12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia poslanci a poslankyne, začnem netradične a už na úvod poviem, že s úpravou, ktorá je predmetom predloženého návrhu, poslanecký klub Progresívneho Slovenska nemá zásadný problém.
Posun vekovej hranice na povinné nosenie lyžiarskej helmy z doterajších 15 na 18 rokov je pochopiteľnou reakciou na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu na slovenských zjazdovkách. Tá sa odzrkadľuje aj v rastúcom počte zásahov Horskej záchrannej služby v lyžiarskych strediskách v početných zraneniach a, bohužiaľ, aj v tragických udalostiach.
Prístup k otázke nosenia lyžiarskej helmy je rôzny naprieč krajinami. V susednom Rakúsku je nosenie povinné do pätnásť rokov, v Poľsku do šestnásť rokov, v Taliansku je povinné do 18 rokov, v Slovinsku a Chorvátsku je to do 14 rokov, vo Francúzsku, Švajčiarsku či Česku je nosenie iba odporúčané. Za zmienku stojí, že vo viacerých krajinách štátnu reguláciu nahrádzajú prísne pravidlá samotných lyžiarskych stredísk a v niektorých krajinách, napríklad vo Švajčiarsku, je viditeľná vyššia miera nosenia ochranných heliem aj napriek dobrovoľnosti. Prístup sa líši aj pri sankciách za porušenie, od odobratia skipasu až po vysoké pokuty. Veková hranica podľa predloženého návrhu, bude teda patriť k tým najvyšším v Európe. Je však podľa môjho názoru plne obhájiteľná. Na Slovensku často vidíme preplnené strediská a, bohužiaľ, aj mnoho lyžiarov a lyžiarok, ktorým Biely kódex nič nehovorí. Posilňovanie bezpečnostných opatrení je určite namieste.
A teraz prídu tie ale. S touto konkrétnou zmenou súhlasím, ale zaráža ma, že otvárate zákon o horskej záchrannej službe takýmto prázdnym návrhom. Keď som prvýkrát otvárala predložený poslanecký návrh, dúfala som, že bude minimálne inšpirovaný návrhom poslancov z roku 2023. Tento návrh rovnako upravoval nosenie lyžiarskej helmy z 15 na 18 rokov. Ale okrem toho prichádzal s viacerými podstatnými úpravami ohľadom fungovania samotnej Horskej záchrannej služby. Išlo napríklad o vypustenie legislatívnej skratky horská služba z dôvodu zameniteľnosti subjektov, o zabránenie zneužívania označenia Horská záchranná služba a znaku Horskej záchrannej služby, o uplatňovanie disciplinárnej pôsobnosti Asociáciou horských vodcov, o definovanie nových orgánov asociácie, a to disciplinárnej komisie a odvolacej komisie, o zavedenie inštitútu registrovaných osôb v asociácii horských vodcov, o úpravu registrácie a členstva v asociácii, o rozšírenie pôsobnosti asociácie vzhľadom na jej postavenie ako člena Medzinárodnej únie národných asociácií horských vodcov, o úpravu disciplinárnej zodpovednosti, o explicitné vymedzenie výcviku horských záchranárov, ako úlohy horskej záchrannej služby v záujme dosiahnutia súladu pri aplikácii predpisov na úseku ochrany prírody a krajiny a o ďalšie technické záležitosti. V tomto vidím v tomto návrhu naozaj nevyužitie možnosti upraviť aj veci, ktoré si zjavne žiadajú úpravu tohto zákona. K jeho schváleniu nechýbalo naozaj veľa. Návrh skončil v druhom čítaní s odporúčaním výborov schváliť. Následne sa proces ukončením schôdze pre politickú situáciu a predčasné voľby zastavil.
Vy ste si na otvorenie tohto zákona vybrali iba lyžiarske helmy, teda iba jediný riadok z pôvodného návrhu. Máme po lyžiarskej sezóne a toto opatrenie padne na úrodnú pôdu možno až s príchodom ďalšej sezóny. Máte čas. S počudovaním sa pýtam, prečo ste si nesadli s predstaviteľmi Horskej záchrannej služby, profesionálmi, aj dobrovoľníkmi a nezamysleli ste sa, ako sa dá pre nich urobiť ešte viac. Samotní horskí záchranári očakávajú viacero legislatívnych zmien, tak prečo tu ideme hlasovať iba o jednoriadkovom návrhu o lyžiarskych helmách. Veď pokojne stačilo urobiť tú bežnú prax, chytiť do rúk už hotový návrh zákona z minulého roka, ktorý už prešiel takmer celým legislatívnym procesom, prehodnotiť jeho ustanovenia a vybrať z neho potrebné úpravy a priniesť hodnotnejší materiál, ako je ten, čo ste nám sem predložili. Je to nevyužitá príležitosť. Hľadám za tým celým nejakú logiku, no zatiaľ mi z toho vychádza iba jedno. Počas sezóny sa udiali viaceré nešťastia, posledné veľké iba nedávno v marci. Treba teraz rýchlo ukázať, ako vám ide o bezpečnosť lyžiarov a lyžiarok, kým téma úplne nevychladne.
Ambasádorka pre ženský šport pani Tabák v príbehoch na svojich sociálnych sieťach 18. apríla napísala: „Predložili sme zákon, aj keď už nie som vaša poslankyňa. Ďakujem, Adam Lučanský, všetko sa dá, keď sa chce, ochrana športovcov, lyžiarov. Veľmi sa teším. Dám vám vedieť, keď sa to schváli. Na tomto zákone som pracovala už minulý rok, len SaS-ka sa spojila so SMER-om a odmietli hlasovať o prerokovaných zákonoch a ukončili schôdzu. Darebáci zo SaS-ky.“ Koniec citátu.
Tu sa mi trochu potvrdzujú moje predchádzajúce slová a zrejme ide z veľkej časti o lacné body do kampane, pretože dvaja kandidáti do europarlamentu sú predkladateľmi tohto návrhu a ďalšia kandidátka sa pasuje za jeho autorku. Ak však pani Tabák pracovala na návrhu už minulý rok a hovorí o tom pomerne komplexnom návrhu, ktorý som spomínala pred chvíľou, prečo vracia do pléna iba helmy? Odpoveď zrejme bude, lebo je to rýchle, ľahké a dobre sa to odprezentuje. Možno sa mýlim a už je na ceste rozsiahly pozmeňujúci návrh. Prajem si, aby bol a aby poslanci koalície urobili z návrhu hodnotnejší materiál na diskusiu a schvaľovanie, ktorý bude riešiť viac problémov ako len tento jeden vytrhnutý z kontextu.
Pre prípad, že nie, podniknem kroky smerom k tomu, aby v budúcnosti uzrela svetlo sveta kvalitnejšia úprava zákona o horskej službe. Keď už chceme chrániť lyžiarov viac, robme to poriadne a nebojme sa otvárať aj ďalšie témy. A poďme ešte ďalej. Za zamyslenie napríklad stojí absencia právnej úpravy, obmedzujúcej konzumáciu alkoholu na lyžiarskych svahoch alebo stanovujúca mieru tolerancie v prípade pozitívnej dychovej skúšky. Ale to by sa vám na Slovensku predávalo asi horšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za príspevok.
Ja by som tento, tento návrh odôvodnil z mojej strany ako tzv. hello, world, čiže prvý zákon, ktorý, ktorý v podstate realizujem. A jedna, jedna vec, ako mali ste, dobre ste identifikovali, bol jedna, jeden z dôvodov, prečo bol podaný bol aj deadline na predkladanie návrhov. Evidujem, samozrejme, aj na návrh, ako bol v roku ’23, ešte za bývalej vlády, ktorý sa vlastne podarilo dotiahnuť do konca. Ešte, samozrejme, prehodnotíme, že či je teda možné v tomto procese, že by, že by sme spustili procesy, aby sa zahrnuli aj predmetné veci, ktoré sa v minulom volebnom období riešili. Čiže nebojíme sa otvoriť ďalšie témy, aj čo ste spomínali.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem kolegyni Nash, toto je naozaj téma, ktorej málokto odborne rozumie, a som rada, že, že si sa k tomu vyjadrila. A zarezonovalo vo mne najmä to, že je tento návrh iste nevyužitá príležitosť. A asi ako najdôležitejšie vnímam práve to, čo odznelo, čo sa týka alkoholu pri lyžovaní, lebo tiež teda aj chodím lyžovať, aj chodím lyžovať so svojimi deťmi. Veľmi citlivo vnímam otázku bezpečnosti, a keď si uvedomujem, že akýkoľvek bufet (povedané so smiechom) pri lyžiarskej trati je aj uprostred dňa plný ľudí, ktorí tam popíjajú alkohol, tak naozaj si toto vnímam ako, ako obrovské, obrovské bezpečnostné riziko.
Čiže myslím si, že keď už sa tejto téme venujeme, tak naozaj by bolo vhodné sa pozrieť aj na ďalšie aspekty, lebo to je síce fajn, že dieťa bude mať helmu, ale tá otázka bezpečnosti zďaleka, zďaleka nekončí tam, takže ďakujem, ďakujem za vystúpenia.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa, ďakujem aj za tú rozpravu a úplne s vami súhlasím, že zákonne upraviť vekovú hranicu na nosenie prilieb na svahoch je asi to posledné, čo teraz trápi Horskú záchrannú službu. Nechcem tým povedať, že to nie je dôležité. Ale stotožňujem sa s tým, čo ste aj povedali, že sú krajiny, ktoré si myslím, že sú lyžiarsky oveľa niekde inde, ako je Slovensko, a napriek tomu tá hranica zákonne upravená je napríklad stále 15 rokov alebo niekde dokonca vôbec. Nesúvisí to s tým, či bude v zákone povinnosť nosiť prilbu, ale presne o tom, čo ste aj vy hovorili, že je tu treba hovoriť o súlade a zahrnúť do toho aj prevádzkovateľov lyžiarskych stredísk, lebo pri tomto návrhu sa treba pozrieť aj na to, aké kompetencie má Horská záchranná služba, akým spôsobom, ak sa toto aj upraví, aké sú možnosti Horskej záchrannej služby alebo kohokoľvek iného kontrolovať to, či ľudia, lyžiari do 18 rokov naozaj budú mať tie helmy. Je to aj otázka potom spojiť sa s poisťovňami, akým spôsobom poisťovne do toho budú vstupovať a akým spôsobom budú alebo nebudú kryté poistenia, pretože toto je to, čo trápi Horskú záchrannú službu, keďže tých zásahov je pomerne veľa, ľudia sú nedisciplinovaní, mnohí z nich nemajú aj poistky a toto všetko ide potom na vrub Horskej záchrannej služby.
Takže ja naozaj by som sa pridal k tým, ktorí hovoria, že by bolo dobré sa vrátiť k tomu pôvodnému návrhu zákona, ktorý pripravili poslanci v roku 2023, a to zhodou okolností poslanci z nášho hnutia. Tých úprav alebo tých návrhov v tomto návrhu bolo naozaj veľmi veľa, takže ja by som odporúčal pánovi Lučanskému, aby sa na to pozrel.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne kolegyni Nash za prepracovaný príspevok a, samozrejme, aj ja súhlasím s takýmto návrhom. Je to také preventívne opatrenie, to povinné nosenie, povinnosť nosenia prilieb do 18 rokov. A ja chodím lyžovať mojím synom a aj ja to považujem za samozrejmosť, že jednoducho takto fungujeme.
A vítam aj vaše slová, pán Lučanský, že teda zvážite to prepracovanie alebo pokračovanie v návrhu tohto zákona, aby to bolo naozaj komplexne riešené. Ale aj kolegyne spomínali, že to nosenie prilieb je vlastne iba taká tá, to A, ale to B, ktoré nás tam na tom svahu ohrozuje, to je naozaj to nešportové a častokrát aj nebezpečné správanie ostatných lyžiarov, takže prosím, poďme to riešiť naozaj komplexne. Ako hovorila kolegyňa Nash, máte na to čas. A neriešme to teraz narýchlo len preto, že pani údajná predkladateľka, pani Tabák, kandiduje do Európskeho parlamentu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne všetkým za reakcie.
Ďakujem aj pánovi kolegovi Lučanskému, že teda je to iba také to hello, world, takže dúfam, že sa teda inšpirujete, lebo naozaj je to úplne legálna cesta zobrať ten návrh, ktorý už bol spracovaný, pravdepodobne aj prediskutovaný, prešiel MPK, prvým, druhým čítaním, takže určite, určite sa spojte aj s tými predkladateľmi.
Ďakujem, Tina, aj z osobnej skúsenosti. Ja tiež mám dve deti, čiže tiež, tiež som lyžovala, tiež som tŕpla, kedy náhodou nejaký neukáznený lyžiar proste nevrazí do tých detí a podobne, takže ako prilbu nosím aj ja 10 rokov, bez nej by som neišla na lyžiarsky svah a je to proste jedna, je to dobrovoľná vec a je to proste dobrá vec. Aj keď teda chápem aj, aj toto, že môže to byť aj v zákone.
Ďakujem aj, pán Mikulec, za váš, za váš koment, že treba to zobrať naozaj komplexne. Treba zo všetkých uhlov sa na to pozrieť, treba zapojiť do pripomienkovacieho procesu aj prevádzkovateľov, Horskú záchrannú službu, máme aj dobrovoľnú záchrannú horskú službu, ktorá napríklad bojuje s financovaním, pretože sa nedokáže porovnávať s financovaním, ktoré je pri profesionálnej horskej záchrannej službe. Oni majú tiež obrovské množstvo mechanizmov a prostriedkov a musia to financovať z občianskych združení, čo teda nie je úplne férové, ale pritom majú na tých kopcoch a zjazdovkách rovnaké kompetencie ako tí profesionáli, takže tam by bolo treba nastaviť aj nejaké naozaj financovanie aj týchto dobrovoľných horských záchranných služieb.
A tá vymožiteľnosť to tiež je naozaj dobré sa na to pozrieť, že kto by to mal kontrolovať, kto bude oprávnený napríklad dávať aj fúkať, keby sme sa venovali aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je zintenzívniť podporu domáceho cestovného ruchu prostredníctvom rozšírenia foriem uplatňovania rekreačných poukazov zamestnanca a tým maximalizovať poskytovanie respektíve využívanie rekreačných poukazov. Zámerom zavedenia rekreačných poukazov bolo pozitívne naj... bolo pozitívne vplývať najmä na ekonomicky aktívnych obyvateľov Slovenskej republiky dosahujúcich nižší disponibilný príjem, ktorí si dovtedy nemohli dovoliť ani jednu rekreáciu ročne.
Nemenej dôležitým zámerom bola aj skutočnosť, že ubytovacie zariadenia hotelového typu na Slovensku mali spomedzi európskych krajín jednu z najnižších mier vyťaženosti, čo mohlo mať za následok aj hrozbu prepúšťania zamestnancov pracujúcich v ubytovacích službách a v službách nadväzujúcich na tieto služby. Rekreačný poukaz prostredníctvom inštitútu Zákonníka práce príspevku na rekreáciu zamestnancov v súčasnosti vytvára možnosť a zvyšuje motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov a ich najbližších rodinných príslušníkov stráviť dovolenku v Slovenskej republike za finančne zvýhodnených podmienok.
Podstatou rekreačného poukazu bolo predovšetkým stimulovať zvýšenie počtu prenocovaní na území Slovenskej republiky a rozvoj nadväzujúcich služieb. O úspešnosti rekreačných poukazov hovorí aj niekoľko štatistických ukazovateľov. Na základe údajov o prenocovaniach, obsadenosti a návštevnosti v zahraničí, zohľadňujúc ekonomickú výkonnosť sektora a počet obyvateľov, je možné porovnávať štáty s podobným rozsahom turizmu. V prípade Slovenskej republiky sa pozitívne prejavilo uplatnenie aktívnych nástrojov politiky podpory a rozvoja domáceho cestovného ruchu, a to predovšetkým zavedením rekreačných poukazov, ako aj zníženie DPH na ubytovanie. To malo za dôsledok zvýšenie počtu prenocovaní, obsadenosti ubytovacích kapacít mimo sezónnej vyťaženosti, ale aj podporu a čiastočnú stabilizáciu podnikateľského sektora v oblasti domáceho cestovného ruchu. Tým sa Slovenská republika stala v uvedenej oblasti viac ako, viac konkurencieschopnou v komparácii predovšetkým s krajinami Vyšehradskej štvorky.
Porovnanie členských štátov EÚ s podobnou mierou prenocovaní domácich turistov na obyvateľa indikuje, že od roku 2010... 2019 sa tempo prenocovaní slovenských domácností... domácich turistov napriek zavedeným obmedzeniam v súvislosti s ochorením Covid-19 výrazne zrýchlilo. Oproti januáru 2018 bol počet prenocovaní domácich turistov na Slovensku o 28 % vyšší, zatiaľ čo priemer porovnateľných krajín bol vyšší iba o 9,5 %. Prenositeľnosť rekreačných poukazov na rodiča zamestnanca má plošne podporiť možnosť využívania rekreačných poukazov zamestnanca a maximalizovať efektivitu ich pozitívnych vplyvov. Vďaka možnosti prenosu rekreačného poukazu bude mať rodič zamestnanca s nižším disponibilným príjmom väčšiu možnosť zúčastniť sa na jednej rekreácii počas roka, ktorá je potrebná na regeneráciu fyzických a psychických síl a zvýšenie kvality života.
Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, má pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pričom v danej súvislo súvislosti je možné očakávať veľmi mierne, mierne zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv z väčšej spotreby služieb domáceho cestovného ruchu markantnejším využívaním rekreačných poukazov. Očakáva sa mierne zníženie príjmov na dani z príjmu z dôvodu, že príjem zamestnanca z príspevku na rekreáciu je oslobodený od dane z príjmov, a tiež s tým príspevkom spojené výdavky, náklady si zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov.
Očakávať je možné aj mierne zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu z dôvodu, že mnohí zamestnanci štátu môžu požiadať o príspevok na rekreáciu pre svojho rodiča. Predkladaný návrh má zákona má pozitívne a negatívne vplyvy... (Krátka pauza.) Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavu Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s paragrafom 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 248. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z paragrafu 73 Zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla v tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 233 zo 4. apríla 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady a vážené kolegyne a kolegovia, rokujeme o návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon Zákonník práce a zákon o podpore cestovného ruchu, a teda, zjednodušene povedané, možnosť používania rekreačných, poukazov sa rozširuje aj o... o rodičov zamestnanca.
Samotný inštitút príspevku na rekreáciu alebo rekreačných poukazov bol, bol zavedený tiež z iniciatívy, vtedajšieho predsedu Národnej rady Andreja Danka a predsedu SNS, a teda jeho kolegov s tým, že je potrebné podporovať cestovný ruch, tak, tak sa zvolila metóda, keď ten cestovný ruch nepodporoval štát, ktorý sa ho rozhodoval podporiť, ale podporujú ho zamestnávatelia, ktorí majú povinnosť prispievať svojím zamestnancom na rekreáciu. Nie všetkým, až, až takým, čo odpracujú 12 mesiacov, nie v plnej výške, ale, ale teda je to iba príspevok do, myslím, 55 % a je to, je to, samozrejme, aj celkovo, celkovo, limitované. Ale v podstate, ak chce štát podporovať cestovný ruch, tak by mal na to vyčleniť zdroje a mal by cestovný ruch podporovať, podporovať sám. Ale teda takto sa našla forma, aby štát podporil cestovný ruch a až tak veľa ho to nestálo, aj keď, samozrejme, aj štát je zamestnávateľ, čiže aj štát, keď prispieva svojím zamestnancom, tak ho to niečo stojí, ale primárne to stojí niečo súkromných, súkromných zamestnávateľov, ktorým to spôsobuje ďalšie výdavky.
No a prečo teda sa zvolila táto forma? Teda že nie, že, štát by dával príspevky dôchodcom na cestovný ruch na území Slovenskej republiky, alebo, alebo školopovinným deťom alebo všeobecne každému by dával príspevky, tak bolo by to drahé, ale muselo sa to nejako zdôvodniť. A to zdôvodnenie bolo, že zamestnanci potrebujú nejakú rekreáciu na to, aby sa, aby sa zotavili, a teda aj pán predkladateľ citoval tu z dôvodovej správy k tomu predchádzajúcemu návrhu, kde sa hovorilo, že zavedzením... zavedením tohto nového inštitútu sa očakáva pozitívny vplyv najmä na ekonomicky aktívnych obyvateľov Slovenskej republiky dosahujúcich nižší disponibilný príjem, ktorí si doteraz nemohli dovoliť ani jednu rekreáciu ročne. Títo obyvatelia vrátane ich najbližších rodinných príslušníkov by si tak mali môcť dovoliť aspoň jednu rekreáciu ročne potrebnú na, na regeneráciu fyzických a psychických síl a zvýšenie kvality ich života.
Čiže áno, chceme podporiť domáci cestovný ruch to je, to je jeden zámer, ale teda prečo to spravíme tak, že nie štát bude dávať príspevky, ale tú, tie náklady majú znášať zamestnávatelia, ktorí majú prispieť svojim zamestnancom? To zdôvodnenie a jeden z účelov, prečo sa tie rekreačné poukazy vôbec zaviedli, je, že ekonomicky aktívni obyvatelia, najmä tí, ktorí dosahujú nižší disponabilný príjem, si nemôžu dovoliť jednu, jednu... ani jednu rekreáciu ročne, tak touto zmenou im to umožníme.
To, s čím prichádzate teraz, v podstate popiera ten druhý z deklarovaných účelov, pretože umožní využívať rekreačné poukazy nielen, nielen samotným zamestnancom, ale aj ich, aj ich príbuzným, teda konkrétne, konkrétne rodičom. Doteraz bolo možné, aby tieto prostriedky, rekreačné poukazy zjednodušene, mohli na svoju rekreáciu využívať buď samotní zamestnanci, alebo teda ich najbližšia rodina, čiže manžel, manželka a ich deti. Na spoločne strávenej, strávenej dovolenke, lebo teda, samozrejme, že tie náklady vznikajú, vznikajú celej rodine. A vy, čo teraz navrhujete je, že aby sa to rozšírilo aj o rodičov, a... a tí rodičia to môžu ale využiť, využiť aj samostatne. Kým doteraz to bol, to bol, inštitút určený na to, že zamestnanec dostane rekreačný, rekreačný poukaz a môže ho využiť buď na svoju dovolenku, alebo môže, môže tým hradiť aj nejaké náklady, ktoré vzniknú na dovolenke jeho najbližšej rodine, pokiaľ je s ním na tej dovolenke. Vy teraz navrhujete, že môžu to využiť rodičia a môžu to využiť aj, aj, aj rodičia samostatne. Tak tomu celkom nerozumiem a poprosil by som o vysvetlenie, že aký, aký to má teda účel, aby bol takýto inštitút v Zákonníku práce, lebo môžem s tým nesúhlasiť, nemyslím si, že štát má prenášať, podporu cestovného ruchu na zamestnávateľov. Sa domnievam, že štát má minimálne zasahovať do, do ekonomiky a nemal by finančne podporovať to alebo ono, ono ekonomické odvetvie, ale ak už to ide robiť, no tak to má robiť spôsobom, že, že prispeje, prispeje sám zo svojich, zo svojich prostriedkov, resp. zo štátnych prostriedkov, ktoré sú prostriedky všetkých daňových poplatníkov, nemá to prenášať na zamestnávateľom a hovoriť zamestnávateľom, že majú, majú podporovať domáci cestovný ruch oni zo svojich prostriedkov.
Ale dobre, zvolila sa forma, ktorá sa tvári, že to nie je len o podpore cestovného ruchu, ale je to aj o tom, aby si zamestnanci mohli oddýchnuť, aby sa mohli zrekreovať, aby sa zrekreovali, zrekreovali na Slovensko, dobre tak sa zaviedol príspevok, zaviedli sa rekreačné poukazy, ktoré môžu využiť zamestnanci buď sami, alebo teda so svojou manželkou, manželom či, či deťmi, keď idú s nimi na dovolenku, ale teraz vy navrhujete zmeniť filozofiu toho, že v zásade podľa toho, ako je ten text návrhu zákona napísaný, môže zamestnanec posunúť, posunúť ten rekreačný poukaz na svojich rodičov a tí pôjdu na dovolenku.
A ako toto pomôže, pomôže tomu zamestnancovi? Áno, asi mu to urobí, urobí radosť, že, že teda venuje, bude mať nejaký darček pre svojich, pre svojich rodičov, ale ako je opodstatnené, aká je legitimita toho, aby zamestnávatelia platili darčeky príbuzným svojich zamestnancov? Lebo z môjho hľadiska je, hovorím, je sporné už to, že by, že zamestnávateľ má platiť, alebo prispievať na dovolenku svojho zamestnanca, ale dobre, tak rozumiem aspoň tej logike, len nerozumiem logike toho, že, že zamestnávateľ má platiť dovolenku rodičom zamestnanca. Dokonca nie takú dovolenku, keby tam bolo napísané, že tak ako to bolo doteraz, že, že dieťa ide so svojim rodičom na dovolenku, a teda prispeje mu zamestnávateľ, môže na to použiť rekreačný poukaz, ale, ale to, z tohto textu vyplýva, že rodič pôjde sám alebo rodičia zamestnanca pôjdu pôjdu sami na dovolenku na Slovensku a môžu na to použiť rekreačný poukaz toho zamestnanca.
Čiže aký, z akého dôvodu budeme zamestnávateľov nútiť, aby platili samostatné dovolenky rodičov ich zamestnancov? To by ma naozaj zaujímalo, že, že prečo si myslíte, že toto patrí do, do Zákonníka práce, lebo podľa môjho názoru určite nepatrí.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené dámy, páni, nuž vypočul som si pozorne aj návrh zákona som si preštudoval, aj to, čo povedal predrečník kolega Dostál, a chcel by som vás, sa podeliť s vami o taký, o takú, o taký výrez, takú exkurziu do dôsledkov prijatia tohto zákona do školského rezortu.
Školy sú zamestnávatelia, ktorí majú zväčša počet zamestnancov okolo práve tej päťdesiatky, 49 je to kritické číslo, o ktorom hovoríme, že keď ma zamestnávateľ toľko zamestnancov, tak už sa naňho sťahuje účinnosť tohto zákona a musí prispievať 55% na tieto náklady.
Nuž nedávno som robil takú analýzu, porovnával som právnu situáciu v oblasti riadenia škôl zvnútra, zvonka, do roku ’89 a v roku 2024. Teraz na to nemám priestor ani to nie je téme tohoto bodu zákona, ale poviem vám len zistenie. Riadenie školy sa zmnohonásobilo čo do zákonom uložených povinností vedenia školy. Dnes má škola viacero pánov, o tom ste už počuli od nás z rezortu viacero. Máte tam zamestnancov, ktorí sú v rámci prenesených kompetencií zamestnancami školy a platení zo štátneho rozpočtu, máte tam napríklad pani vychovávateľky v školskom klube detí, ktorí sú financované z originálnych kompetencií, a na nich sa nebude vzťahovať potom táto možnosť, táto povinnosť.
Jednoducho už dnes máme situáciu v školách neúnosnú na to, aby sme zaťažovali ďalšou agendou, dokonca agendou nesúvisiacou s činnosťou škôl a školských zariadení, aby školy zo svojho podfinancovaného stavu z peňazí, ktoré majú, mali dávať na dovolenky rodičov zamestnancov, ktorí na týchto školách sú, a to ešte ani nie všetkých rovnako spravodlivo, takže za mňa je to veľmi, a teda (povedané so smiechom) a dovolím si povedať, že nie len, nie je to len môj súkromný názor alebo názor poslanca Národnej rady, je to názor, ktorý zdieľam s odbornou verejnosťou v oblasti školstva. Jednoducho nás prekvapuje nemilo tento, tento návrh zákona kvôli tým dôvodom, ktoré som povedal, jednoducho že zaťažujeme školy ďalšou povinnosťou, ktorá dokonca ani nesúvisí s starostlivosťou o fyzickú, mentálnu, duševnú kondíciu a stav ich kmeňových zamestnancov. Majú to robiť, má to robiť vedenie školy, ktoré nemá dostatočný aparát podľa mňa ani zabezpečenie zo strany zákona, zo strany štátu. To, aby si vedeli plniť všetky zákonné povinnosti, ako to od nich očakávame v situácii, kedy od nich očakávame, že sa popasujú s kurikulárnou zmenou, že posunú túto republiku na dlhej trati k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou, že budú produkovať mladých ľudí, ktorí budú chcieť zostať na Slovensku a ktorí dokážu zabezpečiť sebe i nám vyššiu kvalitu života.
Tak v tejto situácii im ideme dať na krk niečo, že majú školy a školské zariadenia sanovať alebo pomáhať cestovnému ruchu, to je proste absurdné. Ja dúfam, že teda nebude prijatá tá, ten, táto novela zákona, a prihováram sa za to v mene zdravého rozumu a to, čo má robiť aj zamestnávateľ typu škola, školské zariadenie predovšetkým.
Ďakujem vám za pozornosť.