15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Ja si myslím, že tvoje vystúpenie je veľmi dôležité pre porozumenie tej citlivosti práva zhromažďovať sa a ja si myslím, že je naozaj veľmi dôležité si tu hovoriť aj exaktné príklady, ktoré prichádzajú do úvahy, a hľadať naozaj tú hranicu, ktorá je proste správna a dobrá. A toto je asi najviac naozaj to, čo nás vyrušuje na tomto návrhu, že je tu množstvo vecí, je to pomerne rozsiahla právna úprava, ktorá sa má hneď prijať, a takýto citlivý rez tu nie je vidno. Naopak, skôr je to hrubý rez priamo aj cez zhromažďovacie právo a vnímame to ako nebezpečné, že aj akokoľvek sa na to pozeráme, že koalícia môže mať dobrý úmysel, tak jednoducho môžme odoprieť ľuďom základné právo v situáciách, kedy to bude dôležité uskutočniť podľa pravidiel, ktoré máme dnes, a tie nové pravidlá, ktoré chcete zaviesť, tak im to už neumožnia a nebude to jednoducho pre zdravú demokratickú spoločnosť dobré.
A naozaj sme neprišli zatiaľ na žiadny dôvod, prečo to musí ísť tak rýchlo, prečo musíme takto zasahovať do zhromažďovacieho práva, k tomu ste nám vlastne nedoniesli žiadny dôkaz takejto náhlosti, nutnosti, nevyhnutnosti takto to teraz riešiť. Toto jednoducho na stole nemáme, tak potom asi veľmi ťažko môžete očakávať, že proste vieme to prijať a najmä keď vlastne aj tá diskusia s nami prebieha veľmi v zúženom priestore.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Pročko.

Ďakujem.
Pán poslanec Hlina, dotkli ste sa veľmi závažnej veci, a to je to, že naozaj niektorí, niektorí vysokopostavení činitelia a politici nevedia vydokladovať, odkiaľ zobrali peniaze na majetky, ktoré majú, a je veľmi závažné, že napríklad kandidát na šéfa SIS Gašpar junior mlčí o tom, ako prišiel k luxusnej vile, sa píše v SME-čku. Gašpar má dnes 36 rokov a počas doterajšej kariéry nemal zamestnania, v ktorých by mohol nadštandardne zarobiť. Je veľmi dôležité, aby ľudia, ktorí riadia tento štát a sú na veľmi citlivých miestach, na miestach, kde sa zbierajú informácie, ktoré by mali prispieť k tomu, aby sa občania cítili bezpečne, aby občania mohli povedať: wau, mňa zastupuje človek alebo na vysokopostavenom mieste je človek, ktorý má majetok, ktorý si zarobil poctivo. Takže toto je naozaj téma, ktorú ste otvorili a ktorá je veľmi dôležitá, ale zároveň presne ste povedali vec (povedané so smiechom), ktorá, ja som mal krátky čas, ale určite sa ešte asi prihlásim v rozprave, aby som pani Plevíkovej fakty ešte nejaké povedal, je to, že naozaj súčasná legislatíva umožňuje a kreovanie v tejto legislatíve naozaj viacero možností, ako spraviť míting, ako spraviť protest, ako spraviť rôznu manifestáciu za svoje práva. A keď človek, mne sa strašne páčilo, ako ste povedali, že sú aj pozitívne, aj negatívne protesty. Pozitívny protest, že poďme podporiť toho Roberta Fica a budeme skandovať: Fico, si skvelý, ale môže byť aj negatívny protest, kde budeme skandovať: Fico skončí, dosť bolo, dosť bolo Roberta Fica. Takže to ma veľmi, veľmi zaujalo a kvitujem to.

Pán poslanec Prostredník.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Hlina, vy ste upozornili na jeden veľmi zaujímavý aspekt existujúceho platného zákona o zhromažďovaní z roku 1990, a to je istá výnimka pre náboženské zhromaždenia. Ja to chcem spresniť, ste tam mali isté otázky, tak ono to ustanovenie je naozaj veľmi veľkorysé. Hovorí jednak o tom, že nie je potrebné ohlasovať zhromaždenia v kostoloch, čo dáva zmysel, samozrejme, kto by to robil každú nedeľu či každý deň napríklad, hej? Ale, a to je, to je vlastne presne to, na čo ste poukázali, to ustanovenie hovorí, že vlastne oznamovať sa ani nemusia zhromaždenia slúžiace na prejavy náboženského vyznania a vôbec sa to nevymedzuje na registrované cirkvi a náboženské spoločnosti. Jednoducho ak niekto deklaruje, že jeho zhromaždenie slúži na prejav náboženskej viery, nemusí ho oznamovať a môže byť akokoľvek veľké. Myslím si, že toto je, je teda ten tenký ľad podľa mňa, o ktorom ste hovorili, a ja viem tak, že v praxi vlastne ľudia, ktorí organizujú takéto zhromaždenia, z praktických dôvodov nevyužívajú túto slobodu, oznamujú tie zhromaždenia, ale tak ako to je teraz napísané, je to podľa mňa veľmi veľkorysé ustanovenie.
Ďakujem.

Pán poslanec Gašpar.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, súčasný stav v spoločnosti, ktorá je, tak ako hovoríme všetci, rozdelená, rozpoltená, neznášanlivosť a nenávisť sú pomaly na každodennom poriadku v prejave ľudí, je výsledkom, samozrejme, nejakého dlhoročného pôsobenia aj politiky a politikov, a to aj tých názorov, ktoré sa šírili na verejných zhromaždeniach. Vyvrcholením a prejavom navonok bol atentát 15. 5., ale tak dobre sa môže niekde tá sopka prejaviť aj inou mimoriadnou okolnosťou, ktorá sa môže stať hocktorému aj z nás verejných činiteľov alebo osôb činných vo verejnom živote, novinárovi, prípadne na bežnom verejnom zhromaždení. Dôvod všetkých tých zmien, ktoré prinášame aj v zákone o zhromažďovacom práve, je ochrániť tých, ktorí idú na verejné zhromaždenia, nie ich obmedzovať. Ak hovoríme o tom, že bude treba možno zvažovať miesto výkonu takého zhromaždenia, tiež to nehovoríme náhodne. Prenášame tým nenávisť na osobu, nie na to, ako koná. Vy ste s tým začal mimochodom práve pri predsedovi, bývalom predsedovi Národnej rady Pavlovi Paškovi, ale ja vám môžem dať aj ďalší príklad, kde tie dôvody, pre ktoré ste zvolával verejné zhromaždenia, sa nakoniec neukázali ako pravdivé. Boli hyperbolizované, boli vyvolané len preto, aby vyvolali nenávisť voči konkrétnej osobe.
Teraz tam poslanec, ktorý sedí v rohu, spomenul môjho syna s nejakými pochybnosťami okolo miesta bydliska, kde niektoré denníky už prinášajú aj fotky miesta bydliska, a nevie o tom nič. A už vnáša do spoločnosti týmito verejnými vyjadreniami nenávisť k môjmu synovi. Tak toto je to, čo chceme riešiť a prečo to celé robíme, nie z roztopaše, že by sme chceli obmedzovať niekomu právo zhromažďovať sa niekde a prejavovať svoje názory.

S reakciou na faktickú poznámku, na faktické poznámky pán poslanec Hlina.

Pán Gašpar, garantujem vám, že keby ste robili nejakého šéfa stolárskej dielne a váš syn by robil, ja neviem, niekde v autoservise (povedané so smiechom), nikoho by netrápilo, kde býva a za čo tam býva. Prosím? (Reakcia z pléna.) Nie. Čo tým chcem povedať? Že keby robil v nejakom civilnom zamestnaní, dobre, tak možno som nenašiel vhodný príklad. Chcel som tým povedať, že keby ste robili mimo politického priestoru, tak niko... možno keby ste robili v Googli, to je jedno, hej, vyberte si, čo vám pasuje, tak pardon, keď som nevybral vhodný príklad. Ale nikoho by netrápilo, kde bývate, za čo bývate, skade na to máte. Šli ste do politiky, musíte zniesť.
Viete, čo bolo výsadou politiky? Že cnostní muži išli do politiky. Cnostní muži. Muži, ktorí niečo v živote dokázali, niečo ktorí vedeli, išli do politiky a rozprávali o tom, že ako tú krajinu, išli vzorom, išli príkladom. Čo my sme urobili zo slovenskej politiky? Tu sa jeden skrýva pred druhým, skade to má, nemá to, nepýtajte sa ma, ochráňte ma, ja nechcem, neviem (povedané so smiechom), viete, smiešne. Kde sú nejaké starorímske zásady cnostných mužov? Vôbec to tu nie je.
Pán Gašpar, nenariekajte, že sa pýta niekto, že skade má váš syn na ten dom. Ja neviem ani, pre mňa za mňa, šiel do politiky, je v politike? Tak nech sa páči.
A viete, vy prichádzate o level vyššie, že si idete vyamnestovať tie nezrovnalosti zákonom, hej, že už sa nepýtajte, už nám tu neprotestujte, už nám tu nič nerobte, už sme si to dokonca schválili väčšinou, že je to už teda v poriadku, už to je aj protizákonné sa pýtať. Lebo to bude tá mentálna skratka. Už bude protizákonné sa pýtať, že odkiaľ kto nadobudol niečo, nejakú nehnuteľnosť a či vôbec na ňu mal a či na ňu môcť, vôbec vedel na ňu zarobiť.
Je ešte toho veľa čo povedať, skúsim možno, neviem, zvážim, či sa prihlásim.
Ďakujem.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Galko.