12. schôdza

Milé kolegyne, milí kolegovia, hneď v úvode chcem povedať, že také nuansy, ktoré tu nevidíte, keď som sa prihlásil do rozpravy, tak milovník semaforov Andrej mi hovorí: "Pročko." Hovorím: "Prosím, Andrejko?" – "Mojko." No nie som pánom Dankom mojko, ale som rád, že povedal "Pročko sa prihlásil do rozpravy". Áno, prihlásil som sa do rozpravy, pretože po zákone o Fonde na podporu umenia tu máme ďalší paškvil z dielne SNS, ďalšie lámanie kultúry, máme tu múzeá a galérie. Už som vo svojej faktickej pri fonde hovoril o výkonnom práporčíkovi, ktorý na vojne plnil úlohu, v živote nič nedokázal, bol to len taký neschopný človiečik, ktorý sa viezol a plával, ale dostal sa na vojnu, dostal funkciu a stal sa z neho taký likvidátor, taký šikanista, no a mne jeden pán to pripomína veľmi, už sa naučil aj anglicky, už hovorí aj "šatap" a je to strašné! Je to strašné! Naozaj dostali sme sa do čias, kedy nám Slovenská národná strana bude diktovať, čo bude v galériách, čo bude v múzeách, kto tam bude, kto to bude viesť, dostali sme sa naozaj, vraciame sa do socialistického realizmu a tie časy boli strašné, strašné! Ja si pamätám, keď sme v ´96. sa priväzovali na ministerstve kultúry, kedy Mečiarova vláda lámala kultúru, a teraz to máme opäť. Teraz to tu máme opäť. Takí ľudia ako Michelko, Šimkovičová nám idú povedať a budú rozprávať o tom, ako má vyzerať kultúra, ako majú vyzerať galérie a múzeá.
A toto je veľmi pre mňa blízka téma, pretože naozaj už tridsať rokov zbieram, v svojej rodnej dedine vlastníme, naša neziskovka, kultúrnu národnú pamiatku kráľovský soľný úrad a mám tam také insitné múzeum so 4,5-tisíc exponátmi, to keď tam prídu ľudia, tak híkajú, pretože v tých múzeách štátnych je v jednej miestnosti desať exponátov, my ich tam máme 4,5-tisíc. A musím sa pochváliť, že aj v našej obci bude múzeum, tak príďte si pozrieť, a tiež som im tam zapožičal krásne veci, aby tam mali. A toto je vec, ktorá ma veľmi zaujíma. Nikdy som nezobral žiadnu dotáciu a naozaj riadim si to sám. Ale tie štátne galérie a múzeá zastupujú našu históriu a musia tam byť ľudia, ktorí sa tomu rozumejú, ľudia, ktorí poznajú nielen históriu, ale sú aj odborníci.
No a čo nám tu výkonný práporčík a jeho strana prináša? No prinášajú nám tam: Teta Beta nemá robotu, počúvaj, nemohol by si ju zamestnať? – A teta Beta je čo? – No ona robila v onom sekretárku tomu vieš, tomu. v Ahá, a čo vie, vie niečo? – A vie, ona vie aj čistiť tie oné, tie obrazy. – Dobre, bude riaditeľka v múzeu. Toto je ich politika. Tak ako Taraba zamestnáva pytliakov, tak teraz budeme zamestnávať tety, bratrancov, sesternice. Tu nepôjde, tu im nejde o odbornosť, im nejde o to, že človek, ktorý naozaj dáva srdce tomu umeniu, dáva tomu, dáva tomu celý svoj život a robí tam, naozaj poznám veľmi veľa, chodil som, za svoj život som bol v toľkých múzeách, robili sme toľko neziskových akcií pre tie deti, aby sme ich tam prilákali. A tí, tí ľudia, čo tam pracovali, tak naozaj sú to odborníci na slovo zlatí, vzatí. No a prišli, prišli teraz likvidátori kultúry, prišli a budeme robiť kultúru, ako chce Slovenská národná strana.
Viete, aké je to naozaj podobné s tým ´96. rokom, keď ten mečiarizmus nám tu valcoval a hovorili, že to sú treťotriedni umelci, tí sú takí umelci. Teraz budeme mať všetko národných umelcov, budeme mať národných riaditeľov galérií, ktorí vyšli z tohoto národa. No že sú to sesternice a bratranci straníckych príslušníkov SNS, tak to bude čisto, čisto náhoda.
To, čo ste tu povedali aj pán Hajko, aj pán Ondro Dostál, je naozaj vec, ktorú oni jedným uchom dnu a druhým von. Im je to jedno. Pri všetkých týchto zákonoch, kedy naozaj valcujú nielen kultúru, ale celý národ, oni si urobia, ako chcú. Majú tu 79 poslušných poslancov, ktorí odhlasujú to, čo chce Danko, Fico, Pellegrini. Smerohlas a SNS nám diktujú nielen kultúrne dianie, nielen ekonomické, ale pomaličky budeme jesť aj to, čo povie Slovenská národná strana, aké národné jedlo tu budeme musieť jesť. A umenie a kultúra by mala byť slobodná. Umelci by si mali robiť umenie na základe svojho presvedčenia. Samozrejmé, že by to malo byť v určitých historických, v určitých naozaj normách morálky, slušnosti, ale viete, niekomu sa nemusí páčiť vystúpenie, jak tu sme mali tých kotlebovcov, ktorí (povedané so smiechom) keď niekto bol holý v divadle, tak to bola čistá katastrofa, tak tu teraz máme Šimkovičovú, ktorá je čistá katastrofa, príde do divadelného predstavenia a je zhrozená, čo sa to tam deje. No nie vždy sa to musí páčiť tomu človeku.
Ale to, čo sa páči Michelkovi, nemusia mať všetci. A ja to nechcem mať. Ja už vôbec nechcem mať to, čo sa páči Michelkovi (povedané so smiechom). Ja chcem mať to, čo sa páči mne. A ja chcem, aby naše múzeá a galérie viedli odborníci. A zopakujem to, aby to neviedli sesternice a tety, lebo Andrej povie: Počúvaj, u nás máme takú ešte jednu, tú by si tiež mohol zamestnať. A sami dobre viete, že toto sa tu deje. A my vystúpime a povieme: Prosím vás, diskutujte s nami, my chceme s vami diskutovať. No nepáči sa im to, keď im poviete, že tu valcujú tú kultúru. Nepáči sa im to, keď im poviete, že Raši, preboha, veď vy idete jeden a pol miliardy, teda jeden a pol milióna zatajiť, tak to sa im nepáči, no ja budem s vami diskutovať, vy áno, vy tá, taká sympatická, vy mi pekne rozprávate, ale Pročko mi povedal, že som zlodej, to nie. No ale ja som nepovedal, že ste zlodej, to povedal Počiatek, ja len parafrázujem Počiatka, ktorý povedal, že kradli, že ukradol Slota s Ficom dve miliardy, no tak sú zlodeji potom, nie, keď kradli? A toto, toto je to.
Zažil som pri tej faktickej poznámke aj to, že tuná títo naľavo vám povedia, že čo, dal si, ešte si si nedal lexaurín? Oni sú, to je také zbabelé, to sú, to je také nechutné, čo tu predvádzajú. Nielen to, že nevystúpia, že v práci sú piati, šiesti a na hlasovanie prídu všetci, ale takto nám idú lámať kultúru.
Mal som pred týždňom rozhovor s mojím spolužiakom z Vysokej školy múzických umení, sme sa stretli a rozprával situáciu, aká vládne teraz na Vysokej škole múzických umení a ako sú tí študenti zhrození, naozaj ako sú zhrození z toho, čo tu ministerka Šimkovičová, Danko, Michelko a ďalšia partia, Fico im to dovolil, čo tu predvádzajú. Mi povedal, že tí, tie, tie decká, lebo sú to deti ešte, od devätnásť, dvadsaťroční, že tie decká strácajú nádej. Im sa nechce robiť, im sa nechce doštudovať tu na Slovensku.
A to je, to je strašné, Michelko, že vy týmto ľuďom beriete, beriete nádej na slobodu! Vy im beriete nádej, že budú tvoriť v slobodnom štáte! Vy chcete diktovať všetko, vy chcete diktovať, čo sa môže v tej kultúre, kto bude robiť v tej kultúre a ako bude robiť v tej kultúre! To, čo sa páči vám, vy ste socialistickí realisti, ktorí nám tu valcovali dlhé-dlhé roky našu kultúru! A to je hanba! To je obrovská hanba, že takí ľudia ako Michelko, Šimkovičová a Danko nám budú diktovať, čo je správne a čo sa môže. A pozor, čo sa v tých divadlách bude hrať! Keď sa to nebude hrať, tak nedostanete podporu. Je to choré, je to úbohé a sem sme sa dostali!
A ja chcem apelovať na všetkých občanov Slovenska, ktorí majú naozaj aspoň kúsok, kúsok vzadu tuná v tej šedej kôre takého, nechcem povedať že slušnosti, ale chcem povedať len taký, taký intelektuálny nábeh, pozrite sa, čo robia! Vám by sa páčilo, teta niekde z dediny, keby vám zakázali chodiť do kostola? Vám by sa páčilo, aby ste prestali počúvať tie pesničky, ktoré chcete počúvať? A toto sa tu pomaličky deje. Oni vám budú rozprávať to, čo chcete počuť. Ale drvivá väčšina národa chce byť slobodná, chce žiť slobodne, a nie pod výkonným práporčíkom, ktorý dostáva od kapitána, ktorý teraz likviduje semafory, príkazy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Nenechám sa vytočiť niekým takým, ako je Pročko, ale tak dobre. Aj som rozmýšľal, či vôbec má zmysel na niečo také reagovať, ale aby videl, že naozaj tie jeho provokácie idú úplne mimo, najprv že zjavne nedokáže pochopiť počuté slovo. Predovšetkým žiadne tety ani bratranci, ani sesternice nebudú obsadzované na posty galérií a múzeí, to môžem garantovať, už len preto, lebo sú dve Slovenské národné múzeum a slovenská galéria, nikto taký nebude. Neviem, ako je to v Haliči, tam to asi je bežné, podľa seba súdim iných, takže tak. No a viete, ak by sa do mňa navážal človek, ktorý v živote nič neurobil a jeho najvyšší umelecký výkon bolo prebehnutie s holým zadkom po ulici, tak ja mám množstvo literárnych ocenení, mám osem kníh, ktoré dostali ceny za najlepší literárny debut, za najlepšie prozaické, teda odborné dielo a podobne. A nebudem vôbec hovoriť, to ja naozaj nepotrebujem. Ale poviem taký, taký, také, také vysvedčenie, ktoré dostal tuná môj predrečník, keď prvýkrát išiel do parlamentu, mal 75-tisíc preferenčákov, ľudia ešte nevedeli, koho si zvoliť, po štyroch rokoch 10-tisíc, 7,5-násobne klesol. To je jeho vizitka, to je jeho vysvedčenie! Jeho voliči, voliči jeho strany spôsobili, že išiel na nepatrný zlomok toho, čo, čo mal predtým. To znamená, extrémne sklamal svojich vlastných voličov.
Moji voliči sú plne stotožnení s tým, čo robím, a som presvedčený, že ak o štyri roky budeme, tak budem mať viac, ako som mal, a nie jednu sedminu, menej ako toľko, čo dostal predtým. Takže vysvedčenie už dostal, je každému jasné.

Pán poslanec Pročko, hovoril si o tom, že si tu Slovenská národná strana vytvára priestor pre čistky vo vedení múzeí a galérií a chce si tam dosadzovať svojich ľudí, keď to tak parafrázujem, a teda ale pán Michelko hovorí o tom, a teda hovoril o tom aj v rozprave, nielen teda vo faktickej, že priamo pod ministerstvo kultúry patrí akurát jedno múzeum a jedna galéria, Slovenské národné múzeum a Slovenská národná galéria, čo keby aj použil tie nové ustanovenia, no tak to nebudú masové čistky, ale možnože by bolo dobré, keby sme tu aj dostali nejaký prísľub, že keďže ministerstvo kultúry nemôže mať problém administratívne zvládnuť prípadné verejné vypočutie, že či účelom tohto zákona nie je náhodou vytvoriť si aj priestor pre odvolanie súčasných šéfov alebo teda šéfky Slovenskej národnej galérie a Slovenského národného múzea bez uvedenia dôvodu, bez potreby to akokoľvek zdôvodňovať a potom, ak by k tomu prišlo, tak pre vymenovanie nových šéfov týchto inštitúcií, či už Slovenskej národnej galérie, alebo múzea bez potreby uskutočnenia verejného vypočutia, lebo teda je fakt, že keď si chcem niekde dosadiť svojho človeka, tak bez výberového konania alebo s výberovým konaním bez verejného vypočutia je to, samozrejme, že oveľa-oveľa jednoduchšie, a teda možnože by nás tak aj upokojilo, keby sme dostali nejaké ubezpečenie, že to tak nie je a že sa nič také nepripravuje a teda ak by aj k tomu došlo, tak bude výberové konanie, ktorého súčasťou bude aj verejné vypočutie.

Ďakujem pekne.
Oceňujem, a to naozaj veľmi úprimne, pán Pročko, čo robíte so svojím občianskym združením v obci Halič. Taktiež v plnej miere rešpektujem, že máte iný názor na túto vec. Naozaj. Vadí mi však ten ostrý osobný a konfrontačný tón. Keďže príklad šikanujúceho mazáka po jeho povýšení, ktorý keď bol mladý vojak, tak bol zakríknutý a submisívny a po povýšení bol schopný šikany, ste už použili druhýkrát. No mnohí sme boli na vojne a zažili sme to na vlastnej koži. Keď sme aj teraz tesne vedľa seba videli vás aj pána Michelka, myslím, že všetci máme jasno, kto z vás dvoch by mohol byť schopný byť tým zakríknutým bažantom a následne šikanujúcim mazákom. Bolo by zaujímavé vidieť štatistiku tých názorov v tejto veci nás bývalých vojakov. Ja si to veľmi dobre pamätám a vedel by som ukázať prstom. To naozaj bez urážky, ale treba si zvažovať také príklady, ktoré sa uvádzajú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Jozef, ty neváhaš aj často použiť ostré slová, ja viem, ja ťa poznám dlhé roky, že tebe vadí nespravodlivosť a papalášizmus a ty aj vhod, ale často, niekedy alebo často aj nevhod, hej, použiješ tvrdé slová. Teraz je taký zákon, pri ktorom neni až taká ostrá diskusia, ale použil si tvrdé slová a to chcem povedať, ja to vnímam, že ideš ostro, no ale ja viem, čo ti vadí. Tebe vadí napríklad takáto vec, hej? Teraz prečítam nadpis dnešného titulku: "Šimkovičovej pravá ruka Machala oslávil päťdesiatku v kaštieli v Budmericiach. Ministerka mu dala sálu na dva dni za sto euro." Toto tebe vadí. Keď ty toto vidíš v zákonoch a v tomto pléne, že sa tlačia veci naozaj hrubou silou, ty potom vystúpiš a naliehaš naozaj veľmi silno. A ja ti poviem tak, že mne to nevadí a oceňujem to. A rob to, prosím ťa, ďalej, pretože niekedy tu treba zobudiť túto sálu. Pán Michelko sa so mnou stretol na ústavnoprávnom výbore a ten bod už prešiel, hej? My sme sa vtedy bavili o tom Fonde na podpore kultúry. No tak to je jasné zabetónovanie vecí a keď si to kritizoval, tak si to kritizoval. Keď teraz kritizuješ politiku SNS v iných oblastiach, tak, tak ju kritizuješ. Takže myslím si, že to je tvoje právo ako poslanca vystúpiť a či už niekto nad tých ochká, keď ty ideš vystúpiť, tak to je na zamyslenie. Ale to, čo je naozaj mementom pre túto Národnú radu a čo je mementom pre SNS a naozaj to dávam do pozornosti, keď tu čítame z titulku novín o papalášizmoch a všelijakých rôznych veciach, ktoré by bolo dobré si poriešiť. A ja viem, že toto tebe vadí a ty toto akcentuješ, aj keď niekedy to dáš do zákona, ktorý s tým priamo nesúvisí.

Ďakujem. Ja budem krátky. Vždycky som sa vyjadroval, počúval som diskusiu veľmi intenzívne. Asi bolo naivné očakávať, že opozícia ocení nejaké korekcie, ktoré vznikli viac-menej v prospech výhrad, ale v poriadku, však žijeme v nejakom svete.
Cieľ tejto, bola tuná, možno odpoviem ešte na tú poslednú onú, že pri erbových inštitúciách, kde je zriaďovateľom ministerstvo kultúry, som presvedčený, že ak by mala nastať zmena, tak bude jednoznačne vyargumentovaná. Viem, keďže sa pohybujem v tejto oblasti a mám informácie z ministerstva kultúry, že minimálne v jednej z tých dvoch inštitúcií sú veľké problémy, mám informácie zvnútra a je toho naozaj veľmi veľa, čo sa dá vytýkať, a možnože... alebo takto, ak nastane zmena, bude veľmi-veľmi dôkladne vyargumentovaná.
Druhá vec je, že, samozrejme, keď bude výberové konanie, myslím a predpokladám, že bude verejné, predpokladám, že nebude záujem alebo každý normálny zriaďovateľ bude chcieť, aby bola tam najkvalifikovanejšia osoba, určite to nebude sesternica ani bratranec nikoho teda z čelných predstaviteľov vedenia ministerstva, ale bude to človek, ktorý bude mať víziu, predstavu ako ďalej a ktorý ju bude verejne prezentovať.
Ďalšie veci. Ja som, samozrejme, mal aj v dôvodovej správe boli tie malé obce, ale naozaj teraz bola ďalšia vec, včera som sa stretol s ľuďmi, ktorí majú veľmi zaťažko aj tie veci, že sú znevýhodnení, je to na diskusiu, ale ten ďalší argument, ktorý vedie k tomu, vy ste najprv povedali, že v podstate tam sme sa na nič nehrali, dopredu sa povedalo, teraz to korigujeme, to je znak reflexie.
Tento zákon sme vylepšili, nie je dokonalý v tom zmysle, že nevyhovuje úplne presne vašim pripomienkam, na druhej strane realizačná prax ukázala, že množstvo... alebo takto, mnohí zriaďovatelia majú problémy aj pri zlyhavajúcom manažmente ísť a riskovať nejaké ťažké súdne spory, ak je nejaké päťročné obdobie, či zdôvodnia si dostatočne, alebo nie, ťahať sa po súdoch s nejakými zlyhajúcimi alebo manažme... manažérmi, ktorí zlyhali, bolo to rozviazania rúk. Je jednoznačné, že zodpovednosť za riaditeľov múzeí, galérií majú zriaďovatelia, k nim sa to vráti, im bude vyvodená zodpovednosť po ich volebnom období. Ak by urobili takú hlúposť, že tam dajú nekompetentných ľudí, vráti sa im to. Žiaden rozumný politik to robiť nebude a to je čiastočná garancia toho, že by sa to nemalo zneužívať, ale že by sa mali iba rozviazať ruky zriaďovateľom. To je v podstate zásadná vec. Tá diskusia nebola nejaká extrémne ostrá, až teda na jedného človeka, ale však to je v poriadku. Chápem, že asi nebudem mať úplný konsenzus, ale naozaj to nie je žiaden armagedon, no a ja verím, že koaliční poslanci sa stotožnia s návrhmi alebo s argumentami predkladateľov a podporia tento, tento návrh zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem, o záverečné slovo nemám záujem. Pokiaľ ide o termín hlasovania, navrhujem zajtra o jedenástej hodine.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Už sa nedokážem odhadnúť, či aj absolútna technikália, banalita vyvolá nejakú paranoickú debatu, ale toto naozaj by mohol byť tento typ zákona, že by nemusel a nemohol.
Podstata zákona je úplne jednoduchá, vietnamská národnostná menšina získala štatút, oficiálny štatút národnostnej menšiny, bola teda zaradená, má teda z toho nejaké plynúce výhody. Fond na podporu kultúry národnostných menšín podporuje oficiálne zaregistrované menšiny, kde sú Maďari, Rómovia, Rusíni a tak ďalej, no a medzi týchto, tieto menšiny, ktoré budú môcť čerpať granty z KULT MINOR, teda v podstate fondu na, pre podporu kultúrnych menšín, teda kultúrnych národnostných menšín, má byť zaradená aj vietnamská národnostná menšina, aby ako oficiálne uznaná menšina mohla požívať všetky výhody štandardne uznaných menšín a mohla žiadať o granty na kultúrne aktivity.
Neviem o tom, že by mali byť nejaké zásadné iné pozmeňujúce návrhy. Ja v tejto chvíli naozaj o tom nič neviem. Viem o tom, že sa komunikuje s, teda zo strany ministerstva s predstaviteľmi KULT MINOR. Nemôžem úplne vylúčiť, že niekedy prídu, asi to ale nebudem potom predkladať ja. A toto je návrh zákona, bol som požiadaný, aby sme toto takto dali. Nevidím, teda žiadal by som vás, aby ste nevideli v tom žiadne paranoje ani žiadne skryté zámysly. Je to čistá technikália, oficiálne uznaná menšina bude môcť čerpať granty z fondu, ktorý je určený pre národnostné menšiny.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mňa ako spravodajcu, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor NR SR, Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor NR SR pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v NR SR v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci.
No, my sme sa teda na druhej schôdzi dostali konečne na koniec toho maratónu poslaneckých návrhov v oblasti kultúry z dielne SNS, ktorý začal už na minulej schôdzi, tento nám odtiaľ tak nejak prepadol. A vlastne po tých debatách, ktoré sme tu mali hlavne o Fonde na podporu umenia, tak by sme sa vlastne už tak mali tešiť, že máme nejaký zákon, ktorý ani nič neruší, nič neničí, nič nerozkladá, žiadny fond, a že vlastne možno je to taká stratégia, že potom to tak rýchlo schválime.
Ten zákon, ktorý, alebo tá novela zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín obsahuje teda tri veci v zásade. Jedno je teda tie riešenia, ktoré smerujú k finančnému a organizačnému zahrnutiu novej vietnamskej menšiny do štruktúr fondu. Druhá vec je zvýšenie počtu členov rady fondu z 15 na 17. A tretia je zvýšenie percenta prostriedkov, ktoré môže fond použiť na svoju prevádzku, zo 6 na 7 %.
Samozrejme, to zahrnutie vietnamskej menšiny do štruktúr fondu a zvýšenie rozpočtu adekvátne k tomu, že bude ďalšia menšina podporovaná, je určite správny krok, lebo táto menšina sa stala vlastne nedávno ďalšou oficiálne uznanou menšinou na Slovensku, a ja to určite veľmi oceňujem, lebo, lebo toto zahrnutie vietnamskej menšiny medzi národnostné menšiny podčiarkuje dôležitosť nových menšín a komunít na Slovensku, ktoré máme aj mnohé iné, nielen vietnamskú. Len tu sa hneď dostávame k tomu problému tohto zákona, a ten problém je, že ja sa naozaj pýtam, že prečo takáto vec, ktorá je výsostnou agendou ministerstva kultúry, ktorá mu vyplýva z kompetenčného zákona, a to je to, načo to ministerstvo kultúry máme a aké zákony má predkladať, tak my ho máme predložený ako poslanecký návrh. To je proste výsostne vládna agenda. Navyše sa bude realizovať až v roku 2025, čiže ani nie je tam nejaká časová tieseň, ktorá by možno za istých okolností odôvodňovala podanie poslaneckého návrhu.
A ja neviem, že, pán Michelko, že však vy by ste mali brať plat tej pani ministerky, lebo vy robíte za ňu všetku jej prácu a vlastne, však to neverím, že som tu povedala, ale že však môžme zrušiť to ministerstvo. Vy urobíte za nich všetku legislatívnu prácu, možno aj tie, tie granty na, na pamiatky, ktoré tam nerozdeľujú, hoci by mali, by ste mohli rozdeliť. No neviem, podľa mňa sa to proste takto nemá robiť. A všetky tie výhrady, ktoré tu padli aj k tým predošlým zákonom, kde sa bežná, štandardná vládna agenda rieši poslaneckými návrhmi v parlamente, platí proste aj pri tomto návrhu.
Myslím si však, že keď už teda máme otvorený zákon o podpore kultúry národnostných menšín, že keď si ho prečítame, ja, ja si totižto myslím, že ten základný problém fondu, ktorý je od začiatku, ako ten fond existuje, táto novela zákona o zahrnutí vietnamskej menšiny len akcentuje, pretože my dnes chápeme menšiny na Slovensku, národnostné menšiny v rámci dizajnu fondu iba na základe číselných koeficientov. To znamená, že my podporujeme tie jednotlivé menšiny len na základe toho, koľko ľudí sa k nim hlási. Naše zákony nijako nerozlišujú v tom charaktere tej podpory medzi historickými menšinami, ktoré tu máme stáročia, medzi novými kultúrnymi komunitami, ako je napríklad vietnamská menšina, alebo medzi nejakými kultúrnymi enklávami, ktoré v skutočnosti nemajú vôbec charakter národnostnej menšiny, len my sme to tam z nejakého dôvodu zahrnuli. A v tej politike fondu, tak ako je v tomto zákone naprojektovaný, jednotlivé menšiny, teda ako som povedala, definuje len počet ľudí. A tento predkladaný zákon, keď už teda otvárame ten fond, tak by možno mohol riešiť tento problém, možno by mohol riešiť práve tú diverzifikáciu alebo hlbšie porozumenie skladbe a potrebám menšín a nerieši ani rozdiel medzi rôznymi typmi menšín, nerieši historický kontext, spoločenský kontext, iba proste rozširuje existujúci systém fondu.
Len viete, že my žijeme v globalizovanom svete, v ktorom sa ľudia sťahujú, hýbu, kde vznikajú stále nové typy kultúrnych menšín, nové typy kultúrnych enkláv a my môžme veľmi rýchlo zistiť, že budeme mať ďalšie kultúrne menšiny, ktoré tiež budeme podporovať z tohto fondu vďaka prirodzenému kultúrnemu vývoju a rozmanitej spoločnosti, a ten fond je už dnes na hranici udržateľnosti pri svojom súčasnom systéme. Lebo tých menšín je veľmi veľa, a ja sa neskôr dostanem k tomu, prečo je to také komplikované a prečo je to také drahé, mimochodom.
Čiže poslanci v tomto návrhu navrhujú pridanie ďalších dvoch členov do rady fondu, ktorý už dnes má 15 členov, zástupcu vietnamskej menšiny plus ďalšieho zástupcu ministerstva kultúry. Len každý, kto pozná vnútorné fungovanie tohto fondu, vie, že práve preto, že v tej rade fondu má zástupcu každá jedna menšina, je tá rada už dnes príliš veľká na to, aby bola vôbec funkčná, aby to bol nejaký funkčný, efektívny orgán, a jej ďalšie rozširovanie z nej spraví v podstate nadbytočný orgán tejto inštitúcie. A my sme tu veľa hovorili o iných fondoch, ktoré majú tiež svoje rady, ale tie rady v, napríklad v FPÚ alebo aj v AVF fungujú úplne inak ako v Fonde na podporu kultúry národnostných menšín. Táto rada de facto sa stretne raz ročne a schvaľuje programovú štruktúru a jej efektivita je už dnes veľmi diskutabilná. Ja som sa o tom rozprávala s bývalým riaditeľom fondu a on hovoril, že vlastne tá, tá rada je problematická a jej rozširovanie o ďalších zástupcov jednotlivých nových menšín je vlastne stále ešte len ďalšia komplikácia pre už aj tak komplikovaný systém fondu, ktorý má množstvo národnostných a sektorových rád. Každá menšina má nejakú svoju radu, tie majú ešte sektorové ďalšie komisie a, a toto bola výhrada voči tomu fondu od jeho samotného začiatku, a práve preto si myslím, že keď tu už otvárame debatu o tomto fonde, tak sa treba baviť skôr o tom, ako tie, tú radu redukovať a zefektívniť, aby z nej bol naozaj efektívny orgán, podobne ako celú činnosť fondu, ktorá naráža neustále od svojho vzniku práve na tento problém svojho dizajnu.
=====

-----------------------------------------

A tým sa dostávame k tým prevádzkovým nákladom, respektíve k tomu, že koľko percent z toho rozpočtu môže, môže fond použiť na svoju činnosť. Predložený zákon ich zvyšuje, ten koeficient, zo 6 % na 7 %, čo je už relatívne dosť, ale toto bolo niečo, na čo sme upozorňovali od samotného vzniku tohto fondu, lebo ten fond vďaka svojej strašne komplikovanej vnútornej štruktúre ani 7 % mu nebude stačiť proste na tú administráciu. Pretože je, tam je také množstvo tých rád a jednotlivých platených orgánov, že ten fond je vo svojom dizajne neefektívny, pretože spotrebuje príliš veľa peňazí na samotnú prevádzku a o to menej peňazí fond vynaloží vlastne na podporu toho, čo má podporovať.
Čiže môj pohľad na tento zákon je taký, že, že až na, že, že máme tu nejaké povinné úpravy, ktoré súvisia s vietnamskou menšinou, to je niečo, čo malo predložiť ministerstvo kultúry a nie poslanci, ale tie ostatné zmeny, ktoré tam máme, ony sú, nie sú ani veľmi odôvodnené, nie sú ani veľmi systémové, nijakým spôsobom ten fond nereformujú k lepšiemu a v podstate len naďalej komplikujú už aj tak komplikovaný systém. Keby to podalo ministerstvo kultúry, tak možno by tá debata vyzerala inak, ale my sa tu rozprávame o poslaneckých návrhoch a tam vlastne je dôležité, aby tí poslanci, ktorí to navrhujú, za to brali zodpovednosť a nehovorili len, že takto mi to dali na stôl, tak takto som to predložil.
My si určite vieme predstaviť podporiť tie časti, ktoré sa týkajú zahrnutia vietnamskej menšiny do podporných štruktúr, ale ja by som to naozaj teda rada videla ako vládny návrh, je na to inak celkom čas, lebo naozaj to bude platiť až od roku 2025, a tie ostatné zmeny nepovažujem ani za systémové, ani za dostatočne zdôvodnené a ani to nie sú zmeny, ktoré riešia skutočné problémy Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Ja by som teda navrhla predkladateľom, že možno by mohli nechať pani ministerku robiť svoju prácu, možno by nám ona mohla sem prísť odprezentovať konečne nejaký zákon, však možno sa skoro dočkáme toho RTVS, a že možno keby sme takýto zákon dostali na stôl, tak by to bola dobrá príležitosť na to, aby sme iniciovali naozaj štruktúrovanú, odbornú a spoločenskú diskusiu o tom, ako zreformovať Fond na podporu národnostných menšín smerom k väčšej efektivite a adresnosti a jednoduchšej administrácie, keď už sa to nestalo v prípade tých iných fondov, ktoré tu navrhujeme naozaj veľmi zásadne zreformovať, tak možno by sa nám to podarilo aspoň v prípade Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, aby sme na Slovensku k tým menšinám, ktoré tu máme, pristupovali s väčším porozumením a s väčším chápaním toho, čo tie menšiny v skutočnosti pre, pre slovenskú kultúru znamenajú.
Ďakujem.