12. schôdza

Len pár slov. Neviem, či úplne presne takáto formulácia bola, ale dobre, už nebudem hovoriť. Každý, kto pochopil z kontextu toho, čo som povedal, na to, samozrejme, niekto, aby chápal kontext, potrebuje istú mentálnu výbavu, že nastavenie zákona alebo nastavenie podpory kultúry národnostným menšín treba systémovo možno upraviť a bude to dlhšia diskusia a určite to nebude v tomto zákone. Tento zákon má jednu jedinú vec, aby do prípadnej zásadnej systémovej zmeny aj kultúra Vietnamcov mala šancu byť podporovaná z dneš... dneska fungujúcich podporných mechanizmov.
Neviem o tom, že by v tomto zákone mal byť nejaký zásadnejší pozmeňujúci návrh. Je to prvé čítanie. Predpokladám a viem, že na ministerstve sa komunikuje s vedením KULT MINOR. Buď je to konsenzuálna debata, vypiluvávajú sa nejaké úpravy, ktoré by možno pred budúcou, a nie je to celkom určite ešte dohodnuté, či bude zásadná zmena, alebo nebude, alebo bude len systém nejakých viacerých korekčných mechanizmov, ktoré zlepšia prácu tohto fondu. Takže toľko k tomu.
Naozaj, pôvodne som si myslel, že, že to bude naozaj konsenzuálne vec bez nejakých zásadnejších vecí. Troška sa to posunulo, ale však to už som zvyknutý. Takže prosím, samozrejme, predpokladám, že aj niektorí opoziční poslanci povedali, že nemajú zásadný problém, pokiaľ tam nebudú zásadné pozmeňováky v druhom čítaní, ktoré by menili charakter. Verím teda, že to môže prejsť viac ako koaličnou väčšinou, a myslím si, že debata povedala veľa.
Takže ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nechce, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Milana Garaja a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 245, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 258.
Dávam slovo poslancovi Rudolfovi Huliakovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Milana Garaja a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 245.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Milana Garaja a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom tohto návrhu je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych neziskových organizácií, ktoré predstavuje kľúčový prvok pre posilnenie dôvery verejnosti voči mimovládnym neziskovým organizáciám, formou zverejňovania informácií o daroch a darcoch, ak ich výška presiahne jednorazovo alebo v kumulatíve zákonom zadefinovanú hodnotu.
Zverejňovanie informácií o daroch a príspevkoch prináša viacero výhod.
Dôveryhodnosť a transparentnosť: Verejnosť má právo byť informovaná, odkiaľ pochádzajú finančné prostriedky mimovládnych neziskových organizácií pôsobiacich vo verejnom priestore. Zverejňovanie príspevkov a darov, pôžičiek umožní sledovať, aké zdroje mimovládne neziskové organizácie získavajú a akým spôsobom s nimi hospodária. Tento krok zvyšuje transparentnosť a dôveryhodnosť činnosti mimovládnych neziskových organizácií.
Lepšia kontrola toku finančných prostriedkov: Zverejňovanie detailných informácií o príspevkoch, daroch, pôžičkách umožní efektívnejšiu kontrolu sledovania toku finančných prostriedkov. Verejnosť aj orgány dozoru budú mať lepší prehľad o tom, ako sa tieto finančné prostriedky využívajú, budú schopní identifikovať prípadné nezrovnalosti či nevhodné použitie finančných prostriedkov. Nemenej dôležitým faktorom je, že predmetný návrh posilňuje ochranu spoločnosti pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochranu pred financovaním terorizmu prostredníctvom potencionálnych finančných tokov v procese hospodárenia mimovládnych neziskových organizácií.
Zvýšený tlak na zodpovedné hospodárenie: Verejnosť prostredníctvom zverejnených informácií o financovaní motivuje mimovládne neziskové organizácie k zodpovednejšiemu a transparentnejšiemu hospodáreniu. Vedie to tak k lepšiemu riadeniu finančných prostriedkov a zodpovednému nakladaniu s darovanými či požičanými prostriedkami.
Podpora dôvery a zapojenie verejnosti: Verejnosť a zainteresované strany budú mať možnosť lepšie porozumieť misii a činnosti mimovládnych neziskových organizácií prostredníctvom transparentného zverejňovania informácií o financovaní. Tento prístup môže podporiť dôveru a zapojenie verejnosti, ktorá bude mať jasnejší obraz o tom, ako sú ich príspevky využívané.
Zverejňovanie týchto informácií je teda krokom smerom k väčšej transparentnosti, kontrole, dôvere voči mimovládnym neziskovým organizáciám. Ide o opatrenie, ktoré je v prospech nielen samotných mimovládnych neziskových organizácií, ale aj verejnosti a širšieho spoločenstva, pretože prispieva k transparentnejšiemu a zodpovednejšiemu fungovaniu mimovládneho sektora.
Návrh zákona má pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, zlepšenie kontroly financovania sektora a sankcie za nesplnenie povinností plynúcich z právnych predpisov predstavujúcich potenciálne pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Z dôvodu rozšírenia zverejňovaných povinností dotknutých subjektov možno od verejnosti očakávať výraznejšiu a lepšiu kontrolu nad financovaním, resp. finančnými operáciami dotknutých subjektov.
Návrh zákona zavádza nové povinnosti pre mimovládne neziskové organizácie, čo má za vplyv negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, tie sú však zavádzané v dôsledku dosiahnutia vyššej transparentnosti a kontroly finančných operácií.
Návrh zákona nemá priame sociálne vplyvy na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi, v súlade s právom Európskej únie a v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi v súlade s právom Európskej únie a v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Teraz dávam slovo poslancovi Romanovi Michelkovi, ktorý bol určený ako spravodajca navrhnutým gestorským ústavnoprávnym výborom. Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som podľa § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 7. júna ´24 a gestorský výbor do 10. júna ´24.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal osem písomných prihlášok.
Za poslanecký klub SaS sa prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, keď som počúval úvodné slová pána poslanca Huliaka pri uvádzaní tohto návrhu zákona, tak som mal dojem, že vlastne je vedený snahou pomôcť tretiemu sektoru, pomôcť mimovládnym organizáciám, pomôcť tomu, aby požívali väčšiu dôveru verejnosti, aby lepšie fungovali, až sa teda človek sám seba pýta, že prečo taký odpor, prečo taká kritika voči takémuto dobrému a dobrými úmyslami vedenému návrhu zákona.
No, keby sme nevedeli, čo v skutočnosti v tom návrhu zákona je napísané a čo predkladatelia sledujú a kým sa inšpirujú, tak možno by sme sa mohli nechať učičíkať tými slovami o dôveryhodnosti a transparentnosti, lepšej kontrole toku finančných prostriedkov, zvýšenom tlaku na hospodá... zodpovedné hospodárenie a podpory, dôvery a zapojenia verejnosti. V skutočnosti je však tento návrh zákonom proti mimovládnym organizáciám, zákonom, ktorý má postihnúť mimovládne organizácie, onálepkovať ich, stigmatizovať organizácie, ktoré pre svoje pôsobenie získavajú finančné prostriedky aj v zahraničí. Čiže nie je to zákon na podporu mimovládnych organizácií, ale zákon proti mimovládnym organizáciám.
A je to náhoda, že o tomto návrhu rokujeme práve dnes, keby sme o návrhoch pána poslanca Michelka z oblasti kultúry rokovali rýchlejšie a nemali toľkí potrebu sa k nim vyjadriť, tak pravdepodobne by sme o tomto návrhu rokovali koncom minulého týždňa, ale teda vyšlo to tak, že o ňom rokujeme dnes a dnes doobeda sme rokovali o novele zákona o verejnom obstarávaní. A novela zákona o verejnom obstarávaní ide práve opačným smerom ako to, čo tu pán poslanec Huliak prezentoval, že je potrebné transparentnosť a lepšia kontrola finančných prostriedkov a zvýšený tlak na zodpovedné hospodárenie. A argumentuje sa tým, však, však dôverujme tým samosprávam, dôverujme aj štátnym orgánom, že keď budú obstarávať, tak budú obstarávať korektne, budú obstarávať v záujme verejného obstarávateľa, že nebudú podvádzať, že budú sa snažiť získať obstarávané tovary, služby a stavebné práce za čo najlepšiu cenu, tak ich nemusíme kontrolovať, nemusíme to zverejňovať, nemusíme postupovať podľa pravidiel. A to hovoríme o zdrojoch, ktoré sú vynakladané z prostriedkov, ktorými disponuje štát alebo samosprávy, teda verejná správa. Z peňazí, ktoré financujú daňoví poplatníci prostredníctvom daní, prostredníctvom odvodov, a tam je v poriadku, že bude menšia miera transparentnosti, že sa nebude musieť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, alebo že sa zvýšia limity a budú voľnejšie pravidlá, bude menej viditeľné, akým spôsobom sa verejný obstarávateľ dopracuje k tomu, kto dodá nejaký tovar alebo službu, alebo kto realizuje nejaké stavebné práce za verejné peniaze.
Ale tu, naopak, hovoríme o súkromných peniazoch, o peniazoch, ktorými disponujú mimovládne neziskové organizácie, čo sú subjekty súkromného práva, ktoré nehospodária s verejnými zdrojmi, aj keď niekedy sú z verejných zdrojov podporené, ale sú to súkromné subjekty, tak ako súkromné firmy, ako, ako živnostníci, a u tých hovoríme, že musíme zvýšiť transparentnosť, musíme, aby viac zverejňovali, musíme sa, musíme sa o nich dozvedieť, dozvedieť viac.
Aj v minulom volebnom období a neviem, či aj, aj v predminulom volebnom období tu boli návrhy, návrhy zákonov, ktoré išli podobným smerom. Prichádzali s nimi poslanci fašistickej strany a natvrdo hovorili, že takéto mimovládne organizácie, ktoré poberajú podporu zo zahraničia, majú byť označované ako zahraniční agenti. Tam to bolo povedané natvrdo. Teraz poslanci za Slovenskú národnú stranu prichádzajú s niečím, čo je veľmi podobné. Je to sofistikovanejšie, samozrejme, lebo, lebo ten fašistický návrh bol aj pobabraný, keď ho predložili prvýkrát a nepostihoval všetky typy mimovládnych organizácií, keďže jeden z typov mimovládnych organizácií sú neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešnú činnosť, tak na tie sa zameral, a teda zabudol napríklad na občianske združenia. Teraz je ten výpočet úplný, postihnuté sú aj občianske združenia, postihnuté sú aj nadácie, neinvestičné fondy a všetky typy mimovládnych, mimovládnych organizácií. Nebude sa používať termín zahraničný agent, bude sa používať termín príjemca zahraničnej pomoci, ale tá podstata je tá istá: označiť mimovládne organizácie, ktoré na svoju činnosť získavajú podporu aj v zahraničí, onálepkovať ich a urobiť ich menej dôveryhodnými v očiach časti verejnosti, ako keby to, že niekto poberá podporu zo zahraničia alebo je schopný získať si na svoju činnosť podporu aj zo zahraničia, znamenalo, že presadzuje záujmy zahraničia, že je nejako protislovenský. To je taká obľúbená rétorika pána premiéra aj viacerých predstaviteľov strany SMER, a teda aj Slovenskej národnej strany, že keď opoziční poslanci kritizujú politiku vlády, tak sú protislovenskí, keď mimovládne organizácie upozorňujú na korupciu alebo na, na podozrivé praktiky, ktoré by mohli znamenať korupciu, tak sú protislovenské, keď si europoslanci zvolení na Slovensku dovolia vysloviť nejaký kritický názor na to, čo robí slovenská vláda, tak sú protislovenskí, keď si novinári dovolia klásť kritické otázky a nepodkladajú sa vládnym politikom, tak sú protislovenskí. No tak teraz chceme onálepkovať časť organizácií, ktoré pôsobia, pôsobia v mimovládnom sektore, a označiť ich nie za protislovenské, ale za príjemcu zahraničnej pomoci. No ale však tí vaši už budú vedieť, čo to, čo to znamená.
Inšpiráciu ste zjavne hľadali v Maďarsku, podobný zákon majú aj v Putinovom Rusku, tam je to v drastickejšej verzii ako to, čo navrhujete, aj ako to, čo bolo, ako to, čo bolo v Maďarsku, tam sa s tým až tak nepáru, ale aj ten zákon, ktorý mali v Maďarsku, bol posúdený Súdnym dvorom Európskej únie a Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že ten zákon nie je v poriadku a Maďarsko ho muselo zrušiť.
Vy predkladáte veľmi podobný návrh zákona, ako bola tá právna úprava, právna úprava, ktorú malo Maďarsko. Navrhujete zaviesť označenie organizácie so zahraničnou podporou pre tie mimovládne neziskové organizácie všetkých typov, ktoré dostanú viac ako päťtisíc eur v kalendárnom roku, či už samostatne, alebo kumulatívne, priamo, alebo, alebo nepriamo, a potom by toto označenie mali používať, mali by ho používať všade. A mali by to uvádzať vo svojich výročných správach, mali by sa zaregistrovať a ak si nebudú plniť túto povinnosť, tak môže dať registrový úrad návrh na zrušenie tej organizácie. Pokiaľ ide o neziskové organizácie poskytujúce všeobecnoprospešné služby alebo nadácie alebo neinvestičné fondy, ktoré majú osobitnú právnu úpravu, osobitné zákony, ak nezaplatia pokutu, ktorá im bola stanovená pre nesplnenie, nesplnenie povinnosti nahlásiť, že spĺňajú podmienky pre označenie organizácie so zahraničnou podporou, alebo ak ide o občianske združenia alebo organizácie s medzinárodným prvkom, tak ich môže zrušiť priamo ministerstvo. Priamo ministerstvo bude to, ktoré môže zrušiť mimovládnu, mimovládnu organizáciu, ktorá má právnu formu občianskeho združenia, čo je úplne najčastejšia forma, forma mimovládnej, mimovládnej organizácie.
Tá maďarská právna úprava bola veľmi podobná.
=====

-----------------------------------------

Organizácie sa museli síce označovať už od 1 500 eur, ale ak súhrn príjmov presiahol 20 800 eur v kalendárnom roku, potom musela organizácia zasielať zoznam darcov. U nás je to už pri tých 5 000 osobách. A prokurátor mal právomoc kontrolovať dodržiavanie zákona a mal povinnosť vyzvať organizáciu, ktorá si splnila, aby si splnila tieto povinnosti najviac dvakrát a potom mohol navrhnúť zrušenie organizácie, pričom o tom rozhodoval súd.
U nás bude môcť tie občianske združenia zlikvidovať priamo ministerstvo. Ak porovnáme tieto dve právne úpravy, tú maďarskú, ktorú zrušil Súdny dvor Európskej únie, a tú našu, ktorú navrhujú poslanci SNS, sú veľmi, veľmi podobné, miestami až totožné, v niečom je ten slovenský návrh prísnejší ako maďarský voči mimovládkam, napríklad pokiaľ ide o hladinu vykazovania, vykazovania darov od určitej sumy alebo, alebo pokiaľ ide o možnosť zrušiť mimovládnu organizáciu bez toho, aby o tom rozhodoval súd, iba na základe rozhodnutia výkonnej moci, teda, teda ministerstva.
Eu... teda Súdny dvor Európskej únie konštatoval nesúlad maďarskej právnej úpravy vo vzťahu k voľnému pohybu kapitálu, čo je jedna zo základných hodnôt, pre ktorú bola Európska únia zriadená, a teda právo Európskej únie má prednosť pred právom členských, členských krajín a zákaz obmedzenia voľného pohybu kapitálu zahŕňa štátne obmedzenia, ktoré majú diskriminačnú povahu, keďže priamo alebo nepriamo zavádzajú rozdielne zaobchádzanie medzi vnútroštátnymi pohybmi kapitálu a cezhraničným pohybom kapitálu, ktoré nezodpovedá objektívnemu rozdielu medzi situáciami. A ten maďarský zákon kombináciou tých opatrení, ktoré obsahoval a ktoré obsahuje aj ten slovenský, či už ide o povinnosť registrovať sa, že organizácia dostáva peniaze zo zahraničia, alebo zasielať osobitný zoznam darcov zo zahraničia a to problematické používanie označenia organizácia s príjmami zo zahraničia, ako aj zverejňovanie tých súdov bráni podľa Súdneho dvoru Európskej únie voľnému pohybu kapitálu. Takže vy vlastne navrhujete právnu úpravu, o ktorej Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že nie je v poriadku, že nie je v súlade s právom Európskej únie, nie je v súlade so základnými zmluvami a základnými princípmi, na ktorých je založená Európska únia. Nie je v súlade s Chartou základných práv Európskej únie, ktorá garantuje právo slobodne sa združovať, a tými opatreniami, ktoré boli obsiahnuté v maďarskom zákone, bolo toto právo slobodne sa združovať narušené, lebo obmedzovalo fungovanie mimovládnych organizácií, obmedzovalo získavanie finančných, finančných prostriedkov pre tieto, pre tieto organizácie. Keď, keď sú tieto návrhy, s ktorými teda hovorím, že v minulosti prichádzali fašisti, vtedy našťastie neprešli, kritizované, že je to návrh, ktorý, ktorý má Rusko, autoritatívna diktatúra Vladimíra Putina, že je to, že je to právna úprava, ktorú malo Orbánovo Maďarsko ešte v čase, keď im to nezrušil Súdny dvor Európskej únie, tak sa obhajcovia takejto právnej úpravy odvolávajú na to, no však ale veď majú to aj Američania, aj oni majú ten zákon FARA, aj oni hovoria, že je potrebné registrovať, registrovať zahraničných agentov. Len tejto obrane akosi uniká kontext. Ten americký zákon je z roku 1938. Bol schválený v čase krátko pred začiatkom druhej svetovej vojny, v čase, keď v Nemecku vládli nacisti a snažili sa ovplyvňovať, ovplyvňovať iné krajiny. Tak áno, Spojené štáty si zaviedli právnu úpravu, že sa, že sa musia registrovať tí, ktorí pôsobia v prospech iných vlád a iných štátov. Nieže sú iba financovaní, samotný fakt financovania tam nebol, nebol rozhodujúci. Vy navrhujete zaviesť takúto právnu úpravu v čase, keď, áno, čelíme hybridným hrozbám, čelíme hybridným hrozbám zo strany Putinovho Ruska, zo strany Číny, ale ten návrh nesmeruje, nesmeruje ku nim. Financovanie zo strany Ruska, financovanie zo strany Číny býva skryté, málokedy býva, býva priznané. A keď to financovanie prichádza zo západných krajín, z krajín, ktoré sú spolu s nami členskými krajinami Európskej únie alebo členskými krajinami Severoatlantickej aliancie, teda združení, ktorých je Slovenská republika členom, tak to snáď nie je niečo porovnateľné s tým, ako keď sa Američania v čase pred druhou svetovou vojnou a v čase druhej svetovej vojny chránili pred vplyvom nacistického Nemecka alebo v časoch studenej vojny pred vplyvom komunistickej propagandy.
Krajiny Európskej únie, krajiny Severoatlantickej aliancie sú našimi spojencami a keď podporujú nejaké aktivity na území Slovenskej republiky, tak to nie je podpora aktivít, ktoré by smerovali proti Slovensku, ktoré by ohrozovali demokratický politický systém na Slovensku, ktoré by ohrozovali naše civilizačné, civilizačné smerovanie, ktoré by ohrozovali našu bezpečnosť, naopak, drvivá väčšina tej podpory ani nemá charakter politiky alebo, alebo vyjadrovania sa, vyjadrovania sa k politickým záležitostiam. A tým, že sme jeden celok, a to vyplýva aj z toho rozhodnutia európskeho súdu, teda Súdneho dvora Európskej únie, tak je predsa prirodzené, že máme tu voľný pohyb kapitálu, tovaru, služieb, osôb, ale aj myšlienok. Čiže aj dnes žijú aj na Slo... alebo pôsobia na Slovensku ľudia, ktorí pracujú na Slovensku a žijú, žijú v Rakúsku alebo v Maďarsku, alebo, alebo sú to slovenskí občania, ktorí dlhodobo žijú, žijú v iných krajinách. Čiže brániť pohybu, v tomto prípade, prípade kapitálu, je absolútne, absolútne neprimerané.
Čiže to, čo hovoríte v dôvodovej správe, a to, čo pán poslanec Huliak spomenul vo svojom úvodnom vystúpení, je v skutočnosti úplne naopak. Vám nejde o to pomôcť mimovládnym organizáciám, vám nejde o to zvýšiť dôveru verejnosti v mimovládne organizácie. Zajtra pravdepodobne budeme v priebehu pár minút hlasovať najprv o novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorá zníži transparentnosť používania verejných prostriedkov, a vzápätí bude parlament hlasovať o návrhu, ktorý má akože zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych, mimovládnych organizácií, ktoré používajú súkromné zdroje, ktoré nakladajú so súkromnými prostriedkami. A je teda zjavné, že chcete dať mimovládnym organizáciám nálepku. A ak niekto hovorí, že no čo je zlé na tej, na tej transparentnosti, tak zlé je práve to nálepkovanie, to označovanie. To je ako keby ste sa spýtali, čo je zlé, no tak keď štát označoval Židov židovskou hviezdou. No, mali tam židovskú hviezdu, no tiež to bola istá forma takto chápanej zvrátenej transparentnosti, že tí iní ľudia vedeli, že keď stretnú na ulici človeka a má židovskú hviezdu, tak je to, tak je to Žid. Ale to nebol, to nebol posledný krok, to bol, to bol jeden z prvých krokov a nasledovali oveľa hroznejšie veci, ktoré teda dúfam, že Slovenskej republike nehrozia, a ja teda pevne dúfam, že takýto návrh zákona nezíska podporu parlamentnej väčšiny.
Chápem, že poslanci Slovenskej národnej strany budú zaňho hlasovať. Chápem, že väčšina poslancov SMER-u má blízko k takémuto chápaniu mimovládnych neziskových organizácií ako nepriateľov, ale mám takú malú nádej, že v tejto podobe ten návrh nezíska podporu parlamentnej väčšiny a že tá tretia z koaličných strán, HLAS, ho nepodporí a ak ho aj podporí v prvom čítaní, tak nedopustí, aby takýto návrh, ktorý má miesto v Putinovom Rusku alebo v Orbánovom Maďarsku, platil aj na Slovensku. Platil, pokiaľ ho Súdny dvor Európskej únie nezruší. Lebo ešte raz, takýto zákon už bol Súdnym dvorom Európskej únie zrušený. Čiže, to nie je niečo také, že vyskúšame a uvidíme, či je to v poriadku. To je niečo také, že schválila Národná rada nejaký zákon, Ústavný súd ho zrušil, lebo je v rozpore s ústavou, alebo konštatoval nesúlad s ústavou a potom Národná rada sa rozhodne, že znova prijmeme rovnaký alebo skoro rovnaký zákon, o ktorom vieme, že je v rozpore s ústavou. No tak ak to schválite takto, ako je to navrhnuté, a podľa môjho názoru je to nevylepšiteľné, lebo je to zlé vo svojej podstate, tak schválite zákon, o ktorom už teraz budete vedieť, že je v nesúlade s európskym právom a že bude Súdnym dvorom Európskej únie zrušený. Ďakujem.

Na vaše vystúpenie pán poslanec evidujem osem faktických poznámok.
Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Gábor Grendel. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Dostál, pripomenul si, že politici ĽSNS presadzovali v minulom volebnom období označovanie mimovládnych organizácií ako zahraničných agentov. Rád by som preto pripomenul, že úplne rovnaké slová zvolil krátko po minuloročných parlamentných voľbách aj Robert Fico. V deň, keď podpisoval koaličnú zmluvu. Ohlásil, že sa na Slovensku, citujem, skončila éra politických mimovládnych organizácií a že sa mimovládne organizácie, že mimovládne organizácie musia byť označené za zahraničných agentov. Musia byť, povedal v tom čase budúci premiér. Náznaky o týchto jeho plánoch sa dostali dokonca aj do programového vyhlásenia vlády, kde sa píše, že vláda uznáva aj úlohu mimovládnych organizácií, nemôže však akceptovať, aby politicky zamerané subjekty, často financované zo zahraničia, netransparentne ovplyvňovali demokratickú politickú súťaž.
Čiže ak tu pán Huliak tvrdí, že cieľom tohto návrhu je posilnenie dôveryhodnosti mimovládnych organizácií, tak klame. Skutočným cieľom tohto návrhu nie je posilnenie, ale spochybnenie dôveryhodnosti mimovládnych organizácií. A nálepka o organizáciách so zahraničnou podporou poslúži len ako barlička pre politikov, ktorým sú zistenia niektorých mimovládnych organizácií nepríjemné. Bolo by chlapské, keby to pán poslanec Huliak ako jeden z predkladateľov na rovinu priznal a nesnažil sa skutočný zámer kamuflovať takýmito drzými klamstvami.

Pani poslankyňa Natália Nash.