12. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.5.2024 o 15:38 hod.
Ing. PhD.
Ján Blcháč
Videokanál poslancaĎakujem za slovo pán predsedajúci. Ja len veľmi stručne. Možno aj taká dobre mienená rada pánovi kolegovi Kiššovi, lebo najviac zdá sa zo všetkých výdavkov v štátnom rozpočte, ktoré sú na tento rok a ďalšie, ho trápia výdavky na trinásty dôchodok, čo tu niekoľkokrát spomenul a je to 850 miliónov eur v tomto roku. Skúste si predstaviť pán kolega Kišš, tie peniaze dostanú tí naši seniori, tí naši dôchodcovia pred Vianocami. Potom si pravdepodobne, keď nie všetky peniaze ktoré dostanú, ale takmer všetky, ja si myslím, že všetky, oni pôjdu do spotreby domácností. Buď ich minú oni, alebo kúpia niečo deťom a z toho ide 20 % naspäť, myslím. A ešte keď nebodaj si kúpia niečo, čo má aj spotrebnú daň, benzín, alkohol, cigarety, tak ešte ďalšie prostriedky sa do štátneho rozpočtu vrátia. Takže nehovorme jednoducho to, že áno, bude vyplatených 850 miliónov eur, to je 606 krát počet dôchodcov, respektíve plus ešte aj tí ďalší, ktorí sú nielen starobní dôchodcovia. Ale verte tomu, že tie peniaze si neuložia do vankúša, len časť možno dajú do banky a zvlášť keď sa to, keď to príde na ich účty tesne pred Vianocami, keď každý je tak trošku aj rozšafný. Skúste aj takto porozmýšľať. Ďakujem pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
15:01
Vystúpenie 15:01
Ladislav KamenickýĎalšia vec, odovzdali sa právomoci Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré má vláda. Však preboha, vláda je exekutívny orgán a nie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aby určovala výdavkové limity vláde Slovenskej republiky. Opýtajte sa akéhokoľvek ministra financií, ten vám každý jasne povie, že výdavkové limity, ak niekto ich vôbec má, má ich máloktorá krajina, tak ich určuje minister financií a nie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ďalšia vec, pán Jakab, zmysli ste stadeto, máte, klamete. Vy ste tu nechali deficit na rok 2024, ten so poďte obhajovať. Viete koľko je deficit ste tu nechali? 6,5 % 8,5 miliardy. A pán Viskupič tu upozorňuje, už tu máme deficit 4 miliardy. Ale kto ho spôsobil pán Viskupič? Vy všetci, ktorí ste tu poprijímali všetky tie veci ktoré spôsobili ten obrovský deficit na rok 2024. Ja hovorím o roku 2024 ten konsolidujeme. Niekto tu hovorí, že si niečo zľahčujeme. Na základe týchto pravidiel, ktoré tu ideme prijať, máme jedny z najprísnejších pravidiel pre všetky krajiny Európskej únie. Čo to tu tárate páni. To sú táraniny. Máme najvyššiu konsolidáciu prikázanú na základe nových pravidiel Európskej komisie.
Vyjadrím sa už teraz len k tom, že k zrýchlenému konaniu, lebo bavíme sa o zrýchlenom konaní, že prečo. Ja som o tom hovoril, bývalé limity boli nastavené zle. Ten kto ich nastavoval bol Igor Matovič, ktorý mal sám problémy ich prijať. Čo urobil? Na rok 2023 výnimka, necháme výdavkové limity pre ďalšiu vládu na ďalší rok. Nechcem povedať, že čo tá vláda ďalšia s tým má potom urobiť keď to je zle. Ja som aj komisárom, keď sa pýtate že či komunikujeme, ja som sedel niekoľkokrát s komisármi ohľadne výdavkových limitov. Dosiahli ste dohodu a to čo tu predkladáme je po dohode s Európskou komisiou. Tak neviem o čom tu všetci rozprávate. Ja som hovoril komisárom ako to bolo zle nastavené, vysvetlil som im veci a povedal som, ak niekto chce aby minister financií Slovenskej republiky skončil do studne na povel, tak ja to nebudem, ja to nikdy neurobím. Tieto výdavkové limity, ja som povedal, rešpektujem to, dobre, prijala to bývalá vláda, nastavíme výdavkové limity. Akceptujem, aby sme neprišli o peniaze, napríklad z plánu obnovy a urobíme to čo najskôr. A teraz, že prečo skrátené legislatívne konanie. Všetci kričíte, poďme to urobiť rýchlo, rýchlo. Viete kedy vyšla vyhláška, alebo nariadenie Európskej komisie z 2024/1263, možno týždeň dozadu. Nemali sme ani číslo, ktoré by sme napísali do toho zákona. Preto to robíme v expresne krátkom čase, preto skrátené legislatívne konanie.
Čo chcete? Chcete raz aby to bolo rýchlo a potom hovoríte, že to robíme pomaly. Tak musíte si vybrať čo z toho chcete. Takže toto je zdôvodnenie skráteného legislatívneho konania. Jasne som napísal, že hrozia nám hospodárske škody. Ja poviem otvorene, ja som komisárom povedal, rešpektujem zavedenie výdavkových limitov ako míľnika, nastavíme ich, ale my nechcem mať troje pravidlá, my chceme mať jedny pravidlá. Ja keď vám poviem jedno, že máte limit aby ste sa dostali na nejakú olympiádu a máte urobiť taký a taký čas, a niekto vám potom povie, vieš čo, mohol by si byť ešte o dva, o dva, o dve sekundy alebo o dve minúty rýchlejší. To proste nemôže fungovať. My chceme jedny pravidlá. My sme si dohodli jedny z najprísnejších pravidiel pre Slovenskú republiku a ideme ich dodržiavať, neviem o čom sa tu teraz bavíme.
Takže ďakujem pekne. Ja si vážim odbornú debatu a budeme ďalej diskutovať v prvom a druhom čítaní. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Bavíme sa o, dobrý deň kolegovia, bavíme sa o skrátenom legislatívnom konaní, tak sa budem vyjadrovať len k nej. Budem krátky, viem že aj kolegovia majú, majú svoje, svoje ešte veci. Z hľadiska nejakého času samozrejme dám ešte aby prišli do pléna. Tento zákon považujem za veľmi dôležitý z hľadiska toho, aby sme v podstate vyhoveli tomu čo ste si vy sami napísali, dámy a páni. Ja vravím jedno, v pláne obnovy žiadne výdavkové limity nemali byť. Hovorí sa o tom 15 rokov. Súhlasím s pánom, s pánom Viskupičom. A nikdy ich nikto nedodržiaval. A tí čo ste si ich zaviedli, tak dnes chcete, aby ďalšia vláda ich dodržiavala. Ja poviem otvorenie, viete čo, prijali sa výdavkové limity s tým, že nikto nevedel ako to má spraviť. A spravil to tak, ako to nevedel ako to má spraviť. Čo z toho vzniklo? Guláš, guláš, obyčajný guláš.
Ďalšia vec, odovzdali sa právomoci Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré má vláda. Však preboha, vláda je exekutívny orgán a nie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aby určovala výdavkové limity vláde Slovenskej republiky. Opýtajte sa akéhokoľvek ministra financií, ten vám každý jasne povie, že výdavkové limity, ak niekto ich vôbec má, má ich máloktorá krajina, tak ich určuje minister financií a nie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ďalšia vec, pán Jakab, zmysli ste stadeto, máte, klamete. Vy ste tu nechali deficit na rok 2024, ten so poďte obhajovať. Viete koľko je deficit ste tu nechali? 6,5 % 8,5 miliardy. A pán Viskupič tu upozorňuje, už tu máme deficit 4 miliardy. Ale kto ho spôsobil pán Viskupič? Vy všetci, ktorí ste tu poprijímali všetky tie veci ktoré spôsobili ten obrovský deficit na rok 2024. Ja hovorím o roku 2024 ten konsolidujeme. Niekto tu hovorí, že si niečo zľahčujeme. Na základe týchto pravidiel, ktoré tu ideme prijať, máme jedny z najprísnejších pravidiel pre všetky krajiny Európskej únie. Čo to tu tárate páni. To sú táraniny. Máme najvyššiu konsolidáciu prikázanú na základe nových pravidiel Európskej komisie.
Vyjadrím sa už teraz len k tom, že k zrýchlenému konaniu, lebo bavíme sa o zrýchlenom konaní, že prečo. Ja som o tom hovoril, bývalé limity boli nastavené zle. Ten kto ich nastavoval bol Igor Matovič, ktorý mal sám problémy ich prijať. Čo urobil? Na rok 2023 výnimka, necháme výdavkové limity pre ďalšiu vládu na ďalší rok. Nechcem povedať, že čo tá vláda ďalšia s tým má potom urobiť keď to je zle. Ja som aj komisárom, keď sa pýtate že či komunikujeme, ja som sedel niekoľkokrát s komisármi ohľadne výdavkových limitov. Dosiahli ste dohodu a to čo tu predkladáme je po dohode s Európskou komisiou. Tak neviem o čom tu všetci rozprávate. Ja som hovoril komisárom ako to bolo zle nastavené, vysvetlil som im veci a povedal som, ak niekto chce aby minister financií Slovenskej republiky skončil do studne na povel, tak ja to nebudem, ja to nikdy neurobím. Tieto výdavkové limity, ja som povedal, rešpektujem to, dobre, prijala to bývalá vláda, nastavíme výdavkové limity. Akceptujem, aby sme neprišli o peniaze, napríklad z plánu obnovy a urobíme to čo najskôr. A teraz, že prečo skrátené legislatívne konanie. Všetci kričíte, poďme to urobiť rýchlo, rýchlo. Viete kedy vyšla vyhláška, alebo nariadenie Európskej komisie z 2024/1263, možno týždeň dozadu. Nemali sme ani číslo, ktoré by sme napísali do toho zákona. Preto to robíme v expresne krátkom čase, preto skrátené legislatívne konanie.
Čo chcete? Chcete raz aby to bolo rýchlo a potom hovoríte, že to robíme pomaly. Tak musíte si vybrať čo z toho chcete. Takže toto je zdôvodnenie skráteného legislatívneho konania. Jasne som napísal, že hrozia nám hospodárske škody. Ja poviem otvorene, ja som komisárom povedal, rešpektujem zavedenie výdavkových limitov ako míľnika, nastavíme ich, ale my nechcem mať troje pravidlá, my chceme mať jedny pravidlá. Ja keď vám poviem jedno, že máte limit aby ste sa dostali na nejakú olympiádu a máte urobiť taký a taký čas, a niekto vám potom povie, vieš čo, mohol by si byť ešte o dva, o dva, o dve sekundy alebo o dve minúty rýchlejší. To proste nemôže fungovať. My chceme jedny pravidlá. My sme si dohodli jedny z najprísnejších pravidiel pre Slovenskú republiku a ideme ich dodržiavať, neviem o čom sa tu teraz bavíme.
Takže ďakujem pekne. Ja si vážim odbornú debatu a budeme ďalej diskutovať v prvom a druhom čítaní. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
15:12
Vystúpenie 15:12
Ladislav KamenickýVážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, cieľom návrhu zákona je zosúladenie národnej právnej úpravy novými európskymi fiškálnymi pravidlami, najmä prevzatie limitu verejných výdavkov na rast čistých výdavkov v trajektóriu, ktorého stanoví Európska komisia. Ukazovateľ čistých výdavkov sa stane operatívnym nástrojom nových pravidiel na zabezpečenie podpory zdravých a udržateľných verejných financií, ako aj podporu...
Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, cieľom návrhu zákona je zosúladenie národnej právnej úpravy novými európskymi fiškálnymi pravidlami, najmä prevzatie limitu verejných výdavkov na rast čistých výdavkov v trajektóriu, ktorého stanoví Európska komisia. Ukazovateľ čistých výdavkov sa stane operatívnym nástrojom nových pravidiel na zabezpečenie podpory zdravých a udržateľných verejných financií, ako aj podporu udržateľného a inkluzívneho rastu. Tým sa zabezpečí odstránenie dvojkoľajnosti národných a európskych fiškálnych pravidiel. Rozpočet verejnej správy na roky ´25 až ´27 bude môcť byť zostavený v súlade s týmito novými fiškálnymi pravidlami.
Návrh zákona v nadväznosti na potrebu zabezpečenia dodržiavania limitu, ako aj v reakcii na potreby aplikačnej praxe obsahuje tiež úpravy týkajúce sa zjednotenia lehoty na použitie bežných výdavkov štátneho rozpočtu a kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu, sprehľadnenie rezerv rozpočtovaných v zákone o štátnom rozpočte, úpravu spôsobu zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom, doplnenie nového titulu viazania prostriedkov štátneho rozpočtu, úpravu vo vzťahu k zostaveniu a realizácii rozpočtu subjektov verejnej správy v rámci informačných systémov ministerstva financií. Cieľom odvrátiť hrozbu zvrátenia plnenia míľnika plánu obnovy a odolnosti, ktorým je limit verejných výdavkov, navrhuje sa priamo zákonom ustanoviť limit verejných výdavkov na rok 2024. Nesplnením tohto míľnika by mohli vzniknúť značné hospodárske škody.
Návrhom zákona sa dopĺňa aj zákon 291/2002 o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa umožňuje zjednodušenie vstupu dobrovoľných klientov do systému Štátnej pokladnice tým, že sa mu umožní ponechať si časť účtov týchto klientov v komerčnej banke. V nadväznosti na nový rámec európskych fiškálnych pravidiel sa návrhom novelizuje tiež zákon 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom ide najmä o doplnenie oznamovacej povinnosti ministerstva financií republikovým združeniam obcí, zástupcom vyšších územných celkov týkajúcich sa limitu verejných výdavkov pre obce a vyššie územné celky, ktoré sú súčasťou rozpočtu verejnej správy.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, cieľom návrhu zákona je zosúladenie národnej právnej úpravy novými európskymi fiškálnymi pravidlami, najmä prevzatie limitu verejných výdavkov na rast čistých výdavkov v trajektóriu, ktorého stanoví Európska komisia. Ukazovateľ čistých výdavkov sa stane operatívnym nástrojom nových pravidiel na zabezpečenie podpory zdravých a udržateľných verejných financií, ako aj podporu udržateľného a inkluzívneho rastu. Tým sa zabezpečí odstránenie dvojkoľajnosti národných a európskych fiškálnych pravidiel. Rozpočet verejnej správy na roky ´25 až ´27 bude môcť byť zostavený v súlade s týmito novými fiškálnymi pravidlami.
Návrh zákona v nadväznosti na potrebu zabezpečenia dodržiavania limitu, ako aj v reakcii na potreby aplikačnej praxe obsahuje tiež úpravy týkajúce sa zjednotenia lehoty na použitie bežných výdavkov štátneho rozpočtu a kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu, sprehľadnenie rezerv rozpočtovaných v zákone o štátnom rozpočte, úpravu spôsobu zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom, doplnenie nového titulu viazania prostriedkov štátneho rozpočtu, úpravu vo vzťahu k zostaveniu a realizácii rozpočtu subjektov verejnej správy v rámci informačných systémov ministerstva financií. Cieľom odvrátiť hrozbu zvrátenia plnenia míľnika plánu obnovy a odolnosti, ktorým je limit verejných výdavkov, navrhuje sa priamo zákonom ustanoviť limit verejných výdavkov na rok 2024. Nesplnením tohto míľnika by mohli vzniknúť značné hospodárske škody.
Návrhom zákona sa dopĺňa aj zákon 291/2002 o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa umožňuje zjednodušenie vstupu dobrovoľných klientov do systému Štátnej pokladnice tým, že sa mu umožní ponechať si časť účtov týchto klientov v komerčnej banke. V nadväznosti na nový rámec európskych fiškálnych pravidiel sa návrhom novelizuje tiež zákon 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom ide najmä o doplnenie oznamovacej povinnosti ministerstva financií republikovým združeniam obcí, zástupcom vyšších územných celkov týkajúcich sa limitu verejných výdavkov pre obce a vyššie územné celky, ktoré sú súčasťou rozpočtu verejnej správy.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
15:15
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:15
Daniel KarasVážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona, predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancov Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona, predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancov Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívny pravidiel a zaradil ho rokovanie 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Ďakujem, pán predseda, skončil som. Otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
7.5.2024 o 15:15 hod.
Mgr.
Daniel Karas
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona, predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancov Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívny pravidiel a zaradil ho rokovanie 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Ďakujem, pán predseda, skončil som. Otvorte rozpravu.
Rozpracované
15:17
Vystúpenie v rozprave 15:17
Marián ViskupičVážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, takže posunuli sme sa teda už k samotnému, k samotnému návrhu zákona. No.
Prvá tá úroveň debaty je, že vláda teda tento návrh avizuje, že dnes teda nemáme žiadne výdavkové limity a teda musia sa nejaké zaviesť. Je to asi právnická debata, pretože ten pohľad, no napríklad aj pohľad RRZ, ale aj ako to napríklad vidím ja, je, že jednoducho my...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, takže posunuli sme sa teda už k samotnému, k samotnému návrhu zákona. No.
Prvá tá úroveň debaty je, že vláda teda tento návrh avizuje, že dnes teda nemáme žiadne výdavkové limity a teda musia sa nejaké zaviesť. Je to asi právnická debata, pretože ten pohľad, no napríklad aj pohľad RRZ, ale aj ako to napríklad vidím ja, je, že jednoducho my tie výdavkové limity proste v našom proste právnom systéme zavedené máme, akurát vlastne tým, že neboli prenesené do štátneho rozpočtu aktuálneho, tak jednoducho proste ten platný zákon nedodržiavame, hej? Takže toto je, sú dva pohľady vlastne na aktuálnu situáciu. Dobre. Vláda sa rozhodla vlastne, že teda v tejto situácii, kedy máme národné limity, ktoré teda aj podľa slov pána ministra teda odmietla akceptovať, a teraz keďže máme aj plán obnovy a odolnosti, tak teda sa vláda zaviazala, že nejaké výdavkové limity musí schváliť, tak schvaľuje teda túto európsku verziu. Čiže vlastne sa odkláňame od tej legislatívy, ktorú sme mali národnú, a teda prenášame do našej legislatívy európske riešenie.
No otázka teraz znie, že ako to je. Ja poviem ešte raz, že akékoľvek výdavkové limity sú určite lepšie ako žiadne. Len teraz otázka znie, je, že či náhodou sme nemali to lepšie, špecifickejšie, presnejšie národné riešenie a či teda to európske je dostatočne dobré pre slovenské, slovenské špecifiká. Takže toto je, toto je jedna, jedna úroveň, kde si treba uvedomiť, že, a už som to teda spomínal, že to celoeurópske riešenie nedokáže podchytiť tú realitu každej krajiny, ale, samozrejme, bavme sa o Slovensku a môžme si zrovna povedať jeden taký príklad, že európske výdavkové limity dávajú limit aj pre tento rok. Ten limit je inak 58 miliárd, ale ako vznikol, hej? Inak ten limit vlastne vláda dodrží, v podstate aj keď nebude robiť nič, hej? Toto je ten paradox, že keby sme mali zavedené národné výdavkové limity, keby ich vláda akceptovala, preniesla do rozpočtu, tak sa reálne konsoliduje už aj tento rok. No jednoducho ak zavedieme tieto výdavkové limity, tak tento rok sa jednoducho žiadna konsolidácia nekoná a ani sa teda nemusí konať, treba povedať, pretože ten výdavkový limit je tak nastavený pre tento rok, že jednoducho ho plní aj tento rozpočet, ktorý teda je hodne rozhadzovačný. Čiže vlastne strácame jeden rok možnej, možnej konsolidácie.
No a teraz ale ako to vzniklo? A na tom je vidieť to, že tie európske limity veľmi ťažko dokážu postihovať tú meniacu sa realitu. Toto vlastne ten náš národný limit vznikol ešte v roku 2023, ešte vlani, keď mala vlastne Európska komisia ešte výrazne vyšší rast inflácie alebo výrazne vyššiu infláciu, čiže vychádzala z parametrov, ktoré sa dnes už ukázali, že nie sú správne, tým pádom vlastne umožnila Slovensku vyšší, až 5,7-percentný rast čistých výdavkov v tej novej metodike. Takže aj tu vidíme, keď hovorím, že tie všeobecné pravidlá nedokážu, nedokážu podchytiť každý detail, tak presne hneď na ten začiatok je to vidieť. Áno, Európska komisia to pánovi ministrovi urobila pre tento rok veľmi jednoduché, pretože európske výdavkové limity splní, aj keď sa mu podarí len dodržať tohtoročný schválený rozpočet. Keby sme mali národný limit, musel by, musel by konsolidovať viacej.
No čiže ja to vnímam tak, že tým, že sa v tomto momente vzdávame tých národných pravidiel, tak jednoducho oslabujeme ten akoby inštitút doterajšieho rámca pravidiel, ktoré teda mali udržiavať udržateľnosť verejných financií, a toto je, toto je podľa mňa veľká škoda. A zasa, Európa ako celok čelí demografickej kríze dnes. Slovensko ako krajina bude čeliť demografickej kríze až o niekoľko, o niekoľko rokov. A v tomto vlastne tie európske limity zasa nepasujú na to, čo my potrebujeme. Ten náš národný rámec pracoval v horizonte dlhodobej udržateľnosti až 50 rokov. Európsky funguje, možno ma pán minister opraví, 12 rokov? Nejak, nejak tak. Je tam tá dlhodobá udržateľnosť, je tam výrazne, výrazne kratšia. Áno, pre krajiny, európske, ktoré dnes čelia kríze, nedostatku, nedostatku ľudí, demografickej kríze, je to okej. Pre Slovensko je tento limit krátky. No.
Čiže máme, skutočne to prvé základné špecifikum Slovenska je demografická zmena a som presvedčený, že na ňu tento koncept nie je, nie je dostatočné. Fakt tieto univerzálne pravidlá nám to jednoducho neumožnia, neumožnia dosiahnuť. Potrebovali by sme teda pružnejšie pravidlá a zmysluplnejšie. Tie, ktoré sme v tomto prípade, v tomto prípade mali.
Zároveň tá Európa vlastne vždy funguje v takom dlhodobom horizonte. Čiže naše pravidlá boli také, že jeden rok vláda prekročila výdavkový limit, už na ďalší rok nasledovali proste sankcie, resp. musela nasledovať nejaká korekcia. Čiže bol tam taký ten rýchlejší efekt medzi tým, že sa stane chyba a jej korekciou. To vlastne núti tú aktuálnu vládu, aby tie výdavkové limity dodržiavala, pretože sankcia sa týka jej. No, bohužiaľ, Európa funguje v horizonte dlhšom a zároveň teda tie, tie, to nedodržiavanie nedokáže Európa tak prísne alebo precízne monitorovať, no a tým pádom a to sme, na to sme v slovenských podmienkach častokrát veľmi dobrí v obchádzaní pravidiel. Čiže oslabujeme týmito európskymi pravidlami takú tú striktnosť výdavkových limitov a oslabujeme teda to, aby ich vláda skutočne dodržiavala. Áno, aj európske pravidlá jedného dňa prídu s veľkým kladivom, ale trvá to minimálne tri roky a teda tým pádom to aktuálnu vládu už v podstate nezasiahne.
No a teraz je ešte ďalšia vec, že my sme mali alebo my máme stále v ústave, je to článok 55a, vlastne že musíme, musí sa Slovensko správať dlhodobo rozpočtovo zodpovedne. Prečo? Pretože Slovensko má, no podľa niektorých metrík najhoršie, ale povedzme že druhú najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií. A ja neviem, ako je tento problém silný, ale v podstate naše výdavkové limity boli v súlade s ústavou v tom, že teda boli striktné v tejto dlhodobej udržateľnosti a európske limity, ktoré dnes prijímame, až tak striktné nie sú a teoreticky sa to dá vnímať, že nespĺňajú vlastne tento článok ústavy, keďže nemajú v sebe zakomponovanú takú tú skutočnú dlhodobosť udržateľnosti.
No a ja sa obávam, že
===== až tak striktné nie sú a teoreticky sa to dá vnímať, že nespĺňajú vlastne tento článok ústavy, keďže nemajú v sebe zakomponovanú takú tú skutočnú dlhodobosť udržateľnosti. No a ja sa obávam, že keď teda prijmeme tieto európske pravidlá, tak paradoxne je to, je to fakt paradoxne, ale, ale stane sa to, že tá konsolidácia bude pomalšia. Tento rok v podstate nebude žiadna a aj tie ďalšie roky tá konsolidácia, ktorá je tam nalinkovaná, áno ona tam je, ale proste je obchádzateľná, či už cez následné zrušenie energetickej pomoci, alebo, alebo aj na zásah do druhého piliera. Toto všetko podľa európskych pravidiel vie vykázať vláde konsolidáciu. Čiže rok 2025 v podstate netreba konsolidovať, plníme na základe chybne nastavených, nastavenej metriky z Európskej únie. Takže rok 2024 má vláda vybavený. Ak v budúcom roku príde a teda vyzerá to, že by mohlo prísť k zníženiu cien energií, jednoznačne bude treba menej financií na ich dotovanie. Toto európske, európske výdavkové pravidlo umožní, ako, ako konsolidáciu, čiže 25 zasa háčik, bez nejakej reálnej konsolidácie, zasa si vláda môže povedať, že je to okej. Rok 26 takisto, ak vláda vytiahne nejaké zdroje z druhého piliera, alebo teda zasa zmenší jeho veľkosť, tak zasa to vie znamenať to, že aj rok 26 vlastne akoby bude splnený. Čiže toto, toto je, toto je to smutné na tom, že vlastne európske pravidlá znížia mieru konsolidácie, ktorú by sme mali, keby sme dodržiavali naše platné národné pravidlá. Jednoducho boli, boli oveľa podrobnejšie. Ja poviem zasa, určite neboli dokonalé, v niektorých niektorých veciach možno tie naše národné pravidlá boli až príliš podrobné, až príliš akoby ťažko aj vôbec vysvetliteľné, či už ľuďom, alebo aj vôbec akoby verejným, verejným činiteľom, ale, ale teda určite pri ich akceptácií by riadili v dlhodobom horizonte výdavky, výdavky ďaleko ďaleko efektívnejšie, než to dokážu tieto európske limity. Čiže čo, čo k tomu dodať. Každopádne skončím tým, čím som začal. Aj, aj akékoľvek limity sú lepšie ako žiadne limity. Ak táto vláda nemala vôľu rešpektovať tie národné a teda mám si vybrať medzi tým, že sa nebudú rešpektovať žiadne limity a medzi tým, že teda sa príjmu európske, ktoré aspoň v nejakom horizonte nejakých rokoch skutočne budú hrýzť, budú, budú, lebo sú tam aj sankcie a jednoducho jedného dňa hrýzť budú, tak určite je to lepší stav, ako žiadne limity. Ale proste oproti tým, keby sa vláda rozhodla rešpektovať aktuálne limity, tak je to zasa raz premrhaná príležitosť, ktorú ale vo finále zaplatíme zasa my všetci občania, či už vo vyšších, vyšších nákladoch na správu dlhu alebo aj v samotných vyšších úrokových nákladoch. A vôbec v tom, že vláda bude viac a viac hľadať, ako načrieť do peňaženky občanov a teda vytiahnuť tie peniaze, ktoré teda sa rozhodla, že bude potrebovať. Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
7.5.2024 o 15:17 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, takže posunuli sme sa teda už k samotnému, k samotnému návrhu zákona. No.
Prvá tá úroveň debaty je, že vláda teda tento návrh avizuje, že dnes teda nemáme žiadne výdavkové limity a teda musia sa nejaké zaviesť. Je to asi právnická debata, pretože ten pohľad, no napríklad aj pohľad RRZ, ale aj ako to napríklad vidím ja, je, že jednoducho my tie výdavkové limity proste v našom proste právnom systéme zavedené máme, akurát vlastne tým, že neboli prenesené do štátneho rozpočtu aktuálneho, tak jednoducho proste ten platný zákon nedodržiavame, hej? Takže toto je, sú dva pohľady vlastne na aktuálnu situáciu. Dobre. Vláda sa rozhodla vlastne, že teda v tejto situácii, kedy máme národné limity, ktoré teda aj podľa slov pána ministra teda odmietla akceptovať, a teraz keďže máme aj plán obnovy a odolnosti, tak teda sa vláda zaviazala, že nejaké výdavkové limity musí schváliť, tak schvaľuje teda túto európsku verziu. Čiže vlastne sa odkláňame od tej legislatívy, ktorú sme mali národnú, a teda prenášame do našej legislatívy európske riešenie.
No otázka teraz znie, že ako to je. Ja poviem ešte raz, že akékoľvek výdavkové limity sú určite lepšie ako žiadne. Len teraz otázka znie, je, že či náhodou sme nemali to lepšie, špecifickejšie, presnejšie národné riešenie a či teda to európske je dostatočne dobré pre slovenské, slovenské špecifiká. Takže toto je, toto je jedna, jedna úroveň, kde si treba uvedomiť, že, a už som to teda spomínal, že to celoeurópske riešenie nedokáže podchytiť tú realitu každej krajiny, ale, samozrejme, bavme sa o Slovensku a môžme si zrovna povedať jeden taký príklad, že európske výdavkové limity dávajú limit aj pre tento rok. Ten limit je inak 58 miliárd, ale ako vznikol, hej? Inak ten limit vlastne vláda dodrží, v podstate aj keď nebude robiť nič, hej? Toto je ten paradox, že keby sme mali zavedené národné výdavkové limity, keby ich vláda akceptovala, preniesla do rozpočtu, tak sa reálne konsoliduje už aj tento rok. No jednoducho ak zavedieme tieto výdavkové limity, tak tento rok sa jednoducho žiadna konsolidácia nekoná a ani sa teda nemusí konať, treba povedať, pretože ten výdavkový limit je tak nastavený pre tento rok, že jednoducho ho plní aj tento rozpočet, ktorý teda je hodne rozhadzovačný. Čiže vlastne strácame jeden rok možnej, možnej konsolidácie.
No a teraz ale ako to vzniklo? A na tom je vidieť to, že tie európske limity veľmi ťažko dokážu postihovať tú meniacu sa realitu. Toto vlastne ten náš národný limit vznikol ešte v roku 2023, ešte vlani, keď mala vlastne Európska komisia ešte výrazne vyšší rast inflácie alebo výrazne vyššiu infláciu, čiže vychádzala z parametrov, ktoré sa dnes už ukázali, že nie sú správne, tým pádom vlastne umožnila Slovensku vyšší, až 5,7-percentný rast čistých výdavkov v tej novej metodike. Takže aj tu vidíme, keď hovorím, že tie všeobecné pravidlá nedokážu, nedokážu podchytiť každý detail, tak presne hneď na ten začiatok je to vidieť. Áno, Európska komisia to pánovi ministrovi urobila pre tento rok veľmi jednoduché, pretože európske výdavkové limity splní, aj keď sa mu podarí len dodržať tohtoročný schválený rozpočet. Keby sme mali národný limit, musel by, musel by konsolidovať viacej.
No čiže ja to vnímam tak, že tým, že sa v tomto momente vzdávame tých národných pravidiel, tak jednoducho oslabujeme ten akoby inštitút doterajšieho rámca pravidiel, ktoré teda mali udržiavať udržateľnosť verejných financií, a toto je, toto je podľa mňa veľká škoda. A zasa, Európa ako celok čelí demografickej kríze dnes. Slovensko ako krajina bude čeliť demografickej kríze až o niekoľko, o niekoľko rokov. A v tomto vlastne tie európske limity zasa nepasujú na to, čo my potrebujeme. Ten náš národný rámec pracoval v horizonte dlhodobej udržateľnosti až 50 rokov. Európsky funguje, možno ma pán minister opraví, 12 rokov? Nejak, nejak tak. Je tam tá dlhodobá udržateľnosť, je tam výrazne, výrazne kratšia. Áno, pre krajiny, európske, ktoré dnes čelia kríze, nedostatku, nedostatku ľudí, demografickej kríze, je to okej. Pre Slovensko je tento limit krátky. No.
Čiže máme, skutočne to prvé základné špecifikum Slovenska je demografická zmena a som presvedčený, že na ňu tento koncept nie je, nie je dostatočné. Fakt tieto univerzálne pravidlá nám to jednoducho neumožnia, neumožnia dosiahnuť. Potrebovali by sme teda pružnejšie pravidlá a zmysluplnejšie. Tie, ktoré sme v tomto prípade, v tomto prípade mali.
Zároveň tá Európa vlastne vždy funguje v takom dlhodobom horizonte. Čiže naše pravidlá boli také, že jeden rok vláda prekročila výdavkový limit, už na ďalší rok nasledovali proste sankcie, resp. musela nasledovať nejaká korekcia. Čiže bol tam taký ten rýchlejší efekt medzi tým, že sa stane chyba a jej korekciou. To vlastne núti tú aktuálnu vládu, aby tie výdavkové limity dodržiavala, pretože sankcia sa týka jej. No, bohužiaľ, Európa funguje v horizonte dlhšom a zároveň teda tie, tie, to nedodržiavanie nedokáže Európa tak prísne alebo precízne monitorovať, no a tým pádom a to sme, na to sme v slovenských podmienkach častokrát veľmi dobrí v obchádzaní pravidiel. Čiže oslabujeme týmito európskymi pravidlami takú tú striktnosť výdavkových limitov a oslabujeme teda to, aby ich vláda skutočne dodržiavala. Áno, aj európske pravidlá jedného dňa prídu s veľkým kladivom, ale trvá to minimálne tri roky a teda tým pádom to aktuálnu vládu už v podstate nezasiahne.
No a teraz je ešte ďalšia vec, že my sme mali alebo my máme stále v ústave, je to článok 55a, vlastne že musíme, musí sa Slovensko správať dlhodobo rozpočtovo zodpovedne. Prečo? Pretože Slovensko má, no podľa niektorých metrík najhoršie, ale povedzme že druhú najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií. A ja neviem, ako je tento problém silný, ale v podstate naše výdavkové limity boli v súlade s ústavou v tom, že teda boli striktné v tejto dlhodobej udržateľnosti a európske limity, ktoré dnes prijímame, až tak striktné nie sú a teoreticky sa to dá vnímať, že nespĺňajú vlastne tento článok ústavy, keďže nemajú v sebe zakomponovanú takú tú skutočnú dlhodobosť udržateľnosti.
No a ja sa obávam, že
===== až tak striktné nie sú a teoreticky sa to dá vnímať, že nespĺňajú vlastne tento článok ústavy, keďže nemajú v sebe zakomponovanú takú tú skutočnú dlhodobosť udržateľnosti. No a ja sa obávam, že keď teda prijmeme tieto európske pravidlá, tak paradoxne je to, je to fakt paradoxne, ale, ale stane sa to, že tá konsolidácia bude pomalšia. Tento rok v podstate nebude žiadna a aj tie ďalšie roky tá konsolidácia, ktorá je tam nalinkovaná, áno ona tam je, ale proste je obchádzateľná, či už cez následné zrušenie energetickej pomoci, alebo, alebo aj na zásah do druhého piliera. Toto všetko podľa európskych pravidiel vie vykázať vláde konsolidáciu. Čiže rok 2025 v podstate netreba konsolidovať, plníme na základe chybne nastavených, nastavenej metriky z Európskej únie. Takže rok 2024 má vláda vybavený. Ak v budúcom roku príde a teda vyzerá to, že by mohlo prísť k zníženiu cien energií, jednoznačne bude treba menej financií na ich dotovanie. Toto európske, európske výdavkové pravidlo umožní, ako, ako konsolidáciu, čiže 25 zasa háčik, bez nejakej reálnej konsolidácie, zasa si vláda môže povedať, že je to okej. Rok 26 takisto, ak vláda vytiahne nejaké zdroje z druhého piliera, alebo teda zasa zmenší jeho veľkosť, tak zasa to vie znamenať to, že aj rok 26 vlastne akoby bude splnený. Čiže toto, toto je, toto je to smutné na tom, že vlastne európske pravidlá znížia mieru konsolidácie, ktorú by sme mali, keby sme dodržiavali naše platné národné pravidlá. Jednoducho boli, boli oveľa podrobnejšie. Ja poviem zasa, určite neboli dokonalé, v niektorých niektorých veciach možno tie naše národné pravidlá boli až príliš podrobné, až príliš akoby ťažko aj vôbec vysvetliteľné, či už ľuďom, alebo aj vôbec akoby verejným, verejným činiteľom, ale, ale teda určite pri ich akceptácií by riadili v dlhodobom horizonte výdavky, výdavky ďaleko ďaleko efektívnejšie, než to dokážu tieto európske limity. Čiže čo, čo k tomu dodať. Každopádne skončím tým, čím som začal. Aj, aj akékoľvek limity sú lepšie ako žiadne limity. Ak táto vláda nemala vôľu rešpektovať tie národné a teda mám si vybrať medzi tým, že sa nebudú rešpektovať žiadne limity a medzi tým, že teda sa príjmu európske, ktoré aspoň v nejakom horizonte nejakých rokoch skutočne budú hrýzť, budú, budú, lebo sú tam aj sankcie a jednoducho jedného dňa hrýzť budú, tak určite je to lepší stav, ako žiadne limity. Ale proste oproti tým, keby sa vláda rozhodla rešpektovať aktuálne limity, tak je to zasa raz premrhaná príležitosť, ktorú ale vo finále zaplatíme zasa my všetci občania, či už vo vyšších, vyšších nákladoch na správu dlhu alebo aj v samotných vyšších úrokových nákladoch. A vôbec v tom, že vláda bude viac a viac hľadať, ako načrieť do peňaženky občanov a teda vytiahnuť tie peniaze, ktoré teda sa rozhodla, že bude potrebovať. Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
15:29
Vystúpenie v rozprave 15:29
Štefan KiššVystúpenie v rozprave
7.5.2024 o 15:29 hod.
Ing. MSc.
Štefan Kišš
Videokanál poslancaĎakujem pekne pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Mal som takú nádej ešte pred 10 minútami, že bude mať komu hovoriť, lebo tu boli skoro všetci, ale zase to dopadlo tak, ako vždy. Ale teda mám jeden, mám jeden sľub pre tých čo ste tu, budem veľmi krátky. A na oplátku budem rád, keď ma budete počúvať. Výdavkové limity, teda to, čo tu teraz riešime sú obrazne povedané také mantinely, ako sa má vláda správať, aby sme sa prestali neúmerne zadlžovať. To, čo sa tu deje posledné roky. Už dnes máme totiž štátny dlh niekde okolo 70 miliárd eur, v prepočte na obyvateľa každý z nás dlhuje 13 tisíc eur a toto číslo ďalej stúpa. Dnes platné národné výdavkové limity, dnes platné, ešte stále sú v platnosti, týmto, týmto ich jednak vláda ruší a zavádza nové, prikazujú konsolidovať vláde pomaly, postupne aj sociálne citlivo, dá sa povedať, o 0,5 % HDP ročne. To je to, čo sľuboval váš šéf, premiér Fico pred voľbami, že vláda bude konsolidovať pol percenta ročne. To je približne 700 miliónov eur. Táto nová legislatíva, ktorá je predmetom tohto, tejto rozpravy, v princípe transponuje európske pravidlá, ktoré sú tak niekde už v podstate na finálnom schvaľovaní, podľa ktorej na papieri vláda tento rok nemusí robiť nič, teda nebude konsolidovať tak, ako to aj vidíme v rozpočte. Skôr robí opak, teda dekonsoliduje, zvyšuje deficit. A v ďalších rokoch, ďalších troch, volebnom cykle tomto, bude musieť konsolidovať o 1 % HDP, teda tvrdšie ako to, ktoré, tých 0,5, ktoré hovorí dnešná súčasná naša národná legislatíva. Alebo, teda v skutočnosti nebude nič, alebo skoro nič, pretože tie sankcie tak, ako fungujú európske pravidlá, prídu neskôr, to znamená ich môže odkladať, odkladať na neskôr, politicky sa z toho môže vyviniť a tie dopady prídu na, na budúcu vládu. A alebo použije nejaké formy účtovného triku, ako napríklad ďalšie skrátenie druhého piliera, ktoré podľa týchto nových pravidiel budú uznané ako konsolidačné opatrenie alebo účtovný trik číslo dva s energopomocou, ktorá, ktorú naše národné pravidlá nehovoria, že to je konsolidácia, tieto európske áno, alebo, alebo nejakú ešte inú formu. Je kreativita vlády veľká v tomto. No a to... A teda opakujem, toto som teraz v tomto vystúpení nepovedal, prečo toto je dôležité. Mali sme pred SLK tuto s pani Vaľovou výmenu o tom, pretože keď bude postupovať tak, ako podľa novej legislatívy by mohla vláda, tak bude naďalej ten dlh rásť pomerne, pomerne rýchlo a stane sa to, čo dnes máme v rozpočte. Tie čísla si tam môžete nájsť. Teda za dlh dnes platíme 1,2 miliardy eur. Za tie splátky dlhu teda, za to, na čo sme si napožičiavali. O tri roky, v roku 2026 a následne 27 budeme platiť 2,5 miliardy eur, to znamená o 1,3 miliardy viac, len na splátku dlhu. Ale na ilustráciu hovorím, trináste dôchodky stali 800 miliónov eur. Teda to, tá obsluha dlhu, čo na splátky zaplatíme viac o tri roky, je len to navyše je 1,5-násobok dnešných trinástych dôchodkov. Teda tvrdím, ani súčasní dôchodcovia alebo niekto iný, pretože vláda sa môže rozhodnúť, že komu, komu zoberie tých 1,3 miliardy, ktoré bude musieť dať na, na splátky dlhu. Plus to, čo o tú sumu navyše, o ktorú teda potrebuje znížiť deficit, teda, teda ďalšie približne 1 % HDP, sa bude musieť rozhodnúť, komu teda zoberie. Len teda ilustrujem o akú sumu peňazí sa jedná. Naproti tomu vláda sa vzdáva tohto scenára, aby to robila postupnejšie, pomalšie a teda aj sociálne citlivejšie. No a zároveň riešenie, teda často tuna zaznieva emotívne, že len kritizujeme, takže to riešenie, ktoré, ktoré tu máme, aby vláda predstavila nejaké opatrenia hneď, už tento rok, aby manažovala tú obsluhu dlhu, čo, čo najrýchlejšie a najefektívnejšie. Prakticky to znamená aj to, aby nemenila túto legislatívu, ktorá je, alebo ak teda pán minister má nejaké, nejaké výhrady voči tomu súčasnému nastaveniu, tak sa môžme baviť o nejakej, nejakej nazvime toho technickej úprave. Ale nemusíme sa baviť o vyškrtaní celých pasáží v zákone, ktoré sú dnes predmetom legislatívy a namiesto toho nahradenie úplne niečoho, niečoho iného, čo je ako hovorím aj trochu iný koncept. To je druhý bod. A tretí bod, predstavte teda riešenia za 0,5 % HDP. Opakujem, sľub Roberta Fica pred voľbami, nie 1 %, 0,5 %, to znamená menej ako, ako sa teda na papieri vláda chystá spraviť. A posledná poznámka, pán minister, možno to bolo trochu nedorozumenie, keď ste tuna hovorili pred SLK, že teda sa máme rozhodnúť, či rýchlo alebo pomaly. My nehovoríme, že nemáte niečo robiť. Hovoríme, že máte predstaviť opatrenia. To nerobíte a meškáte s tým pol roka a vyše. Teda odkedy ste, odkedy ste pri moci. Namiesto toho teda meníte legislatívu, aby ste nemuseli robiť tie opatrenia. Čiže to je, to je rozdiel. Teda nabádame, aby ste predstavili opatrenia a nie aby ste menili legislatívu, ktorá nejaký zásadný problém dnes nemá. Ďakujem.
Rozpracované
15:36
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:36
Jana VaľováVystúpenie s faktickou poznámkou
7.5.2024 o 15:36 hod.
PhDr.
Jana Vaľová
Videokanál poslancaĎakujem veľmi pekne. Pán poslanec, viete, samozrejme, že pravica a ľavica má vždycky rôzne názory na to, alebo ako ste spomenuli zase dôchodky, zabezpečiť dôchodky alebo vlastne výpadok vo verejných financiách. Ja vám pripomeniem, lebo stále hovoríte o druhom pilieri, že my tu chceme robiť nejaký zásah, že berieme ľuďom peniaze. Neberieme, my ich presúvame do Sociálnej poisťovne, kde sú tak výhodné dôchodky, pretože sú pravidelne valorizované. Vy ak dostanete dôchodok z druhého piliera, ten nie je valorizovaný a je omnoho nižší ako z prvého piliera. Nezabúdajte na to, kto založil druhý pilier. Bol to pán minister Kaník, ktorý sa inšpiroval Čile. V Čile skrachoval druhý pilier, Česi druhý pilier zrušili a Poliaci ho znárodnili. Takže ja neviem o čom stále rozprávate, ako tie opatrenia zrejme pravice nefungujú proste tak, ako by sme si predstavovali. A ja opäť len zopakujem, že ľudia nedostanú tie dôchodky, ktoré im boli sľúbené a nemajú vôbec garantované žiadne výnosy v druhom pilieri. A vôbec či sa ich dočkajú. Tie súkromné poisťovne dokonca negarantujú ani vklady tých ľudí. Takže ja neviem ako o čom sa tu bavíme, o akých opatreniach, ale myslím si, že nikomu ešte raz peniaze nekradneme, my ich presúvame do prvej, teda do Sociálnej poisťovne, kde im garantujeme vyššie dôchodky. No a opäť vravím, prosím vás, choďte do Bruselu, lebo tam chodíte a poproste Európsku úniu, tie miliardy, ktoré sme dali, vyhodené milióny vakcín a miliardy, ktoré sme museli zaplatiť Európskej únii, ktoré sme museli spáliť, ktoré sme darovali Afrike, ktoré sme darovali krajinám, ktoré sme museli odobrať. Do dneska ešte tie peniaze posielame do Bruselu, aby nám ich naspäť vrátili na účty. Viete, ako rýchlo skonsolidujeme finančné prostriedky? Šup šup. Samozrejme to, na to nemáte odvahu. To robiť nebudete. Budete len kritizovať ako ľavicu. A ešte raz, odpovedzte mi, aký je fajn pilier druhý, keď ho Česi zrušili, Poliaci ho znárodnili a v Čile skrachoval, kde sme sa inšpirovali. Takže naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
15:38
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:38
Ján BlcháčVystúpenie s faktickou poznámkou
7.5.2024 o 15:38 hod.
Ing. PhD.
Ján Blcháč
Videokanál poslancaĎakujem za slovo pán predsedajúci. Ja len veľmi stručne. Možno aj taká dobre mienená rada pánovi kolegovi Kiššovi, lebo najviac zdá sa zo všetkých výdavkov v štátnom rozpočte, ktoré sú na tento rok a ďalšie, ho trápia výdavky na trinásty dôchodok, čo tu niekoľkokrát spomenul a je to 850 miliónov eur v tomto roku. Skúste si predstaviť pán kolega Kišš, tie peniaze dostanú tí naši seniori, tí naši dôchodcovia pred Vianocami. Potom si pravdepodobne, keď nie všetky peniaze ktoré dostanú, ale takmer všetky, ja si myslím, že všetky, oni pôjdu do spotreby domácností. Buď ich minú oni, alebo kúpia niečo deťom a z toho ide 20 % naspäť, myslím. A ešte keď nebodaj si kúpia niečo, čo má aj spotrebnú daň, benzín, alkohol, cigarety, tak ešte ďalšie prostriedky sa do štátneho rozpočtu vrátia. Takže nehovorme jednoducho to, že áno, bude vyplatených 850 miliónov eur, to je 606 krát počet dôchodcov, respektíve plus ešte aj tí ďalší, ktorí sú nielen starobní dôchodcovia. Ale verte tomu, že tie peniaze si neuložia do vankúša, len časť možno dajú do banky a zvlášť keď sa to, keď to príde na ich účty tesne pred Vianocami, keď každý je tak trošku aj rozšafný. Skúste aj takto porozmýšľať. Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:40
Štefan Kišš===== Touto hovorím, a tak kecáte. Aj jedno aj druhé vystúpenie. Pani Vaľová, zníženie, eh, druhého piliera sa nerovná zvýšeniu dôchodku v prvom pilieri. To je v,...
===== Touto hovorím, a tak kecáte. Aj jedno aj druhé vystúpenie. Pani Vaľová, zníženie, eh, druhého piliera sa nerovná zvýšeniu dôchodku v prvom pilieri. To je v, to, no to nie je pravda. A to je v princípe z definície a, eh, toho ako sú nastavené, aj toho ako je nastavený dôchodkový systém a, a tie jedno, jednotlivé piliere. A samozrejme, že väčšina a takmer všetky, takmer všetky vyspelé krajiny majú nejakú formu kapitalizačného systému. Nie je taký istý, nie taký systém ako máme my presne, ale každý má nejakú formu toho, kde z, kde si môžu sporiť. Tým, eh, vakcínam, to som nestihol dopovedať, keď ste povedali tú istú poznámku aj predtým. Eh, takže ja len, eh, neviem v akom stave sú vakcíny, nee, neriešil som túto vec už dlho, eh, neviem či a koľko ich máme na sklade, ale keď sme ich náhodou vyviezli niekde do Kambodže, alebo neviem, neviem kam, ako hovoríte. Veď dopoviem. Ďakujem. Tak, tak, tak to zachránilo životy, tak možno nad tým nemusíme až tak, až tak lamentovať. A nie, nie je pran, pravda, že vďaka vakc, že kvôli vakcínam teraz máme rozvrátené verejné financie ako tak trošku, tak trošku podsúvate. A pán, eh, pán poslanec Blcháč, eh, nikto doteraz nevymyslel perpetuum mobile, ani vy, eh, ja som tuná hovoril o tom, že, eh, peniaze, ktoré, eh, by sme mohli použiť na sociálne istoty, použijeme na splátky dlhu. A, eh, trináste dôchodky používam na ilustráciu toho, akú veľkosť majú, majú tieto splátky dlhu, eh, v bud, už o tri roky. Teda nie pre budúcich dôchodcov, pre nás, ale pre súčasných. A teda vláda budem musieť niekde nájsť peniaze a buď, buď ich zoberie nám, al pra, alebo pracujúcim, alebo druhému pilieru, alebo dôchodcom, alebo niekomu. Ale niekomu ich bude musieť (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
7.5.2024 o 15:40 hod.
Ing. MSc.
Štefan Kišš
Videokanál poslanca
Pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Blcháč, s úctou to hovorím, tak kecáte. Aj jedno aj druhé vystúpenie. Pani Vaľová, zníženie druhého piliera sa nerovná zvýšeniu dôchodku v prvom pilieri, to je.. no to nie je pravda a to je v princípe z definície. A toho, ako sú nastavené
===== Touto hovorím, a tak kecáte. Aj jedno aj druhé vystúpenie. Pani Vaľová, zníženie, eh, druhého piliera sa nerovná zvýšeniu dôchodku v prvom pilieri. To je v, to, no to nie je pravda. A to je v princípe z definície a, eh, toho ako sú nastavené, aj toho ako je nastavený dôchodkový systém a, a tie jedno, jednotlivé piliere. A samozrejme, že väčšina a takmer všetky, takmer všetky vyspelé krajiny majú nejakú formu kapitalizačného systému. Nie je taký istý, nie taký systém ako máme my presne, ale každý má nejakú formu toho, kde z, kde si môžu sporiť. Tým, eh, vakcínam, to som nestihol dopovedať, keď ste povedali tú istú poznámku aj predtým. Eh, takže ja len, eh, neviem v akom stave sú vakcíny, nee, neriešil som túto vec už dlho, eh, neviem či a koľko ich máme na sklade, ale keď sme ich náhodou vyviezli niekde do Kambodže, alebo neviem, neviem kam, ako hovoríte. Veď dopoviem. Ďakujem. Tak, tak, tak to zachránilo životy, tak možno nad tým nemusíme až tak, až tak lamentovať. A nie, nie je pran, pravda, že vďaka vakc, že kvôli vakcínam teraz máme rozvrátené verejné financie ako tak trošku, tak trošku podsúvate. A pán, eh, pán poslanec Blcháč, eh, nikto doteraz nevymyslel perpetuum mobile, ani vy, eh, ja som tuná hovoril o tom, že, eh, peniaze, ktoré, eh, by sme mohli použiť na sociálne istoty, použijeme na splátky dlhu. A, eh, trináste dôchodky používam na ilustráciu toho, akú veľkosť majú, majú tieto splátky dlhu, eh, v bud, už o tri roky. Teda nie pre budúcich dôchodcov, pre nás, ale pre súčasných. A teda vláda budem musieť niekde nájsť peniaze a buď, buď ich zoberie nám, al pra, alebo pracujúcim, alebo druhému pilieru, alebo dôchodcom, alebo niekomu. Ale niekomu ich bude musieť (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
15:40
Ja len v krátkosti. Vidím, že tá, eh, debata nie je nejaká moc rozvinutá. Vidím dvoch pánov poslancov, ktorí sa zaoberajú výdavkovými limitmi. Ja len zopakujem niektoré, niektoré základné veci. Eh, to že, máme výdavkové limity, eh, ideme ich zaviesť je nejaká dohoda s Európskou komisiou. Nastavenie je, e, odsúhlasené Európskou komisiou. Robíme to v skrátenom legislatívnom konaní, to už som vysvetlil. Eh, za mňa môžem povedať, že, eh, výdavkové limity sú nastavené, eh, podľa európskych pravidiel, ktoré pre slovenskú, zopakujem pre Slovenskú republiku sú najprísnejšie zo všetkých krajín EÚ, takže nikto si tu nič nezľahčuje. Ale poviem jednu vec, nemôžme tu fungovať na tom, že my tu konzul solidujeme mi, minulý rok sme dve miliardy skonsolidovali tento rok hovoríme o jedna celá štyri miliarde, eh, každý hovorí, že nič nerobíme. Nie je to pravda. A opatrenia prídu pán Kišš, nebojte sa všetko bude len treba vydržať. Máme, eh, nechcite väčšina ministrov financií s, s tými opatreniami chodí na konci roka. Ja to urobím skorej, my už na tom máme, máme rozpracované veci. Samozrejme musíme mať koaličnú dohodu, bez toho ja nevidím so žiadnym opatrením. Tak jak sa, sme vyšli so sladenými nápojmi, tak jak sme vyšli s tým tabakovými vecami, bola tu dohoda v koalícií. To čo nie je odsúhlasené nebudeme, nebudeme predkladať. Eh, no, mnohí ste tu plakali na nesprávnom hrobe. Mali by ste mnohí možno použiť zrkadlo lebo, v skutočne tá konsolidácia, ktorú musíme robiť robíme kvôli tomu deficitu, ktorý ste nám tu nechali na aj na rok 24. Šesť a pol percenta, osem a pol miliardy euro, ktoré musíme konsolidovať kvôli vám. Ja nehovorím, že každý z vás tu sedel, ale bývala opo, teda terajšia opozícia, bývalá koalícia, eh, to spôsobila. Mňa to teda neteší a môj cieľ je jasný v kto sa k tomu teda vyjadroval, eh, viete, ja hovorím o tom, že cieľ tejto vlády a to považujem, ak to dosiahneme za veľký úspech, ak budeme konci volebné obdobia 3 % deficitu. Otočíme ten dlh, ktorý nám tu narástol za vašich vlád na 20, o 24 miliárd euro. My sme mali, my sme boli mimo pásma v podstate ohrozenie z hľadiska dlhovej b, brzdy 48 %. Dnes sme nad všetkými limitmi. A hrozia nám rôzne sankcie, ktoré nie my sme spôsobili, ale tí, čo ste tu vládli. Tí ste to spôsobili. A dnes ma tu ide niekto poučovať, ako to máme robiť a nemáme robiť. Za mňa poviem otvorene. Ja som akceptoval výdavkové limity, eh, práve kvôli tomu, aby, aby sme splnili, eh, míľnik plánu obnovy, ale na druhej strane, eh, súhla, eh, poviem jednu vec. Naše konsolidačné úsil o 1 % každý rok spĺňa tieto limity, ktoré sú najprísnejšie, sú na základe pravidiel Európskej komisie. Ak si pozrete, mnohí neviete, je to technická vec, sú tam, riešia sa nárasty čistých výdavkov. A ak sa pozre, to sa preráta potom na deficity. A na to, koľko musíte konsolidovať. Takúto tabuľku nikto bohužiaľ nemá, ale ja som niečo videl a môžem vám povedať, Slovenská republika má najväčšiu konsolidáciu aj preto, lebo sme zdedili najvyšší deficit zo všetkých krajín Európskej únie. Takže týmto sa my zaoberám, budeme to naďalej robiť. Za mňa, eh, chcem, eh, možno poďakovať aj za niektoré veci, s ktorými dokážem súhlasiť. Myslím, že pomenoval ich hlavne pán Viskupič, eh, o, eh, výdavkových limitov sa tu rozprával strašne dlho. Mnohí tí, čo, čo v to, o tom hovorili a to na kaniec, nakoniec zaviedli nevedeli ani čo zaviedli a ako to zaviedli. Seba vy vyvynímkovali. V roku 23 žiadne neboli, nikto tu neplní žiadne výdavkové limity. Niekto si ty ich tu zaviedol a nikto ich neplnil. Ďalšia vláda to sme my, my si ich teraz zavádzame a budeme ich naďalej plniť a budeme sa snažiť teda dosiahnuť ten cieľ, ktorý ja mám počas tohto volebného obdobia, aby sme dosiahli deficit na úroveň 3 % hadé, eh, hadépe, s tým, že by sa vtedy mohol otočiť vývoj dlhu Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
15:42
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve. S cieľom predísť možným hospodárskym škodám spôsobeným neakceptovaním doplňujúceho odôvodneného stanoviska Európskej komisie ... (nezrozumiteľne vyslovené) 2018, 2183. Ďalším cieľom návrhu zákona je riešiť akútny nedostatok zdravotníckych pracovníkov umožnením výkonu odborných pracovných činností v zdravotníckych povolaniach praktická sestra, asistent, zubný asistent a sanitár študentom a žiakom vybraných študijných odborov a to už počas letných prázdnin tohto roka, teda 2024. Tiež sa zavádza systémové opatrenie na plynulejšie dopĺňanie absolventov rezidentského štúdia do ústavnej a ambulantnej praxe so zameraním sa na menej atraktívne regióny Slovenska. Návrh zákona rieši aj úpravu podmienok na vydávanie a uverejňovanie minimálnych štandardov pre špecializačné a certifikačné programy a programy sústavného vzdelávania z dôvodu možnosti flexibilnejších zmien vo vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov v súlade s vedecko technickým pokrokom. Vážený pán podpredseda národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o pro, podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
