12. schôdza

Poslanec Kvorka.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pani poslankyňa, ja som vás pozorne počúval a ja by som zhodnotil asi z pohľadu prijímania tohto, tohto zákona, že cieľom toho návrhu je aj vyčistiť plochy od týchto náletových drevín. Kde v podstate, tak ako je povedané, sa zdržuje tá raticová zver aj šelmy. Šelmy, ktoré v podstate zmenili svoje správanie, a to je, to je pravda, a to je skutočnosť. Viete, dakedy sme chodili sa pozerať na medveďa, lebo bolo dačo, ako keby sme išli teraz si kdesi do rakety sadnúť, prišli sme kdesi do bane, konkrétne u nás, ja bývam v národnom parku v treťom ochrane pásma vo Veľkej Fatre. A prikrmovali sme tie medvede tam a tie medvede na nás neútočili, oni sa nažrali a odišli preč. Čiže zmenili svoje správanie a na základe toho je potrebné urobiť aj takéto úpravy, ktoré sa týkajú zásahu do náletovými drevinami zasiahnutých plôch. Čo sa týka rozmeru a plochy, ktorú ideme na robiť a dať do poriadku, na základe týchto vecí si treba uvedomiť, že to nie je len môj vlastný pozemok, moja záhrada, alebo moje voľajaké dedičstvo. Ale to sú veľké plochy niekoľko stovák hektárov až tisícov. Až tisícov hektárov, ktoré sú teraz jednoducho nie možné použiť na to, čo som hovoril v predchádzajúcom vystúpení, pretože tej pôdy nám naozaj ubúda a my potrebujeme tú pôdu kdesi získavať. Čiže ďalšia vec, ktorá sa prijatím tohto zákona urobí, že sa znižuje určitá byrokracia pri tomto čistení týchto pozemkov.

S reakciou na faktické, poslankyňa Kolíková.

Ďakujem pekne. Áno, ďakujem veľmi pekne za opravu od pána poslanca Hazuchu. Mýlila som sa, takže to má, ďakujem za opravu, samozrejme, že je to obvod kmeňa, to bola chyba pri prejave, ale naozaj len mýlka. Takže áno, je to, samozrejme, zo 40 na 80 cm obvod. Ale v tomto máme všetci jasno, takže myslím, že aj vy sám ste to, ste to vnímali, že takto som to myslela. Len som sa pomýlila pri prejave.
A teraz tie vaše reakcie, ktoré zazneli. Ja sa dovolím, sa teraz sústrediť na tie z koalície, lebo tie reakcie z opozície, tam to bola zhoda. Ale s výnimkou teda teraz posledného vyjadrenia od pána poslanca Kvorku sme sa sústredili na to odôvodnenie smerom k poľnohospodárom, ale tak ako aj povedal pán poslanec Dostál. Samotní poľnohospodári vnímajú, že je dôležité, aby sa k tomu vyjadril orgán ochrany prírody. Vnímajú, že je to dôležité. Že jednoducho, tie dreviny, kroviny môžu byť dôležité a teraz už dám teda bokom aj vietor, voda, a čo nám môžu tieto spôsobiť, ak bez akejkoľvek kontrolu budeme vyrubovať tieto dreviny a kroviny.
Ale jednoducho môžu byť významné aj pre vtáctvo a pre iné zvery. Nie tie, ktoré vy ste uviedli, že sa ich teda ľudia boja a dám bokom túto celú rozpravu, ktorá je k medveďovi, ale jednoducho, oni sami poukazujú na to, že tu treba normálnu odbornú debatu.
Takže ja sa preto pýtam, že aký zhon a nijakým spôsobom neobstojí, že niekto sa o to nestaral, tak teraz proste musíme zväčšiť ten obvod. Jednoducho keď nedáme tým poľnohospodárom nejakú aj pomoc, aj finančnú a k tomu by sa mal vyjadriť pán minister aj pôdohospodárstva. Tak to proste nezvládnu, aj keď to dáme na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pokračujeme v rozprave, pán poslanec Dostál, pripraví sa poslanec Pročko.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Pán poslanec Hazucha povedal, že opozícia si vždy niečo nájde, čo sa, čo sa dá zneužiť. Ja si myslím, že to tak nie je, je, samozrejme, že povinnosťou opozície kontrolovať vládu, kritizovať, keď robí niečo zlé, ale nie je to tak, že by opozícia vždy bola za každú cenu proti. Aj, aj v tomto volebnom období už bolo viacero zákonov, za ktoré zahlasovala celá opozícia alebo tá, alebo oná časť časť opozície, tak myslím si, že snažíme sa posudzovať návrhy, ktoré predkladáte podľa, podľa obsahu, podľa toho, či ich vnímame ako dobré, alebo zlé a tuto vidíme, vidíme problémy. A ten základný problém je, je to zdôvodnenie a spôsob prerokovania. To zdôvodnenie s tými medveďmi, to asi naozaj že nemyslíte vážne, v kontexte hovorím teraz skráteného legislatívneho konania, lebo asi nikto nespochybňuje, že áno, je to nejaké prostredie, kde sa pohybujú medvede, kde, kde sa môžu skrývať, ale že naozaj, že ideme riešiť problém medveďov skráteným legislatívnym konaním, v ktorom umožníme rýchlejšie výruby, jednak krovia, väčších kríkových porastov, ale aj stromov, teda že zväčšíme obvod zo 40 na 80 cm. A nebude sa tam vyžadovať, vyžadovať súhlas, lebo to, to naozaj tam ten bezprostredný súvis jednak nie je, a jednak aj keby bol, tak to nie je zase taká naliehavá vec, že nám tu zo dňa na deň vyrástli kríky do 100 m² a stromy s obvodom 80 cm a potrebujeme skrátené legislatívne konanie.
A teda keby som pokračoval v tej argumentácii, no áno, cez kríky sa môžu medvede približovať k ľudským obydliam alebo k miestam, kde sa ľudia zdržujú. Ale zase však aj tie kukuričné polia sú takým priestorom, cez ktoré sa približujú, tak teraz čo, ideme v skrátenom legislatívnom konaní prijať nejaký zákon, ktorým zakážeme pestovať kukuricu, alebo, alebo čo? Lebo tak to potom môže byť tiež, tiež logické opatrenie. Alebo vyrúbeme lesy, ktoré, ktoré susedia bezprostredne s obcami? Lebo niektoré obce, končí obec a začína les, alebo tá hranica dokonca je aj inde. No a teraz bude to dôvod, aby, aby sme okrem kríkov povytínali aj stromy a vytvorili nejaký koridor, ja neviem koľko metrov okolo okolo obcí? A až, dobre teda, bude ten zákon predpokladám že schválený, však máte na to dosť hlasov a potom sa premietne do reality, že, že budú vyrúbané, vyrúbané tie kroviny v okolí, kde sa môžu zdržiavať tie medvede a raticová zver, ktorá robí škodu na poliach a na záhradách a vo vinohradoch a v ovocných sadoch. Čo si myslíme, že potom bude? Že potom, potom tie medvede nebudú chodiť do ľudských obydlí a do blízkosti ľudských obydlí, lebo nebudú mať kríky, tak sa proste budú báť prejsť a neprídu, keď budú mať pocit, že je tam nejaká potrava, do ktorej, do ktorej môžu ísť? No, ja neviem, tak možno budú lepšie viditeľné, ale, ale nepredpokladám, že nastane situácia, že, že vyrúbu sa, vyrúbu sa kríky a teraz medvede si povedia, á, nie sú tam kríky, tak nebudeme už chodiť do tých, do tých obcí a miest.
Alebo že tá raticová zver, ktorá ide požierať úrodu alebo, alebo na poliach, alebo, alebo vinič, no tak, no tak si povie, nemám sa tam ako dostať dostať cez kríky. A opäť ja nespochybňujem, že to môžu byť opatrenia, ktoré sú žiadúce, napríklad zjednodušiť výrub kríkových porastov v niektorých, v niektorých takýchto lokalitách alebo typoch lokalít. Ale som si istý, že toto nie je dôvod, nie je dôvod na, na skrátené legislatívne konanie.
A to skrátené legislatívne konanie má za následok, že sa, že sa nedokáže, nedokážu posúdiť všetky aspekty a všetky súvislosti, lebo áno, sú tam aj tie vtáky, o ktorých hovoril už, už pri skrátenom legislatívnom konaní a dokonca už pri tom predchádzajúcom návrhu pán poslanec Hlina. Hovoria o tom ornitológovia, komora hovorí poľnohospodárska, že, že áno, aj krovinaté porasty sú prirodzeným prostredím pre niektoré zvieratá, nielen zvieratá, ktorých sa chceme zbaviť, lebo nás ohrozujú a bojíme sa ich, ako medvede, alebo robia hospodárske škody ako raticová zver, ale napríklad aj, aj tie vtáky, hej? A ak je nejaký systém, že, že sa povedzme povoľuje výrub, tak možno tam napríklad zohľadniť to, že v akom vegetačnom období sa príroda, príroda nachádza. Že či, či prípadný výrub môže mať za následok ohrozenie, ohrozenie hniezdísk. Teraz keď to bude na voľno, tak nič také sa zohľadňovať nebude, alebo nebude, nebude musieť.
Ďalší aspekt je, že tá argumentácia aj diskusia sa viac už teraz sústreďuje na, na tému, že treba pomôcť poľnohospodárom, lebo oni majú zanešvárené zakríkovatené pozemky, kde by mohli byť pastviny, alebo kde by mohli pestovať pestovať plodiny. Len potom mi uniká ten súvis, súvis s tými medveďmi a uniká mi tá naliehavosť, lebo, lebo opäť toto môže byť že legitímny, legitímny zámer. A ak to naozaj je taký problém, čo by sme sa možno dozvedeli, keby bolo medzirezortné pripomienkové konanie, a keby sa k tomu mohli, mohla vyjadriť verejnosť, aj dotknutá verejnosť, keby sa k tomu mohli vyjadriť poľnohospodári, ochranári, ornitológovia, samosprávy, k tomu sa ešte dostanem. Len nemáme tu medzirezortné pripomienkové konanie, tak môžme diskutovať na úrovni, že niečo sme si naštudovali, alebo niekto poslal nejakú informáciu pánovi poslancovi Pročkovi a, a pán poslanec Hazucha má nejakú inú osobnú, osobnú skúsenosť. Tak ale to asi nie je optimálny spôsob, aby sme menili legislatívu a takto zásadným spôsobom len na základe nejakých osobných dojmov alebo nejakých náhodných, náhodných skúseností.
Pán poslanec Takáč tu hovoril o tom, a teda zaznelo to od viacerých, že však nebudú sa snažiť napríklad chovatelia oviec úplne zlikvidovať stromy, ktoré sú na tých pašiach, lebo veď to je pre tie ovečky tieň, veď tak by sa správali nelogicky, keby to robili.
Na druhej strane tu ale zaznieva argument, že, že ale potom na to nemôžu brať dotácie, lebo keď sa to, keď sa to vyfotí, a teda je tam, prekrýva to koruna stromu, no tak, tak to nie je pôda, ktorá, na ktorú sú spôsobilí poberať dotácie. Tak to by som, lebo teda nie celkom tomu rozumiem a rád by som tomu rozumel, že robí sa toto opatrenie na to, aby to poľnohospodári mohli vyčistiť vrátane, vrátane takýchto stromov, aby mohli poberať dotácie aj na tú plochu alebo, alebo nie. Alebo sa to robí s očakávaním, že však poľnohospodári to nepovytínajú, lebo však veď pre ovečky je dobré mať, mať tieň.
Nedostal som dosiaľ odpoveď na, na otázku, že prečo aj stromy, keď sú, keď je, keď je problém s kríkmi, dobre, kríky, v kríkoch sú medvede, v kríkoch je, v kríkoch je raticová zver, treba, treba vyčistiť povedzme poľnohospodárske pozemky od zarastenia kríkmi, krovinatým porastom, ale prečo, prečo sú, prečo je tam aj zväčšenie obvodu stromov zo 40 na 80 cm. Lebo tam asi neplatí celkom ten argument, že, že nejako v nejakom lesíku zrovna do 80 cm sa skrývajú medvede. Teda do 40 metrov, či do 40, pardon, centimetrov, samozrejme, obvodu. Tam to by sme vedeli vyriešiť, ale problém je zrovna medzi tými 40 a 80 cm, tak to ideme nafúknuť. Lebo môžete to považovať za konšpiráciu s tými, s tými štiepkami, ale keď sa to v minulosti uvoľnilo, lebo v minulosti nastal raz ten posun, trvalo to asi 8 mesiacov. A teda veľmi sa rozmohlo, rozmohla ťažba, ťažba štiepky v tom období a bolo to potom aj pod vplyvom kritiky zmenené. Čiže keď, keď ja som teda aj na výbore hovoril s pánom ministrom Tarabom a pýtal som sa ho na to, tak on no však my sa iba vraciame k tomu, že tých 80 cm obvod tu bol, ale nie, to nie je pravda. 80 cm tu nebol, resp. bol tu, bol tu 8 mesiacov od 1. januára 2014 do 1. septembra 2014 a predtým tam bolo 40 cm a potom tam bolo 40 cm. Čiže tu sa nevraciame k niečomu, čo tu osvedčene fungovalo dlhé roky, ale niečo, čo bol nejaký pokus presadiť v roku 2014. Presadilo sa to na pár mesiacov a potom to bolo opäť, opäť zmenené.
Čiže moja otázka je, a teda neviem, či na ňu dostanem odpoveď, ale rád by som na ňu dostal odpoveď, že prečo, lebo nemusím úplne súhlasiť s tou logikou tých krovinatých porastov a nezdá sa mi to dostatočné, už vôbec nie na skrátené konanie, ale, ale dobre, tam vidím nejakú logiku. Ale tie stromy s obvodom, obvodom 80 cm, že prečo tam má byť, má byť ten problém, keď to roky funguje na úrovni 40 cm obvodu.
No a z môjho pohľadu zásadný problém je problém intravilánu, problém zelene v obciach, špeciálne, špeciálne v mestách, kde teda, aby som nebol obvinený, že ako tomu úplne nerozumiem, tak nehovoríme o verejnej zeleni. Hovoríme o tom, že niekto bude na námestiach vytínať, vytínať stromy do 80 cm, ale hovoríme o miestach, kde, kde zeleň existuje, ktoré nie, nie sú verejnou zeleňou, a teda najmä o tých, kde sú nejaké, nejaké developerské projekty. A existencia zelene nie je prekážkou pre výstavbu, len je potrebné splniť nejaké podmienky, za ktorých, za ktorých tú zeleň možno, možno vyťať a potom je potrebná nejaká náhrada, či už vo forme náhradnej výsadby, alebo vo forme, vo forme nejakých, nejakých poplatkov obci, samospráve, ktoré, ktoré samospráva potom má využiť na výsadbu novej zelene alebo zveľaďovanie, zveľaďovanie novej zelene.
Ak bude schválený tento zákon, tak veľmi veľká časť tej zelene, ktorá dnes podlieha povoľovaciemu konaniu a ktorá, ak je povolené, povolený výrub, má za následok to, že buď developer zaplatí obci, alebo, alebo urobí náhradnú výsadbu. Tak o toto, o toto prídeme. Dokonca podľa tých odhadov väčšina tej zelene, ktorá podlieha povoľovaciemu konaniu, nejakých 70 % tu hovorila pani poslankyňa Kleinert, má rozmery do, do 80 cm obvodu. Takže, takže vlastne toto nám vypadne zo systému, to bude možné možné vyťať na voľno. A developeri, ktorí to riešia tým, že zaplatia poplatok, ten poplatok nebudú, nebudú platiť. Čo teda z pohľadov developerov je iste, iste vítaná vec, lebo im to nielen zjednoduší administratívu a zrýchli tie procesy, čo by asi nebol problém pre nikoho, ale aj teda znamená to, znamená to úsporu pri výstavbe. Ale pre obce a mestá to znamená znížené, znížené príjmy. Toto, toto je napríklad vec, ktorá by mohla a mala byť vyčíslená vo vládnom návrhu zákona alebo v akomkoľvek návrhu zákona, lebo sa to negatívne dotkne príjmov, príjmov samospráv. A aj preto napríklad bolo žiadúce, aby sa o takomto návrhu zákona rokovalo v riadnom legislatívnom procese, aby sa napríklad k tomu mohli vyjadriť Združenie miest a obcí Slovenska a Únia miest, aby, aby mohli povedať svoj názor, že dobre, je to v poriadku, nevidíme v tom žiadny problém alebo, naopak, takto nie. Ale žiadne medzirezortné pripomienkové konanie nebolo, tak možno to zachytí nejaký primátor alebo, alebo starosta a individuálne sa k tomu vyjadrí, ale keď pôjdeme týmto tempom, no tak predpokladám, že do konca týždňa je ten zákon schválený a väčšinou si to primátori a starostovia uvedomia a zaregistrujú, až keď už bude zákon, bude zákon schválený.
A druhý problém pre tých developerov, ktorí sa rozhodnú pre náhradnú výsadbu, je, že tá náhradná výsadba nebýva obvykle rozmerov nad 80 cm obvodu. To bývajú, to bývajú menšie, menšie stromčeky, a teda keď to bude do 80, tá náhradná výsadba realizovaná formou formou stromov do 80 cm obvodu, tak tu bude môcť developer, ak, ak sa mu to nebude pozdávať, alebo bude mať na to nejaký dôvod, odstrániť, odstrániť kedykoľvek bez, bez akéhokoľvek, akéhokoľvek problému, lebo to je, ako keď tie kroviny, kroviny povytína.
A takže ja sa pripájam k tým poslancom, ktorí vyjadrili poľutovanie nad tým, že tu nie je pán minister životného prostredia Taraba, lebo mňa by tiež zaujímalo, že o čom je možné sa baviť v druhom čítaní. Či napríklad je možné sa rozprávať o tom obvode stromov, alebo je možné napríklad aspoň odlíšiť intravilán a extravilán, lebo ak naozaj že ide o medvede a ide o poľnohospodársku pôdu, tak nemusí byť nevyhnutným dôsledkom toho, že sa zjednoduší výrub stromov v mestách pri, pri výsadbe. Ak, ak to je aj zámer, hej, že chceme vyjsť v ústrety developerom, tak, tak zjednodušíme im situáciu, ušetríme im peniaze, bude to na úkor samospráv, na úkor zelene v mestách a obciach. Tak potom to treba priznať, ale, ale toto je napríklad vec, ktorá by ma naozaj veľmi zaujímala, či, či je tam priestor pre to, aby napríklad nejaký pozmeňujúci návrh zaznel, ktorý by vyňal zeleň v intravilánoch alebo nejako inak definovanú zeleň v intravilánoch z tohto, z tohto navrhovaného legislatívneho režimu, teda zväčšenia toho obvodu na 80 cm.
A myslím si, že toto je návrh, o ktorom, o ktorom by bolo potrebné ešte dlhšie hovoriť v rámci, v rámci aj parlamentu, aj mimo parlamentu, preto by som chcel na záver svojho vystúpenia podľa §73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady navrhnúť, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Čiže to je návrh, ktorý neznamená, že už sa o tomto nebude rokovať najbližších šesť mesiacov. Len myslím si, že ak sa má o takomto návrhu rokovať, tak by bolo korektné, aby ho navrhovateľ dopracoval, a aby šiel riadnym legislatívnym procesom vrátane medzirezortného pripomienkového konania a potom neskráteného legislatívneho konania na pôde parlamentu.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické.
Prvý poslanec Ledecký.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Ja by som chcel reagovať na niekoľko vecí. Prvá vec, tie náhrady, ktoré sa dávajú obciam, tak taká skúsenosť, keď sa stavia u nás diaľnica, tak tie obce v našom regióne, každá jedna obec dostala za ten výrub drevín cca 2 milióny slovenských korún. Ale s tým, že tie peniaze musela použiť na náhradnú výsadbu. To znamená, že tá spoločenská hodnota musela sedieť, každý si musel urobiť k tomu projekt. To znamená, že tie, tie peniaze sa neminuli na nejaký iný účel, ale naozaj boli použité, aby tá zeleň, ktorá ubudla, aby na nejakom inom mieste v danom katastri sa vysadila nanovo.
Ale ja by som chcel priblížiť na katastri našej obce a nie sme v regióne nejakí výnimoční, ale tie okolité obce v regióne sú rovnaké, že o akú zeleň sa jedná. Tak v našej obci sú, 80 % tejto zelene tvoria brehové porasty, kde drvivá väčšina je v správe povodia Bodrogu a Hornádu, aj na vlastníctve pozemkov Bodrogu a Hornádu. Jedná sa väčšinou o tie stromy do tých 80 cm a mám obavu, naozaj mám vážnu obavu, že keď si pomyslím na personálne obsadzovanie týchto riadiacich funkcií, že tie brehové porasty budú, budú úplne vyrezané. A 20 % tvoria nálety, ktoré sú pri lesoch a keďže u nás bola komasácia, tak veľká časť týchto náletových drevín sa zaradila do toho lesa a dneska sú to už lesy.
Čiže ja mám naozaj veľkú obavu nie o developerov, že niečo budú u nás stavať, bodaj by, ale skôr obavu o to, že je to namierené naozaj na drevársky biznis, štiepku alebo neviem, kde všade také drevo možno použiť.

Poslanec Čaučík.

Ďakujem pekne, pán poslanec Dostál. Vyjadrili ste sa k viacerým aspektom tejto novely zákona. Preto aj ja zareagujem na viaceré veci z vášho prejavu. Myslím si, že je určite na mieste riešiť výrub náletových drevín na trávnatých porastoch mimo zastavaného územia obcí. Otázne sú možno pozemky, ktoré sú vedené ako ostatná plocha alebo orná pôda, alebo je tu rôzna situácia na Slovensku. Intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine južného Slovenska nám nelesná drevinová vegetácia často zúfalo chýba, a tam by sme uvítali mať aj prísnejšie nastavené pravidlá. Negatívnom, negatívnym efektom tejto novely ako ste spomínali, môže byť to, že sa uľahčia pravidlá pre výrub v urbánnych oblastiach. Je preto teda potrebné odlíšiť intravilán a extravilán. Úplne s vami súhlasím, že takéto veci by sa nemali riešiť cez skrátené legislatívne konanie, lebo ten problém je komplexný. Riešime ho pre celé Slovensko a toto riešenie je paušálne. V dôvodovej správe je uvedené, že návrhom zákona sa sleduje zabezpečenie sprehľadnenia krajiny, čo možno považovať za významné preventívne opatrenie na zníženie nebezpečných stretov človeka s medveďom. Aj keď to určitý argument je, je veľmi slabý na skrátené legislatívne konanie. V tomto ale vidím veľký problém, že táto novela sa vzťahuje na celé územie Slovenska a nielen na územie výskytu medveďa hnedého. Nemôže to byť teda dostatočný argument.
Bolo by lepšie, keby sme to nešili horúcou ihlou, ale naozaj by sa vrátila do normálneho legislatívneho procesu táto novela. Majú do toho čo povedať poľnohospodári, lesníci, ochranári aj samospráva.