15. schôdza

S reakciou pani poslankyňa Stohlová.

Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán poslanec Kalivoda, za vašu faktickú poznámku. Ja absolútne súhlasím, že obce, samosprávy by mali mať možnosť vyjadrovať sa k tým krajinným plánom, stanoviská jednoznačne záväzné nedáva zmysel, lebo potom tuto krajinné plánovanie nemusíme mať, pretože to je vlastne stav, ktorý už dnes máme. A zároveň si dovolíme tvrdiť, že ten výsledok poznáme. Veď tú realitu máme, rozprávala som tu o ekologickej únosnosti územia a ako to vyzerá na našich poliach, ako to vyzerá s našimi zregulovanými tokmi, ako to vyzerá s tepelnými ostrovmi v mestách, čiže niečo tu nefunguje a práve preto mal prísť ako reforma v pláne obnovy, malo prísť krajinné plánovanie, ktoré nám umožní práve zahŕňať to, čo, či úrad pre územné plánovanie a výstavbu, alebo obce, samosprávy nevedia zohľadňovať a je to úplne v poriadku, preto ja nevidím zmysel, aby sme im dávali právomoc záväzne to meniť, keď to dnes do toho zahrnúť nevedia, lebo na to ani nemajú predsa kapacity. A to je podľa mňa úplne v poriadku.
Ale viete, čo mňa na tomto trošku prekvapuje? Že tu sa zastávate samospráv, ale napríklad keď sme riešili ten návrh zákona, alebo teda zákon týkajúci sa výrubu drevín, pri ktorom ste samosprávam zasahovali do možnosti rozhodovať o výruboch na ich území, keď ste im vlastne zobrali možnosť financovať údržbu zelene, pretože veľmi často to financujú práve z prostriedkov, ktoré získavajú ako kompenzácie za výruby, tak tam vám to nevadilo, zrazu ten záujem samosprávy napriek tomu, že bol verbalizovaný priamo samosprávami ako takými, tak tam ten záujem ste nejako nebrali do úvahy.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Hlina.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, k tomuto si dovolím, ja som v tej procesnej stránke nevystupoval, chcel som k telu, ale už trošku aj spojím s tým, čo som mohol povedať k tej prvej časti a nepovedal, lebo som už vlastne nemal možnosť zareagovať. Pán minister veľmi hrdinsky reagoval v záverečnom slove, takže rozmýšľam, že ako začať.
Začnem ešte možno takým tým, že dnes idem od koní, ale nebojte sa, som sa osprchoval, robil som také pekné video o tom, aby som ľuďom, tým jednoduchším, tí, ktorí vám ešte stále naletia, vysvetlil, že čo vlastne stvárate, ako stvárate aj z pohľadu zákona o ochrane, čo už tu bol spomenutý, o ochrane prírody a celkovo v kontexte toho, čo robíte s prírodou. Som rád, že pani prezidentka vám ten zákon vrátila, je to krásne symbolické, ja mám pocit, že to je jej posledný zákon, ktorý vo svojej misii vrátila a krásne to vystihuje, že to je o prírode. A naozaj klobúk dole, klobúk dole pred ňou, pred jej misiou a to, že to s vami a s nami ľuďmi, ktorí sme sa na ňu tak navážali, toľko s nami vydržala. Čiže ďakujem za to, že to vrátila. (Potlesk.)
Prejdem k zákonu, ale ešte jednu malú poznámku mi dovoľte povedať, lebo naozaj to bolo osobné, už tu bol jeden, ktorý tu hovoril o mojich krčmách, neviem, dopadol jak dopadol, viete, s takým ohromným dešpektom, že teda krčmy. Pán Taraba, viete čo, ja vlastním dve veľké reštaurácie a jednu biofarmu a sú to úspešné projekty, veľmi úspešné projekty, za päť rokov vygenerovali zisk tri a pol milióna, keby nebol covid, tak päť miliónov by vygenerovali. Nájdite mi nejakú takú inú. Viete, to je to, čo robím ja. Ja nerobím krčmy, ja robím okrem iného, som vytvoril dve veľké, silné reštaurácie s obrovským fenoménom a keď sa niekto, nejaký turista príde do Bratislavy a spýta sa domáceho, že kde sa mám ísť najesť, tak ich pošlú buď do jednej, alebo do druhej. Záviďte všetci, čo závidíte, lebo ak je to vašou, zmyslom vášho života, do našej, áno, podarilo sa mi vytvoriť úspešné projekty. Mám sa hanbiť? Budete ma tu dehonestovať, dissovať, že krčmy? Ja som vytvoril úspešné projekty, ktoré platia dane a zamestnávajú ľudí. To je zlé, pán minister? To je zlé? Mám pekáreň, mám mliekareň, mám farmu, teraz ideme stavať detskú ambulanciu, z dcéry som vychoval detskú lekárku, dneska mala poslednú skúšku. Vy sa budete do mňa navážať, že či ja robím niečo v krčmách? Detskú ambulanciu ideme postaviť v krásnom prostredí. Úplne unikátna detská ambulancia tam bude. Za to sa ja mám tu hanbiť pred vami? Povedzte mi teraz vy. Čo ste vy dokázali, z čoho vy platíte dane? Čoho ja sa môžem dotknúť? Kde sa môžem ísť pozrieť, že to je vaše, že to ste vytvorili? Ja som sa dočítal, že ste podnikali s nejakým Koščom obvineným, že ste boli vo firme s nejakým, kto bol obvinený z objednávky vraždy, to je, to je to? Vy ste minister, ja som obyčajný poslanček a vy ma tu budete urážať, že čo som ja urobil? Krčmy? Pán minister, ja som vytvoril úspešné projekty. Úspešné projekty som vytvoril.
A keď už o tom hovorím, tak ešte poviem jednu vec. Keby nebolo pred skoro tridsiatimi rokmi troch mladých chlapcov, ktorí zarobili na perových bundách z Číny, a to, čo zarobili, za to letecky poslali Volkswageny a Mercedesy do Číny, tak by sme dneska nevozili dvetisíc áut týždenne z Volkswagenu z Devínskej Novej Vsi. Medailu chcem, mal by mi pán nový prezident dať nejakú medailu, že za pomoc tejto krajine. Lebo vy ste tu minule niečo splietali o národnoštátnych záujmoch. Viete, čo je národnoštátny záujem? Niečo vytvoriť pre túto krajinu, niečo tu nechať, niečo, kde sa ľudia môžu ísť pozrieť. Na čo sa ja môžem ísť pozrieť? Na tie vaše apartmány v Kanade? Čo ja mám z toho? Čo majú ľudia z toho, prosím vás? Ako ste na tom prišli? Koľko ste zaplatili? Toto poďte rozprávať. Neurážajte ma, dobre? Neurážajte ma, lebo vám to vrátim, tak jak som to vrátil teraz.
Prosím vás pekne, tu budete hovoriť, koľkí podnikatelia, koľkí politici mimochodom podnikajú v gastronómii a, neviem, tiež hovoríte, možno aj vo vláde sú, ja neviem, myslím, že niekto mi hovoriť, nechcem sa dotknúť pána Žigu, mám pocit, že aj on, uspejú, ja im prajem, ja každému prajem, nech uspeje, nech robí a nech platí dane. Naozaj. Ale poznám aj prípad Kaliňáka a Počiatka, nevytvorili nič. Ja 25 rokov prevádzkujem tú istú reštauráciu pod tým istým IČO-m, pán minister, to isté IČO, 25 rokov to isté IČO, taká v Bratislave nie je. Možno je jedna-dve. Do mňa sa nenavážajte, prosím vás, z tohto pohľadu.
A národ... národniari, rodoľubovia, čujte, čujte, čo sa ide diať, lebo tuná sa odhalili, naozaj títo sa odhalili, títo naši ochrancovia rodnej hrudy, že vlastne oni sú, oni sú, nevládnu, oni sú vydierateľní, to, čo vám sľubujú, nie je pravda. Lebo oni ten zákon nechcú, ale ho musia predložiť. Normálne sa im bridí, je mi z neho zle, ale musia ho, pretože chcú šechtáky, chcú tie peniažky, chcú tie peniažky nejaké, aby bolo čo rozdeľovať komu. Dosť úbohé. Však ste nám sľubovali, mne nie, ja som vám neveril, ale tým ľuďom ste sľubovali niečo iné. Ste iba sľubovali, že ich ochránite. Dokonca ste teraz sľubovali, že idem, dneska idem zo salaša, som bol zaviesť koňa a tam sa smeje na mňa Danka z bilbordu, že Zabránime liberalizmu z Bruselu. No teda a čo teraz? Ste neprešli. Čo to sa teraz ide diať (povedané so smiechom), nás ten zvalcuje, tu bude armagedon, hej, že vlastne mal tam, mali ste tam ísť a nešli ste tam. Ináč to je smutná vizitka, keď minister má pomôcť strane, aby dostala hlasy a úbohých 1,9, pán minister. To je na uterák. Úbohých 1,9. To je na uterák aj pre Danka, aj pre vás. Minister s takým výtlakom, no hanba, nie? Ja keď som nedostal KDH do parlamentu, chýbalo málo, aj po štvorročnej tvrdej robote, kde veľa sme urobili, na druhý deň som sa vzdal funkcie, pán minister. Na druhý deň som sa vzdal funkcie. Na uterák. Kto nás ochráni teraz pred tým zlom z Bruselu? Že najväčšie kalibre ste použili, ešte aj Kuffa, kňaz Kuffa si Romanu Tabák z nej urobil Johanku z Arku, že tá vlastne mala by nás ochrániť, neviem čo, ani to nevyšlo, ani to nezabralo. Ide z toho strach, zavalí ten armagedon.
Idem k zákonu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, chcem vás poprosiť, aby ste reagovali k veci.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Mali by ste zvolať bezpečnostnú radu, lebo nevládnete. Jak je to možné, že vlastne predkladáte niečo, čo nechcete.
K samotnému zákonu, pán minister, bolo to tu povedané, ja to skúsim trošku vyextrahovať a skrátiť. Predkladáte papierového tigra, hej, predkladáte niečo, čo je v zásade úplne zbytočné a ešte to bude stáť peniaze. Viete, to je na tom najhoršie, hej, že ešte to, vy ste to nechali, vlastne vy ste to nechceli, ale predkladáte to, lebo musíte, a keď už to musíte, tak to musíte urobiť bezzubo, aby to nikoho nebolelo, ale ešte tam zostanú nejaké peniaze, lebo prísne vzaté podľa tohto návrhu zákona sa tie nejaké krajinné plány robiť budú, u niekoho sa objednávať budú, niekomu sa to bude zadávať, predpokladám, že už možno máte aj, že komu, ale viete, čo to bude? Šuflíková vec. Do šuflíka. Lebo to nemá, kolegyňa to povedala, že poďme sa porozprávať o tom, že neni to niečím záväzné, tá formulácia je krásna, ináč slovenčina je úžasná v tom, že čo dokáže, ako dokáže pracovať s tým jazykom: vytvára povinne využívaný podklad. Právnici by mi mohli poradiť, že čo je povinne využívaný podklad. Môžte si dať podklad pod šálku, viete, akože (povedané so smiechom) povinne ho využijete, ako podklad si to dáte, dáte si, máte všetky tie rozhodnutia a úplne naspodok si dáte ten podklad, to krajinné rozhodnutie, ste naplnili tú povinnosť.
Čiže vy ste naozaj kulantne to vyriešili, že ste sem doniesli niečo, za čo tu budete hlasovať a ešte sa strojiť, že akí ste neviem čo. Je to úplná somarina, hlúposť a bude to stáť peniaze. Peniaze, ktoré ste nevyrobili, lebo vy neviete vyrobiť peniaze. Vy neviete vyrobiť peniaze, vy viete len rozkradnúť, defraudovať, neviem čo, zašantročiť a aké iné výrazy ešte viem k tomu použiť. Načo to predkladáte, keď to nemá zmysel? Keď to nikoho, pre nikoho neni záväzné? Ale robiť sa to musí. U niekoho to objednávať musíte. Načo je to dobré? Pôvodný zámysel bol dobrý. Ja neviem, ja viem, že vy nepotrebujete chrániť krajinu. Vám je to jedno. Ja neviem, to je tak bohapustý omyl, že vy ste ministrom životného prostredia, to je naozaj desivé až hrozné, ale sú ľudia, ktorí si myslia, že treba chrániť krajinu, a ja patrím medzi nich. A jeden z tých nástrojov mohlo byť toto krajinné plánovanie, mohlo, lebo mohli nejakí odborníci pri krajinnom plánovaní povedať, že nemôžte všetko zastavať, že nemôžte robiť iba v megapoly, že skončíme ako Mexico City alebo v nejakom Bangkoku, alebo neviem kde, že sa tu udusíme v dyme.
Viete, že niekto povie, že nebláznite, nechajte pľúca Bratislavy, nebláznite, nechajte pri Bratislave nejaké pozemky. Niekto povie, že v nejakej dedine v údolí nevyrúbte všetko naokolo. Vy ste dovolili vyrúbať všetko naokolo a viete, čo sa teraz deje? A bude sa diať a vy budete za to zodpovední. Všetko to blato, všetko sa bude strhávať pri tých prívalových dažďoch a všetko to bude zatápať a bude tých ľudí vytápať a ja tam pôjdem dať tabuľu, že Taraba je na vine. Taraba je na vine. Taraba je na vine! Lebo vy ste dovolili teraz, že zavadzia nám tu nejaká krovina, do dvesto metrov môžte rúbať bez povolenia, nech sa páči. Nemá to čo zadržať, rozruší sa pôdna skrývka, hej, že proste, a všetko sa to našúpe do tých pivníc. Keby len do pivníc. Áno, a toto mohlo riešiť krajinné plánovanie. Mohol niekto povedať, viete čo? Tam v tej doline nerobte to, nerozrušujte tie svahy, snažte sa ich nejako zadržať, tú vodu, urobte nejaké opatrenia. Uvidíte, spomeniete si na nás, keď budú silné dažde. Nie. Vy ste to neurobili. Alebo respektíve urobili, niekto to možno napíše, dáte to do šuflíka, ale nikto sa tým nebude, nikto sa tým nebude zaoberať.
To, že sa nezaoberáme vecami, ktorými by sme mali, toho dôkazom je Bratislava, lebo načo má význam z Bratislavy urobiť megapolis, ja tomu nechápem, načo má zmysel vysať celé Slovensko, všetkých nás sťahovať sem? Veď načo to je dobré, nechápem. Budeme sa, naozaj udusíme sa tu vo vlastnom dyme. Načo bolo dobré urobiť z Demänovskej to, čo sa stalo z Demänovskej. A sú aj iné príklady, kde mohla byť nejaká brzda toho celého, že mohlo existovať niečo nad tým, ktorá by povedala: Nebláznite, nebláznite už.
Takže končím, pán minister, tým, že áno, splnili ste si povinnosť, lebo chcete peniažky. Tu ste hrdina, tu robíte ramená, vykrikujete neviem čo a tam sa plazíte v Bruseli, lebo peniažky potrebujete, tak na to, aby vám to nerozrušilo tie toky, na ktoré ste sa už prichystali, tak ste sem doniesli zbytočný, bezzubý zákon, ktorý akože ukľudní v rámci toho, že čo sa deklarovalo v európskej, na Európskej komisii. Nebude mať žiaden význam, nebude mať žiadnu silu, nebude mať žiadne opodstatnenie (povedané so smiechom) a ešte aby toho nebolo málo, ešte to bude stáť peniaze. A bude to stáť asi dosť peňazí, lebo to musíme pozadávať tým ľuďom a bude, nad tým bude mudrovať, kukať do toho, fakturovať, bohvie, jak sa to bude súťažiť, hej? Takže toto je výsledok celej misie pána ministra Tarabu na ministerstve životného prostredia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem dve faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Jozef Pročko.
Nech sa páči.

No ja budem reagovať naozaj len na to, čo ste hovorili o pánovi Tarabovi a o tom, ako vystúpi v záverečnom slove a každého tu pouráža, každého naklame, povie intrigy, na ktoré nemôžeme reagovať, čo je podľa mňa obrovská zbabelosť. Najkraj... krásne bolo, že naozaj vo svojom záverečnom vystúpení, aj naposledy porobil toho a porozprával také veci, ktoré so zákonom nemali nič spoločné, ale ho, Žiga ho vôbec neupozornil, ale teraz, keď ste rozprávali vy, tak sa Taraba obrátil na Žigu a Žiga ho upozornil, samozrejme. No a toto sa tu deje. Naposledy, naposledy keď vystupoval pán Blaha, tak to isté bolo, o Šimečkovi porozprával veci, ktoré neboli vôbec, vôbec nemali súvis so zákonom, pourážal ho, ale keď niekto zmení niečo, tak aj Šimečka, teda Šimečka, aj Blaha, pardon, aj Blaha, aj Žiga upozorňujú ľudí, že rozprávajú mimo veci, čo nie je dobré, čo by malo byť spravodlivé, keď teda upozornili vás.
No a ja čakám teda zase, že v záverečnom slove vystúpi Taraba a zase vám naloží a zase vás pouráža a zase budete ten, ktorý má krčmy, ktorý nič v živote nedokázal a on je ten záchranca životného prostredia na Slovensku. Je to smutné, lebo naozaj tieto zákony, ktoré predkladajú takýmto spôsobom, nepomáhajú, ale, ale ubližujú Slovensku. A pán Taraba je pán minister, ktorý je ukážkový príklad toho, ako sa dá ublížiť človeku bez toho, aby človek mohol reagovať. Tak ja som zvedavý na jeho záverečnú reč a opäť na to, ako každému naloží, ale o zákone to nebude a len pouráža každého, pointriguje a porozpráva veci, ktoré majú človeka dehonestovať.

Pani poslankyňa Tamara Stohlová.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem vám, pán poslanec Hlina. Vy ste viackrát spomínali, že sa tu udusíme v tom svojom vlastnom dyme a mne to teraz vlastne dochádza, že veď oni to majú premyslené, že veď ten pán poslanec Huliak keď fúkal dym na tú rastlinku a ona tak krásne prosperovala, že oni to majú proste premyslené, všetko bude v poriadku. Ale teda ja neviem, že či je to preto, že teda nominanti SNS buď žijú v inej realite, alebo tak silno ignorujú tú realitu, ktorú žijeme my ostatní, v ktorej aj tie fyzikálne zákony nejako platia stále. A mám takú trochu potrebu ale, my tu rozprávame o tom, že pán minister chcel byť radšej a mal byť radšej ministrom hospodárstva a ja rozumiem tej pointe, ale mám trochu potrebu dodať, že, lebo to tak strašne znie, akoby to bolo v takom príkrom rozpore s tou prírodou, s ochranou prírody a krajiny a ja si myslím, že to tak vôbec nie je, že to nestojí proti sebe. Hospodárstvo 21. storočia, minister, ministerka hospodárstva 21. storočia veľmi dobre rozumie tomu kontextu, to, ako to spolu súvisí, to, ako je dôležité chrániť si prírodu, chrániť si krajinu, chrániť si naše životné prostredie a rozumie aj, aké príležitosti to prináša celej našej spoločnosti, pokiaľ sa k tomu tak rozhodne daný človek postaviť.
Čiže ja si myslím, že pán minister hospo... teda životného prostredia chcel byť ministrom hospodárstva, ale keby bol, tak bol by takým ministrom hospodárstva typu minulého storočia. Tak to len, aby sme tu tak nezneli, že sme tu tak proti sebe, lebo ono za bežných okolností by to dávalo proste zmysel.
Vďaka.

Pán poslanec Alojz Hlina bude reagovať.

Ďakujem pekne. Ja sa chcem len poďakovať kolegom za faktické poznámky. Ďakujem.