12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, takže posunuli sme sa teda už k samotnému, k samotnému návrhu zákona.
No, prvá tá úroveň debaty je, že vláda teda tento návrh avizuje, že dnes teda nemáme žiadne výdavkové limity, a teda musia sa nejaké zaviesť. Je to asi právnická debata, pretože ten pohľad, no napríklad aj pohľad RRZ, ale aj ako to napríklad vidím ja, je, že jednoducho my tie výdavkové limity proste v našom proste právnom systéme zavedené máme, akurát vlastne tým, že neboli prenesené do štátneho rozpočtu aktuálneho, tak jednoducho proste ten platný zákon nedodržiavame, hej? Takže toto je, sú dva pohľady vlastne na aktuálnu situáciu. Dobre. Vláda sa rozhodla vlastne, že teda v tejto situácii, kedy máme národné limity, ktoré teda aj podľa slov pána ministra teda odmietla akceptovať, a teraz, keďže máme aj Plán obnovy a odolnosti, tak teda sa vláda zaviazala, že nejaké výdavkové limity musí schváliť, tak schvaľuje teda túto európsku verziu, čiže vlastne sa odkláňame od tej legislatívy, ktorú sme mali národnú, a teda prenášame do našej legislatívy európske riešenie.
No otázka teraz znie, že ako to je. Ja poviem ešte raz, že akékoľvek výdavkové limity sú určite lepšie ako žiadne. Len teraz otázka znie, je, že či náhodou sme nemali to lepšie, špecifickejšie, presnejšie národné riešenie a či teda to európske je dostatočne dobré pre slovenské, slovenské špecifiká, takže toto je, toto je jedna, jedna úroveň, kde si treba uvedomiť, že, a už som to teda spomínal, že to celoeurópske riešenie nedokáže podchytiť tú realitu každej krajiny, ale, samozrejme, bavme sa o Slovensku a môžme si zrovna povedať jeden taký príklad, že európske výdavkové limity dávajú limit aj pre tento rok. Ten limit je inak 58 mld. Ale ako vznikol, hej? Inak ten limit vlastne vláda dodrží, v podstate aj keď nebude robiť nič, hej? Toto je ten paradox, že keby sme mali zavedené národné výdavkové limity, keby ich vláda akceptovala, preniesla do rozpočtu, tak sa reálne konsoliduje už aj tento rok. No jednoducho, ak zavedieme tieto výdavkové limity, tak tento rok sa jednoducho žiadna konsolidácia nekoná a ani sa teda nemusí konať, treba povedať, pretože ten výdavkový limit je tak nastavený pre tento rok, že jednoducho ho plní aj tento rozpočet, ktorý teda je hodne rozhadzovačný. Čiže vlastne strácame jeden rok možnej, možnej konsolidácie.
No a teraz ale ako to vzniklo? A na tom je vidieť to, že tie európske limity veľmi ťažko dokážu postihovať tú meniacu sa realitu. Toto, vlastne ten náš národný limit vznikol ešte v roku 2023, ešte vlani, keď mala vlastne Európska komisia ešte výrazne vyšší rast inflácie alebo výrazne vyššiu infláciu, čiže vychádzala z parametrov, ktoré sa dnes už ukázali, že nie sú správne, tým pádom vlastne umožnila Slovensku vyšší, až 5,7-percentný rast čistých výdavkov v tej novej metodike, takže aj tu vidíme, keď hovorím, že tie všeobecné pravidlá nedokážu, nedokážu podchytiť každý detail, tak presne hneď na ten začiatok je to vidieť. Áno, Európska komisia to pánovi ministrovi urobila pre tento rok veľmi jednoduché, pretože európske výdavkové limity splní, aj keď sa mu podarí len dodržať tohtoročný schválený rozpočet. Keby sme mali národný limit, musel by, musel by konsolidovať viacej. (Ruch v sále.)
No čiže ja to vnímam tak, že tým, že sa v tomto momente vzdávame tých národných pravidiel, tak jednoducho oslabujeme ten akoby inštitút doterajšieho rámca pravidiel, ktoré teda mali udržiavať udržateľnosť verejných financií, a toto je, toto je podľa mňa veľká škoda. A zasa, Európa ako celok čelí demografickej kríze dnes. Slovensko ako krajina bude čeliť demografickej kríze až o niekoľko, o niekoľko rokov. A v tomto vlastne tie európske limity zasa nepasujú na to, čo my potrebujeme. Ten náš národný rámec pracoval v horizonte dlhodobej udržateľnosti až 50 rokov. Európsky funguje, možno ma pán minister opraví, 12 rokov? Nejak, nejak tak. Je tam tá dlhodobá udržateľnosť, je tam výrazne, výrazne kratšia. Áno, pre krajiny, európske, ktoré dnes čelia kríze, nedostatku, nedostatku ľudí, demografickej kríze, je to okej. Pre Slovensko je tento limit krátky.
No, čiže máme, skutočne to prvé základné špecifikum Slovenska je, je demografická zmena a som presvedčený, že na ňu tento koncept nie je, nie je dostatočný. Fakt tieto univerzálne pravidlá nám to jednoducho neumožnia, neumožnia dosiahnuť. Potrebovali by sme teda pružnejšie pravidlá a zmysluplnejšie. Tie, ktoré sme v tomto prípade, v tomto prípade mali.
Zároveň tá Európa vlastne vždy funguje v takom dlhodobom horizonte. Čiže naše pravidlá boli také, že jeden rok vláda prekročila výdavkový limit, už na ďalší rok nasledovali proste sankcie, resp. musela nasledovať nejaká korekcia. Čiže bol tam taký ten rýchlejší efekt medzi tým, že sa stane chyba, a jej korekciou. To vlastne núti tú aktuálnu vládu, aby tie výdavkové limity dodržiavala, pretože sankcia sa týka jej. No, bohužiaľ, Európa funguje v horizonte dlhšom a zároveň teda tie, tie, to nedodržiavanie nedokáže Európa tak prísne alebo precízne monitorovať, no a tým pádom a to sme, na to sme v slovenských podmienkach častokrát veľmi dobrí, v obchádzaní pravidiel. Čiže oslabujeme týmito európskymi pravidlami takú tú striktnosť výdavkových limitov a oslabujeme teda to, aby ich vláda skutočne dodržiavala. Áno, aj európske pravidlá jedného dňa prídu s veľkým kladivom, ale trvá to minimálne tri roky, a teda tým pádom to aktuálnu vládu už v podstate nezasiahne.
No a teraz je ešte ďalšia vec, že my sme mali alebo my máme stále v ústave, je to článok 55a, vlastne že musíme, musí sa Slovensko správať dlhodobo rozpočtovo zodpovedne. Prečo? Pretože Slovensko má, no podľa niektorých metrík najhoršie, ale povedzme že druhú najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií. A ja neviem, ako je tento problém silný, ale v podstate naše výdavkové limity boli v súlade s ústavou v tom, že teda boli striktné v tejto dlhodobej udržateľnosti, a európske limity, ktoré dnes prijímame, až tak striktné nie sú a teoreticky sa to dá vnímať, že nespĺňajú vlastne tento článok ústavy, keďže nemajú v sebe zakomponovanú takú tú skutočnú dlhodobosť udržateľnosti.
No a ja sa obávam, že keď teda prijmeme tieto európske pravidlá, tak paradoxne, je to, je to fakt paradoxne, ale, ale stane sa to, že tá konsolidácia bude pomalšia. Tento rok v podstate nebude žiadna a aj tie ďalšie roky tá konsolidácia, ktorá je tam nalinkovaná, áno ona tam je, ale proste je obchádzateľná, či už cez následné zrušenie energetickej pomoci, alebo, alebo aj na zásah do II. piliera. Toto všetko podľa európskych pravidiel vie vykázať vláde konsolidáciu. Čiže rok 2025 v podstate netreba konsolidovať, plníme na základe chybne nastavených, nastavenej metriky z Európskej únie, takže rok 2024 má vláda vybavený. Ak v budúcom roku príde, a teda vyzerá to, že by mohlo prísť k zníženiu cien energií, jednoznačne bude treba menej financií na ich dotovanie. Toto európske, európske výdavkové pravidlo umožní, ako, ako konsolidáciu, čiže ’25 zasa háčik, bez nejakej reálnej konsolidácie, zasa si vláda môže povedať, že je to okej. Rok ’26 takisto, ak vláda vytiahne nejaké zdroje z II. piliera, alebo teda zasa zmenší jeho veľkosť, tak zasa to vie znamenať to, že aj rok ’26 vlastne akoby bude splnený.
Čiže toto, toto je, toto je to smutné na tom, že vlastne európske pravidlá znížia mieru konsolidácie, ktorú by sme mali, keby sme dodržiavali naše platné národné pravidlá. Jednoducho boli, boli oveľa podrobnejšie. Ja poviem zasa, určite neboli dokonalé, v niektorých, v niektorých veciach možno tie naše národné pravidlá boli až-až príliš podrobné, až príliš akoby ťažko aj vôbec vysvetliteľné, či už ľuďom, alebo aj vôbec akoby verejným, verejným činiteľom, ale, ale teda určite pri ich akceptácii by riadili v dlhodobom horizonte výdavky, výdavky ďaleko ďaleko efektívnejšie, než to dokážu tieto európske limity.
Čiže čo, čo k tomu dodať? Každopádne skončím tým, čím som začal. Aj, aj akékoľvek limity sú lepšie ako žiadne limity. Ak táto vláda nemala vôľu rešpektovať tie národné, a teda mám si vybrať medzi tým, že sa nebudú rešpektovať žiadne limity, a medzi tým, že teda sa príjmu európske, ktoré aspoň v nejakom horizonte nejakých rokoch skutočne budú hrýzť, budú, budú, lebo sú tam aj sankcie a jednoducho jedného dňa hrýzť budú, tak určite je to lepší stav, ako žiadne limity. Ale proste oproti tým, keby sa vláda rozhodla rešpektovať aktuálne limity, tak je to zasa raz premrhaná príležitosť, ktorú ale vo finále zaplatíme zasa my všetci občania, či už vo vyšších, vyšších nákladoch na správu dlhu, alebo aj v samotných vyšších úrokových nákladoch a vôbec v tom, že vláda bude viac a viac hľadať, ako načrieť do peňaženky občanov, a teda vytiahnuť tie peniaze, ktoré teda sa rozhodla, že bude potrebovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, mal som takú nádej ešte pred 10 minútami, že budem mať komu hovoriť, lebo tu boli skoro všetci, ale zase to dopadlo tak, ako vždy. Ale teda mám jeden, mám jeden sľub pre tých, čo ste tu, budem veľmi krátky. A na oplátku budem rád, keď ma budete počúvať.
Výdavkové limity, teda to, čo tu teraz riešime, sú, obrazne povedané, také mantinely, ako sa má vláda správať, aby sme sa prestali neúmerne zadlžovať, to, čo sa tu deje posledné roky. Už dnes máme totiž štátny dlh niekde okolo 70 mld. eur, v prepočte na obyvateľa každý z nás dlhuje 13-tisíc eur a toto číslo ďalej stúpa.
Dnes platné národné výdavkové limity, dnes platné, ešte stále sú v platnosti, týmto, týmto ich jednak vláda ruší a zavádza nové, prikazujú konsolidovať vláde pomaly, postupne aj sociálne citlivo, dá sa povedať, o 0,5 % HDP ročne. To je to, čo sľuboval váš šéf, premiér Fico, pred voľbami, že vláda bude konsolidovať 0,5 % ročne. To je približne 700 mil. eur. Táto nová legislatíva, ktorá je predmetom tohto, tejto rozpravy, v princípe transponuje európske pravidlá, ktoré sú tak niekde už v podstate na finálnom schvaľovaní, podľa ktorej na papieri vláda tento rok nemusí robiť nič, teda nebude konsolidovať tak, ako to aj vidíme v rozpočte, skôr robí opak, teda dekonsoliduje, zvyšuje deficit. A v ďalších rokoch, v ďalších troch, volebnom cykle tomto, bude musieť konsolidovať o 1 % HDP, teda tvrdšie ako to, ktoré, tých 0,5, ktoré hovorí dnešná súčasná naša národná legislatíva. Alebo teda v skutočnosti nebude robiť nič, alebo skoro nič, pretože tie sankcie tak, ako fungujú európske pravidlá, prídu neskôr, to znamená ich môže odkladať, odkladať na neskôr, politicky sa z toho môže vyviniť a tie dopady prídu na, na budúcu vládu. A alebo použije nejaké formy účtovného triku, ako napríklad ďalšie skrátenie II. piliera, ktoré podľa týchto nových pravidiel budú uznané ako konsolidačné opatrenie, alebo účtovný trik číslo dva, s energopomocou, ktorá, ktorú naše národné pravidlá nehovoria, že to je konsolidácia, tieto európske áno, alebo, alebo nejakú ešte inú formu. Je kreativita vlády veľká v tomto. No a to...
A teda opakujem, toto som teraz v tomto vystúpení nepovedal, prečo toto je dôležité. Mali sme pred SLK tuto s pani Vaľovou výmenu o tom, pretože keď bude postupovať tak, ako podľa novej legislatívy by mohla vláda, tak bude naďalej ten dlh rásť pomerne, pomerne rýchlo a stane sa to, čo dnes máme v rozpočte. Tie čísla si tam môžete nájsť. Teda za dlh dnes platíme 1,2 mld. eur., za tie splátky dlhu teda, za to, na čo sme si napožičiavali. O tri roky, v roku 2026 a následne ’27 budeme platiť 2,5 mld. eur, to znamená o 1,3 mld. viac, len na splátku dlhu. A na ilustráciu hovorím, 13. trináste dôchodky stali 800 mil. eur. Teda to, tá obsluha dlhu, čo na splátky zaplatíme viac o tri roky, je len to navyše je 1,5-násobok dnešných13. dôchodkov. Teda tvrdím, ani súčasní dôchodcovia, alebo niekto iný, pretože vláda sa môže rozhodnúť, že komu, komu zoberie tých 1,3 mld., ktoré bude musieť dať na, na splátky dlhu, plus to, čo, o tú sumu navyše, o ktorú teda potrebuje znížiť deficit, teda, teda ďalšie približne 1 % HDP, sa bude musieť rozhodnúť, komu teda zoberie. Len teda ilustrujem, o akú sumu peňazí sa jedná.
Naproti tomu vláda sa vzdáva tohto scenára, aby to robila postupnejšie, pomalšie a teda aj sociálne citlivejšie. No a zároveň riešenie, teda často tuná zaznieva emotívne, že len kritizujeme, takže to riešenie, ktoré, ktoré tu máme, aby vláda predstavila nejaké opatrenia hneď, už tento rok, aby manažovala tú obsluhu dlhu, čo, čo najrýchlejšie a najefektívnejšie. Prakticky to znamená aj to, aby nemenila túto legislatívu, ktorá je, alebo ak teda pán minister má nejaké, nejaké výhrady voči tomu súčasnému nastaveniu, tak sa môžme baviť o nejakej, o nejakej, nazvime to, technickej úprave, ale nemusíme sa baviť o vyškrtaní celých pasáží v zákone, ktoré sú dnes predmetom legislatívy, a namiesto toho nahradenie úplne niečoho, niečoho iného, čo je, ako hovorím, aj, aj trochu iný koncept. A to je druhý bod.
A tretí bod, predstavte teda riešenia za 0,5 % HDP. Opakujem, sľub Roberta Fica pred voľbami, nie 1 %, 0,5 %, to znamená menej ako, ako sa teda na papieri vláda chystá spraviť.
A posledná poznámka, pán minister, možno to bolo trochu nedorozumenie, keď ste tuná hovorili pred SLK, že teda sa máme rozhodnúť, či rýchlo, alebo pomaly. My nehovoríme, že nemáte niečo robiť. Hovoríme, že máte predstaviť opatrenia. To nerobíte a meškáte s tým pol roka a vyše. Teda odkedy ste, odkedy ste pri moci. Namiesto toho teda meníte legislatívu, aby ste nemuseli robiť tie opatrenia. Čiže to je, to je rozdiel. Teda nabádame, aby ste predstavili opatrenia, a nie, aby ste menili legislatívu, ktorá nejaký zásadný problém dnes nemá.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, viete, samozrejme, že pravica a ľavica má vždycky rôzne názory na to, ako ste spomenuli zase dôchodky, zabezpečiť dôchodky alebo vlastne výpadok vo verejných financiách. Ja vám pripomeniem, lebo stále hovoríte o II. pilieri, že my tu chceme robiť nejaký zásah, že berieme ľuďom peniaze. Neberieme, my ich presúvame do Sociálnej poisťovne, kde sú tak výhodné dôchodky, pretože sú pravidelne valorizované. Vy ak dostanete dôchodok z II. piliera, ten nie je valorizovaný a je omnoho nižší ako z I. piliera. Nezabúdajte na to, kto založil II. pilier. Bol to pán minister Kaník, ktorý sa inšpiroval Čile. V Čile skrachoval druhý pilier, Česi druhý pilier zrušili a Poliaci ho znárodnili. Takže ja neviem, o čom stále rozprávate, ako tie opatrenia zrejme pravice nefungujú proste tak, ako by sme si predstavovali.
A ja opäť len zopakujem, že ľudia nedostanú tie dôchodky, ktoré im boli sľúbené, a nemajú vôbec garantované žiadne výnosy v II. pilieri. A vôbec či sa ich dočkajú. Tie súkromné poisťovne dokonca negarantujú ani vklady tých ľudí. Takže ja neviem, ako o čom sa tu bavíme, o akých opatreniach, ale myslím si, že nikomu, ešte raz, peniaze nekradneme, my ich presúvame do prvej, teda do Sociálnej poisťovne, kde im garantujeme vyššie dôchodky.
No a opäť vravím, prosím vás, choďte do Bruselu, lebo tam chodíte, a poproste Európsku úniu, tie miliardy, ktoré sme dali, vyhodené milióny vakcín a miliardy, ktoré sme museli zaplatiť Európskej únii, ktoré sme museli spáliť, ktoré sme darovali Afrike, ktoré sme darovali krajinám, ktoré sme museli odobrať. Do dneska ešte tie peniaze posielame do Bruselu, aby nám ich naspäť vrátili na účty. Viete, ako rýchlo skonsolidujeme finančné prostriedky? Šup-šup. Samozrejme to, na to nemáte odvahu. To robiť nebudete. Budete len kritizovať ako ľavicu.
A ešte raz, odpovedzte mi, aký je fajn pilier druhý, keď ho Česi zrušili, Poliaci ho znárodnili a v Čile skrachoval, kde sme sa inšpirovali. Takže naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja len veľmi stručne. Možno aj taká dobre mienená rada pánovi kolegovi Kiššovi, lebo najviac, zdá sa, zo všetkých výdavkov v štátnom rozpočte, ktoré sú na tento rok a ďalšie, ho trápia výdavky na 13. dôchodok, čo tu niekoľkokrát spomenul, a je to 850 mil. eur v tomto roku.
Skúste si predstaviť, pán kolega Kišš, tie peniaze dostanú tí naši seniori, tí naši dôchodcovia pred Vianocami. Potom si pravdepodobne, keď nie všetky peniaze ktoré dostanú, ale takmer všetky, ja si myslím, že všetky, oni pôjdu do spotreby domácností. Buď ich minú oni, alebo kúpia niečo deťom a z toho ide 20 % naspäť, myslím. A ešte keď nebodaj si kúpia niečo, čo má aj spotrebnú daň, benzín, alkohol, cigarety, tak ešte ďalšie prostriedky sa do štátneho rozpočtu vrátia, takže nehovorme jednoducho to, že áno, bude vyplatených 850 mil. eur, to je 606-krát počet dôchodcov, resp. plus ešte aj tí ďalší, ktorí sú nielen starobní dôchodcovia. Ale verte tomu, že tie peniaze si neuložia do vankúša, len časť možno dajú do banky a zvlášť, keď sa to, keď to príde na ich účty tesne pred Vianocami, keď každý je tak trošku aj rozšafný. Skúste aj takto porozmýšľať.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Blcháč, s úctou to hovorím, ale tak kecáte. Aj jedno aj druhé vystúpenie.
Pani Vaľová, zníženie II. piliera sa nerovná zvýšeniu dôchodku v I. pilieri, to je... (Reakcia z pléna.) No to nie je pravda a to je v princípe z definície. A toho, ako sú nastavené, aj toho, ako je nastavený dôchodkový systém a, a tie jednotlivé piliere.
A, samozrejme, že väčšina a takmer všetky, takmer všetky vyspelé krajiny majú nejakú formu kapitalizačného systému. Nie je taký istý, nie taký systém, ako máme my, presne, ale každý má nejakú formu toho, kde si, kde si môžu sporiť. Tým vakcínam, to som nestihol dopovedať, keď ste povedali tú istú poznámku aj predtým, takže ja len, neviem, v akom stave sú vakcíny, neriešil som túto vec už dlho, neviem, či a koľko ich máme na sklade, ale keď sme ich náhodou vyviezli niekde do Kambodže alebo neviem, neviem kam, ako hovoríte... (Reakcia z pléna.) Veď dopoviem. Ďakujem. Tak, tak, tak to zachránilo životy, tak možno nad tým nemusíme až tak, až tak lamentovať. A nie, nie je pran, pravda, že vďaka vak... že kvôli vakcínam teraz máme rozvrátené verejné financie (smiech v sále), ako tak trošku, tak trošku podsúvate.
A pán, pán poslanec Blcháč, nikto doteraz nevymyslel perpetuum mobile, ani vy, ja som tuná hovoril o tom, že peniaze, ktoré, by sme mohli použiť na sociálne istoty, použijeme na splátky dlhu. A trináste dôchodky používam na ilustráciu toho, akú veľkosť majú, majú tieto splátky dlhu, v budú... už o tri roky, teda nie pre budúcich dôchodcov, pre nás, ale pre súčasných. A teda vláda budem musieť niekde nájsť peniaze a buď, buď ich zoberie nám, alebo pracujúcim, alebo II. pilieru, alebo dôchodcom, alebo niekomu. Ale niekomu ich bude musieť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len v krátkosti. Vidím, že tá, debata nie je nejaká moc rozvinutá. Vidím dvoch pánov poslancov, ktorí sa zaoberajú výdavkovými limitmi.
Ja len zopakujem niektoré, niektoré základné veci. To že, máme výdavkové limity, ideme ich zaviesť, je nejaká dohoda s Európskou komisiou. Nastavenie je odsúhlasené Európskou komisiou. Robíme to v skrátenom legislatívnom konaní, to už som vysvetlil. Za mňa môžem povedať, že, výdavkové limity sú nastavené, podľa európskych pravidiel, ktoré pre slovenskú, zopakujem, pre Slovenskú republiku sú najprísnejšie zo všetkých krajín EÚ, takže nikto si tu nič nezľahčuje. Ale poviem jednu vec, nemôžme tu fungovať na tom, že my tu konsolidujeme, minulý rok sme 2 mld. skonsolidovali, tento rok hovoríme o 1,4 mld., každý hovorí, že nič nerobíme. Nie je to pravda.
A opatrenia prídu, pán Kišš, nebojte sa, všetko bude, len treba vydržať. Máme, nechcite, väčšina ministrov financií s, s tými opatreniami chodí na konci roka, ja to urobím skorej, my už na tom máme, máme rozpracované veci. Samozrejme, musíme mať koaličnú dohodu, bez toho ja nevyjdem so žiadnym opatrením. Tak jak sa, sme vyšli so sladenými nápojmi, tak jak sme vyšli s tým tabakovými vecami, bola tu dohoda v koalícií. To, čo nie je odsúhlasené nebudeme, nebudeme predkladať. Mnohí ste tu plakali na nesprávnom hrobe, mali by ste mnohí možno použiť zrkadlo, lebo skutočne tá konsolidácia, ktorú musíme robiť, robíme kvôli tomu deficitu, ktorý ste nám tu nechali na aj na rok ’24, 6,5 %, 8,5 mld. euro, ktoré musíme konsolidovať kvôli vám. Ja nehovorím, že každý z vás tu sedel, ale bývala opoz... teda terajšia opozícia, bývalá koalícia to spôsobila. Mňa to teda neteší a môj cieľ je jasný, kto sa k tomu teda vyjadroval, viete, ja hovorím o tom, že cieľ tejto vlády, a to považujem, ak to dosiahneme za veľký úspech, ak budeme na konci volebné obdobia 3 % deficitu, otočíme ten dlh, ktorý nám tu narástol za vašich vlád na 20... o 24 mld. euro. My sme mali, my sme boli mimo pásma v podstate ohrozenie z hľadiska dlhovej brzdy, 48 %. Dnes sme nad všetkými limitmi. A hrozia nám rôzne sankcie, ktoré nie my sme spôsobili, ale tí, čo ste tu vládli, tí ste to spôsobili. A dnes ma tu ide niekto poučovať, ako to máme robiť a nemáme robiť.
Za mňa, poviem otvorene, ja som akceptoval výdavkové limity práve kvôli tomu, aby, aby sme splnili míľnik plánu obnovy, ale na druhej strane, súhla... poviem jednu vec. Naše konsolidačné úsilie o 1 % každý rok spĺňa tieto limity, ktoré sú najprísnejšie, sú na základe pravidiel Európskej komisie. Ak si pozriete, mnohí neviete, je to technická vec, sú tam, riešia sa nárasty čistých výdavkov. A ak sa pozre... to sa preráta potom na deficity. A na to, koľko musíte konsolidovať. Takúto tabuľku nikto, bohužiaľ, nemá, ale ja som niečo videl a môžem vám povedať, Slovenská republika má najväčšiu konsolidáciu aj preto, lebo sme zdedili najvyšší deficit zo všetkých krajín Európskej únie, takže týmto sa my zaoberám, budeme to naďalej robiť.
Za mňa, chcem možno poďakovať aj za niektoré veci, s ktorými dokážem súhlasiť. Myslím, že pomenoval ich hlavne pán Viskupič, o, výdavkových limitov sa tu rozpráva strašne dlho. Mnohí tí, čo, čo to, o tom hovorili a to nakoniec zaviedli, nevedeli ani, čo zaviedli a ako to zaviedli. Seba vyvynímkovali. V roku ’23 žiadne neboli, nikto tu neplní žiadne výdavkové limity, niekto si ich síce tu zaviedol a nikto ich neplnil. Ďalšia vláda, to sme my, my si ich teraz zavádzame a budeme ich naďalej plniť a budeme sa snažiť teda dosiahnuť ten cieľ, ktorý ja mám počas tohto volebného obdobia, aby sme dosiahli deficit na úroveň 3 % HDP s tým, že by sa vtedy mohol otočiť vývoj dlhu Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve s cieľom predísť možným hospodárskym škodám spôsobeným neakceptovaním doplňujúceho odôvodneného stanoviska Európskej komisie INFR (2018)2183.
Ďalším cieľom návrhu zákona je riešiť akútny nedostatok zdravotníckych pracovníkov umožnením výkonu odborných pracovných činností v zdravotníckych povolaniach praktická sestra, asistent, zubný asistent a sanitár študentom a žiakom vybraných študijných odborov, a to už počas letných prázdnin tohto roka, teda 2024.
Tiež sa zavádza systémové opatrenie na plynulejšie dopĺňanie absolventov rezidentského štúdia do ústavnej a ambulantnej praxe so zameraním sa na menej atraktívne regióny Slovenska. Návrh zákona rieši aj úpravu podmienok na vydávanie a uverejňovanie minimálnych štandardov pre špecializačné a certifikačné programy a programy sústavného vzdelávania z dôvodu možnosti flexibilnejších zmien vo vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov v súlade s vedecko-technickým pokrokom. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru prekladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 275a. Uvedený vládny návrh zákona prerokovali určené výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor. Ústavnoprávny výbor súhlasil s uvedeným návrhom zákona a odporúčal Národnej rade navrhovaný zákon schváliť. Výbor pre zdravotníctvo súhlasil s návrhom zákona a odporúčal Národnej rade zákon schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol daný návrh pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach, zdravotníckych pracovníkoch v stavovských organizáciách zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov, tlač 275, vyjadrených v uznesení uvedených bodom III tejto správy a stanovísk gestorského výboru odporúča Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa obsahuje 13 pozmeňujúcich návrhov, gestorský výbor odporučil v bodoch 1 až 13 s návrhom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 44 zo 7. mája 2024, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu a Zdenka Svobodu za náhradníka k predmetnému zákonu v prípade v mojej neúčasti.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, kde by som začal?
Takže máme tu dnes zákon č. 578/2004 Z. z., ktorý ide v skrátenom legislatívnom konaní. Je to naozaj veľmi dôležitý zákon, ktorý sa týka naozaj stavovských organizácií, poskytovateľov a zdravotníckych pracovníkov. A naozaj som prekvapený, že takýmto spôsobom ideme meniť tak dôležitý zákon, ako je zákon č. 578/2004 Z. z.. Skôr si prejd... skôr, ako začnem rozprávať vecne k daným pozmeňujúcim návrhom, je dôležité si povedať, ako tento proces dnes prebieha, a a chcem naozaj vedieť, že či toto je klasický proces, ktorý môžme vôbec v Národnej rade spraviť.
Čiže máme tu pôvodný zákon č. 578/2004 Z. z., ktorý kvôli infringementu ideme meniť. Ale pôvodný zákon rieši úplne iné veci, nato prídu pozmeňujúce návrhy, na poslednú chvíľu, samozrejme, lebo dneska sme niektoré dostali až dnes ráno, a v nich sú ešte prílepky.
Ja neviem, že či takýto spôsob skráteného legislatívneho konania je vôbec rokovací poriadok možný, lebo my sme naozaj k zákonu, ktorý hovorí úplne o niečom inom, dali pozmeňujúce návrhy a k tomu sme dali ďalšie prílepky. Čiže toto je legislatívny proces, ktorý sme teraz zaviedli, neviem, akým spôsobom takto ďalej budeme fungovať, lebo ja si myslím, že takýmto spôsobom naozaj nemôžme fungovať v zdravotníctve. Tento zákon má naozaj dopad aj dosah na, ako som povedal, na širokospektrálnych ľudí, ktorí pracujú v zdravotníctve, na pracovníkov, pacientov, lekárov, sestry, zdravotníckych pracovníkov, a my ideme skráteným legislatívnym konaním, aby sa poslanci Národnej rady dnes dozvedeli, aké pozmeňujúce návrhy máme dostať do, na rokovanie a dnes to ideme schváliť skráteným, potom prvým a druhým, čiže za jeden deň vyriešime zákon, ktorý naozaj má dopad na, na zdravotníckych pracovníkov, stavovské organizácie, na všetko. Rýchlo, bez odbornej diskusie.
Ja si takto naozaj nepredstavujem odbornú diskusiu, pani ministerka, lebo naozaj tá diskusia by mala byť odborná. A na to máme klasický legislatívny proces, aby sme vychytávali muchy, ktoré jednoducho podľa mňa aj tu jednoducho prídu, lebo nemôžme na iný zákon prilepiť iný zákon a na to prilepiť iný pozmeňovák a k tomu ešte urobiť, doplňujúci ďalší pozmeňovák, ako sme to spravili pri týchto prípadoch.
Čiže nesúhlasíme so skráteným legislatívnym konaním, a preto za to hlasovať nebudeme, lebo je to dôležitý zákon a takýto zákon sa má naozaj prebiehať klasicky, štandardným legislatívnom procese. Neobstojí ani to, že tu je, že tu hovoríme o nejakých peniazoch, ktoré nám, mali sme na to osem mesiacov.
Myslím si, že to bola dostatočne dlhá doba, aby sme to stihli pripraviť, spraviť tak, ako by to malo ísť, klasickým legislatívnym procesom, a urobiť ten zákon tak, aby bol naozaj dobrý. A určite sa bude ešte meniť, lebo takýmto spôsobom to fungovať jednoducho nemôže.
Ja sa budem vyjadrovať teraz len ku zmeňujúcemu návrhu pána kolegu, Petra Slyška k a k APS-kám. Keď som si ho včera pozrel vlastne, čo sa ide vlastne navrhnúť a čo všetko tam vlastne do toho zapadá, tak to je absolútne podľa mňa nedob... nedobré riešenie ambulantnej pohotovostnej služby.
Pani ministerka bude určite so mnou súhlasiť, že ak sme boli na stretnutí pred dvoma mesiacmi, tak sme aj hovorili, ako by sme si predstavovali riešiť APS-ky my, a myslím si, že ani jedno z tých riešení, ktoré boli naozaj že, myslím si, že konštruktívne, tam nie je zohľadnené. My sme navrhovali to, že by na APS-kách mohli slúžiť aj iní špecialisti, aby tam nemuseli slúžiť len detskí lekári, lebo naozaj na APS-ku nejdete s akútnym život ohrozujúcim stavom, ale idete tam väčšinou s teplotami, s kašľom a to, to takýto stav by podľa mňa vedeli zvládnuť aj normálni klasickí všeobecní lekári, ktorí slúžia na ambulantnej pohotovostnej službe. Ja súhlasím s pani ministerkou aj vieme, aký je naozaj stav pediatrov na Slovensku, ale týmto tu spôsobom by sme naozaj odľahčili systém, že ľudia, ktorí, naozaj deti, rodičia, ktorí naozaj potrebujú a majú akútny problém, čo sa týka teplôt, kašľa, a nie je to život ohrozujúci stav, tak aby danej veci naozaj predpísal antibiotiká klasický obvodný lekár, alebo by mohli byť dokonca tie APS-ky združené do jednej, lebo by tým by sme naozaj pomohli aj všeobecným lekárom a APS-kám, že by sa dokázali slúžiť viacerí. To bol jeden z návrhov, ktorý sme pani ministerke takisto priniesli. Nie je tam zapracovaný. Neviem prečo, ale to už nechám na, na pani ministerke, že kvôli čomu to tam nezapracovala.
Ďalší z dôvodov, ktorý sme tak isto hovorili, je, aby sa naozaj začali riešiť aj pohotovostné lekárne. Ak Slovenská lekárnická komora hovorí, že naozaj nemá kto na tých lekárnických pohotovostiach slúžiť, tak sme hovorili, že v zahraničí je už bežný systém, že máme tzv. automaty na lieky. Keby bolo 20 druhov liekov, ktoré by boli naozaj dané a vy by ste si na základe QR kódu, ako to funguje v zahraničí, ak vám lekár predpíše liek, dokázali vybrať liek daný, lebo naozaj aj dnes, keď pôjdete na pohotovostnú službu a naozaj v tom okrese nebude daný lekár alebo nebude otvorená lekáreň, tak ten pacient si ani nemá kde vybrať v ten večer alebo v tú nočnú hodinu lieky a v podstate bude musieť čakať do rána.
Čiže tieto veci sme pani ministerke na tom stretnutí povedali. Pani ministerka prišla s návrhom, ktorý podľa mňa nie je koncepčný a podľa mňa nebude dlhodobo udržateľný, lebo niektorým lekárom hovorí, že majú slúžiť. Ja chcem vidieť ako ktorí lekári budú slúžiť do 18.00 hod., ako bude fungovať APS-ka, keď už teraz nemáme pediatrov. Čiže sám som zvedavý, ako to bude prenesené v praxi, a myslím si, že to bude mať dopad na detských pacientov.
Ja sa ale pýtam ďalšiu vec. Nevidím v tomto zákone nikde, že aký je dopad, aký to bude mať dopad na urgentné príjmy, lebo my ak tých pacientov nebudeme mať kde dávať, a tí rodičia budú v strese, že nemajú kde ísť s dieťaťom, ktoré má teplotu, kašeľ, pôjdu na urgentné príjmy, kde budú čakať niekoľko hodín na vyšetrenie so svojím dieťaťom na, na ambulancii, a ten lekár, ktorý má riešiť na urgentnom príjme život ohrozujúce stavy, tak bude riešiť teploty a kašle.
A v neposlednom rade pani ministerka sa chcem spýtať, aký to bude mať dopad na záchrannú zdravotnú službu, lebo keď sa rušili, znižovali sa APS-ky pred šiestimi rokmi, tak to malo veľmi veľký dopad na záchrannú zdravotnú službu, lebo tí ľudia, rodičia v tom strese, keď sú, keď má dieťa teplotu, kašeľ, tak si zavolajú záchrannú zdravotnú službu, lebo naozaj si nemajú kde zavolať. Čiže oni si zavolajú záchrannú zdravotnú službu a my budeme zase záchrannú zdravotnú službu blokovať neindikovanými výjazdmi k deťom a pacientom, ktorí nie sú v ohrození života, ale potrebujú len ambulantnú pohotovostnú službu, a my ten, tieto záchranky blokovať budeme, a ak sa naozaj niečo v tej chvíli stane, tak tá záchranka bude chýbať pri pacientoch, ktorí to naozaj potrebujú.
Ja sa pýtam, kto si toto zase zoberie na zodpovednosť, že ku kritickým stavom, kde naozaj dôjde infarkt, cievna mozgová príhoda, dopravná nehoda, nebude mať kto k tomuto pacientovi ísť. Čiže preto hovorím, máme tu naozaj veľmi veľa pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú aj dobré, ale sú tu pozmeňujúce návrhy, ktoré sú totálne že zlé a nevyrieši nám problém, ktorý tu dnes máme.
Takže, pani ministerka, keď budete potom môcť, rád by som dostal odpoveď na tieto otázky, ako to chceme riešiť, a že či máme dopadovú štúdiu na to, aký to bude mať dopad na ambulantné pohotovostné služby, aký to bude mať dopad na urgentné príjmy a aký to bude mať dopad na záchrannú zdravotnú službu, lebo ja sa potom budem pýtať, že kto k tým pacientom s infarktom, s cievnou mozgovou príhodou bude chodiť, ak záchranná služba bude riešiť teploty, kašle a všetky veci, ktoré nie sú indikované pre záchrannú zdravotnú službu, lebo ja chápem na jednej strane rodičov, ale nie je tu výjazd pre záchrannú zdravotnú službu.
Na našom spoločnom stretnutí sme odvtedy aj s kolegom Stachurom hovorili, že by nám trebalo spraviť triážnu linku, ktorá by bola na, na urgent, ktorá by bola na operačných strediskách, kde by ľudia v týchto stavoch, ktoré majú, že sa chcú poradiť, aby si zavolali. Ani v tomto návrhu zákona pozmeňujúcim návrhom tu nie je, lebo naozaj, že kopec rodičov sa chce poradiť, chce vedieť, kde má ísť, ako má zvládnuť ten zdravotný stav, a naozaj niekedy stačí, aby ten operátor linky záchrannej zdravotnej služby im poradil a povedal, čo majú robiť, aby ich upokojil, a hlavne ich usmernil, čo majú robiť, aby naozaj nešli a neriešili tento stav záchrannou zdravotnou službou. Takže, pani ministerka, ja vás potom poprosím, keď budete mať priestor, rád by som na tieto otázky dostal odpovede, lebo sú kľúčové preto, teraz nehovorím o tom, že či za hlasovať môže hlasovať, ale kľúčové preto, aby pacienti, ktorí budú živ... majú život ohrozujúci stav, aby naozaj dostali kvalitnú zdravotnú starostlivosť, lebo týmto pozmeňujúcim návrhom APS-kám zhoršíme záchrannú zdravotnú službu na Slovensku. Za tým si stojím, lebo sa to stalo aj pred šiestimi rokmi, keď sme znižovali ho... znižovali hodiny z polnoci na 22.00 hod., že nám stúpol počet výjazdov na záchrannú zdravotnú službu a takisto nám stúpol počet pacientov na urgentných príjmoch, ktorí tam naozaj nemali čo robiť.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie pán poslanec evidujem tri faktické poznámky.
Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Oskar Dvořák.