12. schôdza

Ja by som chcel tiež povedať, že pri tlači 247 nebol zaznamenaný môj hlas. Chcem zaznamenať, že som hlasoval za.

Ďakujem za slovo.
Poprosím zaznamenať, že pri tlači 257 som chcel hlasovať za, ale som vykázaný ako nehlasoval. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pripomínam členom ústavnoprávneho výboru, o 12.00 hod. zasadnutie.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, je všeobecne známe, že Slovenská republika sa zaviazala dodržiavať základné pravidlá medzinárodného práva a medzinárodné zmluvy a iné medzinárodné záväzky v súvislosti s ochranou ľudských práv, ľudských a občianskych práv na Slovensku vrátane práv občanov rómskej národnosti.
Medzi tie najvýznamnejšie zmluvy, ktoré sme sa zaviazali dodržiavať, patria napríklad: Charta Organizácie spojených národov, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Rámcový dohovor na ochranu práv národnostných menšín.
O ochrane ľudských a občianskych práv hovorí ale aj Ústava Slovenskej republiky, citujem: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“
Slovenská republika sa zaviazala rešpektovať medzinárodné právo a dodržiavať zmluvy a dohovory, ku ktorým pristúpila. K niektorým dohovorom a zmluvám sme sa prihlásili ešte ako Československá socialistická republika, napriek tomu sme v tom čase nemali reálny záujem dodržiavať naše záväzky. Na to nás upozornila už Charta 77, ktorá vznikla kvôli nedodržiavaniu Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ku ktorému Československo pristúpilo a ktorý hovoril o dodržiavaní ľudských a občianskych práv, zároveň sme mali ešte väčší problém dodržiavať ľudské a občianske práva menšín, špeciálne rómskej komunity. Na tento fakt nás rovnako upozornila Charta 77 v dokumente o postavení Cigáňov-Rómov v Československu, kde opisovali praktiky režimu voči rómskej komunite. Napriek tomu, že sa vtedy, odvtedy situácia Rómov v mnohých ohľadoch zlepšila, základné problémy ostávajú v našej spoločnosti aj naďalej. Príklady praktík voči Rómom môžeme vidieť naprieč mnohým oblastiam cez segregáciu a diskrimináciu v oblasti bývania, v práci alebo tiež vzdelávania rómskych detí.
Ďalším veľkým problémom je stereotypizácia celej komunity, čo sme mohli vidieť pri reakciách na vraždu zdravotnej sestry v Michalovciach či aj naďalej pretrvávajúci rasizmus. Práve kvôli týmto javom som v minulom volebnom období do parlamentu podal uznesenie o protirómskom rasizme, ktoré vypracovala Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu, IRA. Toto uznesenie obsahovalo definíciu protirómskeho rasizmu a tiež 12 demonštratívnych a deklaratívnych príkladov takéhoto rasizmu.
Mnoho prípadov diskriminácie som zažíval aj ja sám už od detstva, viacero z nich som ale zažil už ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
Posledný vážnejší prípad sa stal minulé leto, kedy mňa a ďalších mojich kolegov Rómov odmietli obslúžiť v reštaurácii. Podobných prípadov, o ktorých médiá často nepíšu, sú však stovky.
V realite je segregácia a diskriminácia všade, len ju každý prehliada. Rómov často nechcú zamestnať, aj keď je to vec, ktorú ako komunita veľmi potrebujeme. Niekedy je problém aj s ubytovaním, kde sa často rozlišuje priamo podľa farby pleti. A najhoršia situácia je priamo vo vzdelávaní rómskych detí, ktoré majú budúcnosť tejto komunity, od celorómskych tried až po zaraďovanie zdravých detí do špeciálnych škôl segregácia a diskriminácia je obrovská. A keďže Slovenská republika je demokratickým a právnym štátom, medzinárodné zmluvy a právne predpisy nestačí len formálne prijať, je nutné ich dodržiavať a vynucovať.
Z tohto dôvodu podávame uznesenie, v ktorom odsudzujeme všetky prípady porušovania základných práv a slobôd a diskriminácie osôb patriacich k rómskej národnostnej menšine z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či k etnickej skupine, ktoré sú garantované všetkými vyššie spomenutými právnymi záväzkami, zmluvami, dohovormi či Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby prijala rázne opatrenia na zabezpečenie dodržiavania Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika zaviazaná.
Nakoniec zaväzujeme vládu Slovenskej republiky informovať Národnú radu o prijatých opatreniach o stave dodržiavania základných ľudských práv a slobôd v súvislosti s elimináciou diskriminácie osôb patriacich k rómskej národnostnej menšine z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine, garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami do 31. decembra 2024.
Toto uznesenie je takmer totožné s tým, o ktorom sme rokovali na minulej schôdzi. Predošlý návrh bol vrátený na prepracovanie, preto ho podávame znova. Hlavným rozdielom oproti pôvodnému návrhu uznesenia je jeho zúženie z odsúdenia porušovania základných práv a slobôd z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine, na odsúdenie porušovania základných práv a slobôd Rómov.
Rád by som vás všetkých poprosil o podporu tohto uznesenia, pretože ho vnímam nesmierne... ako nesmierne dôležité.
Keďže sa jedná o uznesenie hovoriace o ochrane ľudských a občianskych práv, ktoré majú platiť pre každého človeka rovnako, predpokladám, že ani poslanci koalície nebudú mať problém za dané uznesenie zahlasovať. Mnohí z vás posledné volebné obdobie kritizovali žalostný stav ochrany ľudských práv na Slovensku.
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážení kolegovia, predkladám materiál vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 2. mája 2024 schválila návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o rozpočtových pravidlách. Skrátene by som povedal, jedná sa práve o ten zákon, o ktorom sme hovorili, že ktorým sa zavádzajú výdavkové limity na základe čistých výdavkov v trajektóriu, ktorý stanovuje Európska komisia. K samotnému zákonu sa budem vyjadrovať, samozrejme, v prvom a v druhom čítaní. Sme v skrátenom, bavíme sa o skrátenom legislatívnom konaní.
Čiže prečo skrátené legislatívne konanie? Ide o to, že ak by sme, prebiehal vlastne predpis v riadnom legislatívnom procese, ohrozilo by to plnenie míľnika Plánu obnovy a odolnosti z dôvodu neimplementovania limitu verejných výdavkov do rozpočtu verejnej správy na rok 2024, čím by mohli vzniknúť značné hospodárske škody. Taktiež by to neumožnilo zostavenie rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027 v súlade s novými európskymi fiškálnymi pravidlami schválenými 23. apríla 2024.
Na záver tohto úvodného slova chcem len povedať, že ja to pôvodné nastavenie výdavkových limitov som nepovažoval za správne, preto predkladáme tento návrh a o obsahu tohto návrhu budem hovoriť v prvom a druhom čítaní.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 300 zo 6. mája 2024 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 294, na prerokovanie Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 21. schôdzi dňa 7. mája 2024 a prijal uznesenie č. 77, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 295, v skrátenom legislatívnom konaní na 12. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, som si všimol, že je tu relatívne veľa koaličných poslancov a poslankýň na... na pomery rokovaní. Nie je úplne jasné prečo, ale možno preto, že vás zaujíma rozpočtová zodpovednosť, takže budem sa z toho tešiť. (Reakcia z pléna.)
A dnes teda rokujeme o zrýchlenom konaní k výdavkovým limitom, zákon o rozpočtových pravidlách. Moja kľúčová otázka je, že prečo v zrýchlenom konaní, a trochu, trochu to rozvediem.
Samotné výdavkové limity hovoria, sú niečo ako také mantinely, tak prirovnal som ich aj k tempomatu, a hovoria o tom, ako pomaly, postupne ozdravovať verejné financie tak, aby to bolo sociálne čo najviac citlivé. A tým, že tieto mantinely nám viac ako desať rokov v legislatíve chýbali po tom, ako sa prijal zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý mal teda viaceré náležitosti, jednou z nich bol predpoklad, že sa zavedú výdavkové limity vtedy, dvanásť rokov dozadu, ale až do roku 2022 sme takúto legislatívu nemali až na, až na popud plánu obnovy nám teda pribudla aj táto legislatíva, ktorú ale teda vláda pri prvej príležitosti porušila, keď pripravila rozpočet na tento rok, ktorý nie je v súlade s tým, ako káže aktuálny, aktuálna legislatíva.
A dôvod, prečo musíme dnes takto konsolidovať, je ten, že máme verejné financie vo veľmi zlom stave, tak ako viete. Ale sa sporíme s pánom ministrom a s viacerými teda predstaviteľmi koalície, ktorí o tomto hovoria, že aké sú dôvody. A ja som teda pozeral pána ministra v nedeľu v diskusii RTVS, O 5 minút 12, a opäť, opäť tam zaznela tá, tá taká časť príbehu, ktorú, ktorú pán minister prezentuje opakovane, ale teda je nesprávna, a ja by som teda možno povedal, že keď, pán minister, ukazujete tie deficity aj tak v televízii, tak že teatrálne, tak pridajte tam aj to porovnanie medzinárodné s ostatnými krajinami, pretože je pravda, že sme mali v roku 2019, 2020 jednopercentný deficit, avšak 17 iných krajín malo, malo prebytky a Slovensko bolo, bolo siedme najhoršie vtedy. Inými slovami, dôvod rozvrátenia verejných financií sú predchádzajúce vlády Roberta Fica a pána Petra Pellegriniho, ktorý teda vtedy pred voľbami 2020 predstavil najdrahšiu predvolebnú kampaň tým, ako, ako zhoršil udržateľnosť verejných financií.
No a prečo potrebujeme verejné financie konsolidovať dnes a takto výrazne, je, že jednak nám stále hrozí tá pokuta z neplnenia míľnika plánu obnovy, európska... alebo teda v kuloároch sa hovorí, že Komisia ju vyčíslila niekde okolo 450 mil. eur. A čo je ale ešte dôležitejšie, a to by vás mohlo obzvlášť zaujímať, je, že tým, že takto sa naďalej zadlžujeme, verejné financie, aj v tomto roku, pretože rozpočet, ktorý máme, je, teda už bez pochyby nekonsoliduje verejné financie, tak nám výrazne rastie tzv. dlhová služba, teda splátky dlhu, ktoré máme voči našim veriteľom. A kvôli tomu dnes platíme na týchto splátkach 1,2 mld. eur, o necelé tri roky to bude 2,5 mld. eur. To znamená, nárast o 1,3 mld. eur.
Takýmto spôsobom, tvrdím, podkopávate tie sociálne istoty, ktoré, ktoré tak vehementne vždy sľubujete. Len pre ilustráciu, trináste dôchodky, ktoré parlament schválil, celé stoja len nejakých 800 mil. eur, teda to, čo budeme musieť platiť o tri roky za dlh navyše, je v hodnote 1,5-násobku toho 13. dôchodku. Podľa môjho názoru sa takto sociálny štát nebuduje.
No a s tým samotným návrhom, ktorý je dnes teda predmetom rokovania v tom skrátenom konaní, okrem samotného faktu, že nevidíme dôvod na, na to skrátenie, máme teda tri také okruhy problémov. A teda prvý, aby som to zosumarizoval, prvý je, že tak ako je nastavená táto legislatíva, neplní ten výdavkový limit, ktorý je dnes platný ako legislatíva dnes súčasná, a bol teda záväzkom Slovenskej republiky v pláne obnovy. To znamená, čisto formálne, ten, ten stav toho zvrátenia míľnika dnes trvá, mňa by teda zaujímalo, akým spôsobom teda ministerstvo financií alebo vláda teda uspokojí Európsku komisiu v tom, že teda ich presvedčí, že, že ide tou cestou postupného konsolidovania verejných financií aj v tomto roku, čo teda evidentne podľa čísel, ktoré, ktoré poznáme, sa nedeje.
Druhý problém je, že pre vládu toto bude znamenať menej skutočného šetrenia, pretože tie sankcie prípadné, ktoré, ktoré vláda by spôsobila tým, že nebude dodržiavať aj ten, aj ten novelizovaný návrh, prídu, prídu podstatne neskôr, pretože európske pravidlá, tak ako sú koncipované, sú pre všetky krajiny, tie procesy trvajú dlhšie a v konečnom dôsledku takto môže premiér Robert Fico aj minister financií, takto politicky vyhrať, ale občania prehrajú. Preto, ak... pretože, ako som povedal, namiesto toho, aby mohli dostať lepšie školy, nemocnice alebo, alebo kľudne aj sociálne dávky, alebo teda čokoľvek, čo bude potrebné, namiesto toho budeme splácať dlh, ktorý sa takto neúmerne tieto roky zvyšuje.
No a za tretie, už som sa toho trošku dotkol, tieto euro... tieto európske pravidlá, ktoré teda v podstate vláda transponuje ako, ako aj tie národné, nie sú šité na mieru Slovensku, sú pre všetky štáty, a uznávajú napríklad to, že keď vláda zníži opäť príspevky do II. piliera, tak to uznávajú ako, ako legitímne opatrenia, čo účtovnícky krátkodobo sedí, avšak dlhodobo je znížením všetkých našich dôchodkov, ktorých sme, teda všetkých ľudí, ktorých sme, ktorí sme v II. pilieri, na Slovensku je ich takmer dva milióny dnes.
No a čiže dá sa povedať, že, že, že tento návrh, alebo ten pôvodný dnes platný, je, týchto národných výdavkových limitov je, je inteligentnejší a lepšie, lepšie nás napasuje na slovenské reálie napríklad tým, že, že pomaly a postupne a len dlhodobo udržateľnými opatreniami ozdravuje verejné financie. No a výsledkom takéhoto, takéhoto konania bude, že vláda bude menej viazaná šetriť, a pred koncom volebného obdobia jej nič nebude brániť bezbreho míňať, lebo zodpovednosť bude aj tak niesť až ďalšia vláda. A, a na to sa pred voľbami, samozrejme, nemyslí.
Ak budeme musieť ešte aj zaplatiť nejakú pokutu nebodaj, to sú ďalšie stovky miliónov len tak spláchnutých pre, pre nezodpovedné hospodárenie.
Aj by som chcel ale zdôrazniť, že ja držím palce vláde, aby sa jej podarilo čo najúspešnejšie a, a, a najmenej, teda s najmenším zásahom na obyvateľov, na ekonomiku, aby tento, aby tento problém odstránili, pretože je v záujme občanov, aby sme čím skôr jednak dostali peniaze a jednak ozdravili verejné financie, ako som povedal. Menej platiť na splátky dlhu a viacej na, na sociálnu podporu alebo rozvoj.
A zároveň by som chcel zdôrazniť, aby sa vláda vyhla vyslovene škodlivým opatreniam, takým, ktoré nám už predviedla v decembri, a síce keď zvýšila zdravotné odvody, teda cenu práce, to znamená, náročnejšie zamestnávanie, náročnejšiu tvorbu pracovných miest, a, naopak, znížila tie príspevky do II. piliera, čim všetkým nám sporiteľom v II. pilieri znížila naše budúce dôchodky, a dá sa veľmi pekne ukázať, aj každému z vás, ktorí ste v II. pilieri, o koľko.
No a uzavrel by som to, teda otázkami na pána ministra financií, tromi.
Prvé, teda, aby nám vyjasnil, aký je teda dôvod skráteného legislatívneho konania, či sú to hospodárske škody, alebo uspokojenie Európskej komisie, alebo, alebo čo.
A úprimne tam nevidím ten, ten argument pre Európsku komisiu, pretože si nemyslím, že by ona odporúčala vláde také to obchádzanie legislatívnych pravidiel, pretože to zrýchlené konanie musí mať nejaké náležitosti, alebo teda nejaký, nejaký skutočný dôvod, a tuná ho jednoducho nevidím, prečo by to robila.
Druhá moja otázka je, že či, alebo teda v akým, v akom, ako vyzerajú tie, tie diskusie s Európskou komisiou, pretože podľa tých súčasných pravidiel budeme musieť skonsolidovať buď za štyri roky, alebo za sedem podľa iných okolností, napríklad to, či budeme robiť reformy. Ak budeme robiť reformy, tak to, tak môžeme skonsolidovať za štyri roky, teda ako vyzerajú tieto diskusie, a teda či je plán vlády skonsolidovať za štyri roky, alebo za sedem. A ak za štyri, tak aké sú tie sprievodné reformy, ktoré majú garantovať Komisii, že dochádza k tomu dlhodobému ozdraveniu verejných financií.
No a tretia otázka z pohľadu plánu obnovy, pán minister, ak.... čo vám povedala Komisia? (Reakcia navrhovateľa.) Hej? Naozaj? Čo vám povedala, čo vám povedala Európska komisia na, na to, že... (Reakcie z pléna.) Hej? (Krátka pauza.) Ja neponáhľam. (Reakcia z pléna.) Hej?
A aký je argument Komisie, že, že vláda v tomto roku nemusí konsolidovať, keď podľa plánu obnovy sa, sa, sa k tomu už raz zaviazala aj v tomto roku, a ten rozpočet je teda evidentne nekonsolidačný.
To sú moje tri otázky.
A, a posledná moja poznámka, vás chcem informovať alebo možno sa tiež spýtať, že na finančnom výbore teda nebolo možné hlasovanie o tom, alebo teda dovolené prizvať Radu pre rozpočtovú zodpovednosť na to, na to najbližšie rokovanie o, o tomto návrhu, keď budeme teda pravdepodobne pred druhým čítaním niekedy, predpokladá sa, že vo štvrtok, takže či sa stotožňujete s tým postupom, ktorý nám dnes predviedol pán predseda finančného výboru, aby sme nemali diskusiu aj s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť pri tomto návrhu, Pretože to, čo je úlohou z ústavného zákona Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, je, že má dávať zrkadlo vláde, ministerstvu financií o tom, že ako vyzerajú verejné financie.
Je to, je to veľmi ťažká, technická téma, máme tu inštitúciu, ktorá je na to zriadená, takže, či sa stotožňujete s tým, že teda ju vynecháme z tejto diskusie na finančnom výbore, kde by takáto diskusia podľa môjho názoru, teda mala prebiehať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Kišš, no, ja teda nerozumiem vašej filozofii, čo ste povedali pred chvíľou, že či my takto chceme budovať sociálne istoty pre ľudí, že im dávame určite sociálne garancie, pretože zadlžujeme štát do budúcnosti. Ja sa vás pýtam, a čo tí ľudia, ktorí už nie sú v produktívnom veku, sociálne slabší, tí majú zomrieť? Tým teraz všetko zoberieme, znížime im dôchodky, nezvýšime im, aby nemali na lieky, aby nemali na dietetické alebo diétne potraviny, tí nech zomrú, lebo musíme konsolidovať.
A druhá otázka je, za koho konsolidujeme alebo pre koho. No pre vašich kolegov, s ktorými ste dneska v opozícii, pre pravicovú vládu, ktorá tu míňala bezbreho financie, a poviem, že mala na tom podiel aj Európska únia. Ja, keď si prečítam teraz Hospodárske noviny, 2024, máme ešte milióny vakcín, ktoré spaľujeme a posielame ich do Kanžu... do... do Kambodže, pardon. 2022, váš obľúbený Denník N: „Máme ešte 1,5 mil. vakcín a darujeme ich Afrike.“
Ja vám dám tiež jednu otázku, keď ste sa pýtali pána ministra tri. Pán Kišš, chodíte stále do tej Európskej únie, aby nám zobrali fondy, nie vy osobne, ale vaša strana, lebo nekonsolidujeme tak, ako si to predstavuje Brusel. Spýtajte sa tej Európskej únii, či nám tie miliardy za tie vakcíny, ktoré sme na pokyn Európskej únii museli nakúpiť, alebo teda sme nakúpili a sme im zaplatili, či nám vrátia do rozpočtu. Viete, jak budeme krásne konsolidovať? No choďte do Bruselu, príďte tuná a spýtajte sa ich, či nám za tie vakcíny, ktoré vyhadzujeme, spaľujeme, dávame do Kambodže, do Afriky a všade, ktoré sme museli ako biznis nakúpiť, pretože naši občania ich ani nechceli, a boli nútení, nútení, ja to hovorím, že boli nútení, nútení, lebo ich nepustili do práce, aj či sa chceli očkovať, alebo nechceli. To sú miliardy vyhodené.
A ja sa vás, a, prosím vás, príďte mi to povedať aj tuná za pultom, či nám Európska únia tieto peniaze vráti do rozpočtu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
No ja nadviažem na slová kolegu Štefana Kišša, skutočne, dnes sme rokovali, teda o samotnom skrátenom legislatívnom konaní na finančnom výbore, a akože už tá debata bola taká smutná v tom, že a rýchlo, rýchlo a žiadna nejaká veľká debata, pán predseda to proste naháňal, ale dobre, budiž.
Čo teda jednoznačne chcem povedať, že, áno, žiadali sme aj na výbore, aby teda bol na rokovaní o samotnom už návrhu zákona po prvom čítaní, aby bol prizvaný šéf Rozpočtovej rady. Bohužiaľ, toto pán predseda odmietol. Za prvé, odmietol dať hlasovať, za druhé, teda odmietol aj nejaký povedzme, že všeobecným súhlasom. Toto mňa veľmi mrzí, lebo veď bavíme sa o skutočne odbornej téme, bavíme sa o výdavkových limitoch, ktoré potrebujeme. Bavíme sa o výdavkových limitoch, ktoré má na starosti Rozpočtová rada, má na starosti kontrolovať vládu, a navyše, a tu môžem povedať, v tom predchádzanom, predchádzajúcom období vždy, keď sme debatovali o akej forme, o akejkoľvek forme výdavkových limitov, alebo teda vecí, ktoré sa týkajú Rozpočtovej rady, vždy úplne automaticky sme ich volali na finančný výbor, zástupcu Rozpočtovej rady, a počúvali sme ich, a mohli sme nesúhlasiť, mohli sme diskutovať, mohli sme čokoľvek, ale proste bolo to, bolo to férové, a toto ma trošku mrzí, pretože úplne zbytočne pán predseda proste berie hlas tomu, kto má k tomu čo najviac povedať, a o tom je presne výbor.
Ešte by som pochopil, že možno nechcete, aby vystupoval, samozrejme, v pléne šéf Rozpočtovej rady, to by som pochopil, ale proste ten výbor je o, o tej odbornej debate, a myslím si, že všetci z opozície, a mrzí ma, že kolegovia z koalície nie, proste, že mali sme počúvať pána Tótha, alebo teda kohokoľvek, kto by, kto by prišiel z Rozpočtovej rady, a fakt ma to mrzí, a len som chcel takto na to upozorniť.
Fakt je to škoda, ale škoda, myslím, že pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Aha, už to funguje, takže... Keď dovolíte, pár poznámok k vystúpeniu pána kolegu Kišša, na ktorého voľne nadviazal s kritikou mojej osoby pán podpredseda výboru pre financie a rozpočet Viskupič, ktorý bol predtým predsedom výboru pre financie a rozpočet.
Asi by mal vedieť, že keď klesne počet členov výboru prítomných pod sedem, nem... nie je možné hlasovať. Tak keď si takto bezdôvodne kopete do svojho šéfa, tak nech si urobia všetci, ktorí vás pred chvíľkou počúvali, svoj názor.
My sme, ja nemám nič proti tomu, aby prišiel pán predseda Rozpočtovej rady na finančný výbor, nech sa o tom pobavíme slušne, korektne, odborne, hlavne odborne, nie politicky, tam by to malo byť tak. Tak politicky sa môžeme tu doťahovať, samozrejme, no a to by som odporučil aj pánovi kolegovi Kiššovi, a hlavne by som mu odporučil, aby si prečítal samotný návrh vlády, asi je to len jedna strana, jedna strana aj niečo, keď ide diskutovať a minie trinásť minút vzácneho času tohto parlamentu na politikárčenie, lebo keď sa pýtal pána ministra, že čo je dôvod na skrátené legislatívne konanie, tu to máte úplne jasne napísané. V dvoch odstavcoch to máte napísané a stačí si to prečítať, nemuseli by ste zdržiavať túto vzácnu spoločnosť a vôbec celý, celý priebeh tejto schôdze, takže ja tú kritiku od vás, samozrejme, neberiem, je to účelové, účelové poučovanie, čo máme robiť.
Výbor prebehol úplne klasicky, bol pán štátny tajomník, ktorý vysvetlil komplet celú podstatu, tí, ktorí sa ho chceli na niečo spýtať, sa ho spýtali, len ja neviem, prečo ste všetci takí nervózni, keď konečne ministerstvo financií nám predložilo to, čo tu, po čom tu voláme už mesiace.