15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. V reakcii na vaše vystúpenia budú dve faktické poznámky.
Ako prvý pán poslanec Dvořák.

Ja ďakujem, Mišo, že si mi dal teda možnosť reagovať na pána ministra tou úvodnou poznámkou. Mne to je ľúto, že ma teraz nepočúva, pretože dáva mi, stáva sa to často, nepočúva, dávali ste mi nejakú funkciu, ktorú som ja nemal, tak vás uvediem na pravú mieru, ja som bol obyčajným, rádovým členom dozornej rady.
Zároveň je mi naozaj ľúto, že taký biznismen ako vy nevie rozdiel medzi kompetenciami predstavenstva a dozornej rady, kto reálne ovláda tú spoločnosť. Ale zároveň keď pôjdem aj k tej materiálnej podstate toho, aby som vám teda aj dovysvetlil tú situáciu, aká tam nastala. V tej dozornej rade počas úradníckej vlády sme dokonca my ako dozorná rada iniciatívne vypracovali vtedy taký šetriaci revízny plán, ktorý síce vtedy súčasná, teda vtedajšia vláda osvojila, a výsledkom toho, toho revízneho plánu alebo tých úsporných opatrení bolo to, že keď ste vy prichádzali teraz k moci, tak ste preberali spoločnosť, ktorá už nebola v červených číslach, ale ktorá bola naozaj v čier... naopak v čiernych číslach. Vaša vláda dneska, keď sa na to pozerám, už dneska, čo tam máte vlastných nominantov, kompletne ste vymenili predstavenstvo a dozornú radu, už dneska má predikovanú stratu vyše 200 mil. eur.
Čiže možno by som vám odporučil, že keď už sa chcete venovať zdravotníctvu a rozširovať svoju pôsobnosť, tak sa venujte tým problémom, ktoré tam sú už dneska, a tomu, že tá poisťovňa už dneska predikuje 200-miliónovú stratu a možno teda môžete tam v súčasnosti sa viac venovať viac ako tej minulosti, ktorá v skutočnosti teda, si myslím, že priniesla tej spoločnosti nejaké pozitíva väčšie. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán vicepremiér, minister, vážené plénum, stáva sa mi tak už druhýkrát, že vždycky keď vystupujem po Michalovi Sabovi, tak má taký obsažný prejav, že je veľmi zložito niečo doplniť, a tak som si vybral len pár vecí. Takže ten môj prejav bude kratší.
Súhlasím s tým, že som strašne rád, tak ako on, že SNS toto legislatívne fiasko, čo doteraz predvádzalo, neodradilo a konečne predložilo niečo, čo je dobré pre spoločnosť. Normálne je to ako keby prekvapenie. Myslím si, že, myslím, že to bude prvýkrát tak ako kebyže všetkými desiatimi budeme stláčať gombíky za niečo, čo navrhlo niečo zo strany SNS. Lebo doteraz to boli fakt že buď návrhy z minulého storočia, alebo kópie rôznych autoritárnych režimov, kde sa teda nechceme dostať.
Súhlasím s Michalom Sabom, ktorý povedal, že tepelné čerpadla ako také sa stali národnými stratégiami mnohých krajín. Napríklad také Švédsko pred desiatimi rokmi si povedalo, že ide cestou tepelných čerpadiel a momentálne nielenže ich aplikuje do každej možnej domácnosti, ale sa stávalo výrobcom, najväčším výrobcom v tejto oblasti. A už nielen výrobcom, naopak, už tu výrobu exportujú niekde inde, napríklad do Maďarska a niekde, a iných krajín, ale sú najväčším inovátorom v tepelných čerpadlách na svete. A vlastne takto sa niečo buduje, nejaký priemysel do budúcnosti, keď má krajina jasnú stratégiu. Takto ako pred, ja neviem, dvadsiatimi rokmi sme sa stávali alebo začínali stávať automobilovou veľmocou, tak nás Nemci a Francúzi upozorňovali, že nezabudnite, že jedna vec je auta vyrábať, ale potom v zásade, keď sa to naučíte, tak by ste v tej oblasti mohli inovovať, mohli by ste robiť vedu a výskum, alebo nejaké typy inovácií pre podniky.
No, stali sme sa automobilovou veľmocou, teda najväčší počet automobilov vyrobených na hlavu, myslím, že stále to platí vo svete, ale aspoň tie autá, čo sme vyrobili, používame. Na rozdiel od tých tepelných čerpadiel, kde v zásade nemáme ani vedu a výskum k tomu priradenú, nemáme dokonca ani ľudí vzdelaných na to, aby to vedeli aplikovať v tých, v tých firmách, a to už nehovorím o domácnostiach, ale nie je ani žiadna stratégia, ako to spraviť. Doobeda som sa k tomu vyjadroval kvôli tomu, že tu bola ministerka hospodárstva, ale dovolím si to zopakovať, lebo vidím, že je tu trošku iné publikum a nebol tu pán minister životného prostredia. Prečo je to tak? Prečo vlastne všetci ostatní, ktorí nie sú veľmi považovaní za, nazvime to, zaostalých v rebríčku inovatívnosti a úspešnosti ako sú Švédi, Fíni, Nóri, Holanďania a plno iných krajín, proste aplikujú nové technológie a na Slovensku si hovoríme vlastne, že nám to netreba.
Dokonca vlastne prvýkrát sa bavíme o tepelných čerpadlách, a už som teda pána Tarabu pochválil v tomto fóre a vlastne ohľadom nejakého textu, ktorý predkladá vláda. No je to preto, lebo vlastne vládne strany si robili kampaň na klimaskepticizme. Proste hovorili, že my vôbec nepotrebujeme investovať do zelených energií, veď my tu máme náš plynovod, my tu máme jadro, ktoré vlastne tiež bezemisné a to, že nie je zelené, to až tak nevadí, a to nehovorím, to ešte raz opakujem, nie sme proti jadrovej elektrike, teda energii, ale myslíme si, že ten klimaskepticizmus sa prejavuje tým, že proste en bloc, všetko, čo prichádza a je zelené, tak považujeme za nejaký západný hoax a my si tu musíme vybudovať niečo vlastné.
Po druhé, je tu veľmi silný lobizmus, je tu veľmi silný lobizmus zavedených firiem, dokonca zavedených štátnych firiem. SPP distribúcia je stopercentne vlastnená slovenská firma, alebo Slovenskou republikou. A SPP distribúcia zorganizovala pre hospodársky výbor seminár, kde v zásade sa nezaoberala svojím biznis modelom ako prežiť, ako sa adaptovať, ako spraviť svoj biznis novým a suitable alebo takým prispôsobeným 21. storočiu, ale urobili prezentáciu, pán Taraba, to, to, to vám pošlem, ktoré je vlastne proti tepelným čerpadlám. Nieže za biznis ako kebyže plynárenstva, ale proti tepelným čerpadlám, lebo vlastne vysvetľujú, že ako sa vlastne tepelné čerpadlá neoplatia a ako by sme mali znova ten plyn dovážať aj z inakadiaľ a tak ďalej. Ja nehovorím, že sme proti plynu a dokonca si myslím, že ako tranzíciu ju môžeme dotiahnuť, ja neviem, z Nórska alebo z Azerbajdžanu, len mali by sme sa pripravovať na to, že načo doťahovať plyn, keď my tu máme vlastné teplo ako Slovensko. Okrem iného máme bližšie teplo ku zemi, ako majú mnohé iné krajiny, lebo sme v takom, v takomto priestore, kde Maďari a Slováci majú relatívne ako kebyže veľa tepelných a termálnych prameňov, to znamená, že teplo z tej zeme môžeme využívať cez tepelné čerpadlá, ale aj cez geotermálnu energiu a nielen teda na kúpele a vykurovanie, ale dokonca aj na výrobu elektriky.
To znamená, že poďme zmeniť naše myslenie a poďme sa zaoberať tým, ako, ako to urobili tí Švédi, urobíme stratégiu, aby o desať rokov mohla mať každá domácnosť svoje tepelné čerpadlo, keď sa dá aj solárny panel a keď sa dá aj plno iných zelených inovácií. A k tomu keď sa dá aj to jadro a povedzme aj iné zdroje, tak budeme mať priestor na to, aby sme rozvíjali iné časti našej ekonomiky. Lebo na to, aby sme rozvíjali, rozvíjali ekonomiku potrebujeme mať bezpečnú a silnú energetiku.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec, máš stopercentnú pravdu, že zelená energia je výborná, ale na to potrebuješ financie. A vieš, hovoríš o z hľadiska plynu, tak rokoval som s Nemcami a Nemci idú Nord Stream 2 obnoviť. Idú obnoviť jadro. Prečo? Pretože jednoducho to, čo majú dneska, je drahšie, uholné. Veď zavreli jadro, otvorili uholné bane. Keď zoberieš, stopercentne máš pravdu, že čerpadlá. Povedzme si, že kto si môže čerpadlo pri jestvujúcej kúpnej sily nášho obyvateľstva dovoliť, hlavne vidiek. Takisto aj plyn, pokiaľ sa týka, napriek tomu, že teraz tá cena plynu je ďaleko lacnejšia ako bola pred treba, dvoma rokma alebo veci, ktoré sú. To isté pokiaľ sa týka energií. Energie prakticky na tretí blok, ktorý beží, ten je, prakticky štvrtý je vybrakovaný, pretože sme potrebovali dostavať tretí blok. Štvrtý blok, samozrejme, neviem, koľko bude trvať, aby sme ho dostavali, ale predpokladám, že minimálne dva roky. Lebo jadro je, samozrejme, najlacnejšie, voda takisto. Čiže prakticky to, čo si povedal, máš pravdu, ale na to musíš mať financie a keď na to nemáš, tak jako my zostavujeme dneska rozpočet, že je tu dvanásť nadnárodných spoločností, ktoré robí 90 %, z 90 % z HDP, koľko odvádza z hľadiska právnickú osobu daní tu na Slovensku. Neviem, tí, ktorí sú tu vo finančnom výbore, keby si pozreli tie firmy, ktoré jednoducho sú. Potom môžeme, keď budeme mať dostatok finančných zdrojov, proste jednoducho dať, ale v našom rozpočte, povedzte mi, kapitoly, keď som si zobral desať, posledných desať rokov jednotlivé kapitoly, či to bolo zdravotníctvo, školstvo, kultúra alebo ktorýkoľvek rezort, tak ešte voľakedy sme mali aký takú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán Muňko, za vašu faktickú poznámku. Neviem úplne o tom a asi som nečítal dnešné noviny, že sa bude Nord Stream 2 obnovovať, to, to neviem, ale viem, že ho chceli akože postaviť a agresívne Rusko vyvolalo vojnu a teda vlastne sa to zastavilo. Ale možno, možno máte iné informácie.
V ostatných veciach vlastne súhlasím. Jediné vám odpoviem na tú vašu otázku, že kde zobrať tie peniaze? No tak vlastne pred ôsmimi mesiacmi v rámci prezidentskej kampane pána Pellegriniho ste tu zadotovali všetky domácnosti en bloc, či je to bazén, či je to proste sauna, proste zlacnenou energiou a to ste mohli ušetriť a mohlo, mohlo 800 mil. ísť na efektívnu schému dotácii tepelných čerpadiel do domov na východnom Slovensku, alebo, alebo len pre ľudí s nižšími príjmami a tak ďalej, mohlo to byť, mohlo by, mohlo to byť len pre ľudí, ktorí trpia energetickou chudobou napríklad. Ja ako sociálne cítiaci človek, ktorý, ktorý je presvedčený, že treba podporiť finančne tých, ktorí sú na dne, a pomôcť tým, čo sú schopní vzlietnuť, tak mám pocit, že by sme toto podporili. Nie, vy ste tu obhajovali, aby každý en bloc dostal dotáciu. Takže s tým nesúhlasím, ale ináč si rozumieme.
A čo sa týka poháňania, poháňania, alebo teda toho, čo si hovoril o tých tepelných, teda o jadrových elektrárňach, tak to ja s tým priznám sa, že až tak nemám spoločné, len vám držím palce, aby ste teda ten blok dostavali a aby to nebolo tak jak tá diaľnice Bratislava – Košice.

Ďakujem pekne, ja len pár slovami, aby som to piatej stihol.
Takže, pán Štefunko, vy ste začali, že doteraz sme predkladali len zákony, ktoré sa asi inšpirovali v nejakých autoritárskych režimoch. Ja už som tu niekoľko teda zákonov mal, tak môžem vám povedať teda, čo ja som tu doniesol a povedzte mi teda, ktorý z nich je z autoritárskeho režimu. Prvý zákon, ktorý mi prešiel ústavnou väčšinou, ústavnou väčšinou, bol zákon, ktorý odstraňoval prehnanú administratívnu záťaž čističkám odpadových vôd v domácnostiach, to je jeden zákon. Opakujem, ústavnou väčšinou prešiel. Druhý zákon, ktorý sa stotožnil s právnym názorom prezidentky Čaputovej, že zákon Budaja, ktorý chcel uvaliť na súkromných vlastníkov, ktorí nespôsobili environmentálnu záťaž a ani neboli určení ako povinná osoba z akéhokoľvek titulu, nebudú mať povinnosť finančne sanovať tie environmentálne záťaže, pretože by to bolo protiústavné, takže hovorím ešte raz, tam to napadla pani prezidentka na Ústavnom súde a stotožnil som sa s jej názorom, tak som priniesol zákon, ktorý toto dával do súladu. Potom prešiel tu zákon ústavnou väčšinou o medveďoch, medzičasom Európska komisia nám v pondelok poslala vyjadrenie, že je plne v súlade s európskou legislatívou.
Takže teraz tu mám tento zákon, teda evidujem, že budete za neho hlasovať, takže opäť preto by som bol rád, keby teda ak chcete ísť touto rétorikou, že my predkladáme autoritárske zákony, tak proste z toho vyplýva, že polovica vašej opozície je autoritárska, lebo ich podporila.
A, pán Dvořák, jasné, ospravedlňujem sa, neboli ste predseda dozornej rady, boli ste člen a zaujímavé, že vám nevadilo byť teda členom dozornej rady firmy, ktorá sa topila tak v dlhoch. A keď teda nie ste zodpovedný za dlhy, tak potom nie ste ani zodpovedný za jej sanáciu tej firiem, napriek tomu, že ste predložili nejaký návrh ako dozorná rada.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Navrhujem, aby sme prerokovaný zákon odhlasovali dneska o sedemnástej hodine.

Ďakujem veľmi pekne.
Dámy a páni, predkladám vám veľmi potrebný a dobrý návrh zákona, ktorý Slovensko potrebuje na to, aby sme upriamili vzťahy medzi, medzi štátom, vyššími územnými celkami, samosprávami, a tento návrh zákona je veľmi potrebný na to, aby sme sa dokázali posunúť v oblasti takého uceleného plánovania a zároveň aby sme zanechali také equilibrium medzi samosprávami na jednej strane a medzi, medzi štátom na strane druhej, medzi plánovaním. A myslím si, že to equilibrium sme v tomto zákone našli, to znamená, že od roku 2022, kedy neexistovala politická zhoda na tento návrh zákona, napriek tomu, že tí, ktorí ho vymysleli, tak mali ako keby povinnosť ho sem priniesť do parlamentu, ale nedokázali pre neho získať ani len zhodu vo svojich vlastných radoch. Takže, takže odvtedy sa vedú také siahodlhé debaty na Slovensku o tom, ako ten zákon má vyzerať. A ja som veľmi rád, že sme našli zhodu na úrovni koalície, ktorá sa tvorila od konca roku ´23, kedy sme v podstate boli, sme analyzovali, že či dokážeme vyriešiť tento míľnik, ktorý tam dala predošlá vláda, že či ho dokážeme poriešiť cez zákon o územnom plánovaní, alebo že či budeme potrebovať teda naozaj prísť s reálne novým zákonom. Tak sme sa nakoniec po analýzach a po tom, čo sme našli politickú zhodu, bez ktorej by to nemalo zmysel, tak sme sa nakoniec rozhodli, že s tým zákonom prichádzame teraz.
Takže každý, kto ten zákon si prečítal, tak vie, že je veľmi vyvážený, pretože samosprávy nie sú obchádzané, nedokáže štát im nanútiť nejaký, nejaký nový územný plán bez toho, aby sa k tomu ony vedeli vyjadriť, aby vedeli dať k tomu súhlas, to znamená, aby boli prizývaní. Ministerstvo životného prostredia nebude mať možnosť niečo nasilu pretlačiť na samosprávnu úroveň. A zas na druhej strane aj samosprávy budú motivované, aby s ministerstvom pri príprave tohto dokumentu veľmi intenzívne komunikovali, aby dokázali prenášať tie svoje predstavy o tom krajinnom ráze, obraze, aby bola zachovaná aj tá historická krajinná štruktúra a myslím si, že tento zákon je preto veľmi východzí bod na ďalšiu debatu.
Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 43 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 356. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, poďme teda celkom zrýchlene, ako to už býva zvykom, k podstate veci. My sa tu teda rozprávame o zákone o krajinnom plánovaní, ale ja som vlastne veľmi nepočula ani od pána ministra, žeby vôbec predstavil tú podstatu, že čo je to krajinné plánovanie. Počuli sme o tom, že je to zbytočné, že je to nezmysel, ale nepočuli sme, že čo to teda má byť. Tak ja si dovolím to ozrejmiť, budem sa teda snažiť, aby to bolo aj formálne a aj zrozumiteľné, dúfam, že sa mi to teda podarí, hoci ja nie som navrhovateľka tohto zákona, považujem za dôležité, aby sme vedeli, o čom diskutujeme.
Krajinné plánovanie a ten zákon je nejaký legislatívny rámec, ktorý nám vytvára nástroj na integrovaný manažment krajiny v jej celku. To znamená na manažment, na spôsob, akým pristupujeme k našej krajine v celku, dbajúc na všetky jej funkcie a na všetky potreby, ktoré by mal v spoločnosti napĺňať. Vychádza pôvodne z Dohovoru o krajine Rady Európy, kde sme sa zaviazali ako Slovensko, citujem: „právne uznať krajinu ako základnú zložku prostredia obyvateľstva, ako vyjadrenie rozmanitosti ich spoločného kultúrneho a prírodného dedičstva a základ ich identity." Ja si myslím, že na tomto by sme sa celkom prierezovo mohli zhodnúť, aj teda s nominantami SNS. A účelom tohto zákona je teda ochrana krajiny.
Tento dohovor sa stal platným pre Slovensko ešte v roku 2005, doteraz to nebol zákon, nemáme takýto zákon, neexistoval a bolo to čiastkovo riešené v iných predpisoch, o čom vlastne rozprával aj pán minister, dokonca ešte v marci tvrdil, že ten zákon nepotrebujeme práve preto, že je to riešené v iných predpisoch, ale tým, že to dnes máme na stole, tak predpokladám, že to bolo tak ako sme tvrdili, tak ako vlastne prečo to vôbec je v tom pláne obnovy, že to v skutočnosti v tých predpisoch nie je. Ten problém totiž je, že nemáme dostatočné predpisy, ktoré by zabezpečovali ochranu krajiny, ktorá sa nachádza v I. a II. stupni ochrany, tieto jednoducho nedisponujú, alebo my nedisponujeme nástrojmi tak, aby sme ich vedeli chrániť. Trošku sa to pomenilo zloženie, tak ja len ozrejmím, že I. stupeň ochrany to je vlastne celé Slovensko, ktoré nie je iným spôsobom prísnejšie chránené, čiže napríklad v chránených krajinných oblastiach, rezerváciách alebo národných parkoch, čiže podľa mňa to tak má byť, že celú našu krajinu by sme si mali ceniť a chrániť, lebo je podľa mňa, teda je to naším prostredím, v ktorom žijeme.
Ja osobne na tú formu, či to má byť zákon, alebo či by sa to malo upraviť v jednotlivých predpisoch, nemám úplne vyhranený názor, zvolilo sa to v rámci plánu obnovy tak, že tu bude separátny zákon, ja si osobne myslím, že tento aspekt by si možno Európska komisia nechala aj vysvetliť, pokiaľ by sme sa to rozhodli prehodnotiť a nemyslím si, že je to niečo, na čom by bolo treba, tak akože na čo by sa to lámalo, dôležitá je tá podstata, ten účel, ktorý má byť týmto zákonom prinesený. No a tým je tá ochrana krajiny v I a v II. stupni.
No a prečo je to teda dôležité? Manažment celej našej krajiny, to, akým spôsobom plánujeme, čo s ňou robíme, to, akým spôsobom ju využívame, ale chránime, v celom jej celku má zásadný vplyv na ekologickú stabilitu. Je to špeciálne dôležité v kontexte zmeny klímy, na tom sme sa tiež už po nejakých nezhodách zhodli aj s nominantami SNS, že teda klimatická zmena je tu s nami a žijeme ju. A je to aj dôležité v kontexte ochrany biodiverzity. Ak to mám preložiť do jednoduchšej reči, tak tým environmentálnym výzvam, ktorým v súčasnosti čelíme, medzi ktoré patrí aj klimatická zmena, tak jej dokážeme čeliť len vtedy, ak na tom pripravíme našu krajinu vcelku. To znamená nielen chránených, chránené územia nielen národné parky, ale jednoducho v jej celku, celú našu krajinu, aj ten prvý a druhý stupeň. Nato, aby sme s klimatickou zmenou efektívne bojovať potrebujeme zachovať tie krajinné štruktúry, ktoré plnia napríklad vodozádržnú funkciu, čiže pôsobia preventívne z hľadiska povodní alebo napríklad aj z hľadiska veternej erózie. No a keď si to tak, to, samozrejme, nie je samoúčelné, to nám potom pomáha chrániť sídla, najmä teda v kontexte tých povodní, myslím, je to celkom jasné, ale je to aj záujem poľnohospodárstva, keď sa bavíme trebárs o tej veternej erózii. No a keď si zachováme tie krajinné štruktúry, ktoré nám pomáhajú vodu zádržnú funkciu, tak to nie je prínosné len z hľadiska povodní alebo manažmentu povodní, ale je to napríklad prínosné aj z hľadiska ochrany zásob pitnej vody, tu si asi nemusíme hovoriť ako veľmi sa to našej spoločnosti dotýka a ako veľmi je to pre nás dôležité.
Ak o túto krajinnú štruktúru prídeme, stratí sa tým naša schopnosť adaptovať sa na zmenu klímy, nebudeme schopní čeliť povodniam, horúčavám, suchu ani iný extrémom počasia bez významných škôd na majetku a aj stratách na živote, lebo akokoľvek nám to môže znieť abstraktne a vzdialene, klimatická zmena a ňou spôsobované trebárs vlny horúčav už dnes máme vyčíslené v stovkách predčasných úmrtí a a takto by sme sa mohli pri jednotlivých extrémoch počasia baviť ďalej.
No a teda, samozrejme, ak sa, ak si chceme predstaviť, čo je to tá krajinná štruktúra a jej prvky, môžeme si veľmi pokojne predstaviť predmet našej rozpravy, ktorú sme tu mali v súvislosti s výrubmi drevín, tam sme sa bavili o rôznych medziach o rôznych remízkach, o brehových porastoch, tak to je všetko tá krajinná štruktúra, ktorá nám pomáha napríklad adaptovať sa na klimatickú zmenu, zvládať lepšie prívalové zrážky a tak ďalej, čiže tam už nám akoby napovedá ten zákon a ako dopadol, hoci bol teda vetovaný pani prezidentkou, tak ten prístup vládnej koalície nám trošku asi aj napovedá, ako to súčasný minister vidí.
No ale je tu teda tento zákon o krajinnom plánovaní, ktorý dal aj pánovi ministrovi ďalšiu šancu postaviť sa k týmto environmentálnym výzvam, ktorým čelíme, ktoré by mali byť osobným záujmom, jeho profesionálnym záujmom, dal mu novú šancu postaviť sa k tomu akoby teda bolo hodné ministra životného prostredia. Čiže toto všetko ochranu krajiny, štruktúr mal riešiť, mal by riešiť zákon o krajinnom plánovaní, nech nehovorím rovno v minulom čase, to je akoby som nedávala šancu.
No problémom je, že ono to znie pekne, je to súčasťou plánu obnovy, niečo je v tom zákone napísané, ale ten zákon má jeden hlavný nedostatok, o ktorom budem hovoriť, pre ktorý z môjho pohľadu neplní svoj účel, ten hlavný účel, ktorý by mal mať, ten hlavný účel, ktorý je spomínaný aj v rámci plánu obnovy. Krajinné plánovanie, samozrejme, počíta aj s tvorbou krajinných plánov, no a aby tieto krajinné plány mali zmysel a aby sa dodržiavala nejaká logika krajinného plánovania, bez ktorej to nemá váhu, bez ktorej proste to nerobme, nemá to zmysel, tak tie krajinné plány tým, že sa týkajú celej krajiny vo svojom ako celku, tak na to, aby to malo zmysel museli by mať prioritu a byť nadradené napríklad územnému plánovaniu, byť nadradené v stavebných konaniach, ale napríklad aj pre dokumenty ako je plán manažmentu povodní, čo, myslím, že dáva celkom zmysel, že ak toto má byť nástroj pre integrovaný manažment krajiny, ktorým si zabezpečíme prispôsobenie extrémom počasia, ako sú napríklad aj prívalové dažde, z ktorých potom prichádzajú tie povodne, tak aby to dávalo zmysel, tak aj taký plán, plán manažmentu povodní by predsa sa mal riadiť tými krajinnými plánmi.
Lenže, a tu budem veľmi konkrétna, vo vládnom návrhu sa dočítame že, citujem: „Krajinné plánovanie je funkčne prepojené s ostatnými priestorovo plánovacími procesmi a vytvára povinne využívaný podklad pre všetky priestorové plánovacie koncepcie," a tak ďalej. No, tu sa pristavím pri tom problematickom pojme povinne používaný podklad. Ja sa pýtam, pán minister, čo to vlastne znamená povinne používaný podklad? Akože čo, podložím si ním stolík, keď mi nestojí dobre? Alebo sa ním budem ovievať, keď bude v lete teplo? Čo je to ten povinne používaný podklad? Lebo toto z krajinných plánov nerobí nič, čo by bolo právne záväzné, jednoducho z tohto návrhu to nijako nevyplýva a ja hovorím, že potom to nemusíme ani robiť, pretože sa na to len tvárime.
A ono je to v skutočnosti ešte horšie, pretože nielenže tie krajinné plány nie sú nadradené, nie sú záväzné, dokonca v skutočnosti pri tvorbe týchto krajinných plánov úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ale aj obce a vyššie územné celky budú môcť vydávať záväzné stanoviská k tým krajinným plánom. Čiže to je úplne opačná dynamika, ako by si tá logika toho, ten účel tej reformy vyžadoval. To znamená, že ten krajinný plán nebude znamenať nič pri tvorbe územných plánov, nič záväzné a to tiež máme skúsenosť, čo na Slovensku znamená. Ale naopak, keď sa bude tvoriť krajinný plán, tak obec, úrad pre územné plánovanie a výstavbu, VÚC budú môcť vydať záväzné stanovisko k tvorbe krajinného plánu.
Čiže opakujem, to je úplne opačná dynamika, ako by sme potrebovali, je, samozrejme, úplne legitímne, aby či úrad, obce alebo VÚC mohli vydávať stanoviská, ale ak ich urobíme záväznými, tak nesplníme účel tohto zákona, účel reformy a ja sa pýtam, načo, načo to potom vôbec robíme.
A mne sa teda veľmi páčilo, že síce sme sa pri prvotnom vstupe pána ministra nedozvedeli vlastne, prečo je to dôležité a čo je to teda to krajinné plánovanie, ale dozvedeli sme sa, že tento zákon je vyvážený. A je ja nerozumiem celkom tejto definícii vyváženosti, pokiaľ ten zákon nespĺňa svoj základný účel a je to vlastne úplne pro forma, že čo je na tom vyvážené v kontexte s územným plánovaním alebo ďalšími podkladmi, lebo ja teda tam nič také nevidím.
A snáď posledným detailom v tomto kontexte, prečo to nemá zmysel, prečo je to jednoducho bezzubo napísané a navrhnuté, je, že v zákone chýba aj akákoľvek lehota pre tvorbu týchto krajinných plánov, to znamená, nie je tam vôbec žiadny záväzný termín, dokedy by mali byť vypracované, a tam máme napríklad skúsenosti z environmentálnych záťaží, kde máme nejaké programy, máme nejaké plány, máme nejaké plány, ktoré musia vypracovávať tí jednotliví tie subjekty, ktoré majú sanácie environmentálne záťaží realizovať, ale nie sú záväzné a tak sa nedejú. Čiže aj to, že nemáme lehoty, je pekné, že v tom zákone je napísané, že by sa tieto krajinné plány, ktoré nie sú pre nikoho záväzné, mali vypracovať, keď vlastne nemáme ani povedané, že dokedy by sa malo tak stať a vieme si predstaviť, kedy sa tak asi stane.
No a ja teda spomeniem, v tom zákone sú rôzne absurdnosti, toto je akoby to, čo som načrtla, sú skôr, povedala by som, že tá hlavná námietka, prečo ja ten zákon považujem za nefunkčný, neefektívny, ale sú tam aj rôzne ďalšie absurdnosti, za všetko spomeniem jednu. Tento zákon zavádza definíciu pojmu ekologická únosnosť. Opäť to nie je niečo, o čom by sme počuli od pána navrhovateľa, ja myslím, že by to možnože aj znelo fajn, ja osobne to považujem za dôležitý pojem, je dobré, že je v tomto zákone a teda skúsim ho teda trošku objasniť, že čo je to teda tá ekologická únosnosť. No my veľmi často robíme teda za mňa tú chybu, ale robíme často taký, alebo berieme to tak, že príroda, zdroje, ktoré z nej využívame, spôsob a mieru, ktorou krajinu využívame, to všetko berieme ako samozrejmosť, to všetko proste robíme dennodenne, nejako s tou krajinou narábame, nejako narábame s tými zdrojmi a my to berieme za samozrejmosť. Lenže ono to samozrejmosťou nie je, o tom sú aj tie environmentálne výzvy, ktoré som v úvode spomínala. V tomto kontexte ekologickej únosnosti sa môžme rozprávať o kolapse ekosystémov, to je keď prekročíme tú ekologickú únosnosť. Možno ste počuli v tejto súvislosti s kolapse ekosystémov ako je napríklad, ako sú napríklad korálové útesy, čo sa nám môže zdať vzdialené, ale to je niečo, o čom ste možno aj, kolegovia a kolegyne, niekedy počuli. Možno ste počuli o možnom kolapse dažďovým pralesov a možno ste počuli o dezertifikácii, ale opäť, to sú asi veci, ktoré znejú vzdialene, že sa nás nemajú ako týkať tu v strednej Európe.
No ale predzvesťou, že sa blížime k hranici nejakej ekologickej únosnosti je napríklad aj znižovanie úrodnosti pôdy, o ktorej si myslím, že by aj poľnohospodári na Slovensku vedeli dosť veľa rozprávať. Keď vám na poliach nič nenarastie bez intenzívneho hnojenia, bez intenzívneho chemického ošetrovania a z roka na rok sa to zhoršuje. Tak aj to je predzvesťou, alebo aj to je dôležité, aj to je to, čo prináša, ak sa približujeme k hranici ekologickej únosnosti. Keď napríklad korytá tých zregulovaných riek, ktoré nám vraj celý svet závidí, to sa priznám, že ma celkom pobavilo, to som ešte nepočula, určite som sa tým zatiaľ v zahraničí nikdy nechválila, také tie korytá z regulovaných riek už nevedia zadržať väčšie zrážky a príde povodeň, tak to je takisto blíženie sa alebo prekračovanie tej hranice ekologickej únosnosti. Keď staviame bezhlavo, keď betónujeme, staviame múry a nepriepustné plochy a potom počas horúčav sa doslova varíme vo vlastnej šťave aj v noci, pretože namiesto ochladzujúceho efektu tej krajiny sa naopak dostaví efekt tepelného ostrova, kde tie rozhorúčené povrchy v noci ohrievajú naše prostredie, tak aj tam bola prekročená ekologická únosnosť územia. No a myslím si, že na tých príkladoch aj tuto zo Slovenska je pomerne jasné, že to nie je nejaký abstraktný koncept, ale že na to doplácame my všetci a že sa to týka náš všetkých.
No tak možno by sme si pomysleli, že veď super, nie, že je to v tom zákone, že zákon prichádza s definíciou ekologickej únosnosti, dôležitá vec. No ale problém je, že tá definícia tam je a ten zákon s ňou potom v nejakej ďalšej časti neoperuje, nikde ju nespomína, nijakým spôsobom ju nevyužíva. Ja tomu hovorím premárnená šanca, vykuchaný zákon alebo tiež taká kamufláž, možno ste to niekedy zažili, keď po rozsiahlej, intenzívnej ťažbe v lese nechajú dva rady stromov od cesty, aby nebolo vidno tú holinu vo vnútri, tak toto je ten zákon. Vykuchaný, bezzubý, bez pointy. Za mňa teda ak sa tento zákon prijme v tomto znení, bude to zbytočná legislatíva, to je asi jediná, na čom sa s pánom ministrom zhodneme, bude to zbytočný zákon bez reálneho dopadu na ochranu prírody a krajiny, a to je obrovská škoda, na tom sa už asi s ministrom nezhodneme, pretože inak by ten návrh zákona vyzeral inak. A z tohto dôvodu tejto nezhody aj s pánom ministrom my v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať proti.
Ďakujem.