15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som do nej nedostal žiadnu prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Uzatváram, pán poslanec Dostál, uzatváram teda možnosť prihlásiť sa ústne a pán poslanec má slovo.
Nech sa páči.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, sme v prvom čítaní, a teda ja by som mal skôr, skôr otázky a poznámky všeobecne k tomu návrhu ako ku konkrétnym ustanoveniam úplne detailne.
Týmto návrhom zákona sa navrhuje do zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie, teda do zákona o publikáciách, opätovne zaviesť právo na opravu, ktoré bolo súčasťou tlačového zákona, ktorý platil do roku 2022. Ale to právo na opravu nebolo úplne zrušené, bolo nahradené a je obsiahnuté v súčasnom zákone právom na vyjadrenie, ktorého konštrukcia je veľmi podobná právu na odpoveď, ktorá sa, ktoré sa navrhuje. Tak mňa by teda zaujímalo, že aký bol ten dôvod, že zmeníme, zmeníme právo na vyjadrenie na právo na odpoveď. V mnohých aspektoch je to podobné. Ak sa tam menia nejaké lehoty alebo súvislosti mohlo to byť, mohlo to byť premietnuté do zmeny, zmeny práva na vyjadrenie. Tak ak by pán predkladateľ mohol teda povedať k tomu viac, prečo je potrebné právo na vyjadrenie podľa názoru predkladateľov nahradiť za právo na odpoveď a v čom sú teda tie podstatné rozdiely a v čom sú tak zásadné, že nemohol byť ten zásah do súčasnej konštrukcie zákona menší, teda že by sa iba upravilo právo na vyjadrenie, lebo však, samozrejme, že právo na vyjadrenie môže mať rôzne parametre, ale zavádza sa tam nový alebo teda staronový inštitút práva na odpoveď. Čisto len teda pre zaujímavosť, lebo nie je mi to jasné ani z toho úvodného vstupu, ani, ani, ani z dôvodovej správy, že prečo, prečo je to potrebné.
A druhá vec, ktorá by ma zaujímala, je tá povinnosť overovať totožnosť komentujúcich na spravodajských weboch, lebo jednak je otázne, či naozaj týmto spôsobom je možné naplniť ten deklarovaný zámer nejako zmierniť agresivitu diskusií na internete, a druhá otázka, ktorá tam vyvstáva, je, že či je realistické žiadať od prevádzkovateľov spravodajských webov, aby tieto informácie zisťovali, a či vôbec sú schopní tie informácie overiť ich pravdivosť.
Tu si dovolím zacitovať aj z vyjadrenia združenia Slovensko.Digital, ktoré upozorňuje na problémy a riziká, ktoré v predloženom návrhu vidí.
Po prvé, predpísaný rozsah zbieraných osobných údajov je veľmi široký a absolútne neadekvátny. Na umožňovanie vyšetrovania trestných činov nie je potrebné zbierať údaje o bydlisku či telefónnom čísle. Pri takto veľkom rozsahu zbieraných údajov sa vytvára veľké riziko ich zneužitia, rovnako ako pri iba veľmi všeobecnom účele preukázanie totožnosti vo verejnom záujme.
Po druhé, možnosť anonymného vystupovania je v mnohých situáciách opodstatnená, tvrdí Slovensko.Digital, v situácii, kedy sme svedkami osočovania osôb aj za prejavený názor, by povinná identifikácia mala na diskutujúcich podstatný odstrašujúci účinok, aj ak by ich identita bola známa iba prevádzkovateľom diskusného fóra.
Tretia poznámka, ktorá je podľa mňa dôležitá z hľadiska toho, že čo sa týmto návrhom zákona, ak bude schválený, môže podariť dosiahnuť. Návrh sa týka iba spravodajských webových portálov, ktorými sú, zjednodušene povedané, webové stránky slovenských periodických médií, avšak podstatná časť diskusií v priestore internetu sa odohráva inde, najmä v aplikáciách sociálnych sietí ako napríklad Facebook. Diskusie v týchto iných aplikáciách nie sú novelou zákona nijako riešené, nebudú v nich teda zavedené žiadne opatrenia, a teda v týchto diskusiách nie je možné očakávať ani žiadne zníženie agresivity, čím sa návrh z podstatnej časti míňa účinkom. Ja si, samozrejme, uvedomujem, že novelou zákona o periodických publikáciách nie je možné regulovať Facebook a asi nie je možné účinne regulovať Facebook na úrovni legislatívy Slovenskej republiky. Je tam asi potrebná aktivita na úrovni Európskej únie, ale naozaj, naozaj je otázne, že aký význam potom má vyžadovať od vydavateľov periodických alebo teda spravodajských webov v Slovenskej republike také podrobné údaje týkajúce sa diskutujúcich, keď ten dosah bude, bude podstatne menší.
Kedysi v dávnejších časoch väčšinou, keď sa diskutovalo pod článkami, tak tie diskusie prebiehali priamo na tých, na tých fórach. Dnes veľmi veľká časť diskusie, zrejme väčšina, vrátane toho nenávistného obsahu sa šíri, šíri na Facebooku.
Ďalšia poznámka, Slovensko.Digital hovorí o tom, že nie je známy jednoduchý a súčasne spoľahlivý spôsob overovania identity v prostredí internetu, najmä ak ide o verejné diskusné fóra prístupné bezplatne. Predkladatelia novely v dôvodovej správe uvádzajú, citujem, "napríklad fotografiu alebo kópiu dokladu totožnosti". Ako však prevádzkovateľ diskusného fóra má zaistiť overenie, že používateľ prezentoval skutočne pravdivé údaje? Taktiež na plošné použitie elektronickej identifikácie, najmä pomocou elektronického občianskeho preukazu, nie je pripravená podstatná časť občanov Slovenskej republika ani infraštruktúra štátu. Tak to by ma tiež teda zaujímalo, že akým spôsobom si myslíte, že reálne budú, budú prevádzkovatelia overovať pravdivosť tých údajov, ktoré im diskutujúci, diskutujúci postihnú. Lebo iné je to pri štátnych orgánoch, ktoré majú možnosť, možnosť to overiť, ale ako to budú prevádzkovatelia webových portálov podľa predstáv predkladateľov identifikovať?
Posledný, posledná poznámka Slovensko.Digital sa týka konštatovania, že viaceré znaky naznačujú, že návrh zákona je nedopracovaný a predkladatelia nemajú ani presnú predstavu, ako má byť vykonávaný a čo ním chcú dosiahnuť. Napríklad navrhnutá účinnosť zmien dňom vyhlásenia by prakticky znamenalo nutnosť vypnúť väčšinu diskusií na spravodajských webových portáloch. Áno, ak vyžadujete takéto opatrenie a ak bude dňom vyhlásenia účinný ten zákon, no tak vlastne diskusie budú musieť byť na webových portáloch vypnuté, lebo predpokladám, že nebudú tomu tie webové portály, portály prispôsobené. Takže ak sa Slovensko.Digital mýli a máte, máte domyslené a máte predstavu, čo vlastne tých chcete dosiahnuť, aký to bude mať efekt, keď to nezasiahne sociálne siete, a ako prakticky napríklad sa bude, bude uskutočňovať to overenie údajov, ktoré majú diskutujúci poskytovať, a overenie najmä pravdivosti tých poskytnutých údajov, tak chcem vám dať teda tú príležitosť, aby ste vyviedli kritikov tej novely z omylu a teda povedali, ako konkrétne si myslíte, že budú schopní napríklad prevádzkovatelia tých webových portálov spravodajských schopní overovať, overovať tie osobné údaje, a či si myslíte, že naozaj ten rozsah osobných údajov, ktoré o diskutujúcich by mali prevádzkovatelia zberať, je naozaj nevyhnutný na dosiahnutie toho účelu, ktorý deklarujete.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
S faktickou poznámkou pán poslanec Lučanský.

Ja by som teda odpovedal na tú, na tú prvú časť. Právo na, právo na opravu sa zavádza hlavne, hlavne skrz rozsah. Pretože to, že má niekto právo na vyjadrenie, častokrát sa stane, že neodpovedá tomu, ten, tomu mechanizmu tej proporcionality. Raz keď o vás niekto napíše článok a dá na titulku a následne kdesi len napíše malým stĺpčekom, že sa ospravedlňujú za úplne nepravdivú alebo neúplnú informáciu, tak to nestačí.
No a ohľadom overovania osobných údajov, tak predbežne sme sa dohodli, že sa zruší ten § 13a komplet vzhľadom na problémy s tým overovaním, pretože by to bol pravdepodobne dosť veľký zásah a zbytočne veľa údajov, ktoré by sa zbierali, avšak ideálny stav by bol, keby sa minimálne telefónne číslo overovalo diskutujúceho, aby bolo možné aspoň nejaká spätná väzba k tomu diskutujúcemu. Pretože nie je možné aby niekto spravil troliu farmu a vyspamoval prakticky, spamoval prakticky na dennej báze tieto portály. Takže toľko.

Ďakujem pekne.
Pán Dostál s reakciou.

Pán poslanec Lučanský, ďakujem za odpoveď, asi teda sa nedalo v dvoch minútach úplne, úplne všetko. Teda vítam ten zámer nejako zúžiť rozsah tých údajov, alebo teda zrušiť a nahradiť, nahradiť to nejakým iným spôsobom overovania. A teda vítam aj záujem bojovať s trolími farmami, to až, až ma trochu prekvapuje u SNS, ale teda naozaj, naozaj to vítam, a teda vnímam to ako problém, ako reálny problém aj agresivitu na internete, aj, aj, aj šírenie, šírenie hoaxov, konšpirácií. Takže ak vieme s tým niečo robiť, tak dobre, v tej navrhnutej podobe a ja som mal teda pochybnosti. Uvidíme, čo sa teda ukáže v druhom čítaní, ak budete mať nejaké, nejaké zmeny.
A ohľadom toho práva na vyjadrenie asi tiež teda budeme diskutovať aj v druhom čítaní, lebo, lebo to, či niečo nazvem právo na odpoveď alebo právom na vyjadrenie nevyplýva z toho názvu, že kde to má byť umiestnené, či to má byť umiestnené na tom istom mieste, v akom to, v akom to má byť rozsahu, takže asi budem ešte niektoré otázky opakovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne a vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú.
A pýtam sa, či sa k nej chce ešte vyjadriť navrhovateľ alebo spravodajca. Nie je tomu tak. Prerušujem preto rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Rudolfa Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda zákon o slobode informácií, v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 345, návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je rozhodnutie 345.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Garajovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči.

(Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Rudolfa Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 345.)

Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Rudolfa Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o slobode informáciách, v znení neskorších predpisov.
Cieľom predkladaného návrhu je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií. Navrhovaná úprava zákona zavádza možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií. Povinné osoby budú oprávnené požadovať úhradu nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, ktoré výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity.
Návrh zákona reaguje na dlhotrvajúce problémy vznikajúce v prípadoch, keď sú povinné osoby zahlcované častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií. Povinné osoby sú niekedy konfrontované s požiadavkami, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity a zdroje. Tento problém sa stáva obzvlášť závažným v kontexte rastúceho objemu dát a zvyšujúcich sa nárokov na transparentnosť a zodpovednosť verejnej správy.
V súčasnosti zákon č. 211/2000 Z. z. neobsahuje dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a s poskytovaním informácií.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je navrhnutý tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná činnosť, žiadosť vyžaduje navrhované opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Navrhovaný legislatívny krok vychádza z pozitívnej českej praxe, kde sa obdobná zákonná úprava premietla do eliminácie zneužívania zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Návrhom sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí.
Návrh zákona nemá žiaden vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, životné prostredie a ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne a dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Glückovi,

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, prosím, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.