12. schôdza

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal päť písomných prihlášok.
Pán poslanec Alojz Hlina, pani poslankyňa Tamara Stohlová, pani poslankyňa Mária Kolíková, pán poslanec Ondrej Dostál a pán poslanec Jozef Pročko.
Ako prvý sa prihlásil za poslanecký klub SaS pán poslanec Alojz Hlina.
Nech sa páči pán poslanec, máte slovo.

vymazať rámček

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené panie poslankyne, poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Ide o prvé čítanie.
Na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky uvádzam vládny návrh zákona, ktorým sa mení. Návrh zákona sa predkladá za účelom zjednodušenia postupov pri výrube drevín, odstránenia zbytočného byrokratického zaťaženia obyvateľov, ako aj odstránenie zásadných nedostatkov v súčasnej právnej úprave, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe. Návrhom zákona sa sleduje zabezpečenie sprehľadnenia krajiny, čo možno považovať za významné preventívne opatrenie na zníženie nebezpečných stretov človeka s medveďom hnedým, ako aj na zníženie škôd spôsobených zverou na poľnohospodárskych plodinách a ovocných sadoch.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite.
Ďakujem veľmi pekne.

(Ruch v sále.)
No, ale nič, neviem, či to... (rečník sa rozprával so spravodajkyňou)
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tak to krásne vyšlo, a teda ja nechcem nikoho obťažovať, čiže ak by ste prípadne mali nejakú inú prácu, tak treba si ju urobiť. A ak ste tu, tak by som poprosil o chvíľku strpenia. Možno to tak Pán Boh chcel, že to takto dopadlo, lebo my máme, že to je neskutočná hanba, že my sme mali samostatné hlasovanie. Uvedomte si, že samostatné hlasovanie o niečom tak perfídnom, o niečom tak perfídnom, tak hnusnom, ako je skrátené legislatívne konanie o rúbaní lesov. Nie lesov, to by ma pán Taraba opravil. Krovín a drevín pri intraviláne, v extraviláne. O tom, že je v ohrození tisíce vtákov. O tom, že je v ohrození kopu iných drobných živočíchov. O tom, že sú v ohrození desiatky tisíc hektárov pôdy. O tom, že sú v ohrození stovky tisíc stromov. O tom sme hlasovali samostatne, samostatne si to zaslúžilo. To je normálne že štátotvorná téma. U nás je medveď štátotvorná téma, lebo nemáte žiadnu inú agendu. Niektorí sa sem dostali kvôli medveďovi. Keby ho nemali, tak ho vypchatého do toho lesa dajú, lebo im, lebo im pasoval. A teraz ste urobili z čoho tému? Z rúbania?
Neskutočné, je som sa snažil v tom, v tej prvej časti, v tej procesnej časti vysvetliť, načrtnúť a povedať, že prečo neexistujú, ale nielen, dobre, tak ja som sa možno nie každému pozdával, určite, ale aj kolegovia ma dopĺňali. Neexistujú dôvody na skrátené legislatívne, jasné, že neexistujú.
Tak prečo o tom rokujeme v skrátenom a samostatne sme o tom hlasovali?
Skúsim teraz k samotnému jadru a k tomu telu zákona, že čo vlastne predkladajú.
Čo vlastne predkladáte a za čo budete brať zodpovednosť. Za čo budete brať zodpovednosť, lebo prijatím tohto zákona sa naozaj zmení ráz našej krajiny.
On sa zmení, ale nie tak na tie políčka, ktoré boli povedané. On sa naozaj zmení, lebo ekonomika je neúprosná. Tak jak je neúprosná ekonomika pre naše lesy, lebo keď je dole klaničák a pri ňom Poliak s hotovosťou, tak môžte mať také predpisy, také zákony, ten klaničák bude naložený tou drevnou hmotou.
A keď teraz dovolíme to, že to, čo bolo v obciach, mestách a pri obciach, pri mestách, že môžte rúbať, tak sa bude rúbať a zmeníte ráz tej krajiny.
Zmeníte obrovským spôsobom a preberiete za to zodpovednosť. Cui bono, cui prodest, nie medveď, nie medveď, naozaj je perfídne, že ste si ako zámienku vybrali medveďa. Skúsim teda povedať, že keď nie medveď, tak kto? Že prečo sa to robí? Či naozaj je tam niekde ten poľnohospodár? Bodaj by bol!
Skúsim možno pripustiť, že čiastočne tam môže byť a keď tam je, ako jeho nejaké záujmy ochrániť. Ale skutočným záujmom o to, že to prišlo, ako to prišlo, v nastavení ako to prišlo, je ekonomický záujem. Ekonomický záujem určitých skupín dostať sa k drevnej hmote. Ekonomický záujem určitých skupín zlacniť výstavbu, lebo ide kríza. Viete, byty už nejdú tak hore. Niekedy ste v Bratislave ráno kúpili, večer drahšie predali. To bolo jak v Pekingu pomaly. Teraz to už nejde, už to teda tak nestúpa. Už treba ušetriť, kde sa dá. A my máme tak cnostných, osvietených developerov, že im je jedno aj na tých stromoch, aj na tých stromoch, aj na tej stavbe, Dankovi natrú sídlo ministerstva lacnou farbou a tvári sa to ako industriál. Im to je jedno, na čom, na niečom treba ušetriť. A budú šetriť a našli tých, ktorí im za to zahlasujú. Už pred, ja som to tu spomínal, už pred, myslím, 12 rokmi bol pokus. Vtedy nevyšiel. Bojím sa, že teraz vyjde ten pokus. Že navždy zmeníte ráz a pohľad a vzhľad na našu krajinu.
Prvý, prvý, že cui bono, komu to vyhovuje? Aby som nezahlcoval, tak rozvediem aj pre pani Vaľovú, že kedy, ako a prečo to vyhovuje tým developerom.
Vaľová, pani Vaľová. Takže skúsim to vysvetliť, skúsim to pochopiť tak, aby sa to dalo pochopiť. Existujúci zákon niečo hovorí a podľa existujúceho zákona sa nejako pracuje. A keď v tých pozemkoch, určených na zastavanie teraz je nejaká hmota, drevná hmota do 40 obvod, vo výške meter tridsať. Do 40 vo výške meter tridsať môže to ísť bez povolenia a bez náhradnej výsadby, ktorú realizuje buď developer, alebo keď ju nerealizuje, tak proste dá peniaze obci a obec za to realizuje. Teraz to meníte, hovoríte o medveďovi, ale vy meníte v intravilánoch, v obci, v uliciach. Pozemky určené na zastavanie, v ktorých sa bude stavať, kde sú teraz existujúce dreviny. Zvyšujete to parametricky, kolega Viskupič to hovoril, že aký je to nárast. To neni že kozmetický nárast, to je nárast, veľký nárast hmoty na 80 vo výške meter tridsať. To je cirka, jak to tu už bolo tiež spomenuté, cirka 70 % pri tých výrubových konaniach, cirka 70 % tých rozhodnutí sa týka toho.
Čiže rozhodujete cirka o 70 % drevín v intravilánoch obcí a miest. Ja viem, že nemáte radi Bratislavu, aj ja som si na ňu dlho zvykal. Ja som z Oravy, ale ja ju už mám rád. Naozaj, tak dobre, aj keď ju vy, čo ju nemáte radi, tak sa nečudujte, alebo povedzte si, že aj čo keď v mojom meste? Lebo to sa tak hovorí aj po anglicky nejak, že nie na mojom dvorku, hej? Čiže ak niekto si povie, lebo ja ten príklad poviem na Bratislave. A keď si niekto povie, kto to možno počul, alebo vy, čo ma tu počúvate, poviete, to je Bratislava, tam nech im to vyrúbu, tam nech, tam majú peňazí dosť, alebo neviem, čo. Viete, taká mentálna skratka, ale aj na tvojom dvorku, aj v Humennom, aj v Michalovciach, aj vo Vranove, aj neviem, kde všade sa zrazu môžte čudovať, jak to ubudlo. Jak je to možné, že to tak ubudlo? Jak je to možné, že to už nepribúda? Lebo toto vy dneska spôsobíte, keď za to zahlasujete.
Parametricky sa im to zjednoduší a zlacní tým developerom. Ten príklad v Bratislave, keď poviem a budem menovať. O tom sa veľa písať nebude, o tom ani v správach nebude. A ja už som si tých politických hrobov vykopal zopár, o jeden navyše, kľudne. Ani o mne sa písať nebude, ani o mne sa hovoriť nebude. Je mi to jedno, ja to považujem za svoju povinnosť to povedať, že komu to slúžite. Slúžite tým, čo to nepotrebujú, tým, ktorí sa ulakomili, tí, ktorí sú tak úbohí, že dosť, že ešte na tom chcú ušetriť. V Bratislave sa presne oproti Eurovei na obrovských plochách stavajú obrovské projekty: Nové Lido, Southpark (správne Southbank, pozn. red.). Myslím, že som to povedal správne. Jeden je developer J&T, druhý je Penta.
Pre mňa to znamená stopku, ja som si toho vedomý, chcem to povedať. Ja už neriešim teraz, kto im to povolil, kto im to predal, prečo im to predal, ako sa k tomu dostali. To sú pľúca. To sú pľúca Bratislavy, pozrite si to krásne, ešte máme jedny pľúca, Pečniansky les. O ten ešte bojujeme, ten ešte nevyhrali. Ale tieto pľúca už sú prehrané. Už je over, už je za nami, už sa tam stavať bude. Dokonca si našli aj fajnových architektov, ktorí majú dobrý PR v Bratislave, u ktorých sa to teda až tak moc nepýta, hej, že čo tam vlastne bude. Nech sa páči. Ale bude tam, v zelených pľúcach Bratislavy bude obrovská výstavba. A čo tam je? A teraz tam je stromy. Nechcem povedať les, lebo keby tu bol Taraba, tak ma opraví, že lesov sa to netýka. Je tam obrov..., pľúca, proste veľa stromov je tam, veľa, veľa, veľa. Tisíce stromov je tam. Prijatím tohto návrhu zákona tým ľuďom zlacniete výstavbu. Čo máte nejaký byt sľúbený, alebo nejakú zľavu dohodou, Blaha, alebo jak to tam? Čo je, čo je za to? Čo ste si dohodli, že proste im zlacniete tú výstavbu. Tisíce stromov sa vyhnú, vyhnú tomu, že by za ne musela byť realizovaná náhradná výsadba. Doteraz platilo, že do 40, nad 40. Teraz bude platiť nad 80. A v tej množine medzi 40 a 80, čiže odteraz to bude od 0 do 80, sú tisíce, tisíce stromov na..., tam oproti v tej Petržalke. To znamená, to sú státisíce až milióny korún v náhradnej výsadbe. Ja sa čudujem trošku aj, aj samosprávam, že nekričia, lebo oni o tie peniaze prídu. Trošku to, že je, v dôvodovke je napísané, že nulový vplyv na príjmy samospráv, to neviem, to môže napísať iba Taraba, hej? To fakt nulový vplyv na životné prostredie, to naozaj môžu napísať iba Tarabovci, Kotlebovci. Sa im čudujem trošku. O milióny eur, a prídu aj Bratislavčania. Zase tým, čo vám je to jedno, nech vám, to je vám jedno, lebo Bratislavčania, ale aj vo vašom dvorku. Aj v mojom dvorku to raz možno príde, že vyrúbu a nič. Mesto ani obec nebude mať náhradnú výsadbu. A bude to, lebo vy to robíte, vy za to idete zahlasovať.
Teraz majú, pani Vaľová, Paľová, keď ste sa pýtali. Keď ste sa pýtali, teraz idú, teraz idú tieto dva projekty do tých procesov. Teraz idú do tých procesov, výrubové konanie. Radosť, radosť žiť. Prenajali budovu Dankovi, škaredú. Budova je pekná, ale škaredo urobená. Teraz im poslanci zahlasujú za to, že nemusia robiť náhradnú výsadbu, nech sa páči. Čo vám sľúbili, čo vám sľúbili za to, že tým deťom zoberiete tie, tú prírodu? Čo vám za to sľúbili? Čo vám za to dali, že sa zas pod to podpíšete? Nehanbíte sa trochu? Už tie stromy, ja neviem, že už všetko berú, všetko berú, miznú. Tu sa pýtal, kto sa to pýtal?
Pán Blcháč rozhorčený, že poľnohospodárska pôda sa zaberá skladmi. Zaberá. Viete, kto to podpisoval? Viete, za koho sa zaberalo? Za Roberta Fica.
Tuná pri Ivánke, najkrajšie pozemky, čo tam boli, obrovské haly, ktoré vznikli. Jeho spolužiak, myslím, alebo kto. Áno, zaberali si. Teraz ešte tým deťom, našim deťom, vašim vnukom, aj vašim. Možno prídu do Bratislavy, možno ste im kúpili byt, pre istotu. Nie, lebo to sa tak kupuje, že kúpim deťom pre istotu byt v Bratislave. Načo budú kukať, na bytovku? Prečo ich nenecháte pozerať na to, na čo sa doteraz Bratislavčania pozerali, na stromy? Prečo sa necháte tak lacno kúpiť? Aspoň pri niečom by ste mohli mať stopku, toto nie, toto je moc. To dajte preč, to za to vám hlasovať nechcem.
Úbohé, je to úbohé aj od nich, že to, že vôbec to tam, že takto sa to nejak cvaklo. A úbohé to bude, prepáčte za výraz, ale od vás, ak za to zahlasujete.
Rozmýšľam, či spomenúť ešte aj iný príklad, lebo vidím tu pána Blahu. Je tu, dokonca vedie schôdzu, že to som naznačil, tak to spomeniem. Keby tu nebol, tak to nespomeniem. Pán Blaha, však vy ste veľký bojovník voči tým imperialistom, oligarchom, neviem, komu všetkému a vy ste vlastne teraz, podporujete ESET. Vy normálne teraz idete zahlasovať a idete pomôcť ESET-u. Tomu ESET-u, s ktorým máte nejaké spory. Lebo aj ESET teraz robí na Patrónke taký kampus na veľkom pozemku nemocnice Sv. Michala, tam sú nie tisíce, tam sú stovky stromov. A pre dobro veci uvediem, podľa mňa tí ľudia ani nevedia, čo sa tu prejednáva, ani nevedia, že sa tu prejednáva, a už vôbec nelobovali, aby sa to prejednávalo, ale pravdou je, že keď to prijmete, tak im to pomôže. Aj ESET-u, tomu ESET-u, ktorého nemáte radi. Tomu ESET-u, ktorému, pán Blaha, bojujete. Teraz mu schvaľujete, lebo je taká politická dohoda, lebo treba niekomu zlacniť výstavbu, tak aj ESET-u. Pri Patrónke proste vyrúbe možno 300, 400 stromov viac a nebude zaradený do toho programu, na ktorý museli robiť náhradnú výsadbu. Ušetria pár 100-tisíc. Trošku čudné, nie? Niečo na tom nesedí, na tom, čo rozprávate. Niečo deklarujete a iné robíte.
Prosím vás, nechajte tie stromy na pokoji. Ja, ja priznávam, že som možno trošku emočnejší, trošku taký, aj hlas mám vyššie. Mám k tomu vzťah, mám k nim vzťah, myslím si, že sú dôležité. Myslím, že tvoria horskú súčasť a povzbudzuje ma k tomu aj doba, do ktorej ideme. Necítite to, nevidíte to, že nemáme sneh, nemáte pocit, že sa to prehrieva, že sa cez to mesto nedá prejsť? Nemáte pocit, že tie stromy nám neškodia? Sem tam konárik spadne, no tak sa ofúknem alebo čo. Nebláznite, naozaj tie stromy, žili sme medzi nimi. Evolučne sme medzi nimi vyrástli, dali sme im nejaký priestor v tých mestách, ešte to im chceme zobrať? A čo nakúpite, tuje? Tuje v hobby markete? Budeme tu jak také podnikateľské baroko. Vyrúbeme krásne platany, orechy, duby. Vyrúbeme, nakúpime tujky? Také tujky v črepníku, v plastovom? To si tam dáte do balkónu na dvere, to sa vám bude páčiť? Nebláznite! Naozaj nebláznite, nerobte to, prosím vás. Dajte, dohovorte im. Dá sa to vyriešiť. Dá sa to vyriešiť v druhom čítaní, že sa to nebude týkať zastavených..., pozemku. To, čo tam bolo doteraz, lebo doteraz to tam bolo, že sa to netýka pozemkov určených na zastavanie. Skúste hrdinstvo, skúsim vaše hrdinstvo, kolegovia. Pán Stuška, skúste vaše hrdinstvo! Viete tam niekde na klube povedať? Prosím vás, viete čo, však už neblbnite, fakt im nemusíme dať všetko. Malá veta, maličká, jedna veta v druhom čítaní, netýka sa pozemkov určených na zastavanie. Aspoň to mesto ochránite, aspoň tie obce ochránite. Som zvedavý, som zvedavý, kam siaha vaše hrdinstvo.
Nemusí vydávať, pani kolegyňa, lebo nie je potrebný súhlas, rozumiete? Jak to mám ešte povedať? Vedel som niekedy po čínsky, už som dlho nebol, som zabudol. Po čínsky vám to mám povedať, prosím vás? Nevydá, lebo nepotrebuje, on nepotrebuje. Tým, čo teraz urobíte, on nebude potrebovať ten súhlas.
Tak načo by ho kto vydával, keď ho nepotrebuje? Zas, prípadne ešte raz? Naozaj, to idete urobiť.

(Reakcia z pléna.)
Ale čo tu pletiete s územným plánom? Nemá nič súvis s územným plánom. Prosím vás, ľudia moji dobrí, vidíte, že aká je, žiaľ, nízka znalosť tých, tých pomerov, toho, čo za to idete zahlasovať. Idete zahlasovať za to, že 70 % drevín, ktoré vlastne niekde rastú v tých intravilánoch, budete môcť vyrúbať bez povolenia. Zjednodušene, zrýchlene. A pomôžete, ušetríte tým strašné peniaze niekomu. Som ich tu menoval.
Nemám k tomu vzťah, ja uznávam. Ja som riešil jeden projekt, my sme mali lun..., nám platan vyrástol na mieste, kde mala byť stavba. Mali sme podmienku, že máme stavbu postaviť na tom istom mieste, kde, kde bola pôvodne, tam boli ešte tie základy. Len medzi tým, lebo tá stavba bola zbúraná pred 60-timi rokmi, medzitým tam chudák vyrástol platan. My sme nevedeli ani stavbu posunúť, ani nič. Požiadali sme o výrubové konanie, zdržali sme sa na tom možno, pomaly, lebo to čo nám robili, nech je to dva-tri roky kvôli tomu. Nakoniec sme to výrubko dostali. Viete, čo som urobil? Ja som ten platan presadil. A to je, viete, dneska ide svet úplne iným..., my ideme takto a svet ide takto. Svet chráni. Dneska sú obrovské stroje, ktoré vám príde, vyhĺbia vám to, tie. Sú dreviny, ktoré sa dajú presadiť. Sa to chráni proste, my to ideme rúbať. My ideme presne opačne. Ja som ten platan mohol vyrúbať, ja som ho presadil. Stálo ma to nejaké peniaze, ale ten platan žije a stojí a bude svedectvom toho. Ja ho volám už Bratislavčan, lebo je taký životaschopný, lebo drží a stojí. Nikto neveril, že prežije. Prežil. Ale tým chcem povedať, že svet ide iným smerom. Dneska sa hľadajú spôsoby, ako zachrániť, ako ochrániť. Nie, ako vyrúbať. Prečo ste, prečo naskakujete na túto vlnu týchto ľudí, pre Boha, nebláznite!
Druhý rozmer toho celého, ani neviem, či tu mám ministra, ale je mi to jedno. Aj tak zaskakuje. Ale on tam stál, ja som videl tú tlačovku, lebo bolo treba podporiť, teda že aký je to super nápad, tak bola taká tlačovka pri Detve, pri nejakom poli. A pán minister Takáč tam rozprával, že jak to teda celé ušlo, a že on v tom Nitrianskom Pravne za chrbtom, alebo za dvorom má nejaký ovocný sad, ktorý zarástol a už nevedia s tým nič robiť. Si zoberte, že akí sme, ako sme na tom, keď minister pôdohospodárstva nepozná ten zákon. Tento zákon sa ovocných sadov netýka? (Povedané s pobavením.) Tento zákon, vy môžte ovocné sady, ovocné dreviny v ovocnom sade môžte píliť, rúbať, ako chcete. Tam máte jedinú podmienku, že musíte do nejakého času to zasadiť znova, hej? V ovocnom sade hospodárite. A to nevedel tento náš minister slávny. Tu sa bude rozdrapovať, rozkrikovať, nevie elementárnu vec, a ešte sa na tlačovku dostane.
A druhá absurdita tej tlačovky je v čom? Že vedľa neho stál pán Malatinec, ktorý tam rozprával, jak teda to vyčistili, jak to dali všetko do poriadku. A ja, ja som propodnikateľský, ja nemám s tým problém, ale nemal sa tam postaviť. Mali ste si nájsť iný príklad. Nemali ste si nájsť pána Malatinca, ktorého v tej lokalite poznajú a vedia. Človek, ktorý potrebuje štiepku, má dve bioplynky, to musíte kŕmiť. Do toho musíte sypať, hej? Ináč, mimochodom, tými bioplynkami, to mi zase iní hovorili, domáci znalí pomerov, že tým, ako vznikli tie bioplynky, tým zrazu je strašne veľa kukurice na Detve. A že do kukurice na jar medvede vôjdu ako mravce a na jeseň stade vyjdú ako slony. (Povedané s pobavením.) Lebo im strašne kukurica chutí a tam sa majú dobre, čiže áno, to sú tie sekundárne, terciálne dôsledky nejakých rozhodnutí, za ktoré treba prijať zodpovednosť. Chcete kukuricu na to, aby ste mohli kŕmiť bioplynku, nech sa páči. Potom máte riziko, že vám tam vlezú medvede. Ale kukurica nestačí. Tam potrebujete sypať, sypať, sypať. A čo je prolobistickejšie, ako keď urobíte tlačovku, že podporujete zákon o rúbaní a vedľa seba si dáte štiepkara. Ja neviem, to nedochádza, nedopína? Veď (Povedané s pobavením.) a ešte povie, že ešte myslím, to povedal ten Malatinec, pán Malatinec, že na tom sa nedá zarobiť, lebo že keď to akože vyrúbete, to niečo stojí, tá hmota niečo stojí, ale zabudol dodať, že on tú hmotu, keď dá do bioplynky, urobí z nej proste watty, kilowatty, tak tie predáva, predáva tým detvancom za úplne..., dá sa na tom zarobiť, jasné, že sa dá na tom zarobiť. Od toho ten biznis vznikol. Kedy sa na tom nedalo zarobiť, tak to nerobia, viete.
Čiže ak ste hľadali odpoveď na otázku, že cui bono, cui prodest, že prečo to robíte, tieto dva základné parametre sú. Developerský záujem v intravilánoch obcí a miest a štiepkarska lobby, ktorá sa potrebuje dostať k hmote. Nech sa páči, keď chcete za to zahlasovať.
Rozmýšľam, čo ešte by som spomenul, aby to dávalo a či to vôbec má zmysel. Ale tak never give up, skúsim. Možno, ja si pamätám, že pred tými 12 rokmi sa to podarilo, že ste, že to pán Žiga stiahol. Skúste aj teraz, prosím. Skúste, že sa nechcete do tej hry vložiť. Neviem, či nakoľko zaberie apel na hniezda. Či to tu niekto by vôbec počúval, že čo tam hniezda, vtákov je dosť. Taraba to povedal, počkajte, ale kto to povedal? Počkajte, myslím, že Taraba, alebo Takáč. Miesta je dosť, majú kde hniezdiť. Viete, to je to, ten ďalší rozmer toho, ak by som teda, ak by to vás nechávalo citovo chladným, skúste sa spýtať vašich detí a vnukov. Lebo ja identifikujem aj u mojich detí, že oni sú rádovo senzitívnejšie na problémy životného prostredia. Rádovo. Skúste sa ich spýtať, že ako by vnímali to, že prijímate zákon, ktorý ohrozí tisíce vtákov, hniezdiacich vtákov. Lebo ak ho prijmete ten zákon v tejto podobe, teraz a nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia, aj keď ho prezidentka vráti, to bude dva-tri týždne odteraz, v čase najväčšieho hniezdenia. Všetko je tam v tých hniezdach, je tam. A tí, čo budú, sa rozbehnú s tými naštartovanými pílami, im je jedno, im je jedno, či tam hore čviriká alebo nečviriká. Im je to úplne jedno. Aj to si chcete zobrať, teda že, čo ten vtáčik komu urobil? Skúste sa tých detí a vnukov spýtať, možno keď vás to necháva citovo chladným.
Budem končiť. Neviem, či sa mi ešte celkom podarí vystúpiť v tom ďalšom. Považoval som si naozaj za dôležité prísť a povedať to. Som si vedomý toho, že toto, o čom tu hovorím, v novinách nebude, a toto je to smutné na tej dnešnej dobe, akú žijeme. Tá previazanosť tých lobistických záujmov s médiami. Mne sa to nepáči. Hrozným spôsobom sa mi to nepáči. A možno z taktických dôvodov by som to vôbec nemal hovoriť, aby som sa sem-tam do tej telky dostal. Ale vážení, mne už to je jedno.
Ja už to len hovorím kvôli tým stromom, kvôli tým deťom, kvôli tým mojim dcéram, ktoré mám. A vnukom a vnúčatám, ktoré budem mať, vnučky. Nechajme im dačo, už keď sme nechali tú petržalskú stranu vyrúbať a urobili sme tam tie obrovské projekty, tak aspoň dovoľme, dovoľme, že nech je náhradná výsadba, že nech niekto generuje nejaké prostriedky na to, aby bola nejaká náhradná výsadba. Ale platí nielen pre Bratislavu, to hovorím tým, ktorí Bratislavu a Bratislavčanov nemajú radi, aj pre Trnavu, aj pre každý kút sveta si zoberte.
Všade je kde rúbať, všade niečo rastie. Je to vážna vec, a asi to tak malo byť, že to vyšlo, že samostatné hlasovanie, mal som to komu povedať. Kolegovia, chcem vám poďakovať za to, že ste ma počúvali, neviem nakoľko pozorne, neviem, nakoľko to malo zmysel alebo nemalo, chcel som to povedať, chcel som vám to povedať. Prosím vás, s rozumom, naozaj!
Je čo iné robiť, máme veľa toho, rozpočet sa nám rozsýpa, nie sú peniaze, ekonomika dodýchava, je zle. Nechajte stromy na pokoji.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán Hlina, ja som vás počúval naozaj veľmi pozorne a musím povedať, že máte skutočne dar reči aj prednesu, aj takého toho divadelného, divadelnej vložky do toho vášho prednesu.
Ale zavádzate, naozaj zavádzate, pretože táto novela sa netýka lesných pozemkov, netýka sa parkov, mestskej zelene, ani pozemkov určených na zástavbu. Jasne vám to pán minister vysvetľoval na výbore pre životné prostredie, bol som tam, vypočuli ste ho a tak, či tak si to budete znova opakovať tieto vaše nezmysly. Pozrite sa na tie stovky tisíc hektárov, ktoré sú dnes zarastené burinou, sú zarastené náletovými drevinami, nemôžu ich tí poľnohospodári obhospodárovať a nám sem denne prúdia stovky kamiónov s potravinami zo zahraničia, španielské paradajky a neviem, aké marocké, marocké nezmysly. A vy tu idete, vy idete takýmto spôsobom nepodporiť poľnohospodárov slovenských, ktorí naozaj potrebujú na tej pôde hospodáriť a dorábať nám kvalitné slovenské potraviny.
A na záver, nedá mi ale to vaše niekoľkokrát opakované, čo vám za to sľúbili, aký byt vám kto sľúbil? A tak aby som použil vaše slovo, je to od vás perfídne. Perfídne a nechutné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, ja by som, pán Hlina, vás chcela upokojiť, že mali ste pravdu, týka sa to aj intravilánov, my sme si to dali opäť overiť aj právne, je to tak. Čiže pán Taraba nehovorí pravdu a pán Kalivoda mu asi naletel. Ja by som chcela povedať, že 54 % ľudí na Slovensku žije v obciach a mestách, a aj oni si zaslúžia životné prostredie, aj na nich záleží. Samosprávy na svojom území rozhodujú práve v 70-tich % prípadoch práve o výruboch stromov, ktoré sú v obvode tých 40 - 80 cm. A väčšina, to je úplná väčšina, pričom tie, nad tých 80 cm je výrazná menšina. Orgán ochrany prírody napríklad mestskej časti Bratislava - Staré Mesto v roku 2022 posudzoval 84 žiadostí o výrub, v týchto konaniach bol povolený výrub v celkovej spoločenskej hodnote 345-tisíc eur, čiže o tie peniaze napríklad len jedna malá samospráva na Slovensku príde, to sa stane všetkým ostatným. A z týchto výrubov predstavuje verejné priestranstvo do 20 %, pričom 80% sú súkromné pozemky, takže keď by sme my na to nedostali za to nejaké financie, tak by sme nemohli naspäť do verejného priestoru aspoň dať nejakú zeleň.
A tá zeleň v tých, na tých súkromných pozemkoch by skrátka vôbec nemusela byť.
Problém je aj v tej samotnej náhradnej výsadbe, to je to, čo sa tu rozprávame, lebo v urbanizovaných oblastiach sa typicky vysádzajú stromy s obvodom 18 - 20 cm, miestami iba 12 - 14. A mladé stromy nedosiahnu ten obvod 80 cm ani po 20 - 30 rokoch rastu. A tie môžu byť následne vyrúbané bez povolenia, lebo teda nedostali tých 80 cm, čiže my sa nachádzame akože v takom kolese, veľmi nešťastnom, že toto si myslím, že každý, kto tu je zástupca, zástupkyňa samospráv, by si mali uvedomiť. A dá sa to zmeniť, ďakujem.

(Zaznievanie gongu.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.
Pán poslanec Dubéci, procedurálny návrh, nech sa páči.

Pán predsedajúci, v mene poslaneckých klubov PS, SaS a KDH navrhujem presunúť hlasovanie o tlači 151, čo je návrh o FPÚ, na nasledujúcu schôdzu Národnej rady.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážený pán predsedajúci, mojou prakticky celoživotnou misiou je hovoriť o dôležitosti kultúry pre spoločnosť. Celé roky sa snažím presviedčať politikov, tých, ktorí rozhodujú o verejných politikách, či aj obyčajnú verejnosť o tom, ako veľmi môžu kultúrne politiky ovplyvniť a zmeniť ich každodenný život. Musím sa priznať, že aj napriek tomu som nečakala, že diskusia o novele zákona o Fonde na podporu umenia bude trvať tak dlho, vzbudí také vášne, odkryje toľko nečakaných súvislostí a spôsobí dokonca prvú viditeľnú roztržku vo vládnej koalícii.
Podľa § 84 a 85 rokovacieho poriadku sa tretie čítanie môže vzťahovať len na tie časti zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce návrhy. Problém zákona, ktorý máme pred sebou, je však v tom, že to, čo prišlo v druhom čítaní, resp. na jeho samotnom konci, je diametrálne odlišný zákon ako ten, ktorý predkladateľ predstieral v prvom čítaní. Tu vidím prvý problém predkladaného zákona. Celý proces, ktorým sme sa dostali až do dnešného dňa, je vo svojej podstate legislatívnym podvodom. Predkladateľ doslova predstieral nejaký legislatívny zámer, aby nás na konci druhého čítania zaskočil zo zálohy pozmeňovacími a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú ale úplne iným zákonom. Samozrejme, nepredstieral dostatočne presvedčivo, takže sme tušili, že v tom bude nejaký háčik, ale zjavne to netušili ani niektorí spolupredkladatelia zákona z koaličných strán, ktorí týmto celým podvodom ostali tiež zaskočení.
Poprosím kolegov zo SMER-u, keby sa tak von išli porozprávať.
A tak tu dnes máme úplne iný zákon v treťom čítaní, ako sme mali v prvom. Nesedí dôvodová správa, nesedí to s programovým vyhlásením vlády, chýba akékoľvek MPK a konzultácie s tými, ktorých sa to týka, chýba zdôvodnenie aj zdravý rozum. Samotný predkladateľ podal pozmeňovací návrh vlastnej novely, pričom nám dodnes nevysvetlil, čo sa zmenilo medzi prvým a druhým čítaním, že tak náhle prezrel a zistil, že namiesto drobnej zmeny v dozornej rade fondu treba radikálne zmeniť celý fond. Namiesto súčasného modelu, ktorý v podstate sofistikovane vyvažuje právomoci pri udeľovaní podpory medzi odborné komisie, radu fondu a riaditeľa, sme dostali hrubou sekerou nasekaný autoritatívny model, ktorý dáva všetky právomoci rade. Tú si v jasnej väčšine menuje bez návrhov minister, hoci v súčasnom modeli prevažovali nominanti menovaní za návrhy odborných organizácií. Navrhovateľ má proste pred očami vidinu uchvátenia a ovládnutia rozhodovacieho procesu za každú cenu, a tak mu úplne unikajú nielen demokratické princípy, ale aj praktické detaily takéhoto modelu.
A túto radikálnu a hrubú reformu chcú, samozrejme, urobiť od 1. júna. To je za dva týždne, kolegovia.
Následky tohto zákona budú fatálne. Fond, ktorý je jeden, jedným z najväčších výdobytkov moderných kultúrnych politík na Slovensku a takých máme naozaj málo, stratí verejnoprávny charakter a bude úplne podriadený ministerstvu kultúry, a to za úplne nejasných podmienok bez toho, aby ktokoľvek za čokoľvek priamo zodpovedal. Fond v prvých mesiacoch prakticky skolabuje, pretože túto radikálnu zmenu jednoducho nie je možné urobiť za dva týždne. Aj keby sme súhlasili s jej obsahom, realistický termín na implementáciu takejto zmeny je možno 1. január budúceho roka, a aj to považujem za šibeničný termín.
Fond po prijatí tejto novely okamžite zastaví svoju činnosť a nikto nevie dnes odhadnúť, kedy ju obnoví. Každopádne bavíme sa o dlhých mesiacoch. Fond však bude kolabovať aj naďalej, pretože trinásťčlenná rada nedokáže reálne hodnotiť 5-tisíc projektov ročne, ktoré dnes hodnotí 70 komisií s 300 členmi. Predkladateľ tvrdí, že veď to budú ďalej robiť komisie ako doteraz a rada zmení len niektoré ich rozhodnutia. A ja sa pýtam, a ktoré presne bude meniť tá rada? Ako budú vedieť členovia rady, či projekty, ktoré sú im drahé, sú lepšie alebo horšie ako tie ostatné, keď si ich nepreštudujú. Budú, samozrejme, teda riešiť iba tie projekty, na ktorých budú mať osobný záujem. Systém, ktorý táto novela zavádza, je vlastne inštitucionalizovaný klientelizmus priamo napísaný do zákonnej normy.
Po tretie, fond skolabuje aj preto, lebo (Zaznievanie gongu.) už viac ako polovica členov komisií, ďakujem (rečníčka reaguje na zaznievajúci gong), povedala, že odstúpi a ja sa pýtam, kde nájdete nových, lebo zase takých ľudí až tak veľa nie je. Proste legislatívna práca na pohľadanie. Aj zámer predkladateľa je zlý, aj to nebude fungovať.
Čo ma však na tom celom zaujalo najviac, je fakt, že z rozhovorov s kolegami naprieč celým politickým spektrom tohto parlamentu sa mi to javí tak, že nikto tým vlastne nie je nadšený. Pochopiteľne, opozícia ale ani koalícia, dokonca ani poniektorí poslanci Slovenskej národnej strany. A tak sa pýtam, že prečo to tu vlastne ideme schvaľovať? Kto nás tu drží ako rukojemníkov? Neodhlasujeme si radšej tajnú voľbu? Možno by to veľa vyriešilo. Tí ľudia vonku by sa nám za to možno poďakovali.
Ja som ale po celý čas pozorne počúvala argumenty predkladateľov, škoda, že ich neuviedli v dôvodovej správe, a myslím si, že sčasti rozumiem frustrácii, ktorá nás doviedla do tohto bodu. Tú však bolo možné riešiť oveľa menšou a menej invazívnou novelou zákona, ktorá by dodržala princípy právnej istoty a primeranosti pri tvorbe legislatívy. Dokonca sa tu jedna taká aj vyskytla a pán Michelko ju niekoľko dní v médiách ohlasoval ako dohodnutý kompromis. Hovorím o verzii, ktorú pripravil pán poslanec Malatinec a za ktorú by sme s istými výhradami vedeli hlasovať aj my. Čo sa vlastne stalo? Kde zmizol tento kompromis? Ktorá plochá Zem ho schovala? Tento legislatívny zámer bol aj súčasťou verejnej výzvy na odstúpenie ministerky kultúry, ktorú podpísalo takmer 190-tisíc občanov, a ktorú dnes tento parlament vehementne odignoroval. Sami vidíte, aký veľký odpor v odbornej obci naprieč celým kultúrnym spektrom tento zámer vzbudil. Hovoríte, že to robíte preto, lebo niektorí ľudia boli z FPU nespokojní, ale zdá sa, že s vašimi zámermi sú nespokojní takmer všetci. Čo poviete tým ľuďom vonku, páni a dámy?
Na záver, ja už som tu tento citát v tejto rozprave čítala, a teda myslím si, že tieto múdre slová prečítam ešte raz: "Márnosť nad márnosť", hovorí kazateľ, "márnosť nad márnosti, všetko je márnosť. Aký osoh má človek zo všetkej svojej lopoty, ktorou sa umára pod slnkom?"
Naozaj musím sa priznať, že ja osobne som už dávno nemala takýto pocit zmaru. Fond na podporu umenia, jeho vznik a fungovanie bolo akýmsi závanom moderných európskych kultúrnych politík na Slovensku. Závidia nám ho v Českej republike, má dobré meno v medzinárodnom prostredí a robí z nás súčasť civilizovanej Európy, umožňuje nám dôstojnú kultúrnu spoluprácu a podporuje európsku kvalitu. A my sa tu dnes pozeráme na to, ako toto všetko niekto ide jedným ťahom pera zrušiť a zničiť. Väčšina z vás veľmi dobre vie, že výsledok bude pre kultúru katastrofálny, ale v mene uchovania vlády si to tu nakoniec odhlasujete. Nevadí vám, že nás tým vzďaľujete od európskych štandardov, od civilizovaného sveta, od demokracie, od kultúry, od nádeje na lepšie a kultúrnejšie Slovensko. Neverím, že všetci v tomto parlamente naozaj chcete prispieť k tomuto zmaru, a tak vás ešte raz všetkých poslancov koalície chcem poprosiť, aby ste v mene kultúry za tento zákon nehlasovali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tretie čítanie má byť vyložene k legislatívno-technickým veciam, nič také som vo vystúpení kolegyne Jaurovej nezaregistroval. Naozaj netreba zneužívať a nechať zneužívať tretie čítanie na takéto veci. Toto už nemá byť diskusia k obsahu, ale čiste k legislatívno-technickým zmenám. Teda verím a dúfam, že tento veľmi nezdravý trend zneužívania rokovacieho alebo vysmievanie sa zneniu rokovacieho poriadku, by nemal ďalej byť.
Takže na vás apelujem, aby naozaj pokiaľ to nebudú legislatívno-technické pripomienky, aby ste zobrali slovo vystupujúcim.
A krátke veci. Žiaden kolaps nenastane. Ľudia z ministerstva, sedel som s nimi, všetky tie výhrady som povedal, garantovali mi, že negociácie s protimonopolným úradom budú maximálne rádovo týždňov, max. do mesiaca. Všetky projekty, ktoré sú na festivaly, boli, mali výzvu 15. 4., budú do účinnosti zákona jednoznačne vyhodnotené a zverejnené v centrálnom registri zmlúv, a teda budú platné.
Čo sa týka pozmeňováku, spočiatku aj koaliční poslanci zo SMER-u si mysleli, že ten pozmeňovák kolegu Malatinca je v poriadku. Potom, keď si však pozreli, jednoznačne povedali, že ten pôvodný je podstatne efektívnejší, vykonateľnejší a lepší. Takže jednoznačne väčšina koaličných poslancov si myslí, že tak, ako je prijatý zákon, je lepší, vykonateľnejší a efektívnejší.
Ďakujem.