12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 291 zo 14. mája 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 81 z 15. mája 2024, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 50 z 15. mája 2024.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 4 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 51 z 15. mája 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.
Pán poslanec Štefunko, nech sa páči.

Dobrý deň, vážené dámy, vážení páni, pán predsedajúci, pani ministerka, myslím si, že ku tomuto návrhu zákona o ÚRSO sme sa už viackrát bavili, vystupujem tu už tretíkrát a vyjadril som mnohé z našich obáv. Niektoré sme si vydiskutovali aj na výbore, je škoda, že pani ministerka v predchádzajúcej rozprave nereagovala na niektoré moje vyjadrenia, kde potom štátny tajomník ich dovysvetľoval, takže niektoré veci je možno dobré si vydiskutovať aj v tomto pléne.
Zároveň mi dovoľte povedať, že cieľom tejto úpravy je v súlade s avizovaným zámerom návrhu, alebo teda takto, že chcel by som, chcel by som dať pozmeňujúci návrh a teraz poviem odôvodnenie.
Tento, cieľom úpravy je v súlade s avizovaným zámerom návrhu limitovať úpravu len na mimoriadnu situáciu. Z tohto dôvodu sa vypúšťajú body, ktoré vytvárajú predpoklad pre rozšírenie kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nad rámec mimoriadnych situácií. Body konkrétne umožňovali ÚRSO, týka sa to bodu 1 a 2, významne zasahovať do ceny dodávok plynu pre teplárenský priemysel aj mimo akútnych mimoriadnych situácií. Takáto úprava nie je v súlade s uvedeným zámerom a ide nad jeho rámec. V kombinácii so skráteným legislatívnym procesom je preto náležite tieto body vyňať.
Teraz dovoľte, pán predsedajúci, zastaviť čas, idem prezentovať pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že pozmeňujúci návrh predkladáte tak, že skončíte potom svoje vystúpenie, čiže odôvodnite ho najprv. Aha, dobre, tak jasné. Ďakujem.

Štefunko, Ivan, poslanec NR SR
Musím sa stále učiť. Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefunka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 292. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 292.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
1. V čl. I sa vypúšťa bod č. 4.
2. V čl. IV sa vypúšťa bod 8.
Ostatné novelizačné body v čl. IV sa primerane prečíslujú.
Skončil som môj návrh a na záver prajem premiérovi Ficovi skoré uzdravenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Milé kolegyne, milí kolegovia, chcem teda ešte zopakovať to, čo som hovoril pred viacerými dňami, pretože uplynul odvtedy čas.
Tento zákon nie je v prospech občanov, tento zákon je v prospech ľudí, ktorí chcú zarobiť na drevnej, drevnej hmote, ktorú opäť budeme vyvážať niekde vonku. Som o tom hlboko presvedčený, pretože v tomto zákone zvyšujeme alebo navyšujeme výrub stromov, ktoré majú v stotridsiatich centimetroch objem 80 cm. Trvalé trávnaté porasty tu niektoré rástli vyše 100 rokov a na týchto plochách sú naozaj už lesy. To už nie sú kríky, to už nie sú malé plochy, to už nie sú nejaké malé dreviny. Toto je spôsob, ako môžeme naozaj tieto lesy vyťažiť a zarobiť na drevine. No nie my, ale niekto.
Je veľmi dôležité povedať, že každý jeden občan Slovenskej republiky má teraz právo si svoje trvalé trávnaté porasty vyčistiť, ako chce. Ako chce. Ja som to urobil za dva mesiace, za dva mesiace mi to trvalo, pán minister. Dva mesiace, odkedy som dal žiadosť. Musel som, samozrejme, nechať na tých trvalých trávnatých pozemkoch stromy, ktoré mali nad, vo výške 130 cm objem väčší ako 40 cm. To je zhruba, pre divákov, to je zhruba asi takto. (Rečník naznačil rukami veľkosť.) Teraz ideme rúbať stromy, ktoré majú zhruba objem takýto. (Rečník naznačil rukami väčšiu veľkosť.) A z toho sú už naozaj pekné dosky. Ale vrátim sa k tomu, že naozaj vieme a občania majú legislatívne možnosti na to, ako si vyčistiť svoje trvalé trávnaté porasty, ak chcú na tých trvalých trávnatých porastoch chovať ovečky, chovať kravičky, prípadne tam chcú na tých trvale trávnatých porastoch mať lúku, ktorú budú kosiť a z tej budú mať seno, ktoré môžu predávať. Ja nie som presvedčený o tom, že by trval trávnaté porasty na pozemkoch, ktoré patria štátu, niekto vyčistil kvôli tomu, aby sme tam chovali ovečky, aby sme tam chovali kravičky a aby sme tam mali lúku.
Žiaľbohu, do tohto zákona spadajú aj také oblasti, lebo tento zákon hovorí, že vyčistíme trvalé trávnaté porasty, aby sme videli medveďa, tak do tohto zákona spadajú aj oblasti, kde vôbec sa medveď ani nenachádza, ale môžte si niekde pri Komárne vyčistiť krásne veľké stromy, teda nie my, ale, ale hlavne štát. Lebo opakujem, budem to opakovať stále, občan na svojich pozemkoch si môže trvalé trávnaté porasty vyčistiť sám. Vľmi legálne a nie je to, žiadne dva-tri roky vôbec to netrvá.
Určite je potreba zbadať medveďa. Ale vy, čo ste z dedín, vy, čo ste z, vy, čo ste z vidieka, viete, že na tomto vidieku sa tie trvalé trávnaté porasty nachádzajú za dedinou. No a na týchto trvale trávnatých porastoch sú niekde náletové plochy, ale to sú v drvivej väčšine, v drvivej väčšine súkromné pozemky, ktoré občania, ktoré občania nečistia a majú na to dôvod, prečo si to nečistia. Je to súkromný majetok a ja nechcem, aby mi štát zasahoval do môjho, do môjho majetku. Keď tam chcem mať na tých trvale trávnatých porastoch les, čo mám na to právo... (rečník na chvíľu zmĺkol), ja mám na to právo ako občan, no tak tam budem mať les. Ja nechcem, aby mi štát diktoval, že teraz treba tieto stromy vypíliť. Ale viete, tie stromy zostanú mne. Tu sa jedná naozaj o štátne, štátne plochy, na ktorých bude niekto zarábať.
Pán Malatinec tu hovoril o tom, že ľudia si chcú vyčistiť ornú pôdu. No, ja v mojom okolí, v mojom okolí nepoznám, nepoznám naozaj, žeby niekde bola zarastená orná pôda. Všetku ornú pôdu, ktorú obhospodarujú a chcú obhospodarovať, tak si poľnohospodári vyčistili. Tu sa naozaj jedná len o trvalé trávnaté porasty, ktoré sú zarastené náletovou drevinovou hmotou.
Viete, keď v minulosti ste videli tie vlaky, ktoré išli do zahraničia plné dreva, nášho dreva, tak teraz to bude, teraz to bude možno ešte aj viac, pretože je obrovské množstvo trvale trávnatých porastov, na ktorých sú teraz stromy, ktoré majú vo výške meter tridsať väčší obvod ako 40 centimetrov. Sú tam stromy, ktoré majú väčší obvod, ako je 80 centimetrov. A teraz vás, sa vás pýtam, kto pôjde kontrolovať na tie trvalé trávnaté porasty, keď nejaká firma vyhrá zákazku na vyčistenie týchto plôch, kto pôjde skontrolovať, aké stromy sa tam vypílili vo výške 80 centimetrov. To vám už nikto nikdy nedokáže, keď sa to vypíli. A toto sa tu dialo. Toto sa tu dialo. Pre mňa je táto téma veľmi-veľmi citlivá, pretože aj ja mám pozemky, na ktorých mi vypílili, vypílili mi na trvale trávnatých porastoch mi vypílili stromy a stromy naozaj a už teraz vypílili stromy, ktoré mali obvod viac ako 90, ako 100 centimetrov, pretože neviem, či viete, ale neznalosť zákona ani mňa neospravedlňuje. Prišiel mi taký papier z Lesov Slovenskej republiky, kde bolo, že o moje trvalé trávnaté porasty sa bude starať urbár, urbár. Ja som proti tomu mohol protestovať, neprotestoval som. Žiaľbohu, je to moja chyba, ale vypílili mi na mojom pozemku moje, moje stromy. A oni si ich zobrali. Nedali ich mne, že tu máš, zober si ich. Dali ich, zobrali mi ich. Čiže toto je tiež jedna, jedna z vecí, ktorú chcem upozorniť občanov Slovenskej republiky, keď si chcete nechať na trvalých trávnatých porastoch to, čo tam máte, a chcete tam mať, chcete tam mať les, tak tento zákon vám to znemožní. Je to naozaj zásah aj do osobného vlastníctva, zásah do ústavného práva človeka slobodne sa rozhodovať. A skrývať to za to, že, keď vyčistíme kroviny, tak my zbadáme toho medveďa. Veď ešte raz vám opakujem. V každej dedine sú tie trvalé trávnaté porasty za dedinou a nemajú viac ako, ako 100, 200, 300 metrov. Tak potom už ten medveď sa, keď sa skryje o 200 metrov ďalej v tom, v tom hustom poraste lesnom, tak to už je, to je už niečo iné? Tam sa už môže skrývať? Ja hovorím, hovorím to aj pri problematike s medveďmi, najdôležitejšie je, aby sme prestali kŕmiť, aby sme prestali kdekoľvek prikrmovať, aby sme prestali vábiť zver, pretože zver je premnožená, či už raticová, či už medvede, či už diviačia, diviačia zver je premnožená. A my tú zver kŕmime. Nie, nie lesy, kde sa, alebo kroviny, kde sa skrývajú medvede, sú problém. Problém sme my ľudia, ktorí kŕmime zvieratá, ktorí kŕmime divú zver. My sme si z tých zvierat spravili domáce zvieratá, kde chodia tie zvieratá na kopy, vétriesky tam privezú... Nechcem ich vyrušovať. Privezú naozaj krmivo, ktoré nemá, ktoré nemá s prirodzeným krmivom pre zvieratá nič spoločné, nič spoločné. Nechcem jatriť situáciu, ale naozaj aj za mojím domom, za mojou chalupou 200 metrov vysypali opäť vlečku chleba, vlečku chleba. Takže tam už ten medveď môže chodiť, tam ten medveď sa môže kŕmiť. Prekrmujeme zvieratá.
Na záver chcem ešte raz zopakovať, že trvalé trávnaté porasty sú naozaj zarastené dlhodobo, dlhodobo. Trvalé trávnaté porasty sú zarastené, sú zarastené roky. Niekde stovky rokov, niekde 50 rokov, ale vy viete veľmi dobre, že za tých 50 rokov vyrastú na tých trvalých trávnatých porastoch stromy. A o toto ide. Ide o tie stromy. Im nejde o tie kríčky, čo sú za dedinami, im nejde o tie, o tie krovinky, o tie, o tie ružičky, čo sú tam, o tie trnky, o tie šípky. To sa vyčistí rýchle. Im ide naozaj o obrovské množstvo, o státisíce stromov, ktoré tu narástli, ktoré tu vidia a ktoré môžu vyrúbať podľa tohto zákona úplne beztrestne.
Ďakujem veľmi pekne. Prepáčte, že som vás vyrušoval, páni.

Vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som chcel reagovať tiež na túto novelu zákona. V prvom rade musím povedať, že mi vadí, že ide v skrátenom konaní, lebo je to síce veľmi malá, krátka novela, ale, ale silne ovplyvňuje život v jednotlivých obciach na celom Slovensku. A tiež si neuvedomujeme niektoré parametre, ktoré sa dávno zmenili a do toho zasahujú. Ja snáď spomeniem len jeden parameter, že už desaťročia nie je možné na Slovensku meniť extravilán a intravilán, hranice extravilánu a intravilánu, ale, samozrejme, stáva sa, v extraviláne nie je to problém. Stavajú sa tam legálne stavby, ale tým, že, tým, že nevieme zmeniť hranice, tak pri každej novele zákona by sme mali počítať s tým, že to nerozlišujeme na extravilán a intravilán, ale na územie, ktoré je reálne zastavané, a územie, ktoré nie je reálne zastavané. A čo je veľmi dôležité, mali by sme v prvom rade pracovať na tom, aby sa zmenil zákon tak, aby sa naozaj tie hranice zreálnili tam, kde je to územie zastavané, aby to bol intravilán, a tam, kde to územie nie je zastavané, aby to bol extravilán.
Ja si myslím, že náš kraj, naša krajina je už taká, že nielen medveď, nielen medveď sa pred nami neschová, ale už ani živá duša, lebo kto chodí do lesa, tak zisťuje, že máme strašne veľa posedov. Máme, máme vlastne na každom, na každom chotári posedy a navyše aj tie posedy stále pribúdajú.
Ďalší problém je, že poznám kataster, kde v celej obci poľnohospodári si dali tú prácu a vlastne vyrúbali jednotlivé stromy a kry práve kvôli tomu, lebo im to robilo problém s dotáciami, im sťahovali dotácie, tak, tak chceli to mať v poriadku, tak, tak vyrúbali tie stromy, rôzne remízky a osamelé stromy, ktoré v na tých lánoch rástli, a čuduj sa svete, o rok nato na jeseň sa sťažovali na premnožené, premnožené hraboše a problém bol v tom, že naozaj tí dravci nemali kde sadať. Možnože keby im postavili stĺpy, tak že by im troška pomohli, ale, ale sám predseda družstva mi hovoril, že majú s tým problém a že nie celkom to domysleli.
Kríky a náletové dreviny poskytujú domov nespočetnému množstvu drobného vtáctva a má to určite aj vplyv na hmyz. Na otravujúci hmyz. Ja si myslím, že je lepšie, keď to riešia vtáky, ako keby sme to mali riešiť nejakými repelentmi.
Neviem, koľko, koľko včelárov je v tomto, je v tomto zákonodarnom zbore, ale veľmi dôležitý je raný rozvoj včelstva a vlastne raný rozvoj včelstva nám zabezpečujú stromy, ktoré sú práve v týchto porastoch, či už to je, či už sú to osiky, rôzne liesky, alebo či je to, či je to vŕba rakyta, ale iné, ale aj iné stromy, ktoré sú medonosné, a práve tieto stromy sa nenachádzajú v lese, ale nachádzajú sa mimo lesa v zarastených, v zarastených okrajoch lesa, poprípade okolo potokov. A práve týmto zákonom je veľké nebezpečie, že tieto stromy, ktoré sú pre včelárov také dôležité, ktoré včelári vysadzujú, samozrejme. Ten včelár zvyčajne nemá svoj pozemok, tak vysadzuje ich, vysadzuje ich na pozemky, ktoré, ktoré sa tam nachádzajú, a dneska si tieto stromy, keď tento zákon schválime, môžme kedykoľvek vyrezať.
Ja mám aj veľké obavy, lebo len v katastri našej obce je desať kilometrov rôznych, rôznych plôch, ktoré sú, ktoré sú potokmi a celé okolie alebo celé brehy potokov sú zarastené týmito náletovými drevami. Je to zvyčajne do tej rubnej miery 80 % obvodu kmeňa a chcem povedať, že väčšina týchto potokov alebo drvivá väčšina týchto potokov je v správe povodia Bodrogu, Hornádu, samozrejme, v iných obciach je to iné, iné povodie. A keď sme kritizovali v nedávnej minulosti personálne zmeny ľudí, ktorí, ktorí nastúpili na manažérske funkcie týchto podnikov, keď sme spomínali, že nemajú žiadnu citlivosť k životnému prostrediu, tak práve mám obavy, že tento zákon im umožní, že sa začne vo veľkom rúbať a vlastne majú to posvätené zákonom. A myslím si, že to drevo na štiepku alebo na, alebo, alebo na iné využitie je veľmi vhodný biznis.
Skúste sa niekedy zastaviť pri nejakej remízke, ktorá týmto zákonom je odsúdená na zánik, alebo pri nejakom zhluku stromov a počúvajte tú symfóniu vtákov, včiel a všetkých živočíchov, koľko, koľko sa tam toho nachádza. A ja sa pýtam, keď, keď zničíme takéto, takéto sluky, keď zničíme, vyrežeme tie stromy, kde tie spievavce, kde tie včely, kde ten, kde tie opeľovače, kde ten hmyz sa nám podeje. Takže veľké obavy mám, aby, aby sa naša krajina nezačala kántriť a všetci sme, všetci sme na to doplatili. Každý deň počúvame o zmene klímy, ale ju aj priamo cítime. Každý krík, každý strom má pre klímu význam.
Pán minister, ja vás poprosím, keby ste si mohli sadnúť, lebo ma to ruší.
Ako sa nám bude dýchať, keď nám zostane holá krajina? Nie je príjemnejšie prejsť sa po poľnej ceste alebo periférii, sídla, kde rastú kríky a náletové dreviny, ako po asfaltovom chodníku, okolo ktorého nerastie nič? Predstava medveďa, ako sa skrýva v kríkoch neďaleko dediny a číha na hubára, je smiešna. Tým, že zničíme kríky, ho vari odplašíme?
Alebo skryje sa za iný krík? A aj ten ďalší krík vyrúbeme? A takto budeme pokračovať ďalej? Ja si myslím, že v tom chýba silná logika.
Nejedná sa len o kríky v našej predstave, jedná sa o dreviny. O zaujímavé stromy, ktoré podľa pripravovanej normy predstavujú už celkom slušnú drevnú hmotu. Predstavte si 100 stromov takéhoto objemu. To je už slušná hmota, je to už slušný biznis. Čo po nás tuná v tejto krajine ostane, ak tieto biotopy zlikvidujeme?
Stále hovorím, že máme jedinečný región. Každý, každý kút Slovenska je iný. Máme 25 jedinečných regiónov na celom Slovensku. V tých, v tých regiónoch je každá dedina a má svoje zvláštnosti. A týmto zákonom je naozaj možnosť narušiť tú jedinečnosť tým, že legálne, ale aj nelegálne napomáhame ľuďom, ktorí si tu prírodu vážia menej alebo vôbec nevážia.
Ďakujem.

Milé kolegyne, do rozpravy teraz ústne som sa prihlásil preto, lebo naozaj súhlasím s tým, čo povedal dnes pán Žiga v úvode. A absolútne aj my odsudzujeme útok na Roberta Fica a útok na každého jedného človeka. Každý fyzický útok, každé nadávky, každé rozprávanie tu v sále, že niekto je blázon, že niekto je psychopat, že niekto berie lieky. Odsudzujeme to a ja som hlboko presvedčený, tak ako rozprával pán Žiga, že to tu prestane, že naozaj budeme hovoriť o tom, čo sa tu deje. A my ako opozícia máme povinnosť upozorňovať na veci, ktoré, ktoré sa dejú, a keď máme pocit, že sa dejú nekalosti, tak budeme na ne upozorňovať.
Ja mám pocit, že tu sa dejú nekalosti, už som to povedal, trvalé trávnaté porasty tu niektoré sú sto rokov zarastené drevnou hmotou, náletami, ktoré nemajú nič spoločné s kríkmi, ktoré nemajú nič spoločné s krovinami. Sú to náletové hmoty, dreviny, ktoré majú veľmi dobrú drevnú, drevný objem, no a o toto tu ide. V tomto zákone, ešte raz zopakujem, vo výške 130 centimetrov môžu vypíliť kedykoľvek strom, ktorý má objem 80 centimetrov. To sú krásne stromy a toto sa tu ide diať. Tie kríčky a tie kroviny si môže vypíliť každý sám, ešte raz to zopakujem, budem to opakovať každú chvíľu a každému človeku. Je tu zákonná možnosť na to, aby si tu mohol každý jeden občan trvale trávnaté porasty vypíliť. Orná pôda vôbec nie je do tohto problema....do tejto problematiky zakomponovateľná, pretože ornú pôdu si obhospodarujú naozaj ľudia tam, kde chcú obhospodarovať. Tí, čo nechcú, tak majú na tých trvalých trávnatých porastoch stromy. Povinnosťou opozície je rozprávať o tom a ja verím, že si nedáme zatvoriť ústa a že budeme o tom rozprávať, tak ako rozprávame doteraz, pretože to sú nepríjemné veci. A keď ste videli tie vagóny, čo pred rokmi išli do zahraničia, tak tie vagóny pôjdu aj teraz. Sú to stovky tisíc kubíkov drevnej hmoty.
Ja len chcem povedať všetkým Slovákom, ktorí teraz pozerajú tento parlament, že naozaj každému je ľúto toho, čo sa stalo Robertovi Ficovi. Každému normálnemu človeku je ľúto tohoto hrozného činu a odsudzujeme toto. Naše rodiny dostávali takéto vyhrážky roky a ja som rád, že polícia začne konať proti každému jednému človeku. Každému jednému, ktorý sa vyhráža inému smrťou.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Dámy a páni, takže len aby som zhrnul túto debatu. Chcem potvrdiť ešte raz, že, samozrejme, o žiadnej ekodevastácii a podobne tu neni ani reč. Práve naopak, my sa bavíme o tom, aby na Slovensku konečne sa vrátila aktívna ochrana životného prostredia do absolútneho popredia.
Do roku 2016 na Slovensku platilo, že stromy, náletové stromy do výšky 80, teda 130 centimetrov v obvode 80 centimetrov môžu byť vyrúbané. Do roku 2016 sa tu absolútne žiaden ekoterorizmus v tomto nedial, žiaden biomasaker sa, samozrejme, nedial. To znamená, že ak sa vraciame dnes do 80 centimetrov, čo platilo do roku 2016, tak, samozrejme, ak odhliadneme teraz od akejkoľvek hystérie okolo toho, tak nie je to niečo, čo Slovensko by nepoznalo.
Otázka, že prečo to potrebujeme regulovať, no potrebujeme preto, pretože na Slovensku niekedy bol taký trend, že áno, poľnohospodársku pôdu treba chrániť. A keď je raz niečo poľnohospodárska pôda, má to ňou zostať. Všetko, čo na poľnohospodárskej pôde je iné, tam nemá byť, pretože tá poľnohospodárska pôda, keby sa niekedy bola obrábala, no tak, samozrejme, že by tam nikdy žiadne náletové dreviny nenastali.
Teraz hovoriť o tom, že veď môžete si to dať vyrúbať, áno, v správnom konaní. My sme boli aj s poľnohospodármi, ktorí hovoria prípady, že desať rokov čakajú na povolenie, pretože sa im tam stále do tých procesov niekto nabúrava. Výsledok tohoto celého javu potom je, že napríklad aj PPA-čka spätne žiada od poľnohospodárov, pretože im merajú tiene pod tými kríkami náletovými, pod tými stromami náletovými, merajú im tiene a musia vracať peniaze. Hovorím ešte raz, bavíme sa o lokalitách, ktoré mali byť obrobené. Áno do ´89. roku tu bola nejaká forma kolektivizácie. Potom sa ľuďom začali vracať pozemky a nie všetci ľudia, ktorí ešte pred nástupom komunizmu sa živili poľnohospodárstvom, tak po ´89. boli ochotní túto činnosť robiť. Však to je logické. A takto vzniklo to, že obrovské plochy na Slovensku kadejakých viníc, sadov, poľnohospodárskych pozemkov zrazu začali byť pustákmi. Začali byť neobrábané, čo spôsobovalo len rozšírenie týchto náletových plôch ešte o ďalšie pozemky a čoraz viac ľudí prestávalo v daných lokalitách vykonávať poľnohospodársku činnosť, lebo mali čoraz menšiu šancu tie svoje pozemky ochrániť pred tými náletovými drevinami.
Takže žiadna, samozrejme, hystéria tu sa nedeje. Tu sa deje to, aby ak raz niekto má poľnohospodársku pôdu, tak ju dokázal tak udržať. Ak má niekto trvalý trávnatý porast, ju dokázal udržať. Pán Pročko tu povedal, že veľa ľudí má trvalé trávnaté porasty a majú na nich krásne lesy. No tak to je práve tá pointa, že potom buď si musia zmeniť klasifikáciu pozemku, nech si ho preklasifikujú na les a vtedy je v úplne inom režime. Pokiaľ je raz niečo poľnohospodárska pôda, trvalý trávnatý porast, tak to nemôže byť les, nemôžu to byť kríky, nemôže to byť čokoľvek iné. Samozrejme, že tento zákon ide iba do výšky obvodu 80 centimetrov, pretože všetky tie solitéry, tie stromy, ktoré sú nad 80 centimetrov obvod, to znamená 21 až 25 centimetrov priemeru stromu, samozrejme, že všetky tie solitéry vyrúbané ani na lokalitách, ako je poľnohospodárska pôda a podobne, byť nemôže.
Pointa tohoto zákona je tiež to, aby keď nejaký poľnohospodár príde a povie, že chce dať do poriadku pozemok, ktorý od niekoho napríklad po dvadsiatich rokoch zanedbávania odkúpil alebo ktorý prešiel nejakým dedením, tak aby ten pozemok neznamenal pre neho teraz to, že tam nabehnú vyčísliť mu škodu, že musí doplatiť nejakú náhradnú výsadbu 100-, 150-tisíc euro na tej ploche, pretože, hovorím ešte raz, dávať náhradnú výsadbu dáva logiku tam, kde idete vyrúbať strom, ktorý tam vždy mal byť alebo bol, ale nie dávať náhradné výsadby tam, kde nikdy tie náletové dreviny byť nemali. Po správnosti tí ľudia by mali byť pokutovaní za to, že to nechali dospieť do stavu, v akom to je.
Medias res, aby som ukončil, samozrejme, že rozdiel je medzi intravilánom a extravilánom, rozdiel je medzi stavebnými pozemkami a nie stavebnými pozemkami. Chcem povedať, že ani my v koalícii naozaj nemáme záujem tu pomáhať, vonkoncom nie teraz, nejakým že developerom, aby mali zrýchlené konania a väčšie výruby, to znamená, sme ochotní sa baviť povedzme o tom, že na zastavených pozemkoch v intraviláne môže byť iný ten obvod a zas na druhej strane v tých extravilánoch a pri poľnohospodárskych pozemkoch, nech je ten obvod väčší a rovnako nech je tá plocha zase, ktorú môžete obhospodáriť alebo teda vyčistiť, aby mohla byť väčšia. Takže v tomto nejakom duchu prídeme ešte s pozmeňujúcim návrhom zákona, ktorý bude obsahovať aj druhú vec, že napríklad v druhom a v treťom pásme ochrany prírody dáme povinnosť, aby aspoň 15 dní pred tým aj zákonným výrubom, v súlade so zákonom, muselo dôjsť k nahláseniu toho výrubu, aby okresný úrad mal možnosť preskúmať dané lokality, či sa tam nenachádzajú nejaké biotopy, na ktoré osobitne treba upozorniť, že nevzťahuje sa v podstate na nich tá možnosť tohoto výrubu. To znamená, toto tiež upresníme a posilníme oproti dokonca existujúcemu návrhu zákona, ale s tým, že ak do 15 dní nepríde k vyjadreniu úradu, to znamená, že berie sa to za pozitívne, súhlasné stanovisko. To znamená, že nebude tu môcť byť ten proces, že tri až desať rokov vás tu niekto cvičí na úradoch.
Tretia vec, ktorú si vieme úplne predstaviť, je aj to, aby ste mali právo požiadať s povinnosťou vyjadriť sa o to, aby vám bol nariadený, nariadený v podstate ten výrub, ak, alebo to vyčistenie, ak naozaj ide o poľnohospodársku pôdu. To znamená, tam by išlo o tie lokality, kde bude treba vzhľadom na obrovské lány, hovoríme na Slovensku je 200-tisíc hektárov pozemkov, poľnohospodárskych pozemkov, ktoré stratili svoje využitie preto, lebo tá pôda je zanedbaná, aj týmito administratívnymi prekážkami.
Takže mojím cieľom aj je, aj bude, aby aj tento zákon, nielen ten zákon o medveďoch, ak sa dá, prešiel čo najširšou zhodou. A každý, kto tomu aspoň trošku rozumie, tak naozaj vie, že po tomto zákone slovenský vidiek a poľnohospodári už volajú desiatky rokov. Desiatky rokov a myslím si, že otáčať to do niečoho, v čom vôbec tá zmena ani tým smerom nejde, tak je úplne zbytočné.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som veľmi rád, že sme sa dostali až do fázy rokovania o zákone na ochrane, na ochranu obyvateľov v mimoriadnej situácii, ktorý spočíva s vyhlásením mimoriadnej situácie pri útokoch šelmy, v tomto prípade ide o medveďa hnedého.
To, čo chcem potvrdiť, na výbore sme predložili pozmeňujúci návrh, ktorý som avizoval aj po dohode s opozíciou, že naozaj sa vyšpecifikuje, že tento zákon má za cieľ riešiť iba otázku medveďa hnedého. To znamená, ja rozumiem tomu, že aj keď došiel ten prvý taký návrh, aby z legislatívnej čistoty mal čo najširnejší pojem, to znamená, sa používal pojem veľká šelma, ale naozaj cieľom ministerstva nie je teraz, aby sa strieľali rysy alebo, alebo v tejto fáze netreba ani zákonným spôsobom riešiť vlky, pretože tie vieme ošetriť vo vyhláške, tam to aj otvárať budeme, v niektorých lokalitách, vlk nie je najchránenejší druh zvieraťa na Slovensku, ale ten zákon naozaj bude teraz iba o medvede, o medveďovi hnedom, to znamená, že v tomto duchu sme dali pozmeňovák a myslím že aj KDH to akceptovalo, že v tejto fáze to dáva logiku. Aj napriek tomu si myslím a som presvedčený, že to, ako to bolo nastavené, vôbec to nevytváralo predpoklad na strieľanie iného zvieraťa ako medveďa hnedého, pretože bavíme sa stále o tom, že musí byť vyhlásená mimoriadna situácia z konkrétneho dôvodu a ten dôvod je útoky na majetku, na životoch a na hospodárskych škodách spôsobených medveďom hnedým.
To, čo ešte upresní sa jedným malým pozmeňovákom, je, aby nebolo treba robiť hĺbkové analýzy pred vyhlásením mimoriadnej situácie, pretože zákon o civilnej ochrane to v iných prípadoch môže predpokladať. Myslím si, že v tomto ten jav je úplne jasný, že kde je ten problém, a tým pádom si myslím, že ten zákon vie byť veľmi efektívny a účinný.
Chcem potvrdiť, že ministerstvo životného prostredia vyčlenilo 200-tisíc eur na posilnenie aj tých zásahových tímov, to znamená, že sme vo fáze, kedy vyzbrojujeme oveľa viac, ako to bolo v minulosti, dochádza tam k zmenám v tých zásahových tímoch, aby naozaj tam boli ľudia, ktorí strieľať vedia, pretože mali nejaké cvičenia a skúšky a nevyzeralo to tam veľmi sľubne, to znamená, teraz naozaj sa to stáva efektívnym nástrojom.
Som veľmi rád, že tento zákon otvorí priestor pre spoluprácu aj s poľovnými zväzami, ktoré budú mať svoju povinnosť, alebo právo zúčastňovať sa tohoto odstrelu. Myslím si že je to, každé jedno euro ušetrené v tejto veci aj mimo zásahových tímov je šetrením finančných prostriedkov Slovenskej republiky. Tu chcem povedať ešte k predošlej rozprave, že naozaj približné náklady na vyzbrojenie a na vybavenie jedného člena zásahového tímu, keď si zoberiete celú tú techniku a podobne, sa pohybuje do nejakých 10-tisíc eur, tak keď si zoberiete, že iba tisíc ľudí by tam malo byť, tak sa bavíme o sume 10 mil. euro, čo sú úplne zbytočné peniaze, keď vieme v tejto veci spolupracovať aj, áno, s poľovníkmi, ktorí túto vec na Slovensku riešili dlhé dlhé desaťročia.
Fakty sú také, podľa oficiálnych údajov, aby ste mali predstavu, oficiálnych, na Slovensku je približne 10 medveďov na 100 kilometrov štvorcových, v susednom Rakúsku 0,02 medveďa na 100 kilometrov štvorcových. Takže keby prišlo čo i len o polovicu zníženia ich populácie, stále sa nachádzame oproti okolitým štátom v neskutočnom pásme premnoženia. A myslím si, že ten mechanizmus, ako je dnes nastavený, áno, vytvára predpoklad, že každý jeden medveď, ktorý sa priblíži do bezpečnostnej vzdialenosti človeka, bude považovaný za bezpečnostné riziko, to znamená, že týmto zákonom sa svojím spôsobom mení rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý povedal že de facto že bezpečnostné riziko predstavuje medveď, jeho problematičnosť len vtedy, keď na niekoho zaútočí alebo mu spôsobí nejakú škodu. To znamená, že sa posúvame z ex post riešení typu, že áno, už na niekoho zaútočil, niekomu niečo urobil, do ex ante, že to budeme predvídať. A áno, myslím si, že každý človek a ľudské bytie má právo mať bezpečnostnú zónu okolo seba, v ktorej budú, bude oprávnenie odstrelu.
To, čo chcem povedať, že ministerstvo životného prostredia už malo rokovanie spolu s ministerstvom vnútra s prednostami lokalít, kde je vyhlásená mimoriadna situácia, aby sa pripravili na prijatie tohto zákona. To, čo bude nasledovať po prijatí zákona, a verím, že pani prezidentka ho podpíše a nebude túto agóniu predlžovať, ešte aby sme to tu museli na ďalšiu schôdzu riešiť, to, čo bude nasledovať, je, že ministerstvo životného prostredia určí tie mapy, v ktorých povieme, kde odlov možný nebude, tam najmä budú tie najprísnejšie chránené zóny. Budeme, samozrejme, inštruovať tak, aby ten odlov bol najmä na poľnohospodárskych lúkach a podobne. to znamená tam, kde žiadny lesný porast nie je, takže aby sa to dostalo mimo lesa, a v tomto to riešenie už bude naozaj že individuálne, niekde to môže byť pásmo do nejakých stoviek metrov a niekde kľudne aj podľa individuálneho posúdenia to môže byť aj niekoľko kilometrov. Takže tento zákon naozaj výrazným, výrazným spôsobom pomôže, rozviaže ruky, pôjde, tieto konania pôjdu mimo, mimo správneho konania. A chcem povedať, že už aj dnes tie zásahy sú početné, samozrejme, že neinformuje sa na tom na každodennej báz. Ľudia to, čo chcú, aby naozaj sa znížili tie útoky a tento zákon bude veľmi výraznou pomocou v tejto, v tejto oblasti. Samozrejme, že to nepredstavuje zavedenie plošných kvôt, toto zostáva stále naším cieľom na ministerstve životného prostredia aj súčasťou našej diplomacie, budeme chcieť, aby sa uznalo aj na európskej úrovni, že Slovensko, predpokladám aj Rumunsko, že patria medzi štáty, kde je tento problém najvypuklejší a chceme individuálne výnimky a riešenia.
Takže ďakujem veľmi pekne vopred za podporu zákona.

Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, Národná rada uznesením číslo 252 z 2. mája 2024 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory, ktorými bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 80 zo 7. mája 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 36 zo 7. mája 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 28 z 2. mája 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 6 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 38 zo dňa 7. mája 2024. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Dobrý deň. Ďakujem, pán predsedajúci, a rovno upozorňujem, že budem na konci čítať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a bude mi to trvať aj dlhšie asi celé ako do jednej, ale predpokladám, že potom ma niekedy stopnete, keď to bude vhodné. Vďaka.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, ako som avizovala v priebehu tejto rozpravy, myslím, že už je aj pomerne jasné, že k tomuto zákonu máme veľké výhrady a v tejto forme ho považujeme aj za nefunkčný, teda že nám nepomôže riešiť strety s medveďmi a môže byť zároveň aj nebezpečný pre ľudí, ale aj pre slovenskú prírodu. K návrhu sme ale od začiatku pristupovali maximálne konštruktívne a v tomto duchu navrhujeme nevyhnutné opravy tých najzásadnejších výhrad, ktoré máme, alebo teda závad, ktoré v tom zákone vidíme. A opäť pripomínam, ako som to už robila aj v priebehu rozpravy, že z nášho pohľadu tým najpriamočiarejším riešením by bolo všetko to riešiť prostredníctvom inštitútu zásahového tímu, zlepšiť jeho fungovanie, posilniť ho, ale teda pracujeme s tou cestou, ktorú si vybrala vláda.
Naše výhrady sme rozdelili do deviatich pozmeňujúcich návrhov, tak aby sa dalo o každom hlasovať osobitne. Rovno poviem, že účel tohto je vedomý a aj ten účel je pomerne jednoduchý, nechceme, aby sa k tým vyargumentovaným opatreniam pristupovalo, pristupovalo nejakým spôsobom zjednodušujúco alebo skratkovito, prípadne aby sa kompletný návrh nepodporil kvôli nezhode na nejakej partikulárnej otázke, o ktorej, o ktorých vždy vieme diskutovať. Čiže týmto chceme vytvoriť aj priestor pre každého poslanca a poslankyňu, aby sa mohli jasne postaviť ku každému jednotlivému opatreniu a následne aby si aj voliči a voličky mohli pozrieť, ako v tých jednotlivých prípadoch hlasovali, ako sa k jednotlivým otázkam stavajú.
Z nášho pohľadu poviem, že každé jedno opatrenie smeruje k väčšej ochrane zdravia a života ľudí a zároveň aj k zachovaniu ochrany prírody, nevylučuje sa to navzájom, naopak, dopĺňa.
Poďme teda po poriadku, začnem tou najzásadnejšou výhradou. Navrhovaná novela úplne špecificky reaguje na aktuálny problém súvisiaci s výskytom problémových jedincov medveďa hnedého a ich nebezpečných stretov s ľuďmi, tak to bolo komunikované a vypovedá o tom aj predkladané riešenie, preto sme boli teda pomerne nepríjemne zaskočení, keď sa zrazu v návrhoch hovorilo o veľkých šelmách, čo zahŕňa rysa, vlka aj šakala. Ja registrujem pozmeňujúci návrh poslanca Huliaka, ktorý toto mení, ale keďže ešte nevieme v tomto momente, ako to hlasovanie dopadne, aj v našom návrhu ostáva zmena toho znenia a namiesto teda veľkých šeliem uviesť špecificky medveďa hnedého.
Ako som už spomínala, výhrady máme tiež k podmienkam, za ktorých môže nastať alebo vzniknúť tá mimoriadna situácia pri výskyte medveďa; tieto podmienky považujeme za veľmi vágne nastavené a predstavujú veľký priestor na zneužívanie, ktoré sme videli už aj v minulosti, kde takmer akýkoľvek výskyt môže byť vyhodnotený ako nežiaduci. Riziko navrhujeme zadefinovať, alebo teda v tej, v tom znení tej novely navrhujeme riziko zadefinovať ako bezprostredné, nie teoretické a navrhujeme tiež zavedenie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na majetku ľudí a priamym konaním medveďa hnedého, ktorý škodu spôsobí. Táto zmena, tak ako je navrhnutá v pozmeňujúcom návrhu, zároveň zosúlaďuje túto novelu aj s európskou legislatívou.
Ďalšia problematická oblasť súvisí s tým, že táto novela neprináša systémové riešenie, zavádza rozšírenie používania výnimiek, pretože sme v situácii, keď treba konať, ale výnimky nemajú tvoriť systém, výnimky majú byť výnimky. Jedným z argumentov, ktorý sa v tejto súvislosti používa, je že do odstrelov treba prostredníctvom výnimiek zapojiť poľovnícke združenia, lenže to, ako som už v predchádzajúcich častiach rozpravy uviedla, je možné už aj dnes. Zákon nám špecificky hovorí o tom, že usmrtenie vykonáva zásahový tím samotný alebo si túto službu obstará prostredníctvom napríklad poľovníckeho združenia. Vďaka tomuto mechanizmu argument, že členov a členiek zásahového tímu je málo, tiež úplne neobstojí, no a takého zazmluvnené poľovnícke združenie následne manažuje dané územie pod záštitou zásahového tímu. Takáto spolupráca pod odbornou zložkou ochrany prírody, ktorá má postavenie a kompetenciu zastrešovať manažment medveďa, je ten minimálny systémový prvok, ktorý potrebujeme a ktorý teda navrhujeme.
Čiže navrhujeme, aby v prípade, že vznikne mimoriadna situácia kvôli nežiaducemu výskytu medveďa, ak zásahový tím nedisponuje dostatočnými vlastnými kapacitami, štátnej ochrane vznikne povinnosť bezodkladne zazmluvniť v danej oblasti obstaranie súvisiacich činností napríklad s miestnym poľovníckym združením. Vydávanie výnimiek tým nebude ovplyvnené. Výnimky, aby som teda zhrnula, výnimky majú platiť pre výnimočné situácie. Toto opatrenie umožní uplatniť ten postup, ktorý si vybrala vláda, ale zabezpečí aj následný koordinovaný manažment medveďa hnedého pod odbornou organizáciou, ktorá ho má aj zo zákona na starosti.
Ďalej navrhujeme zaviesť sériu preventívnych opatrení. Ak raz zadefinujeme, že medveď predstavuje také nebezpečenstvo, že jeho výskyt za istých okolností zaradíme medzi mimoriadne udalosti, ako je napríklad teroristický útok či živelná pohroma, musíme byť schopní implementovať aj mimoriadne preventívne opatrenia. Musíme vyvinúť skutočnú snahu odstrániť príčiny, ktoré medvede približujú k ľuďom, menia ich správanie a vytvárajú nebezpečné situácie. V čase mimoriadnej situácie musíme byť preto schopní zmobilizovať sa, prevziať zodpovednosť a urobiť maximum, aby sme znížili riziko pre ľudí.
Preventívne opatrenia, ktoré navrhujeme v jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, efektívne pomáhajú chrániť život a zdravie ľudí. Zároveň pomáhajú zabraňovať zneužívanie zvoleného inštitútu, ako sme to videli v stovkách prípadov v minulosti. Ak dokážeme výraznejšie chrániť ľudí a zároveň pritom chrániť prírodu, tomu sa hovorí win-win situácia. Neexistuje dôvod, prečo takéto opatrenia odmietnuť.
Jedným z kľúčových preventívnych nástrojov je informovať a edukovať. Je nesmierne dôležité, aby ľudia žijúci v oblastiach s výskytom medveďa vedeli, čo sú rizikové faktory, ktoré medvede lákajú bližšie k sídlam. Je tiež kľúčové, aby vedeli, ako sa pri možnom strete chovať. Naše správanie má výrazný vplyv na to, ako medveď bude reagovať. Ako sme sa aj v tomto pléne zhodli, problémové strety sa nevyriešia zo dňa na deň ani z mesiaca na mesiac. Vidíme pritom dnes už dve extrémne situácie, ktoré nastávajú: buď sa ľudia boja chodiť do prírody, alebo chodia so zbraňami. Oboje je veľký problém a pri oboch môže pomôcť edukácia, tak aby všetci vedeli, aby sa všetci vedeli slobodne pohybovať po prírode vo väčšom bezpečí, či už v súvislosti s výskytom medveďa, alebo nevhodným zaobchádzaním so zbraňou.
Navrhujeme teda na území s výskytom medveďa zaviesť povinnosť obce a štátnej ochrany prírody zabezpečiť vhodnou formou informovanosť obyvateľstva o výskyte medveďa hnedého i o jeho správaní, o prevencii, o ochrane zdravia či správaní sa v rizikových situáciách, či už formou prednáškovej činnosti, s využitím letákov, náučných tabúľ, alebo podobne. Napríklad v národných parkoch by táto činnosť mala byť intenzívnejšia a mali by s ňou pomáhať personálne kapacity národných parkov. Tu upozorňujem, že akýkoľvek zámer znižovať počty ľudí či financie v národných parkoch sa dotkne schopnosti zvyšovať bezpečnosť ľudí v súvislosti s medveďmi. O takýchto zámeroch sme počuli a ja chcem, aby jasne odznelo, že aj toto v prípade, že by sa to prenieslo do reality, ohrozuje, by ohrozilo našu schopnosť reagovať na problém s medveďmi.
Ďalej sa dotknem problematiky odpadov. Už dnes existuje všeobecná povinnosť pôvodcu odpadu v lokalitách s výskytom medveďa zabezpečiť svoj odpad aj pred vniknutím medveďa. Na papieri to už máme, čo nám zlyháva, je implementácia. Pomôcť môže ministerstvo finančnou výzvou, ako sme to videli vo Vysokých Tatrách, to je v rukách ministra Tarabu, ako aj mnoho iných nástrojov, ktoré legislatívou v tomto pléne celkom efektívne neovplyvníme. My navrhujeme posilniť úlohu samospráv. V prípade vyhlásenej mimoriadnej situácie budú povinné vykonať všetky opatrenia smerujúce k primeranému zabezpečeniu odpadu, upozorniť obyvateľstvo rozhlasom, letákmi, návodom či asistenciou. Ak sme raz v krízovej situácii, tak sa podľa toho treba správať, nie pozerať sa na známy problém a čakať so založenými rukami.
Ďalším kľúčovým nástrojom prevencie je riešenie vnadísk. Veľa sa už aj tu v tomto pléne o tom rozprávalo. Vnadiská menia správanie medveďov, sú umiestňované blízko miest, kde sa intenzívne pohybujú ľudia. To je extrémne nebezpečná kombinácia. Zvyšujú úživnosť územia, teda zvyšujú počty medveďov. Hoci aj v tomto pléne sa ich význam niektorí poslanci snažia umenšovať, vyskúšam to naposledy dokladovať ešte jednou citáciou priamo z územia, ktoré je prezentované ako jedno z najproblémovejších v súvislosti s medveďom. Prečítam zápis, veľmi krátky zápis zo stretnutia pracovnej skupiny pre veľké šelmy pri chránenej krajinnej oblasti Poľana, citujem: "V posledných rokoch nie je zvláštnosťou, že samica vyvedie a dokáže uživiť tri-štyri mladé. Je to spôsobené vysokou úživnosťou teritória, ktorá ale nestojí na prirodzených zdrojoch potravy, ale prevažne na potrave, ktorú medvede pravidelne vyhľadávajú na vnadiskách a na poliach osadených kukuricou. Týmto sú medvede lákané do blízkosti ľudských obydlí a niektoré jedince preto strácajú svoju prirodzenú vlastnosť, plachosť. Niektoré problémové jedince potom opakovane škodia na úľoch, hospodárskych zvieratách, plodinách a ovocných sadoch. Riaditeľka CHKO Poľana upozornila zástupcov poľovných združení o prebiehajúcom monitorovaní prikrmovacích zariadení, vnadísk a krmovísk v problémových oblastiach. Dodala fotografickú dokumentáciu niektorých vnadísk umiestnených do jedného kilometra od ľudských obydlí, na ktorých boli na zemi vysypané zhnité a plesnivé potraviny, náplne z cukrovaru, plesnivá kukurica, koža z diviaka a podobne." Koniec citácie.
O vnadiskách už bolo z môjho pohľadu povedané naozaj všetko, je tu jasný problém. Každá, každý ďalší moment, ktorý by sme premárnili spochybňovaním tohto preukázaného faktu, nás zdržuje z môjho pohľadu od pomoci ľuďom. Preto presne toto sa dialo v posledných rokoch, aj pre toto tá pomoc mešká. Ak je motiváciou ochrana ľudí, vnadenie musí byť obmedzené. Navrhujeme v tomto smere dve konkrétne úpravy. Všeobecne zákaz vnadenia vo vzdialenosti dva kilometre od najbližšej pozemnej stavby a jeden kilometer od najbližšej turistickej značky. V prípade vyhlásenej mimoriadnej situácie navrhujeme zákaz vnadenia kompletne na území, kde je mimoriadny stav vyhlásený. Takéto opatrenia prispejú k ochrane ľudí a zachovaniu miestnej krajiny pre všetkých občanov. Mimoriadne situácie si vyžadujú aj primerané opatrenia. Ako nezanedbateľné lákadlo pre medveďa môžu pôsobiť aj neupotrebiteľné vedľajšie produkty zo zveri. Vývrhy, kože a podobne, ktoré sú členovia a členky poľovného združenia za bežných okolností oprávnení ponechávať v lese. Navrhujeme, aby v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie tieto zvyšky museli byť riadne odstránené prostredníctvom kafilérie. Ak je situácia raz krízová, musí byť krízová pre všetkých bez výnimky.
V priebehu rozpravy k tomuto zákonu som tiež opakovane upozorňovala na to, že inštitút vydávania výnimiek, ktorý má za cieľ táto novela rozšíriť a posilniť, bol v minulosti kontinuálne zneužívaný. Dokladujú to desiatky rozhodnutí súdov. Motivácie pre takéto zneužívanie môžu byť rôzne. Jednou sú však určite aj trofeje. Rozhodne netvrdím, že sa to týka všetkých poľovníkov, ale túžba po trofeji bez ohľadu na zákon je v časti tejto komunity prítomná. Preto navrhujeme, aby subjekt zodpovedný za usmrtenie medveďa prostredníctvom výnimky počas mimoriadnej situácie, teda napríklad poľovné združenie, malo povinnosť odstrániť usmrteného medveďa prostredníctvom kafilérie vcelku. Povinnosť sa teda vzťahuje na kompletný kadáver, kompletné telo, na všetky jeho časti vrátane, ale neobmedzujúc sa na hlavu, kožu, laby a ďalšie anatomické časti. Ak chce ministerstvo udeľovať výnimku, malo by si byť isté motiváciou. Vyhlásenie krízovej situácie má reflektovať realitu a nie slúžiť ako prostriedok na dosiahnutie cieľa v prospech jednotlivca.
Posledná závada, ktorú možno upraviť takto v skrátenom legislatívnom konaní, smeruje opäť priamo k zvýšeniu bezpečnosti ľudí. Je úplne zjavné, že ak takáto novela bude schválená, v blízkosti ľudských sídiel, ale aj vo voľnej prírode bude dochádzať k zvýšenej streľbe. Nebezpečenstvo predstavuje zablúdená či odrazená guľka, ale aj postrelený medveď. Vždy je bezpečnou, bezpečnejšou voľbou medveďa najprv uspať a následne usmrtiť. Preto navrhujeme, aby vždy, keď je to možné, došlo najprv k použitiu narkotizačnej zbrane a následnému usmrteniu.
Dokopy preto predkladáme deväť pozmeňujúcich návrhov, v ktorých žiadame, aby sa o novelizačných bodoch, v niektorých žiadame, aby sa o novelizačných bodoch hlasovalo osobitne. Opäť opakujem, že vytvárame tak priestor, aby ste mohli, poslanci a poslankyne, jasne a bez kompromisov vyjadriť svoj postoj hlasovaním k tým jednotlivým zmenám. Som presvedčená, že všetky smerujú k vyššej ochrane človeka a nie je jediný dôvod nehlasovať za ne.
Ak ste v niektorých prípadoch iného názoru, tak prosím, účelom nie je tlačiť vás do kúta a postaviť vás pred otázku, či ste za všetky preventívne opatrenia, alebo žiadne. Naším cieľom je tento zákon vylepšiť do takej miery, ako to navrhnutá verzia umožňuje. Vytvárame priestor pre vás slobodne hlasovať a ukázať tým voličom a voličkám, že vašou motiváciou je ochrana zdravia a života ľudí a nie bezdôvodné ničenie prírody.

Teraz prečítam pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Začnem pozmeňujúcich návrhom číslo 10.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
1. V čl. I bod 1 znie:
"1. V § 40 sa odsek 3 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
"f) ak je vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého podľa osobitného predpisu."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 68a znie:
"§ 3 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona číslo..." číslo 40, teda to je to bude to číslo, ktoré tento zákon bude mať, lomené 2024 Z. z.,
2. V čl. II bod 1 znie:
"1. V § 3 odsek 2 v úvodnej vete sa za slová "smogová situácia," vkladajú slová "nežiaduci výskyt medveďa hnedého,".
3. V čl. II bod 2 znie:
"2. V § 3 sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
"d) nežiaduci výskyt medveďa hnedého je mimoriadna udalosť, ktorá je vyhodnotená na základe analýzy územia ako stav, kedy existuje bezprostredné riziko ohrozenia života alebo zdravia ľudí v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna situácia, alebo ak v tejto súvislosti vznikla závažná škoda na úrode, hospodárskych zvieratách alebo majetku ľudí."
Teraz prečítam pozmeňujúci návrh číslo 2. Doplňujúci, doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem toto doplnenie:
Za čl. II sa vkladá nový článok III, ktorý znie:
"Článok III
Zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z., zákona č. 115/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 268/2022 Z. z. a zákona č. 205/2023 Z. z. sa dopĺňa takto:
§ 61 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Vnadisko možno zriadiť len vo vzdialenosti väčšej ako 2 kilometre od najbližšej pozemnej stavby a jeden kilometer od pešej značkovanej trasy."."
Doterajší článok III sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví názov zákona.

Teraz prečítam pozmeňujúci, doplňujúci návrh číslo 3.
Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem toto doplnenie:
Čl. II sa dopĺňa bodom 4, ktorý znie:
„4. Za § 12 sa vkladá § 12a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠12a
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Ak Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky pri vzniku mimoriadnej udalosti podľa § 3 ods. 2 písm. d) nemá dostatočné kapacity na zabezpečenie manažmentu medveďa hnedého podľa osobitného predpisu, je povinná bezodkladne uzavrieť zmluvu na obstaranie činností podľa osobitného predpisu; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu."."
Poznámky pod čiarou k odkazom 16ab a 16ac znejú:
"16ab) § 65a ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 356/2019 z. z.
16ac) § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."

Teraz prečítam pozmeňujúci návrh č. 4
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
l . V čl. I sa pred bod 1 vkladá nový novelizačný bod 1, ktorý znie:
"1. § 4 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8) Na území s výskytom medveďa hnedého je príslušná obec v spolupráci so štátnym orgánom zodpovedným za manažment medveďa hnedého povinná preukázateľne zabezpečiť vhodnou formou informovanosť obyvateľstva o prevencii a ochrane zdravia pri strete s medveďom hnedým.”."
Poznámka pod čiarou k odkazu 17b znie:
"17b) Príloha č. 19 k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch."
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. Čl. I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie:
„3. V § 90 ods. 1 písm. l) sa za slová „§ 4 ods. 6” vkladajú slová „a 8."

Teraz prečítam pozmeňujúci návrh č. 5
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. II 3. bode § 3b odsek 2 písmeno f) znie:
„f) na území, v ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého nevytvárať a neudržiavať miesta, na ktoré sa vykladá návnada; ak v čase vyhlásenia tejto mimoriadnej situácie sú vytvorené takéto miesta, príslušná obec alebo správca územia na katastrálnom území, na ktorom sa uvedené miesta nachádzajú, je povinný prijať také opatrenia, aby miesta, na ktorých bola vyložená návnada, boli bez zbytočného odkladu odstránené."
2. Čl. II sa dopĺňa bodmi 4 a 5, ktoré znejú:
„4. V § 31 sa odsek 1 dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
„l) poruší § 3b ods. 2 písm. f).”
5. V § 31 odsek 2 znie:
(2) Správneho deliktu na úseku civilnej ochrany sa dopustí obec, ak poruší § 15 ods. 1 písm. a), f), g) alebo j) alebo § 3b ods. 2 písm. f).
V súvislosti s touto úpravou sa primerane upraví názov zákona a úvodná veta v čl. II.

Teraz prečítam pozmeňujúci návrh č. 6
Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto doplnenia:
l . V čl. II 3. bode sa § 3b ods. 2 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g) na území, v ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého, je príslušná obec alebo správca územia na katastrálnom území povinný bez zbytočného odkladu prijať opatrenia na odstránenie potravinového odpadu, kuchynského odpadu a vedľajších živočíšnych produktov podľa osobitných predpisov."
Poznámka pod čiarou k odkazu 1ab znie:
„1ab) Napríklad zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čl. 3 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch)."
2. V čl. II 3. bode sa § 3b odsek 2 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
"h) na území, v ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého, príslušná obec vykoná všetky opatrenia smerujúce k primeranému zabezpečeniu odpadu podľa osobitných predpisov pred prístupom medveďa hnedého.”
Poznámka pod čiarou k odkazu 1ac znie:
„1ac) § 14 ods. 1 písm. j) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
§ 18 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch."
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu.
3. Čl. II sa dopĺňa bodom 4, ktorý znie:
„4. V § 31 sa odsek 1 dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
„l) poruší § 3b ods. 2 písm. f).
4. Čl. II sa dopĺňa bodom 5, ktorý znie:
„5. V §31 sa odsek 1 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m) neprijme opatrenia podľa § 3b ods. 2 písm. g).
5. Čl. II sa dopĺňa bodom 6, ktorý znie:
„6. V § 31 sa odsek I dopĺňa písmenom n), ktoré znie:
„n) nevykoná opatrenia podľa § 3b ods. 2 písm. h).
6. Čl. II sa dopĺňa bodom 7, ktorý znie:
„7. V § 31 odsek 2 znie:
(2) Správneho deliktu na úseku civilnej ochrany sa dopustí obec, ak poruší § 15 ods. I písm. a), f), g) alebo j) alebo § 3b ods. 2 písm. f, g alebo h).
V súvislosti s touto úpravou sa primerane upraví názov zákona a úvodná veta v čl. II.
Pri tomto pozmeňujúcom návrhu zároveň žiadam, aby sa o jednotlivých novelizačných bodoch hlasovalo osobitne.

Teraz prečítam § pozmeňujúci návrh č. 7.
Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary STOHLOVEJ k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (tlač 270).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám na nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (tlač 270).
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto doplnenia:
l . V čl. II 3. bode sa § 3b odsek 2 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g) subjekt zodpovedný za manažment medveďa hnedého postupuje podľa osobitného predpisu, pričom je počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého povinný zabezpečiť na svoje náklady riadne odstránenie usmrteného medveďa hnedého, vrátane lebky a kože, prostredníctvom kafilérie.”.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1ab znie:
"1ab) § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu.
2. Čl. II sa dopĺňa bodom 4, ktorý znie:
„4. V § 31 sa odsek I dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
„l) nesplní povinnosť podľa § 3b ods. 2 písm. g).

Teraz prečítam pozmeňujúci návrh č. 8.
Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto doplnenia:
1. V čl. II 3. bode sa § 3b odsek 2 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g) člen poľovného združenia je povinný riadne odstrániť neupotrebiteľné zvyšky z ulovenej zveri počas vyhlásenej mimoriadnej situácie v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého prostredníctvom kafilérie."
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu.
2. Čl. II sa dopĺňa bodom 4, ktorý znie:
"4. V § 32 sa odsek 1 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i) neodstráni prostredníctvom kafilérie... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Ospravedlňujem sa, pani poslankyňa, bude obedná pauza, takže budete pokračovať potom po obednej pauze, predpokladám teda, že nemáte už, nejakú minútu-dve, keby to bolo, tak by sme mohli aj to dokončiť, ale asi to bude dlhšie, že? Päť minút? Neviem, je všeobecný súhlas, aby to pani poslankyňa dokončila? Päť minút, ak to je? (Reakcia pléna.)
Dobre, tak potom ešte päť minút máte, nech sa páči.

Stohlová, Tamara, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. ... počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého.
Teraz prečítam pozmeňujúci návrh č. 9.
Pozmeňujúci, doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, tlač 270.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem toto doplnenie:
V čl. II 3. bode sa § 3b ods. 2 dopĺňa písm. g), ktoré znie:
„g) ak je to možné, subjekt zodpovedný za manažment medveďa hnedého usmrtí medveďa hnedého až po predchádzajúcom zbavení jeho vedomia v záujme ochrany zdravia a života obyvateľov na území, v ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého."
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončila som.