeny v limitoch. Prinášame zásadný posun zo sumy 10-tisíc na sumu 50-tisíc, kedy obstarávania pod touto sumou idú mimo zákona o verejnom obstarávaní.
Prinášame zmenu v obstarávaní tovarov a služieb, kde posúvame hranicu na úroveň, ktorú od nás vyžaduje Európska komisia, a to je úroveň 221-tisíc.
Posúvame hranice podlimitných zákaziek. Tu ideme teda ešte pod to, čo je možné z hľadiska nariadení Európskej únie, posúvame obstarávanie stavebných prác v hodnote 800-tisíc bez DPH na možnosť troch ponúk. V sume od 800-tisíc bez DPH do milióna a pol je povinnosť zverejňovania vo vestníku, ale zároveň vylučujeme možnosť podávania námietok. Vylučujeme to, čo od nás Európska únia nevyžaduje, a to sú takzvané žiadosti o nápravu. Možno to mnohým z vás, ktorí neobstarávate, veľa nehovorí, ale je to prvok, ktorý sme si vymysleli my a v žiadnych nariadeniach alebo požiadavkách z Európskej komisie nie je.
Tá najzásadnejšia pripomienka, ktorou bývame konfrontovaní pri podávaní tohto zákona, je, že znižujeme transparentnosť a vytvárame priestor na možnú korupciu obstarávateľov. Ja odpovedám, ja som tento zákon netvoril, pretože to bola moja túžba a cieľ a o ničom inom som nesníval, ja obstarávať nebudem, keď obstaráva ministerstvo, keď obstarávajú možno veľké mestá alebo veľké obstará... alebo veľké organizácie, tak tie limity, ktoré sú nastavené, sa ich mnohokrát ani netýkajú, pretože tie limity prekročujú z dôvodu svojej veľkosti, ale celý tento zákon sme urobili ako prejav dôvery voči tým, ktorí obstarávať budú. A pre mňa je tento zákon prejavom dôvery voči našim starostom, voči našim primátorom, voči našim županom, pretože som presvedčený, že žiaden limit nemôže byť prostriedkom na to, aby sa niečo nekalé neudialo, keď to ten, ktorý obstaráva, urobiť chce. Čiže keď bol limit mimo zákon o verejnom obstarávaní 10-tisíc a teraz je 50-tisíc, som presvedčený, že keď niekto chcel podvádzať, tak to robil aj teraz a ten limit ho jednoducho nezastaví.
Na druhej strane, keďže najčastejšie argumentujem našimi starostami a primátormi, hovorím o tom, že málokto je v štáte pod väčšou verejnou kontrolou, ako sú tí, ktorí riadia naše mestá, obce alebo naše kraje. Stále platí, že je nevyhnutnosť mať podpísané zmluvy v centrálnom registri zmlúv, stále platí povinnosť zverejňovať objednávky a faktúry, stále platí fakt, že naši starostovia a primátori sú kontrolovaní občanmi mesta, sú kontrolovaní neziskovými organizáciami, tretím sektorom, občianskymi združeniami. Stále platí, že každý, kto riadi naše mestá a obce, je kontrolovaný napríklad hlavným kontrolórom, je kontrolovaný zastupiteľstvom. Stále platí, že máme Najvyšší kontrolný úrad, ktorý robí pravidelné kontroly hospodárenia. Stále platí zákonná povinnosť vynakladať prostriedky hospodárne. Čiže... a stále platí aj to, že tu máme zákon o finančnej kontrole, o samospráve a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže naozaj som presvedčený úprimne a potvrdili nám to aj stretnutia v našich regiónoch, kde sme sa stretli naozaj so stovkami primátorov a starostov bez ohľadu na to, akú politickú stranu, zoskupenie, alebo či sú nezávislí. A musím povedať, že naozaj máme pri tomto zákone stopercentnú podporu. Stále platí to, že tento zákon je naozaj nie pre nás, ale je pre tých, ktorí riadia život v našich mestách, obciach a krajoch a ktorí dostali legitímnu dôveru, aby tie, tých... život občanov v našej krajine riadili.
Teším sa na diskusiu, teším sa aj na to, čo sa udeje medzi prvým a druhým čítaním, lebo ako som povedal, sme otvorení dobrým návrhom, ktoré prídu. Niektoré pozmeňujúce návrhy budeme určite dávať.
Reagujeme aj na možnosti aplikačnej praxe. Okrem spomínaných limitov dávame možnosť tomu, kto verejné obstarávanie kontroluje, teda Úradu pre verejné obstarávanie, aby sa mohol rozhodnúť, akú pokutu dá. Teraz to bolo zo zákona 5 % bez ohľadu na mieru pochybenia, teraz môže byť táto pokuta od 0,1 do 5 %. Opakujem, nebudeme to robiť my ani žiadne ministerstvo, budú to robiť odborníci z úradu verejného, z Úradu pre verejné obstarávanie na základe metodiky, ktorú si urobia.
Dali sme možnosť odpustenia pokuty. Táto možnosť vznikla zase na základe požiadavky samospráv, ktoré mali veľký problém pri stavaní sociálnych bytov, kde v dobrej viere na základe pokynov postavali sociálne byty, dostali pokuty. A kvôli týmto pokutám, ktoré, do ktorých boli navedení, teda neurobili to zámerne ani so zlým úmyslom, kvôli týmto pokutám našim samosprávam hrozí to, že sa dostanú postupne do nútenej správy.
Takže nehľadajme v tomto zákone nič, čo by si nevyžadoval náš región. A opakujem, išli sme štandardným procesom, komunikovali sme so všetkými, komunikovať budeme a ja verím, že od 1. 7. 2024 vojde tento zákon do platnosti tak, aby spĺňal všetko to, čo naše regióny vyžadujú, a zároveň všetky podmienky a pripomienky, ktoré prídu z oblasti DG REGIO, ktoré má na starosti život v našich regiónoch.
Takže ďakujem veľmi pekne a teším sa na plodnú diskusiu.

Dobrý deň. Vážené kolegyne, panie poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, pani ministerka a podpredsedníčka vlády, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona, tlač 224. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 7. júna 2024 a gestorský výbor do 10. júna 2024.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.