12. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.4.2024 o 15:40 hod.
Ing.
Ivan Hazucha
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Kultúra má nejakého konečného spotrebiteľa alebo konzumenta a takým som aj ja, takže taký je aj môj názor. A tá, tá skupina je do veľkej miery nespokojná. To, že nejaká skupina, práve tá vaša, je aj spokojná, to je prirodzené, ale aj názor, že to doteraz fungovalo dobre, je iba názor váš a podľa mňa menšej časti konzumentov kultúry.
Rozpracované
Vystúpenia
15:24
Vystúpenie v rozprave 15:24
Andrej DankoDo rozpravy je prihlásená poslankyňa Kleinert. Pripraví sa poslanec Dostál.
Do rozpravy je prihlásená poslankyňa Kleinert. Pripraví sa poslanec Dostál.
Vystúpenie v rozprave
23.4.2024 o 15:24 hod.
JUDr.
Andrej Danko
Videokanál poslanca
Bez reakcie pani poslankyne.
Do rozpravy je prihlásená poslankyňa Kleinert. Pripraví sa poslanec Dostál.
Rozpracované
15:25
Vystúpenie v rozprave 15:25
Dana KleinertPo dlhšom čase sa tak otvoril česko-slovenský pavilón a naša kvalitná a v medzinárodnom meradle zaujímavá slovenská expozícia. Chcem týmto vyjadriť moju plnú podporu slovenskej kultúrnej obci, ktorú sa nekultúrnym, hulvátskym spôsobom snaží umenšiť, hanobiť či rozoštvať premiér Fico za tľapkania ministerky Šimkovičovej. Premiér Fico, ako aj samotná náhodná ministerka kultúry nielenže nechápu podstatu služby občanom a občiankam Slovenska, v tomto prípade rezortu kultúry, kde ministerka nemá byť ministerkou jej vybraným kamoškám, ale má chrániť, zveľadovať a rozvíjať celý segment. V skutočnosti robia presný opak, vykrikovaním o slovenskosti a odporným hanobením iných ľudí, vulgárnymi rečami a správaním konajú protislovensky, ťahajúc nás niekam do stredoveku a na hanbu celej Európy.
Slovenská kultúra našťastie nie je Fico, našťastie nie je Šimkovičová ani Machala či iní ideologickí nochsledi. Slovenská kultúra tu je a bude a bude po nich a na toto obdobie sa bude spomínať ako na jedno z najhorších, najzbytočnejších, najtrápnejších a v skutočnosti takéto kroky vlády ju samu krok po kroku položia. Jedným z takýchto krokov je aj Fond na podporu umenia a jeho likvidácia a druhý je aj tento predložený návrh zákona. Nielenže ho odborná obec ani nechcela, ale aspoň teda je aj škodlivý. Presne v duchu práce nominantov Slovenskej národnej strany.
Návrh poslaneckého zákona o múzeách a galériách hovorí o potrebe, citujem, pružnejšej manažérskej výmeny. Pod pružnejšou manažérskou výmenou si ministerka kultúry prostredníctvom poslancov a poslankyne podávajúcich tento návrh predstavuje bez udania dôvodu na ako dlho chce a bez povinného verejného výberového konania vymieňať ľudí vo vedeniach galérií či múzeí.
Inak, tuto by som sa chcela pristaviť ešte na sekundu, lebo na výbore pre kultúru a médiá, pán Michelko, vy ste hovorili teda, že odstránenie nutnosti absolvovať verejné výberové konanie je teda dané aj preto, že nechcete nútiť samosprávy robiť drahé riešenia ohľadne týchto výstupov. No, akože neviem, v akom storočí sa nachádzame, ale na to, aby sme mali verejný výstup, stačí jeden obyčajný smartfón a prístup na internet. Tak to robíme aj my napríklad u nás v samospráve, nestojí to takmer nič.
A skúsim teda podrobnejšie rozobrať tento návrh. Navrhujú sa tu zmeny ako napríklad doplnenie takzvanej legálnej definície pojmu štandardy múzeí a galérií. Citujem: "Štandardy múzeí a galérií sú merateľné, porovnateľné alebo iné hodnotiace ukazovatele odporúčaného priestorového, finančného a personálneho zabezpečenia múzeí a galérií a úrovne kvality plnenia základných odborných činností a iných činností múzeí a galérií." Koniec citátu.
Ruší sa päťročné funkčné obdobie riaditeľa, riaditeľky múzea, galérie predpokladané zákonom. Je tu jedna aj pozitívna vec a to, že sa ruší zákaz odvolania riaditeľky múzea bez udania dôvodov. V danom kontexte je to však pramálo, aj keď teda dá sa tento krok nejako oceniť. Ruší sa verejné vypočutie uchádzačov na post riaditeľa, riaditeľky múzea a galérie. Zavádza sa len výberové konanie bez verejného vypočutia.
No a aké sú naše výhrady voči predloženému návrhu zákona? Zásadné sú napríklad aj tie k zrušeniu verejného vypočutia a päťročného funkčného obdobia štatutárneho orgánu. Mnohé tu už povedala moja kolegyňa Zora Jaurová. Navrhovaná novela popiera základné princípy a postupy týkajúce sa odbornosti, transparentnosti a manažérskej zodpovednosti. Navrhovaný model riadenia je v rozpore aj s programovým vyhlásením vlády; opäť raz tu máme takýto návrh zákona v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Vyhlásenie vlády avizuje systémové opatrenia, navrhovaný model riadenia však, naopak, podporuje nesystémové opatrenia a motivuje k rezignácii na dlhodobé stratégie.
Vyhlásenie vlády avizuje dialóg s kultúrnou verejnosťou, avšak zrušenie verejného vypočutia dialóg s kultúrnou verejnosťou, naopak, úplne vylučuje. Je to práve súčasne platný model, ktorý najlepšie realizuje deklarované ciele v programovom vyhlásení vlády, tak aký je dôvod ho rušiť? Neobmedzený mandát štatutárov sa v minulosti ukázal ako neúčinný a nielen teda že on spiatočnícky pôsobí, on takým aj naozaj je. Stanovenie určitého obdobia funkčného výkonu pôsobí ako efektívny stimul pre motiváciu, umožňuje hodnotenie výkonnosti a úspechu aktuálneho vedenia a smerovania organizácií a inštitúcií. Dlhé roky sa odborná obec snažila presne o to, aby v kultúrnych inštitúciách neboli na dlhé roky či desaťročia zabetónovaní ľudia, ktorí tam našli už len pohodlné miesto bez nejakých špeciálnych nárokov. Pred pár rokmi sa tento systém zaviedol a ukazuje sa ako naozaj dobrá prax, tak prečo teda ho chcete likvidovať?
Limitované obdobie na strane štatutára alebo vedúceho pôsobí na vyššiu motiváciu, akceleráciu v pracovnom výkone. Na strane zriaďovateľa zas vedie k vyššej reflexii stavu a aktivít inštitúcie, aktualizácií vlastných očakávaní a podobne. Odborná, ale aj širšia kultúrna verejnosť Slovenska vníma päťročné funkčné obdobie ako primeraný časový rámec pre realizáciu výziev štatutára, vedúceho predstavenú vo verejnom výberovom konaní. Tento časový limit je na rozdiel od jeho zrušenia štandardným európskym nástrojom kultúrnej politiky, ktorého efekt spočíva okrem iného v možnosti pružnejšej manažérskej výmeny na riadiacich postoch, to znamená, že v praxi maximálne päť rokov s možnosťou opätovnej obhajoby mandátu; pri spochybneniach alebo neplnení cieľov teda je to obdobie aj kratšie, samozrejme. Verejné vypočutie predstavuje kľúčovú časť výberového procesu, kde sa zvyšuje transparentnosť výberu. Verejné vypočutie umožňuje odbornej, ale aj laickej verejnosti, ale najmä tej odbornej, overiť kvalifikáciu kandidátov. Ale dôležité na takomto procese je aj to, že on poskytuje tomu vybranému kandidátovi alebo kandidátke oprávnenú legitimitu, ktorá je na začiatku nového pôsobenia veľmi dôležitá. Ak sa povinnosť verejného vypočutia zruší, hrozí tu reálne riziko nejasného a neodborného postupu pri výbere štatutárnych orgánov alebo vedúcich pracovníkov.
A chcela by som ešte niečo k tým štandardom múzeí a galérií vo svete a na Slovensku. Štandardy nie sú nejakou novinkou, to treba povedať, vždy je však dôležité vidieť kontext. Medzinárodné organizácie, ako napríklad medzinárodná rada múzeí, vytvárajú a aktualizujú svoje štandardy, aby odrážali najlepšie praxe a boli prispôsobené meniacim sa potrebám múzeí a galérií a ich publika. Štandardy, ony pokrývajú rôzne aspekty tejto praxe, napríklad v oblastiach, ako je zbierková politika, výstavná prax, vzdelávanie a verejné programy, starostlivosť o zbierky, dostupnosť a prístupnosť, ale aj etické štandardy, kde sa zaoberajú otázkami, ako sú pôvod a vlastníctvo objektov, transparentnosť v operáciách a integrita vo vzťahoch s verejnosťou a inými inštitúciami. Taktiež aj manažment a financovanie, kde sa riešia efektívne riadenie zdrojov, správne finančné riadenie a strategické plánovanie pre udržateľnosť inštitúcie.
Pokusy o vypracovanie múzejných štandardov v Slovenskej republike trvajú v múzejnej obci už niekoľko rokov, nebol zatiaľ vypracovaný, predložený a schválený žiaden kompletný materiál, s ktorým by sa mohli múzeá zapísané v registri múzeí a galérií Slovenskej republiky oboznámiť a riadiť sa ním. V roku 2017 v rámci projektu zväzu múzeí na Slovensku štandardy odborných múzejných činností na Slovensku, podporenom Fondom na podporu umenia, vypracoval autorský kolektív materiál, ktorý bol predstavený múzejnej odbornej obci. Písomnou i ústnou formou sa odborní pracovníci slovenských múzeí mohli k obsahu vyjadriť a následne bol pôvodný materiál upravený. Ale! Štandardy múzeí a galérií predkladateľ pozmeňovacieho návrhu žiadnym spôsobom neodôvodňuje, bližšie nerozvíja a ani nevysvetľuje. Neboli prediskutované s odbornými organizáciami, ktoré pôsobia v rezorte. A práve sme počuli, že taká iniciatíva tu už bola, respektíve je.
V súvislosti s čerstvou skúsenosťou s Fondom na podporu umenia, s RTVS, s Kunsthalle, s Bibianou, ale aj s množstvom, jemne povedané, nemúdrych verejne vyjadrených názorov a krokov ministerky Šimkovičovej máme veľmi dôvodnú obavu, že štandardy, v úvodzovkách, budú využité, pardon, zneužité ako nástroj politického zasahovania do výstavných programov týchto inštitúcií. Typickými príkladmi, ako by eventuálne mohlo politické vedenie zasahovať cez štandardy do výstavných programov, sú nasledovné. Napríklad financovanie. Štandardy a smernice môžu určovať podmienky pre financovanie, ktoré môžu byť manipulované tak, aby presadzovali určité politické agendy alebo obmedzili výstavu kontroverzného obsahu. Aký obsah to bude, by asi chcela rozhodovať Slovenská národná strana. Je to napríklad výber a cenzúra výstav. Štandardy môžu byť využité na odôvodnenie výberu alebo vylúčenia určitých tém alebo diel z výstavných programov, čím sa politicky ovplyvňuje, čo je verejnosti prezentované. Môže byť ovplyvňovaná zbierková politika, politický vplyv môže zasahovať do toho, aké artefakty sú získavané alebo vylúčené zo zbierok na základe ich kultúrnej, historickej alebo politickej významnosti.
Personálna politika. Štandardy týkajúce sa výberu a pôsobenia štatutárnych orgánov môžu byť ovplyvnené tak, aby zabezpečili, že kľúčové pozície v múzeách a galériách zaujmú osoby s politickými žiaducimi názormi. Tieto praktiky môžu ovplyvniť, ako verejnosť vníma kultúrne dedičstvo a umenie, predpokladám, že asi o to vám tu ide. Preto je dôležité, aby múzeá a galérie udržiavali vysokú úroveň transparentnosti a nezávislosti vo svojom fungovaní, aby sa minimalizoval potenciálny politický vplyv na ich operácie, a preto je opäť veľmi nemúdre ustupovať od zaužívanej dobrej praxe verejných vypočutí.
Ešte by som chcela aj ako vicestarostka mestskej časti sprostredkovať pohľad samospráv. Mestá, obce i samosprávne kraje zriaďujú a majú na starosti správu múzeí a galérií vrátane ich financovania a prevádzky. Výber osoby na pozíciu štatutára alebo vedúceho týchto organizácií vyžaduje dôkaz odbornej spôsobilosti na riadenie múzea a galérie. Transparentný proces výberu, podľa ktorého postupujú samosprávy, je navrhnutý tak, aby zabezpečil kvalitu a odbornosť a zároveň minimalizoval obavy z preferencie určitých politických skupín alebo osobných záujmov. Veď to každý štatutár chce, každý naozaj taký, ktorý by teda nechcel byť spolitizovaný. Zrušenie takéhoto výberového konania by obmedzilo zapojenie odborníkov aj verejnosti do rozhodovacieho procesu, pričom verejné prezentácie a transparentné výberové postupy sú bežnou praxou, ktorá zvyšuje dôveru v účinnosť a transparentnosť miestneho samosprávneho systému. Ak by malo dôjsť k odvolaniu štatutára alebo vedúceho galérie či múzea, malo by sa to naozaj zakladať na konkrétnych dôvodoch alebo preukázateľných odborných chybách a nie inak.
Zhrnula by som teda, že máme tu myšlienky a už aj činy týkajúce sa politického zasahovania do umenia a kultúry. Predchádzajúca rozprava o naozaj zlikvidovaní nezávislosti fondu pre umenie to len dokazuje, tu máme teraz ďalší zákon, ktorý vôbec ničomu nepomáha. A ja tiež rovnako ako pani Jaurová by som sa chcela hlásiť k tomu, že keď už tu toľko debatujeme o kultúre, poďme naozaj tvoriť kvalitné politiky a kvalitný systém pre kultúrnu obec a nielen likvidovať, čo tu sme doteraz mali funkčné. Zatiaľ robíme iba toto, je to veľmi-veľmi frustrujúce. Úsilie týkajúce sa zmien v tomto zákone by malo byť zamerané na celkovú revíziu zákona namiesto obmedzených zmien zameraných len na personálne otázky.
Tento návrh oslabuje dôležitosť kvality a odbornosti v pamäťových inštitúciách a v súčasnej podobe by mal byť naozaj odmietnutý. Navrhované zmeny nijako neprispievajú k zlepšeniu situácie galérií a múzeí na Slovensku. Opäť je asi jasné, komu treba za k ničomu neprospievajúci zákon, v úvodzovkách, poďakovať.
Ďakujem za pozornosť a nezabudnime, bez kultúry nie sme.
Vystúpenie v rozprave
23.4.2024 o 15:25 hod.
Mgr. art.
Dana Kleinert
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod mojej rozpravy k návrhu zákona, kde, zjednodušene povedané, ide o to, aby si ministerka a jej spriaznení ľudia mohli ľahšie dosadzovať politicky lojálnych ľudí za politicky podmienených štandardov, by som chcela upriamiť pozornosť na jednu vec. Stojím tu dnes v žltej košeli, vo farbe s pracovným názvom benátska žltá – ďakujem, že ste sa pozreli – z kolekcie vytvorenej pre slovenskú reprezentáciu na 60. medzinárodnej výstave umenia Bienále v Benátkach. Je vytvorená slovenskou dizajnérkou Michaelou Bednárovou so značkou, už neviem viac, ako slovenský názov by mohla mať, značka Pôjd, ktorá už v časoch, kedy pani ministerka ani netušila, že niečo ako slovenská kultúra existuje, intenzívne pomáhala a dodnes pomáha obnoveniu slovenskej tvorby a textilného remesla. Na tejto krásnej a hlavne zmysluplnej výstave v Benátkach pracovalo takmer 30 ľudí, pričom hlavným autorom je renomovaný slovenský umelec z Košíc Oto Hudec.
Po dlhšom čase sa tak otvoril česko-slovenský pavilón a naša kvalitná a v medzinárodnom meradle zaujímavá slovenská expozícia. Chcem týmto vyjadriť moju plnú podporu slovenskej kultúrnej obci, ktorú sa nekultúrnym, hulvátskym spôsobom snaží umenšiť, hanobiť či rozoštvať premiér Fico za tľapkania ministerky Šimkovičovej. Premiér Fico, ako aj samotná náhodná ministerka kultúry nielenže nechápu podstatu služby občanom a občiankam Slovenska, v tomto prípade rezortu kultúry, kde ministerka nemá byť ministerkou jej vybraným kamoškám, ale má chrániť, zveľadovať a rozvíjať celý segment. V skutočnosti robia presný opak, vykrikovaním o slovenskosti a odporným hanobením iných ľudí, vulgárnymi rečami a správaním konajú protislovensky, ťahajúc nás niekam do stredoveku a na hanbu celej Európy.
Slovenská kultúra našťastie nie je Fico, našťastie nie je Šimkovičová ani Machala či iní ideologickí nochsledi. Slovenská kultúra tu je a bude a bude po nich a na toto obdobie sa bude spomínať ako na jedno z najhorších, najzbytočnejších, najtrápnejších a v skutočnosti takéto kroky vlády ju samu krok po kroku položia. Jedným z takýchto krokov je aj Fond na podporu umenia a jeho likvidácia a druhý je aj tento predložený návrh zákona. Nielenže ho odborná obec ani nechcela, ale aspoň teda je aj škodlivý. Presne v duchu práce nominantov Slovenskej národnej strany.
Návrh poslaneckého zákona o múzeách a galériách hovorí o potrebe, citujem, pružnejšej manažérskej výmeny. Pod pružnejšou manažérskou výmenou si ministerka kultúry prostredníctvom poslancov a poslankyne podávajúcich tento návrh predstavuje bez udania dôvodu na ako dlho chce a bez povinného verejného výberového konania vymieňať ľudí vo vedeniach galérií či múzeí.
Inak, tuto by som sa chcela pristaviť ešte na sekundu, lebo na výbore pre kultúru a médiá, pán Michelko, vy ste hovorili teda, že odstránenie nutnosti absolvovať verejné výberové konanie je teda dané aj preto, že nechcete nútiť samosprávy robiť drahé riešenia ohľadne týchto výstupov. No, akože neviem, v akom storočí sa nachádzame, ale na to, aby sme mali verejný výstup, stačí jeden obyčajný smartfón a prístup na internet. Tak to robíme aj my napríklad u nás v samospráve, nestojí to takmer nič.
A skúsim teda podrobnejšie rozobrať tento návrh. Navrhujú sa tu zmeny ako napríklad doplnenie takzvanej legálnej definície pojmu štandardy múzeí a galérií. Citujem: "Štandardy múzeí a galérií sú merateľné, porovnateľné alebo iné hodnotiace ukazovatele odporúčaného priestorového, finančného a personálneho zabezpečenia múzeí a galérií a úrovne kvality plnenia základných odborných činností a iných činností múzeí a galérií." Koniec citátu.
Ruší sa päťročné funkčné obdobie riaditeľa, riaditeľky múzea, galérie predpokladané zákonom. Je tu jedna aj pozitívna vec a to, že sa ruší zákaz odvolania riaditeľky múzea bez udania dôvodov. V danom kontexte je to však pramálo, aj keď teda dá sa tento krok nejako oceniť. Ruší sa verejné vypočutie uchádzačov na post riaditeľa, riaditeľky múzea a galérie. Zavádza sa len výberové konanie bez verejného vypočutia.
No a aké sú naše výhrady voči predloženému návrhu zákona? Zásadné sú napríklad aj tie k zrušeniu verejného vypočutia a päťročného funkčného obdobia štatutárneho orgánu. Mnohé tu už povedala moja kolegyňa Zora Jaurová. Navrhovaná novela popiera základné princípy a postupy týkajúce sa odbornosti, transparentnosti a manažérskej zodpovednosti. Navrhovaný model riadenia je v rozpore aj s programovým vyhlásením vlády; opäť raz tu máme takýto návrh zákona v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Vyhlásenie vlády avizuje systémové opatrenia, navrhovaný model riadenia však, naopak, podporuje nesystémové opatrenia a motivuje k rezignácii na dlhodobé stratégie.
Vyhlásenie vlády avizuje dialóg s kultúrnou verejnosťou, avšak zrušenie verejného vypočutia dialóg s kultúrnou verejnosťou, naopak, úplne vylučuje. Je to práve súčasne platný model, ktorý najlepšie realizuje deklarované ciele v programovom vyhlásení vlády, tak aký je dôvod ho rušiť? Neobmedzený mandát štatutárov sa v minulosti ukázal ako neúčinný a nielen teda že on spiatočnícky pôsobí, on takým aj naozaj je. Stanovenie určitého obdobia funkčného výkonu pôsobí ako efektívny stimul pre motiváciu, umožňuje hodnotenie výkonnosti a úspechu aktuálneho vedenia a smerovania organizácií a inštitúcií. Dlhé roky sa odborná obec snažila presne o to, aby v kultúrnych inštitúciách neboli na dlhé roky či desaťročia zabetónovaní ľudia, ktorí tam našli už len pohodlné miesto bez nejakých špeciálnych nárokov. Pred pár rokmi sa tento systém zaviedol a ukazuje sa ako naozaj dobrá prax, tak prečo teda ho chcete likvidovať?
Limitované obdobie na strane štatutára alebo vedúceho pôsobí na vyššiu motiváciu, akceleráciu v pracovnom výkone. Na strane zriaďovateľa zas vedie k vyššej reflexii stavu a aktivít inštitúcie, aktualizácií vlastných očakávaní a podobne. Odborná, ale aj širšia kultúrna verejnosť Slovenska vníma päťročné funkčné obdobie ako primeraný časový rámec pre realizáciu výziev štatutára, vedúceho predstavenú vo verejnom výberovom konaní. Tento časový limit je na rozdiel od jeho zrušenia štandardným európskym nástrojom kultúrnej politiky, ktorého efekt spočíva okrem iného v možnosti pružnejšej manažérskej výmeny na riadiacich postoch, to znamená, že v praxi maximálne päť rokov s možnosťou opätovnej obhajoby mandátu; pri spochybneniach alebo neplnení cieľov teda je to obdobie aj kratšie, samozrejme. Verejné vypočutie predstavuje kľúčovú časť výberového procesu, kde sa zvyšuje transparentnosť výberu. Verejné vypočutie umožňuje odbornej, ale aj laickej verejnosti, ale najmä tej odbornej, overiť kvalifikáciu kandidátov. Ale dôležité na takomto procese je aj to, že on poskytuje tomu vybranému kandidátovi alebo kandidátke oprávnenú legitimitu, ktorá je na začiatku nového pôsobenia veľmi dôležitá. Ak sa povinnosť verejného vypočutia zruší, hrozí tu reálne riziko nejasného a neodborného postupu pri výbere štatutárnych orgánov alebo vedúcich pracovníkov.
A chcela by som ešte niečo k tým štandardom múzeí a galérií vo svete a na Slovensku. Štandardy nie sú nejakou novinkou, to treba povedať, vždy je však dôležité vidieť kontext. Medzinárodné organizácie, ako napríklad medzinárodná rada múzeí, vytvárajú a aktualizujú svoje štandardy, aby odrážali najlepšie praxe a boli prispôsobené meniacim sa potrebám múzeí a galérií a ich publika. Štandardy, ony pokrývajú rôzne aspekty tejto praxe, napríklad v oblastiach, ako je zbierková politika, výstavná prax, vzdelávanie a verejné programy, starostlivosť o zbierky, dostupnosť a prístupnosť, ale aj etické štandardy, kde sa zaoberajú otázkami, ako sú pôvod a vlastníctvo objektov, transparentnosť v operáciách a integrita vo vzťahoch s verejnosťou a inými inštitúciami. Taktiež aj manažment a financovanie, kde sa riešia efektívne riadenie zdrojov, správne finančné riadenie a strategické plánovanie pre udržateľnosť inštitúcie.
Pokusy o vypracovanie múzejných štandardov v Slovenskej republike trvajú v múzejnej obci už niekoľko rokov, nebol zatiaľ vypracovaný, predložený a schválený žiaden kompletný materiál, s ktorým by sa mohli múzeá zapísané v registri múzeí a galérií Slovenskej republiky oboznámiť a riadiť sa ním. V roku 2017 v rámci projektu zväzu múzeí na Slovensku štandardy odborných múzejných činností na Slovensku, podporenom Fondom na podporu umenia, vypracoval autorský kolektív materiál, ktorý bol predstavený múzejnej odbornej obci. Písomnou i ústnou formou sa odborní pracovníci slovenských múzeí mohli k obsahu vyjadriť a následne bol pôvodný materiál upravený. Ale! Štandardy múzeí a galérií predkladateľ pozmeňovacieho návrhu žiadnym spôsobom neodôvodňuje, bližšie nerozvíja a ani nevysvetľuje. Neboli prediskutované s odbornými organizáciami, ktoré pôsobia v rezorte. A práve sme počuli, že taká iniciatíva tu už bola, respektíve je.
V súvislosti s čerstvou skúsenosťou s Fondom na podporu umenia, s RTVS, s Kunsthalle, s Bibianou, ale aj s množstvom, jemne povedané, nemúdrych verejne vyjadrených názorov a krokov ministerky Šimkovičovej máme veľmi dôvodnú obavu, že štandardy, v úvodzovkách, budú využité, pardon, zneužité ako nástroj politického zasahovania do výstavných programov týchto inštitúcií. Typickými príkladmi, ako by eventuálne mohlo politické vedenie zasahovať cez štandardy do výstavných programov, sú nasledovné. Napríklad financovanie. Štandardy a smernice môžu určovať podmienky pre financovanie, ktoré môžu byť manipulované tak, aby presadzovali určité politické agendy alebo obmedzili výstavu kontroverzného obsahu. Aký obsah to bude, by asi chcela rozhodovať Slovenská národná strana. Je to napríklad výber a cenzúra výstav. Štandardy môžu byť využité na odôvodnenie výberu alebo vylúčenia určitých tém alebo diel z výstavných programov, čím sa politicky ovplyvňuje, čo je verejnosti prezentované. Môže byť ovplyvňovaná zbierková politika, politický vplyv môže zasahovať do toho, aké artefakty sú získavané alebo vylúčené zo zbierok na základe ich kultúrnej, historickej alebo politickej významnosti.
Personálna politika. Štandardy týkajúce sa výberu a pôsobenia štatutárnych orgánov môžu byť ovplyvnené tak, aby zabezpečili, že kľúčové pozície v múzeách a galériách zaujmú osoby s politickými žiaducimi názormi. Tieto praktiky môžu ovplyvniť, ako verejnosť vníma kultúrne dedičstvo a umenie, predpokladám, že asi o to vám tu ide. Preto je dôležité, aby múzeá a galérie udržiavali vysokú úroveň transparentnosti a nezávislosti vo svojom fungovaní, aby sa minimalizoval potenciálny politický vplyv na ich operácie, a preto je opäť veľmi nemúdre ustupovať od zaužívanej dobrej praxe verejných vypočutí.
Ešte by som chcela aj ako vicestarostka mestskej časti sprostredkovať pohľad samospráv. Mestá, obce i samosprávne kraje zriaďujú a majú na starosti správu múzeí a galérií vrátane ich financovania a prevádzky. Výber osoby na pozíciu štatutára alebo vedúceho týchto organizácií vyžaduje dôkaz odbornej spôsobilosti na riadenie múzea a galérie. Transparentný proces výberu, podľa ktorého postupujú samosprávy, je navrhnutý tak, aby zabezpečil kvalitu a odbornosť a zároveň minimalizoval obavy z preferencie určitých politických skupín alebo osobných záujmov. Veď to každý štatutár chce, každý naozaj taký, ktorý by teda nechcel byť spolitizovaný. Zrušenie takéhoto výberového konania by obmedzilo zapojenie odborníkov aj verejnosti do rozhodovacieho procesu, pričom verejné prezentácie a transparentné výberové postupy sú bežnou praxou, ktorá zvyšuje dôveru v účinnosť a transparentnosť miestneho samosprávneho systému. Ak by malo dôjsť k odvolaniu štatutára alebo vedúceho galérie či múzea, malo by sa to naozaj zakladať na konkrétnych dôvodoch alebo preukázateľných odborných chybách a nie inak.
Zhrnula by som teda, že máme tu myšlienky a už aj činy týkajúce sa politického zasahovania do umenia a kultúry. Predchádzajúca rozprava o naozaj zlikvidovaní nezávislosti fondu pre umenie to len dokazuje, tu máme teraz ďalší zákon, ktorý vôbec ničomu nepomáha. A ja tiež rovnako ako pani Jaurová by som sa chcela hlásiť k tomu, že keď už tu toľko debatujeme o kultúre, poďme naozaj tvoriť kvalitné politiky a kvalitný systém pre kultúrnu obec a nielen likvidovať, čo tu sme doteraz mali funkčné. Zatiaľ robíme iba toto, je to veľmi-veľmi frustrujúce. Úsilie týkajúce sa zmien v tomto zákone by malo byť zamerané na celkovú revíziu zákona namiesto obmedzených zmien zameraných len na personálne otázky.
Tento návrh oslabuje dôležitosť kvality a odbornosti v pamäťových inštitúciách a v súčasnej podobe by mal byť naozaj odmietnutý. Navrhované zmeny nijako neprispievajú k zlepšeniu situácie galérií a múzeí na Slovensku. Opäť je asi jasné, komu treba za k ničomu neprospievajúci zákon, v úvodzovkách, poďakovať.
Ďakujem za pozornosť a nezabudnime, bez kultúry nie sme.
Rozpracované
15:38
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:38
Andrej DankoNa vystúpenie pani poslankyne dve faktické. Poslanec Michelko
Na vystúpenie pani poslankyne dve faktické. Poslanec Michelko
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.4.2024 o 15:38 hod.
JUDr.
Andrej Danko
Videokanál poslanca
Ďakujem.
Na vystúpenie pani poslankyne dve faktické. Poslanec Michelko
Rozpracované
15:38
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:38
Roman MichelkoĎakujem
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.4.2024 o 15:38 hod.
Mgr.
Roman Michelko
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. No, skúsme nejak korigovať alebo teda povedať, aká je realita, nie, čo tu bol ten armagedon, takže, samozrejme, teraz príde spúšť a likvidácia všetkých múzeí a galérií, takže prvá základná vec. SNS, ak teda to má byť to likvidačné, má pod svojou kurantelou alebo v zriaďovateľskej pôsobnosti, teda ministerstvo, jednu galériu a jedno múzeum. Všetky ostatné sú pod župami, neviem o tom, že by SNS malo nejakých županov, má zopár starostov a primátorov, ale teraz taký generálny tento, že všetky sa budú teraz likvidovať a tak. No ak toto tak bude, tak za to budú zodpovedné tie samosprávy, ktoré to urobia, a nie SNS-ka. To znamená, nechajme sa prekvapiť, naozaj tuná bolo že generalizácia, že všetko teraz bude tak. A naozaj na nejakú župnú galériu alebo galériu nejakej mestskej časti nedajboh, alebo na galériu nejakého mesta nemá SNS a ani ministerstvo kultúry žiaden vplyv. Ak ste vy vicestarostka, no tak mi povedzte, akým spôsobom môže, ak máte nejakú galériu alebo nejaké múzeum v zriaďovateľskej pôsobnosti, akým vplyvom môže ovplyvňovať ministerstvo výber vášho riaditeľa. No nijakým, takže ako naozaj dávajme potom zodpovednosť tým, ktorí o tom rozhodujú, a nie tým, ktorí o tom nerozhodujú a nemajú žiadne páky na to.
Ďakujem
Rozpracované
15:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:40
Ivan HazuchaVystúpenie s faktickou poznámkou
23.4.2024 o 15:40 hod.
Ing.
Ivan Hazucha
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Kultúra má nejakého konečného spotrebiteľa alebo konzumenta a takým som aj ja, takže taký je aj môj názor. A tá, tá skupina je do veľkej miery nespokojná. To, že nejaká skupina, práve tá vaša, je aj spokojná, to je prirodzené, ale aj názor, že to doteraz fungovalo dobre, je iba názor váš a podľa mňa menšej časti konzumentov kultúry.
Rozpracované
15:44
Ak sa tu bavíme o konkrétne napríklad vicestarostovaní mojom, že teda či chceme, alebo nechceme my takéto veci robiť a kto ma obmedzuje v rámci verejných vypočutí. No nikto, to robíme my. Ale mňa to zaujíma, ako to funguje na celom Slovensku. A my ten systém, o ktorom som pred chvíľou hovorila, nejako nastavujeme. A niektorí zriaďovatelia možno nemusia vedieť, ako sa to presne robí, že či toto je štandard už európsky, alebo menej a proste pôjdu s nižšími štandardami. A my tvrdíme, poďte s tými vyššími. Poďte s verejnými vypočutiami. Čiže opäť je to o vytvorení kvalitného, dobrého prostredia, čo najmenej závislého na politikoch a političkách.
Ďakujem
Ďakujem veľmi pekne reagujúcim poslancom. Ja by som chcela povedať, že zriaďovateľ má stále tú možnosť, samozrejme, odvolať aj daného riaditeľa, riaditeľku, ale musí mať na to aj pádne dôvody a o to môžu byť pádnejšie, keď vlastne aj prešiel nejakým výberovým konaním, kde deklaroval nejaké ciele, ktoré možno neplní. Mňa trošku mrzí to rozdeľovanie na vaša skupina spokojná, naša skupina spokojná. Keby ste naozaj vedeli, ja nepoznám jediného človeka, ktorý by bol že stopercentne spokojný s výsledkami ich napríklad rozhodovaní napríklad pri fonde pre umenie, a to z jednoduchého dôvodu, že nie všetci vždy dostali napríklad grand alebo podobne. Ale z tejto, ak teda už to delíme na naše skupiny, nikoho nenapadlo ten fond tak rozmontovať, že ho zlikviduje len preto, že je nespokojný. Čiže, prosím, nedeľme to na vaša a naša skupina, ale keď už máme, definujeme si nejaký problém, tak ten potom poďme riešiť. Ale toto riešenie, čo tu je navrhnuté, ten problém naozaj nerieši, iba ho zhoršuje. Problém by vyriešilo navýšenie financovania. My ako politici a političky tu naozaj nie sme na to, aby sme rozprávali o tom, že kto sa nám páči, aká osoba konkrétne bude kam dosadená a že si myslíme, že ten bude ten najlepší. My máme tvoriť najlepšie možné funkčné prostredie a systém a ten bude, ten nastaviť, aby fungoval čo najviac nezávisle od politikov a političiek.
Ak sa tu bavíme o konkrétne napríklad vicestarostovaní mojom, že teda či chceme, alebo nechceme my takéto veci robiť a kto ma obmedzuje v rámci verejných vypočutí. No nikto, to robíme my. Ale mňa to zaujíma, ako to funguje na celom Slovensku. A my ten systém, o ktorom som pred chvíľou hovorila, nejako nastavujeme. A niektorí zriaďovatelia možno nemusia vedieť, ako sa to presne robí, že či toto je štandard už európsky, alebo menej a proste pôjdu s nižšími štandardami. A my tvrdíme, poďte s tými vyššími. Poďte s verejnými vypočutiami. Čiže opäť je to o vytvorení kvalitného, dobrého prostredia, čo najmenej závislého na politikoch a političkách.
Ďakujem
Rozpracované
15:44
Vystúpenie v rozprave 15:44
Ondrej DostálPri novele zákona o Fonde na podporu umenia je úplne od začiatku jasné, že návrh, ktorý bol predložený do prvého čítania, je nosič, ktorého účelom bolo preniesť návrh zákona do druhého čítania. Až v tom druhom čítaní že príde, príde pozmeňujúci návrh, z ktorého sa dozvieme skutočný zámer predkladateľov, alebo teda hlavného predkladateľa pána poslanca Michelka. V podstate sme sa to dozvedeli aj z toho pozmeňujúceho návrhu, aj z jeho úvodného vstupu v rámci druhého čítania, kde pomerne obsiahlo hovoril o tom, s čím je nespokojný v rozhodovacej činnosti Fondu na podporu umenia aj v ďalšej činnosti Fondu na podporu umenia, a teda najmä v tom, že nepodporuje projekty, ktoré podľa neho sú hodné podpory, a podporil aj projekt, ktorý podľa jeho názoru nie je hodný podpory, naozaj len bizarnou zaujímavosťou je, že je to projekt z jeho vlastného vydavateľstva, respektíve nie osobne jeho, ale toho, kde bol štatutárnym orgánom. Bolo to vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, čo myslím si, že bol, bolo by korektné, keby to spomenul v tom svojom vystúpení, kde dával najavo svoje pohoršenie nad citátmi z toho diela, ktoré podporil Fond na podporu umenia.
V prípade novely zákona o múzeách a galériách je, naopak, od začiatku isté, jasné, čo je zámerom. Je to, je to zrejmé už z toho textu, ktorý je v prvom čítaní. A tu, naopak, ten pozmeňujúci návrh, ktorý prišiel cez výbor a cez spoločnú správu výborov sa v zásade, s výnimkou tých štandardov, týka toho, čo je, čo je obsiahnuté v návrhu zákona, teda toho, čoho sa štandardne majú týkať, týkať pozmeňujúce návrhy. A teda v porovnaní s tým, s tým pôvodným návrhom z prvého čítania, povedal by som, že ten zásah do, ako vymenúvania, tak odvolávania riaditeľov múzeí a galérií zmäkčuje. Ale tým pádom ale vyvstáva otázka, lebo mali sme, samozrejme, že viacerí podozrenie, že aj v tomto návrhu zákona príde nejaký pozmeňovák v druhom čítaní, v ktorom sa ukáže skutočný zámer. Neprišiel, tak vyvstáva otázka, že čo je vlastne tým skutočným dôvodom predloženia tohto návrhu zákona, ak toto už je, už je finálna forma, teda v zmysle toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý je v spoločnej správe výborov, tak načo vlastne takýto návrh zákona. Lebo nezhodneme sa na tom, že treba meniť charakter Fondu na podporu umenia z inštitúcie, ktorá rozhoduje nezávisle a odborne, na inštitúciu, kde do toho vstúpi politická moc a cez politicky vymenovanú radu bude meniť rozhodnutia odborných komisií.
Ale rozumiem tomu, prečo to predkladáte. Rozumiem tomu, že ste nespokojní s tým, ako Fond na podporu umenia funguje. Ale múzeá a galérie? Že v čom je problém? Lebo ak to prejde v tejto podobe, no tak to bude, to bude taký, taká zmena pre zmenu, že teda zmenili sme niečo aj v zákone o múzeách a galériách. A predpokladám, že korektne fungujúce samosprávy, či už na župnej úrovni, alebo na úrovni miest a obcí, zachovajú výberové konania, nebudú odvolávať riaditeľov múzeí a galérií bez uvedenia dôvodu a budú postupovať v podstate tak ako doteraz a ten zákon im tom nebude, nebude brániť. A ako sme tu počuli aj pána poslanca Michelka, no tak pod priamym vplyvom ministerstva kultúry je jedno múzeum a jedna galéria. Tak asi ani toto nie je skutočný dôvod, lebo tak v zásade vymeniť, vymeniť ich šéfov je možné aj podľa súčasnej právnej úpravy. Trošku to bude jednoduchšie, ale, ale nijako zložité to nie je ani, ani dnes. Tak naozaj teda nerozumiem celkom tej motivácii a asi by ma aj zaujímalo, že, že čo je ten skutočný, skutočný dôvod. Lebo áno, niekedy sa predkladajú aj nejaké drobné návrhy noviel zákonov, ktoré zmenia jednu vetu alebo dokonca jedno slovo, alebo už boli aj také, čo jednu čiarku mali niekde vypustiť alebo nevypustiť. Ale, ale reagujú na nejaký reálny problém a ten problém je obvykle, obvykle priznaný v dôvodovej správe, je priznaný v úvodnom vstupe. Tuto celkom, celkom nerozumiem, že, že v čom je taký, taký zásadný problém. Jediný záchytný bod pre mňa bol v dôvodovej správe, kde sa hovorilo o tom, že, že výberové konania, verejné vypočutia, z procesu výberu sa vypúšťa verejné vypočutie uchádzačov, ktoré spôsobuje administratívnu záťaž najmä menším obciam, ktoré obsadzujú uvedené funkcie, teda riaditeľov múzeí a galérií a tie ve... v rozpore s tým bol, bol návrh zákona, kde, kde sa úplne vypúšťali výberové konania, nielen tie verejné vypočutia, čo sa teraz zase koriguje pozmeňujúcim návrhom. Ale ako som dokumentoval aj v rozprave v prvom čítaní, obce, ktoré nie sú malé, ale v slovenských pomeroch skôr, skôr stredné, sú zriaďovateľmi troch múzeí a, a nula galérií. Takže väčšinou múzeá a galérie zriaďuje štát, kraje, mestá, ktoré nemajú nejakú nejaký kapacitný problém zorganizovať výberové konanie ani verejné vypočutie, ako jeho, jeho zložku. Takže pochybujem, že sa robí ten, tá novela kvôli, kvôli trom obciam, ale teda ak áno, tak by ma zaujímalo, čo je ten skutočný dôvod.
No a teraz, keďže sme v druhom čítaní, tak by som rád pár slov povedal k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol schválený na výbore pre, pre kultúru a médiá. Jednak sú tam tie štandardy, zavedenie štandardov múzeí a galérií, ktoré sú merateľné, porovnateľné alebo obsahujú iné hodnotiace ukazovatele odporúčaného priestorového, finančného a personálneho zabezpečenia múzeí a galérií a úrovne kvality plnenia základných odborných činností a iných činností múzeí a galérií. A podľa bodu tri ministerstvo kultúry je, je ten, ten orgán, ktorý vydáva štandardy múzeí a galérií a zverejňuje ich na svojom webovom sídle.
Samotná myšlienka štandardov, ako už spomínala vo svojom vystúpení predrečníčka pani poslankyňa Kleinert, asi nie je niečo, s čím by bolo potrebné nejako dramaticky, dramaticky polemizovať, ale opäť nie je jasné že prečo, že aký, aký, ako sa to tam vôbec dostalo a aký to bude mať, aký to bude mať zmysel a účel, čo sa z tých štandardov bude odvíjať, čo sa z tých štandardov bude odvíjať pre múzeá a galérie, ktorých zriaďovateľom nie je ministerstvo kultúry a ktorých zriaďovateľom sú napríklad samosprávy, či už na krajskej úrovni, alebo, alebo na obecnej úrovni. No, budeme mať štandardy, ale, ale čo z toho, hej, že keby to bolo súčasť nejakej väčšej novely, s ktorou by prišlo ministerstvo kultúry, kde by boli objasnené dôvody zavedenia štandardov, prešlo by to riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, bolo by jasne definované, akým spôsobom sa tie štandardy budú napĺňať alebo kontrolovať, aký má zmysel, čo bude znamenať, keď budú splnené alebo nesplnené, čo sa od toho bude odvíjať. Dobre, ale takto, no proste, poslanecký návrh zákona v druhom čítaní, poslanecký pozmeňujúci návrh na výbore a dve všeobecné formulácie, formulácie v zákone. Aký to bude mať zmysel, ne... nerozumiem a teda, a to teraz hovorím, že nekonfrontačne, hej, nehovorím, že zavedenie štandardov do, do zákona o múzeách a galériách reálne spôsobí nejaké vážne problémy, len rád by som rozumel tomu, že čo je zmyslom toho.
A teraz budem teda trochu kritickejší k tým, k tým zmenám, ktoré, ktoré navrhuje pán poslanec v bode dva. Pozmeňujúci ako bod dva, z pozmeňujúceho ná... z pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, teda ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol schválený v, vo výbore pre kultúru a médiá a ktorý sa týka vymenúvania a odvolávania štatutárneho orgánu múzea alebo galérie a potom vlastne v § 3b to isté vo vzťahu k vedúcemu zamestnancovi riadiacom organizačnú zložku, ktorá je múzeom a galériou, ale teda bez právnej subjektivity.
Vystúpenie v rozprave
23.4.2024 o 15:44 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tak ja nebudem hovoriť o armagedone, podľa mňa žiadny nenastane. Toto nie je až tak výbušný návrh zákona. Nemyslím si, že je dobrý, od začiatku ho považujem za, za nesprávny, ale, ale teda armagedon asi, asi nenastane. Ale predsa len by som začal tým, že by som porovnal tie dva návrhy, novelu zákona o Fonde na podporu umenia a novelu zákona o múzeách a galériách, s ktorými prichádza skupina poslancov Národnej rady za koaličné strany na čele s pánom poslancom Michelkom a ktoré sú už v druhom čítaní, takže môžeme porovnávať najmä tieto dva návrhy zákonov.
Pri novele zákona o Fonde na podporu umenia je úplne od začiatku jasné, že návrh, ktorý bol predložený do prvého čítania, je nosič, ktorého účelom bolo preniesť návrh zákona do druhého čítania. Až v tom druhom čítaní že príde, príde pozmeňujúci návrh, z ktorého sa dozvieme skutočný zámer predkladateľov, alebo teda hlavného predkladateľa pána poslanca Michelka. V podstate sme sa to dozvedeli aj z toho pozmeňujúceho návrhu, aj z jeho úvodného vstupu v rámci druhého čítania, kde pomerne obsiahlo hovoril o tom, s čím je nespokojný v rozhodovacej činnosti Fondu na podporu umenia aj v ďalšej činnosti Fondu na podporu umenia, a teda najmä v tom, že nepodporuje projekty, ktoré podľa neho sú hodné podpory, a podporil aj projekt, ktorý podľa jeho názoru nie je hodný podpory, naozaj len bizarnou zaujímavosťou je, že je to projekt z jeho vlastného vydavateľstva, respektíve nie osobne jeho, ale toho, kde bol štatutárnym orgánom. Bolo to vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, čo myslím si, že bol, bolo by korektné, keby to spomenul v tom svojom vystúpení, kde dával najavo svoje pohoršenie nad citátmi z toho diela, ktoré podporil Fond na podporu umenia.
V prípade novely zákona o múzeách a galériách je, naopak, od začiatku isté, jasné, čo je zámerom. Je to, je to zrejmé už z toho textu, ktorý je v prvom čítaní. A tu, naopak, ten pozmeňujúci návrh, ktorý prišiel cez výbor a cez spoločnú správu výborov sa v zásade, s výnimkou tých štandardov, týka toho, čo je, čo je obsiahnuté v návrhu zákona, teda toho, čoho sa štandardne majú týkať, týkať pozmeňujúce návrhy. A teda v porovnaní s tým, s tým pôvodným návrhom z prvého čítania, povedal by som, že ten zásah do, ako vymenúvania, tak odvolávania riaditeľov múzeí a galérií zmäkčuje. Ale tým pádom ale vyvstáva otázka, lebo mali sme, samozrejme, že viacerí podozrenie, že aj v tomto návrhu zákona príde nejaký pozmeňovák v druhom čítaní, v ktorom sa ukáže skutočný zámer. Neprišiel, tak vyvstáva otázka, že čo je vlastne tým skutočným dôvodom predloženia tohto návrhu zákona, ak toto už je, už je finálna forma, teda v zmysle toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý je v spoločnej správe výborov, tak načo vlastne takýto návrh zákona. Lebo nezhodneme sa na tom, že treba meniť charakter Fondu na podporu umenia z inštitúcie, ktorá rozhoduje nezávisle a odborne, na inštitúciu, kde do toho vstúpi politická moc a cez politicky vymenovanú radu bude meniť rozhodnutia odborných komisií.
Ale rozumiem tomu, prečo to predkladáte. Rozumiem tomu, že ste nespokojní s tým, ako Fond na podporu umenia funguje. Ale múzeá a galérie? Že v čom je problém? Lebo ak to prejde v tejto podobe, no tak to bude, to bude taký, taká zmena pre zmenu, že teda zmenili sme niečo aj v zákone o múzeách a galériách. A predpokladám, že korektne fungujúce samosprávy, či už na župnej úrovni, alebo na úrovni miest a obcí, zachovajú výberové konania, nebudú odvolávať riaditeľov múzeí a galérií bez uvedenia dôvodu a budú postupovať v podstate tak ako doteraz a ten zákon im tom nebude, nebude brániť. A ako sme tu počuli aj pána poslanca Michelka, no tak pod priamym vplyvom ministerstva kultúry je jedno múzeum a jedna galéria. Tak asi ani toto nie je skutočný dôvod, lebo tak v zásade vymeniť, vymeniť ich šéfov je možné aj podľa súčasnej právnej úpravy. Trošku to bude jednoduchšie, ale, ale nijako zložité to nie je ani, ani dnes. Tak naozaj teda nerozumiem celkom tej motivácii a asi by ma aj zaujímalo, že, že čo je ten skutočný, skutočný dôvod. Lebo áno, niekedy sa predkladajú aj nejaké drobné návrhy noviel zákonov, ktoré zmenia jednu vetu alebo dokonca jedno slovo, alebo už boli aj také, čo jednu čiarku mali niekde vypustiť alebo nevypustiť. Ale, ale reagujú na nejaký reálny problém a ten problém je obvykle, obvykle priznaný v dôvodovej správe, je priznaný v úvodnom vstupe. Tuto celkom, celkom nerozumiem, že, že v čom je taký, taký zásadný problém. Jediný záchytný bod pre mňa bol v dôvodovej správe, kde sa hovorilo o tom, že, že výberové konania, verejné vypočutia, z procesu výberu sa vypúšťa verejné vypočutie uchádzačov, ktoré spôsobuje administratívnu záťaž najmä menším obciam, ktoré obsadzujú uvedené funkcie, teda riaditeľov múzeí a galérií a tie ve... v rozpore s tým bol, bol návrh zákona, kde, kde sa úplne vypúšťali výberové konania, nielen tie verejné vypočutia, čo sa teraz zase koriguje pozmeňujúcim návrhom. Ale ako som dokumentoval aj v rozprave v prvom čítaní, obce, ktoré nie sú malé, ale v slovenských pomeroch skôr, skôr stredné, sú zriaďovateľmi troch múzeí a, a nula galérií. Takže väčšinou múzeá a galérie zriaďuje štát, kraje, mestá, ktoré nemajú nejakú nejaký kapacitný problém zorganizovať výberové konanie ani verejné vypočutie, ako jeho, jeho zložku. Takže pochybujem, že sa robí ten, tá novela kvôli, kvôli trom obciam, ale teda ak áno, tak by ma zaujímalo, čo je ten skutočný dôvod.
No a teraz, keďže sme v druhom čítaní, tak by som rád pár slov povedal k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol schválený na výbore pre, pre kultúru a médiá. Jednak sú tam tie štandardy, zavedenie štandardov múzeí a galérií, ktoré sú merateľné, porovnateľné alebo obsahujú iné hodnotiace ukazovatele odporúčaného priestorového, finančného a personálneho zabezpečenia múzeí a galérií a úrovne kvality plnenia základných odborných činností a iných činností múzeí a galérií. A podľa bodu tri ministerstvo kultúry je, je ten, ten orgán, ktorý vydáva štandardy múzeí a galérií a zverejňuje ich na svojom webovom sídle.
Samotná myšlienka štandardov, ako už spomínala vo svojom vystúpení predrečníčka pani poslankyňa Kleinert, asi nie je niečo, s čím by bolo potrebné nejako dramaticky, dramaticky polemizovať, ale opäť nie je jasné že prečo, že aký, aký, ako sa to tam vôbec dostalo a aký to bude mať, aký to bude mať zmysel a účel, čo sa z tých štandardov bude odvíjať, čo sa z tých štandardov bude odvíjať pre múzeá a galérie, ktorých zriaďovateľom nie je ministerstvo kultúry a ktorých zriaďovateľom sú napríklad samosprávy, či už na krajskej úrovni, alebo, alebo na obecnej úrovni. No, budeme mať štandardy, ale, ale čo z toho, hej, že keby to bolo súčasť nejakej väčšej novely, s ktorou by prišlo ministerstvo kultúry, kde by boli objasnené dôvody zavedenia štandardov, prešlo by to riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, bolo by jasne definované, akým spôsobom sa tie štandardy budú napĺňať alebo kontrolovať, aký má zmysel, čo bude znamenať, keď budú splnené alebo nesplnené, čo sa od toho bude odvíjať. Dobre, ale takto, no proste, poslanecký návrh zákona v druhom čítaní, poslanecký pozmeňujúci návrh na výbore a dve všeobecné formulácie, formulácie v zákone. Aký to bude mať zmysel, ne... nerozumiem a teda, a to teraz hovorím, že nekonfrontačne, hej, nehovorím, že zavedenie štandardov do, do zákona o múzeách a galériách reálne spôsobí nejaké vážne problémy, len rád by som rozumel tomu, že čo je zmyslom toho.
A teraz budem teda trochu kritickejší k tým, k tým zmenám, ktoré, ktoré navrhuje pán poslanec v bode dva. Pozmeňujúci ako bod dva, z pozmeňujúceho ná... z pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, teda ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol schválený v, vo výbore pre kultúru a médiá a ktorý sa týka vymenúvania a odvolávania štatutárneho orgánu múzea alebo galérie a potom vlastne v § 3b to isté vo vzťahu k vedúcemu zamestnancovi riadiacom organizačnú zložku, ktorá je múzeom a galériou, ale teda bez právnej subjektivity.
Rozpracované
15:44
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:44
Dana Kleinert=====
=====
Vystúpenie s faktickou poznámkou
23.4.2024 o 15:44 hod.
Mgr. art.
Dana Kleinert
Videokanál poslanca
(prosím vymazať rámček)
=====
Rozpracované
16:04
Vystúpenie v rozprave 16:04
Jozef HajkoJe to ten typ mocenskej istoty, ktorá sa zastiera už sprofanovaným sloganom vyhraj voľby, môžeš všetko, alebo zostav koalíciu, odhlasuje, odhlasujte si všetko, odhlasuje si všetko, čo chce bez ohľadu na to, čo sa schvaľuje. A tak celá vládna koalícia, podobne ako to bolo pri zákone o Fonde na podporu umenia, poslušne odhlasuje prvé čítanie zákona, ku ktorému príde pred druhým čítaním pozmeňujúci návrh, ktorý absolútne mení obsah zákona z prvého čítania. A buď tu ide o vopred premyslenú legislatívnu lesť, alebo absolútnu nezodpovednosť a hazardovanie s dôveryhodnosťou rozhodovacieho procesu Národnej rady Slovenskej republiky.
V prípade zákona o múzeách a galériách je toho príkladom zrušenie výberových konaní na funkciu štatutára a umožnenie jeho odvolania bez udania dôvodu, ktoré som v prvom čítaní významne kritizoval a hodnotil ako snahu personálne a mocensky flagrantne ovládnuť aj tento druh kultúrnych inštitúcií.
Pozmeňovací návrh, ktorý si zástupcovia vládnych strán na výbore pre kultúru a médiá schválili pred druhým čítaním, však opäť výberové konania na štatutára vracia do hry a ruší bod, ktorý ho umožňoval odvolať bez udania, udania dôvodu. Ide teda o všetko iné, len nie o odborné a zodpovedné konanie zo strany navrhovateľov a pripomína mi to známu frázu zo známej českej rozprávky odvolávam, čo som odvolal. Ono to však na smiech nie je, ale, žiaľ, sedí to.
Výberové konania sú často vnímané ako alibizmus zriaďovateľa a takisto ako komplikácia v stanovení zodpovednosti v prípadných súdnych sporoch medzi zriaďovateľom a štatutárom, ako sme to počuli aj v argumentoch navrhovateľov. V prípade kultúrnych a umeleckých inštitúcií však výberové konania minimálne zabezpečujú to, že do ich riadiacich orgánov sa nedostanú ľudia absolútne neznalí problematiky, ako by tomu bolo len pri možnosti priameho menovania, a je jedno, či ide o erbovú inštitúciu zriaďovanú ministerstvom kultúry, či pamätnú izbu zriaďovanú obcou v niektorom z regiónov Slovenska.
V prípade múzeí ide o oblasť hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva a sú to práve jeho regionálne špecifiká, ktoré treba odborne pomenovať, klasifikovať a často je to pre výskum zásadná i zodpovednejšia úloha ako pri povedzme erbových inštitúciách národného významu. Prípadné neodborné vedenie inštitúcie už na regionálnej úrovni by mohlo mať na oblasť práce s kultúrnym dedičstvom nedozierne následky, a preto v tomto prípade vítam, že navrhovatelia urobili spiatočku a výberové konanie ako podmienku pre menovanie štatutárneho orgánu múzeí a galérií vrátili späť do hry. Odpadlo však výberové konanie, čo je, verejné výberové konanie, čo je z hľadiska transparentnosti zrejme ten optimálny spôsob výberu štatutára. Aspoň pri inštitúciách zriaďovaných ministerstvom kultúry by stálo za úvahu povinné verejné výberové konanie ponechať, lebo tam je argument o vysokých nákladoch na takýto typ konania asi irelevantný. Na druhej strane v čase, keď sociálne médiá umožňujú komukoľvek vysielať verejne cez jednoduché kliknutie na príslušné ikonky, je argument o zrušení verejných výberových konaní z dôvodu vysokých nákladov irelevantný asi na každej úrovni ich konania.
Vrátim sa však k bodu, ktorý umožňoval odvolať štatutára bez udania dôvodu, ktoré sa pozmeňovacím návrhom z návrhu novely zákona odstraňuje. Je to len zdanlivé odstránenie tohto prejavu svojvôle zo strany zriaďovateľa, lebo do, sa do zákona dostáva kompetencia v znení, že zriaďovateľ menuje a odvoláva, citujem, "zriaďovateľ menuje a odvoláva", čo mu aj bez špeciálneho paragrafu umožňuje nevhodného štatutára odvolať z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez dôvodu. Teda odvolávam, čo som odvolal, a dopĺňam, aby som mohol kohokoľvek kedykoľvek odvolať. Tak to môžem parafrázovať.
Navrhovateľ na výbore pre kultúru a médiá argumentoval tým, že medzi zriaďovateľom a štatutárom nemusí zafungovať chémia, a preto tam táto možnosť je. Tento argument však, žiaľ, len dokazuje, o čo tu ide a ako nám to ukazujú predstavitelia vládnej moci, že je to spriechodnenie politiky „našich ľudí“ s tou správnou chémiou. Problém je, že obsahom tej chémie nemusí byť odbornosť a kvalita, ale napríklad príslušnosť k jednej politickej strane či servilnosť k aktuálnej politickej moci.
Pán predsedajúci, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, musím pripomenúť na úvod, že sme svedkami rokovania o zákonoch z oblasti kultúry a umenia, ktoré by mala štandardne predkladať ministerka kultúry a jej rezort, a to po riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré by ešte pred tým, ako sa zákon dostane do pléna, vyriešilo väčšinu problémov, ktoré by sa tak nemuseli komunikovať na tlačových konferenciách či osobných interpeláciách u predkladajúcich poslancov, zo strany kultúrnej verejnosti, ktorým však chýba akákoľvek transparentnosť, na úkor ktorej sa rodí a prekvitá niečo ako poslanecký papalášizmus.
Je to ten typ mocenskej istoty, ktorá sa zastiera už sprofanovaným sloganom vyhraj voľby, môžeš všetko, alebo zostav koalíciu, odhlasuje, odhlasujte si všetko, odhlasuje si všetko, čo chce bez ohľadu na to, čo sa schvaľuje. A tak celá vládna koalícia, podobne ako to bolo pri zákone o Fonde na podporu umenia, poslušne odhlasuje prvé čítanie zákona, ku ktorému príde pred druhým čítaním pozmeňujúci návrh, ktorý absolútne mení obsah zákona z prvého čítania. A buď tu ide o vopred premyslenú legislatívnu lesť, alebo absolútnu nezodpovednosť a hazardovanie s dôveryhodnosťou rozhodovacieho procesu Národnej rady Slovenskej republiky.
V prípade zákona o múzeách a galériách je toho príkladom zrušenie výberových konaní na funkciu štatutára a umožnenie jeho odvolania bez udania dôvodu, ktoré som v prvom čítaní významne kritizoval a hodnotil ako snahu personálne a mocensky flagrantne ovládnuť aj tento druh kultúrnych inštitúcií.
Pozmeňovací návrh, ktorý si zástupcovia vládnych strán na výbore pre kultúru a médiá schválili pred druhým čítaním, však opäť výberové konania na štatutára vracia do hry a ruší bod, ktorý ho umožňoval odvolať bez udania, udania dôvodu. Ide teda o všetko iné, len nie o odborné a zodpovedné konanie zo strany navrhovateľov a pripomína mi to známu frázu zo známej českej rozprávky odvolávam, čo som odvolal. Ono to však na smiech nie je, ale, žiaľ, sedí to.
Výberové konania sú často vnímané ako alibizmus zriaďovateľa a takisto ako komplikácia v stanovení zodpovednosti v prípadných súdnych sporoch medzi zriaďovateľom a štatutárom, ako sme to počuli aj v argumentoch navrhovateľov. V prípade kultúrnych a umeleckých inštitúcií však výberové konania minimálne zabezpečujú to, že do ich riadiacich orgánov sa nedostanú ľudia absolútne neznalí problematiky, ako by tomu bolo len pri možnosti priameho menovania, a je jedno, či ide o erbovú inštitúciu zriaďovanú ministerstvom kultúry, či pamätnú izbu zriaďovanú obcou v niektorom z regiónov Slovenska.
V prípade múzeí ide o oblasť hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva a sú to práve jeho regionálne špecifiká, ktoré treba odborne pomenovať, klasifikovať a často je to pre výskum zásadná i zodpovednejšia úloha ako pri povedzme erbových inštitúciách národného významu. Prípadné neodborné vedenie inštitúcie už na regionálnej úrovni by mohlo mať na oblasť práce s kultúrnym dedičstvom nedozierne následky, a preto v tomto prípade vítam, že navrhovatelia urobili spiatočku a výberové konanie ako podmienku pre menovanie štatutárneho orgánu múzeí a galérií vrátili späť do hry. Odpadlo však výberové konanie, čo je, verejné výberové konanie, čo je z hľadiska transparentnosti zrejme ten optimálny spôsob výberu štatutára. Aspoň pri inštitúciách zriaďovaných ministerstvom kultúry by stálo za úvahu povinné verejné výberové konanie ponechať, lebo tam je argument o vysokých nákladoch na takýto typ konania asi irelevantný. Na druhej strane v čase, keď sociálne médiá umožňujú komukoľvek vysielať verejne cez jednoduché kliknutie na príslušné ikonky, je argument o zrušení verejných výberových konaní z dôvodu vysokých nákladov irelevantný asi na každej úrovni ich konania.
Vrátim sa však k bodu, ktorý umožňoval odvolať štatutára bez udania dôvodu, ktoré sa pozmeňovacím návrhom z návrhu novely zákona odstraňuje. Je to len zdanlivé odstránenie tohto prejavu svojvôle zo strany zriaďovateľa, lebo do, sa do zákona dostáva kompetencia v znení, že zriaďovateľ menuje a odvoláva, citujem, "zriaďovateľ menuje a odvoláva", čo mu aj bez špeciálneho paragrafu umožňuje nevhodného štatutára odvolať z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez dôvodu. Teda odvolávam, čo som odvolal, a dopĺňam, aby som mohol kohokoľvek kedykoľvek odvolať. Tak to môžem parafrázovať.
Navrhovateľ na výbore pre kultúru a médiá argumentoval tým, že medzi zriaďovateľom a štatutárom nemusí zafungovať chémia, a preto tam táto možnosť je. Tento argument však, žiaľ, len dokazuje, o čo tu ide a ako nám to ukazujú predstavitelia vládnej moci, že je to spriechodnenie politiky „našich ľudí“ s tou správnou chémiou. Problém je, že obsahom tej chémie nemusí byť odbornosť a kvalita, ale napríklad príslušnosť k jednej politickej strane či servilnosť k aktuálnej politickej moci.
Rozpracované
16:11
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:11
Ondrej DostálVystúpenie s faktickou poznámkou
23.4.2024 o 16:11 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslancaPán poslanec Hajko, no, samotný fakt, že sa uskutoční výberové konanie, je pozitívny, je pozitívny voči, voči tomu pôvodnému návrhu, aj keď, samozrejme, že tie dôvody pre neuskutočnenie verejného vypočutia sú, sú veľmi chabé. Veľmi chabo boli zdôvodnené v návrhu zákona, v jeho dôvodovej správe, a ani to, že sa to zachová, lebo verejné vypočutia vypadnú, nie je nijako zdôvodnené ani vo vzťahu k štátu, ale ani vo vzťahu povedzme k mestám a krajom, lebo ani tie nemôžu mať žiadny problém s uskutočňovaním verejných vypočutí. Dnes, ako ste povedali, sa, ako nie je absolútne technický problém uskutočniť akýkoľvek verejný prenos, dnes aj niektoré obce uskutočňujú či už formálne, alebo neformálne zo zasadnutí svojich obecných zastupiteľstiev verejné prenosy a, ale dokonca ani to nie je potrebné, lebo aby bolo niečo verejné, nie je nevyhnutné, aby to bolo verejne prenášané. Tá podmienka verejnosti je, že sú, je splnená vtedy, keď majú, majú verejný, teda má verejnosť prístup na, na to vypočutie. Áno, je dobré, keď je tam aj prenos, keď sa môže oboznámiť s priebehom nielen ten, kto je fyzicky prítomný, ale ani to nie je nevyhnutné. Môže byť verejné vypočutie, ktoré nebude verejne prenášané, resp. nebude zriaďovateľom verejne prenášané, ak ne... ak tam príde nejaké médium a urobí z toho prenos, tak, tak urobí, nemôžme mu v tom brániť, ale aj to je verejné vypočutie prístupné verejnosti bez toho, aby bol verejne prenáš... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
