12. schôdza

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu novely zákona o rodnom čísle, ktorý má znemožniť dokončenie tranzície z právneho hľadiska.
Nemyslím si, že pán poslanec Vašečka alebo pani poslankyňa Záborská nemajú inú agendu, a teda riešia iba boj s queer ľuďmi, ako tu zaznelo. A naozaj verím tomu, že oni to nevnímajú tak, že by, že by cítili nejaký hnev alebo, alebo nenávisť, ale ten ich návrh zákona, zákona svedčí o niečom inom, resp. reálne ten návrh zákona môže spôsobiť a už aj spôsobuje niečo iné.
Pán poslanec Valášek vo faktickej povedal, že teraz nie je vhodný čas prichádzať s takouto agendou, s takýmto, s takýmto návrhom zákona, lebo veď máme tu snahu vládnej koalície totálne ovládnuť štát, rozložiť právny štát, rozložiť, teda ovládnuť verejnoprávne médiá, tak teraz nie je tá vhodná doba. Ja nemám veľmi rád tento argument, že teraz nie je vhodná doba, lebo to sa tak striedavo používa aj v kultúrnych vojnách, že tak teraz nie je vhodná doba na to, aby sme riešili registrované partnerstvá, alebo teraz nie je vhodná doba na to, aby sme riešili, riešili potraty, alebo, alebo rodné čísla. Myslím si, že tento návrh zákona je problém. Nie, nie preto, že teraz nie je vhodná doba a že môže zasiať nejaké sváry v opozícii medzi jej konzervatívnejšou a registro... liberálnejšou časťou. Problém je pre svoj obsah, ktorý reálne môže ublížiť niektorým, niektorým ľuďom.
Priznám sa, že v týchto tzv. kultúrnych vojnách alebo kultúrno-etických otázkach sú témy, kde rozumiem predkladateľom, pani poslankyni Záborskej, pánovi poslancovi Vašečkovi, napr. pri téme potratov alebo, alebo ochrany života, aby som použil ich terminológiu, je tam reálne konflikt dvoch alebo viacerých rôznych práv a jednotlivé skupiny sa prikláňajú na tú alebo na onú stranu a kladú väčší dôraz na to alebo, alebo iné právo, či už je to teda právo na život nenarodeného dieťaťa, alebo, alebo právo ženy na súkromie a na dôstojnosť a na možnosť rozhodovať o svojom živote. A právna úprava sa snaží nájsť medzi tým nejakú, nejakú rovnováhu, ale je v zásade normálne, že niekto, niekto vidí ako oveľa silnejšie jedno alebo druhé právo. Dokonca, až na nejaké výnimky, si myslím, že aj jedna aj druhá strana uznáva existenciu oboch práv, akurát sa ten ich konflikt snaží vyriešiť iným spôsobom.
Ale potom sú tu témy, ktoré sa týkajú LGBTI ľudí a tam celkom, celkom nerozumiem tomu, tomu nasadeniu, s ktorým sa predkladatelia púšťajú, púšťajú do boja, lebo tam to nie je konflikt práve. Tam živí ľudia sú iba na jednej strane a na druhej strane sú predsudky ľudí, ktorí ich majú voči, voči iným ľuďom, ktorí si myslia, že iní ľudia by mali žiť inak, ktorí si myslia, že tí iní ľudia, keď sa nesprávajú v súlade s ich predstavami a predsudkami, tak páchajú hriech a mali by sme im to sťažiť. A toto je návrh zákona z tej druhej kategórie, kde teda nerozumiem, prečo s tým predkladatelia prichádzajú a koho tým chcú reálne chrániť, aký reálny problém chcú riešiť okrem tých spomínaných predsudkov.
A aj v rámci tejto kategórie sú rôzne, rôzne postoje alebo teda rôzne typy návrhov. Niektoré návrhy alebo, alebo postoje smerujú k tomu, že sa nebude meniť status quo, že teda nepriznáme párom rovnakého pohlavia právo, aby si inštitucionalizovali svoj zväzok a aby či už formou registrovaných partnerstiev, alebo, alebo manželstiev mohli používať zo strany štátu inštitucionálnu ochranu, akú požívajú páry rôzneho pohlavia. Takže tam ide o zachovanie toho stavu. Ale tento návrh ide ďalej. Tento návrh poškodzuje transrodových ľudí oproti súčasnému stavu. Znižuje úroveň ich práv, komplikuje, komplikuje iným život. A teda zasahuje naozaj asi tú najzraniteľnejšiu skupinu, tú najzraniteľnejšiu menšinu, menšinu v rámci, v rámci menšiny.
Ja som bol po vražde na Zámockej, krátko nato bol Filmový festival inakosti, ktorý je venovaný tvorbe o živote LGBTI ľudí. Videl som niekoľko filmov a to, čo ma tam zaujalo, je, že tie filmy, ktoré boli alebo o gejoch alebo lesbách, tak popisovali život párov, ktorí s výnimkou toho, že boli to páry rovnakého pohlavia, bol to normálny život, ako majú aj páry rôzneho pohlavia. Riešili presne tie problémy súžitia, praktického života, ako riešia páry rôzneho pohlavia, len teda zhodou okolností to boli, to boli buď pár gejov alebo, alebo pár, pár lesieb spolu žijúcich. No ale bol tam aj film o transrodovej, transrodovej osobe a ten bol, ten bol taký tragický. Tam ste cítili to nešťastie, ten problém. To nebolo, nebolo, že rieši presne tie problémy, aké rieši väčšinová spoločnosť, oni majú problém už s tým, akí sú. Sú vystavení šikane zo strany, strany okolia. Verím tomu, že ani pán Vašečka, ani pani Záborská by sa v osobnom kontakte nesprávali nejako pohrdlivo alebo urážlivo, keby stretli transrodovú osobu, ale oni to zažívajú. Oni to zažívajú ešte v väčšej miere ako gejovia a lesby, ktorí to zažívajú tiež niekedy, ale transrodové osoby sú na tom ešte horšie. A sú na tom horšie aj z hľadiska svojho vlastného pocitu, že dokonca a aj v situácii, keď ich okolie prijíma a keď ich, keď ich miluje najbližšia rodina, tak majú problém sa s tým vysporiadať a nie zriedka končia tieto prípady, prípady sebevraždami. Tak akékoľvek návrhy vo verejnom priestore, ktoré povzbudzujú predsudky voči nim, im ubližujú. Už samotný fakt, že sa, že sa o tom, o tom hovorí.
A teda asi nie je náhoda, že keď v roku, začiatkom roku 2023 mal Igor Matovič takú náladu, že začal bojovať proti transrodovým osobám, tak si zobral za cieľ ich. Nezobral si celú LGBTI komunitu, zobral si, zobral si ich a ukazoval, že akí sú, akí sú oni nenormálni. Ja opäť si nemyslím, že by pani poslankyňa Záborská alebo pán poslanec Vašečka zdieľali tú formu, s ktorou to Igor Matovič vtedy robil, našťastie potom mu to odpadlo od chuti, ale to sú tiež kamienky, kamienky do skladačky, ktorá robí život transrodových osôb ťažkým, už aj bez toho, už aj, už aj v situácii, keď ich, keď ich okolie, najbližšie okolie prijíma takých, akí sú. A to šťastie nemajú všetci.
Pán poslanec Mikloško hovoril o tom, že teda si myslí, že, alebo si myslel, že predkladatelia sú vedení tými informáciami zo zahraničia, ktoré sa týkajú tranzícií mladých neplnoletých osôb alebo teda nejakých osôb, ktoré by z nejakej roztopaše chceli zmeniť pohlavie. Ja si naozaj nemyslím, že by niekto, niekto úplne z roztopaše chcel podstúpiť trazíciu. To je názor, ktorý vyplýva z neznalosti, z reálnej neznalosti toho, ako tí ľudia žijú, čím si prechádzajú, ako trpia, ako to vníma, vníma ich okolie, a teda nie je to jednoduché ani pre nich, ani pre ich najbližšie okolie.
A teda tento návrh nerieši ani to, či možno, alebo nemožno podstúpiť tranzíciu, lebo nezakazuje, nezakazuje podstúpenie tranzície. Nerieši ani tú otázku, ktorá bola diskutovaná v minulom volebnom období a ktorú teraz alebo nateraz uzavrela pani ministerka zdravotníctva Dolinková, keď v rámci predvolebnej kampane výmenou za podporu SNS pre Petra Pellegriniho pred druhým kolom stiahla, stiahla tie štandardy, takže naďalej je potrebné, potrebné lekárske, lekársky zákrok. Nie je možné, možné bez toho podstúpiť tranzíciu. Ale ak bude schválený tento zákon, tak nebude možné tú tranzíciu právne dokončiť tým, že si osoba, ktorá podstúpila tranzíciu, zmení rodné číslo. Bude musieť, musela by doniesť genetický dôkaz, že je biologicky to druhé pohlavie, teda že už nemá chromozómy XY, ale XX, čo teda žiadna lekárska tranzícia nezabezpečí. Ani dnes to nie je masovo využívané, ale teda by ma tak zaujímalo, že kto potom bude toto ustanovenie zákona, zákona využívať. Že niekto, komu pri narodení omylom zapísali nesprávne pohlavie a teraz on si až v dospelosti všimne, že, á, vlastne ja tu mám nesprávne zapísané, zapísané pohlavie, alebo teda rodné číslo z hľadiska pohlavia, tak sa pôjde si dať urobiť genetické testy a... Čiže reálne to bude koľko? Traja ľudia to využijú alebo, alebo koľkí? Ale ľuďom, ktorí tranzíciu podstúpia a nebudú si môcť zapísať, zapísať zmenu rodného čísla, tak... tak budú mať napr. v občianskom preukaze, že sú muž a budú mať ženské rodné číslo, alebo, alebo naopak? V akomkoľvek kontakte, kde sa preukazujete dokladmi, tak sa budete vystavovať začudovaným pohľadom, že a nemáte tam, nemáte tam chybu v tom, v tom doklade? Lebo to bude jediný praktický dôsledok pri komunikácii s úradmi alebo v banke, alebo kde dávate občiansky, občiansky preukaz.
A pán poslanec Vašečka sa snažil v úvodnom vstupe v dôvodovej správe popísať nejaké situácie, kde treba rozlišovať muža a ženu, ale ja sa pýtam, že kde je ten reálny problém. Keď lekár poskytuje transrodovej osobe starostlivosť, tak nevie, akú lekársku starostlivosť jej má poskytnúť, a keď bude tam mať rodné číslo, tak už bude vedieť? Len na základe toho? Alebo nevieme to rozlíšiť v pracovnoprávnych vzťahoch a v sociálnom zabezpečení? A keď mám v občianskom nejaký údaj o pohlaví a ten sa bude líšiť od údaja, ktorý bude na rodnom čísle, tak podľa čoho sa bude postupovať? To ten návrh, to ten návrh nerieši.
A pár rokov dozadu tu bola úvaha, že rodné čísla budú nahradené nejakým neutrálnym identifikátorom, z ktorého nebude možné vyčítať ani pohlavie, ani vek. Každý bude mať nejaké, nejaké číslo. Bol dokonca pripravený návrh zákona. Myslím, že bol na to nejaký európsky projekt, pár miliónov eur sa na to, na to minulo. Nakoniec, nakoniec z toho nebolo nič. Ja som vtedy bol k tomu taký dosť skeptický, lebo tak že načo meniť veci, ktoré máme zaužívané a ktoré, ktoré fungujú, ale tak prinajmenšom by sme sa vyhli tejto diskusii, lebo v niektorých iných krajinách nemajú identifikátor osoby, z ktorého je možné napr. určiť jej pohlavie alebo vek. A keď sa tak nad tým zamyslím, tak naozaj nie je nevyhnutné, aby niečo takéto, takéto existovalo a aby sme, aby sme si so sebou, so sebou niesli túto, túto stopu.
Aj keď, áno, bude sa to potom ťažšie pamätať, ale, ale, ale asi by to bolo aj vzhľadom na tento, v úvodzovkách, problém, ktorý tu riešime, lepšie riešenie mať bezpríznakový neutrálny identifikátor, nejaké identifikačné číslo a nie, nie rodné číslo.
Ja sa nechcem nejako vŕtať v motívoch. Povedal som to párkrát aj vo faktických, vo faktickej poznámke, v motívoch, pre ktorý pani predkladateľka a pán predkladateľ prišli s týmto návrhom. A ten spôsob ich vystupovania nie je nenávistný, tak ja verím tomu, že oni subjektívne nepociťujú nenávisť voči iným osobám, voči, voči transrodovým osobám. Ale ešte raz musím zopakovať, že ten ich návrh transrodovým osobám a ich blízkym reálne ubližuje. Ubližuje tým, že povzbudzuje tie mýty. Už to, že sa o tom, o tom hovorí, môže transrodových ľudí poškodiť, stigmatizovať, môžu to vnútorne ťažko, ťažko niesť, že oni sú zase riešení ako nejaký problém, akoby oni predstavovali nejaký, nejaký problém pre štát, pre spoločnosť, pre ostatných ľudí, pričom to tak nie je a ak ten zákon bude schválený, tak im bude ubližovať aj reálne v ich praktickom živote.
Pán poslanec Vašečka hovoril, že nepopiera, že ľudia majú rôzne životné situácie, ale ten ich návrh to fakticky popiera. Lebo problém, ktorý riešia transrodové osoby, je, že ak sa rozhodnú, a to tiež nie je zo dňa na deň, to tiež v nich dozrieva, ak sa rozhodnú teda, že zmenia pohlavie, podstúpia, podstúpia tranzíciu, tak je to veľmi komplikovaný, veľmi zložitý proces, čo musia absolvovať, ako vôbec k tomu dospejú, ako to povedia, povedia ľuďom vo svojom okolí. A keď prekonajú všetky tie byrokratické prekážky, tak pred tou cieľovou rovinkou im vy dáte prekážku, ktorú nie je možné preskočiť, nie je možné preliezť, nie je možné podliezť ani, ani obísť. A máme tu skupinu ľudí, ktorá už takúto zmenu rodného čísla podstúpila a tú budeme mať aj naďalej, lebo teda nejdete cestou retroaktívnou zatiaľ, aby ste im nariaďovali, aby si naspäť zmenili, zmenili to rodné číslo, ale teda bohvie, bohvie čo ešte, ešte príde a teda čo bude, čo bude s tými ľuďmi a či neprídu aj nejaké ďalšie návrhy, ktoré budú úplne znemožňovať tranzíciu, nielen tranzíciu v otázke jej dokončenia z právneho hľadiska a z hľadiska rodného čísla.
Pán poslanec Vašečka tu spomínal propagandu, že propaganda akceleruje také správanie. To podľa mňa je zase len nejaký mýtus, že pod vplyvom propagandy ľudia budú mať tendenciu si meniť, si meniť pohlavie. To je, áno, to je argument typu, že keď sa začne hovoriť o domácom násilí a násilí na ženách, tak pribúda tých prípadov, ale tých prípadov nepribúda, to len my sa o nich viac dozvieme, lebo sa o nich viac hovorí. Ale niežeby, niežeby to reálne pribúdalo a to je, to je, myslím, tento prípad.
A chcel by som dať v zmysle rokovacieho poriadku návrh nepokračovať v tomto, v rokovaní o tomto návrhu zákona, a teda žiadam pani spravodajkyňu, aby to zaevidovala a dala o ňom hlasovať, a zároveň dávam doplňujúci návrh na to, aby bol tento návrh zákona v prípade, že bude postúpený do druhého čítania, pridelený aj výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, keďže ide o tému, ktorá sa ľudských práv výsostne týka.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Mám rád vystúpenia pána poslanca Dostála. Jedna vec, bolo tam veľa, na čo by som chcel, chcel reagovať, ale teraz úplne na záver začnem s tým posledným, čo mi napadlo pri posledných možno vašich vetách, a to je vrecko cementu. Našťastie už váži 25 kíl, nie 50 ako ešte za čias našich otcov, keď sa museli s 50-kilovým vreckami namáhať. Teraz už sa to väčšinou predáva v 25-kilových vreckách, ale aj to mám dosť zdvihnúť to, ale určite by som nechcel, aby to zdvíhala moja manželka, keby mi pomáhala betónovať. A mám taký dojem, že aj v Zákonníku práce, v Zákonníku práce, to nie je môj, môj dojem alebo môj pocit, je, že ženy nemôžu takéto ťažké bremená dvíhať. A nie je to preto, lebo sa tak cítia alebo majú takú dušu, ale preto, že majú také telo. A my hovoríme o biologickej skutočnosti, ktorú zachytáva napríklad rodné číslo. A ja som veľmi spokojný, že sme muži a ženy, čo znamená, že sme aj manželia a manželky, že sme otcovia a matky, že sme sme bratia a sestry, synovia a dcéry. Som s tým veľmi spokojný. A veľmi rád sa k tomu priznávam a som veľmi rád, že ženy sa priznávajú k svojej ženskosti a nevidím dôvod, že by sme mali mať nejaké rodovo neidentifikovateľné rodné číslo. Som spokojný s tým, že napríklad rodné číslo svojej manželky, ktoré si pamätám naspamäť, ona niekedy zabudne a keď diktujeme, ja nadiktujem jej rodné číslo lepšie. Lepšie si pamätám čísla, možno je to tou biológiou. A som s tým veľmi spokojný. Som s tým veľmi spokojný. A že neviem, v čom vidíme tuto problém. To nie je o pocitoch, to nie je o duši, to je o biologickej skutočnosti, ktorá je v našich bunkách a tá sa dokazuje genetickým testom. Všetky ostatné veci sú na diskusiu, presne tak ako ste povedali, pán Dostál, a môžme sa o nich baviť. Ale nevylučujeme to, čo je podľa mňa úplne jasné, prirodzené a základné. Muž a žena.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Sme biologický druh, tak ako je veľa biologických druhov na zemi, potom sme ľudia. A sme ľudské spoločenstvo a to je niečo, čo nás odlišuje od iných biologických druhov. A jedným z takých, takou zmenou, takým príkladom toho, prečo sa odlišujeme od iných biologických druhov, je napríklad aj to, že máme vieru a veríme v náboženstvo. A napriek tomu, že tiež neviete biologicky dokázať, že ste kresťan, tak ústava vám garantuje právo na vierovyznanie a my ho všetci rešpektujeme. A rovnako tak ľudská dôstojnosť a právo na dôstojný ľudský život je niečo, čo neviete zistiť z DNA, ale ako ľudské spoločenstvo sme sa dohodli na tom, že to budeme rešpektovať a že každý človek má právo prežiť dôstojný život. A rovnako tak právo žiť v demokratickom, slobodnom štáte nie je niečo, čo sa dá biologicky dokázať a napriek tomu tu šesť mesiacov spoločne bojujeme za to, aby právny štát na Slovensku a demokracia ostala zachovaná.
Ja vás prosím len o jedno. S rovnakou mierou ľudskosti a dôstojnosti, akú žiadate pre seba a pre svoje vierovyznanie a pre svoje právo prežiť svoj život tak, ako chcete, s rovnakou mierou ľudskosti pristupujte aj k iným ľuďom. Nie všetko sa dá biologicky dokázať a práve kresťanstvo je príkladom toho, že je niečo, čo nás prevyšuje, tak to skúsme rešpektovať aj v prípadoch, kedy sa nejedná o vieru, lebo aj váš vzťah k Bohu, váš vzťah k viere a váš cit je niečo, čo sa nedá exaktne dokázať. A to isté je právo ľudí, ktorí sa inak cítia, ako sa narodili, je niečo, čo možno z vášho pohľadu sa nedá dokázať, ale takisto si zaslúžia dôstojný ľudský život, pretože sú ľudské bytosti. A zvlášť v dobe, kedy... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja som už veľa hovorila o tom, ako tento návrh zákona ubližuje transrodovým ľuďom. Ale možno treba povedať niečo viac aj o tej biológii, pretože ani tá nie je úplne taká čierno-biela. Z vyjadrenia Slovenskej spoločnosti lekárskej genetiky k tomuto návrhu zákona: Zložitosť problematiky a nezmyselnosť, nezmyselnosť zákona môžeme uviesť aspoň na jednom príklade. Jedná sa osoby s takzvanou testikulárnou feminizáciou, nazývanou aj Morrisov syndróm. Ide o dedičné genetické ochorenie, takzvanú receptorovú poruchu, charakterizovanú výlučne ženským fenotypom. Príčinou je necitlivosť či úplné chýbanie receptorov pre mužské hormóny androgény. V dôsledku tejto necitlivosti tkanív sa mužský pohlavný hormón, sa plod, hoci geneticky mužského pohlavia, vyvíja ako plod ženský so vznikom ženských vonkajších pohlavných orgánov a neskôr aj sekundárnych pohlavných znakov. Takýto jedinec sa aj psychicky identifikuje ako žena. Podľa navrhovaného zákona by takíto jedinci boli klasifikovaní jednoznačne ako muži, pretože majú geneticky mužské pohlavie. Čiže ani biologicky vám to nevychádza.

Ďakujem za slovo.
Ja sa tiež pýtam, ako aj pán Dostál, čo je vôbec dôvodom na podanie takéhoto návrhu. Z tej dôvodovej správy aj z toho, čo predkladatelia aj priaznivci tohto návrhu donekonečna opakujú, vyplýva, že ide o dosiahnutie administratívnej zhody medzi genetickým materiálom nositeľa tohto materiálu a identifikáciou jeho biologického pohlavia prostredníctvom rodného čísla. Asi o tomto je tu reč. A táto rétorika mi trochu pripomína, prepáčte, Tretiu ríšu.
Dá sa nájsť na tomto návrhu niečo ušľachtilé? Ja to tam nevidím. Naopak, ten návrh vnímam ako destilované zlo, ktoré spočíva v násilnom presadzovaní predstáv predkladateľov o tom, ako ľudia majú vnímať jednak vlastnú pohlavnú identitu a jednak ako túto identitu majú vnímať všetci ostatní, teda spoločnosť. A možnosť zmeny rodného čísla pre transrodové osoby má, naopak, ušľachtilý cieľ, to je posilnenie dôvery transrodových ľudí, že táto spoločnosť ich rešpektuje, že berie na vedomie výsledok toho komplikovaného procesu, ktorým prešli, a urobí niečo pre to, aby sa cítili spoločnosťou prijatí. A zatiaľ som rovnako ako pán Dostál nedostala odpoveď na otázku, akú katastrofu tejto spoločnosti spôsobil stav, že je možné absolvovať právnu tranzíciu transrodových ľudí. Nestačí odpoveď typu, že treba urobiť poriadok, administratívny poriadok. To je ako keby niekto na otázku prečo, odpovedal lebo. A toto hovorím na margo tej argumentačnej... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem kolegovi Dostálovi, myslím, že veľmi pokojne, vecne a zároveň jasne pomenoval, kde vidíme mnohí, čo tu sedíme, viacero problémov s týmto návrhom. A jedna z myšlienok, ktoré by som rada vyzdvihla a zdôraznila, je, že tu nejde o konflikt práv dvoch ľudí, ale tu ide o konflikt práv konkrétnych ľudí, ľudských bytostí a oproti nim stoja, stojí presvedčenie nejakej časti spoločnosti alebo predsudkov nejakej časti spoločnosti. Že to, že navrhovatelia nejakým spôsobom sú presvedčení, že genetické testy sú tie, sú to, čo by malo rozhodnúť, alebo že oni sú spokojní, že nejako vidia ten svet, tento svoj pohľad nanucujú zvyšku spoločnosti a ubližujú tým konkrétnym ľuďom. A tu sa naozaj bavíme o počtom veľmi malej menšine v tejto spoločnosti, ktorá svojou existenciou nikomu neubližuje, sú to ľudia, ľudia, ktorí tu žijú, ktorí chcú žiť slobodne ako všetci ostatní, ale keďže sú nejakým spôsobom príslušníci menšiny a majú nejaké postavenie iné ako, ako my ostatní, ktorí nemusia sa vysporiadavať s nejakým nesúladom medzi tým, ako sa cítime, a tým, čo hovorí naše telo, tak niekto iný im neustále kreslí kríž na chrbát a robí z nich obete šikany. A to je tu, žiaľ, problém v tomto prípade.
Ďakujem.

Najviac ma mrzí, že my tu, bohužiaľ, neriešime zákony, ktoré by pomáhali ľuďom tejto krajiny, ale zákony, ktoré ničia túto krajinu a ubližujú ľuďom v nej. Posledné mesiace sme naozaj svedkami len samých útokov, či už je to na demokraciu, znásilnenie žien, verejnoprávnosť televízie, umeleckú obec, mimovládne organizácie. A teraz z opozície príde návrh zákona, ktorý je útokom na ľudské práva a na transrodových ľudí. A to sme len pár mesiacov od volieb, takže ja mám naozaj vážne obavy, čo nás tu ešte ďalšie tri roky čaká.
Tento návrh je, bohužiaľ, aj ďalším dôkazom toho, ako si na Slovensku robíme naozaj trhací kalendár z medzinárodných záväzkov. Prijatie tohto zákona, a na to by sme teda nemali zabudnúť, znamená teda pre Slovenskú republiku aj to, že by sme sa dostali do konfliktu so záväzkami Európskej únie. A dokonca sa k takýmto obdobným zákonom aj vyjadrujú medzinárodné kapacity, ako je napríklad komisárka pre ľudské práva Dunja Mijatović, ktorá pripomenula viacero rozsudkov Európskeho súdu ľudských práv v oblasti ochrany práv transrodových osôb a rešpektovania ich súkromia a rodiny. Napríklad čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach zahŕňa záväzok, aby štáty Európskej únie zabezpečili rýchle, transparentné a dostupné postupy ustanovené zákonom a umožňujúce zákonné uznanie pohlavia. Môžete si to pozrieť napríklad v rozsudku L verzus Litva z roku 2007 alebo X verzus bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko z roku 2019, alebo IT proti Bulharsku z roku 2020. Takže tento zákon podľa mňa vychádza nielen z neznalosti života transrodových ľudí, ako poveda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán Dostál, vďaka za vašu zmierlivosť vo vašom vystúpení. Takto, ja by som sa veľmi potešil, keby pán predkladateľ a pani predkladateľka sa osobne stretli zoči-voči s transrodovými osobami a keby sa ich spýtali, aký život dnes na Slovensku žijú vo svojej dennodennosti, keby sa predkladateľ a prekladateľka spýtali, akú konkrétnu pomoc potrebujú, keď špeciálne pani predkladateľka chce tak veľmi pomáhať, veď na tom má svoju politickú kariéru postavenú, že chce pomáhať. Tak keby sa to stalo, keby sa pýtali a keby pozorne počúvali, keby dali stranou všetko a naozaj by pozorne počúvali, tak na gigaliardu percent by sa tento návrh zákona v tomto pléne nikdy neobjavil. A tiež by sa tu nikto v tomto pléne neoháňal anecdotal evidence, že niekde v Nemecku si raz do roka niekto mení pohlavie, lebo na internetoch tak písali. To nie je argument do tohto pléna, pardon.
Transrodové osoby bez ohľadu na to, aká je legislatíva, aká bude, u nás na Slovensku boli a budú a žiaden zákon to nezmení. A svedectvá transrodových osôb vrátane mojich priateľov a priateliek potvrdzujú, že vstúpiť do toho procesu tranzície je náročné a ten proces je dlhý, že to nie je otázka toho, že v piatok sa rozhodnem a v pondelok idem, ale je to záťaž, ktorá je mimoriadna ako pre telo, tak pre psychiku, a tuto záťaž byť naozaj nikto dobrovoľne nepodstupoval z rozmaru, len tak a určite nie raz do roka.

Ďakujem. Ja by som chcela opäť zopakovať, že sme tu sekulárna krajina. Po roku 1989 sme sa mohli vrátiť naspäť k slobode vierovyznania a tak je to dobré, samozrejme. Avšak teraz sa dostávame do situácie, kde v tejto krajine ľudia s mocou vnucujú druhým, ako majú žiť podľa toho, ako povedal sám pán Vašečka pred chvíľou, presvedčenia. Čiže keď majú niektorí ľudia nejaké presvedčenie a majú moc, tak neviem, prečo majú zrazu pocit, že potrebujú vnútiť iným ľuďom ich spôsob života a ich presvedčenie. A to nie je správne.
My sme tu počuli viac príbehov, osobne poznáme mnoho transrodových ľudí, ktorí tu desiatky rokov aj s nami žijú. Tí nám hovoria, že im to ubližuje. V tej chvíli by sme ale my mali zahaltovať. Zahaltovať a počúvať, čo tí ľudia potrebujú a aký servis od tejto krajiny potrebujú, pretože okrem obyčajnej vzájomnej rovnosti tu napríklad aj platia dane, z ktorých sme platení my. My tu, my všetci. My by sme mali cítiť pokoru k ostatným ľuďom a ich potrebám a nielen teda k našim vlastným, tým osobným. My tu už máme byť tí, ktorí budú ľuďom naozaj pomáhať a nastavovať zákony tak, ako potrebujú, a nie teda im ubližovať, ako sa tu stále toto spomína. Tvorme pekné veci, dobrý servis, buďme príkladom v rešpekte. Keď chceme pomáhať, tak naozaj pomáhajme, ale toto pomoc nie je, toto je stále to spomínané slovo ubližovať. Prosím vás, neubližujme týmto ľuďom, pomôžme im. (Potlesk.)

Ďakujem. Ondrej, ty si v závere svojho vystúpenia uvažoval o možnej retroaktivite. Skonštatoval si, že teda to nevyzerá, že by sa nejaká retroaktivita javila v tomto zákone, to znamená, že ľudia, ktorí podstúpili právnu tranzíciu doteraz, by mali byť akoby v bezpečí. Ja by som ale napriek tomu, keď sa pozerám na to znenie zákona, tam sa hovorí, že ministerstvo vykoná na požiadanie zmenu rodného čísla, nehovorí sa, kto môže byť žiadateľom. Ja by som fakt asi požiadal predkladateľov, aby urobili právnu analýzu alebo aby niekto iný urobil túto právnu analýzu a s určitosťou stanovil, že niečo také nebude možné, pretože ak niekto vykoná genetický test a nejaký úrad bude mať tento výsledok toho testu, tak iniciatívny úradník môže tiež toto požiadanie urobiť. Ja som si fakt nie istý, takže myslím, že by bolo dobré, keby sme takúto právnu analýzu mali.
Ďakujem.