12. schôdza

Ďakujem pekne.
Naozaj aj som chcel reagovať na pána Kalivodu, už či tu je, alebo nie je, ale som smutný z toho, že jak on sa prvý prihlásil s faktickou, aby teda uviedol - "na poriadok" - to, čo som hovoril. A mne je ľúto za vás, poslanci SMER-u, HLAS-u a SNS, že za čo vás majú. Lebo on vystúpil s tým teda, že pán minister povedal, že to nie je tak, hej, že sa to nezmení voči tým developerom. A povedal to pán minister, ergo je to pravda. A ja tak teda nad tým rozmýšľam, že odkedy ste vy smeráci, hlasáci a snsáci, hej, že nejakí cirkevní hodnostári, lebo tam je taká zásada, že Roma Locuta Causa Finita. A odkedy Rím rozhodol, kauza skončila, už sa nediskutuje a odkedy je pán Taraba pre vás, aj mi to nejde do úst, že čo vlastne on je.
Takže nie, nie je to tak, že pán minister to povedal. Lebo ministri toho narozprávajú a veľa klamú, nie je to tak. A ja som si dal tú prácu, že som išiel za pánom Kalivodom, vysvetlil som mu, že nerozpráva pravdu. Potom mi tam začal rozprávať, ale poľnohospodárom to naozaj ublíži. Čiže už či vedome alebo nevedome, už teraz vedome vie, že klamal. Aj som sa ho potom spýtal a ospravedlníte sa, uvediete to na správnu mieru? Tam už nereagoval.
Takže musím reagovať týmto spôsobom na neho a na to, čo povedal, že to, čo som ja rozprával v rozprave, bola pravda a pán Kalivoda klamal. A budem zmierlivý v tom, že teda to možno nevedel, lebo uveril ministrovi Tarabovi, že teraz už vie, že klamal a naozaj klamal.
Táto zmena v tej podobe, ktorú prijmete, sa zmení v prospech developerov a na pozemkoch, na ktorých sa bude stavať. Taká je pravda.

Ďakujem pekne.
Tak sme tu opäť trošku v inom zložení. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, takže ešte raz a tentoraz k podstate a ja trošku aj v nadväznosti na to, čo hovoril pán Hlina, poprosím, aby sme sa naozaj počúvali, lebo vo faktických poznámkach koaličných poslancov a poslankýň naozaj zaznievajú mylné, nesprávne tvrdenia. A ja teda neviem, že či vás oklamali úplne, alebo sa takýmto spôsobom s tým snažíte vysporiadať s vlastným svedomím. Ako má to riešenie, veď ak sa vám to nepáči, tak skúste popracovať na tom, aby sa to zmenilo, alebo prípadne podajte pozmeňujúci návrh, ale teda poďme si naozaj povedať ešte raz, o čom je tento zákon.
Tento zákon navrhuje, zjednodušene, uvoľniť pravidlá pre výrub drevín na všetkej nelesnej pôde. Súhlas orgánu ochrany prírody nebude treba pri výruboch väčších stromov ako dnes, až do obvodu 80 centimetrov, dnes je to do 40 centimetrov. Súhlas nebude potrebný ani pri rozsiahlejších krovinách. Doteraz je to buď do desať metrov štvorcových v zastavanom území, alebo dvadsať metrov štvorcových mimo zastaveného územia a po novom to bude jednoducho sto metrov štvorcových. Takýto režim bude a zdôrazňujem, tento režim bude možný aj v chránených územiach, aj na území národných parkov v II. a III. stupni ochrany a bude možný aj v obciach a mestách. To sú jednoducho fakty. Toto bude vaša zodpovednosť, milé poslankyne a poslanci koalície, pokiaľ takémuto zákonu dáte zelenú. Naša krajina sa tým naozaj zmení, už len intuitívne to, ako bude vyzerať.
Tento zákon má teda dva základné problémy. Jednak otvára dvere výrubom cenných biotopov, napríklad brehových porastov, ale aj už starších lesov na nelesnej pôde. Nepredstavujme si to len ako nejaké, veľmi sa tu tak operuje s tým pojmom, nálety, náletové dreviny. Jednoducho osemdesiatcentimetrový obvod to už nie sú len také náletové dreviny, to sú už častokrát iks-desaťročné lesy, na všetko na nelesnej pôde môže ísť dole, jednoducho všade tam, kde dnes už je vzácna príroda, v ktorej žijú chránené živočíchy, len preto, že sa to nevie vojsť do tých ministrových katastrálnych chlievikov, do ktorých sa to snaží on dostať, takým spôsobom argumentuje. Ale jednoducho, ak to nesedí, je nám v podstate jedno, či je tam niečo vzácne, či tam žijú chránené živočíchy, či tam rastú chránené rastliny, nesedí to, pôjde to dole a budeme sa tváriť, že sa nič nedeje. No deje sa. Pri drvivej väčšine prípadov, ktorých sa to dotkne, absolútne neobstojí ten argument, s ktorým sa tu najviac operuje. A ja naozaj budem dotýkať toho skutočného argumentu, tie medvede, to už sme si prešli v rámci skráteného legislatívneho konania, že to je úplná, úplný nezmysel. Ale teda hovorí sa tu o pomoci poľnohospodárom, tak v drvivej väčšine tých prípadov sa to nebude týkať poľnohospodárov, nijako im to nepomôže. Lebo hádam sa nechceme tváriť, že budeme a chceme pestovať kukuricu na brehu Dunaja alebo Ipľa. Lebo to jednoducho nie je fakt. Na tom sa dúfam vieme zhodnúť. Tento zákon umožní rúbať dreviny presne na takýchto územiach bez akýchkoľvek problémov, bez akýchkoľvek prekážok. Po novom sa dokonca minister Taraba vyhráža pokutami, pokiaľ si ľudia nevyčistia svoje pozemky, čo je za mňa absolútna drzosť, aby minister takýmto spôsobom nariaďoval, čo si ľudia môžu a nemôžu robiť na svojich vlastných pozemkoch, a pokutoval ich, ak nenaplnia jeho predstavu.
A uvedomme si a zopakujme si ešte raz, že tá ide, a tá je v rozpore s ochranou prírody. Ak ľudia chcú chrániť prírodu, chcú ju mať na svojich pozemkoch, tak minister hovorí nie a chce ich za to pokutovať.
Povedzme si to aj na veľmi konkrétnom príklade. Ja som to už spomínala, iba názvoslovne, teda takýmto zákonom by bol dotknutý aj napríklad chránený areál Bežnisko, v ktorom platí tretí stupeň ochrany a nachádza sa v chránenej krajinnej oblasti Záhorie. Pripomeňme si, že tam teda medvede nežijú. No a to územie je vyhlásené z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu. Je to štátnou ochranou prírody uznávané chránené územie a je chránené preto, lebo tu rastú vnútrozemské, teda sú tu, nachádzajú sa tu chránené biotopy, vnútrozemské panónske pieskové duny, vresoviská a teplomilné ponticko-panónske dubové lesy na spraši a piesku. A ja sa pýtam, kto tu čo chce pestovať na piesku? A aký medveď sa skrýva na Záhorí? No, žiaden. Žije tu tak isto na tomto území celý zoznam chránených živočíchov, rastie tu celý zoznam chránených rastlín. To tu čítať nebudem. Nemyslím si, že by to tu padlo na úrodnú pôdu, ale štátna ochrana prírody nám hovorí, že je to naozaj cenné územie.
Ďalšie príklady je napríklad brehová vegetácia pri rieke Ipeľ. To sú krásne lužné lesy. Alebo chránený areál Rudava. Opäť sú to brehové porasty, ktoré sa nezmestia do tých katastrálnych chlievikov, v ktorých by ich chcel vidieť minister Taraba. A mnohé takéto cenné plochy, ktoré by padli za obeť takémuto zákonu, sa nachádzajú aj v Národnom parku Slovenský kras. Takže to sa týka ochrany prírody.
Druhým veľkým problémom, o ktorom sa toľko doteraz nehovorilo, ale ja sa teším, že sa o ňom začína hovoriť čoraz viac, je ten stav v našich mestách a obciach. Tento zákon jednoznačne otvára dvere neregulovanému výrubu na všetkých pozemkoch mimo verejnej zelene v obciach a mestách. Mestá a obce môžu kvôli tomu prísť o množstvo dôležitej zelene. V čase klimatickej krízy, keď najmä počas leta čelíme vlnám horúčav, sa zeleň pre nás stáva absolútne strategickým faktorom, ktorý si musíme chrániť, musíme dávať pozor na každý jeden strom, každý jeden prípad potrebujeme riešiť, pretože inak tie letá budú pre nás v tých mestách a obciach neznesiteľné a budú nebezpečné pre ľudí, pre ich zdravie, najmä pre starších ľudí, chronicky chorých ľudí, ale aj tehotné ženy alebo malé deti. To sú skupiny ľudí, o ktorých, ktorými sa zaštiťuje veľmi často táto koalícia. A ja vám hovorím, tento zákon na nich negatívne dopadne. Horúčavy každoročne spôsobujú stovky predčasných úmrtí práve v týchto skupinách obyvateľstva.
Vo výrubových konaniach sa totiž najčastejšie porovnáva, ako aj kolegyňa Dana Kleinert hovorila, až 70 % výrubových konaní hovorí, alebo sa týka práve stromov, ktoré majú obvod medzi 40 centimetrov a 80 centimetrov. Čiže to je presne tá zmena, ktorú by tento zákon prinášal. Okrem toho, že teda takýto zákon by jednoznačne negatívnym spôsobom doľahol na život v mestách a obciach, je to pre nich problém, pre samosprávy problém aj z hľadiska financií. Pretože obce vo výrubových konaniach majú možnosť buď žiadať náhradnú výsadbu, alebo z toho majú príjem, z ktorého potom následne financujú starostlivosť o verejnú zeleň. Takto to jednoducho funguje. Čiže tento zákon, ak by sa schválil, bude mať negatívny dopad aj na verejnú zeleň, hoci minister tvrdí, že nie, že verejnej zelene sa to týkať nebude, no bude. Jednoducho takto vyzerá realita. Bude sa to týkať verejnej zelene a samosprávy sa k tomu začínajú ozývať, z čoho ja mám radosť a teda dúfam, že to tak isto prispeje k tomu, aby ste prehodnotili, ako tento zákon vyzerá.
Ja som počula nejaké odpovede na tieto výčitky aj z ministrových úst, aj teda z rôznych mediálnych vyhlásení, že teda, ja neviem, napríklad stromy na Pasienkoch nepôjdu dole, alebo brehové porasty sa nemajú týmto zákonom rúbať, ani mestám to nemá robiť zle. A ja hovorím, že okej, ale tento zákon to umožňuje. Tak ste ho tak nemali napísať a teraz máte presne tú možnosť ho zmeniť. Ak nechceme, aby dochádzalo k týmto škodám, ktoré sú zjavné, ktoré sú jasné, ktoré sa jednoducho stanú, tak zmeňte tento zákon. Je to teda zásadná zmena aj z pohľadu miest a obcí, nakoľko takýto úbytok zelene nebude nijak kompenzovaný ani v náhradnej výsadbe, ani vo financiách, a teda obec to bude musieť kompenzovať z vlastných zdrojov.
No a tu sa dostávame aj k tomu, čo som už naznačila v predchádzajúcej rozprave, že táto novela je aj v rozpore s európskym nariadením o obnove prírody z tohto roka, z roka 2023, ktorá, konkrétne článok 6, sa týka obnovy mestských ekosystémov, kde sa členské štáty zaviazali k tomu, že zabezpečia, aby v žiadnom veľkom ani v malom meste, či na predmestiach nedošlo do roku 2030 v porovnaní s rokom 2021 k čistému úbytku mestskej zelene a mestského korunového zapojenia stromov. Čiže to, k čomu sme sa zaviazali, to, čo nám nariadenie ukladá a ja som rada, pretože to priamo súvisí s kvalitou života v našich mestách a obciach, je, aby sa rozloha mestskej zelene zvyšovala a nie znižovala, čo bude priamym dôsledkom, ak by sa táto novela prijala.
Ak to teda zhrniem, tento zákon je jednoznačne premárnená príležitosť pomôcť poľnohospodárstvu, pretože v skutočnosti ten dopad nebude taký, ako je zamýšľaný. Aj sme sa tu o tom bavili, že tá pomoc, ktorú poľnohospodári potrebujú, vyzerá inak. Je to zároveň premrhaná príležitosť sfunkčniť aj systém manažmentu chránených území, kde sa tiež musia vysporiadavať s náletovým, teda s odstraňovaním istého typu drevín. Ale toto je premrhaná príležitosť urobiť to funkčne, efektívne, jednoducho tak, aby to malo prínos. A je to zároveň premrhaná príležitosť aj pre mestá a obce, je to priamo negatívny návrh, ktorý negatívnym spôsobom ovplyvní život nás všetkých.
Preto my v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať proti a následne budeme podávať aj pozmeňujúci návrh, ktorý upravuje práve tie problematické časti, lebo rozoznávame v tej diskusii priestor na nejakú zmenu a takto sme sa k tomu postavili. Pripravili sme pozmeňujúci návrh v tom krátkom časovom horizonte, ktorý sme mali. Opäť vyjadrujem tú ľútosť, že musíme opätovne aj v tomto prípade, v neodôvodnenom prípade ísť takýmto zrýchleným konaním. Urobili sme teda maximum práce, aby sme opravili to, čo je najproblematickejšie v tejto novele. A ja pevne verím, že aj keď tento návrh koalícia pravdepodobne nepodporí, že sa ním skúsi aspoň inšpirovať. Aj preto to do parlamentu prinášame.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Ja by som chcela opäť zopakovať, čo sme už dnes povedali viackrát, aj ty si to hovorila Tamara, a to je to, že 70 % výrubových konaní sa týkajú práve stromov s obvodom 40 až 80 cm, čo je presne to, čo sa teraz má vyňať z výrubových konaní. A to je veľmi nesprávny postup, hlavne čo sa týka samospráv.
Pretože ak teda je skutočným dôvodom sprehľadnenie krajiny pre problém s medveďmi, tak naozaj samosprávy nevidia dôvod, aby teda zastavané územia miest a obcí neboli z tejto zmeny explicitne vyňaté, takže tak ako hovorila pani Stohlová, ja by som vás teda chcela upovedomiť na tento jednak problém, ale zároveň aj teda možnosť riešenia, že intravilán môže byť z tejto, z tohto návrhu zákona vyňatý. Inak by sme si mohli jedine myslieť to, že tento výrazne ľahší proces odstraňovania stromov uľahčí proces a ušetrí financie najmä developerom. Ja by som chcela povedať nové Lido napríklad v Bratislave, obrovská plocha. Predstavme si Rázsochy, ktoré, tam vlastne odišlo odtiaľ tisícky stromov. Tie keby sme napríklad v dnešnej, podľa tohto návrhu, nemali nijakým spôsobom nahradené nejakou spoločenskou hodnotou stromov, tak naozaj neviem, kde by sme, kde by sme takto prišli. Alebo máme príklad Drotárska cesta v Bratislave, kde za zhruba 90 stromov sa buď nasadili niektoré nové inde, alebo sme, ako napríklad Staré Mesto samospráva, získali aspoň 75-tisíc eur, ktoré sme dali do iného verejného priestoru. Takto vlastne by sme boli aj bez peňazí, aj bez stromov, a to nie je dobré, dobré riešenie.
Takže dá sa opraviť ešte. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja veľmi pekne ďakujem kolegyni Stohlovej a dodatočne aj kolegovi Hlinovi za to, že veľmi jasnou rečou pomenúvajú, čo sa tu deje. A ja tiež teda nie som odborníčka na zelené témy, nazvem to, alebo na ochranu životného prostredia, ale ako naozaj stačí. A dúfam, že čo najviac ľudí si vypočuje aspoň jeden z vašich príspevkov, lebo naozaj sa stačí na chvíľu na to započúvať, stačí si na päť minút rozkliknúť dokumenty k tomuto zákonu a je úplne evidentné, že je to absolútne pokrytecký zákon, ktorý úplne iné tvrdí, ako naozaj budú tie dopady. A ešte tu evidentne ani vaši vlastní poslanci, ktorí za to pravdepodobne idete zahlasovať, neviete, čo tam vlastne je napísané. Ako úplne že najzákladnejšia vec legislatívneho procesu, tuto sa hovorí o výraznom zjednodušovaní výrubu stromov a dôvodová správa sa tvári, že to nemá žiaden dopad na životné prostredie. Tak to je akoby len úplne že, že najzákladnejšia vec, že evidentne to nemôže byť pravda. Tváriť sa, že dôvodom na zjednodušené vyrúbanie stromov, aby sa nemal medveď kde skryť a umožniť zjednodušený výrub stromov všade, prakticky všade, vrátane miest, vrátanie developerských plôch. Ako naozaj už si ťažko viem predstaviť absurdnejšiu výhovorku a naozaj, naozaj ma mrzí, že s takýmto niečím sa musí Národná rada zaoberať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, spomenuli ste, že pán minister škandalózne chce postihovať ľudí, ktorí majú, alebo ktorí sa nestarajú o svoje pozemky.
Každý z nás má nejaké práva, ale, samozrejme, máme aj povinnosť. A naozaj sa stáva, že v strede nejakej výmery je nejaká časť pôdy, kde majiteľ sa absolútne nestará, postupne to zarastá a tie susedné parcely neskutočne tým trpia. Takže tento krok od pána ministra ja osobne vítam.
Ďalej výrub drevín, bavíme sa o náletových drevinách, ktoré nám vznikli na pasienkoch, na ornej pôde, ktorá sa už nepoužíva ako orná. Vznikli tam v čase, keď poľnohospodárstvo bolo veľmi slabo podporované a teraz sa poľnohospodári nevedia, nevedia zbaviť týchto náletových drevín. Pretože ten okresný úrad, ak sa jedná o extravilán, je tak enormne vyťažený vyčíslením, vypísaním všetkých drevín, zameraním, čo je totálne nereálne. A výmery plôch, či už pasienkov, alebo úrodnej pôdy sa neskutočne zmenšuje, pretože v okolí a po krajoch týchto pasienkov a ornej pôdy tieto náletové dreviny vznikajú a neskutočne sa šíria.
Takže podporujem pána ministra a držím mu palce, aby tento zákon dotiahol do výkonu.
Ďakujem.

Pán poslanec Kvorka. Nie je v sále. Á, ospravedlňujem sa ti, som nezbadal, že si spravodajca.
Nech sa páči, pán poslanec Kvorka, technikom sa ospravedlňujem tiež.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Ja by som sa pozrel na prerokovaný tento materiál, ktorý tu prerokovávame o ochrane prírody troška z pohľadu poľnohospodára. Pretože, samozrejme, o tom, čo všetko hovoríte, že by mohlo vzniknúť, spôsobiť a tak ďalej, tu toho bolo povedané dosť. Ale myslím si, že veľmi málo bolo povedané, aký to má dopad priamo vyčistenie týchto plôch od náletových drevín, kde potom môžeme hovoriť aj o tom, že hľadá útočisko šelma alebo raticová zver, to je pravda. Ale hlavne čo sa mne na tom zákone páči, je to, že týmto zákonom my v podstate získavame pôdu pre poľnohospodárov. Pôdu, ktorú strácame jednoduchým životom, ktorý je v dnešnej dobe taký, aký je a prichádzame o veľké plochy, lány krásne rovné, musíme nahradiť voľačím, pretože chcel by som sa dožiť toho, ja som v poľnohospodárstve robil dvadsať rokov, keby poľnohospodárstvo bolo sebestačné. Výrobu sme mali sebestačnú, teraz keby sme to aj dokázali, pretože mechanizmy a všetky veci na to máme, nevieme to urobiť, pretože na to nemáme plochy.
A toto je cieľom tohto návrhu zákona, aby sme sa dopracovali k tomu, aby mohli tí naši poľnohospodári, obzvlášť tam, kde tými náletovými drevinami sú zasiahnuté plochy, ktoré by sa dali použiť. Nemusí to byť orná pôda. Môžu to byť pastviny, môže sa to použiť aj na dačo iné, ale použije sa to na poľnohospodársku výrobu v tom duchu, že z toho bude potom úžitok, ktorý budeme mať my všetci.

Ďakujem vám veľmi pekne.
Ďakujem aj pánovi poslancovi Megovi, aj pánovi poslancovi Kvorkovi. A ja s vami súhlasím, že v tom poľnohospodárstve máme čím pomôcť a je tam v niektorých prípadoch problematická situácia. A ja zase hovorím, že ak chcel minister riešiť toto, tak ten zákon mal tak napísať. A ono to naozaj ide. My sme sa skutočne na ten zákon pozreli z tohto pohľadu, aby riešil tie problémové situácie v poľnohospodárstve, a tak sme ho aj upravili. To znamená, že ponechali sme tam a upravili sme tie pasáže, ktoré sa naozaj týkajú situácie v poľnohospodárstve, a zároveň sme opravili to, čo negatívnym spôsobom dopadá na iné časti krajiny. Ako sme sa tu napríklad bavili, týka sa to nelesných pozemkov, takže sa to týka napríklad aj ostatných plôch, čo sú väčšinou brehové porasty, rastú práve na takto klasifikovanej pôde, a to jednoducho nie je poľnohospodárska pôda. Čiže my tu nemáme rozpor. Riešme situáciu pre poľnohospodárov, ale zároveň dajme z toho zákona, odstráňme tam tie ustanovenia, ktoré idú v rozpore s ochranou prírody. Lebo potom presne tu vzniká tá debata, že aká je motivácia tohto zákona.
Ak chceme riešiť situáciu v poľnohospodárstve a pomôcť, urobme to, ide to a ide to aj bez toho, aby sme zároveň ohrozili ochranu prírody.
Ja teda potom veľmi rada budem mať s vami aj tú debatu, keď ten pozmeňujúci návrh predložíme. My ho predložíme podľa všetkého ešte na výbore, aby bol presne priestor sa o tom rozprávať, aby bol priestor sa inšpirovať, a aby bol priestor proste opraviť to, čo dnes nie je v súlade s tou motiváciou, o ktorej hovorí minister a o ktorej hovoríte aj vy.
A ja teda veľmi dúfam, že budeme vedieť mať o tom nejakú konštruktívnu debatu a veľmi ju budem vítať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, pár takých poznámok, čo som si značil a možno aj také vysvetlenie pre tých, ktorí vystupovali. No keby som išiel podľa rétoriky bývalého ministra životného prostredia pána Budaja, ktorý tvrdil, že medvede sú vegetariáni a vlastne konzumujú niečo rastlinné, tak vlastne by sme mali čistiť tie kríky, lebo vlastne ten medveď obhrýza tie stromčeky, a tým pádom spôsobuje problémy, hej, keby som išiel podľa rétoriky. To len tak na odľahčenie.
Tak ako povedali niektorí moji kolegovia vo faktickej poznámke, môžem povedať, že táto novelizácia tohto zákona ja osobne, my, vnímam ako minister pôdohospodárstva a vníma to hlavne celý sektor pôdohospodárstva ako jeden z veľmi dobrých krokov pozitívnych, ktorý v konečnom dôsledku pomôže, možno to poviem tak jednoducho, aj zvyšovaním potravinovej sebestačnosti. Zoberte si, že za niekoľko rokov, možno dva, tri, štyri roky dozadu, spätne by sme si pozreli a možno že zistíme, ja tie reálne čísla mám niekde, okolo 40, 50-tisíc hektárov pôdy zarástlo tým, že proste nedochádzalo k tomu čisteniu tých jednotlivých porastov. Napríklad teda trvalých trávnatých porastov, ktoré postupne zarastali a bolo veľmi komplikované pre poľnohospodárov čistiť tieto porasty. Ja chcem opäť na tomto mieste jasne povedať, že tu sa nebavíme o pílení stromov na lesných porastoch, lebo to tu viackrát zaznelo. Nehovorím, že, kolegyňa, od vás, ale viackrát to tu zaznelo. Toto nie je, sa nedotýka lesných porastov.
Chcem povedať, že spomínané vystúpenie pána Hlinu, ktorý tu hovorí o tom, že on jediný hovorí pravdu a všetci tu vo faktických poznámkach klamú. Pán Hlina klame vo svojich vystúpeniach. Škoda, že tu nie je. Ak si pamätáte, asi dvakrát, trikrát povedal k tomu ovocnému sadu, o ktorom som ja hovoril vo svojom vo svojom vystúpení. A ja ako, pokiaľ ja dobre viem, ja som si to dal pozrieť, ak máte ovocný sad, ktorý je zarastený, totálne zarastený, vy ho chcete vyčistiť, tak potrebujete na to súhlas. Momentálne na to potrebujete súhlas. Takže nie je nejaké vyjadrenie pána poslanca Hlinu, ktorý hovoril, vy to môžte bez problémov, bez papiera vyčistiť. To nie je pravda, vy potrebujete na to súhlas, keď máte ten ovocný sad zarastený.
Áno, odpíliť si konárik jeden, ktorý vám rastie na ovocnom strome, môžte bez povolenia, ale nie vyčistiť si, vyčistiť si celý ovocný sad, ktorý je zarastený. A zarastený preto, lebo sa nikto oňho roky nestará a združujú sa v ňom jednak raticová zver, ale aj tie medvede, je to realita. Ja hovorím vlastný prípad, vlastný príklad z regiónu, kde žijem, kde sú takéto zarastené ovocné sady, kde sa táto zver nachádza. A proste ten poľnohospodár to nevie vyčistiť, lebo tak je to legislatívne, administratívne náročné, že proste sa mu to vôbec neoplatí.
A už keď tu niekto hovorí o tom, že tento zákon je chystaný pre nejakých, pre nejaký biznis pre nejakých štiepkarov, tak ja by som doprial každému, kto toto tvrdí, spraviť si spoločnosť a ísť do toho biznisu. A zistí, že z tej štiepky pri tom vyčistení napríklad toho ovocného sadu od toho náletu získa 300, 400 euro, ale náklad na vyčistenie má minimálne 3-tisíc euro. Tak neviem, čo tu niekto ide ako pán Hlina a ďalší, ktorí proste od začiatku až po koniec svojho vystúpenia samá demagógia, urážanie všetkých a samé klamstvo od začiatku až po koniec.
Spomínané to, že pani poslankyňa z Progresívneho Slovenska tu hovorila o tom, že nemáme nejakú záruku v tom zákone, že keď teda sa bude čistiť TTP-čko a ten poľnohospodár to bude čistiť, že si tam tie stromy nechá. Pani kolegyňa, ja som mal tlačovú konferenciu, bol som pozrieť poľnohospodárov, chcem vám v prvom rade povedať, že celá poľnohospodárska obec bez rozdielu, či je to malý, veľký, stredný poľnohospodár aj ekologický, každý víta túto novelizáciu tohto zákona. Ja viem, že to nie je podľa vášho gusta, že vám sa to nepáči, ale táto novelizácia zákona je veľká pomoc pre poľnohospodárov. A ja som bol pozrieť viacerých tých poľnohospodárov, ktorí majú trvalé trávnaté porasty, majú ich zarastené.
Na to, aby to vedeli na základe dnešnej legislatívy vyčistiť, je to pre nich sú to pre nich roky, roky náročné, bojujú z rôznymi mimovládnymi organizáciami, neziskovkami, ktoré sa im nabúravajú do tých konaní na tých úradoch. Ale keď si to, keď sa im to podarilo napríklad niektorým za tých XY rokov, tak pokiaľ tam chová napríklad tie ovce a ja som to videl na vlastné oči, však, samozrejme, že on tie veľké stromy tam nechá na tom poraste, on ich nevypíli, lebo tie ovečky na tom slnku sú schovaté pod tými stromami. Však to sú tie krajinné prvky, ktoré chceme zachovať, ktoré chcú aj poľnohospodári. A je napríklad teraz na nás, na ministerstve pôdohospodárstva, aby sme pri modifikácii spoločnej poľnohospodárskej politiky spravili to, ako to tu už bolo spomínané niektorým kolegom, aby ten poľnohospodár mu neboli zobraté tie peniaze. Lebo teraz, keď má vyčistené TTP-čka, má tam stromy, porasty, veľké košaté stromy, kde sa pod tým schovávajú tie ovečky, tak teraz na základe platnej legislatívy a nariadenia spoločnej poľnohospodárskej politiky je to, že keď snímkuje sa tento porast, vám zvrchu zosnímkuje lietadlo, tak vám spraví veľkú kružnicu na základe tej koruny, a to vám vyčlení z toho, na to nedostanete tú dotáciu. Ale tie ovečky sa pasú aj pod tými stromami. Toto chceme teraz zmeniť, v rámci tých krajinných prvkov. Každý normálny poľnohospodár chce mať tieto prvky, tieto stromy a rôzne iné veci, ktoré sa nachádzajú na tých trvalých trávnatých porastoch, ich tam chce mať.
A to je presne aj príklad toho, čo sme tu spomínali. Že niektorí kolegovia z opozície tu vo veľkom deklarovali, že musíme vracať, že poľnohospodári napríklad z roku 2021 musia vracať finančné prostriedky. Viete, prečo musia vracať finančné prostriedky? Práve preto, lebo že nemôžu čistiť tieto porasty a nečistia ich a vznikajú im zárasty. Keď v roku 2021 poľnohospodár si dal žiadosť o priame platby a dostal priame platby na základe žiadosti, a v priebehu druhého alebo tretieho roka mu došlo k snímkovaniu, lebo my máme povinnosť toto na základe európskej legislatívy, snímkovať, tam to vychádza asi každé tri roky postupne.
A keď ten poľnohospodár v tom ´21 roku nevbehol do vzorky, lebo vzorku máme zhruba 7,5 %, ktorú musíme fyzicky kontrolovať na mieste a spadol medzi tých ostatných do 100 %, tak on to, čo si deklaroval, to aj dostal priame platby. Ale potom následný rok sa robilo snímkovanie aj v jeho prípade a postupne PP-ačka toto vyhodnocuje a zistila, že to čo si deklaroval, nie je pravda, lebo tá výmera napríklad tej parcely, ktorá má 10-tisíc metrov štvorcových, má v skutočnosti iba 9-tisíc metrov štvorcových, lebo do toho mu zasahujú tie zárasty, tie kríky, tie porasty, ktoré nemôže efektívne čistiť, lebo má s tým problém. Lebo to nevie legislatívne rýchlo vykonať, robí mu to problém, a preto musí vracať finančné prostriedky.
A ešte by som, ešte by som povedal, že keď sa bavíme o tom, že tu tvrdíte teraz všetci, že nie je, že je možné v nejakom zastavanom území, pán poslanec Hlina tu používal nejaké sídlisko z Bratislavy, nepamätám si, ktoré to bolo, ako vo veľkom tam pôjde teraz výrub. Ja neviem, ja som si to prečítal, dal som si to aj pozrieť a v tom zákone, v tej novelizácii sa súhlas na výrub drevín vyžaduje, ak drevina rastie v zastavanom území obce. No neviem, pani kolegyňa, že či, neni som právnik zase, ale pokiaľ je tam definícia, že ten, že toto sa len dotýka poľnohospodárskej pôdy, trvalých trávnatých porastov, ovocných sadov a vinohradov a bavíme sa o tom, že súhlas sa vyžaduje naďalej pri zastavanom území obce, tak ja neviem potom, o čom sa tu vlastne vôbec rozprávame.
Takže ja som potreboval vystúpiť, lebo je to dobrá novelizácia, poľnohospodári, ovocinári, vinohradníci, všetci po tom volajú, konečne to bude môcť tu normálne fungovať, nebudú sa do toho nabúravať rôzne mimovládne organizácie, ktoré toto celé, tieto procesy budú zdržovať. Chcem vás uistiť, že tu nikto nejde rúbať nejaké lesy na základe tejto novelizácie, a nikto tu nejde rúbať niekde v zastavanom území, niekde v Petržalke tie stromy, ktoré sa na tom sídlisku nachádzajú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán minister, za vystúpenie. To je korektné, ak predkladateľ reaguje a spôsobom, že je možné na neho reagovať.
Takže to by som chcel oceniť. Vy ste sa sústredili na tú časť dôvodov, ktoré hovoria o pomoci poľnohospodárom, o tom, že treba vyčistiť nejaké, nejaké pozemky, len teda moja otázka znie, že prečo v skrátenom legislatívnom konaní. Lebo chápem, že tie medvede môžu mať ten aspekt naliehavosti, že už s tým treba niečo robiť, ale, ale teda ak je účelom toho návrhu umožniť poľnohospodárom efektívnejšie využívať ich pozemky, dobre, je to legitímny cieľ. Môžme sa baviť o tom, že to, ako je návrh napísaný, či napĺňa ten cieľ, a či nemá aj bočné efekty, ktoré nie sú takto deklarované. Ale myslím si, že tam nie je žiadny dôvod na to, aby takýto návrh bol prerokúvaný v skrátenom legislatívnom konaní, akým spôsobom o ňom dnes rokujeme.
A pokiaľ ide o ten aspekt medveďov, no tak prečo, prečo je tam tých, ten obvod 80 cm, lebo tak ako chápem, že v krovinách, ale v stromoch do 80 cm, tam mi nejako uniká ten zmysel ochrany pred medveďom. Že sa zvýši objem stromu, ktorý možno vyrúbať bez povolenia, prečo intravilán, lebo intravilánu sa to týka, to nie že intravilánu sa to netýka. Z čoho vyplýva, že intravilánu sa to netýka? Intravilánu sa to týka, nebude sa to týkať verejnej zelene, ale keď developer bude chcieť stavať, tak už nebude musieť žiadať o súhlas na stromy do obvodu 80 cm. Tie si bude môcť len tak vyťať. Nebude musieť mať náhradnú výsadbu, alebo nebude musieť za to zaplatiť, obec nebude mať peniaze na to, aby zveľaďovala zeleň, alebo vysadila zeleň. A tá náhradná výsadba nebudem mať zmysel, pokiaľ tam to pravidlo 80 cm bude platiť.