12. schôdza

Mária, ty si spomenula vo svojej rozprave a vlastne sme to počuli už aj predtým v tých predchádzajúcich faktických poznámkach, že dochádza tu aj k určitému nepochopeniu a nerešpektovaniu konceptu rodu. A musím sa priznať, že ja celkom dobre nerozumiem tým argumentáciám, ktoré vedú vlastne k nerešpektovaniu rodu a rodovej identity ako základného ľudského práva a celkovo celého toho konceptu, lebo viete, ono to vychádza z toho, že Simone de Beauvoir povedala, že ženami sa nerodíme, ale ženami sa stávame. A znamená to vlastne, že keď sa narodíte ako malé bábätko, tak ešte nie ste socializovaný a nemáte tie modely správania, sociálneho chovania ako žena alebo muž, teda sa nespája vaše správanie s tou sociálnou rolou alebo s pohlavím, ktoré máte. A v procese tej socializácie, učenia, napodobnenia vlastne získavate svoju rodovú identitu a často sa ale stáva, alebo niekedy sa stáva, že táto rodová identita je úplne odlišná ako vaše pohlavie, a preto feministky a feministi odlíšili pojmy rod a pohlavie, pretože pohlavie a rod môžu byť niekedy aj v kolízii. A neexistuje, že nikto z nás nemá možno tak trochu aj mužských, aj ženských vlastností naraz. Takže nerozumiem tomu a budem rada, keď sa o tom budeme debatovať.
A vrátila by som sa teda aj k tomu, že v zmysle definície Rady Európy práve toto právne uznanie rodu zahŕňa napríklad aj zmenu mena, pohlavných alebo rodových markerov a ďalších súvisiacich informácií, ktoré môžu byť premietnuté v priezvisku, identifikačných číslach na účely sociálneho zabezpečenia alebo rodných číslach, tituloch a podobne. Preto vás prosím, stiahnite tento ubližujúci zákon a rešpektujte ľudské práva.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj kolegyni Kolíkovej, že teda opäť otvorila aj právne argumenty v tejto rozprave. Ja teda sa stotožňujem s tým, že ony asi nefungujú na predkladateľov. Ja som ich tiež prezentovala v mojom príspevku úvodnom, veľkú časť z neho som venovala práve aj tým ľudskoprávnym argumentom a rozhodnutiu, ktoré bolo kľúčové, Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré zadefinovalo práva transrodových ľudí ešte v roku 2002, ale neviem, nestretlo sa to asi veľmi s odozvou, lebo som na to dostala reakciu, že v mojom príspevku som si zle zapla prvý gombík, a teda bolo to celé zle, takže neviem.
Ale otvorila si takú otázku, že hľadajme nejaký slovník, v ktorom sa stretneme. A to je podľa mňa dôležité a ja si myslím, že my sme sa v ňom tu aj viacerí stretli a že ten slovník je, má ústredné slovo v sebe, a to slovo je človek. Že nám by tu všetkým malo ísť o dobro pre ľudí, o to, aby sme ľuďom neubližovali, aby sme im pomáhali. A ja som to tu počula aj z úst viacerých kolegov z KDH a rovnako ako kolegyňu Beu ma to mimoriadne zasiahlo a myslím si, že to je ten spoločný slovník, v ktorom sa tu stretneme. My sa môžme rozchádzať v mnohých názoroch pri rôznych témach, ale toto by malo zostať kľúčové. Človek v centre našej pozornosti a človek by mal byť to, čo by nás malo zaujímať pri predkladaní návrhov zákonov. Aby sme nikomu neubližovali, aby sme pomáhali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Kolegovia, určite je toto veľmi zaujímavá debata, ale treba sa aj pozrieť aj do sveta, v ktorom my sme častokrát, sa hovorí, na Slovensku pozadu. Ono to je hrozne dobré, pretože my sa môžme pozrieť, ako ďaleko je ten vesmír tam za hranicami tak popredu. A ukázalo sa, že mnohé odborné argumenty hovoria jasne o tom, že prinášajú rôzne správy o transgenderizme a hovoria o tom, aké hrozné a nepríjemné veci dokázal tento smer vyvolať a spôsobiť ťažké poruchy u detí, a to znamená mladých dospelých ľudí a ďalších a ďalších. Dostávajú sa k nám zo zahraničia svedectvá ľudí, ktorí hovoria, aké je zlé, že podstúpili tranzíciu, že oni to nechceli, že boli zneužití alebo zavedení, alebo poškodení. Počúvame vyjadrenia odborníkov, ktorí hovoria, je to prvýkrát v histórii, že my nechávame deti určovať si svoje diagnózy a my im plníme, čo chcú.
Ale poďme na Slovensko. Odborné stanovisko k rodovému scitlivovaniu detí, výzva pri príležitosti medzinárodného dňa detí, ktoré vydali skupina lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí a množstvo odborníkov podpísaných v desiatkach sa vyjadrujú o tom, že experimentovanie s duševným vývojom dieťaťa je neprípustné. A že to prináša množstvo takých zlých vecí, že o tom sa aj ťažko rozpráva, ale sme povinní, aby sme si takéto veci študovali a nepripúšťali, aby sa diali veci nezmyselné. Ja viem, že vy tu hovoríte o veľmi takých nežných veciach, hovoríte, aké to je hrozne ubližujúce. A zároveň my politici sme zodpovední za to, aby sme prinášali poriadok. Takže ja som počul nemeckých politikov, ktorí povedali: My sme spôsobili, že človek sa za týždeň dvakrát môže stať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Celkom len v takých heslách, aby som to stihla. Argumentuje sa siahnutím na život, ak sa nenaplní. Ale, pani poslankyňa, ak budete objektívna, sú štatistiky, kde si siahnu na život aj tí, ktorí tú tranzíciu nepodstúpia, ale aj tí, ktorí ju podstúpia a je to väčšinou, väčšinou u chlapcov. Ak hovoríte o tom, že keď on sa tak narodí a potom nevie a potom sa presvedčí, ako je to možné, že v nemeckom zákone, teraz prijatom, povedali, že môže to zmeniť raz za rok. Tak aké je to presvedčenie? V našom odbornom usmernení bolo napísané, že to môže urobiť len raz, jedenkrát za život. To znamená, že sú takí, ktorí sa možno potom vrátia, ale už to zmeniť nemôžu. Čo nám vadí, je to, že tá zmena, keď už hovoríme o tej, teda tom transsexualizme, tá zmena v tom zákone nie je stanovená presnými podmienkami, to záleží od odborného posudku alebo od posudku jedného jediného lekára. To v Nemecku, v Rakúsku a aj vo Francúzsku musia mať všetci lekári, ktorých sa, ktorých odbornosti sa len okrajovo dotýkajú, a ešte po tomto o tom rozhoduje súd. Ja viem, že je veľmi ťažké hovoriť o rode, hej, a že sa v tomto nezhodneme. Ale sama som posielala, posielala otázku na pani Reding, keď bola vicepredsedníčkou Európskej komisie, aký, aké medzinárodné právo alebo európske definuje rod? Viete, čo mi odpísala? Žiadna takáto definícia neexistuje, to je len zvykové právo. Môžem vám to doniesť, mám to dodnes, mám to dodnes odložené.
A ešte pani poslankyni Števulovej, že poďme sa rozprávať. Keď som podávala zákon o pomoci tehotným ženám, prvá vec, ktorá bola, som oslovila ženy a z organizácií, ktoré sú vám blízke. Viete, aká bola odpoveď? My sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No, ja by som si určite oveľa viac priala, keby sme takúto debatu mali niekde inde ako priamo s návrhom, ktorý by znamenal zásah do života ľudí, ktorí nie sú ani deti, hej, ktorí nemenia každý rok, že veď bavme sa o tom, samozrejme, ale to, čo tu povedal pán poslanec Škripek, však to vôbec, to neprichádza do úvahy. A to, čo ste povedali, pani poslankyňa Záborská, veď vy neprichádzate s tým, aby sa to nemenilo, vy prichádzate s tým, aby to nebolo možné vôbec. Takže ako, sa mi zdá, že my sa tu nepočúvame. Zjavne je tu nejaká obrovská hrádza medzi nami.
Je tu malá skupina ľudí, ani nie jedno percento, ktoré sa trápia preto, že sa poriadne nevedia zaradiť v rámci rodovej identity. Nevieme si ani predstaviť, tí, čo nemáme toto trápenie, akými úzkosťami táto skupina ľudí prechádza. Ak sa čo len trochu začneme zaoberať práve týmito príbehmi, tak vidíme, že sú to naozaj veľmi-veľmi ťažké ľudské osudy. To, čo chcete vy teraz urobiť, je, že chcete zmeniť štyridsaťročnú právnu úpravu, ktorá týmto ľuďom aspoň čiastočne uľahčovala život. Tak prečo do toho zasahujete, keď vidíte, keď sa tu rozprávame, že prinajmenšom, prinajmenšom môžete vnímať a vidieť, že nie všetko možno o tom viete.
A to, čo tu rozprával pán poslanec Škripek, však to sa vôbec netýka detí. Veď ako to, čo vy tu rozprávate, je, že prosím vás, nerobte tu strašiaka, kde ten strašiak, kde ten strašiak nie je, ale takáto, takáto možnosť u nás proste vôbec teraz nie je. Takže nehľadajme strašiakov a neubližujme tým ľuďom, ktorí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Dobré ráno všetkým kolegyniam a kolegom, ktorí prišli si vypočuť aj takúto tému, ktorá tu už čaká polroka, musím povedať, pretože tento, však budem o tom vlastne aj hovoriť, ale tento zákon, tento návrh zákona sme s kolegyňou Luciou Plavákovou predložili už, myslím, na novembrovú schôdzu, ale zo všetkých tých dôvodov, ktoré sú nám všetkým známe, sa to nakoniec posunulo až teraz na máj. Takže som veľmi rada, že môžem otvoriť v tomto pléne túto dôležitú tému. Tak by som začala teda.
Poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík a Lucia Plaváková predkladajú na rokovanie Národnej rady návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Len v skratke uvediem cieľ predkladaného návrhu.
Cieľom je odstrániť diskrimináciu voči ženám a mužom, ktorí nevychovali žiadne dieťa, teda zostali bezdetní. Takéto ženy a muži musia čakať až do dosiahnutia dôchodkového veku, aby mali opätovne nárok na výplatu vdovského dôchodku v prípade, že ich manžel alebo manželka zomrie. V súčasnosti majú nárok na vdovský a vdovecký dôchodok ženy a muži bez dieťaťa len v období dvoch rokov od smrti ich partnera alebo partnerky a následne, ako som hovorila, až potom opäť sa im to obnoví po dosiahnutí dôchodkového veku. Naším cieľom je vrátiť do systému spravodlivosť aj pre bezdetné vdovy a vdovcov, ktorí jediní aktuálne nemajú nárok na vdovský a vdovecký dôchodok, ten plnohodnotný, oproti ostatným ovdoveným osobám, a to tak, že bezdetné vdovy a vdovci by mali mať nárok na vdovský dôchodok od dovŕšenia 59. roku života.
Návrh odôvodním ďalej v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 65. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 63 z 21. novembra 2023 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Tak budem len pokračovať. Som veľmi rada, že budeme mať aj teda nejakú debatu v tejto komornej atmosfére našej, dnes piatkovej.
Takže, vážené dámy a páni, ja sa téme vdovských dôchodkov venujem už naozaj niekoľko rokov. V roku 2019, to bolo ešte predpredvolebné obdobie, som v tomto pléne vlastne prvýkrát predkladala návrh na zmenu nároku na vdovský dôchodok aj pre vdovy a vdovcov vtedy s jedným dieťaťom, lebo ani tie vtedy nemali, ani tí vtedy nemali nárok na tento plnohodnotný dôchodok vdovský. Vtedy však neprešiel, lebo som bola opozičná poslankyňa. V tom minulom volebnom období poslanec Čepček kompletne okopíroval môj pôvodný návrh a vtedajší minister sociálnych vecí Krajniak nechal tento zákon prejsť, ale na bezdetné vdovy sa vtedy zabudlo. Teraz máme konečne po polroku na programe tejto schôdze aj náš návrh Progresívneho Slovenska o nároku na vdovský a vdovecký dôchodok aj pre bezdetných, ovdovelých ľudí, a to od dosiahnutia 59. roku života.
Povedzme si, aký je aktuálny stav. V súčasnosti má vdova alebo vdovec nárok na výplatu vdovského dôchodku po dvoch rokoch od smrti manžela alebo manželky len v prípade, ak sa tento vdovec alebo vdova starajú o nezaopatrené dieťa, sú invalidní z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, vychovali aspoň tri deti, dovŕšili vek 52 rokov a vychovali dve deti, dovŕšili vek 57 rokov a vychovali jedno dieťa, alebo ak dovŕšili dôchodkový vek. To sú všetky tie, zákon nám toto hovorí. Neexistuje ale žiaden relevantný dôvod, prečo by vdovec alebo vdova bez detí nemali mať nárok na vdovský dôchodok alebo vdovecký, budem teda hovoriť len možno v tom ženskom rode, pretože sa to týka oveľa väčšieho počtu žien ako mužov, ak mi odpustíte. Takže neexistuje žiaden tento dôvod, prečo by nemali mať nárok na vdovský dôchodok už počas ich aktívneho života, kedy trpia stratou manželky alebo manžela a jeho príjmu v rodine, rovnako ako matka alebo otec jedného, dvoch či viacerých detí.
Nakoľko súčasné znenie zákona o sociálnom poistení neobsahuje úpravu ohľadom nároku žien a mužov, ktorí sú bezdetní, na vdovský alebo vdovecký dôchodok po dvoch rokoch od smrti manžela, prijatím predkladaného návrhu by sa napravil súčasný neodôvodnený a aj diskriminačný právny stav.
Teraz možno vysvetlím tých 59 rokov, ktoré sme navrhli s kolegyňou Plavákovou. Keď sme dňa 20. 11. s kolegyňou Plavákovou tento návrh zákona podali do podateľne Národnej rady, ešte sme netušili, naozaj sme o tom vôbec nevedeli, že medzičasom, konkrétne to bolo už 8. 11., bola predsedovi Národnej rady, vtedy Petrovi Pellegrinimu, doručená petícia za zrušenie diskriminácie vdov s jedným dieťaťom a bezdetných vdov. Ak by sme my o nej vedeli, tak by sme, samozrejme, tento náš návrh upravili hneď od začiatku podľa ich požiadaviek, lebo tie boli trochu iné ako tento náš návrh. A tieto ich požiadavky boli podporené a doplnené aj stanoviskom národného strediska pre ľudské práva. S týmto stanoviskom, ktoré hovorí, že nárok na vdovský a vdovecký dôchodok by sa nemal odvíjať od počtu vychovaných detí, sa ako predkladateľky absolútne stotožňujeme. Ovdovenie ako také totiž samo osebe je sociálnou situáciou, kedy žena prichádza okrem manžela aj o jeho príjem do domácnosti. Čiže toto je a mala by byť dávka pre ovdovelú osobu a nie pre deti. Pre deti už existuje dávka sirotské. Preto je súčasná právna úprava v rozpore aj s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ako aj pri strate živiteľa. O tom hovorí čl. 39 ods. 1 Ústavy.
To znamená, že tu aktuálne absentuje princíp rovnosti, ktorý by sme chceli našim návrhom prinavrátiť. Tento návrh by nijako nepoškodil vdovy s tromi a viac deťmi a zároveň by zrovnoprávnil vdovy, ktoré vychovali dve deti, s vdovami, ktoré vychovali jedno dieťa, alebo ostali bezdetné, a priznal by im de facto potom nárok na vdovský dôchodok alebo aj vdovecký od 52. roku života.
Preto si dovoľujeme požiadať ako opozíciu, tak aj koalíciu o podporu nášho návrhu v prvom čítaní, pretože aj napriek tomu, že tam neuvádzame tých 52 rokov, ako to chcú tie vdovy, ktoré prišli s petíciou k nám do Národnej rady, stále je to otvorená téma, otvorený zákon, ktorý by sme následne v druhom čítaní pozmeňujúcim návrhom upravili podľa požiadaviek spomínanej petície. Aby sme nemuseli už čakať opäť ďalších šesť mesiacov na vyriešenie tejto konkrétnej situácie, v ktorej sa vdovy aj teda s jedným dieťaťom, lebo tie majú stále len nárok na vdovský dôchodok od 57. roku života, a aj bezdetné vdovy, v ktorom sa teda nachádzajú už dlhší čas, a vedeli by sme to takto efektívne riešiť.
Napriek tomu, že návrh zákona myslí pri svojej úprave, samozrejme, aj na mužov, úprava sa pozitívne dotkne najmä žien, pretože ony sú tie, ktoré vo väčšine prípadov poberajú vdovský dôchodok. Len pre ilustráciu, podľa údajov zo Sociálnej poisťovne ešte zo septembra 2023 bol počet vyplatených vdoveckých dôchodkov, pardon, vdovských dôchodkov v tomto mesiaci na úrovni 287 993, pričom počet vyplatených vdoveckých, čiže mužských dôchodkov, bol na úrovni 52 674 všetkých. To je len pre porovnanie, koľko je vdov žien a koľko vdovcov mužov. Existuje teda oprávnený predpoklad, že aj v rodine bez dieťaťa sa vo vyššej miere stane vdovou práve žena.
V kontexte aj náročnej, stále náročnej ekonomickej situácie, v ktorej sa Slovensko aktuálne nachádza z dôvodu rastu cien energií či potravín, sa toto opatrenie javí ešte naliehavejšie, keďže táto situácia už dostala do ťažkej životnej finančnej aj sociálnej situácie veľké množstvo rodín. Na hranici chudoby je aktuálne na Slovensku takmer 900-tisíc ľudí. Je teda veľmi pravdepodobné, že medzi takýmito nízkopríjmovými domácnosťami sú aj ovdovelé osoby, ktorými sú väčšinou ženy. Popri 13. dôchodkoch, ktoré prioritizuje súčasná vláda, je teda z nášho pohľadu žiaduce, aby bola vyriešená aj dôchodková situácia ovdovelých osôb.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Týmto som skončila a dovoľujem si vás poprosiť o podporu nášho návrhu a teším sa na diskusiu.
Ďakujem pekne.