15. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je druhý zákon vrátený prezidentkou republiky, ktorý tu dnes prerokúvame a ktorý teda spadá do oblasti kultúry, a, samozrejme, v týchto situáciách je asi ťažké ešte niečo k tej celej problematike dodať, keďže všetko už v rozprave zaznelo, a osobitne v tejto rozprave, ktorá bola dlhá a naťahovala sa na niekoľko schôdzí, a mám pocit, že to bol hádam po Trestnom zákone najkontroverznejší legislatívny návrh tohto volebného obdobia zatiaľ.
Na jednej strane ma teší, že vďaka nemu sa o kultúre hovorilo veľa, oveľa viac, ako kedykoľvek doteraz aj na pôde Národnej rady, aj v jej okolí. A to by ma teda mohlo tešiť, len problém je, že to, že tu dnes stojíme, a že dnes vlastne Národná rada chce prelomiť veto prezidentky v tomto zákone, je vlastne dosť trpký výsledok tej diskusie. Samozrejme tie výhrady prezidentky republiky sa z veľkej časti kryjú aj s našimi výhradami, ktoré sme tu viackrát formulovali a ktoré nechcem naozaj znovu opakovať, čiže len veľmi kratučké zhrnutie.
Podobne ako, ako aj my, aj prezidentka vlastne namietala najmä proti zásahom do spôsobu kreovania a zloženia Rady fondu na podporu umenia, ale najmä voči zmenám jej kompetencií a spôsobu schvaľovania projektov, pretože ich vníma ako zásahy do transparentnosti a nezávislosti rozhodovacieho procesu v tomto verejnoprávnom fonde. Takisto ako, ako aj my, aj prezidentka vidí vlastne v tejto novele zákona potenciál na to, aby to fungovanie fondu bolo na nejaký čas ochromené, aby fond fungoval horšie ako doteraz. A v tom odôvodnení pani prezidentky je aj niekoľko nových momentov oproti tým, o ktorých sme tu už hovorili v predošlej rozprave. Prezidentka dokonca vyjadruje obavy, že prijatie takéhoto zákona môže narušiť ústavné právo, ktoré hovorí o tom, že sloboda umenia sa zaručuje v čl. 43, pretože môže obmedziť slobodu umeleckej tvorby, a takisto namieta veľmi správne, že prijatím tohto zákona vznikne niekoľko retroaktívnych momentov najmä v tom, že ľudia, ktorí už podali žiadosti o podporu v starej legislatívnej situácii, ich projekty budú posudzované úplne iným spôsobom, ako, aký očakávali, keď tie projekty podávali.
Mňa vlastne na tomto všetkom najviac mrzí to, a to som tu už niekoľkokrát povedala, ale rada by som to ešte raz zdôraznila, že tento zákon je proste ukážkou toho, že namiesto prinášania nových pozitívnych vecí do kultúry alebo aj do iných oblastí tie návrhy vlády alebo vládnych poslancov v podstate ničia to málo, čo sa v kultúre za ostatné roky podarilo a naozaj ma mrzí, že búrame namiesto toho, aby sme niečo budovali. A to je, bohužiaľ, podstata tejto novely. My sme, samozrejme, o, o vete prezidentky republiky diskutovali aj vo výbore pre kultúru a médiá. Tá debata bola podobná, ako tie debaty predtým. Mňa samozrejme ale zarazil prístup niektorých koaličných poslancov, pretože tá debata sa niesla v duchu, že prezidentka má takýto názor, my máme iný, takže nás názor prezidentky nezaujíma. A mňa to zaskočilo najmä preto, lebo kladiem si takú otázku, že či títo istí poslanci, budú mať rovnaký pohŕdavý a ľahkovážny prístup k prezidentským vetám alebo k prezidentskému úradu aj od budúceho týždňa. A či budeme takéto isté slová a prístupy počuť k prezidentskému úradu a k vetám prezidenta aj od budúceho týždňa.
Na záver by som rada povedala, že my všetci vieme, lebo to tu ix-krát zaznelo, že zásadným problémom tohto zákona, a teda to vraví aj prezidentka vo svojom vete, je okrem tej vecnej podstaty, ktorú, ktorú zákon mení, najmä ten proces, ktorým sa zákon prijímal. Ten zákon prišiel do parlamentu ako poslanecký návrh, čím sa obišlo medzirezortné pripomienkovacie konanie prvýkrát, pretože ten pôvodný zákon obsahoval iba zmeny v dozornej komisii fondu. Na konci druhého čítania, samotný navrhovateľ prišiel s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré naozaj z toho spravili úplne iný zákon. Proste tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli násobne väčšie ako pôvodný návrh zákona a urobili z toho niečo úplne iné, čím druhýkrát predkladateľ zámerne obišiel pripomienkové konanie, ktoré mohlo byť medzi prvým a druhým čítaním. A vieme aj prečo, lebo ako by to pripomienkové konanie asi vyzeralo, ukazujú protesty prakticky celej kultúrnej obce voči tomuto zákonu. Povedala by som dokonca, že naprieč politickým spektrom.
A je to naozaj tak, že proti tomuto zákonu sú prakticky všetky relevantné subjekty alebo aj jednotlivci, ktorí v kultúre pôsobia, a ja osobne som zachytila len jediný subjekt, ktorý sa vyjadril na jeho podporu, a tým je zhodou okolností jedna zo spisovateľských asociácií, kde je členom predstavenstva predkladateľ zákona pán poslanec Michelko.
Som presvedčená o tom, že takýto postup je zrejme na hranici všetkých legislatívnych pravidiel, je na hranici rokovacieho poriadku aj ústavy, a je otázkou dôkladnej právnej analýzy, ktorú pravdepodobne môže urobiť iba Ústavný súd, či z nej v istom momente z týchto hraníc nevykročil ten proces. Čo si však môžeme byť istí, je, že takýto postup je proti duchu zákona o tvorbe právnych predpisov, je proti samotnému zmyslu rokovacieho poriadku Národnej rady, a je aj proti duchu ústavy. Je to jednoducho povedané legislatívny podvod. A dôvod na takýto postup je v zásade iba zbabelosť tých predkladateľov, ktorí nedokázali čeliť serióznej diskusii s odbornou verejnosťou, lebo keby ten zákon chceli schváliť, schvália si ho aj tak, ale možno mohli aspoň predstierať, že s tou obcou idú diskutovať.
My tu veľmi veľa v posledných dňoch a týždňoch počúvame o novej politickej kultúre. Mňa táto debata v zásade teší, lebo samotná strana alebo hnutie Progresívne Slovensko vzniklo práve z túžby po novej politickej kultúre a keďže patrím k zakladateľom, viem presne, že sme tú stranu zakladali práve preto, že sme boli presvedčení, že je potrebné vniesť nový étos do slovenskej politickej debaty. A takisto si myslím, že súčasťou novej politickej kultúry by mala byť aj nová legislatívna kultúra a verím, že aj mnohí poslanci vládnej koalície, ktorí tu sedia a ktorí si ctia právo a chcú byť hrdí na zákony, ktoré prijímajú, budú so mnou súhlasiť, že takto sa zákony jednoducho nerobia.
Viem veľmi dobre, že veto prezidentky môžete bez problémov prelomiť, tak ako ste to už urobili viackrát, ale myslím si, že ak tá deklarovaná snaha o novú politickú kultúru je myslená vážne, možno by stálo za úvahu zachovať sa pri posledných dvoch vetách tejto prezidentky tak, aby sme mohli veriť vašim slovám. Chcela by som vyzvať poslancov vládnej koalície, poďme spolu podporovať ozajstnú kultúru, a to nielen tú, ktorú podporuje Fond na podporu umenia, ale aj tú politickú, ktorú tvoríme my všetci.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky.
Ako prvý, pán poslanec Vančo, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja sa pridávam k tvojej výzve, Zora. Myslím, že by to bolo, že by to bolo veľmi rozumné, keby sa aj koaliční poslanci a poslankyne k tomuto pridali. Už im zostáva veľmi málo času, aby si dobre rozmysleli, že či zničia veľmi dobrý systém, ktorý možno má svoje chyby, ktoré treba opraviť, ale, ale táto vláda chce zničiť tento systém a my sme mali aj na ústavnoprávnom výbore v prvom čítaní diskusiu o tomto zákone, kde sme teda len tušili, ako bude vyzerať, ale každopádne zo slov a odpovedí pána Michelka na moje otázky bolo zrejmé, že nebudú žiadne nové kritéria, bude rozhodovať jeho vkus. Vkus pána Michelka, či niektoré projekty dostanú peniaze, alebo nedostanú peniaze, pretože on aj tu v pléne, aj na tom výbore sa snažil hodnotiť tie projekty, ktoré dostali peniaze a povedal, že jednoducho takéto projekty podľa neho nemajú čo dostávať peniaze zo štátneho rozpočtu a to je cieľom, tento návrh je cieľom alebo nástrojom, aby takéto projekty peniaze nedostali, z čoho je úplne zrejmé, že bude rozhodovať jeho vkus alebo vkus pani ministerky Šimkovičovej alebo pána Tarabu, alebo niekoho ďalšieho z SNS.
Každopádne k vetu pani prezidentky je veľmi namieste, jednak vám dáva druhú šancu rozmyslieť si to a nezničiť tento systém a na druhej strane musím povedať aj ako člen ústavnoprávneho výboru, že tento návrh zákona, proces, ktorým prešiel, je najlepším príkladom toho, ako môže legislatívny proces vyzerať, ide nielen proti duchu legislatívnych pravidiel, ale priamo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Sabo, nech sa páči.

Ďakujem, kolegyňa, za tvoje vystúpenie. Spomínajúc diskusiu s odbornou obcou chcel by som pri tejto príležitosti ponúknuť taký čerstvý pohľad na to, ako nominanti Slovenskej národnej strany vnímajú to, čo sa nazýva odborná diskusia. Dnes som na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ministrovi Tarabovi pripomenul, že Európska komisia implicitne požaduje participáciu, špeciálne teda pri zákonoch, na ktoré má dosah plán obnovy, o ktorom sme sa rozprávali, o takom konkrétnom zákone, a tak minister Taraba povedal, že no a čo, veď my máme politickú dohodu. Tak to je síce milé, ale ja chcem len koalícii pripomenúť, že my máme ako klub Progresívneho Slovenska dostatok podpisov na to, aby sme realizovali ústavné sťažnosti. To len tak na doplnenie kolegu Vanča.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne a ako ďalší vystúpi pán poslanec Grendel za klub SLOVENSKO.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, viete si predstaviť, že by prezident Peter Pellegrini vrátil parlamentu zákon o politickom ovládnutí Fondu na podporu umenia? Viete si predstaviť, že by prezident Peter Pellegrini vetoval zákon o politickom ovládnutí múzeí a galérií? Viete si predstaviť, že by sa prezident Peter Pellegrini rozhodol napadnúť na Ústavnom súde škandalóznu novelu Trestného zákona? Viete si predstaviť, že by sa Peter Pellegrini zastal prokurátorov špeciálnej prokuratúry? My v opozícii si to predstaviť nevieme. A myslím si, že ani vy vo vládnej koalícii.
Podobných príkladov by sme našli určite viac. Ani jeden zákon potrebný pre mocenské ovládnutie štátu koalíciou SMER, HLAS, SNS prezident Peter Pellegrini parlamentu nevráti. Prezident Peter Pellegrini podpíše koalícii SMER, HLAS, SNS všetky zákony, ktorými koalícia SMER, HLAS, SNS mocensky ovládne súdy, prokuratúru, políciu, školy, nemocnice, kultúru, médiá, národné parky a tak ďalej. Ten zoznam by bol nekončený.
Na tejto schôdzi Národnej rady máme tri zákony vrátené prezidentkou Zuzanou Čaputovou a som presvedčený, že na dlhé obdobie sú to posledné tri vetované zákony koalície SMER, HLAS, SNS, ktoré súvisia s mocenským ovládnutím štátu koalíciou SMER, HLAS a SNS. Za zákon o Fonde na podporu umenia hlasovali v treťom čítaní na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady všetci koaliční poslanci. Sedemdesiat deväť koaličných poslancov hlasovalo za tento zákon. Peter Pellegrini síce medzi nimi nebol, ale nie preto, že by mal na politické ovládnutie fondu iný názor, ale z dôvodu, že už v tom čase bol zvolený prezident a preto už nebol poslancom. Ešte vo februári tohto roka v prvom čítaní za tento zákon hlasoval aj Peter Pellegrini. Je dôležité si to pripomenúť práve tu a práve teraz, keď rokujeme o troch zákonoch vrátených prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Je to dôležité preto, lebo to dobre ilustruje, že občania stratili v prezidentských voľbách prvok, ktorý zabezpečoval rovnováhu moci. Od tejto soboty, kedy Peter Pellegrini zloží prezidentský sľub, už koaličný valec nepribrzdí nikto a nič.
Poslanecký klub hnutia SLOVENSKO sa plne hlási k výhradám, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedla prezidentka Zuzana Čaputová. V prvom aj v druhom čítaní sme upozorňovali na to, že tento zákon slúži na to, aby Slovenská národná strana politicky ovládla peniaze určené na nezávislú tvorbu v kultúre a v umení. Stane sa tak z týchto dvoch dôvodov. Po prvé preto, lebo podľa tohto zákona bude desať miliónov eur každoročne rozdeľovať trinásťčlenná rada fondu, v ktorej väčšinu budú mať priami nominanti ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej za SNS. A po druhé preto, lebo stanoviská odborných komisií posudzujúcich žiadosti o podporu už nebudú pre radu záväzné. V praxi to znamená, že o tom, kto podporu dostane a kto si ju nezaslúži, rozhodne sedem ľudí. Sedem priamych nominantov ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej zo Slovenskej národnej strany.
Hoci to medzi dôvodmi na vrátenie zákona nie je uvedené, naďalej považujeme za chaotický prvok ten, podľa ktorého jedného člena rady budú mať právo nominovať mestá, obce a vyššie územné celky. Ako som už na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady upozornil, na Slovensku máme takmer tritisíc miest, obcí a vyšších územných celkov. To znamená, že máme takmer tritisíc starostov, primátorov a županov. Z novely zákona o Fonde na podporu umenia absolútne nie je jasné, ako si koalícia SMER, HLAS, SNS predstavuje výber jedného člena rady fondu takmer tritisíc starostami, primátormi a županmi. Skrátka chaos.
Poslanecký klub hnutia SLOVENSKO súhlasí aj s pripomienkou, že zmeny načasované v tejto novele ohrozujú podporu umenia, alebo ako sa píše v stanovisku prezidentky republiky, citujem: "Podpora umenia môže prakticky skolabovať." Pre tých, ktorí rozhodnutie hlavy štátu nečítali, len v stručnosti, k tomuto záveru dospela na základe toho, že, citujem: "Účinnosť schváleného zákona je upravená tak, že nie je zohľadnená lehota pre prezidentku republiky na posúdenie a prípadné vrátenie zákona. Zároveň absencia rozumnej legisvakačnej lehoty robí tento schválený zákon prakticky nevykonateľným. Podpora umenia môže prakticky skolabovať, keďže takúto radikálnu zmenu nie je možné naštartovať od 1. júna 2024 z dôvodu prijatia nových schém podpory, nových interných pravidiel fondu, nových zmlúv, posilnenia personálnych kapacít." Summa summarum, táto novela zákona nepomôže umeniu a kultúre, táto novela ublíži umeniu a kultúre. Nie je to prvý ani posledný zákon, ktorý slúži koalícii SMER, HLAS, SNS na mocenské ovládnutie štátu, ale je to zrejme na dlhé obdobie posledný zákon, ktorý slúži koalícii SMER, HLAS, SNS na mocenské ovládnutie štátu a bol hlavou štátu vetovaný.
Zostali sme v tom sami, ale o to hlasnejšie sa budeme musieť ozývať, o to aktívnejšie budeme musieť v opozícii vzdorovať, lebo ochrana verejného záujmu je to najdôležitejšie, čo od nás občania očakávajú.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie je šesť faktických poznámok.
Ako prvý, pán poslanec Vančo, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán kolega Grendel, za váš príspevok. Venovali ste sa tomu, že čo urobí nový prezident Peter Pellegrini s týmto, s týmto zákonom a ja v tejto súvislosti musím povedať, že mám jednu takú dilemu, pretože v súvislosti s jeho inauguráciou, pretože na jednej strane absolútne rešpektujem výsledok prezidentských volieb, aj keď teda Pellegriniho kampaň podľa odborníkov na reklamné kampane výrazne prekročila zákonom stanovený limit alebo rozpočet na, na prezidentskú kampaň, ale hovorím, rešpektujem výsledok volieb.
Na druhej strane tie skutky, ktoré sa udiali, alebo čo urobili predstavitelia HLAS-u aj Peter Pellegrini po voľbách, kedy vlastne sa stal zakladajúcim predsedom, teda získal funkciu, stranícku funkciu v HLAS-e, aj keď teda má naoko pozastavené členstvo, čo je akoby právny nezmysel, ale jednoducho je fakt, že má funkciu v straníckej politike, v politickej strane a, a jednoznačne, je jednoznačné, že nový prezident Peter Pellegrini bude robiť to, čo sa dohodne na koaličnej rade, kde teoreticky môže sám zastupovať stranu HLAS. A je neuveriteľné, že on aj ostatní predstavitelia HLAS-u sa tvária, že vlastne Peter Pellegrini bude nadstranícky prezident. Nie je to absolútne pravda, je to nielen v rozpore s realitou, podľa mňa aj v rozpore so zákonom a nehovoriac o tom, že je to nesmierne, nesmierne pokrytecké tváriť sa, že je niekto nadstranícky prezident a pritom mať stále stranícku funkciu a možnosť reprezento... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa Kalmárová, nech sa páči.