12. schôdza

Dobrý deň, vážené dámy, vážení páni, pán predsedajúci, pani ministerka, myslím si, že ku tomuto návrhu zákona o ÚRSO sme sa už viackrát bavili, vystupujem tu už tretíkrát a vyjadril som mnohé z našich obáv. Niektoré sme si vydiskutovali aj na výbore, je škoda, že pani ministerka v predchádzajúcej rozprave nereagovala na niektoré moje vyjadrenia, kde potom štátny tajomník ich dovysvetľoval, takže niektoré veci je možno dobré si vydiskutovať aj v tomto pléne.
Zároveň mi dovoľte povedať, že cieľom tejto úpravy je v súlade s avizovaným zámerom návrhu, alebo teda takto, že chcel by som, chcel by som dať pozmeňujúci návrh a teraz poviem odôvodnenie.
Tento, cieľom úpravy je v súlade s avizovaným zámerom návrhu limitovať úpravu len na mimoriadnu situáciu. Z tohto dôvodu sa vypúšťajú body, ktoré vytvárajú predpoklad pre rozšírenie kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nad rámec mimoriadnych situácií. Body konkrétne umožňovali ÚRSO, týka sa to bodu 1 a 2, významne zasahovať do ceny dodávok plynu pre teplárenský priemysel aj mimo akútnych mimoriadnych situácií. Takáto úprava nie je v súlade s uvedeným zámerom a ide nad jeho rámec. V kombinácii so skráteným legislatívnym procesom je preto náležite tieto body vyňať.
Teraz dovoľte, pán predsedajúci, zastaviť čas, idem prezentovať pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že pozmeňujúci návrh predkladáte tak, že skončíte potom svoje vystúpenie, čiže odôvodnite ho najprv. Aha, dobre, tak jasné. Ďakujem.

Štefunko, Ivan, poslanec NR SR
Musím sa stále učiť. Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefunka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 292. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 292.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
1. V čl. I sa vypúšťa bod č. 4.
2. V čl. IV sa vypúšťa bod 8.
Ostatné novelizačné body v čl. IV sa primerane prečíslujú.
Skončil som môj návrh a na záver prajem premiérovi Ficovi skoré uzdravenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku.
Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chcem sa opýtať, či pani ministerka chce zaujať, nechce. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, tlač 282.
Nevidím pána ministra Tarabu. (Reakcia z pléna.). Aha, tak dám dvojminútovú prestávku, kým sa vráti pán minister Taraba, aby mohol uviesť vládny návrh zákona.

(Krátka prestávka.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán minister sa už dostavil, takže ho teraz požiadam, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a poprosím aj spravodajkyňu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyňu Zuzanu Matejičkovú, aby tiež zaujala miesto určené pre spravodajcov.
V utorok 14. mája neukončil svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásený pán poslanec Pročko. Chcem sa ho opýtať, či chce dokončiť svoje vystúpenie.
Poďte, nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 282.)

Ďakujem veľmi pekne. Milé kolegyne, milí kolegovia, chcem teda ešte zopakovať to, čo som hovoril pred viacerými dňami, pretože uplynul odvtedy čas.
Tento zákon nie je v prospech občanov, tento zákon je v prospech ľudí, ktorí chcú zarobiť na drevnej, drevnej hmote, ktorú opäť budeme vyvážať niekde vonku. Som o tom hlboko presvedčený, pretože v tomto zákone zvyšujeme alebo navyšujeme výrub stromov, ktoré majú v stotridsiatich centimetroch objem 80 cm. Trvalé trávnaté porasty tu niektoré rástli vyše 100 rokov a na týchto plochách sú naozaj už lesy. To už nie sú kríky, to už nie sú malé plochy, to už nie sú nejaké malé dreviny. Toto je spôsob, ako môžeme naozaj tieto lesy vyťažiť a zarobiť na drevine. No nie my, ale niekto.
Je veľmi dôležité povedať, že každý jeden občan Slovenskej republiky má teraz právo si svoje trvalé trávnaté porasty vyčistiť, ako chce. Ako chce. Ja som to urobil za dva mesiace, za dva mesiace mi to trvalo, pán minister. Dva mesiace, odkedy som dal žiadosť. Musel som, samozrejme, nechať na tých trvalých trávnatých pozemkoch stromy, ktoré mali nad, vo výške 130 cm objem väčší ako 40 cm. To je zhruba, pre divákov, to je zhruba asi takto. (Rečník naznačil rukami veľkosť.) Teraz ideme rúbať stromy, ktoré majú zhruba objem takýto. (Rečník naznačil rukami väčšiu veľkosť.) A z toho sú už naozaj pekné dosky. Ale vrátim sa k tomu, že naozaj vieme a občania majú legislatívne možnosti na to, ako si vyčistiť svoje trvalé trávnaté porasty, ak chcú na tých trvalých trávnatých porastoch chovať ovečky, chovať kravičky, prípadne tam chcú na tých trvale trávnatých porastoch mať lúku, ktorú budú kosiť a z tej budú mať seno, ktoré môžu predávať. Ja nie som presvedčený o tom, že by trval trávnaté porasty na pozemkoch, ktoré patria štátu, niekto vyčistil kvôli tomu, aby sme tam chovali ovečky, aby sme tam chovali kravičky a aby sme tam mali lúku.
Žiaľbohu, do tohto zákona spadajú aj také oblasti, lebo tento zákon hovorí, že vyčistíme trvalé trávnaté porasty, aby sme videli medveďa, tak do tohto zákona spadajú aj oblasti, kde vôbec sa medveď ani nenachádza, ale môžte si niekde pri Komárne vyčistiť krásne veľké stromy, teda nie my, ale, ale hlavne štát. Lebo opakujem, budem to opakovať stále, občan na svojich pozemkoch si môže trvalé trávnaté porasty vyčistiť sám. Vľmi legálne a nie je to, žiadne dva-tri roky vôbec to netrvá.
Určite je potreba zbadať medveďa. Ale vy, čo ste z dedín, vy, čo ste z, vy, čo ste z vidieka, viete, že na tomto vidieku sa tie trvalé trávnaté porasty nachádzajú za dedinou. No a na týchto trvale trávnatých porastoch sú niekde náletové plochy, ale to sú v drvivej väčšine, v drvivej väčšine súkromné pozemky, ktoré občania, ktoré občania nečistia a majú na to dôvod, prečo si to nečistia. Je to súkromný majetok a ja nechcem, aby mi štát zasahoval do môjho, do môjho majetku. Keď tam chcem mať na tých trvale trávnatých porastoch les, čo mám na to právo... (rečník na chvíľu zmĺkol), ja mám na to právo ako občan, no tak tam budem mať les. Ja nechcem, aby mi štát diktoval, že teraz treba tieto stromy vypíliť. Ale viete, tie stromy zostanú mne. Tu sa jedná naozaj o štátne, štátne plochy, na ktorých bude niekto zarábať.
Pán Malatinec tu hovoril o tom, že ľudia si chcú vyčistiť ornú pôdu. No, ja v mojom okolí, v mojom okolí nepoznám, nepoznám naozaj, žeby niekde bola zarastená orná pôda. Všetku ornú pôdu, ktorú obhospodarujú a chcú obhospodarovať, tak si poľnohospodári vyčistili. Tu sa naozaj jedná len o trvalé trávnaté porasty, ktoré sú zarastené náletovou drevinovou hmotou.
Viete, keď v minulosti ste videli tie vlaky, ktoré išli do zahraničia plné dreva, nášho dreva, tak teraz to bude, teraz to bude možno ešte aj viac, pretože je obrovské množstvo trvale trávnatých porastov, na ktorých sú teraz stromy, ktoré majú vo výške meter tridsať väčší obvod ako 40 centimetrov. Sú tam stromy, ktoré majú väčší obvod, ako je 80 centimetrov. A teraz vás, sa vás pýtam, kto pôjde kontrolovať na tie trvalé trávnaté porasty, keď nejaká firma vyhrá zákazku na vyčistenie týchto plôch, kto pôjde skontrolovať, aké stromy sa tam vypílili vo výške 80 centimetrov. To vám už nikto nikdy nedokáže, keď sa to vypíli. A toto sa tu dialo. Toto sa tu dialo. Pre mňa je táto téma veľmi-veľmi citlivá, pretože aj ja mám pozemky, na ktorých mi vypílili, vypílili mi na trvale trávnatých porastoch mi vypílili stromy a stromy naozaj a už teraz vypílili stromy, ktoré mali obvod viac ako 90, ako 100 centimetrov, pretože neviem, či viete, ale neznalosť zákona ani mňa neospravedlňuje. Prišiel mi taký papier z Lesov Slovenskej republiky, kde bolo, že o moje trvalé trávnaté porasty sa bude starať urbár, urbár. Ja som proti tomu mohol protestovať, neprotestoval som. Žiaľbohu, je to moja chyba, ale vypílili mi na mojom pozemku moje, moje stromy. A oni si ich zobrali. Nedali ich mne, že tu máš, zober si ich. Dali ich, zobrali mi ich. Čiže toto je tiež jedna, jedna z vecí, ktorú chcem upozorniť občanov Slovenskej republiky, keď si chcete nechať na trvalých trávnatých porastoch to, čo tam máte, a chcete tam mať, chcete tam mať les, tak tento zákon vám to znemožní. Je to naozaj zásah aj do osobného vlastníctva, zásah do ústavného práva človeka slobodne sa rozhodovať. A skrývať to za to, že, keď vyčistíme kroviny, tak my zbadáme toho medveďa. Veď ešte raz vám opakujem. V každej dedine sú tie trvalé trávnaté porasty za dedinou a nemajú viac ako, ako 100, 200, 300 metrov. Tak potom už ten medveď sa, keď sa skryje o 200 metrov ďalej v tom, v tom hustom poraste lesnom, tak to už je, to je už niečo iné? Tam sa už môže skrývať? Ja hovorím, hovorím to aj pri problematike s medveďmi, najdôležitejšie je, aby sme prestali kŕmiť, aby sme prestali kdekoľvek prikrmovať, aby sme prestali vábiť zver, pretože zver je premnožená, či už raticová, či už medvede, či už diviačia, diviačia zver je premnožená. A my tú zver kŕmime. Nie, nie lesy, kde sa, alebo kroviny, kde sa skrývajú medvede, sú problém. Problém sme my ľudia, ktorí kŕmime zvieratá, ktorí kŕmime divú zver. My sme si z tých zvierat spravili domáce zvieratá, kde chodia tie zvieratá na kopy, vétriesky tam privezú... Nechcem ich vyrušovať. Privezú naozaj krmivo, ktoré nemá, ktoré nemá s prirodzeným krmivom pre zvieratá nič spoločné, nič spoločné. Nechcem jatriť situáciu, ale naozaj aj za mojím domom, za mojou chalupou 200 metrov vysypali opäť vlečku chleba, vlečku chleba. Takže tam už ten medveď môže chodiť, tam ten medveď sa môže kŕmiť. Prekrmujeme zvieratá.
Na záver chcem ešte raz zopakovať, že trvalé trávnaté porasty sú naozaj zarastené dlhodobo, dlhodobo. Trvalé trávnaté porasty sú zarastené, sú zarastené roky. Niekde stovky rokov, niekde 50 rokov, ale vy viete veľmi dobre, že za tých 50 rokov vyrastú na tých trvalých trávnatých porastoch stromy. A o toto ide. Ide o tie stromy. Im nejde o tie kríčky, čo sú za dedinami, im nejde o tie, o tie krovinky, o tie, o tie ružičky, čo sú tam, o tie trnky, o tie šípky. To sa vyčistí rýchle. Im ide naozaj o obrovské množstvo, o státisíce stromov, ktoré tu narástli, ktoré tu vidia a ktoré môžu vyrúbať podľa tohto zákona úplne beztrestne.
Ďakujem veľmi pekne. Prepáčte, že som vás vyrušoval, páni.

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie neevidujem faktickú poznámku, poznámku.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Chcete sa ešte prihlásiť ústne?
Pán poslanec Ledecký ako prvý ústne prihlásený.

Vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som chcel reagovať tiež na túto novelu zákona. V prvom rade musím povedať, že mi vadí, že ide v skrátenom konaní, lebo je to síce veľmi malá, krátka novela, ale, ale silne ovplyvňuje život v jednotlivých obciach na celom Slovensku. A tiež si neuvedomujeme niektoré parametre, ktoré sa dávno zmenili a do toho zasahujú. Ja snáď spomeniem len jeden parameter, že už desaťročia nie je možné na Slovensku meniť extravilán a intravilán, hranice extravilánu a intravilánu, ale, samozrejme, stáva sa, v extraviláne nie je to problém. Stavajú sa tam legálne stavby, ale tým, že, tým, že nevieme zmeniť hranice, tak pri každej novele zákona by sme mali počítať s tým, že to nerozlišujeme na extravilán a intravilán, ale na územie, ktoré je reálne zastavané, a územie, ktoré nie je reálne zastavané. A čo je veľmi dôležité, mali by sme v prvom rade pracovať na tom, aby sa zmenil zákon tak, aby sa naozaj tie hranice zreálnili tam, kde je to územie zastavané, aby to bol intravilán, a tam, kde to územie nie je zastavané, aby to bol extravilán.
Ja si myslím, že náš kraj, naša krajina je už taká, že nielen medveď, nielen medveď sa pred nami neschová, ale už ani živá duša, lebo kto chodí do lesa, tak zisťuje, že máme strašne veľa posedov. Máme, máme vlastne na každom, na každom chotári posedy a navyše aj tie posedy stále pribúdajú.
Ďalší problém je, že poznám kataster, kde v celej obci poľnohospodári si dali tú prácu a vlastne vyrúbali jednotlivé stromy a kry práve kvôli tomu, lebo im to robilo problém s dotáciami, im sťahovali dotácie, tak, tak chceli to mať v poriadku, tak, tak vyrúbali tie stromy, rôzne remízky a osamelé stromy, ktoré v na tých lánoch rástli, a čuduj sa svete, o rok nato na jeseň sa sťažovali na premnožené, premnožené hraboše a problém bol v tom, že naozaj tí dravci nemali kde sadať. Možnože keby im postavili stĺpy, tak že by im troška pomohli, ale, ale sám predseda družstva mi hovoril, že majú s tým problém a že nie celkom to domysleli.
Kríky a náletové dreviny poskytujú domov nespočetnému množstvu drobného vtáctva a má to určite aj vplyv na hmyz. Na otravujúci hmyz. Ja si myslím, že je lepšie, keď to riešia vtáky, ako keby sme to mali riešiť nejakými repelentmi.
Neviem, koľko, koľko včelárov je v tomto, je v tomto zákonodarnom zbore, ale veľmi dôležitý je raný rozvoj včelstva a vlastne raný rozvoj včelstva nám zabezpečujú stromy, ktoré sú práve v týchto porastoch, či už to je, či už sú to osiky, rôzne liesky, alebo či je to, či je to vŕba rakyta, ale iné, ale aj iné stromy, ktoré sú medonosné, a práve tieto stromy sa nenachádzajú v lese, ale nachádzajú sa mimo lesa v zarastených, v zarastených okrajoch lesa, poprípade okolo potokov. A práve týmto zákonom je veľké nebezpečie, že tieto stromy, ktoré sú pre včelárov také dôležité, ktoré včelári vysadzujú, samozrejme. Ten včelár zvyčajne nemá svoj pozemok, tak vysadzuje ich, vysadzuje ich na pozemky, ktoré, ktoré sa tam nachádzajú, a dneska si tieto stromy, keď tento zákon schválime, môžme kedykoľvek vyrezať.
Ja mám aj veľké obavy, lebo len v katastri našej obce je desať kilometrov rôznych, rôznych plôch, ktoré sú, ktoré sú potokmi a celé okolie alebo celé brehy potokov sú zarastené týmito náletovými drevami. Je to zvyčajne do tej rubnej miery 80 % obvodu kmeňa a chcem povedať, že väčšina týchto potokov alebo drvivá väčšina týchto potokov je v správe povodia Bodrogu, Hornádu, samozrejme, v iných obciach je to iné, iné povodie. A keď sme kritizovali v nedávnej minulosti personálne zmeny ľudí, ktorí, ktorí nastúpili na manažérske funkcie týchto podnikov, keď sme spomínali, že nemajú žiadnu citlivosť k životnému prostrediu, tak práve mám obavy, že tento zákon im umožní, že sa začne vo veľkom rúbať a vlastne majú to posvätené zákonom. A myslím si, že to drevo na štiepku alebo na, alebo, alebo na iné využitie je veľmi vhodný biznis.
Skúste sa niekedy zastaviť pri nejakej remízke, ktorá týmto zákonom je odsúdená na zánik, alebo pri nejakom zhluku stromov a počúvajte tú symfóniu vtákov, včiel a všetkých živočíchov, koľko, koľko sa tam toho nachádza. A ja sa pýtam, keď, keď zničíme takéto, takéto sluky, keď zničíme, vyrežeme tie stromy, kde tie spievavce, kde tie včely, kde ten, kde tie opeľovače, kde ten hmyz sa nám podeje. Takže veľké obavy mám, aby, aby sa naša krajina nezačala kántriť a všetci sme, všetci sme na to doplatili. Každý deň počúvame o zmene klímy, ale ju aj priamo cítime. Každý krík, každý strom má pre klímu význam.
Pán minister, ja vás poprosím, keby ste si mohli sadnúť, lebo ma to ruší.
Ako sa nám bude dýchať, keď nám zostane holá krajina? Nie je príjemnejšie prejsť sa po poľnej ceste alebo periférii, sídla, kde rastú kríky a náletové dreviny, ako po asfaltovom chodníku, okolo ktorého nerastie nič? Predstava medveďa, ako sa skrýva v kríkoch neďaleko dediny a číha na hubára, je smiešna. Tým, že zničíme kríky, ho vari odplašíme?
Alebo skryje sa za iný krík? A aj ten ďalší krík vyrúbeme? A takto budeme pokračovať ďalej? Ja si myslím, že v tom chýba silná logika.
Nejedná sa len o kríky v našej predstave, jedná sa o dreviny. O zaujímavé stromy, ktoré podľa pripravovanej normy predstavujú už celkom slušnú drevnú hmotu. Predstavte si 100 stromov takéhoto objemu. To je už slušná hmota, je to už slušný biznis. Čo po nás tuná v tejto krajine ostane, ak tieto biotopy zlikvidujeme?
Stále hovorím, že máme jedinečný región. Každý, každý kút Slovenska je iný. Máme 25 jedinečných regiónov na celom Slovensku. V tých, v tých regiónoch je každá dedina a má svoje zvláštnosti. A týmto zákonom je naozaj možnosť narušiť tú jedinečnosť tým, že legálne, ale aj nelegálne napomáhame ľuďom, ktorí si tu prírodu vážia menej alebo vôbec nevážia.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, neevidujem faktické poznámky.
Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Jozef Pročko. Nech sa páči.

Milé kolegyne, do rozpravy teraz ústne som sa prihlásil preto, lebo naozaj súhlasím s tým, čo povedal dnes pán Žiga v úvode. A absolútne aj my odsudzujeme útok na Roberta Fica a útok na každého jedného človeka. Každý fyzický útok, každé nadávky, každé rozprávanie tu v sále, že niekto je blázon, že niekto je psychopat, že niekto berie lieky. Odsudzujeme to a ja som hlboko presvedčený, tak ako rozprával pán Žiga, že to tu prestane, že naozaj budeme hovoriť o tom, čo sa tu deje. A my ako opozícia máme povinnosť upozorňovať na veci, ktoré, ktoré sa dejú, a keď máme pocit, že sa dejú nekalosti, tak budeme na ne upozorňovať.
Ja mám pocit, že tu sa dejú nekalosti, už som to povedal, trvalé trávnaté porasty tu niektoré sú sto rokov zarastené drevnou hmotou, náletami, ktoré nemajú nič spoločné s kríkmi, ktoré nemajú nič spoločné s krovinami. Sú to náletové hmoty, dreviny, ktoré majú veľmi dobrú drevnú, drevný objem, no a o toto tu ide. V tomto zákone, ešte raz zopakujem, vo výške 130 centimetrov môžu vypíliť kedykoľvek strom, ktorý má objem 80 centimetrov. To sú krásne stromy a toto sa tu ide diať. Tie kríčky a tie kroviny si môže vypíliť každý sám, ešte raz to zopakujem, budem to opakovať každú chvíľu a každému človeku. Je tu zákonná možnosť na to, aby si tu mohol každý jeden občan trvale trávnaté porasty vypíliť. Orná pôda vôbec nie je do tohto problema....do tejto problematiky zakomponovateľná, pretože ornú pôdu si obhospodarujú naozaj ľudia tam, kde chcú obhospodarovať. Tí, čo nechcú, tak majú na tých trvalých trávnatých porastoch stromy. Povinnosťou opozície je rozprávať o tom a ja verím, že si nedáme zatvoriť ústa a že budeme o tom rozprávať, tak ako rozprávame doteraz, pretože to sú nepríjemné veci. A keď ste videli tie vagóny, čo pred rokmi išli do zahraničia, tak tie vagóny pôjdu aj teraz. Sú to stovky tisíc kubíkov drevnej hmoty.
Ja len chcem povedať všetkým Slovákom, ktorí teraz pozerajú tento parlament, že naozaj každému je ľúto toho, čo sa stalo Robertovi Ficovi. Každému normálnemu človeku je ľúto tohoto hrozného činu a odsudzujeme toto. Naše rodiny dostávali takéto vyhrážky roky a ja som rád, že polícia začne konať proti každému jednému človeku. Každému jednému, ktorý sa vyhráža inému smrťou.
Ďakujem veľmi pekne.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči, pán minister. (Ministrovi nefungoval mikrofón.)
Poprosím technikov, aby vyriešili problém. Pán minister tu má kartičku, ale zjavne nefunguje. Skúste ho zapnúť bez nej.

Ďakujem veľmi pekne.
Dámy a páni, takže len aby som zhrnul túto debatu. Chcem potvrdiť ešte raz, že, samozrejme, o žiadnej ekodevastácii a podobne tu neni ani reč. Práve naopak, my sa bavíme o tom, aby na Slovensku konečne sa vrátila aktívna ochrana životného prostredia do absolútneho popredia.
Do roku 2016 na Slovensku platilo, že stromy, náletové stromy do výšky 80, teda 130 centimetrov v obvode 80 centimetrov môžu byť vyrúbané. Do roku 2016 sa tu absolútne žiaden ekoterorizmus v tomto nedial, žiaden biomasaker sa, samozrejme, nedial. To znamená, že ak sa vraciame dnes do 80 centimetrov, čo platilo do roku 2016, tak, samozrejme, ak odhliadneme teraz od akejkoľvek hystérie okolo toho, tak nie je to niečo, čo Slovensko by nepoznalo.
Otázka, že prečo to potrebujeme regulovať, no potrebujeme preto, pretože na Slovensku niekedy bol taký trend, že áno, poľnohospodársku pôdu treba chrániť. A keď je raz niečo poľnohospodárska pôda, má to ňou zostať. Všetko, čo na poľnohospodárskej pôde je iné, tam nemá byť, pretože tá poľnohospodárska pôda, keby sa niekedy bola obrábala, no tak, samozrejme, že by tam nikdy žiadne náletové dreviny nenastali.
Teraz hovoriť o tom, že veď môžete si to dať vyrúbať, áno, v správnom konaní. My sme boli aj s poľnohospodármi, ktorí hovoria prípady, že desať rokov čakajú na povolenie, pretože sa im tam stále do tých procesov niekto nabúrava. Výsledok tohoto celého javu potom je, že napríklad aj PPA-čka spätne žiada od poľnohospodárov, pretože im merajú tiene pod tými kríkami náletovými, pod tými stromami náletovými, merajú im tiene a musia vracať peniaze. Hovorím ešte raz, bavíme sa o lokalitách, ktoré mali byť obrobené. Áno do ´89. roku tu bola nejaká forma kolektivizácie. Potom sa ľuďom začali vracať pozemky a nie všetci ľudia, ktorí ešte pred nástupom komunizmu sa živili poľnohospodárstvom, tak po ´89. boli ochotní túto činnosť robiť. Však to je logické. A takto vzniklo to, že obrovské plochy na Slovensku kadejakých viníc, sadov, poľnohospodárskych pozemkov zrazu začali byť pustákmi. Začali byť neobrábané, čo spôsobovalo len rozšírenie týchto náletových plôch ešte o ďalšie pozemky a čoraz viac ľudí prestávalo v daných lokalitách vykonávať poľnohospodársku činnosť, lebo mali čoraz menšiu šancu tie svoje pozemky ochrániť pred tými náletovými drevinami.
Takže žiadna, samozrejme, hystéria tu sa nedeje. Tu sa deje to, aby ak raz niekto má poľnohospodársku pôdu, tak ju dokázal tak udržať. Ak má niekto trvalý trávnatý porast, ju dokázal udržať. Pán Pročko tu povedal, že veľa ľudí má trvalé trávnaté porasty a majú na nich krásne lesy. No tak to je práve tá pointa, že potom buď si musia zmeniť klasifikáciu pozemku, nech si ho preklasifikujú na les a vtedy je v úplne inom režime. Pokiaľ je raz niečo poľnohospodárska pôda, trvalý trávnatý porast, tak to nemôže byť les, nemôžu to byť kríky, nemôže to byť čokoľvek iné. Samozrejme, že tento zákon ide iba do výšky obvodu 80 centimetrov, pretože všetky tie solitéry, tie stromy, ktoré sú nad 80 centimetrov obvod, to znamená 21 až 25 centimetrov priemeru stromu, samozrejme, že všetky tie solitéry vyrúbané ani na lokalitách, ako je poľnohospodárska pôda a podobne, byť nemôže.
Pointa tohoto zákona je tiež to, aby keď nejaký poľnohospodár príde a povie, že chce dať do poriadku pozemok, ktorý od niekoho napríklad po dvadsiatich rokoch zanedbávania odkúpil alebo ktorý prešiel nejakým dedením, tak aby ten pozemok neznamenal pre neho teraz to, že tam nabehnú vyčísliť mu škodu, že musí doplatiť nejakú náhradnú výsadbu 100-, 150-tisíc euro na tej ploche, pretože, hovorím ešte raz, dávať náhradnú výsadbu dáva logiku tam, kde idete vyrúbať strom, ktorý tam vždy mal byť alebo bol, ale nie dávať náhradné výsadby tam, kde nikdy tie náletové dreviny byť nemali. Po správnosti tí ľudia by mali byť pokutovaní za to, že to nechali dospieť do stavu, v akom to je.
Medias res, aby som ukončil, samozrejme, že rozdiel je medzi intravilánom a extravilánom, rozdiel je medzi stavebnými pozemkami a nie stavebnými pozemkami. Chcem povedať, že ani my v koalícii naozaj nemáme záujem tu pomáhať, vonkoncom nie teraz, nejakým že developerom, aby mali zrýchlené konania a väčšie výruby, to znamená, sme ochotní sa baviť povedzme o tom, že na zastavených pozemkoch v intraviláne môže byť iný ten obvod a zas na druhej strane v tých extravilánoch a pri poľnohospodárskych pozemkoch, nech je ten obvod väčší a rovnako nech je tá plocha zase, ktorú môžete obhospodáriť alebo teda vyčistiť, aby mohla byť väčšia. Takže v tomto nejakom duchu prídeme ešte s pozmeňujúcim návrhom zákona, ktorý bude obsahovať aj druhú vec, že napríklad v druhom a v treťom pásme ochrany prírody dáme povinnosť, aby aspoň 15 dní pred tým aj zákonným výrubom, v súlade so zákonom, muselo dôjsť k nahláseniu toho výrubu, aby okresný úrad mal možnosť preskúmať dané lokality, či sa tam nenachádzajú nejaké biotopy, na ktoré osobitne treba upozorniť, že nevzťahuje sa v podstate na nich tá možnosť tohoto výrubu. To znamená, toto tiež upresníme a posilníme oproti dokonca existujúcemu návrhu zákona, ale s tým, že ak do 15 dní nepríde k vyjadreniu úradu, to znamená, že berie sa to za pozitívne, súhlasné stanovisko. To znamená, že nebude tu môcť byť ten proces, že tri až desať rokov vás tu niekto cvičí na úradoch.
Tretia vec, ktorú si vieme úplne predstaviť, je aj to, aby ste mali právo požiadať s povinnosťou vyjadriť sa o to, aby vám bol nariadený, nariadený v podstate ten výrub, ak, alebo to vyčistenie, ak naozaj ide o poľnohospodársku pôdu. To znamená, tam by išlo o tie lokality, kde bude treba vzhľadom na obrovské lány, hovoríme na Slovensku je 200-tisíc hektárov pozemkov, poľnohospodárskych pozemkov, ktoré stratili svoje využitie preto, lebo tá pôda je zanedbaná, aj týmito administratívnymi prekážkami.
Takže mojím cieľom aj je, aj bude, aby aj tento zákon, nielen ten zákon o medveďoch, ak sa dá, prešiel čo najširšou zhodou. A každý, kto tomu aspoň trošku rozumie, tak naozaj vie, že po tomto zákone slovenský vidiek a poľnohospodári už volajú desiatky rokov. Desiatky rokov a myslím si, že otáčať to do niečoho, v čom vôbec tá zmena ani tým smerom nejde, tak je úplne zbytočné.
Ďakujem.

Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajkyňa? Nie je tomu tak.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 270, výsledky rokovania výborov sú v tlači 270a.
Poprosím podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

(Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.)