12. schôdza

Ďakujem za slovo. No, skúsme nejak korigovať alebo teda povedať, aká je realita, nie, čo tu bol ten armagedon, takže, samozrejme, teraz príde spúšť a likvidácia všetkých múzeí a galérií, takže prvá základná vec. SNS, ak teda to má byť to likvidačné, má pod svojou kuratelou alebo v zriaďovateľskej pôsobnosti, teda ministerstvo, jednu galériu a jedno múzeum. Všetky ostatné sú pod župami, neviem o tom, že by SNS malo nejakých županov, má zopár starostov a primátorov, ale teraz taký generálny tento, že všetky sa budú teraz likvidovať a tak. No ak toto tak bude, tak za to budú zodpovedné tie samosprávy, ktoré to urobia, a nie SNS-ka. To znamená, nechajme sa prekvapiť, naozaj tuná bolo že generalizácia, že všetko teraz bude tak. A naozaj na nejakú župnú galériu alebo galériu nejakej mestskej časti nedajboh, alebo na galériu nejakého mesta nemá SNS a ani ministerstvo kultúry žiaden vplyv. Ak ste vy vicestarostka, no tak mi povedzte, akým spôsobom môže, ak máte nejakú galériu alebo nejaké múzeum v zriaďovateľskej pôsobnosti, akým vplyvom môže ovplyvňovať ministerstvo výber vášho riaditeľa. No nijakým, takže ako naozaj dávajme potom zodpovednosť tým, ktorí o tom rozhodujú, a nie tým, ktorí o tom nerozhodujú a nemajú žiadne páky na to.
Ďakujem

Ďakujem pekne. Kultúra má nejakého konečného spotrebiteľa alebo konzumenta a takým som aj ja, takže taký je aj môj názor. A tá, tá skupina je do veľkej miery nespokojná. To, že nejaká skupina, práve tá vaša, je aj spokojná, to je prirodzené, ale aj názor, že to doteraz fungovalo dobre, je iba názor váš a podľa mňa menšej časti konzumentov kultúry.
Tvrdenie, že protestujú všetky múzeá a galérie, no prirodzene, veď sa to týka ich riaditeľov a práve oni majú možnosť sa vyjadrovať. Bol by som zvedavý na demokratický prístup riaditeľov, keby si nejaký zamestnanec galérie alebo múzea dovolil vyjadriť súhlas s touto novelou. Alebo si naozaj opozícia myslí a dokáže tvrdiť, že takí neexistujú, ktorí by aj súhlasili?
Zriaďovateľ by podľa mňa mal mať silnejšie postavenie a vplyv na činnosť ním zriadených organizácií. Veď pri ich zriaďovaní predsa mal nejaké predstavy o ich činnosti a očakávania. Pokiaľ ich činnosť vybočuje z predstáv zriaďovateľa, mal by mať možnosť pozmeniť ich smerovanie. Jeden z príkladov, čo sa udial v minulosti, bolo Múzeum SNP v Banskej Bystrici. Tam zmena, ktorá nastala, nemala podporu ani laickej, ani, ani odbornej verejnosti, a predsa došlo k výmene riaditeľa a dokonca aj k zmene zriaďovateľa alebo vlastníka. Vtedy sa tak nebubnovalo intenzívne na odpor.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne reagujúcim poslancom. Ja by som chcela povedať, že zriaďovateľ má stále tú možnosť, samozrejme, odvolať aj daného riaditeľa, riaditeľku, ale musí mať na to aj pádne dôvody a o to môžu byť pádnejšie, keď vlastne aj prešiel nejakým výberovým konaním, kde deklaroval nejaké ciele, ktoré možno neplní. Mňa trošku mrzí to rozdeľovanie na vaša skupina spokojná, naša skupina spokojná. Keby ste naozaj vedeli, ja nepoznám jediného človeka, ktorý by bol že stopercentne spokojný s výsledkami ich napríklad rozhodovaní napríklad pri fonde pre umenie, a to z jednoduchého dôvodu, že nie všetci vždy dostali napríklad grant alebo podobne. Ale z tejto, ak teda už to delíme na naše skupiny, nikoho nenapadlo ten fond tak rozmontovať, že ho zlikviduje len preto, že je nespokojný. Čiže, prosím, nedeľme to na vaša a naša skupina, ale keď už máme, definujeme si nejaký problém, tak ten potom poďme riešiť. Ale toto riešenie, čo tu je navrhnuté, ten problém naozaj nerieši, iba ho zhoršuje. Problém by vyriešilo navýšenie financovania. My ako politici a političky tu naozaj nie sme na to, aby sme rozprávali o tom, že kto sa nám páči, aká osoba konkrétne bude kam dosadená a že si myslíme, že ten bude ten najlepší. My máme tvoriť najlepšie možné funkčné prostredie a systém a ten bude, ten nastaviť, aby fungoval čo najviac nezávisle od politikov a političiek.
Ak sa tu bavíme o konkrétne napríklad vicestarostovaní mojom, že teda či chceme, alebo nechceme my takéto veci robiť a kto ma obmedzuje v rámci verejných vypočutí. No nikto, to robíme my. Ale mňa to zaujíma, ako to funguje na celom Slovensku. A my ten systém, o ktorom som pred chvíľou hovorila, nejako nastavujeme. A niektorí zriaďovatelia možno nemusia vedieť, ako sa to presne robí, že či toto je štandard už európsky, alebo menej a proste pôjdu s nižšími štandardami. A my tvrdíme, poďte s tými vyššími. Poďte s verejnými vypočutiami. Čiže opäť je to o vytvorení kvalitného, dobrého prostredia, čo najmenej závislého na politikoch a političkách.
Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tak ja nebudem hovoriť o armagedone, podľa mňa žiadny nenastane. Toto nie je až tak výbušný návrh zákona. Nemyslím si, že je dobrý, od začiatku ho považujem za, za nesprávny, ale, ale teda armagedon asi, asi nenastane. Ale predsa len by som začal tým, že by som porovnal tie dva návrhy, novelu zákona o Fonde na podporu umenia a novelu zákona o múzeách a galériách, s ktorými prichádza skupina poslancov Národnej rady za koaličné strany na čele s pánom poslancom Michelkom a ktoré sú už v druhom čítaní, takže môžeme porovnávať najmä tieto dva návrhy zákonov.
Pri novele zákona o Fonde na podporu umenia je úplne od začiatku jasné, že návrh, ktorý bol predložený do prvého čítania, je nosič, ktorého účelom bolo preniesť návrh zákona do druhého čítania. Až v tom druhom čítaní že príde, príde pozmeňujúci návrh, z ktorého sa dozvieme skutočný zámer predkladateľov, alebo teda hlavného predkladateľa pána poslanca Michelka. V podstate sme sa to dozvedeli aj z toho pozmeňujúceho návrhu, aj z jeho úvodného vstupu v rámci druhého čítania, kde pomerne obsiahlo hovoril o tom, s čím je nespokojný v rozhodovacej činnosti Fondu na podporu umenia aj v ďalšej činnosti Fondu na podporu umenia, a teda najmä v tom, že nepodporuje projekty, ktoré podľa neho sú hodné podpory, a podporil aj projekt, ktorý podľa jeho názoru nie je hodný podpory. Naozaj len bizarnou zaujímavosťou je, že je to projekt z jeho vlastného vydavateľstva, respektíve nie osobne jeho, ale toho, kde bol štatutárnym orgánom. Bolo to vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, čo myslím si, že bol, bolo by korektné, keby to spomenul v tom svojom vystúpení, kde dával najavo svoje pohoršenie nad citátmi z toho diela, ktoré podporil Fond na podporu umenia.
V prípade novely zákona o múzeách a galériách je, naopak, od začiatku isté, jasné, čo je zámerom. Je to, je to zrejmé už z toho textu, ktorý je v prvom čítaní. A tu, naopak, ten pozmeňujúci návrh, ktorý prišiel cez výbor a cez spoločnú správu výborov sa v zásade, s výnimkou tých štandardov, týka toho, čo je, čo je obsiahnuté v návrhu zákona, teda toho, čoho sa štandardne majú týkať, týkať pozmeňujúce návrhy. A teda v porovnaní s tým, s tým pôvodným návrhom z prvého čítania, povedal by som, že ten zásah do, ako vymenúvania, tak odvolávania riaditeľov múzeí a galérií zmäkčuje. Ale tým pádom ale vyvstáva otázka, lebo mali sme, samozrejme, že viacerí podozrenie, že aj v tomto návrhu zákona príde nejaký pozmeňovák v druhom čítaní, v ktorom sa ukáže skutočný zámer. Neprišiel, tak vyvstáva otázka, že čo je vlastne tým skutočným dôvodom predloženia tohto návrhu zákona, ak toto už je, už je finálna forma, teda v zmysle toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý je v spoločnej správe výborov, tak načo vlastne takýto návrh zákona. Lebo nezhodneme sa na tom, že treba meniť charakter Fondu na podporu umenia z inštitúcie, ktorá rozhoduje nezávisle a odborne, na inštitúciu, kde do toho vstúpi politická moc a cez politicky vymenovanú radu bude meniť rozhodnutia odborných komisií.
Ale rozumiem tomu, prečo to predkladáte. Rozumiem tomu, že ste nespokojní s tým, ako Fond na podporu umenia funguje. Ale múzeá a galérie? Že v čom je problém? Lebo ak to prejde v tejto podobe, no tak to bude, to bude taký, taká zmena pre zmenu, že teda zmenili sme niečo aj v zákone o múzeách a galériách. A predpokladám, že korektne fungujúce samosprávy, či už na župnej úrovni, alebo na úrovni miest a obcí, zachovajú výberové konania, nebudú odvolávať riaditeľov múzeí a galérií bez uvedenia dôvodu a budú postupovať v podstate tak ako doteraz a ten zákon im v tom nebude, nebude brániť. A ako sme tu počuli aj pána poslanca Michelka, no tak pod priamym vplyvom ministerstva kultúry je jedno múzeum a jedna galéria. Tak asi ani toto nie je skutočný dôvod, lebo tak v zásade vymeniť, vymeniť ich šéfov je možné aj podľa súčasnej právnej úpravy. Trošku to bude jednoduchšie, ale, ale nijako zložité to nie je ani, ani dnes. Tak naozaj teda nerozumiem celkom tej motivácii a asi by ma aj zaujímalo, že, že čo je ten skutočný, skutočný dôvod. Lebo áno, niekedy sa predkladajú aj nejaké drobné návrhy noviel zákonov, ktoré zmenia jednu vetu alebo dokonca jedno slovo, alebo už boli aj také, čo jednu čiarku mali niekde vypustiť alebo nevypustiť. Ale, ale reagujú na nejaký reálny problém a ten problém je obvykle, obvykle priznaný v dôvodovej správe, je priznaný v úvodnom vstupe. Tuto celkom, celkom nerozumiem, že, že v čom je taký, taký zásadný problém. Jediný záchytný bod pre mňa bol v dôvodovej správe, kde sa hovorilo o tom, že, že výberové konania, verejné vypočutia, z procesu výberu sa vypúšťa verejné vypočutie uchádzačov, ktoré spôsobuje administratívnu záťaž najmä menším obciam, ktoré obsadzujú uvedené funkcie, teda riaditeľov múzeí a galérií a tie ve... v rozpore s tým bol, bol návrh zákona, kde, kde sa úplne vypúšťali výberové konania, nielen tie verejné vypočutia, čo sa teraz zase koriguje pozmeňujúcim návrhom. Ale ako som dokumentoval aj v rozprave v prvom čítaní, obce, ktoré nie sú malé, ale v slovenských pomeroch skôr, skôr stredné, sú zriaďovateľmi troch múzeí a, a nula galérií. Takže väčšinou múzeá a galérie zriaďuje štát, kraje, mestá, ktoré nemajú nejakú, nejaký kapacitný problém zorganizovať výberové konanie ani verejné vypočutie, ako jeho, jeho zložku. Takže pochybujem, že sa robí ten, tá novela kvôli, kvôli trom obciam, ale teda ak áno, tak by ma zaujímalo, čo je ten skutočný dôvod.
No a teraz, keďže sme v druhom čítaní, tak by som rád pár slov povedal k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol schválený na výbore pre, pre kultúru a médiá. Jednak sú tam tie štandardy, zavedenie štandardov múzeí a galérií, ktoré sú merateľné, porovnateľné alebo obsahujú iné hodnotiace ukazovatele odporúčaného priestorového, finančného a personálneho zabezpečenia múzeí a galérií a úrovne kvality plnenia základných odborných činností a iných činností múzeí a galérií. A podľa bodu tri ministerstvo kultúry je, je ten, ten orgán, ktorý vydáva štandardy múzeí a galérií a zverejňuje ich na svojom webovom sídle.
Samotná myšlienka štandardov, ako už spomínala vo svojom vystúpení predrečníčka pani poslankyňa Kleinert, asi nie je niečo, s čím by bolo potrebné nejako dramaticky, dramaticky polemizovať, ale opäť nie je jasné, že prečo, že aký, aký, ako sa to tam vôbec dostalo a aký to bude mať, aký to bude mať zmysel a účel, čo sa z tých štandardov bude odvíjať, čo sa z tých štandardov bude odvíjať pre múzeá a galérie, ktorých zriaďovateľom nie je ministerstvo kultúry a ktorých zriaďovateľom sú napríklad samosprávy, či už na krajskej úrovni, alebo, alebo na obecnej úrovni. No, budeme mať štandardy, ale, ale čo z toho, hej, že keby to bolo súčasť nejakej väčšej novely, s ktorou by prišlo ministerstvo kultúry, kde by boli objasnené dôvody zavedenia štandardov, prešlo by to riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, bolo by jasne definované, akým spôsobom sa tie štandardy budú napĺňať alebo kontrolovať, aký má zmysel, čo bude znamenať, keď budú splnené alebo nesplnené, čo sa od toho bude odvíjať. Dobre, ale takto, no proste, poslanecký návrh zákona v druhom čítaní, poslanecký pozmeňujúci návrh na výbore a dve všeobecné formulácie, formulácie v zákone. Aký to bude mať zmysel, nerozumiem. A teda, a to teraz hovorím že nekonfrontačne, hej, nehovorím, že zavedenie štandardov do, do zákona o múzeách a galériách reálne spôsobí nejaké vážne problémy, len rád by som rozumel tomu, že čo je zmyslom toho.
A teraz budem teda trochu kritickejší k tým, k tým zmenám, ktoré, ktoré navrhuje pán poslanec v bode dva. Pozmeňujúci ako bod dva, z pozmeňujúceho ná... z pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov, teda ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol schválený v, vo výbore pre kultúru a médiá a ktorý sa týka vymenúvania a odvolávania štatutárneho orgánu múzea alebo galérie a potom vlastne v § 3b to isté vo vzťahu k vedúcemu zamestnancovi riadiacom organizačnú zložku, ktorá je múzeom a galériou, ale teda bez právnej subjektivity. Tak súčasná právna úprava je, že štatutárny orgán múzea alebo galérie vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zriaďovateľa tohto múzea alebo tejto galérie; štatutárny orgán múzea alebo galérie sa vymenúva na základe výsledku výberového konania, ktorého súčasťou je verejné vypočutie uchádzačov. V ods. 2 bola stanovená päťročná doba, funkčné obdobie štatutárneho orgánu vymenovaného takýmto spôsobom a v ods. 3 bolo schválené, že štatutárny orgán vymenovaný podľa ods. 1 nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu. V návrhu zákona sa vypustilo to funkčné obdobie, vypustilo sa, že... teda funkčné obdobie sa stalo neobmedzeným a vypustilo sa nielen verejné vypočutia, ale aj samotné výberové konania a dalo sa tam, že štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zriaďovateľa tohto múzea alebo tejto galérie. A štatutárny orgán vymenovaný podľa ods. 1 možno odvolať aj bez uvedenia dôvodu. Pozmeňujúcim návrhom sa to opäť mení a má to znieť, má to už mať iba jeden odsek, že štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 vymenúva a odvoláva štatutárny orgán zriaďovateľa múzea alebo galérie. Štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 sa vymenúva na základe výsledku výberového konania.
Čiže vo vzťahu k tomu dnešnému ods. 1 zmena bude, že sa vypustí, vypustí polveta, že súčasťou výberového konania je verejné vypočutie uchádzačov, ostatné tam, tam ostane tak, ako je to dnes napísané, napísané v zákone. Bude to zodpovedať tej dôvodovej správe, na rozdiel od dôvodovej správy sa to však nebude týkať iba malých obcí, ktorým to údajne spôsobuje neprimeranú administratívnu záťaž, ale bude sa to týkať aj tých stredných obcí, ktoré reálne, reálne nejaké múzeá zriaďujú, bude sa to týkať miest, samosprávnych krajov a štátu, ktoré nemajú problém uskutočniť výberové konania a určite nemajú problém, aby súčasťou tých výberových konaní bolo, boli aj verejné vypočutia.
Dovolím si nesúhlasiť s názorom pána poslanca Michelka na verejné vypočutia s tým, že údajne majú, že zvýhodňujú alebo znevýhodňujú niektorých, niektorých kandidátov. Ak by to tak bolo, tak sa asi verejné vypočutia, verejné vypočutia nerobia. Keď sa prezentujú projekty, tak tie projekty napríklad častokrát bývajú vopred zverejnené, aby sa aj verejnosť mohla oboznámiť s kvalitou tých projektov, čiže aj, aj konkurenti a konkurenční uchádzači sa môžu oboznámiť s tým, čo navrhuje jeden alebo druhý. A aj to, že, že keď sledujem, ako uchádzač číslo 6, na čo sa pýtajú tých prvých, prvých piatich uchádzačov, tak áno, na jednej strane je to výhoda, že sa viem pripraviť na otázky, ktoré prídu, ale tie otázky sa aj časom menia a problém je, je to aj výhoda, je to aj nevýhoda, lebo, lebo tie zaujímavé myšlienky napríklad v odpovediach na tie otázky častokrát vyčerpajú tí predchádzajúci uchádzači a keď šiestykrát počujete niekoho hovoriť to isté, čo ste už predtým päťkrát alebo štyrikrát počuli, tak je to zase istým spôsobom znevýhodnenie toho uchádzača.
Ja mám z parlamentnej pozície skúsenosť s verejnými vypočutiami a myslím si, že ten inštitút má zmysel a skvalitňuje výberové konania, takže ja dúfam, že napriek tomu, že sa tá povinnosť zruší, tak zriaďovatelia múzeí a galérií neustúpia od verejných vypočúvaní a budú, budú ich naďalej, naďalej využívať.
No a teraz k tomu ods. 2., respektíve ods. 2 je vyriešený, lebo, lebo teda nebude tam funkčné obdobie, ale ods. 3 hovorí o tom dnes, že štatutárny orgán nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu, vy ste tam chceli navrhnúť, že štatutárny orgán možno odvolať bez uvedenia dôvodu a teraz tam nebude nič, takže nevieme, či má tam byť dôvod, nemá tam byť dôvod. Keď tam nebude explicitne, že, že možno odvolať bez uvedenia dôvodu, znamená to, že, že nemožno? No tak, tak v zásade ste nič nespravili, akurát to nebude povedané explicitne, že možno odvolať bez uvedenia dôvodu, ale implicitne tým, že, že tam požiadavka uvedenia dôvodu nebude stanovená v zákone, tak asi to bude možné, čiže to vlastne nie je nejaký veľký ústupok z vašej strany. To je akurát to, že, že kým dnes zákon hovorí, že nejaký dôvod tam má byť, váš návrh, ktorý ste dali do prvého čítania, hovoril, že nemusí tam byť žiadny dôvod, no tak keď v zákone nebude po schválení toho pozmeňujúceho návrhu napísané nič, no tak keď tam nie je požiadavka uvedenia dôvodu, tak to bude v podstate to, čo máte v návrhu zákona, akurát to bude upravené inak.
To, čo je problematické na tom, že ani dnes tam nie sú nejaké pevné dôvody, zákonom stanovené dôvody, ktoré musia byť naplnené, aby bolo možné odvolať riaditeľa múzea, múzea alebo galérie, akurát to nesmie byť bez uvedenia dôvodu. A áno, implicitne sa asi predpokladá, že ten dôvod by nemal byť úplne subjektívny, ale v zásade je na štatutárnom orgáne zriaďovateľa, ako si, ako si to, ako si to odôvodní. Čiže nie sme v situácii, že by riaditelia múzeí a galérií boli zabetónovaní vo svojich funkciách, že zriaďovateľ, keď nie je spokojný s tým, ako fungujú, že by ich nemohol odvolať. Môže ich odvolať, akurát musí uviesť nejaký, nejaký dôvod, teraz ich bude môcť odvolať aj bez uvedenia dôvodu. Ale opäť verím, že korektnejší zriaďovatelia, že väčšina žúp a miest, obcí aj väčšina štátnych orgánov nebude odvolávať riaditeľov múzeí a galérií bez odvolania, bez uvedenia dôvodu.
No a potom tu máme taký aj, aj praktický problém, že vy tam máte chybu. Ten § 3a sa volá Vymenúvanie a odvolávanie štatutárneho orgánu múzea a galérie. Vymenúvanie a odvolávanie, ale v samotnom texte § 3a nie je ani slovo o odvolávaní, to je celé o vymenúvaní, to je celé o vymenúvaní. Takisto v § 3b, máte, že Vymenúvanie a odvolávanie vedúceho zamestnanca riadiaceho organizačnú zložku, ktorá je múzeum alebo galériou, ale opäť celý text § 3b je iba o vymenúvaní, nie je o odvolávaní, čiže je to chyba a ak to tam necháte takto, tak v zákone bude nezmysel, lebo nadpis nebude zodpovedať textu.
Rovnako v prechodných ustanoveniach § 21c prvý odsek hovorí, že ustanovenia § 3a a 3b v znení účinnom od 1. júna 2024 sa vzťahujú aj na štatutárny orgán múzea alebo galérie podľa § 3 ods. 1 vymenúvaný pred 1. júnom 2024 a na vedúceho múzea a galérie podľa toho druhého ustanovenia, ale, ale § 3a a §3b hovoria iba o vymenúvaní, nehovoria o odvolávaní, takže čo sa má na nich vzťahovať, oni už sú vymenovaní, tam, tam sa na nich nič nevzťahuje, toto je, opäť je to chyba v tom, v tom návrhu, návrhu zákona, lebo vlastne to prechodné ustanovenie, ako keby sa týkalo odvolávania, tak tomu rozumiem, ale keď sa týka vymenúvania, tak jasné, že sa... čo sa má týkať vymenovaných? A ten ods. 2 hovorí o tom, že aj títo vykonávajú po, bez časového obmedzenia, tak tam asi, asi problém nie je, ale ten ods. 1 je úplne, úplne nelogický, čiže máte tam prinajmenšom tri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

(prosím vymazať rámček)

Pán predsedajúci, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, musím pripomenúť na úvod, že sme svedkami rokovania o zákonoch z oblasti kultúry a umenia, ktoré by mala štandardne predkladať ministerka kultúry a jej rezort, a to po riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré by ešte pred tým, ako sa zákon dostane do pléna, vyriešilo väčšinu problémov, ktoré by sa tak nemuseli komunikovať na tlačových konferenciách či osobných interpeláciách u predkladajúcich poslancov, zo strany kultúrnej verejnosti, ktorým však chýba akákoľvek transparentnosť, na úkor ktorej sa rodí a prekvitá niečo ako poslanecký papalášizmus.
Je to ten typ mocenskej istoty, ktorá sa zastiera už sprofanovaným sloganom vyhraj voľby, môžeš všetko, alebo zostav koalíciu, odhlasuje, odhlasujte si všetko, odhlasuje si všetko, čo chce bez ohľadu na to, čo sa schvaľuje. A tak celá vládna koalícia, podobne ako to bolo pri zákone o Fonde na podporu umenia, poslušne odhlasuje prvé čítanie zákona, ku ktorému príde pred druhým čítaním pozmeňujúci návrh, ktorý absolútne mení obsah zákona z prvého čítania. A buď tu ide o vopred premyslenú legislatívnu lesť, alebo absolútnu nezodpovednosť a hazardovanie s dôveryhodnosťou rozhodovacieho procesu Národnej rady Slovenskej republiky.
V prípade zákona o múzeách a galériách je toho príkladom zrušenie výberových konaní na funkciu štatutára a umožnenie jeho odvolania bez udania dôvodu, ktoré som v prvom čítaní významne kritizoval a hodnotil ako snahu personálne a mocensky flagrantne ovládnuť aj tento druh kultúrnych inštitúcií.
Pozmeňovací návrh, ktorý si zástupcovia vládnych strán na výbore pre kultúru a médiá schválili pred druhým čítaním, však opäť výberové konania na štatutára vracia do hry a ruší bod, ktorý ho umožňoval odvolať bez udania, udania dôvodu. Ide teda o všetko iné, len nie o odborné a zodpovedné konanie zo strany navrhovateľov a pripomína mi to známu frázu zo známej českej rozprávky odvolávam, čo som odvolal. Ono to však na smiech nie je, ale, žiaľ, sedí to.
Výberové konania sú často vnímané ako alibizmus zriaďovateľa a takisto ako komplikácia v stanovení zodpovednosti v prípadných súdnych sporoch medzi zriaďovateľom a štatutárom, ako sme to počuli aj v argumentoch navrhovateľov. V prípade kultúrnych a umeleckých inštitúcií však výberové konania minimálne zabezpečujú to, že do ich riadiacich orgánov sa nedostanú ľudia absolútne neznalí problematiky, ako by tomu bolo len pri možnosti priameho menovania, a je jedno, či ide o erbovú inštitúciu zriaďovanú ministerstvom kultúry, či pamätnú izbu zriaďovanú obcou v niektorom z regiónov Slovenska.
V prípade múzeí ide o oblasť hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva a sú to práve jeho regionálne špecifiká, ktoré treba odborne pomenovať, klasifikovať a často je to pre výskum zásadná i zodpovednejšia úloha ako pri povedzme erbových inštitúciách národného významu. Prípadné neodborné vedenie inštitúcie už na regionálnej úrovni by mohlo mať na oblasť práce s kultúrnym dedičstvom nedozierne následky, a preto v tomto prípade vítam, že navrhovatelia urobili spiatočku a výberové konanie ako podmienku pre menovanie štatutárneho orgánu múzeí a galérií vrátili späť do hry. Odpadlo však výberové konanie, čo je, verejné výberové konanie, čo je z hľadiska transparentnosti zrejme ten optimálny spôsob výberu štatutára. Aspoň pri inštitúciách zriaďovaných ministerstvom kultúry by stálo za úvahu povinné verejné výberové konanie ponechať, lebo tam je argument o vysokých nákladoch na takýto typ konania asi irelevantný. Na druhej strane v čase, keď sociálne médiá umožňujú komukoľvek vysielať verejne cez jednoduché kliknutie na príslušné ikonky, je argument o zrušení verejných výberových konaní z dôvodu vysokých nákladov irelevantný asi na každej úrovni ich konania.
Vrátim sa však k bodu, ktorý umožňoval odvolať štatutára bez udania dôvodu, ktoré sa pozmeňovacím návrhom z návrhu novely zákona odstraňuje. Je to len zdanlivé odstránenie tohto prejavu svojvôle zo strany zriaďovateľa, lebo do, sa do zákona dostáva kompetencia v znení, že zriaďovateľ menuje a odvoláva, citujem, "zriaďovateľ menuje a odvoláva", čo mu aj bez špeciálneho paragrafu umožňuje nevhodného štatutára odvolať z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez dôvodu. Teda odvolávam, čo som odvolal, a dopĺňam, aby som mohol kohokoľvek kedykoľvek odvolať. Tak to môžem parafrázovať.
Navrhovateľ na výbore pre kultúru a médiá argumentoval tým, že medzi zriaďovateľom a štatutárom nemusí zafungovať chémia, a preto tam táto možnosť je. Tento argument však, žiaľ, len dokazuje, o čo tu ide a ako nám to ukazujú predstavitelia vládnej moci, že je to spriechodnenie politiky „našich ľudí“ s tou správnou chémiou. Problém je, že obsahom tej chémie nemusí byť odbornosť a kvalita, ale napríklad príslušnosť k jednej politickej strane či servilnosť k aktuálnej politickej moci.
Inými slovami povedané, aj pri tomto zákone sa vládna moc snaží do zákona vtesnať mechanizmus, ako ovládnuť aj tento typ inštitúcií. A tým, že zákon, že je zákon platný aj pre všetky stupne samospráv, podporuje, žiaľ, svojvoľnosť konania politikov na úkor odbornosti. Do tohto výpočtu patria tiež štandardy, ktoré bude pre múzeá a galérie pripravovať ministerstvo kultúry, a podľa oblastí, ktoré pozmeňovací návrh spomína, to vyzerá tak, že okrem personálneho ovládnutia inštitúcií je tu snaha ovládnuť tieto inštitúcie aj obsahovo či metodicky a to na úkor kurátorskej nezávislosti. Veľmi si želám, aby sa nestalo to, že múzeá a galérie budú po novom napĺňať zadania vládnej doktríny a to na úkor hľadania svojich špecifík z regionálneho pôsobenia či umeleckých a kurátorských zámerov, ktoré môžu často, aj musia byť skôr katalyzátor spoločenských tém a problémov ako ich slepým agitátorom.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Hajko, no, samotný fakt, že sa uskutoční výberové konanie, je pozitívny, je pozitívny voči, voči tomu pôvodnému návrhu, aj keď, samozrejme, že tie dôvody pre neuskutočnenie verejného vypočutia sú, sú veľmi chabé. Veľmi chabo boli zdôvodnené v návrhu zákona, v jeho dôvodovej správe, a ani to, že sa to zachová, lebo verejné vypočutia vypadnú, nie je nijako zdôvodnené ani vo vzťahu k štátu, ale ani vo vzťahu povedzme k mestám a krajom, lebo ani tie nemôžu mať žiadny problém s uskutočňovaním verejných vypočutí. Dnes, ako ste povedali, sa, ako nie je absolútne technický problém uskutočniť akýkoľvek verejný prenos, dnes aj niektoré obce uskutočňujú či už formálne, alebo neformálne zo zasadnutí svojich obecných zastupiteľstiev verejné prenosy a, ale dokonca ani to nie je potrebné, lebo aby bolo niečo verejné, nie je nevyhnutné, aby to bolo verejne prenášané. Tá podmienka verejnosti je, že sú, je splnená vtedy, keď majú, majú verejný, teda má verejnosť prístup na, na to vypočutie. Áno, je dobré, keď je tam aj prenos, keď sa môže oboznámiť s priebehom nielen ten, kto je fyzicky prítomný, ale ani to nie je nevyhnutné. Môže byť verejné vypočutie, ktoré nebude verejne prenášané, resp. nebude zriaďovateľom verejne prenášané, ak ne... ak tam príde nejaké médium a urobí z toho prenos, tak, tak urobí, nemôžme mu v tom brániť, ale aj to je verejné vypočutie prístupné verejnosti bez toho, aby bol verejne prenáš... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Sľubujem, že nebudem naťahovať, aj keď teda neviem, v akom naladení mi bude odpovedať pán poslanec Michelko ako predkladateľ po tom nasledujúcom vystupujúcom, ale teda ešte kým sme v rámci tej, tej pokojnej a vecnej roviny, tak naozaj ja by som rád, rád pochopil, že ako je myslené to prechodné ustanovenie, lebo nemožno to prechodné ustanovenie, ktoré hovorí, že tie novelizované ustanovenia sa vzťahujú aj na štatutárny orgán múzea a galérie, ktorý je vymenovaný pred nadobudnutím účinnosti tejto novely, nemožno na nich vztiahnuť tú časť, ktorá sa týka vymenúvania, lebo sú, sú vymenúvaní a o odvolávaní sa tam nehovorí nič, teda s výnimkou toho, že, že sú vymenúvaní a odvolávaní štatutárnym orgánom zriaďovateľa.
Takže ako je to myslené? Je to teda myslené tak, že keď dnes je, dnes je, že nemôžu byť odvolaní bez uvedenia dôvodu, a keď tam bude iba samotné konštatovanie, že sú odvolávaní bez toho, aby tam bolo uvedené, či je potrebné, alebo nie je potrebné, aby odvolanie bolo zdôvodnené, či sa teda implicitne predpokladá, že keď to nie je uvedené, tak odôvodnenie návrhu na odvolanie nie je potrebné a aj tých, ktorí sú dnes vo funkciách, tak možno odvolať bez uvedenia dôvodu, či je to teda myslené, myslené takto. Lebo teda po vystúpení pána poslanca Hajka som nadobudol dojem, že, že je to tak myslené, ale v tom prípade, ak by to tak malo byť, tak nezdá sa mi tá úprava, úprava dostatočná, ak by, ak by to ostalo v tom znení, ako to išlo do prvého čítania, tak tam by bolo jasné, že tým myslíte, že možno odvolať aj bez uvedenia dôvodu, teraz to jasné nie je.
A navyše tam je otázne, že či by to nebolo retroaktívne a či, či by riaditelia múzeí a galérií, ktorí prišli do funkcií za platnosti predchádzajúcej právnej úpravy, nemohli v prípade odvolania bez uvedenia dôvodu spochybňovať, že nemohli riadne vykonávať svoju funkciu za podmienok, ktoré platili v zákone v čase, keď tú funkciu nadobudli. Lebo, lebo ak sa to zmení smerom do budúcnosti, tak môžme s tým súhlasiť alebo nesúhlasiť, ale, ale keď niekto po 1. júni sa dostane do funkcie, tak bude musieť počítať s tým, že môže byť odvolaný aj bez uvedenia dôvodu, ale keď niekto nastúpil do funkcie pred 1. júnom, keď v zákone je napísané, že ho nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu, tak si myslím, že bude môcť spochybniť, ak bude odvolaný, odvolaný bez uvedenia dôvodu. Tak či aj na toto ste mysleli.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Diskutovali sme aj s právnikmi, s legislatívcami, podľa ich názoru také explicitné vyjadrenie typu, že bez dôvodu je zbytočné, samozrejme, nejaké dôvody sa vždycky uvedú. A v podstate povedali, samozrejme, teoreticky by potom prípadne, ak by si ten odvolaný riaditeľ galérie, múzea mal za to, že tie dôvody sú zbytočné, absurdné, môže sa brániť súdne a môže zažalovať, ja neviem, zriaďovateľa a môže zriaďovateľ čeliť nejakému súdnemu procesu, ale v tomto zmysle nemusí to byť takto detailne a explicitne, vraveli, že je to zbytočný, zbytočný paragraf, takže preto sa to vypustilo.

No asi zbytočný nie je, lebo bráni úplnej svojvôli pri, pri odvolávaní riaditeľov múzeí a galérií. Tam skôr sa mi zdalo, že je zbytočný ten odsek, ktorý ste navrhli vy, že možno odvolať bez, bez uvedenia dôvodu, lebo keď, keď to tam nie je, tak áno, dosiahnete v podstate ten istý účel, ale keď to tam je, tak v zásade zákon nehovorí, aké sú tie dôvody. Zákon nehovorí, že možno odvolať iba v prípade, že je právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu alebo stratí občianstvo, alebo, alebo niečo podobné. V podstate tam dáva široké možnosti zriaďovateľovi, aby odvolal riaditeľa múzea alebo galérie, ktorý postupuje spôsobom, s ktorým ten zriaďovateľ nesúhlasí, má k nemu výhrady, ale nemala by to byť úplná svojvôľa, hej? Asi to nemôžu byť dôvody, ktoré by napríklad dali sa považovať za, za diskrimináciu alebo boli by dôvody obsiahnuté v niektorých, v niektorých ustanoveniach antidiskriminačného zákona, alebo, alebo by mali charakter úplnej svojvôle, ale to asi nechceme. Alebo chceme, aby mohol zriaďovateľ odvolávať riaditeľa múzea a galérie úplne svojvoľne? Lebo zákon, ak sa to primerane zdôvodní, tak, tak nemá kto posúdiť, že či tie dôvody sú, alebo nie sú dostatočné, to má posúdiť zriaďovateľ a prípadne by to súd mohol posudzovať iba v prípade, keby to bolo nejaké úplné extrémne vybočenie z normy.
A neodpovedali ste mi celkom na tú otázku, že či to nebude retroaktívne a či to nebudú môcť napádať, že nastúpili do funkcie a te... platí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)