12. schôdza

Takže, pán predseda, predsedajúci, dámy a páni, návrh zákona už tu prerokúvavame po niekoľkýkrát, pretože v debate o eliminácii medveďov sme v podstate vždy skĺzli do debaty o aj odstraňovaní náletových drevín. Tak ako som avizoval, na výbore bol daný pozmeňujúci návrh zákona, ktorý po a) na zastavanom území v intravilánoch obcí znižuje obvod kmeňa, ktorý vo výške 130 centimetrov môže byť odstránený, na teda obvod 60 centimetrov. Takže nie 80, ale 60. To, čo chcem povedať, do roku 2016 bola ujednotená jedna, jeden rozmer, a to je 80 centimetrov vo výške 130 centimetrov. Do roku 2016 to tak bolo, po roku 2016 došlo k rozdeleniu, že 40 centimetrov v intraviláne, to znamená, toto zvyšujeme na 60 centimetrov pri zastavaných plochách. V prípade intravilánov, ak pôjde o poľnohospodársku pôdu alebo o trvalý trávnatý porast bude to 80 centimetrov s tým, že krovité porasty budú do šírky 100 metrov štvorcových. A tretiu katergóriu, ktorú tu zavádzame, je, v extravilánoch pri poľnohospodárskych pozemkoch, trávnatých porastoch to bude 90 centimetrov a 200 metrov štvorcových. Zároveň do zákona dávame, že do 15 dní štátna ochrana prírody bude mať právo pozastaviť ten výrub, bude povinnosť ho nahlásiť. V prípade, že sa tam budú nachádzať nejaké vzácne biotopy alebo chránená zóna, tak bude automaticky v lehote 15 dní možné tento výrub pozmeniť aj napriek tomu, že by boli rešpektované tie návrhy plôch, alebo teda tie oprávnenia aj pri tých stromoch, tak, ako to predkladá zákon. Takže tým pádom je ošetrené obe veci, ktoré teda niekto si myslel, že to predkladáme či už kvôli, ja neviem, nejakým developerom, to je, samozrejme, nezmysel. A po druhé, že nám ide o nejaké drancovanie prírody, čo je úplný ďalší nezmysel.
Takže pravda je, ktorá zostáva, že ak niekto chce svoju zarastenú lúku, náletové dreviny, kde už má stromy veľkého rozsahu a chce, aby to bol les, nech si to len preklasifikuje ako les, tým pádom sa to bude riadiť aj inými zákonmi. Pokiaľ je to evidované ako poľnohospodárska pôda, tak má podľa zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy povinnosť sa o to starať, aby s touto nečinnosťou nespôsoboval, že tie nálety sa len rozširujú ďalej a ďalej.
Absolútne nesúhlasím s tvrdením, že na Slovensku je úplne jednoduché, ľahké a neviem aké vyčistiť tieto pozemky. Neni to vôbec pravda, trvá to v správnych konaniach dnes od troch do desiatich rokov. Dávajú im tam náletové, pri týchto náletových drevinách častokrát povinnosti nejakých ďalších výsadieb, čo nedáva žiadnu logiku, pretože ak raz na tých pozemkoch mala byť len poľnohospodárska udržiavaná pôda a teraz sú tam húštiny, kríky a náletové dreviny, tak logika veci je, že sa to dáva do pôvodného a na to určeného stavu a nie, ešte aby poľnohospodári s týmto niesli náklady.
Vyčistenie tých pozemkov vychádza pri jednom hektári približne na 3 000 euro. Štiepka, ktorá sa z toho predáva, poľnohospodári ju predávajú za okolo 200, 300 eur. To znamená, tento argument tiež odpadá, keď tu niekto rozprával, že sa tu ide robiť kvôli obchodovaniu so štiepkou. Na druhej strane ja nepovažujem štiepku za žiaden problém. Práveže celé rakúske Alpy a podobne fungujú na štiepke. To znamená, snáď nie sme teraz v nejakej ére, že už aj štiepka je zlé, aj fosílne palivá všetko je vlastne zlé, už aj štiepka je najnovšie zlé, tak, samozrejme, že tieto dreviny na to použité byť môžu. No a každý, kto sleduje, čo sa deje, ako napríklad PPA teraz pýta poľnohospodárov naspäť peniaze, pretože im chodia merať tiene po kríkoch a stromoch týchto náletových drevín a v obrovských sumách ich nútia vracať tieto platby naspäť, tak tento zákon práve všetky tieto veci rieši. To znamená, desiatky rokov sa čakalo na zrýchlené takéto konania. Myslím si, že tento pozmeňujúci návrh je taký, že môže absolútne každý ten zákon podporiť.
Ďakujem.

Veľmi pekne vám ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne a vážení kolegovia poslanci, Národná rada uznesením č. 298 z 21. mája 2024 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2022 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 83 z 21. mája 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 40 z 21. mája 2024 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rady schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 5 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 41 zo dňa 21. mája 2024. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela požiadať o zaznamenanie a nápravu, ak je to možné, chybného vykázania hlasovania číslo 236. Hlasovala som proti. Mám to aj písomne, zanesiem to, ak môžem, keď pôjdem do rozpravy.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako sme sa už vyjadrovali viackrát v predchádzajúcich rozpravách k tomuto zákonu, z nášho pohľadu má tento zákon dva základné problémy. Jednak otvára dvere výrubom cenných biotopov, cennej prírody napríklad brehových porastov alebo už starších hájov na nelesnej pôde, ako je napríklad chránený areál v rámci chránenej krajinnej oblasti Záhorie, ktorý sa volá Bežnisko. To je veľmi konkrétny príklad. Jednoducho otvára dvere výrubom cennej prírody všade tam, kde to nespadá do tých správnych katastrálnych chlievikov, ale faktom je to, že tam tá vzácna príroda je, že tam tie chránené živočíchy a rastliny žijú a rastú. Také prípady máme, uviedla som aj jeden konkrétny. Je ich mnoho a my si myslíme, že pokiaľ teda nie je cieľom drancovať prírodu, tak ten zákon je možné zmeniť, ošetriť tak, aby táto, tento typ prírody nebol ohrozovaný, pretože s tým zámerom zákona pomoc poľnohospodárom to nemá nič spoločné.
Druhy základný problém, ktorý vidíme, je ten, sa týka obcí a miest, kde zákon otvára dvere neregulovanému výrubu na všetkých pozemkoch mimo verejnej zelene. Ja, samozrejme, teda registrujem ten pozmeňujúci návrh, ktorý nám bol predložený asi tak pred pol hodinou, kedy sme ho aj prvýkrát videli. Aj tu by som chcela apelovať aj na pána ministra, keď, keďže tu je, aby sa dodržiavala tá lehota 24 hodín na predkladanie, pretože ani tým pádom to ja neviem zreflektovať vo svojej rozprave, nie je šanca si ten pozmeňujúci návrh naštudovať, ani sa k nemu nijako vyjadriť. Hoci my sa teda snažíme veľmi konštruktívne pristupovať a opravovať tento vládny návrh, nie je to možné, pokiaľ to naozaj dostaneme za behu do ruky. Čiže ja v podstate reflektujem hlavne to, čo je jadrom tej vládnej novely, ako sme ju videli. A teda tam ten problém ostáva, že bude dochádzať k neregulovanému výrubu na všetkých pozemkoch mimo verejnej zelene, ale tá zeleň v mestách zďaleka nie je len na tých verejne prístupných priestranstvách, mnoho z nich sa nachádza na iných typoch pozemkov a v mestách v súvislosti s klimatickou zmenou, kde naozaj sa stávajú miestami až nežiteľnými. Kvôli horúčavám si musíme ceniť každý kúsok prírody a je potrebné zachovávať tú možnosť samospráv rozhodovať aj o takýchto, o takýchto stromoch na tomto typu pozemku, čiže mimo tej verejnej zelene.
Ja viem, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený, zmierňuje to rozpätie, no stále doňho spadne veľké percento výrubových konaní, s ktorými sa stretávajú samosprávy. Stále bude dochádzať k odlivu financií a stále bude dochádzať k neregulovanému výrubu v prílišnej miere vzhľadom na to, akým environmentálnym krízam čelíme. A v tomto duchu som presvedčená aj o tom, že je to v potenciálnom rozpore s európskou legislatívou, konkrétne s nariadením o obnove prírody.
V tomto duchu sme pripravili, alebo teda vzhľadom na tú vládnu novelu aj pozmeňujúci návrh, ktorý potom konkrétne prečíta môj kolega. A aj keď môžem vlastne zreflektovať ten pozmeňujúci návrh, ktorý predložila pred polhodinou vládna koalícia, tak viacero problémov z toho vôbec nerieši, alebo ich rieši polovičato. Ten náš pozmeňujúci návrh, ja som presvedčená o tom, že principiálne neohrozuje ten deklarovaný zámer pomôcť poľnohospodárom, o tom som úplne presvedčená, tento cieľ máme aj my. Takže umožní stále jednoduchší režim pre poľnohospodárov, čo pomôže, mimochodom, aj manažmentu chránených území, pretože častokrát aj pre chránené územia je prínosné, ak sa na nich kosí, ak sa odstraňujú náletové dreviny, alebo ak sa na nich pasie, ale ten, stále ten zákon jednoducho má slepé miesta a má diery, ktoré sa my naším pozmeňujúcim návrhom snažíme zaplátať v tomto teda skrátenom legislatívnom konaní. Vytvára to takpovediac rôzne záchranné siete, brzdy alebo poistky. Čokoľvek, čo by ste si z tých novelizačných bodov osvojili, som presvedčená o tom, že by pomohlo chrániť prírodu a zároveň by neohrozilo ten deklarovaný účel novely.
No a ten pozmeňujúci návrh máte k dispozícii už vyše týždňa. Takže ja len znova apelujem na to, aby ste si tie ustanovenia pozreli, zvážili, sú to všetko prínosné veci, pretože opäť, v tomto, v tomto kontexte pomoc poľnohospodárom a zároveň zachovanie ochrany prírody sa nevylučuje, naopak, mnohokrát dopĺňa a mnohokrát máme v tomto smere rovnaké ciele.
A opäť, ešte jeden apel si dovolím, tento, táto novela z nášho pohľadu nemá čo ísť skráteným legislatívnym konaním a vidíme to aj v týchto rozpravách aj v rozpravách na výbore, že tá riadna diskusia s zainteresovaním všetkých relevantných subjektov vrátane samospráv, vrátane poľnohospodárov, poľovníkov by prispela k tomu, aby sme naozaj prišli s riešením, ktoré bude kvalitné a s ktorým sa aj tieto jednotlivé subjekty zhodnú, lebo napríklad samosprávy s tou predkladanou vládnou novelou nesúhlasia.
Krátko k tým riešeniam, ktoré my navrhujeme v našom pozmeňujúcom návrhu. V oblastiach mimo zastavaného územia navrhujeme, aby v chránených územiach druhého a tretieho stupňa nebolo potrebné na výrub drevín a krovín žiadať súhlas. Nebude tam obmedzenie plošné ani obvodové, ale dávame tam podmienku, aby to bolo v súlade s plánom starostlivosti o chránené územie, pretože každé chránené územie takýto dokument by malo mať, má. Niektoré sú možno neplatné v súčasnosti. Videla som také, ktoré akoby vyexpirovali v roku 2022, čo je problém a nemalo by sa to stávať, opäť nás to motivuje, aby sme takéto dokumenty vypracovávali, a v nich máte presne napísané niečo, k čomu cieli aj tento samotný zákon. Napríklad pri chránenom areáli Bežnisko, ktorý som už spomínala, sa pri jednom type biotopu presne píše, že manažment, ktorý tam má byť uplatňovaný, je odstraňovanie náletových drevín v mimohniezdnom období, zabezpečiť čiastočné a mozaikovité narušenie vegetačného krytu v mimohniezdnom období s ohľadom na výskyt indikačných druhov rastlín a živočíchov. Čiže priamo ten program starostlivosti nám hovorí, že tie náletové dreviny tam treba odstraňovať. Čiže ak máme toto napísané v tom programe, nie je problém aj v oblasti v území s druhým a tretím stupňom ochrany, netreba takýto súhlas, a dokonca tam ani neurčujeme nejaký obvodový alebo plošný limit.
Okrem toho navrhujeme, aby tie výnimky, kedy sa to uvoľnené alebo to nové zjednodušené, menej prísne pravidlo uplatňovalo, tak aby sa tieto výnimky nejakým spôsobom systematizovali, pretože už dnes ten vládny návrh umožňuje chrániť na všetkej pôde niektoré tzv. významné krajinné prvky, napríklad aleje alebo remízy. Lenže zákon o ochrane prírody takéto pojmy nepozná. Nepozná ich definíciu, hoci s nimi čiastočne operuje. My navrhujeme, aby sa namiesto týchto pojmov, ktoré môžu byť rozlične interpretované, aby sa používal priamo ten pojem, ku ktorému sa vzťahuje aj dôvodová správa, to znamená, aby umožňoval chrániť významné krajinné prvky, ktoré majú veľmi presnú definíciu priamo v zákone o ochrane prírody a krajiny. A opäť zdôrazňujem, že aj samotná vládna novela vo svojej dôvodovej správe hovorí, že systematizovať chce. Čiže my hovoríme, že táto, toto nové uvoľnené pravidlo sa nemá jednoducho sťahovať na tieto významné krajinné prvky, pretože, pretože tieto, resp. zákon tieto prvky definuje ako tie, ktoré nám poskytujú ekologickú stabilitu, prispievajú k ekologickej stabilite alebo tvoria ráz krajiny, čo je presne to, čo aj pán minister hovorí, že touto novelou nemá byť ohrozené. Ak to ale nechceme, tak to do toho zákonu jednoducho treba dať.
Ďalej navrhujeme, aby toto nové pravidlo, uvoľnené pravidlo výrubov sa nepoužívalo ani v prípade, že je drevina súčasťou územného systému ekologickej stability. To je opäť pojem, ktorý pozná a definuje veľmi presne samotný zákon o ochrane prírody a krajiny. Ak si to chcete predstaviť, tak sú to napríklad biokoridory. A zase systematizuje to, pretože takýto pojem už poznáme, čiže nemusíme sa baviť o nejakých, zamieňať remízy za medze, máme k tomu priamo nástroj v samotnom zákone o ochrane prírody a krajiny. Čiže znova poviem, že ak by sme tam tieto pojmy zaviedli, tak výnimky z tých zjednodušených uvoľnených výrubov s väčším obvodom na väčšej ploche nám zabezpečia ochranu tých drevín a len tých drevín a krovín, ktoré majú ekologickú hodnotu a tvoria ráz krajiny. Čo si zase hovorím, pokiaľ toto nie je cieľom tej novely, ničiť prírodu, tak to tam treba napísať, lebo ináč sa to bude diať.
Okrem toho teda čo navrhujeme, a to je čiastočne podobné ako to, čo navrhuje ten pozmeňujúci návrh, ktorý sme dostali pred polhodinou, a to je, že tieto, v prípade tých nových zjednodušených výrubov, teda pokiaľ sa jedná o stromy s obvodom kmeňa od 40 cm do 80 cm a v prípade krovín, keď je to plocha medzi 20 metrov štvorcových a 100 metrov štvorcových, tak zavádzame oznamovaciu povinnosť. Veľmi podobne by to fungovalo ako pri údržbe elektrického vedenia. Ja som presvedčená, že toto nevytvára žiadnu zásadnú byrokratickú záťaž pre toho poľnohospodára alebo ktokoľvek, kto tie výroby chce realizovať, ale dáva to informáciu orgánu ochrany prírody, aby sa do toho zainteresoval, aby do toho nejakým, do toho procesu intervenoval, pokiaľ je to potrebné.
Čo sa týka zastavaného územia obce, zopakujem, s prehlbujúcou sa klimatickou zmenou je zeleň v mestách a obciach kriticky dôležitá a nielen tá verejná zeleň, ktorá v tom návrhu vládnej novely akoby ošetrená bola a pri nej každý jeden výrub musí byť odsúhlasený a nie je dôvod, keď si raz ceníme tú zeleň v tých mestách, pretože ju potrebujeme aj v súvislosti s horúčavami, tak nie je dôvod, prečo to obmedziť iba na verejnú zeleň a na všetku ostatnú plochu tie pravidlá takýmto spôsobom otvoriť alebo takýmto spôsobom uvoľniť. Pri drevinách teda mimo verejnej zelene navrhujeme ponechať doterajšie pravidlo výrubu bez súhlasu do 40 cm obvodu a do 10 metrov štvorcových plochy. Ja som osobne nepočula vôbec žiaden argument v tomto zmysle, prečo by sa to malo uvoľňovať v mestách a obciach, prečo by sa to malo uvoľňovať v zastavanom území obce, naopak, počula som argumenty zo strany samospráv, že to nechcú, že prídu o financie, že prídu o dôležitú zeleň, o ktorej spolurozhodovať alebo o ktorej rozhodovať chcú, čiže ja tento bod považujem za špeciálne dôležitý.
To je asi nateraz všetko a teda konkrétne pozmeňujúci návrh prečíta a uvedie môj kolega Michal Sabo.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Ja osobitne chcem reagovať na tú časť, ktorá súvisí s kritikou k pozmeňujúcemu návrhu. Jedna vec je skrátené legislatívne konanie a druhá vec je, aby to skrátené legislatívne konanie malo zmysel, tak jednoducho aj tie pozmeňujúce návrhy musíme mať šancu vidieť a sa s nimi oboznámiť. Osobitne ak pri čítaní pozmeňujúceho návrhu je zrejmé, že odôvodnenie nesedí s textom, pretože určite nie je spresnenie hraničných rozmerov fakt, že sa zväčšuje obvod kmeňa alebo súvislých krovitých porastov. Tak toto neviem, v akej miere môžem vôbec, keby som vychádzala z toho odôvodnenia, že je spresnenie, to jednoducho úplne mení tie parametre, ktoré sme mali predtým tu predložené. Takže vlastne keby sme sa chceli v rýchlosti oboznámiť s pozmeňujúcim návrhom spôsobom, že si prečítame odôvodnenie, tak vlastne to vôbec nesedí. Rovnako odôvodnenie v ďalšej časti, ktoré hovorí, že je to osobitný postup pri výrube drevín v chránených územiach, tak nejakým spôsobom nevysvetľuje tiež to, ako budú kapacitne pripravené na to orgány ochrany prírody, že majú nejakým spôsobom stanovenú lehotu a v tej lehote vlastne majú byť schopné zvládnuť ohlasované výruby a vlastne mali by sme vedieť, že proste sú schopné, ak by chceli niečo zakázať alebo niečo obmedziť, že toto je v nejakom, v nejakej miere vyhodnotené a zvládnuteľné. To tu, samozrejme, nejakým spôsobom z toho odôvodnenia nevyplýva. Ja to považujem za ignoráciu akejkoľvek diskusie, ktorá je jednoducho dôležitá, ak zasahujeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som chcel znova upozorniť na nesúlad zastavaného územia. Naozaj desaťročia sa v našej krajine nedal zmeniť, nedala zmeniť hranica intravilánu a extravilánu. To znamená, že všetky naše obce a mestá sa rozrastali do extravilánu. Čiže ak posudzujeme územie podľa intravilánu a extravilánu, je to skreslené, veľmi skreslené a z toho aj vyplýva, že znižovanie toho obvodu kmeňa v intraviláne, pardon, v zastavanom území obce je vlastne bezpredmetné, lebo ten, to zastavané územie obce už dávno prešla prešlo do extravilánu. A tiež ma prekvapilo zvýšenie obvodu kmeňa, zvýšenie obvodu kmeňa až na 90 cm. Ako stále sa tu bavíme o tom, že sa budú rúbať dospelé stromy a že sa dajú využiť naozaj na kšeft, a my to ešte zvýšime. A mali by sme chrániť prírodu a ju nedevastovať.
A čo ma, čo ma na tom ešte vyrušuje, že dneska z lesa nemôžme zobrať ani suché konáre, lebo porušujeme zákon. Samozrejme, súvisí to s krádežmi dreva, ktoré, alebo s nelegálnymi výrubmi v lese, ktoré bolo, a teraz mimo lesa zas v extraviláne si môžme alebo budeme môcť po schválení tohto zákonu bez nejakých vážnych postihov vyrúbať les v obvode kmeňa 90 cm a jednoducho si ho zobrať. Myslím si, že to nie je v poriadku.

Ďakujem pekne za slovo aj za faktické poznámky kolegov, teda kolegyne a kolegu. Ja teda veľmi zdieľam tieto pocity a z tohto celého procesu, ako to tu prebieha.
Ďakujem pani poslankyni Kolíkovej za to, že si presne všimla to slovíčko "spresňujú". To je iba jeden z mnohých nesúladov, z mnohých problematických bodov toho procesu a toho, ako vyzerá ten pozmeňujúci návrh. Ako vravím, my sme došli na výbor, dostali sme ho tam na stôl predložený, v momente začal výbor, pričom my máme povinnosť, aby sme predkladali tie pozmeňujúce návrhy 24 hodín dopredu, čo je podľa mňa absolútne minimum, aby bolo možné si ich nejakým spôsobom aspoň pozrieť. Ako sa dá potom viesť o nich debata, či už na výboroch, alebo aj tu v pléne, lebo vlastne nám skončil výbor a v momente nám začala rozprava tu. A ja som si sama uvedomovala, že to, čo hovorím v tej rozprave, jednoducho nereflektuje dostatočne ten pozmeňujúci návrh, pretože nebolo čas ho preštudovať. A ja teda napríklad som nepočula ani na výbore jeden argument, že prečo teda zavádzame pre mestá a obce ten obvod 60 cm, že prečo sme si práve tento rozmer vybrali. Nepočula som argument, prečo napríklad brehové porasty sa týmto pozmeňujúcim návrhom neochránia. Prečo napríklad chránený areál Bežnisko, ktoré som už mnohokrát spomínala ako veľmi dobrý príklad, prečo sa ten takýmto pozmeňujúcim návrhom nechráni.
A čo sa týka toho zastavaného územia, ktoré spomínal aj pán poslanec Ledecký, tak ja mám dokonca informáciu, že takto ak to bude schválené, ak sa takto bude o tom pojednávať, tak to bude ešte aj problém v súvislosti s jednou z iks noviel stavebného zákona, pretože tá oveľa prísnejšie s touto definíciou narába. Tak som zvedavá, ako sa s tým potom vysporiada vláda.
No a ten pozmeňujúci návrh máte k dispozícii už vyše týždňa. Takže ja len znova apelujem na to, aby ste si tie ustanovenia pozreli, zvážili, sú to všetko prínosné veci, pretože opäť, v tomto, v tomto kontexte pomoc poľnohospodárom a zároveň zachovanie ochrany prírody sa nevylučuje, naopak, mnohokrát dopĺňa a mnohokrát máme v tomto smere rovnaké ciele.
A opäť, ešte jeden apel si dovolím, tento, táto novela z nášho pohľadu nemá čo ísť skráteným legislatívnym konaním a vidíme to aj v týchto rozpravách aj v rozpravách na výbore, že tá riadna diskusia s zainteresovaním všetkých relevantných subjektov vrátane samospráv, vrátane poľnohospodárov, poľovníkov by prispela k tomu, aby sme naozaj prišli s riešením, ktoré bude kvalitné a s ktorým sa aj tieto jednotlivé subjekty zhodnú, lebo napríklad samosprávy s tou predkladanou vládnou novelou nesúhlasia.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená hŕstka poslancov a poslankýň, ktorí ste ostali v tomto pléne, ako moja kolegyňa predrečníčka Tamara Stohlová povedala, tak aj upozorňujem, že na záver svojho vystúpenia prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sme pripravili, sme si to tak aj rozdelili, že kolegyňa Stohlová vystúpi obsahovo aj. Teraz je to také vlastne zvláštne, lebo ten výbor, na ktorý sme reflektovali už viacerí, tak priniesol absolútne nový vietor do toho obsahu. Čiže čo platilo pred výborom, teraz zrazu neplatí.
A chcem tiež zo svojho miesta teraz, keď mám tento priestor, amplifikovať to, čo tu už bolo povedané, že nie je v poriadku to, že od nás sa vyžaduje pravidlo poslať svoj návrh pozmeňujúceho návrhu 24 hodín pred výborom a vice versa to neplatí. To jednoducho nie je v poriadku. Nie je v poriadku, že prídeme na výbor a počas konania výboru nám na stole pristane pozmeňujúci návrh. Nie je to v poriadku, takto by sa to nemalo robiť. Ak rozprávame o rešpekte, tak toto jednoducho nie je rešpekt. Ďakujeme za pochopenie.
No a teraz k tomu nášmu spoločnému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. Vzhľadom na to, že kolegyňa Stohlová už teda naše stanoviská odprezentovala vo svojom vystúpení, tak, pán predsedajúci, začnem čítať náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
A zabudol som si pohár vody. (Vstup predsedajúceho.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Zastavíme čas.

Sabo, Michal, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Môžem poprosiť ten pohár vody, ktorý... Ďakujem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej a Michala Saba k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci, nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 282.
V súlade, pardon, vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia.
1. V čl. I sa pred bod 1 vkladá nový novelizačný bod 1, ktorý znie:
"1. V § 2 ods. 2 písm. c) sa za slovo "remíza" vkladá čiarka a slová "solitér, stromoradie, skupina stromov alebo medza".".
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový novelizačný bod 3, ktorý znie:
"3 V § 47 ods. 4 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
"b) v chránených územiach s druhým a tretím stupňom ochrany, ak je v súlade so schváleným programom starostlivosti o chránené územia,".
Doterajšie písmená b) až k) sa označujú ako písmená c) až l).
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bod 6 znie:
"6. V § 47 ods. 4 písm. e) sa za slová "organizácia ochrany prírody" vkladajú slová "alebo ňou poverený subjekt".".
4. V čl. I bod 8 znie:
"8. V § 47 ods. 5 znie:
"(5) Ustanovenie ods. 4 písm. a) sa nepoužije, ak drevina rastie na cintorínoch, v zastavanom území obce, na miestach voľne prístupných verejnosti (ďalej len _"verejná zeleň"), ak je drevina súčasťou územného systému ekologickej stability, tvorí významný krajinný prvok alebo ak ide o výrub dreviny s obvodom kmeňa od 40 cm a súvislých krovitých porastov s výmerou od 10 metrov štvorcových, ktoré rastú v zastavanom území obce a nie sú súčasťou verejnej zelene."."
5. V čl. I sa za bod 8 vkladajú nové novelizačné body 9 a 10, ktoré znejú:
"9. V § 47 ods. 8 písm. b) sa za slovo "krajiny" vkladajú slová "alebo ak je nevyhnutný postup podľa § 28"
10. v § 47 sa za odsek 13 vkladá nový odsek 14, ktorý znie:
"(14) Mimo zastavaného územia obce pri výrube stromov s obvodom kmeňa od 40 centimetrov do 80 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou a pri výrube súvislých krovitých porastov s výmerou od 20 metrov štvorcových do 100 metrov štvorcových sa primerane postupuje podľa § 47 ods. 7 a 8."."
Doterajší odsek 14 sa označuje ako odsek 15.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
6. Čl. I sa dopĺňa bodom 10, ktorý znie:
"10. V § 90 ods. 3 písm. n) a § 92 ods. 1 písm. q) sa slová "§ 47 ods. 4 písm. b)"nahrádzajú slovami "§ 47 ods. 4 písm. c)".".
Žiadam, aby sa o jednotlivých novelizačných bodoch hlasovalo osobitne, teda ako predkladateľ a predkladateľka žiadame, aby sa o jednotlivých novelizačných bodoch hlasovalo osobitne.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj pánovi poslancovi Sabovi.
No, ty si podľa mňa opäť dobre zreflektoval ten problematický proces, akým sa tu podávajú pozmeňujúce návrhy a aj ako sa pristúpilo podľa mňa úplne nešťastne a zbytočne k zrýchlenému konaniu v rámci tohto zákona. Ja opäť hovorím, že je to podľa mňa na škodu veci, že ten zákon podľa mňa, môžeme sa baviť o tom, aké sú motivácie, ale obsahuje aj neúmyselné, nedostatočné opatrenia a toto všetko sa malo riešiť v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde by boli prizvané všetky relevantné subjekty. Samosprávy, jednoducho poľovníci, všetky organizácie, ktoré, aj zainteresovaná verejnosť, proste kto má k tomu čo povedať, tak tie námietky by tam boli odzrkadlené. Veľmi dobre vieme, že práve v týchto konaniach sa veľmi často vychytajú naozajstné problémy a chyby v tých zákonoch. Je to cenný proces a opäť hovorím, že v tomto máme cieľ podobný. My takisto chceme pomôcť poľnohospodárom s byrokraciou. Chceme pomôcť tomu, aby mohli hospodáriť na svojich pozemkoch, pretože ta isto majú spoločný cieľ častokrát aj s nejakými úkonmi, ktoré sa robia v rámci manažmentu chránených území. Čiže hovorím, tu ten cieľ máme rovnaký a podľa mňa úplne zbytočne sme išli takto zrýchlene. Je v tom zmätok. A podľa mňa to vyústi v to, že ten návrh jednoducho nebude kvalitný. Tento, rovnaká situácia je s tými samosprávami. Tie sa k tomu pôvodnému vládnemu návrhu vyjadrili, že s ním nesúhlasia, a teraz ani nemajú čas zreflektovať, čo je v tom pozmeňujúcom návrhu. A to je podľa mňa škoda.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za váš pozmeňujúci návrh. Mne je opätovne, naozaj musím to povedať, veľmi ľúto, že k tomuto nie je riadny legislatívny proces. Pretože ja si myslím, že sme tu na jednej lodi ohľadom diskusie, že my sme pripravení podporiť aj jednoduchší výrub drevín a krovín pre poľnohospodárov, ale tá samotná úprava, ktorá súvisí s tými intravilánmi, tak je zrejmé, že toto nie je pre poľnohospodárov. To je prvá vec. To znamená, že ak sú tu nejaké dôvody na skrátené legislatívne konanie, ktoré tu boli a majú súvisieť s ochranou poľnohospodárov, aby sme im umožnili si vyčistiť ich polia, tak je zrejmý vlastne ten samotný návrh, ktorý tu máme pred sebou, že proste to nie je pravdou, ale aj z vášho návrhu vyplýva, že my sme pripravení proste zjednodušiť ten proces pre poľnohospodárov, ale ten, ten návrh vo svojej podstate vlastne im naozaj nepomáha. Pretože to, čo poľnohospodári potrebujú, je, aby aj finančne dostali výpomoc na to, aby si vedeli vyčistiť tieto pozemky.
Aj ten argument, ktorý tu odznieval, keď vy ste tu neboli, pán minister, a bol tu pre vás zastupujúci minister Takáč, bol, že berme do úvahy situácie, že tie pozemky sú zdedené a dedičia sa dostali k pozemkom, o ktoré sa nestarali, teda tí poručitelia a je to pre nich teraz finančne náročné. Ale pri takomto prístupe to môže znamenať, ak im my inak nepomôžeme, že prídete možno o rok o dva alebo ďalšia vláda príde, že teda nebude to toľkoto centimetrov, ale bude to raz toľko. Pretože rovnako na to nebudú jednoducho pripravení tí poľnohospodári finančne, aby to zvládli. Že akože to by malo ísť naozaj ruka v ruke.