12. schôdza

Ono sa hovorí, že nie je to pravda, ale mohla by byť, alebo sa mi to hodí. Nie som nejaký prekvapený, pán minister, neočakával som nejaký korektný prístup, ale viete, to, čo ste spomínali. Vy ste za Kotlebu kandidoval, ja som nikdy za Mečiara ani za HZDS nikdy nekandidoval, o okolnostiach, že s čím sa to spája, niekedy písal Krajniak jeden článok, za ktorý sa mi ospravedlnil. Len to je presne tá doba, ktorú žijeme, že ten článok čítalo x ľudí a to ospravedlnenie čítalo deleno sto. Hej, čiže vy ste to už asi nedočítali a kto chce, nech si prečíta, je mi to jedno, pre mňa je to stredovek, hej. Možno, možno k inému.
Pán minister, vy ste tu spomínali, raz ste dokrútili, domotali, vtáčky majú miesta dosť. Nech sa páči, nech si každý z toho zobere, čo si myslí, že sa mu hodí. Spomenuli ste, že komu vadí, že prečo mi vadí, že nejaké odtokové kanále sa idú rúbať, ale ja som, ja som naozaj nespomínal odtokové kanále, ja som spomínal Vodohospodársky podnik, ja som spomínal rieky a potoky. Čestné slovo. Môžte si to prehrať. Ja som nespomínal odtokové kanály. Viete, že vy si naozaj zmodifikujete to, čo sa vám hodí, tak to poviete a úplne s kamennou tvárou ani ako keby sa neviem dokedy teda sa na to treba pozerať, nech sa páči. Tu vás len chcem upozorniť na takú zásadu, akú dostaneš, takú vráť plus desať percent. Ja keby som žil podľa toho, čo mi bolo do vienka dané, tak som doma na Orave možno po nejakom neviem čo. Ale ja som tu a ja mám zásadu, že si po chrbte nenechám skákať. Takže chcem vás upozorniť, poprosiť, ako chcete, nemusíte byť korektný, len berte, že niečo sa mi na tej zásade určitý moment aj hodí.
A to, že či ja som nejaký španielsky lobista, či čo ste to tu splietali za bláznovstvá. Prosím vás, Španieli ani nevedia, že nejaké Slovensko existuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslankyňa Stohlová.

Ďakujem pekne.
Pán minister (ruch v sále), pán minister, vy ste spomínali kolaps biodiverzity, tak ten skutočne nesúvisí s nedostatočným hospodárením na poľnohospodárskej pôde, je to presne naopak. Tradičné poľnohospodárstvo je jedným z hlavných negatívnych faktorov, ktoré vplývajú na biodiverzitu, pretože biodiverzita je o počte druhov, ktoré nájdete na nejakom stanovišti, je o tej pestrosti prírody, o tých vzťahoch medzi nimi. Takže riešenie asi nebude to, že všetko vykosíme, vyrúbeme, necháme spáliť slnkom alebo nasadíme repku, ktorú potom x-krát ročne chemicky ošetrujeme, to je jednoducho úplný nezmysel. A neporovnávajte to s presnými a cielenými zásahmi, ktorých motívom je ochrana prírody, kde napríklad vykosíme nejakú lúku na to, aby sme to zachránili ako stanovište pre nejaké vzácne orchidey, to jednoducho absolútne nemá spoločné nič s vaším návrhom. Ak chcete obhajovať zjednodušovanie výrubov aj brehových porastov, ktoré, zase je to úplne presne naopak, ako hovoríte, brehové porasty sú prirodzenými protipovodňovými opatreniami, ktoré vytvárajú spolu s tou riekou presne to opatrenie, ktoré potrebuje, nivu, v ktorej sa nám zachytí voda počas povodní a potom počas sucha sa naopak uvoľňuje. Ak chcete obhajovať výruby, ak chcete obhajovať ich zjednodušenie, ak chcete obhajovať zásadnú zmenu rázu našej krajiny, robte to, ale, prosím vás, prosím vás, nepleťte do toho biodiverzitu, majte aspoň toľko odvahy a hovorte o vašich skutočných motívoch.

Poslankyňa Matejičková.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, ja chcem len veľmi v krátkosti nadviazať na niekoľko vašich slov. Vnadiská, smeti a ľudský život. Keď nás vláčil po polícii minister Vlčan kvôli jeho smetisku, ktoré je mimochodom na hranici štvrtého ochranného pásma Bokrošského slaniska, jediného svojho druhu na Slovensku, predstavte si, že nik sa nás nezastal z týchto ľudí. Ani tých vtáčikov, ani lokálnej mikroflóry či rozdielnosti biotopov. Na pripomenutie na to smetisko v Iži Vlčanovi udelil dotáciu minister Budaj, ktorý sa preslávil výrokom, že medveď je vegetarián. Práveže naša práca prináša výsledky, čoho je aj výsledok to, že ste spoločne s nami išli do boja nielen s medveďmi, ale najmä s ľuďmi, ktorí ničili životné prostredie a životy ľudí na Slovensku.
Ďakujem pekne.

S reakciou poslanec, s reakciou pán minister Taraba.

Ďakujem pekne. Naozaj si myslím, že umožniť na zarastených lúkach výrub do sto metrov štvorcových kríkov náletových, ktoré tam nemajú čo robiť, aby sa uchránili slovenské lúky, nie je absolútne nič zlé, nikto s tým problém mať nemôže. Rovnako som rád, že poľnohospodári plne podporujú a povedali, že môj návrh zákona v skutočnosti ochraňuje a stabilizuje rozlohu poľnohospodárskej pôdy. Neviem, aký politik môže mať problém s tým, aby Slovensko malo ustálenú rozlohu poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa každý rok znižuje. Neviem prečo vám tá poľnohospodárska slovenská pôda tak veľmi prekáža a vadí, prečo vám vadí to, aby na Slovensku sa pestovali plodiny a prečo radšej presadzujete to, aby tu boli zarastené húštiny. Nerozumiem tomu, ale je to vaša voľba, samozrejme, že ľudia to vidia a som veľmi rád, že tento boj zvádzame, pretože tu každý vidí, komu ide o ráz slovenskej krajiny, komu ide o to, aby poľnohospodári mohli a mali kde orať, aby mali kde sadiť. A vy, ktorí neviem z akého dôvodu presadzujete to, aby všade boli len náletové dreviny, z ktorých nemá úžitok ani príroda, ani nikto iný, možno tak mimovládky, ktoré niekedy prídu si vybrať peniaze, aby to mohli vyčistiť.
Pokiaľ ide o 80 centimetrov, je to asi, áno, hovoríme o obvode, to znamená, že priemer je od 21 do 25 centimetrov a pokiaľ sa nemýlim, tak nejaká taká hranica už v minulosti bola, len sa to potom znižovalo, takže sa to dáva na mieru, kde to bolo.
Ďakujem.

Poslanec Krátky. Nie je v sále, stráca poradie.
Pán poslanec Pročko, pripraví sa poslankyňa Remišová.

Milé kolegyne, milí kolegovia, normálne ma začal bolieť žalúdok z toho, čo rozprávate, pán Taraba, aj čo rozprával Huliak, dokonca aj pán Malatinec, pretože naozaj problém s tým, že je zvýšený počet medveďov, je. Je, ale prečo ste tam dali šakala, ktorého som povedal, že sa môže loviť, tomu nerozumiem, prečo ste tam dali rysa a vlka absolútne tiež nerozumiem. Povedali ste, že PS-ko nechce riešiť medveďov, nie je to pravda, vôbec to nie je pravda. Toto fakt sú také politické zavádzania a toto, z toho ste si urobili politickú tému. Vy ste povedali vo vašom vystúpení minule, že preto ste prehrali, PS-ko, voľby kvôli medveďovi. No toto čo je? My sme spolu s vami, pán minister, pripravovali poľovnícky zákon, ktorý ochraňoval, usmievate sa, ktorý ochraňoval záujmy ľudí, poľnohospodárov, ktorí prichádzali o desiatky miliónov a prichádzajú. Prečo ste z toho zákona odišli? Mám to, môžem to povedať verejne? Čo ste nám povedali? (Reakcia navrhovateľa.) Nie. Povedali ste, povedali ste, povedali ste, že my ideme teraz s SNS a nemôžeme za tento zákon hlasovať. Mne, mne sa odvalili panenky, pretože naozaj idú za SNS, skorej sme aj s Kuffovcami sedeli, pripravovali sme ten zákon, ktorý mal ochrániť poľnohospodárov, ktorí prichádzali o desiatky miliónov, a potom od toho odišli, pravda je kvôli tomuto.
Povedali ste, že desaťtisíc členov zásahového tímu, to je nejaký milión eur. Pán minister, vám zásahový tím leží v žalúdku a zásahový tím je naozaj dobré riešenie, len to treba zefektívniť. Pred chvíľou tu pán Huliak rozprával o tom, ako zásahový tím strieľal a že aké to je strašné, aké to je odporné. Ja som bol s ľuďmi zo zásahového tímu a viete vy vôbec, ako sa to rieši? Ako sa riešili tie medvede? Zásahový tím ako riešil tie medvede? Uspal medveďa a medveďa zlikvidoval veterinár. A už som tu minule hovoril o tom, že naozaj tie zásahové tímy mali reakčný čas nejakých sedem dní, poľovníci, ktorým to v Častej, v Sučanoch, myslím, pardon, pozriem si to, poľovníci, ktorí dostali tridsať dní. Aj k tomu sa ešte vrátim. Ale čo je teraz tu?
Mňa normálne bolelo brucho, keď ste začal rozprávať o tých, o tých drevinách a o tom, ako popri potokoch musíme vyčistiť všetko. U nás to vyčistili, od Lučenca do Haliča čistili a viete si to predstaviť, čo to bola čistá katastrofa. Vypílili tam, vypílili tam stromy a potom bol zrazu, to je, to ako keby ste vytrhli, to bola čistá katastrofa. Vy hovoríte, áno, čistíme kanály, ale čistíme kanály, ale nevyrubujme tam naozaj stromy, ktoré sú popri, popri potoku. Veď tam naozaj tie stromy poskytujú ochranu zvieratám, tie stromy vytvárajú tieň, tie vytvárajú naozaj skvelú, skvelé prostredie pre prírodu a my to ideme čistiť. To, čo ste povedali, že keď je niekde pasienok, tak to má byť pasienok. To čo je? My ideme, kto z nás nechce dať tým poľnohospodárom, keď poľnohospodári chcú poľnohospodáriť a majú nejakú poľnohospodársku pôdu, ktorá je zarastená, no nech si ju vyčistia, ale vy idete robiť to, že naozaj tie stromy 80-centimetrové hrubé idete píliť, idete, zase lesožrúti idú likvidovať Slovensko.
Veď to sme tu už mali. Mali sme tu jedného, ktorý nám vládol a ktorý nám z našich lesov urobil holoruby, a toto idete robiť? Vy tu rozprávate o tom, že, prepáčte, zase som emotívny, povedal som si, že nebudem, ale ja keď, ja keď, ja, ja, každý jeden deň som s mojím jazvečíkom bol v lese aj so svojím druhým psíkom a to je katastrofa, čo vy tu rozprávate. To nie je pravda. To nie je pravda. A keď kádeháci vám na toto sadnú a zahlasujú za zákon, v ktorom idete vyrubovať 80-centimetrové stromy, tak to bude strašné. To bude strašné, páni, keď na toto im, keď im toto spapáte. Popri medveďovi sa idú nabaľovať.
Máme pozemky lesné, na ktorých naozaj, ja poviem za seba príklad, ja mám pozemky, kde sú lesné, teda trvalo trávnaté pozemky, ale sú tam aj také stromy, ako hovoríte vy. No pred dvomi rokmi mi to jeden chlapík vypílil, vypílil mi tam stromy a ja, mne zostali oči pre plač, pretože si to zobral a jednoducho vraj to sú trvalo trávnaté pozemky. Ale to sú moje pozemky a vy mi nebudete rozprávať, vy mi nebudete rozprávať do mojich pozemkov, čo ja z tých pozemkov môžem mať, čo tam chcem mať ja. To kde sa vraciame? Do komunizmu? Taraba, kde nás vraciate? Podľa zákona to tak má byť? (Reakcia navrhovateľa.) Jasné, toto je. Takže, milí občania, keď budete chcieť mať... (reakcia navrhovateľa), prihláste sa faktickou.
Keď chcete mať, keď chcete mať, máte lúku, áno, a na tej lúke, máte to pri chalupe a máte tam nejaké 80 rokov, zdedili ste po svojich predkoch, ste zdedili lúku, na ktorej vyrástli 80-centimetrové stromy, no tak príde Taraba a všetko vám to vyseká, vypíli, lebo podľa zákona nie vy, nie vy, čo tam chcete mať, ale Taraba rozhodne o tom, čo tam bude podľa zákona. Toto čo je? To sme sa kde dostali? Toto vy chcete? Choré. A pozor, rozprávajú tu o kríčkoch. No áno, však ale keď hospodár chce hospodáriť a má trvalé trávnaté porasty, prípadne lúku, nech sa páči, nech sa páči, vyčistite si ju, pán poľnohospodár, a robte tam, čo chcete.
Ale poďme sa vrátiť k tým medveďom. Vy ste k medveďom pricapili naozaj kšeft a toto, čo idú robiť s našimi pozemkami a s pasienkami, to je kšeft. Opäť sa ide a naozaj, desiatky, čo stovky tisíc drevnej hmoty zase pôjdu na kamiónoch a zase na tom niekto zarobí. Toto je, ale medvede, no. Lebo musíme vyčistiť, aby ten medveď sa nemal kde skryť. Roman Malatinec, prepáč, absolútne s tebou nesúhlasím, že remízky treba likvidovať. Práve naopak, keď pôjdete niekedy z Lučenca do Haliče, pozrite sa na ľavú stranu, tam sú na veľkom poli také štyri remízky, sú tam už niekoľko desiatok rokov a na veľkých plochách by mali byť urobené remízky, aby sa tá drobná zver mala kde skryť. Remízky by mali tam byť. Remízky sú naozaj pre drobnú zver, veď nám, nám ubývajú bažanty a zajace. Roman mi povedal vzadu, že húúú, ja ti ukážem na Poľane, koľko je bažantov, no ubývajú. Pozri si, daj si do gúglu úbytok bažantov a to naozaj máme na Slovensku veľký úbytok bažantov. Na každom jednom poli veľkom by mali byť remízky a mali by tam byť naozaj vysadené kríky, kde by sa mohla, nie všade, ale kde by sa tá drobná zver mohla skryť.
No a medvede. Najväčší problém je to prikrmovanie a to vnadenie. Pán Huliak vám tu pred chvíľou rozprával o tom, že, pani Stohlová, veď to je len desať kilo kukurice, ktorú tam raz za mesiac niekto dá. Desať kilo kukurice? Poviem vám len môj príklad. V okolí mňa, nielen kde bývam, ale aj okolí mojej chalupy, kde som, tak vetriesku kukurice vysypú. Dennodenne do dediny jednej, nebudem ju menovať, lebo o mŕtvych len dobre, nosil jeden človek, každý jeden deň za vlečku, za veľkú vlečku dvaapoltonovú z pekárne do dediny, do dediny, z pekárne tam nosil chleba, makovníky, všetko možné. Do dediny. Ďalších štyristo metrov odo mňa tam to isté vysypali. To isté to vysypali, nie jedno. My prikrmuje divú, teda zver a to je jedno, akú zver my prikrmuje. Preto je natalita tej zveri taká, preto je na Záhorí niekoľko tisíc danielov viac, preto je aj okolo mňa niekoľko tisíc danielov viac. No tak medveď si strhne jeleňa, no chvála pánu bohu, nech si strhne jeleňa. Radšej nech ho strhne v hore, Roman, ako by mal ísť ten medveď niekde do Litovského Mikuláša na ulicu. Ale kedysi mali medvede jedno-dve malé, medvedica. Teraz? Teraz má štyri, lebo sa im darí. A áno, Krúpa mal pravdu, ako rozdelíte, budeme prikrmovať teda len dvesto metrov alebo dva kilometre od diala, budeme prikrmovať len diviaky a napíšeme tam, áno, toto je len pre diviakov.
Pán minister, veľmi dobrý podnet dal Kuffa, keď sme riešili ten poľovnícky zákon na ochranu, aby poľnohospodári neprichádzali k tým škodám. Chvála pánu bohu, chvála pánu bohu sme to tam dali, ale vy ste proti tomu poľovníckemu zákonu nakoniec boli a tvorili ste ho s nami. A aj teraz a aj teraz odstránenie vnadenia, odstránenie prikrmovania je najväčší problém, odstráňme to a zakážme, pán minister, poľovníkom, aby sypali nie desať kilo kukurice, ale sypú sa tam vetriesky a nosia tam všetko. Nehovor mi, Roman, že o tom nevieš. Že o tom nevieš. Mňa zavolali pred piatimi rokmi na poľovačku a povedali mi, Jozef, tuto sa posaď, tuná sypeme. Čo tam sypete? Prišiel som tam a hovorím, čo to je? No jadrové krmivo, vieš. Prídu sem jelene a strelíš si. Hovorím, ja som v živote nesedel na posede, v živote. Piršujem, piršujem, poľovníci vám povedia, čo to je, piršujem a chodím do lesa na poľovačku, nebol som dlho, nebol som asi dva roky, nestrelil som žiadne zviera. Chodím tak, že naozaj dávam šancu tej zveri. Nikdy som nesedel na posede a poľovníci si sypú krmivo.
Milí poľovníci, ktorí ste čestní, poznám vás veľmi veľa, poznám vás naozaj zodpovedných, ktorí sú slušní, ale Huliak pred rokmi rozprával, aká je poľovnícka komora a čo to je Slovenský poľovnícky zväz, čo sú zač a bojoval proti nim. Ako to vyriešil Lebocký? No dal mu funkciu. Je šéfom streleckej komisie. Ja chodím na tie strelecké, chodil som na tie strelecké povinne, na strelecké podujatia, ktoré organizujú poľovníci. Viete, čo tam dostanete? Malorážku a s tou malorážkou strieľate. Čo mi on rozpráva o tom. Niektorí tí poľovníci, tí starší, nevystrelili 20 rokov. Mne sa stalo to, že som sedel v tej vetrieske krytej vedľa takého starého uja a sme sa rozprávali, ujo niečo rozprával, buchol puškou a puška mu vystrelila, lebo si ju ani neodistil. Katastrofa. Ale nie všetci poľovníci sú takí, sú slušní. Z tých 60-tisíc poľovníkov je len malá, malé množstvo poľovníkov, ktorí poľujú.
A pán Taraba nám povedal, že nebude zásahové tímy teda vylepšovať, lebo nemáme desať na desaťtisíc. Je päť zásahových tímov, pán Taraba, a keby ste to robili profesionálne, tak tie zásahové tímy naozaj profesionalizovať dobre, je to, je, Budaj vám tam, tak si dajte ľudí, ale ľudí, ktorí majú profesionálne schopnosti. Predstavte si poľovníkov, ktorí dostanú možnosť streliť medveďa. Viete si to predstaviť? Všetci s puškami budú strieľať. A viete, prečo eliminovali toho medveďa tí poľovníci cez uspávaciu pušku? Lebo ten medveď, keď ho netrafíte dobre, keď ho trafíte na mäkko, tak vás, tak vás zabije všetkých, čo ste tam okolo. A môžte doňho strieľať, koľko chcete.
Ja mám príklad jedného poľovníka, nebudem ho menovať, Jožo P., nie Jožo Pročko, ale taký jeden veľmi známy človek. Nebudem to hovoriť, ktorý mi povedal, že boli sme, vieš čo, boli sme v lese a s kamarátom ideme a zrazu medveď bol pred nami na takej ceste. A on debil naňho vystrelil. Ja hovorím, čo robíš a ja som pri sebe nemal pušku, on mal len guľ a brok, tak strelil s tým, s tým, s tou guľou naňho strelil, no a medveď, trafil ho blázon namäkko, medveď začal na nás utekať. A utekali sme, utekali sme, utekali, pribehli k autu, mali šťastie a on potom strieľal z neho z toho broku.
Nie všetci poľovníci sú takí, ale, pán Taraba, vy ste povedali, že desať, že nemáte milión na 10-tisíc členov zásahového tímu. Viete, koľko je tých členov v tom zásahovom tíme? Päť až šesť je v jednom zásahovom tíme a máme ich päť tých zásahových tímov. Takže vypočítajte si, koľko to je? To je 30 ľudí. A ja hovorím, dajme zásahovým tímom, nech má jeden zásahový tím 20 ľudí, to 5 krát 20 je 100 ľudí a nech je to vyriešené naozaj lokálne. Nech aj niekto je v Hriňovej z toho zásahového tímu, nech niekto je tam a tam, aby sa ten reakčný čas skrátil. Toto je cesta.
Cesta je prestať kŕmiť, pán minister, nekŕmme a neobhajujte poľovnícku loby a poľovníkov, ktorí si prikrmujú preto, aby tam mali, aby tá holá zver tam bola, aby mali trofeje. Toto je ten problém. Nie to je problém, že budeme kŕmiť, aby sme mohli eliminovať diviačí mor. Ako eliminujeme diviačí mor? Že budeme kŕmiť len diviakov? Len diviakov budeme kŕmiť? Keď je diviačí mor. Aj na to je prostriedok, keď je diviačí mor v nejakom regióne, ako je teraz v okolí Topoľčian, no tak nech sa páči, poľovné združenia, nech dá ministerstvo životného prostredia príkaz, aby tie poľovné združenia robili nátlakové poľovačky a vystrieľali tých diviakov, ale to oni nedajú. Myslíte, že budeme čakať na tých diviakov, kým prídu na krmelec, a koľko ich tam strelíte? Ale nátlakovou poľovačkou strelíte 20, 30, 40 diviakov. Ale toto sa nedeje. Zrušme prikrmovanie. My sme viete čo urobili? My sme urobili z divej zveri dobytok. My im tam sypeme chleba, kukuricu. Veď v okolí Očovej je plno kukurice, tá zver tam má čo jesť. Ale oni tam ešte sypú a kŕmia a ich prikrmujú.
Hovorili sme tu o škodách, ktoré spôsobuje medveď. No medveď spôsobuje naozaj škody, ale, pán minister, čo vám vytýkal eurokomisár? My nerobíme prevenciu. My nevyužívame eurofondy na to, aby tí včelári mali poriadne ochrany. Veď na to ten včelár, milí včelári, viete o tom, že Európska únia vám dá peniaze, aby ste si urobili niekde v hore krásny oplotok, ale železný, na to, aby sa vám chránili tie včely? Alebo vy, milí bačovia, viete o tom, že Európska únia vám dá peniaze na tých drahých kaukazských ovčiakov alebo na tých, na slovenských veľkých psov, ktoré sú drahé? Pán minister, veď vám to vytýkal eurokomisár, prečo to my nevyužívame. Ale my ideme vyrubovať stromy, aby sme videli medveďa. Osemdesiatcentimetrové, 80-centimetrové. Každý normálny človek, naozaj každý normálny človek, ktorý vie, čo sa deje, a tá loby štiepková naozaj je, naozaj je, ale to nielen štiepková, popritom, pán Hlina, budú tie stromy voziť naozaj tam, kde vy ani nebudete vedieť.
Medveď je problém a, milí Slováci, ani ja a ani nikto z normálnych ľudí tu v sále vám nepovie, že nezastrelíme problémového medveďa. A ja si vyprosujem od niektorých poslancov, aby tu rozprávali, čo vám ľudia povedia. Ja žijem v tom prostredí, pán Malatinec, ja tam žijem. Takže neskrývajte sa za ľudí, áno, my žijeme s tým medveďom. Ja som stretol medveďa, ale vy tu naozaj robíte politickú tému. Vy idete vyriešiť toho medveďa? Teraz? Veď to je politická téma. Vyriešte problém, ktorý je, nekŕmte tie zveri a urobme naozaj prvotriedne zásahové tímy, ktoré budú eliminovať toho medveďa, nie poľovníkov, nie poľovníkov. Ospravedlňujem sa všetkým slušným a perfektným poľovníkom. Ale nie poľovníkom.
Ja viem, ja, ja síce už nie som v poľovnom združení, odišiel som z veľmi osobných dôvodov, lebo ja nie som za to, aby traja-štyria členovia poľovali, ale aby bolo naozaj poľovníctvo opäť ľudové, aby poľovalo v jednom združení 30-40. Teraz poľujú traja-štyria. Traja-štyria. A vy si čo myslíte, že tí traja-štyria budú strieľať tie medvede? Alebo komu dáte, dáte tým poľovníkom ostatným, ktorí nepoľujú nikde? Toto je ten problém. Viete, koľko ľudí poľuje? Teda koľko ľudí je členom poľovného združenia z tých 60-tisíc? Pán minister, viete o tom? (Reakcia navrhovateľa.) Aha, nie som poľovník. On tu rozpráva o 60-tisícoch poľovníkov, ale z tých 60-tisíc poľovníkov len jedna, maximálne jedna štvrtina poľuje. Jedna štvrtina. To znamená, že zvyšní nepoľujú.
Fakt ma bolelo brucho, keď ste rozprávali o tom, ako vy idete čistiť kanále, ako idete remízky likvidovať, lebo tam sa skrýva medveď. No predstavte si 10-hektárový, 10-hektárové pole, kde sa nemá tá srnčia zver kde skryť a keď idete do Bratislavy, tak si pozrite, aké sú tie polia veľké. No tak tam tie remízky, to by bolo ako riť na šerbeľ. Tam sa môže skryť aj ten vtáčik, ktorý spomínal pán Hlina.
Zhrniem to. Pán minister, prosím, prosím, zakážme kŕmiť divú zver. Zakážme kŕmiť zver, ktorá nám robí obrovské škody, obrovské miliónové škody. A keď sme robili ten zákon, vedeli ste o tom a aj Kuffovci aj vy ste presne o tom rozprávali, že pomôžme tým poľnohospodárom, pomôžme tým ľuďom na Záhorí, ktorí majú vinice, ktoré im tie daniele zožerú všetko. Pomôžme tým ľuďom. Nie, nie, neschválili sme ten poľovnícky zákon, lebo Lebocký a poľovnícka komora, to je silná loby, tak sme to neschválili, ale pomôžeme im tým, že prestaneme kŕmiť. Prinúťme tých poľovníkov, aby tú zver eliminovali, ale aj zver, nech nie je tritisíc danielov v revíri, ale nech je ich tristo, ako má byť. Prečo tí poľovníci, ktorým chcete dať strieľať medvede, nestrieľajú tú zver? Prečo na Záhorí nestrieľajú, vystrieľajú tritisíc danielov? Ale on im ide dať strieľať medvede. Prestaňme kŕmiť medvede, sprofesionalizujme naozaj tie zásahové tímy. A to, že zásahový tím eliminoval zver, teda tých medveďov tým, že ich uspávali, je normálne.
No a k pánovi Huliakovi a k tým streľbám. Ja som víťaz streleckých pretekov západného vojenského okruhu, z nejakých 10-tisíc vojakov som to vyhral ja v streľbe z samopalu, vzor 58, som víťaz na strednej škole, víťaz zo malorážky, takže ja viem strieľať, ale keby som stretol toho medveďa s puškou, tak sa tiež ako poľovník, oproti mňa, a stretol som ho dvakrát, dvakrát som ho tak stretol, že som naňho stúpil, bál som sa a bol oproti mňa 20 metrov a bál som sa.
Pán minister, prosím, prosím, nekŕmme zver. Nekŕmme ju.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána Pročka dve faktické. Pán poslanec Malatinec.