12. schôdza

16.4.2024 - 14.5.2024
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

23.4.2024 o 14:59 hod.

Mgr.

Ján Mažgút

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:38

Zora Jaurová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, my sa vraciame k takej veľmi prerušenej debate z piatku, takže je aj ťažko nadviazať na ňu už takto po tom celom dlhom víkende, ale teda bavili sme sa tu o tom návrhu reformy FPÚ, kde vlastne predkladatelia hovoria, že keď to budú viacej kontrolovať ľudia z ministerstva, tak to bude aj lepšie fungovať. A ja by som chcela upriamiť pozornosť aj kolegov poslancov a poslankýň na to, že ministerstvo kultúry, ešte mu ostala po tej reforme, kedy sa väčšina dotácií dala do fondov, mu ostala jedna dotačná schéma, ktorá sa volá Obnovme si svoj dom, z ktorej sa financujú rekonštrukcie pamiatok, ktorú dnes stále administruje ministerstvo, a teda po nástupe pani ministerky Šimkovičovej uzávierka na žiadosti z tohto fondu bola 30. 11. 2023, potom ju predĺžili na 31. 12. 2023. Do dnešného dňa ešte ani neboli sformované komisie, ktoré, samozrejme, tým pádom nezasadli. Čiže aj keby dnes sa tým ministerstvo začalo zaoberať, tak reálne tie dotácie dostanú žiadatelia niekedy v auguste a pri týchto investičných projektoch nie som si istá, či ktokoľvek z nich dokáže ich minúť do konca roka.
A tým iba chcem ilustrovať, že, že ministerstvo kultúry ani zďaleka nie je lepší správca týchto vecí, alebo že by lepšie administroval dotácie do kultúry, práve naopak, a to je aj jeden z dôvodov, prečo si myslím, že ten navrhovaný zákon nie je správny a že to nie je krok dobrým smerom.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.4.2024 o 14:38 hod.

Mgr. art.

Zora Jaurová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:38

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Kolíková, súhlasím s tým, že tie dôvody, ktoré pán poslanec Michelko a teda predkladatelia uvádzajú pre zmenu zákona o Fonde na podporu umenia, sú nedostatočné. To, že sa niekomu nepáči, že niektoré projekty neboli podporené, nie je dostatočné pre to, aby sa menil zákon. Rovnako to, že Fond na podporu umenia podporil vydanie nejakej knihy obsahujúcej vulgárne vyjadrenia, z ktorej tu citoval pán poslanec Michelko pri uvádzaní toho návrhu v druhom čítaní, nie je dôvod, aby sa menil celý systém nezávislého nastavenia Fondu na podporu umenia. A teda keďže medzi tým vystúpením pani poslankyne Kolíkovej a dneškom uplynul dlhší čas, tak v tom čase, keď sme to hovorili, sme ani nevedeli, že tá kniha, z ktorej pohoršene citoval pán poslanec Michelko, vyšla vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, v ktorom bol pán poslanec Michelko štatutárnym orgánom. Takže mne to príde teda dosť bizarná situácia, že vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, teda pán Michelko, vtedy ešte neposlanec, si požiada o dotáciu Fond na podporu umenia na nejakú knihu, dostane ju a potom pohoršene v rozprave cituje z tejto knihy a uvádza to ako dôvod, prečo treba zmeniť celý systém Fondu na podporu umenia a ani neuvedie, že to bola kniha, ktorá bola vydaná vydavateľstvom, v ktorom bol on štatutár. Tak ja dúfam, že pán poslanec vystúpi ešte v rozprave a vyjadrí sa k tomu tak, aby sme mohli naňho aj reagovať.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.4.2024 o 14:38 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 14:40

Roman Michelko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Samozrejme, vyjadrím sa k všetkým veciam, ktoré boli.
Veľmi intenzívne som sledoval túto rozpravu a skúsim zosumarizovať to, čo bolo povedané a odznené. V zásade sa dá konštatovať, že plus-mínus sa dalo konštatovať, že je nejaký problém. Išlo o to, ako tento problém riešiť. Opozícia hovorí, že sa mohlo elegantnejšie. My sme zatiaľ nenašli iný, lepší spôsob, ako to urobiť, a ono to v konečnom dôsledku, si myslím, že môže fungovať a som o tom presvedčený.
Ako som spomínal, pôvodná idea moja bola urobiť odvolací orgán a tento by mal posudzovať takpovediac donebavolajúce absurdity a nielen na oblasti literatúry, ale aj na oblasti iných kultúrnych aktivít. Chodili aj podnety, a preto som aj to nechal, aby mesiac a pol bol čas na to, aby som zbieral tieto veci a ilustroval ich. Aj teraz cez víkend mi prišla ďalšia veľmi pochybná nejaká queer kultúrna aktivita, ktorá naozaj bola až obscénna. A ak doteraz tvrdíte, že komisie fondu sú naozaj nestranné a objektívne, ktoré majú jediný jeden parameter, kvalita kultúrnych podujatí, ktoré sú podporené, tak ja si to dovolím veľmi zásadným spôsobom spochybniť.
Poďme k tým ďalším veciam. Druhá, demonizácia tých ľudí, ktorí tam budú nominovaní. Boli tu také vyjadrenia, návrat do normalizácie. Tak ja neviem, či za ministra Válka, samozrejme, boli nejaké občianske združenia, ktoré boli združené v Národnom fronte. Vtedy som bol na strednej škole a základnej, a teda neviem, ako fungovala neriadená, nezriadená kultúra, že či mala nejakú grantovú schému, a pochybujem o tom. Vtedy bol každý nejakým spôsobom zriaďovateľom a žiadna asi taká normalizačná grantová schéma nebola.
Tie veci, že mečiarizmus a neviem čo, to sú už také ako naozaj floskuly nonstop. Viete, ale mne je ľúto, že vy na jednej strane použijete tieto argumenty, na druhej strane, keď vám poviem, že tí nominanti ministerstva sú vlastne ľudia, ktorí dlhodobo pracujú v kultúrnej oblasti, 20 rokov sú niektorí ministerskí úradníci, ale s hlbokým vhľadom do kultúrnej problematiky, poznajú sa s tvorcami, poznajú ich problémy, pracujú na legislatíve v tamtom rezorte, tak povedať, že to sú nejakí, ja neviem, nejaké figúrky, ktoré budú nejak stranícky nominované, sa mi zdá hlboko dehonestujúce. Nie sú to len ľudia z ministerstva, sú to aj ľudia ako všeobecne rešpektovaní kultúrni tvorcovia, napríklad za výtvarné umenie to je človek, ktorý nikdy nebol na ministerstve, ale je rešpektovaný maliar, ktorý má plnú autoritu. A ja verím, že sa do, a teda budem motivovať, budem robiť, dávať návrhy a budem motivovať ministerku, aby naozaj takéto, takýchto nominantov dala do tohto fondu, aby to boli ľudia požívajúci všeobecný rešpekt a ktorí sú autoritami v danom konkrétnom kultúrnom prostredí alebo v danej časti kultúry. Takže démonizácia a apriórne spochybňovanie kvalifikovanosti alebo osobnej integrity týchto ľudí je naozaj fail. Keby som mal potom akože jemne zredukovať celú tú debatu a diskusiu, tak skúsim to povedať takto, že komisie alebo rada fondu, ktorá je dneska kreovaná, a áno, ktorá kreuje tieto komisie a ja budem ich ešte ilustrovať, že ktoré naozaj nie vždycky rozhodnú úplne dokonale, tak pokiaľ sú tam občianske združenia, tak vtedy je to dokonalé, vtedy je to dobré, vtedy je to objektívne, vtedy je to nestranné, a pokiaľ už sú to nominanti ministerstva, tak, samozrejme, to je úplne že peklo, koniec, ovládnutie, armagedon. No, takéto čierno-biele videnie sveta je naozaj mimo.
Poďme k ďalším argumentom. Tie argumenty boli, že nedá sa to zúradovať, lebo vraj teda to, čo robia tie komisie, tak to budú robiť členovia rady. No nebudú. Každý člen rady pôsobil alebo sa orientoval na istý čas, istý druh umenia a je v tom doma. Pozná tvorcov, pozná výtvory, pozná ich históriu, pozná ocenenia daných autorov a jednoducho pozrie si rozhodnutia komisií a len keď tam niečo naozaj zasvieti, tak si vyžiada informácie, prečo takto rozhodla, či naozaj boli objektívne kritériá na to, aby takto rozhodla, a môže, ak si uvedomí, že nepodporenie niečoho zásadného by bola veľká kultúrna ... (nezrozumiteľne vyslovené) to zvrátiť. Je to komisia od komisie. Niektoré budú úplne bez akýchkoľvek ingerencií, niektoré možnože budú viacej. A to je aj taká spätná väzba. Viete, ja naozaj neverím v neomylnosť komisie a ilustroval som to množstvom argumentov a dnes a denne dostávam ďalšie a ďalšie. Volali mi dneska, viete, vy hovoríte, že rôzne petičné akcie sú a kultúrna verejnosť – časť kultúrnej verejnosti. Druhá časť kultúrnej verejnosti mi drží palce. Posiela mi podporné esemesky, posiela mi maily a narieka na to, ako to nefungovalo. Takže viete, nikto nie je zástupca, generálny zástupca všetkých umelcov. A nevydávajte sa za niečo také, lebo to tak naozaj nie je. Ja som okrem obrovskej miery až hystérie a kritiky zažil aj množstvo podporných stanovísk, takže ja som rovnakým predstaviteľom alebo zástupcom kultúrnej obce ako aj vy. Ako to bolo predtým a ako to asi bude, keď bol štátny fond kultúry, tak, samozrejme, boli poradným orgánom tie komisie. Minister 93, 95 % automaticky podpísal. Podpisoval ich všetky. Samozrejme, že všetky nepreštudoval. Samozrejme, že neprešiel a nesuploval prácu komisie, ale keďže to bol človek z kultúry, tak niečo mu zasvietilo a v prípade, že niečo bolo nepochopiteľné, tak si to zrejme vyhľadal, dal sa informovať a mohol to zvrátiť. Presne to bude robiť táto komisia.
Ďalšia výhrada, kolaps, armagedon, neviem čo všetko, nič také nestane. Samozrejme, že bude stretnutie pri kreovaní, ak bude účinný tento zákon, zástupci, zástupcovia rady fondu s ministerstvom, pripraví sa nejaký vykonávací predpis, ako sa to dá urobiť. Ja viem, že je tisíc argumentov, ako sa to nedá. Keď sa chce, tak sa, samozrejme, nájde všelijaké výhrady. A keď sa nechce a keď sa chce naopak, aby to šlo, tak sa, samozrejme, nájde spôsob, ako to urobiť. Podľa mňa to, že štatutár teraz nebude riaditeľ fondu, ale rada fondu, to je otázka krátkeho softvérového, nejakej úpravy pri tých projektoch. Takisto sa tam urobia nejaké veci. Rada fondu nastaví si celý proces, stretne sa, dá nejaké zadania pre úradníkov a môže to ísť. Samozrejme, budete mi tú dôvodiť, že ako sa to nedá, keď to bude. Nie, je to všetko, keď, keď je dobrá vôľa, tak je aj cesta a ja verím, že sa to bude dať. Dá sa možno nejaký, nejaké prechodné obdobie, ak naozaj niektoré veci sa nebudú dať hneď zo dňa na deň urobiť, ale určite to nebude tak, alebo teda som presvedčený o tom, že to nebude tak, že pol roka nikto nič nedostane. Mimochodom, aj teraz niektoré rozhodnutia komisie, ktoré išli minulý piatok, boli pre mňa nepochopiteľné a teda viem, o čom hovorím, lebo naozaj tomu rozumiem.
No a poďme ešte k tej poslednej veci. Ja som si uvedomoval, že do istej miery riskujem, keď som dal nejaké citáty, ale chcem niektoré veci uviesť na pravú mieru. Pokladám za dosť nechutné a ja som od začiatku jednoznačne hovoril, že keď niečo ilustrujem, tak ako exemplum, robil som všetko pre to, čo bolo v mojich silách, aby sa nejaký autor nestal obeťou šikany, aby sa nedali nejaké akože otázniky na tom, aby zase niekto aj nepropagoval možno dielo, ktoré nie je kvalitné. A výhradu, ktorú ja teraz mám a ktorú pán Dostál a kde-kto povedal, by úplne platila, ak by takéto niečo vydalo súkromné vydavateľstvo, kde jeho riaditeľ je plným pánom nad edičným plánom, kedy svoje hodnotové a estetické kritériá môže nejakým spôsobom naplniť. Ale ja teda predovšetkým nepotvrdzujem ani meno autora, ani názov diela, ani vydavateľa, ale hovorme v teoretickej, v teoretickej úrovni, ako sa niečo také môže stať. No môže sa tak stať, že sú nejaké občianske združenia, ktoré združujú nejakých umelcov, a tí umelci, alebo to občianske združenie má nejaký, nejaké vydavateľstvo, alebo má nejaký, nejaký, dobre, vydavateľstvo, ktorého cieľom je dať kompletný vydavateľský servis pre svojich členov. Tí členovia sú tam, je to výberová komisia, majú lepšie a horšie dni, lepšie a horšie knihy, lepšie a horšie texty. A, samozrejme, je povinnosťou vydavateľa dať kompletný vydavateľský servis, ak autor má finančné zabezpečenie cez sponzorov, alebo ak na jeho dielo je dodaný grant, podpora. Jeho... nie, on nie je vlastníkom, on je nájomným manažérom. A cieľom jeho je podporiť, alebo teda zabezpečiť v prípade, ak odborná komisia podporí dielo, tak aby teda bolo vydané.
Chcem zdôrazniť, že komisie, keď bol fond na podporu, teda ešte predchádzajúci fond, tak bolo fakultatívnym, nie fakultatívnym, bolo povinnou prílohou posudky od nejakých literárnych vedcov a podobne. A teraz je to fakultatívne. Takmer všetci to dávajú, takmer všetci majú odobrenia, pokiaľ možno od nespochybniteľných profesných autorít, od literárnych kritikov alebo významných etablovaných autorov, ale nemusí to tak byť. A vlastne, keď dáte žiadosť bez posudku, tak vám ju automaticky nevylúčia, len som si hlúpo a naivne myslel, že takáto žiadosť nemá šancu na podporu, že príde tam nejaký rukopis, je tam nejaký úryvok, a teda odborná komisia si ani neprečíta, nikto relevantný to nepodporil, ale dobre. To znamená, vysoko kvalifikovaná komisia dostane nejaký rukopis bez posudkov, lebo nikto súdny sa nebol schopný a ochotný podpísať, a napriek hlbokým neočakávaniam takýto projekt podporí. Čo má potom robiť vydavateľ? Ako vysvetlí autorovi, že vieš čo, kvalifikovaná komisia ti podporila projekt a ja ti ho nevydám? No predovšetkým ty nie si vlastník, to nie je na tebe, ty si súčasťou niečoho a je to tak. A viete, ja som jasne povedal a ikskrát som zdôraznil, mne nejde o toho autora. Ten autor naozaj nemusí mať súdnosť. Mne nejde o ani vydavateľa, lebo on je v ťažkej pozícii, ako vysvetlí, že odborná a špičkovo kvalifikovaná komisia to podporila bez posudku? Ale frustrujúce je, že vidíte kvantá oveľa kvalitnejších, sofistikovaných, umelecky hodnotných projektov, ktoré podporu nedostanú. A keď sa off record, alebo keď sa spýtate autora, vieš čo, ja neviem, či to má vôbec zmysel dávať ten projekt, však to nemá šancu. Nie, len daj, mňa si tam vážia. Aj sa stalo. Čiže takýto neidentifikovaný, povedzme iba ad exemplum autor, keďže to má v komisiách dohodnuté, je nepodstatné, čo napíše, má absolútnu istotu, že vždycky a za každých okolností ten grant dostane. Potom je, samozrejme, aj vydavateľ niekedy v ťažkej dileme, čo s tým. No nedá sa s tým už urobiť nič. To sa naozaj nedá, že odborná komisia, kvalifikovaná, podporila niečo také a teraz čo s tým? Áno, jediná chyba vydavateľa bola v tom, že hlúpo a naivne si veril, že súdnosť komisie, že ona takéto veci zastaví. To hádam nie je možné, aby to prešlo, to jednoducho nie je možné. No, je to možné.
Takže nehovorme o mene, nehovorme o tohto, ja som to chcel dávať ako príklad. Od začiatku som jasne povedal, že nevyčítam nič autorovi, nevyčítam nič vydavateľovi, ale veľký a veľký otáznik je nad kvalifikovanosťou komisie. To je, to je to podstatné. A myslím, že možno je aj dobré, že, ja to teda nepotvrdzujem, ale že sa tu vytiahlo nejaký, meno, nejaký, nejaké dielo. No tak viete, pýtajte sa členov tej komisie, na základe akých hodnotových, estetických a neviem akých kritérií podporili takéto dielo. Takže toľko k tomu.
No a poďme teda k pointe. Keď prejde zákon a bude účinný, nastane to, čo bolo možno predtým a ono to fungovalo. A hovorím vám, že množstvo ľudí bolo celkom spokojných s tým predchádzajúcim systémom, kedy naozaj mali komisie len pozíciu poradného orgánu a nie definitívneho a jediného arbitra elegancie, arbitra kvality.
Nebudú tam nekvalifikovaní ľudia, ja budem robiť všetko pre to, aby tam boli čo najkvalifikovanejší. Budú ako posledná záchranná brzda pred tým, aby sa nejakým spôsobom dobré a kvalitné diela podporili a nekvalitné nepodporili. Kde je vôľa, tam je cesta. Verím, že nájdeme spôsob, aby to fungovalo a bez nejakých prestojov. Verím a dúfam, že títo kvalifikovaní ľudia, viete, ja som aj povedal, že ja nemám krvavé oči, ja nemám až taký problém, že priemerné a podpriemerné diela sa podporujú. Nech, ja to nevyčítam autorom. Dokonca ani tým komisiám až tak by som to nevyčítal, ak by podporili oveľa kvalitnejšie diela. A to je ten problém, že priemer a podpriemer a vo všetkých druhoch umenia sa podporuje a veľmi zaujímavé projekty podporené nie sú. To je tá pointa. Je málo prostriedkov. Samozrejme, treba robiť všetko pre to, aby ich bolo viac, ale už aj z tých malých prostriedkov sa dávajú podporu na projekty, ktoré sú viac než otázne. A keď toto nevidíte, tak potom naozaj máte asi beľmo na očiach.
Dobre, ešte raz, vrátim sa k pointe. Ak by občianske združenia mali väčšinu, všetko by bolo dokonalé, perfektné, fajn, ak tam má tá zlá vláda, respektíve ministerstvo, tak je to armagedon. No ale takto čierno-biele to naozaj nie je. Cieľom tohto zákona je jednoznačná vec, dať opravný mechanizmus na komisie, dať posledný odvolací orgán nepriamy, nebude to priama odvolačka, bude to len na súdnosti kvalifikovaných členov rady. Aj tí kvalifikovaní členovia rady budú musieť nejakým spôsobom kolegom zdôvodniť, prečo dávajú nejaký návrh na korekciu, a verím, že ich argumentačne presvedčia. Ak sa tak stane, tak minimálne niektoré kvalitné veci, ktoré boli nepodporené, podporené budú. To je všetko a všetko ostatné je demagógia a nejaký mediálny šum. Takže žiadam predovšetkým koaličných poslancov o podporu tohto projektu, respektíve tohto zákona. Predkladal som ho s plným vedomím toho, že pomôžem kultúre, samozrejme, realizačná prax ukáže, či a do akej miery to naplnilo očakávania. Samozrejme, že ak sa vyskytnú nejaké veci a ja to ne-vy-lu-ču-jem, ale nevidím na prvú, že by tam niečo také malo byť, tak vieme to skorigovať nejakou následnou novelou, ale môžem jednoznačne povedať, keby ste vystúpili z bublín, v ktorých žijete, tak minimálne taká časť kultúrnej obce, ktorá má problém s tým, že stratí monopol nad kreovaním komisií a ich estetických parametrov a neviem čo, tak minimálne taká istá časť je rada, že sa niečo v tomto zmysle robí a že niekto bude schopný korigovať niektoré veľmi-veľmi problematické rozhodnutie fondu.
Ďakujem za pozornosť a verím, že aj za podporu.
Skryt prepis

Vystúpenie

23.4.2024 o 14:40 hod.

Mgr.

Roman Michelko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:59

Ján Mažgút
Skontrolovaný text
Aj som to povedal, ale asi nebolo počuť. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pokiaľ ide o vystúpenie, ďakujem, pokiaľ ide o termín hlasovania, zajtra o jedenástej.
Skryt prepis

23.4.2024 o 14:59 hod.

Mgr.

Ján Mažgút

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:00

Roman Michelko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. No, vážení kolegovia, sám som zvedavý, aká bude rozprava k tomuto zákonu, lebo tam sme, predkladatelia, sa nieže na nič nehrali, ale sme jasne povedali, aký je cieľ tohto zákona. V prvom čítaní bolo vlastne to, že zriaďovatelia na všetkých troch úrovniach, teda ministerstvo, samosprávne kraje a samosprávy, teda malé, môžu pri galériách, múzeách, ak uznajú za vhodné, odvolať riaditeľov týchto inštitúcií. Po debate a veľkom odpore, teda to ostáva, ale že v podstate takisto, pokiaľ by kreovali tieto orgány, tak musí byť verejné vypočutie, verejné výberové konanie. To sa zrušilo teda v prvom čítaní a teraz po rôznych výtkach a rôznych pripomienkach, sme ľudia, ktorí majú sebareflexiu, tak sme to vrátili tak na polcestu, na trištvrtecestu, vracia sa to k tomu, že pri týchto obsadzovaniach musia byť znova vypočutia, ale v prípade... takto, je to, samozrejme, na zriaďovateľovi. Aj predtým napríklad boli krajné demagogické výhrady, že sa zakazujú. Nikdy sa nikto týmto zákonom nezakazoval, len to nebolo povinné. Každý zriaďovateľ má plnú zodpovednosť za to, koho si dá, a keď si chce vybrať najkvalitnejšieho človeka, tak, samozrejme, urobí nejaké výberové konanie, kde ich vypočuje, teraz budú povinné, len nebudú musieť byť vždy verejné. A to preto, bolo to predovšetkým výhrada malých obcí, ktoré majú technické problémy. Ak má niekto nejakú pamätnú izbu na nejakej obci, tak urobiť verejné výberové konanie, streamovať to a podobne je, je problém. Zriaďovatelia erbových inštitúcií, predpokladám, že to budú robiť bez problémov. Kolegovia z... ktorí pôsobia v regionálnej samospráve, tiež povedali, že s najväčšou pravdevnosťou oni to určite robiť budú. Nikto im to nezakazuje. Je to na zodpovednosti tých inštitúcií.
Ale medzitým som dostal ešte jeden veľmi podľa mňa pádny a silný argument, ktorý je proti verejným vypočutiam a ja ho snažím sa teda odcitovať alebo parafrázovať. Ten argument je nasledovný: Ak máte verejné vypočutia, ak máte verejné vypočutia a ste napríklad piaty alebo šiesty v poradí a prezentujete nejaký projekt a vy idete prvý alebo druhý, vaši kolegovia sú na tom podstatne, ktorí idú neskôr, v obrovskej výhode, lebo ad jedna viete, aké sú projekty vašich konkurentov. Viete, aké výhrady boli voči nim, viete, na čo sa ich pýtala tá komisia, častokrát sa niektoré veci opakujú. Viete reagovať a viete, ako reagovala na predchádzajúcich ľudí tá komisia, a ten, kto ide piaty alebo šiesty, tak je v obrovskej, v obrovskej nevýhode. Preto lebo niekedy sa napríklad, teraz sme mali vypočutie ústavných sudcov, ale to nie je celkom dobrá analógia, lebo tam nešli s žiadnym projektom, ale vlastne tí predchádzajúci prvý deň, tak vedeli presne, aký typ otázok bolo, ako sa za to, častokrát sa tie otázky opakovali. Tí, ktorí išli neskôr, boli v obrovskej výhode, lebo vedeli, čo zaujíma teda v tomto prípade členov ústavnoprávneho výboru, ale žaloval sa mi jeden človek, že bol totálne hendikepovaný, keďže on išiel druhý a bolo šesť ľudí a tí ľudia, ktorí išli za ním, tak presne vedeli, čo sa pýta, presne vedeli, aké boli projekty tých predchádzajúcich ľudí, presne vedeli, aké výhrady boli, mohli sa na to oveľa lepšie pripraviť a boli v ťažkej výhode tí neskorší. Aj toto je, by som povedal, na férovosť súťaže vážny argument, aby naozaj uchádzači, ktorí začínajú, mali rovnakú štartovaciu čiaru a rovnakú rovnosť zbraní a aby jednoducho neboli znevýhodňovaní. Teoreticky jak, ja neviem, by bola hodina, že ráno by im zobrali všetkým mobily a nikto nemohol sledovať, ale to sa nerobí. To sa nerobí, dokonca aj bežne je to tak, že sedí niekto, vo vedľajšej miestnosti ho vypočúvajú a on pozerá celý, celý priebeh vypočúvania. Robí si poznámky, je pripravený, zoberie možno nejaké zaujímavé veci, ktoré boli pozitívne, prisvojí si ich, aj keď ich nemal v projekte. Takže toto je ďalšia verejná výhrada, že toto tu ruší rovnosť zbraní. Toto zvýhodňuje niektorých kandidátov a znevýhodňuje druhých. Takže toto je ďalšia vec, ktorá prišla z praxe a z podnetov.
Výsledok, tento pozmeňujúci návrh alebo tento zákon v konečnom dôsledku má dávať povinnosť zriaďovateľom urobiť výberové konania, ale nie je nevyhnutné, aby boli verejné. A možnože bude ešte veľká diskusia možno aj medzi zriaďovateľmi, ak chcú byť naozaj objektívni, či urobia verejný, verejný stream alebo to zabezpečenie inak, aby niekto nebol zvýhodnený a niekto bol.
Dobre, toľko moje úvodné slovo, ďakujem. Nech sa páči.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

23.4.2024 o 15:00 hod.

Mgr.

Roman Michelko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:06

Ján Mažgút
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 154, v druhom čítaní. Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výboru.
Národná rada uznesením č. 138 z 15. februára 2024 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a priradila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 s odporúčaním schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením č. 16 zo 16. apríla 2024. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

23.4.2024 o 15:06 hod.

Mgr.

Ján Mažgút

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:08

Zora Jaurová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme tu zase ďalší zákon, ktorý bol predložený ako poslanecký návrh poslancov vládnej koalície, ktorý celkom zásadným spôsobom zasahuje do toho, ako fungujú kultúrne inštitúcie na Slovensku. A je to vlastne ten istý vzorec ako pri predošlom zákone o Fonde na podporu umenia, kedy k tomuto poslaneckému návrhu pribudol v druhom čítaní pozmeňovací návrh.
V tomto konkrétnom prípade ten pozmeňovací návrh ako keby oslabuje ten pôvodný zákon, čiže nie je to ten prípad ako v predošlom zákone, že ho úplne mení. Tá pôvodná novela, ktorú parlament schválil v prvom čítaní, v zásade bola veľmi kritizovaná od momentu, ako uzrela svetlo sveta, vlastne všetkými dotknutými subjektmi, pretože v zásade ruší všetky štandardy transparentného výberu vedúcich zamestnancov v múzeách a galériách s rôznymi zriaďovateľmi tým, že rušila povinnosť verejného vypočutia uchádzačov, umožňovala odvolávať riaditeľov a vedúcich zamestnancov bez udania dôvodu a vypúšťala funkčné obdobia, na ktoré sú vedúci zamestnanci volení. A my sme už vtedy hovorili, že... však aj pán Michelko to tu teraz povedal, že tu aspoň tá dôvodová správa vlastne korešponduje so zákonom na rozdiel od tých iných zákonov a že vlastne ani sa tí tvorcovia zákona netajili tým, čo chcú urobiť, čiže nebolo to taká, taký zastierací manéver, a to, čo, to, čo vlastne tá novela má umožniť, je odvolávať riaditeľov, bez výberového konania si vymenovať iných riaditeľov, a to na neobmedzené obdobie.
Bohužiaľ, toto je v každom jednom bode návrat k praktikám, aké sme tu mali dávno a o ktorých ja osobne som dúfala, že už dávno zapadli do nejakej temnej minulosti kultúrnej politiky na Slovensku.
=====

-----------------------------------------

Teraz máme v druhom čítaní pozmeňovací návrh, ktorý teda hovorí o tom, že teda riaditeľ je... vypustil ten, tú klauzulu o tom, že riaditelia môžu byť odvolaní bez udania dôvodu, a zároveň hovorí, že majú byť vymenovaní na základe výberového konania, ktoré však nemusí byť verejné. A vyzerá to tak, že vlastne by sme to aj mali oceniť teda, že predkladatelia vypočuli nejaké hlasy teda tých dotknutých subjektov a že ten zákon zjemnili, ale vo svojej podstate nezmenili nič. Lebo v tej praxi ten výsledok bude rovnaký. Tým, že zákon nedefinuje žiadne zákonné dôvody na odvolanie riaditeľov, tak naďalej môžu byť odvolaní prakticky z akéhokoľvek dôvodu, pretože tie zákony, tie dôvody zákon nestanovuje. A takisto výberové konanie, ktoré nemusí byť verejné a neexistuje žiaden predpis toho, ako by to výberové konanie malo vyzerať, môže prebehnúť akokoľvek. Môže prebehnúť aj tak, že zriaďovateľ si vylosuje toho riaditeľa, a stále je to výberové konanie. To znamená, že, že opäť to nie je posun k transparentnosti.
A ja sa pýtam, že prečo sa vlastne SNS tak veľmi bojí výberových konaní. A odpoveď je, že možno napríklad preto, že v Banskej Štiavnici pán Taraba, tiež minister za SNS, pod ktorým je banské múzeum v Banskej Štiavnici odvolal napríklad jeho riaditeľku Zuzanu Denkovú bez udania dôvodu. Keď som sa ho pýtala na to, že prečo ju odvolal, povedal, že preto, lebo mohol, lebo mu to zákon umožnil. A namiesto nej vymenoval okresného šéfa Slovenskej národnej strany pána Zorvana, ktorý sa pred troma alebo štyrmi rokmi zúčastnil toho výberového konania, ktoré vtedy zákon požadoval, ale, bohužiaľ, v ňom nepostúpil ani do druhého kola. A možnože toto je dôvod, pre ktorý sa Slovenská národná strana tak veľmi bojí tých výberových konaní, že chce uzákoniť, aby v múzeách a galériách vlastne nemuseli byť verejné. Lebo keby boli verejné, tak by sme videli to, ako tí jednotliví kandidáti spĺňajú kritériá, ktoré v tých výberových konaniach sú stanovené.
Bohužiaľ, pri tomto zákone je evidentné, že je šitý na mieru veľmi konkrétnym mocenským cieľom, ktorými chcú isté skupiny ovládnuť múzeá a galérie. Možno nie všetky, možno len niektoré. A to, že, že badáme tu vlastne takú všeobecnú snahu o centralizáciu moci a o kontrolu nad kultúrnymi inštitúciami a vôbec ako kultúrnou politikou je koniec koncov vidno aj v tom návrhu o FPÚ, o ktorom sme tu rokovali. A videli sme to napríklad aj teraz nedávno, včera, predvčerom, kedy pani ministerka kultúry vlastne len preto, že sa jej nepáčili reakcie nejakých umelcov na bienále v Benátkach, tak už sa podprahovo vyhrážala riaditeľke Slovenskej národnej galérie odvolaním.
Ja si ale myslím, že verejné výberové konania, transparentné podmienky, za ktorých môžu byť vedúci zamestnanci odvolaní alebo obmedzené funkčné obdobia, kedy sa uchádzači uchádzajú na konkrétne obdobie s nejakým projektom, sú naozaj elementárnym štandardom vo všetkých civilizovaných krajinách a nielen, samozrejme, v oblasti kultúry, ale najmä v oblasti kultúry, ktorá si vyžaduje naozaj čo najslobodnejšiu doménu tvorby. A ako môžme tu, samozrejme, uvádzať rôzne negatívne príklady z výberových konaní, v konečnom dôsledku všetko sa dá nejakým spôsobom zmanipulovať, ale ono je to ako s tou demokraciou, že nie je to dokonalé, ale je to zatiaľ to najlepšie, čo sme vymysleli.
Takže myslím si, že táto novela zákona aj po tom pozmeňovacom návrhu, ktorý nič zásadné nemení, vracia nás o naozaj desaťročia dozadu. Pozmeňovací návrh sa nijako netýka napríklad tých funkčných období, ktoré sa do toho zákona o múzeách a galériách dostali len nedávno po dlhom volaní odbornej obce, lebo je to naozaj dobrá a osvedčená prax v HR a je štandardom aj v európskych kultúrnych inštitúciách.
Ja už som tu minule v rozprave v prvom čítaní spomínala, na aký veľký odpor tento zákon narazil, že proti nemu protestuje Rada galérií Slovenska, Zväz múzeí na Slovensku, že hovoria, že je to presný opak toho, čo by sa v kultúrnej politike malo robiť. A mňa opäť mrzí, že máme tu ďalší zákon, ktorý smeruje k rozkladu toho, čo funguje. Lebo ja by som sa už chcela dočkať v kultúre zákonov, ktoré niečo budujú, ale my zatiaľ tu stále rokujeme len o zákonoch, ktoré likvidujú to, čo tu zatiaľ funguje. Ja som tu pred chvíľou vo faktickej poznámke spomínala, že, že možno by ministerstvo mohlo aspoň svoju prácu, bežnú agendu konať a udeľovať tie dotácie, ktoré sú v ich moci, napríklad na program Obnovme si svoj dom, namiesto toho, aby likvidovalo iné inštitúcie a iné funkčné systémy.
Samozrejme, mohli by sme sa pýtať opäť, tak jak sme sa pýtali pri Fonde na podporu umenia, že s kým bol tento zákon prediskutovaný, kto si ho vlastne žiadal, keď všetky tie inštitúcie hovoria, že je zlý, prečo ho máme na stole ako poslanecký návrh, keď ide o vlastne nejakú relatívne zásadnú kultúrnopolitickú agendu, ktorú by malo riešiť ministerstvo kultúry, ktoré má na to aj všetky mechanizmy, aby to prerokovalo s tými dotknutými subjektami a zväzmi. A moja hlavná otázka znie, položila som ju aj na výbore a nedostala som na ňu odpoveď, že čo bude na Slovensku lepšie, keď sa prijme tento zákon. Čo sa zlepší vo fungovaní tých inštitúcií, keď budeme môcť odvolávať riaditeľov len tak, keď budeme ich môcť menovať bez toho, aby bolo verejné vypočutie, čo bude radikálne lepšie? Budú tie inštitúcie fungovať lepšie?
A tak si myslím, že namiesto toho, aby sme tu uľahčovali vládnej moci výmeny riaditeľov, by sme mali možno radšej diskutovať o tom, ako do tých kultúrnych inštitúcií pritiahnuť kvalitných ľudí, kvalitných, mladých, šikovných, vzdelaných ľudí, pretože tí ľudia tam pracujú naozaj častokrát za veľmi zlých finančných podmienok aj pracovných podmienok, obzvlášť keď sa bavíme o regionálnych a lokálnych múzeách a galériách, ako im zlepšiť tie podmienky, ako ich motivovať, ako ich inšpirovať k tomu, aby chceli v kultúre na Slovensku pracovať. Určite keby sme mali takýto zákon na stole, tak my určite by sme takéto zákony aj podporovali.
Len tu už sa znovu a znovu opakujeme, hovoríme vlastne to isté, čo sme hovorili v debate k zákonu o Fonde na podporu umenia. A znovu musím skonštatovať, že tento zákon, bohužiaľ, nikomu a ničomu nepomôže. Je podľa mňa veľká škoda, že tu na to plytváme draho zaplatený čas tohto zákonodarného zboru. A ja by som naozaj sa tu už chcela konečne baviť o zákonoch, ktoré budujú niečo na Slovensku, ktoré vytvárajú lepšie podmienky, a nie také, ktoré nás vracajú späť do minulosti.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

23.4.2024 o 15:08 hod.

Mgr. art.

Zora Jaurová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:24

Dana Kleinert
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
No, najprv chcem k niektorým výhradám. Takže Slovenská národná strana má tu všetky galérie a múzeá ovládnuť. Tak pokiaľ viem, tak v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva sú len galérie a národné múzeum. Neviem o ďalších, takže nejakých stovky a tisíce to asi určite nebudú, na župách nemáme také pozície, na samosprávach, to neviem úplne presne, ale tiež to asi nebude nič také. Takže to je už potom na zriaďovateľoch.
Ja osobne si myslím, že pokiaľ by prišlo k výmene nejakej erbovej kultúrnej inštitúcie, tak bude určite dôkladne zdôvodnená a nebude svojvoľná. A, samozrejme, že aj výberové konanie bude pod drobnohľadom médií pri takýchto inštitúciách, o tom vôbec nepochybujem, a teda zriaďovateľ bude veľmi musieť váhať, teda nie váhať, ale dať si pozor na to, aby to bolo naozaj odôvodnené, aby sa vybrala čo najkompetentnejšia osoba.
Čo sa týka banského múzea, častokrát v médiách tu boli informácie o tom, že nejaký trafikant, taký, onaký človek, nekompetentný nedajbože. Chcem len povedať, že to je človek, ktorý bol na pozícii námestníka tohto banského múzea, bol z vnútra inštitúcie, roky tam robil, v podstate celý profesný život, a teda určite nebol nejakým spôsobom nekvalifikovaný, nekompetentný, neznalý. Naopak, v predchádzajúcom volebnom období, a všelijakých ministrov sme mali, so všelijakým zafarbením, sa mohlo stať a asi aj stalo, že nie vždycky len odborné kritériá boli tie najlepšie. Čiže v prípade banského múzea to naozaj nebol človek mimo brandže, ktorý bol nejakým spôsobom niekde zboku dodaný. Bol to človek, ktorý celý život prežil v tom múzeu a na pozíciách až námestníka.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

23.4.2024 o 15:24 hod.

Mgr. art.

Dana Kleinert

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:24

Roman Michelko
Skontrolovaný text
Poslanec Dostál.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.4.2024 o 15:24 hod.

Mgr.

Roman Michelko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:24

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Jaurová, ja sa teda tiež pozastavujem nad tým, že aké dôvody viedli predkladateľov k predloženiu tohto návrhu zákona. Porovnávali ste vo svojom vystúpení tento návrh s predchádzajúcim návrhom, o ktorom sme rokovali, teda so zákonom o Fonde na podporu umenia. Napriek viacerým podobnostiam sú tam aj odlišnosti. Odlišnosti sú v tom, že pri tomto návrhu zákona, ktorý sa týka múzeí a galérií, bol ten zámer, ten hlavný zámer priznaný hneď na začiatku a teraz sa to iba tak mierne modifikuje, resp. zmierňuje. Pri tom predchádzajúcom návrhu zákona, ktorý sa týka Fondu na podporu umenia, bolo zjavné, že výsledná podoba zákona má byť iná, ako je ten návrh a to gro, tá podstata tam prišla až pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní cez spoločnú správu výborov, resp. cez pozmeňovák schválený na zasadnutí výboru. Ale druhý, podľa môjho názoru tiež dôležitý rozdiel je, že ja v zásade rozumiem, čo chce pán poslanec Michelko dosiahnuť zmenou zákona o Fonde na podporu umenia, lebo je nespokojný s tým, ako ten fond funguje, a myslí si, že keď tam budú nejakí iní ľudia o tom rozhodovať, nebudú tu mať konečné slovo komisie, ale rada a rada bude politicky dosadená, tak bude ten fond fungovať podľa jeho názoru lepšie. Ja si to nemyslím, ale rozumiem tomu, prečo to navrhuje. Ale prečo navrhuje meniť spôsob menovania a odvolávania šéfov múzeí a galérií? Tak to mi nie je jasné ani z dôvodovej správy, ani z jeho doterajších vystúpení v rozprave, lebo tam predpokladám, že nie sú také dôvody nespokojnosti, ktoré by, ktoré by vyjadril podobným spôsobom ako pri Fonde na podporu umenia. Čiže uniká mi zmysel celého návrhu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.4.2024 o 15:24 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video