15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Ja si myslím, že tvoje vystúpenie je veľmi dôležité pre porozumenie tej citlivosti práva zhromažďovať sa a ja si myslím, že je naozaj veľmi dôležité si tu hovoriť aj exaktné príklady, ktoré prichádzajú do úvahy, a hľadať naozaj tú hranicu, ktorá je proste správna a dobrá. A toto je asi najviac naozaj to, čo nás vyrušuje na tomto návrhu, že je tu množstvo vecí, je to pomerne rozsiahla právna úprava, ktorá sa má hneď prijať, a takýto citlivý rez tu nie je vidno. Naopak, skôr je to hrubý rez priamo aj cez zhromažďovacie právo a vnímame to ako nebezpečné, že aj akokoľvek sa na to pozeráme, že koalícia môže mať dobrý úmysel, tak jednoducho môžme odoprieť ľuďom základné právo v situáciách, kedy to bude dôležité uskutočniť podľa pravidiel, ktoré máme dnes, a tie nové pravidlá, ktoré chcete zaviesť, tak im to už neumožnia a nebude to jednoducho pre zdravú demokratickú spoločnosť dobré.
A naozaj sme neprišli zatiaľ na žiadny dôvod, prečo to musí ísť tak rýchlo, prečo musíme takto zasahovať do zhromažďovacieho práva, k tomu ste nám vlastne nedoniesli žiadny dôkaz takejto náhlosti, nutnosti, nevyhnutnosti takto to teraz riešiť. Toto jednoducho na stole nemáme, tak potom asi veľmi ťažko môžete očakávať, že proste vieme to prijať a najmä keď vlastne aj tá diskusia s nami prebieha veľmi v zúženom priestore.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec Hlina, dotkli ste sa veľmi závažnej veci, a to je to, že naozaj niektorí, niektorí vysokopostavení činitelia a politici nevedia vydokladovať, odkiaľ zobrali peniaze na majetky, ktoré majú, a je veľmi závažné, že napríklad kandidát na šéfa SIS Gašpar junior mlčí o tom, ako prišiel k luxusnej vile, sa píše v SME-čku. Gašpar má dnes 36 rokov a počas doterajšej kariéry nemal zamestnania, v ktorých by mohol nadštandardne zarobiť. Je veľmi dôležité, aby ľudia, ktorí riadia tento štát a sú na veľmi citlivých miestach, na miestach, kde sa zbierajú informácie, ktoré by mali prispieť k tomu, aby sa občania cítili bezpečne, aby občania mohli povedať: wau, mňa zastupuje človek alebo na vysokopostavenom mieste je človek, ktorý má majetok, ktorý si zarobil poctivo. Takže toto je naozaj téma, ktorú ste otvorili a ktorá je veľmi dôležitá, ale zároveň presne ste povedali vec (povedané so smiechom), ktorá, ja som mal krátky čas, ale určite sa ešte asi prihlásim v rozprave, aby som pani Plevíkovej fakty ešte nejaké povedal, je to, že naozaj súčasná legislatíva umožňuje a kreovanie v tejto legislatíve naozaj viacero možností, ako spraviť míting, ako spraviť protest, ako spraviť rôznu manifestáciu za svoje práva. A keď človek, mne sa strašne páčilo, ako ste povedali, že sú aj pozitívne, aj negatívne protesty. Pozitívny protest, že poďme podporiť toho Roberta Fica a budeme skandovať: Fico, si skvelý, ale môže byť aj negatívny protest, kde budeme skandovať: Fico skončí, dosť bolo, dosť bolo Roberta Fica. Takže to ma veľmi, veľmi zaujalo a kvitujem to.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Hlina, vy ste upozornili na jeden veľmi zaujímavý aspekt existujúceho platného zákona o zhromažďovaní z roku 1990, a to je istá výnimka pre náboženské zhromaždenia. Ja to chcem spresniť, ste tam mali isté otázky, tak ono to ustanovenie je naozaj veľmi veľkorysé. Hovorí jednak o tom, že nie je potrebné ohlasovať zhromaždenia v kostoloch, čo dáva zmysel, samozrejme, kto by to robil každú nedeľu či každý deň napríklad, hej? Ale, a to je, to je vlastne presne to, na čo ste poukázali, to ustanovenie hovorí, že vlastne oznamovať sa ani nemusia zhromaždenia slúžiace na prejavy náboženského vyznania a vôbec sa to nevymedzuje na registrované cirkvi a náboženské spoločnosti. Jednoducho ak niekto deklaruje, že jeho zhromaždenie slúži na prejav náboženskej viery, nemusí ho oznamovať a môže byť akokoľvek veľké. Myslím si, že toto je, je teda ten tenký ľad podľa mňa, o ktorom ste hovorili, a ja viem tak, že v praxi vlastne ľudia, ktorí organizujú takéto zhromaždenia, z praktických dôvodov nevyužívajú túto slobodu, oznamujú tie zhromaždenia, ale tak ako to je teraz napísané, je to podľa mňa veľmi veľkorysé ustanovenie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, súčasný stav v spoločnosti, ktorá je, tak ako hovoríme všetci, rozdelená, rozpoltená, neznášanlivosť a nenávisť sú pomaly na každodennom poriadku v prejave ľudí, je výsledkom, samozrejme, nejakého dlhoročného pôsobenia aj politiky a politikov, a to aj tých názorov, ktoré sa šírili na verejných zhromaždeniach. Vyvrcholením a prejavom navonok bol atentát 15. 5., ale tak dobre sa môže niekde tá sopka prejaviť aj inou mimoriadnou okolnosťou, ktorá sa môže stať hocktorému aj z nás verejných činiteľov alebo osôb činných vo verejnom živote, novinárovi, prípadne na bežnom verejnom zhromaždení. Dôvod všetkých tých zmien, ktoré prinášame aj v zákone o zhromažďovacom práve, je ochrániť tých, ktorí idú na verejné zhromaždenia, nie ich obmedzovať. Ak hovoríme o tom, že bude treba možno zvažovať miesto výkonu takého zhromaždenia, tiež to nehovoríme náhodne. Prenášame tým nenávisť na osobu, nie na to, ako koná. Vy ste s tým začal mimochodom práve pri predsedovi, bývalom predsedovi Národnej rady Pavlovi Paškovi, ale ja vám môžem dať aj ďalší príklad, kde tie dôvody, pre ktoré ste zvolával verejné zhromaždenia, sa nakoniec neukázali ako pravdivé. Boli hyperbolizované, boli vyvolané len preto, aby vyvolali nenávisť voči konkrétnej osobe.
Teraz tam poslanec, ktorý sedí v rohu, spomenul môjho syna s nejakými pochybnosťami okolo miesta bydliska, kde niektoré denníky už prinášajú aj fotky miesta bydliska, a nevie o tom nič. A už vnáša do spoločnosti týmito verejnými vyjadreniami nenávisť k môjmu synovi. Tak toto je to, čo chceme riešiť a prečo to celé robíme, nie z roztopaše, že by sme chceli obmedzovať niekomu právo zhromažďovať sa niekde a prejavovať svoje názory.

Pán Gašpar, garantujem vám, že keby ste robili nejakého šéfa stolárskej dielne a váš syn by robil, ja neviem, niekde v autoservise (povedané so smiechom), nikoho by netrápilo, kde býva a za čo tam býva. Prosím? (Reakcia z pléna.) Nie. Čo tým chcem povedať? Že keby robil v nejakom civilnom zamestnaní, dobre, tak možno som nenašiel vhodný príklad. Chcel som tým povedať, že keby ste robili mimo politického priestoru, tak niko... možno keby ste robili v Googli, to je jedno, hej, vyberte si, čo vám pasuje, tak pardon, keď som nevybral vhodný príklad. Ale nikoho by netrápilo, kde bývate, za čo bývate, skade na to máte. Šli ste do politiky, musíte zniesť.
Viete, čo bolo výsadou politiky? Že cnostní muži išli do politiky. Cnostní muži. Muži, ktorí niečo v živote dokázali, niečo ktorí vedeli, išli do politiky a rozprávali o tom, že ako tú krajinu, išli vzorom, išli príkladom. Čo my sme urobili zo slovenskej politiky? Tu sa jeden skrýva pred druhým, skade to má, nemá to, nepýtajte sa ma, ochráňte ma, ja nechcem, neviem (povedané so smiechom), viete, smiešne. Kde sú nejaké starorímske zásady cnostných mužov? Vôbec to tu nie je.
Pán Gašpar, nenariekajte, že sa pýta niekto, že skade má váš syn na ten dom. Ja neviem ani, pre mňa za mňa, šiel do politiky, je v politike? Tak nech sa páči.
A viete, vy prichádzate o level vyššie, že si idete vyamnestovať tie nezrovnalosti zákonom, hej, že už sa nepýtajte, už nám tu neprotestujte, už nám tu nič nerobte, už sme si to dokonca schválili väčšinou, že je to už teda v poriadku, už to je aj protizákonné sa pýtať. Lebo to bude tá mentálna skratka. Už bude protizákonné sa pýtať, že odkiaľ kto nadobudol niečo, nejakú nehnuteľnosť a či vôbec na ňu mal a či na ňu môcť, vôbec vedel na ňu zarobiť.
Je ešte toho veľa čo povedať, skúsim možno, neviem, zvážim, či sa prihlásim.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade by som bol rád, aby sme veci nazývali pravým menom. Návrh zákona, ktorý prerokúvame v prvom čítaní, nie je žiaden lex atentát, ako sa marketingovo snaží vládna koalícia podsunúť a mediálne v rámci svojho piár tlačiť, ale je to návrh lex Robert Fico, alebo možno lepšie povedané lex papalášizmus.
Prednostne ide vládnej koalícii totiž týmto návrhom zákona len o to, aby dala odchádzajúcemu premiérovi doživotnú ochranku a doživotnú rentu a popritom si ešte poupravovala nejaké veci, napríklad to, aby mohla pre ňu pohodlným spôsobom obmedzovať občanov pri protestoch, ak bude cítiť takúto potrebu. Všetko ostatné v návrhu je omáčka, prípadne kosť podhodená opozícii, k tomuto sa neskôr ešte vrátim.
To, že hovorím v tejto súvislosti o odchádzajúcom premiérovi, nehovorím náhodou. Vzhľadom k chvatu, akým sa tento návrh prijíma v skrátenom legislatívnom konaní, je totiž každému človeku, čo vie trafiť do dverí, jasné, že Robert Fico je na odchode z politiky. Ak by tomu tak nebolo, nebol by žiaden racionálny dôvod mu teraz schvaľovať narýchlo ochranku po skončení funkcie alebo rentu po skončení funkcie, keď ochranku má a mal by ju mať ešte viac ako tri roky, a takisto ako premiérsky plat. Vládna koalícia by v takomto prípade takéto niečo vôbec teraz neriešila. Takže je jasné, že v politike v krátkom čase Robert Fico skončí.
Zrejme má na takéto rozhodnutie pádne dôvody, zdravotné alebo iné, koniec koncov ani jeho psychika nemusí byť úplne v poriadku, a to, že skončí, by mu nikto nemal zazlievať. Nikto z nás nevie, ako by reagoval, ak by do nás niekto strieľal v snahe zavraždiť nás. Je úplne v poriadku a je úplne legitímne, ak chce Robert Fico v politike skončiť.
Čo jemu aj vládnej koalícii zazlievať však môžeme, a ja im to zazlievam, že to nerobia čestne. Ale predtým narýchlo mu chcú ešte schváliť doživotnú ochranku a doživotnú rentu v skrátenom legislatívnom konaní a koalícia sa pritom tvári, že vylepšuje bezpečnosť ústavných činiteľov.
Osobne som presvedčený, že tu teraz ide hlavne o tú ochranku a auto so šoférom, a preto hovorím o papalášizme. Nemyslím si, že tu ide až tak o peniaze, o doživotnú rentu, lebo Robert Fico má evidentne peňazí dostatok. Dlhodobo, prakticky celý svoj politický život žije vysoko nad pomery a vysoko nad svoje oficiálne príjmy. Stačí sa pozrieť, ako sa oblieka, aké hodinky nosí, koľko platil za prenájom u daňového podvodníka a zločinca spriahnutého so stranou SMER Ladislava Bašternáka, keď uňho dlhý čas býval v komplexe Bonaparte, ktorý bol postavený z peňazí, ktorý, ktoré tento zločinec spriahnutý so SMER-om ukradol, doslova ukradol z rozpočtu, okradol o ne občanov Slovenskej republiky na daňových podvodoch, alebo sa treba pozrieť napríklad, aký byt si potom neskôr Robert Fico zaobstaral, a to bez hypotéky alebo nejakej pôžičky. Odkiaľ takýmto dostatkom a nadbytkom peňazí Robert Fico disponuje, vie on sám, my ostatní sa môžeme len domnievať. Preto som presvedčený, že tu nejde ani tak o peniaze, ako o tú ochranku a auto so šoférom pre Roberta Fica, a to je obyčajný papalášizmus, nič viac, nazvite si to, ako chcete.
Minister Kaliňák vo svojom vystúpení povedal, že tu v tejto časti nebude diskusia, respektíve, že v tomto bode má proste koalícia a opozícia rôzny politický názor, upravovať sa to nebude a že pri doživotnej rente a ochranke cez to nejde vlak, že to proste tak bude a basta. Však v poriadku, koalícia má na to hlasy, nech si to schváli. Ja zasa hovorím, že jedným z prvých opatrení novej vlády, ktorá vzíde po nových voľbách, ak to nebude táto istá vláda, by malo byť zrušenie týchto privilégií pre Roberta Fica a pevne verím, že sa to udeje.
Vyjadrím sa teraz k niektorým bodom predmetného návrhu v kontexte dôvodovej správy. Prvou z nich je poskytovanie ochrany určeným osobám a ochrany určených objektov, kde dochádza tak k rozšíreniu okruhu osôb a objektov, ktorým sa ochrana poskytuje, ako aj k explicitnej úprave veľkej časti z nich v zákone a nie v uznesení vlády, čím sa im poskytuje zásadne vyššia právna sila. Okrem rozšírenia ochrany počas výkonu funkcie sa v tejto časti zakotvuje aj doživotná ochrana pre troch najvyšších ústavných činiteľov za určitých podmienok a zaisťovanie ochrany sa bude týkať aj detí a rodinných príslušníkov vybraných osôb, aj ako aj takzvaných lídrov opozície, teda predsedov politických strán a hnutí zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky.
Dámy a páni, rozšírenie doživotnej ochrany pre troch najvyšších ústavných činiteľov je, samozrejme, nezmysel. Je to, po prvé, papalášizmus a, po druhé, v danom návrhu zákona je to úmyselne nadefinované tak, aby to nikto okrem Roberta Fica nesplnil, a teda to má slúžiť len ako zásterka pre jeho osobný benefit.
Po tretie, porovnanie predsedu parlamentu a predsedu vlády s prezidentom kríva na obidve nohy. Prezident je totiž najvyššia funkcia v štáte a je volený priamo ľuďmi, voličmi, je to teda celoštátna voľba konkrétneho človeka občanmi, a premiéra alebo predsedu parlamentu si určujú vládni politici na základe nejakých svojich dohôd, je to teda mocenský výber politikov, to je teda sakramentský rozdiel.
Mimochodom, tu si dovolím uviesť, že ja osobne nesúhlasím ani s doživotnou ochranou a rentou pre prezidenta, maximálne tak po dobu takého počtu rokov, aký odslúžil, by som mu tú ochranku a tú rentu nechal, teda ak bol v úrade päť rokov, tak by som mu päť rokov nechal ochranku a plat, aj to sa mne už vidí moc, a je to dostatočný luxus. Pravidlo by malo byť totiž také, že ak sa politik nevie po skončení v politike uživiť, tak nech sa do tej politiky nehrabe. Nech sa nehrabe za poslanca, za ministra, za premiéra alebo za prezidenta, áno, ja uznávam, že je to trocha zložitejšie sa potom zamestnať, však sme si tým niektorí aj prešli, ale dá sa to a politici vo výslužbe sa môžu normálne zaradiť do pracovného procesu alebo začať podnikať. Koruna za to z hlavy nikomu ešte nespadla, že sa začal živiť vlastnou prácou. Aj bývalí prezidenti, premiéri, ministri a poslanci, ja neviem kto, môžu podnikať, môžu školiť, môžu učiť na školách, viesť nejaké spoločnosti a podobne. Ak niekto má ambíciu manažovať a viesť štát, tak, preboha, nemôže byť preňho problémom viesť a manažovať nejakú spoločnosť alebo organizáciu, fabriku a podobne.
V tejto časti, o ktorej hovorím, sa dokonca navrhuje automatické predĺženie ochranky po skončení funkcie na pol roka ministrom všetkých silových rezortov, teda ministrom vnútra, obrany a spravodlivosti, ale aj ich deťom a manželom, partnerom a partnerkám v obdobnom vzťahu, ak o to dotyčné osoby požiadajú. No, to je podľa môjho názoru jednoznačne prehnané a drahé a takto náš štát minie veľa peňazí, ktoré mohlo použiť inde, v zdravotníctve, v školstve. Polícia má predsa možnosť konať na základe svojich poznatkov, a ja keď som skončil v roku 2011 ako minister obrany, tak som dostal na pár týždňov predĺženú ochranku, lebo polícia aj vtedajší minister vnútra videli na to pádny dôvod. Ale bolo to len na pár týždňov a veľmi dobre viem, prečo sa tak dialo. A nedialo sa tak dlho, nebolo to potrebné pol roka, peniazmi daňových poplatníkov sa neplytvalo. A dnes, ak budú mať minister vnútra, obrany a spravodlivosti automaticky po skončení funkcie pol roka ochranku, šoféra, limuzínu bez ohľadu na to, či bude k tomu relevantný dôvod, že by im niečo hrozilo, tak peniazmi daňových poplatníkova sa plytvať bude a to poriadne.
Takisto na rozšírenie ochranky pre predsedov parlamentných strán, ktorí sú zároveň poslancami Národnej rady, nie je žiaden dôvod. Stane sa tak totiž to, že ochranku, limuzínu so šoférom bude využívať nejaký predseda politickej parlamentnej strany, ktorému nič hroziť nebude, a poslanec, politik, novinár, lekár, možno aj bežný občan, hocikto iný, kto naozaj ohrozený bude, tak ju nedostane, lebo nebude dostatok personálu. Inak, ja osobne tento odsek alebo túto časť pokladám za bohapusté kupovanie si opozičných strán, predovšetkým KDH, SaS a hnutia SLOVENSKO, lebo predsedovia parlamentných strán SMER 1, SMER 2 a SNS – Robert Fico, Matúš Šutaj Eštok a Andrej Danko – majú nárok na ochranku aj služobného šoféra, aj limuzínu z titulu svojej funkcie, a predseda hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka má nárok na limuzínu a kombinovanú funkciu šoféra a ochrankára už teraz z titulu svojej funkcie. Čiže je to len obyčajné kupovanie si priazne predsedov tých troch opozičných politických subjektov, ktoré som zmienil, v snahe znížiť prah ich citlivosti a odporu pri prejednávaní tohto návrhu zákona. Ja som teda veľmi zvedavý, či sa niektorí z nich na tieto benefity ulakomí.
Rozšírenie ochranky a služobného šoféra s limuzínou aj na deti a manželky, manželov alebo partnerky, alebo iné osoby v obdobnom vzťahu s politikom, ak o to daný politika alebo ústavný činiteľ požiada, je absolútne neprimerané. Pri všetkej úcte, prečo by mala štátna limuzína aj s vodičom ochrankárom vyvážať deti a manželku napríklad predsedu Ústavného súdu alebo predsedu Národnej rady počas celého výkonu ich mandátu a ešte aj 30 dní po ich skončení. Robert Kaliňák v tej súvislosti povedal, že sú to malé peniaze, že to štátny rozpočet nezaťaží, no tak ja si dovoľujem výrazne oponovať, a mali sme tu v minulom období predsedu Národnej rady pána Kollára, ktorý má podľa Wikipédie v súčasnosti 17 detí so 14 partnerkami. A možno ešte aj viac, len to Wikipédia nestihla zachytiť. Tak mi nerozprávajte, že to nezaťaží štátny rozpočet, ak sa on napríklad rozhodne požiadať o 24-hodinovú ochranku spolu so štátnou limuzínou pre každé svoje dieťa a každú svoju partnerku. Veď to jeden taký, takýto politik vám vykreuje celý nový úrad. To koľko tu bude nových ochrankárov, 90, 100 alebo 200? Však len pre jedného človeka, len pri 24 hodinách ľahko zrátame, koľko pracovníkov takpovediac spotrebuje jedna chránená osoba.
Ja som použil extrémny príklad, ale všetci musíme rozumieť tomu, že rozšírenie ochranky a služobného šoféra s limuzínou aj na deti a manželky, manželov alebo partnerky, alebo iné osoby v obdobnom vzťahu s určenými politikmi a ústavnými činiteľmi, ak o to daný politik alebo ústavný činiteľ požiada, je absolútne neprimerané. Bez ohľadu na to, koľko detí ktorý ten človek, politik, verejný funkcionár má. Je to neskutočné plytvanie verejnými zdrojmi, a teda vlastne finančnými prostriedkami, na ktoré sa skladajú bežní ľudia. Sú to obrovské personálne, materiálne aj finančné kapacity a zdroje. A dnes keď pacienti nedostávajú preplácané lieky, čakajú mesiace až roky na dôležité operácie, skladajú sa a robia zbierky na okná v nemocniciach, pokladám takéto plytvanie finančnými prostriedkami zo strany vládnej koalície za mimoriadne cynické a arogantné.
Druhou časťou tohto návrhu zákona je úprava podmienok výkonu zhromažďovacieho práva, kde dochádza k úprave rozsahu a podmienok, za ktorých možno výkon zhromažďovacieho práva obmedziť. Ja rozumiem snahe vylúčiť z protestov veľmi blízke okolie obydlia politikov alebo napríklad obydlia lekárov, vedcov a podobne, aby bolo zabezpečené právo na určité súkromie ich a ich rodín. Koniec koncov pamätáme si, čo sa dialo počas pandémie, ako boli napríklad niektorí lekári doma obťažovaní, atakovaní, a to práve vinou vtedajších opozičných a terajších koaličných politikov, ktorí k tomu ľudí na Slovensku doslova hecovali a dnes presadzujú túto úpravu a tvária sa tu ako svätí za dedinou.
A mám však k tomuto dve poznámky. Prvá je, že chcem upozorniť na falošnú komunikáciu obhajcov tejto úpravy týkajúcu sa protestov pred komplexom Bonaparte. Tam sa, prosím pekne, neprotestovalo a priori preto, lebo to bolo obydlie vtedajšieho premiéra Fica ako také, ale preto, lebo to symbolizovalo boj proti prenájmu bytu vtedajšieho premiéra Roberta Fica od daňového podvodníka a zločinca Ladislava Bašternáka, naviazaného na stranu SMER. Ja už som to tu spomínal, Robert Fico býval za polovičný nájom oproti bežnému trhovému nájmu u daňového podvodníka naviazaného na stranu SMER, ktorý postavil tento bytový komplex z peňazí, ktoré ukradol občanom Slovenska pri daňových podvodoch, a ešte aj ten polovičný nájom bol tak vysoký, že ho Robert Fico nevedel zo svojich príjmov zdokladovať. Tak preto tam boli tie mimochodom na výsosť slušné a bezproblémové a, povedzme si otvorene, aj úspešné protesty organizované.
No, a druhá poznámka k tejto časti je to, že tak, ako je to teraz nadefinované, tak to významne posilňuje obce. A už dnes sú právne výklady, že obec bude môcť napríklad zakázať aj jarmok alebo koncerty, alebo niečo podobné, ak si niekoľko ľudí bývajúcich na Námestí SNP povie, že to ruší ich právo na súkromie a pokojné užívanie. A o toto, predpokladám, teda predkladateľom asi nešlo, že? Tak to treba aj exaktne nadefinovať.
V tretej a štvrtej časti návrhu týkajúcej sa napríklad sankcií za niektoré priestupky proti občianskemu spolunažívaniu alebo posilneniu oprávnenia príslušníkov Policajného zboru nebudem sa venovať, lebo však to už urobila za mňa Súdna rada, ombudsman a generálny prokurátor a neviem kto, a tam zrejme v druhom čítaní budú postupné zmeny.
Ale na záver by som sa ešte chcel vrátiť k tej komunikácii vládnej koalícii v súvislosti s týmto návrhom zákona, ktorú nastavili a ktorú forsírujú verejnosti. Čiastočne niektorí členovia vlády, ale aj napríklad aj hlavne tu v parlamente Tibor Gašpar ako spravodajca, prosím vás, prestaňte tu tárať dve na tri, že za to, že ste museli prísť do parlamentu s týmto návrhom lex papalášizmus, môže opozícia, ktorá je na vine tomu, že nejaký človek zaútočil strelnou zbraňou na premiéra Fica a vraj to zapríčinila svojimi výrokmi opozícia.
Ešte to tam poslanec Gašpar povie takú kolosálnu hlúposť, že v koalícii len jediný prípad existoval, keď poslanec Blaha vyzval ľudí a tí kričali, že prezidentka je americká agentka, a zamýšľa sa, že či vlastne slovo agentka je nadávka. Že vraj nič iné zo strany predstaviteľov koalície sa nikdy neudialo. Tak po prvé, v tej Nitre na zhromaždení ľudia kričali, že prezidentka Čaputová je americká kurva a nie agentka. Po druhé, kričali to niekoľkokrát a poslanec Blaha nezakročil, nechal ich to skandovať, opakovane ich k tomu vyzýval. Nechal ich to skandovať aj minister Kamenický, poslankyňa Európskeho parlamentu Beňová, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Richter, Jarjabek, všetci títo na pódiu vedľa toho pána Blahu stáli a namiesto toho, aby zakročili, tak sa chichúňali. Veď to video je voľne prístupné na internete, tak ja nerozumiem, kde pán Gašpar berie tú drzosť a odvahu v sebe, aby takéto niečo tu tvrdil.
A po druhé, tých škandalóznych výrokov zo strany predstaviteľov terajšej koalície bolo obrovské množstvo. Veď zmienený poslanec Blaha vykrikoval z tribúny ako zmyslov zbavený, že Matovič je Hitler. Že Lipšic, Matovič a Heger sú vrahovia. Robert Fico kričal, že dajú dole Zuzanu Čaputovú. Huckal ľudí, aby vzali lopaty a motyky a zbúrali parlament, že z neho nezostane kameň na kameni. Nejakému úradníkovi sa vyhrážal, že ho zaškrtí. Tieto videá sú takisto na nete voľne dostupné. Tak potom neviem, kde v sebe pán Gašpar naozaj berie tú odvahu tvrdiť, že nič také nebolo a že neprípustné výroky majú len predstavitelia opozície, je to lož.
Na záver uvediem už len to, že tento návrh zákona, ktorý ste sem priniesli, vôbec nie je zmysluplným reflektovaním na bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike. Ani na to, čo sa stalo predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi dňa 15. mája 2024 v Handlovej. Primárna reakcia mala byť tá, že mal okamžite odstúpiť minister vnútra, ktorý za to, čo sa stalo, nesie minimálne politickú zodpovednosť, ak nie trestnoprávnu zodpovednosť. A vy ste ani len takéto gesto úcty ako vládna koalícia nedokázali voči vlastnému premiérovi urobiť. Za to sa môžete hanbiť. A následne mala prísť poctivá odborná diskusia, čo vieme my ako zákonodarcovia a spoločnosť urobiť preto, aby sme riziko takýchto útokov a takýchto tragédií minimalizovali. Namiesto toho ste sem priniesli návrh zákona, ktorý neposilňuje bezpečnosť, ale posilňuje papalášizmus a benefity u politikov a ústavných činiteľov a ich rodinných príslušníkov, na ktoré sa im budú musieť opäť poskladať bežní ľudia, čo častokrát prežívajú doslova od výplaty k výplate, a ktorý bude, ak v novom volebnom období nastúpi nová príčetná vláda, potrebné zrušiť alebo významne revidovať ako jeden z prvých.
Ďakujem vám za pozornosť.

Pán poslanec Galko, súhlasím s tebou, že tento návrh v skutočnosti nie je reakciou na bezpečnostnú situáciu a čo sa týka doživotného platu u šoféra a tej ochranky, tak ja neverím, že aj voliči koalície s týmto súhlasia. Obzvlášť v časoch, kedy veľká časť slovenských občanov musí bojovať s rastúcimi nákladmi na život, je zavádzanie takýchto privilégií nielen nespravodlivé, ale aj cynické. Pripomeňme si, že verejná služba by mala byť o záväzku slúžiť ľuďom, nie o hromadení osobných výhod. Aký signál vysielame verejnosti, keď schvaľujeme zákony, ktoré poskytujú doživotné finančné zabezpečenie pre politikov. Tieto návrhy sú v priamom rozpore s hodnotami rovnosti a spravodlivosti, ktoré by mali byť základom našej demokracie. Ako môžeme očakávať, že občania budú mať dôveru v inštitúcie, keď vidia, že sa naši lídri sústreďujú na zabezpečenie svojich vlastných záujmov namiesto toho, aby sa venovali problémom, ktoré trápia bežných ľudí. Dôvera občanov v politický systém je kľúčová pre zdravé fungovanie demokracie. Ak chceme, aby verejnosť verila v spravodlivosť demokratického politického systému, musíme preukázať, že naše rozhodnutia sú vedené verejným záujmom a nie osobnými ambíciami alebo výhodami.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem, no hovoril si o papalášizme a naozaj krásny príklad je aj včerajší, alebo posledný let do Nemecka na futbal a povedia, že nič sa nedeje. Ten papalášizmus je zrejmý z každého jedného zákona, ktorý, ktorý pripravujú, a dovoľ si niečo povedať, dovoľ si niečo kritizovať, lebo tvrdia, že iný názor je v pohode, majú to aj na úrade vlády takú skupinku vytvorenú. Erik Kaliňák mladý tam rozpráva o tom, že iný názor a len povie, že spýtaš sa ich teda, odkiaľ majú tie majetky, odkiaľ má malý Gašpar, mladý Gašpar má dom, tak ti povedia, ako povedal jeho otec, že šíriš nenávisť. To znamená, že všetci novinári, ktorí sa pýtajú, odkiaľ má tie majetky, odkiaľ má tie veci, tak šíriš nenávisť. A toto je to, čo robia, že vlastne oni namiesto odpovede a namiesto toho, aby ti povedali, že dobre, zarobil som si tam a tam alebo to mám od toho, tak odpovedajú, šírite nenávisť, robíte zle. Toto je ich stratégia.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Galko, aby sme sa vyhli nejakým osobným útokom, tak na základe toho, čo ste hovorili o papalášizme a osobnej ochrane, a ste tvrdil, že ste si vy ochranku nežiadal po skončení vášho výkonu funkcie ministra obrany, tak vám odporúčam zažalovať denník SME, pretože pod článkom Galko sa necítil bezpečne a chcel ochranku dlhšie denník SME píše: „Exminister obrany a súčasný poslanec Ľubomír Galko sa po skončení vládnej funkcie necítil bezpečne, preto požiadal ministerstvo vnútra o ochranku. Dostal ju na dva týždne a po ich uplynutí žiadal o službu ochrancu opäť, avšak neúspešne." Citujem pána poslanca Galka: „Ja a moja manželka sme sa obávali o svoju bezpečnosť, no minister mi to odmietol predĺžiť. Povedal, že nemajú konkrétne zistenia, ktoré by zadávali príčinu na predĺženie ochranky."
Ja len podotknem, že v tom čase bol ministrom vnútra pán poslanec bývalý a pán bývalý špeciálny prokurátor, pán Lipšic. Čiže otázka, či ste vy zavádzali ministerstvo so svojimi dôvodmi, alebo ako to vlastne bolo. Tak potom majme rovnaký meter.

Ďakujem pekne. Ja za všetky faktické pripomienky budem reagovať na pána Saloňa.
Áno, bolo to presne tak, ako ste povedali, boli tam určité skutočnosti, na základe ktorých som požiadal o predĺženie ochranky, a to mi bolo umožnené na dva týždne a potom som ju chcel ďalej. A minister Lipšic napriek tomu, že to bol koaličný partner, a polícia vyhodnotila, že tie skutočnosti, ktoré som im predostrel, tak nezadávali dôvod, aby som tú ochranku mal ďalej. To sa vôbec nevylučuje s tým, čo som povedal v tej rozprave a práve to potvrdzuje moje slová, že je nezmysel, aby traja ministri troch silových rezortov automaticky dostávali ochranku na pol roka po skončení funkcie. Ja nebudem tu bližšie rozpitvávať, že o čo sa jednalo, však to sú súkromné veci, nie je to až také dôležité, nakoniec sa ukázalo, že tá polícia aj ten minister Lipšic mali pravdu, lebo sa mi nič nestalo po tých dvoch týždňoch a bol som bez ochranky, práve to potvrdzuje to, čo hovorím, že je to nezmysel dávať to automaticky na šesť mesiacov a treba to jednoducho nechať na tú políciu a na tých policajtov, pretože niekedy, áno, treba, aby ten politik, keď skončí, tú ochranku mal možno ešte aj dlhšie ako šesť mesiacov, ale sú prípady, a toto bol konkrétne napríklad aj môj prípad, keď to potrebné na šesť mesiacov nebolo. To absolútne nevylučuje to, čo som povedal. Práve vy ste naopak potvrdili moje slová a potvrdili ste to, čo v tej rozprave som tvrdil.