15. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 231, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 223 z 3. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 99 zo 6. júna 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 35 z 11. júna 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny s návrhom zákona nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku... (K spravodajcovi pristúpil iný poslanec a krátko sa s ním rozprával mimo mikrofónu. Spravodajca sa obrátil na predsedajúceho a nakrátko odišiel od rečníckeho pultu.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Poprosím vás zastaviť čas pánovi spravodajcovi.

Becík, Branislav, poslanec NR SR
Predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Samuela Migaľa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej a záchrannej službe v znení neskorších predpisov, tlač 319. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informatívnu správu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedených v návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si Národnej rade predložiť tento môj poslanecký návrh poslanca Samuela Migaľa, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je nanovo upraviť nároky na poskytnutie rovnošaty a jej súčastí podľa § 33 zákona. Nové znenie tohto paragrafu sa navrhuje z dôvodu čiastočného dorovnania nárokov hasičov aj policajtov s poukazom na to, že ide o zbory spadajúce pod ministerstvo vnútra, teda rovnaký ústredný orgán štátnej správy. Aj preto je dorovnávanie nárokov žiaduce. Treba zdôrazniť, že navrhovanie, navrhovaná právna úprava reaguje aj na infláciu v uplynulých rokoch, v dôsledku ktorej sa hodnota niektorých súčastí rovnošaty zdvojnásobila.
Návrh zákona najmä zvyšuje percentuálne nároky príslušníkov Hasičského a záchranného zboru týkajúce sa nárokov na poskytnutie rovnošaty a jej súčastí a navrhujú sa aj ďalšie úpravy týchto nárokov podľa vzoru zákona o Policajnom zbore.
Návrhom sa ďalej spresňuje výpočet priemerného týždenného služobného času príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby. Z tohto dôvodu sa navrhuje vymedziť, že čas výkonu štátnej služby v jednotlivých týždňoch je možné v období šiestich mesiacov spriemerovať, pričom vypočítaný priemerný týždenný služobný čas vrátane štátnej služby, nadčas nesmie prekročiť v období šiestich mesiacov 48 hodín. V rámci tohto obdobia je potrebné určiť časy, ktoré sú časmi vykonávania štátnej služby a ktoré sú časmi odpočinku. Navrhovaná zmena vymedzuje, ktoré časy sa ešte posudzujú ako vykonávanie štátnej služby. Ide o časy, kedy je neprítomnosť príslušníka ospravedlnená a nemusí si absenciu výkonu štátnej služby nahrádzať. Pre výpočet priemerného týždenného služobného času je však rozhodujúce, že príslušník v určitom čase vykonáva štátnu službu, plní úlohy Hasičského a záchranného zboru alebo horskej služby podľa pokynov služobného úradu a je k dispozícii služobnému úradu.
Podľa týchto pôvodných kritérií niektoré časy nebolo možné posudzovať ako vykonávanie štátnej služby, pretože príslušník v týchto časoch nevykonáva štátnu službu, neplní úlohy Hasičského a záchranného zboru alebo Horskej záchrannej služby podľa pokynov služobného úradu a nie je k dispozícii služobnému úradu. V navrhovanom § 97 ods. 3 preto bolo potrebné určité časy na účely výpočtu priemerného týždenného služobného času negatívne vymedziť. To znamená, že sa tieto časy na účely výpočtu priemerného týždenného služobného času neposudzujú ako výkon štátnej služby. Znamená to, že sa tieto časy budú považovať za čas odpočinku. V prípade schválenia tohto zákona čas čerpania dovolenky nebude možné zarátať do výpočtu priemerného týždenného služobného času v období šiestich mesiacov a to z dôvodu, aby sa nezvyšoval služobný čas, ktorý by tieto časy kompenzoval.
Návrh zákona bude mať vplyv na... nebude... návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a služby verejnej správy pre občana. Vplyvy na rozpočet verejnej správy sú vyčíslené v doložke vybraných vplyvov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, rovnako tak zákonmi s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, poprosím vás o podporu tohto môjho poslaneckého návrhu. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedeného návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

=====

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka, Rudolfa Huliaka, Andreja Danka, Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona opätovne zavádza inštitút právo na opravu. Tento inštitút bol pôvodne súčasťou zrušeného zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Právo na opravu nahrádza v súčasnosti platný inštitút právo na vyjadrenie. Jeho opätovné zavedenie do legislatívy je odpoveďou na aktuálnu spoločensko-politickú situáciu s cieľom posilnenia ochrany osobnostných práv fyzických osôb a dobrej povesti právnických osôb pred nepravdivými a neúplnými informáciami uvedenými v periodických publikáciách a agentúrnych servisoch. Inštitút práva na opravu vychádza z doterajšej právnej úpravy, avšak predloženým návrhom zákona sa posilňujú atribúty a podmienky uplatnenia tohto inštitútu.
Podľa návrhu zákona je predmetom práva na opravu nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie o konkrétnej fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Návrh zákona upravuje podmienky, za ktorých môže fyzická a právnická osoba žiadať o uverejnenie opravy nepravdivého alebo neúplného skutkového tvrdenia zasahujúcej do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo do dobrej povesti právnickej osoby.
Oproti doterajšej právnej úprave sa upravuje lehota na podanie žiadosti o uverejnenie opravy, a to na osem dní od uverejnenia nepravdivého alebo neúplného skutkového tvrdenia. Návrhom zákona sa skracuje lehota na zverejnenie opravy, ktorú musí vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu a tlačová agentúra zverejniť bezodkladne, najneskôr do troch dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy alebo v inej primeranej lehote, ktorá zodpovedá periodicite vydávania periodickej publikácie a ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní odo dňa doručenia žiadosti na opravu.
V navrhovanej úprave práva na opravu sa ponecháva možnosť domáhať sa realizácie tohto práva na súde a to v prípade, ak vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu alebo tlačová agentúra neuverejnila opravu vôbec, alebo ak nedodržiava niektorú z podmienok na jej uverejnenie. Dotknutá osoba si v tomto prípade bude môcť zároveň na súde uplatniť aj právo na primeranú peňažnú náhradu. V prípade súdneho konania bude mať povinnosť preukázať rozhodujúce skutočnosti vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu a tlačová agentúra.
Návrhom zákona sa podporuje aj zodpovednosť a transparentnosť periodických publikácií a agentúrnych servisov. Očakáva sa taktiež zvýšenie dôvery verejnosti v médiá, ako aj celkovej kvality poskytovaných informácií.
Opätovné zavedenie práva na opravu do slovenskej legislatívy je žiaducim krokom k zabezpečeniu spravodlivosti a ochrany práv jednotlivcov pred nepravdivými a neúplnými informáciami v periodických publikáciách a agentúrnych servisoch. Tento inštitút podporený medzinárodnými štandardmi a praktickými skúsenosťami z iných demokratických krajín predstavuje efektívny mechanizmus nápravy a prispieva k zdravému fungovaniu demokratickej spoločnosti.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu či vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a je v súlade s právom Európskej únie a s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Skončil som, môžte otvoriť rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a vgýbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024.
Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, sme v prvom čítaní, a teda ja by som mal skôr, skôr otázky a poznámky všeobecne k tomu návrhu ako ku konkrétnym ustanoveniam úplne detailne.
Týmto návrhom zákona sa navrhuje do zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie, teda do zákona o publikáciách, opätovne zaviesť právo na opravu, ktoré bolo súčasťou tlačového zákona, ktorý platil do roku 2022. Ale to právo na opravu nebolo úplne zrušené, bolo nahradené a je obsiahnuté v súčasnom zákone právom na vyjadrenie, ktorého konštrukcia je veľmi podobná právu na odpoveď, ktorá sa, ktoré sa navrhuje. Tak mňa by teda zaujímalo, že aký bol ten dôvod, že zmeníme, zmeníme právo na vyjadrenie na právo na odpoveď. V mnohých aspektoch je to podobné. Ak sa tam menia nejaké lehoty alebo súvislosti mohlo to byť, mohlo to byť premietnuté do zmeny, zmeny práva na vyjadrenie. Tak ak by pán predkladateľ mohol teda povedať k tomu viac, prečo je potrebné právo na vyjadrenie podľa názoru predkladateľov nahradiť za právo na odpoveď a v čom sú teda tie podstatné rozdiely a v čom sú tak zásadné, že nemohol byť ten zásah do súčasnej konštrukcie zákona menší, teda že by sa iba upravilo právo na vyjadrenie, lebo však, samozrejme, že právo na vyjadrenie môže mať rôzne parametre, ale zavádza sa tam nový alebo teda staronový inštitút práva na odpoveď. Čisto len teda pre zaujímavosť, lebo nie je mi to jasné ani z toho úvodného vstupu, ani, ani, ani z dôvodovej správy, že prečo, prečo je to potrebné.
A druhá vec, ktorá by ma zaujímala, je tá povinnosť overovať totožnosť komentujúcich na spravodajských weboch, lebo jednak je otázne, či naozaj týmto spôsobom je možné naplniť ten deklarovaný zámer nejako zmierniť agresivitu diskusií na internete, a druhá otázka, ktorá tam vyvstáva, je, že či je realistické žiadať od prevádzkovateľov spravodajských webov, aby tieto informácie zisťovali, a či vôbec sú schopní tie informácie overiť ich pravdivosť.
Tu si dovolím zacitovať aj z vyjadrenia združenia Slovensko.Digital, ktoré upozorňuje na problémy a riziká, ktoré v predloženom návrhu vidí.
Po prvé, predpísaný rozsah zbieraných osobných údajov je veľmi široký a absolútne neadekvátny. Na umožňovanie vyšetrovania trestných činov nie je potrebné zbierať údaje o bydlisku či telefónnom čísle. Pri takto veľkom rozsahu zbieraných údajov sa vytvára veľké riziko ich zneužitia, rovnako ako pri iba veľmi všeobecnom účele preukázanie totožnosti vo verejnom záujme.
Po druhé, možnosť anonymného vystupovania je v mnohých situáciách opodstatnená, tvrdí Slovensko.Digital, v situácii, kedy sme svedkami osočovania osôb aj za prejavený názor, by povinná identifikácia mala na diskutujúcich podstatný odstrašujúci účinok, aj ak by ich identita bola známa iba prevádzkovateľom diskusného fóra.
Tretia poznámka, ktorá je podľa mňa dôležitá z hľadiska toho, že čo sa týmto návrhom zákona, ak bude schválený, môže podariť dosiahnuť. Návrh sa týka iba spravodajských webových portálov, ktorými sú, zjednodušene povedané, webové stránky slovenských periodických médií, avšak podstatná časť diskusií v priestore internetu sa odohráva inde, najmä v aplikáciách sociálnych sietí ako napríklad Facebook. Diskusie v týchto iných aplikáciách nie sú novelou zákona nijako riešené, nebudú v nich teda zavedené žiadne opatrenia, a teda v týchto diskusiách nie je možné očakávať ani žiadne zníženie agresivity, čím sa návrh z podstatnej časti míňa účinkom. Ja si, samozrejme, uvedomujem, že novelou zákona o periodických publikáciách nie je možné regulovať Facebook a asi nie je možné účinne regulovať Facebook na úrovni legislatívy Slovenskej republiky. Je tam asi potrebná aktivita na úrovni Európskej únie, ale naozaj, naozaj je otázne, že aký význam potom má vyžadovať od vydavateľov periodických alebo teda spravodajských webov v Slovenskej republike také podrobné údaje týkajúce sa diskutujúcich, keď ten dosah bude, bude podstatne menší.
Kedysi v dávnejších časoch väčšinou, keď sa diskutovalo pod článkami, tak tie diskusie prebiehali priamo na tých, na tých fórach. Dnes veľmi veľká časť diskusie, zrejme väčšina, vrátane toho nenávistného obsahu sa šíri, šíri na Facebooku.
Ďalšia poznámka, Slovensko.Digital hovorí o tom, že nie je známy jednoduchý a súčasne spoľahlivý spôsob overovania identity v prostredí internetu, najmä ak ide o verejné diskusné fóra prístupné bezplatne. Predkladatelia novely v dôvodovej správe uvádzajú, citujem, "napríklad fotografiu alebo kópiu dokladu totožnosti". Ako však prevádzkovateľ diskusného fóra má zaistiť overenie, že používateľ prezentoval skutočne pravdivé údaje? Taktiež na plošné použitie elektronickej identifikácie, najmä pomocou elektronického občianskeho preukazu, nie je pripravená podstatná časť občanov Slovenskej republika ani infraštruktúra štátu. Tak to by ma tiež teda zaujímalo, že akým spôsobom si myslíte, že reálne budú, budú prevádzkovatelia overovať pravdivosť tých údajov, ktoré im diskutujúci, diskutujúci postihnú. Lebo iné je to pri štátnych orgánoch, ktoré majú možnosť, možnosť to overiť, ale ako to budú prevádzkovatelia webových portálov podľa predstáv predkladateľov identifikovať?
Posledný, posledná poznámka Slovensko.Digital sa týka konštatovania, že viaceré znaky naznačujú, že návrh zákona je nedopracovaný a predkladatelia nemajú ani presnú predstavu, ako má byť vykonávaný a čo ním chcú dosiahnuť. Napríklad navrhnutá účinnosť zmien dňom vyhlásenia by prakticky znamenalo nutnosť vypnúť väčšinu diskusií na spravodajských webových portáloch. Áno, ak vyžadujete takéto opatrenie a ak bude dňom vyhlásenia účinný ten zákon, no tak vlastne diskusie budú musieť byť na webových portáloch vypnuté, lebo predpokladám, že nebudú tomu tie webové portály, portály prispôsobené. Takže ak sa Slovensko.Digital mýli a máte, máte domyslené a máte predstavu, čo vlastne tých chcete dosiahnuť, aký to bude mať efekt, keď to nezasiahne sociálne siete, a ako prakticky napríklad sa bude, bude uskutočňovať to overenie údajov, ktoré majú diskutujúci poskytovať, a overenie najmä pravdivosti tých poskytnutých údajov, tak chcem vám dať teda tú príležitosť, aby ste vyviedli kritikov tej novely z omylu a teda povedali, ako konkrétne si myslíte, že budú schopní napríklad prevádzkovatelia tých webových portálov spravodajských schopní overovať, overovať tie osobné údaje, a či si myslíte, že naozaj ten rozsah osobných údajov, ktoré o diskutujúcich by mali prevádzkovatelia zberať, je naozaj nevyhnutný na dosiahnutie toho účelu, ktorý deklarujete.
Ďakujem.

Ja by som teda odpovedal na tú, na tú prvú časť. Právo na, právo na opravu sa zavádza hlavne, hlavne skrz rozsah. Pretože to, že má niekto právo na vyjadrenie, častokrát sa stane, že neodpovedá tomu, ten, tomu mechanizmu tej proporcionality. Raz keď o vás niekto napíše článok a dá na titulku a následne kdesi len napíše malým stĺpčekom, že sa ospravedlňujú za úplne nepravdivú alebo neúplnú informáciu, tak to nestačí.
No a ohľadom overovania osobných údajov, tak predbežne sme sa dohodli, že sa zruší ten § 13a komplet vzhľadom na problémy s tým overovaním, pretože by to bol pravdepodobne dosť veľký zásah a zbytočne veľa údajov, ktoré by sa zbierali, avšak ideálny stav by bol, keby sa minimálne telefónne číslo overovalo diskutujúceho, aby bolo možné aspoň nejaká spätná väzba k tomu diskutujúcemu. Pretože nie je možné aby niekto spravil troliu farmu a vyspamoval prakticky, spamoval prakticky na dennej báze tieto portály. Takže toľko.

Pán poslanec Lučanský, ďakujem za odpoveď, asi teda sa nedalo v dvoch minútach úplne, úplne všetko. Teda vítam ten zámer nejako zúžiť rozsah tých údajov, alebo teda zrušiť a nahradiť, nahradiť to nejakým iným spôsobom overovania. A teda vítam aj záujem bojovať s trolími farmami, to až, až ma trochu prekvapuje u SNS, ale teda naozaj, naozaj to vítam, a teda vnímam to ako problém, ako reálny problém aj agresivitu na internete, aj, aj, aj šírenie, šírenie hoaxov, konšpirácií. Takže ak vieme s tým niečo robiť, tak dobre, v tej navrhnutej podobe a ja som mal teda pochybnosti. Uvidíme, čo sa teda ukáže v druhom čítaní, ak budete mať nejaké, nejaké zmeny.
A ohľadom toho práva na vyjadrenie asi tiež teda budeme diskutovať aj v druhom čítaní, lebo, lebo to, či niečo nazvem právo na odpoveď alebo právom na vyjadrenie nevyplýva z toho názvu, že kde to má byť umiestnené, či to má byť umiestnené na tom istom mieste, v akom to, v akom to má byť rozsahu, takže asi budem ešte niektoré otázky opakovať.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Rudolfa Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o slobode informáciách, v znení neskorších predpisov.
Cieľom predkladaného návrhu je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií. Navrhovaná úprava zákona zavádza možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií. Povinné osoby budú oprávnené požadovať úhradu nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, ktoré výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity.
Návrh zákona reaguje na dlhotrvajúce problémy vznikajúce v prípadoch, keď sú povinné osoby zahlcované častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií. Povinné osoby sú niekedy konfrontované s požiadavkami, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity a zdroje. Tento problém sa stáva obzvlášť závažným v kontexte rastúceho objemu dát a zvyšujúcich sa nárokov na transparentnosť a zodpovednosť verejnej správy.
V súčasnosti zákon č. 211/2000 Z. z. neobsahuje dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a s poskytovaním informácií.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je navrhnutý tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná činnosť, žiadosť vyžaduje navrhované opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Navrhovaný legislatívny krok vychádza z pozitívnej českej praxe, kde sa obdobná zákonná úprava premietla do eliminácie zneužívania zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Návrhom sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí.
Návrh zákona nemá žiaden vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, životné prostredie a ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem.