15. schôdza

11.6.2024 - 28.6.2024
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

12.6.2024 o 15:13 hod.

Ing.

Adam Lučanský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:10

Michal Bartek
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému

=====
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

12.6.2024 o 15:10 hod.

Michal Bartek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 15:13

Adam Lučanský
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka, Rudolfa Huliaka, Andreja Danka, Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona opätovne zavádza inštitút „právo na opravu“. Tento inštitút bol pôvodne súčasťou zrušeného zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Právo na opravu nahrádza v súčasnosti platný inštitút „právo na vyjadrenie“. Jeho opätovné zavedenie do legislatívy je odpoveďou na aktuálnu spoločensko-politickú situáciu s cieľom posilnenia ochrany osobnostných práv fyzických osôb a dobrej povesti právnických osôb pred nepravdivými a neúplnými informáciami uvedenými v periodických publikáciách a agentúrnych servisoch. Inštitút práva na opravu vychádza z doterajšej právnej úpravy, avšak predloženým návrhom zákona sa posilňujú atribúty a podmienky uplatnenia tohto inštitútu.
Podľa návrhu zákona je predmetom práva na opravu nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie o konkrétnej fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Návrh zákona upravuje podmienky, za ktorých môže fyzická a právnická osoba žiadať o uverejnenie opravy nepravdivého alebo neúplného skutkového tvrdenia zasahujúcej do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo do dobrej povesti právnickej osoby. Oproti doterajšej právnej úprave sa upravuje lehota na podanie žiadosti o uverejnenie opravy, a to na osem dní od uverejnenia nepravdivého alebo neúplného skutkového tvrdenia. Návrhom zákona sa skracuje lehota na zverejnenie opravy, ktorú musí vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu a tlačová agentúra zverejniť bezodkladne, najneskôr do troch dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy alebo v inej primeranej lehote, ktorá zodpovedá periodicite vydávania periodickej publikácie, a ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní odo dňa doručenia žiadosti na opravu.
V navrhovanej úprave práva na opravu sa ponecháva možnosť domáhať sa realizácie tohto práva na súde, a to v prípade, ak vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu alebo tlačová agentúra neuverejnila opravu vôbec, alebo ak nedodržiava niektorú z podmienok na jej uverejnenie. Dotknutá osoba si v tomto prípade bude môcť zároveň na súde uplatniť aj právo na primeranú peňažnú náhradu. V prípade súdneho konania, bude mať povinnosť preukázať rozhodujúce skutočnosti vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu a tlačová agentúra.
Návrhom zákona sa podporuje aj zodpovednosť a transparentnosť periodických publikácií a agentúrnych servisov. Očakáva sa taktiež zvýšenie dôvery verejnosti v médiá, ako aj celkovej kvality poskytovaných informácií.
Opätovné zavedenie práva na opravu do slovenskej legislatívy je žiaducim krokom k zabezpečeniu spravodlivosti a ochrany práv jednotlivcov pred nepravdivými a neúplnými informáciami v periodických publikáciách a agentúrnych servisoch. Tento inštitút, podporený medzinárodnými štandardmi a praktickými skúsenosťami z iných demokratických krajín, predstavuje efektívny mechanizmus nápravy a prispieva k zdravému fungovaniu demokratickej spoločnosti. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu či vplyv na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a je v súlade s právom Európskej únie a s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Skončil som, môžte otvoriť rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie

12.6.2024 o 15:13 hod.

Ing.

Adam Lučanský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:17

Ján Podmanický
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor a Výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024. Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

12.6.2024 o 15:17 hod.

JUDr. PhDr. PhD.

Ján Podmanický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:19

Ondrej Dostál
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, sme v prvom čítaní a teda ja by som mal skôr, skôr otázky a poznámky všeobecne k tomu návrhu ako ku konkrétnym ustanoveniam úplne detailne. A týmto návrhom zákona sa navrhuje do zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie, teda zákona o publikáciách opätovne zaviesť právo na opravu, ktoré bolo súčasťou tlačového zákona, ktorý platil do roku 2022. A ale to právo na opravu nebolo úplne zrušené. Bolo nahradené a je obsiahnuté v súčasnom zákone právom na vyjadrenie, ktorého konštrukcia je veľmi podobná právu na odpoveď, ktoré sa, ktoré sa navrhuje. Tak mňa by teda zaujímalo, že aký bol ten dôvod, že zmeníme, zmeníme právo na vyjadrenie na právo na odpoveď. V mnohých aspektoch je to podobné. Ak sa tam menia nejaké lehoty alebo súvislosti mohlo to byť, mohlo to byť premietnuté do zmeny, zmeny práva na vyjadrenie. Tak, ak by pán predkladateľ mohol teda povedať k tomu viac, prečo je potrebné právo na vyjadrenie podľa názoru predkladateľov nahradiť za právo na odpoveď a v čom sú teda tie podstatné rozdiely a v čom sú tak zásadné, že nemohol byť ten zásah do súčasnej konštrukcie zákona menší, teda, že by sa iba upravilo právo na vyjadrenie. Lebo však samozrejme, že právo na vyjadrenie môže mať rôzne parametre, ale zavádza sa tam nový alebo teda staronový inštitút práva na odpoveď. Čisto len teda pre zaujímavosť, lebo nie je mi to jasné ani z toho úvodného vstupu, ani, ani, ani z dôvodovej správy, že prečo, prečo je to potrebné.
A druhá vec, ktorá by ma zaujímala je, je tá povinnosť overovať totožnosť komentujúcich na spravodajských weboch. Lebo jednak je otázne či naozaj týmto spôsobom je možné naplniť ten deklarovaný zámer nejako zmierniť agresivitu diskusií na internete. A druhá otázka, ktorá tam vyvstáva je, že či je realistické žiadať od prevádzkovateľov spravodajských webov, aby tieto informácie zisťovali a či vôbec sú schopní tie informácie overiť ich pravdivosť. Tu si dovolím zacitovať aj z vyjadrenia združenia Slovensko.Digital, ktoré upozorňuje na problémy a riziká, ktoré v predloženom návrhu vidí. Po prvé predpísaný rozsah zbieraných osobných údajov je veľmi široký a absolútne neadekvátny. Na umožňovanie vyšetrovania trestných činov nie je potrebné zbierať údaje o bydlisku či telefónnom čísle. Pri takto veľkom rozsahu zbieraných údajov sa vytvára veľké riziko ich zneužitia, rovnako ako pri iba veľmi všeobecnom účele preukázanie totožnosti vo verejnom záujme.
Po druhé. Možno z anonymného vystupovania je v mnohých situáciách opodstatnenia, tvrdí Slovensko.Digital, v situácii kedy sme svedkami osočovania osôb aj za prejavený názor, by povinná identifikácia mal na diskutujúcich podstatný odstrašujúci účinok aj ak by ich identita bola známa iba prevádzkovateľom diskusného fóra.
Tretia poznámka, ktorá je podľa mňa dôležitá z hľadiska toho, že čo sa týmto návrhom zákona, ak bude schválený, môže podariť dosiahnuť. Návrh sa týka iba spravodajských webových portálov, ktorými sú zjednodušene povedané webové stránky slovenských periodických médií. Avšak podstatná časť diskusií v priestore internetu sa odohráva inde, najmä v aplikáciách sociálnych sietí ako napríklad Facebook. Diskusie v týchto iných aplikáciách nie sú novelou zákona nijako riešené, nebudú v nich teda zavedené žiadne opatrenia a teda v týchto diskusiách nie je možné očakávať ani žiadne zníženie agresivity, čím sa návrh z podstatnej časti míňa účinkom. Ja si samozrejme uvedomujem, že novelou zákona o periodických publikáciách nie je možné regulovať Facebook a asi nie je možné účinne regulovať Facebook na úrovni legislatívy Slovenskej republiky. Je tam asi potrebná aktivita na úrovni Európskej únie, ale naozaj, naozaj je otázne, že aký význam potom má vyžadovať od vydavateľov periodických alebo teda spravodajských webov v Slovenskej republike také podrobné údaje týkajúce sa diskutujúcich, keď ten dosah bude, bude podstatne menší. Kedysi, v dávnejších časoch, väčšinou keď sa diskutovalo pod článkami, tak tie diskusie prebiehali priamo na tých fórach...
===== Také podrobné údaje týkajúce sa diskutujúcich keď ten dosah bude, bude podstatne menší. Kedysi v dávnejších väčšinou keď sa diskutovalo pod článkami, tak tie diskusie prebiehali priamo na tých, na tých fórach. Dnes veľmi veľká časť diskusie, zrejme väčšina, vrátane toho nenávistného obsahu sa šíri, šíri na Facebooku.
Ďalšia poznámka, Slovensko.Digital hovorí o tom, že nie je známy jednoduchý a súčasne spoľahlivý spôsob overovania identity v prostredí internetu, najmä ak ide o verejné diskusné fóra prístupne bezplatne. Predkladatelia novely v dôvodovej správe uvádzajú, citujem, "napríklad fotografiu alebo kópiu dokladu totožnosti". Ako však prevádzkovateľ diskusného fóra má zaistiť overenie že používateľ prezentoval skutočne pravdivé údaje. Taktiež na plošné použitie elektronickej identifikácie, najmä pomocou elektronického občianskeho preukazu nie je pripravená podstatná časť občanov Slovenskej republika, ani infraštruktúra štátu. Tak to by ma tiež teda zaujímalo, že akým spôsobom si myslíte, že reálne budú, budú prevádzkovatelia overovať pravdivosť tých údajov, ktorých diskutujúci, diskutujúce postihnú. Lebo iné je to pri štátnych orgánoch, ktoré majú možnosť, možnosť to overiť, ale ako to budú prevádzkovatelia webových portálov podľa predstáv predkladateľov identifikovať.
Posledný, posledná poznámka Slovensko.Digital sa týka konštatovania, že viaceré znaky naznačujú, že návrh zákona je nedopracovaný a predkladatelia nemajú ani presnú predstavu ako má byť vykonávaný a čo ním chcú dosiahnuť. Napríklad navrhnutá účinnosť zmien dňom vyhlásenia by prakticky znamenalo nutnosť vypnúť väčšinu diskusií na spravodajských webových portáloch. Áno, ak vyžadujete takéto opatrenia a ak bude dňom vyhlásenia účinný ten zákon, tak vlastne diskusie budú musieť byť na webových portáloch vypnuté lebo predpokladám, že nebudú tomu tie webové portály, portály prispôsobené. Takže ak sa Slovensko.Digital mýli a máte, máte domyslené a máte predstavu čo vlastne tých chcete dosiahnuť, aký to bude mať efekt keď to nezasiahne sociálne siete a ako prakticky napríklad sa bude, bude uskutočňovať to overenie údajov, ktoré majú diskutujúci poskytovať a overenie najmä pravdivosti tých poskytnutých údajov, tak chcem vám dať teda tú príležitosť aby ste vyviedli kritikov tej novely z omylu a teda povedali ako konkrétne si myslíte že budú schopní napríklad prevádzkovatelia tých webových portálov spravodajských schopní overovať, overovať tie osobné údaje. Či si myslíte, že naozaj ten rozsah osobných údajov, ktoré o diskutujúcich by mali prevádzkovatelia zberať je naozaj nevyhnutné na dosiahnutie toho účelu ktorý deklarujete. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.6.2024 o 15:19 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:29

Adam Lučanský
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ja by som teda odpovedal na tú, na tú prvú časť. Právo na, právo na opravu sa zavádza hlavne, hlavne skrz rozsah. Pretože to že má niekto právo na vyjadrenie častokrát sa stane že neodpovedá ten, tomu mechanizmu, tej proporcionality. Raz keď o vás niekto napíše článok a dá na titulku a následne kdesi len napíše malým stĺpčekom že sa ospravedlňuje za úplne nepravdivú alebo neúplnú informáciu, tak to nestačí.
No a ohľadom overovania osobných údajov, tak predbežne sme sa dohodli, že sa zruší ten § 13a komplet vzhľadom na problémy s tým overovaním, pretože by to bol pravdepodobne dosť veľký zásah a zbytočne veľa údajov ktoré by sa zbierali. Avšak ideálny stav by bol, keby sa minimálne telefónne číslo overovalo diskutujúceho, aby bolo možné, aspoň nejaká spätná väzba k tomu diskutujúcemu. Pretože nie je možné aby niekto spravil troliu farmu a vyspamoval prakticky, spamoval prakticky na dennej báze tieto portály. Takže toľko.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.6.2024 o 15:29 hod.

Ing.

Adam Lučanský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:30

Ondrej Dostál
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Pán poslanec Lučanský, ďakujem za odpoveď, asi teda sa nedalo v dvoch minútach úplne, úplne všetko. Teda vítam ten zámer nejako zúžiť rozsah tých údajov, alebo teda zrušiť a nahradiť, nahradiť to nejakým iným spôsobom overovania. A teda vítam aj záujem bojovať s trolími farmami, to až, až ma trochu prekvapuje u SNS, ale teda naozaj, naozaj to vítam a teda vnímam to ako problém, ako reálny problém aj agresivitu na internete aj, aj šírenie, šírenia foaxov, konšpirácii. Takže ak, ak vieme s tým niečo robiť tak dobre. V tej navrhnutej podobe a ja som mal teda pochybnosti. Uvidíme čo, čo sa teda ukáže v druhom čítaní ak budete mať nejaké, nejaké zmeny. A ohľadom toho práva na vyjadrenia asi tiež teda budeme diskutovať aj, aj v druhom čítaní. Lebo, lebo to či niečo nazvem právo na odpoveď alebo právom na vyjadrenie nevyplýva z toho názvu, že kde to má byť umiestnené. Či to má byť umiestnené na tom istom mieste v akom to, v akom to má byť rozsahu. Takže asi budem ešte niektoré otázky opakovať. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.6.2024 o 15:30 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 15:32

Milan Garaj
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Rudolfa Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informáciách) v znení neskorších predpisov.
Cieľom predkladaného návrhu je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií. Navrhovaná úprava zákona zavádza možnosť povinným osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií. Povinné osoby budú oprávnené požadovať úhradu nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, ktoré výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity.
Návrh zákona reaguje na dlhotrvajúce problémy vznikajúce v prípadoch, keď sú povinné osoby zahlcované častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií. Povinné osoby sú niekedy konfrontované s požiadavkami, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity a zdroje. Tento problém sa stáva obzvlášť závažným v kontexte rastúceho objemu dát a zvyšujúcich sa nárokov na transparentnosť a zodpovednosť verejnej správy.
V súčasnosti zákon č. 211/2000 Z. z. neobsahuje dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a s poskytovaním informácií.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je navrhnutý tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje navrhované opatrenie úhrady nákladov závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Navrhovaný legislatívny krok vychádza z pozitívnej českej praxe, kde sa obdobná zákonná úprava premietla do eliminácie zneužívania zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Návrhom sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí.
Návrh zákona nemá žiaden vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, životné prostredie a ani sociálne vplyvy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie

12.6.2024 o 15:32 hod.

Ing. PhD.

Milan Garaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:36

Richard Glück
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, prosím, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa národná rada po všeobecnej rozpravy uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

12.6.2024 o 15:36 hod.

JUDr.

Richard Glück

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:38

Ondrej Dostál
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľte mi aby som v prvom čítaní okomentoval návrh poslancov Slovenskej národnej strany na novelizáciu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. A rovno poviem, že ho vnímam ako možné ohrozenie práva na prístup, prístup k informáciám. Nechcem bagatelizovať skutočnosť, že čas prichádza k tomu, že sa zákon o slobodnom prístupe zneužíva a že niektorí žiadatelia šikanóznym spôsobom pristupujú, pristupujú k povinným osobách a žiadajú si informáciu, ktoré reálne nepotrebujú a ich asi jediným účelom alebo zmyslom žiadania takých informácií je zaťažiť, zaťažiť povinnú osobu nejakou, nejakou prácou ktorá nemá nejaký význam, nemá nejaké reálne využitie. Na druhej strane toto nie je bežná služba, ktorú verejná správa poskytuje občanom a kde za takú alebo onakú službu sa vyberá taký alebo onaký poplatok. Práve na informácie je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Je to ústavné právo a tak k nemu treba aj pristupovať.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorého autorom prekladateľom bol Ján Langoš je založený po celú dobu svojej existencie je založený na princípe čo nie je tajné je verejné. Ak prejde táto novela tak sa to trošku zmení a bude, bude to princíp
===== a je založený po celú dobu svojej existencie založený na princípe "čo nie je tajné je verejné". Ak prejde táto novela, tak sa to trošku zmení. Bude, bude tu princíp "čo nie je tajné a je verejné a povinná osoba to posúdi ako príliš rozsiahle a žiadateľ za to zaplatí, tak bude, bude verejné".
Ten hlavný problém nie je v tom, že by sa do zákona zakomponoval nejaký mechanizmus, ktorý by umožnil spoplatňovať prístup k informáciám, ak naozaj nejde, nejde o bežné, bežné a ľahko dohladateľné informácie alebo informácie, ktorých poskytnutie nevyžaduje žiadnu, žiadnu extra námahu a extra výkon od povinných osôb. Problém je, že sa navrhuje pomerne gumené ustanovenie, ktoré hovorí, hovorí o tom, za čo možno, možno vyžadovať úhradu. A teda okrem nákladov, ktoré sa týkajú materiálnych nákladov spojených so zhotovovaním kópií, zadovážením technických nosičov a s odoslaním informácie žiadateľovi, čo je v zákone už dnes, sa navrhuje doplniť do zákona, že povinná osoba môže požadovať aj náhradu účelne vynaložených nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií žiadané prostredníctvom jednej alebo viacerých žiadostí podaných tým istým žiadateľom v priebehu 30 dní. Náklady na sprístupnenie informácie prístupnou formou osobe so zmyslovým postihnutím znáša povinná osoba, čo je tiež, tiež už dnes v zákone.
Čo je to mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií? A čo sú tu účelne, účelne vynaložené, vynaložené náklady? Toto je niečo, čo v realite, v slovenskej realite, bude môcť pôsobiť ako reálne obmedzenie prístupu k informáciám. Lebo tak, ako existujú žiadatelia, ktorí zneužívajú infozákon, tak existujú aj povinné osoby, ktoré nerešpektujú zákon o slobodnom prístupe k informáciám a hľadajú si všemožné zámienky, aby požadované informácie neposkytli. A nie preto, žeby vyhľadanie tých informácií bolo, bolo spojené s nejakou extrémnou námahou a že by zamestnalo zamestnancov povinnej osoby na dlhé hodiny až dni, ale jednoducho preto, že nechcú sprístupňovať informácie. A keď sú si schopné nájsť nejakú zámienku, aby to žiadateľovi sťažili, tak ju využijú. Aj taká je, bohužiaľ, bohužiaľ, realita. A domôcť sa potom práva na informácie je mimoriadne ťažké, lebo môžete sa odvolať, ale, ale teda povedzme v prostredí samospráv, kde o rozhodnutí obecného úradu rozhoduje starosta, alebo, alebo primátor. Pokiaľ nie je vôľa zverejňovať tie informácie, no tak potom sa môžete domáhať niekoľko rokov, domáhať niekoľko rokov na súde, aby vám tá informácia bola poskytnutá. A keď ten súd vyhráte, prejde možno niekoľko rokov, tá informácia je už dávno neaktuálna. Ten dôvod, prečo ste o ňu žiadali, žiadali už dávno pominul, ale ten súd rozhodne tak, že zruší rozhodnutie o nesprístupnenie informácií a povinná osoba, keď chce, no tak si znova vymyslí nejaký dôvod, pre ktorý to nesprístupní. Ten dôvod môže byť iný, ako bol ten, ktorý, ktorý zrušil súd. A znova sa môžete odvolať a znova sa, znova sa môžete, môžete súdiť. Rovnako tak v prípade, v prípade ministerstiev, kde ministerstvo odmietne sprístupniť informáciu, minister rozhoduje, minister rozhodne o rozklade. Keď nie je politická vôľa, tak opäť môžete ísť cestou, že sa obrátite na súd a bude sa roky súdiť, kým sa k tej informácii, informácii dostanete.
Predkladatelia sa odvolávajú na osvedčenú českú úpravu. Je pravda, že v Českej republike zákon o slobodnom prístupe ku informáciám takisto, okrem, okrem nákladov na, na kópie a odoslanie informácií umožňuje žiadať aj úhradu nákladov za, za vyhľadávanie. Tá formulácia je, je teda prevzatá z českého zákona, že povinný subjekt môže žiadať úradu za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. Ale tá česká, česká právna úprava hovorí aj o tom, že súčasťou oznámenia o, o tej úhrade musí byť aj poučenie o možnosti podať protipožiadavku úrady nákladov za poskytnutie informácie sťažnosť, z ktorej je zrejmé v akej lehote je sťažno, je, je, je potrebné sťažnosť podať, a od ktorého dňa sa táto lehota počíta, a ktorý nadriadený orgán o nej rozhoduje, a u ktorého povinného subjektu sa, sa podáva. Čiže rozdiel medzi slovenskou a českou navrhovanou slovenskou a tou reálnou českou, na ktorú sa predkladatelia odvolávajú právnou úpravou, je ten, že v českej právnej úprave sa povinnej osobe stanovuje aj povinnosť informovať žiadateľa, že môže dať sťažnosť proti, proti oznámení o úrade nákladov. V slovenskej navrhovanej právnej úprave nie je možnosť podať sťažnosť a rovnako nie je povinnosť, povinnosť informovať, keďže taká možnosť neexistuje, tak, tak logicky sa tam nenavrhuje ani, ani povinnosť povinnej osoby informovať žiadateľa o tom, že môže sa odvolať, alebo teda podať sťažnosť proti, proti rozhodnutiu o úhrade nákladov.
Ďalšia zaujímavá vec, ktorá je v českej úprave a nenavrhujú ju predkladatelia je, že ak si povinný subjekt nesplní voči žiadateľovi oznamovaciu povinnosť podľa toho predchádzajúceho odstavca, ktorý som citoval, stráca nárok na úhradu nákladov. Čiže keď povinná osoba vyžaduje úhradu, ale nevyžadu, ale neoboznámi žiadateľa s možnosťou podať proti tomu sťažnosť a ďalšími náležitosťami, tak stráca nárok na, na úhradu, úhradu nákladov. Nič také v tej navrhovanej úprave nie je. V slovenskej navrhovanej úprave sa nachádza, že ak žiadateľ do siedmich dní od doručenia oznámenia výšky požadovanej úhrady túto úhradu nezaplatí, povinná osoba žiadosť odloží. V českej právnej úprave sa nachádza formulácia: ,,ak žiadateľ do 60 dní odo dňa oznámenia vyššie požadovanú úhradu nezaplatí, povinný je subjekt žiadosť odložiť". Čiže sedem dní a šesťdesiat dní. V tej českej úprave, aj keď obsahovo je podobná, tých šesťdesiat dní je dobré. Niekto žiada o informácie, povinná osoba vyčísli, že bude to stáť toľko a toľko, žiadateľ mal možnosť sa odvolať. Keď žiadateľ nie je informovaný má možnosť, teda stráca povinná osoba nárok na úhradu tých nákladov, ak nie je informovaný o možnosti podať sťažnosť. A navyše tá lehota na zaplatenie úhrady je 60 dní. Čiže je to nastavené tak, že áno, chceš, chceš informácie, bude to niečo stáť, máš 60 dní, zaplať. U nás predkladatelia navrhujú, že to bude sedem dní, keď si ani, ani sedem dní na zaplatenie, čiže, čiže ak nemáte aktuálne čas napr. niečo také riešiť, všimnete si neskôr, neskoro odpoveď, ktorá vám prišla, smola a zaniká, zaniká vám toto právo a teda môžete, môžete si ho uplatniť nanovo, ale, ale povinná osoba to odloží. Čiže je zaujímavé, že predkladatelia sa inšpirovali Českou republikou, ale inšpirovali sa Českou republikou iba ohľadom ustanovení, ktoré znevýhodňujú žiadateľov, ktoré síce môžu pomôcť niektorým, niektorým povinným osobám, ale, ale tie ustanovenia z českej právnej úpravy, ktoré to vyvažujú, a ktoré sú v prospech žiadateľov, a ktoré stanovujú nejaké povinnosti pri uplatňovaní vyžadovania náhrady aj povinným osobám, tak tie sa už do návrhu zákona z dielne Slovenskej národnej strany, alebo poslancov Slovenskej národnej strany, nedostali. Čiže nie je to česká právna úprava, ktorú navrhujú poslanci SNS premietnuť do slovenského zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Je to, že si z tej českej právnej úpravy vybrali veci, ktoré reálne obmedzujú alebo môžu obmedziť prístup k informáciám.
Ani z úvodného vystúpenia pána predkladateľa, ani, ani z tej dôvodovej správy nie je, podľa môjho názoru, zrejmé, akým spôsobom sa bude niečo kvalifikovať ako mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. Čo to bude? Každý, každý žiadateľ, každý, každá povinná osoba bude inak stanovovať čo je to, čo je to mimoriadne náročné? Keď sa v minulosti pripravovala novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, tak sa to riešilo cez ministerstvo spravodlivosti, cez medzirezortné pripomienkové konanie. Alebo boli dokonca vytvorené pracovné skupiny už vo fáze prípravy, ktoré sa snažili zohľadniť aj záujmy povinných osôb z rodov štátnej správy, z radov štátnych podnikov, z radov, z radov samosprávy, aj záujmy žiadateľov, verejnosti, mimovládnych organizácií, médií. A keď bol návrh pripravený, tak išiel do medzirezortného pripomienkového konania, kde boli uplatnené viaceré pripomienky a následne sa uskutočnili rozporové konanie, konania aj s dotknutými inštitúciami, aj so zástupcami, so zástupcami verejnosti. Lebo to sú veľmi citlivé veci, ktoré sa týkajú, áno, aj povinností povinných osôb, ale aj uplatňovania práva na informácie, ktorá, ktoré je jedným zo základných ústavných práv v demokratickej spoločnosti. A je problém, ak by, ak by nejakou právnou úpravou malo byť, malo byť obmedzené. A teda áno, aj v minulosti sa riešilo, že rozsiahlejšie, rozsiahle poskytnutie rozsiahlejších informácií by nad určitý rámec malo byť, malo byť sprístupňované, teda uhrádzané, alebo mala mať možnosť povinná osoba vyžadovať úhradu. Ale bolo to tam konkrétne zadefinované. Napríklad v návrhu z roku 2017, myslím, ktorý išiel do medzirezortného pripomienkového konania, bolo definované, že, že možno vyžadovať úhradu, ak sprístupnenie informácie vyžaduje vyhotovenie viac ako 200 fotokópií alebo nových skenov strán listín. Povinná osoba s výnimkou obce, ktorá nie je mesto, môže okrem úhrady materiálnych nákladov vyžadovať od žiadateľa aj úradu vo výške 5 centov za každú ďalšiu vyhotovenú alebo naskenovanú listinu. V prípade obcí to bolo už nad 100 fotokópií alebo nových skenov. Potom sa tam riešilo sprístupňovanie informácií nahliadnutím do spisu, ktoré trvá viac ako dve hodiny. Čiže boli tam priamo v zákone uvedené konkrétne parametre, čo sa, čo sa považuje za rozsiahlu informáciu, za ktorú možno vyžadovať úradu nad rámec úhrady tých materiálnych nákladov, ktoré sú už dnes zadefinované v zákone.
Žiaľ ten návrh nešiel ďalej a teda nepodarilo sa ho, nepodarilo sa ho dotiahnuť, dotiahnuť do konca. Ale bol to pokus riešiť ten istý problém, o ktorom hovoria, hovoria predkladatelia novely a zá...
=====
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.6.2024 o 15:38 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:55

Ondrej Dostál
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Žiaľ ten návrh nešiel ďalej a teda nepodarilo sa ho, nepodarilo sa ho dotiahnuť, dotiahnuť do konca. Ale bol to pokus riešiť ten istý problém, o ktorom hovoria, hovoria predkladatelia novely a zároveň bol to pokus presne zadefinovať za akých podmienok je možné vyžadovať úhradu a úhradu v akej výške. To, čo navrhujete, v podstate ponecháva úplne na svojvôľu, svojvôľu povinných osôb, aby si, aby si oni povedali, že čo je mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. A možno vy pán predkladateľ alebo niekto iný z predkladateľov mohol objasniť, že čo sa, čo možno považovať za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. A čo možno považovať za účelne vynaložené náklady. Lebo to by nemalo byť ponechané čisto na interpretáciu povinnej, povinnej osoby a najmä interpretáciu, ktorá je, ktorá je ad hoc, ktorá nie je nejako dopredu vopred stanovená. Čiže myslím si, že ak sa má meniť zákon o slobodnom prístupe k informáciám, tak sa nemá meniť poslaneckou novelou. Má sa meniť vládnym návrhom, ktorý prejde riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, ku ktorému budú mať možnosť vyjadriť sa aj dotknuté povinné osoby, aj zástupcovia verejnosti, kde budú pripomienky vyhodnotené, kde budú zvážené, zvážené všetky argumenty. Ak sa má zaviesť povinnosť úhrady nad rámec tej úrady, ktorá je už dnes v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, tak jednak má byť jasnejšie definovaná, majú jasnejšie definované podmienky, za ktorých možno žiadať úhradu, nemá to byť gumené ustanovenie, ktoré tým povinným osobám, ktoré sa chcú vyhnúť sprístupňovaniu informácií, to bude umožňovať ešte viac a dávať ešte väčší priestor, ako, ako dnešný zákon. A majú sa teda, že ak, ak sa ideme inšpirovať Českou právnou úpravou, tak, tak sa tam majú zakomponovať aj tie možnosti preskúmania požadovanej úhrady povinnosti informovať, informovať žiadateľa. Teda keď, keď inšpirácia tak, tak poriadna. A ďalší dôvod, prečo vnímam tento návrh ako problematický je aktuálna skúsenosť s poslaneckými návrhmi zákonov z dielne poslancov Slovenskej národnej strany. Ako sme videli pri návrhu novely zákona o Fonde na podporu umenia, môže sa stať, že v prvom čítaní sa tu zaoberáme nejakým návrhom zákona, ktorý má štyri novelizačné body a schválený je zákon, ktorý ich má 60. Alebo 40. Čiže, ak poslanci Slovenskej národnej strany otvárajú zákon o slobodnom prístupe k informáciám a riešia iba otázku úhrady nákladov za informácie, ktoré, ktoré vyžadujú nejaké vyhľadávanie, ich vyhľadávanie veľkého rozsahu, tak tu je samozrejme nebezpečenstvo, že v druhom čítaní, či už vo výboroch alebo v pléne, pribudnú k tomu aj ďalšie veci, ktoré budú ešte ďalším spôsobom obmedzovať prístup k informáciám. Čiže moja otázka na predkladateľov je, že či toto je všetko. Škoda, že tu nie je pán poslanec Michelko, on vždycky pri tých svojich kultúrnych zákonoch tak otvorene odpovedal, že áno, tuto ešte bude pozmeňovák a alebo nie, toto, toto ja už neplánujem, však možno niekto iný, ale ja nie. Tak sa chcem spýtať predkladateľov, že či toto je všetko, čo máte v úmysle zmeniť v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, alebo je to opäť zákon typu alebo návrh zákona typu nosič, že dáte niečo do prvého čítania, my, my si tu v prvom čítaní budeme diskutovať o úhradách a v druhom čítaní príde ešte ďalších 10, 20, 30 alebo 40 novelizačných bodov v rámci pozmeňujúcich návrhov, ktoré zmenia zákon o slobodnom prístupe na nepoznanie. Čiže aj ak by ten návrh ostal v tejto podobe, tak ako je navrhnutý, tak za takýto návrh určite nemôžem hlasovať, pretože ho považujem za zlý obsahom. A obmedzujúci zákon o slobodnom prístupe k informáciám a právo verejnosti na prístup k informácie nad rámec toho, čo je nevyhnutné. Považujem ho za všeobecne naformulovaný, gumený, ktorý umožňuje jeho, jeho zneužitie tými povinnými osobami, ktoré sa budú chcieť vyhnúť sprístupňovaniu informácií. A navyše mám vážnu obavu, že je to nosič, ktorý bude v druhom čítaní zneužitý na ďalšie a možno ešte rozsiahlejšie obmedzenie práva na prístup verejnosti k informáciám. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.6.2024 o 15:55 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video