15. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pani kolegyňa, nemám taký časový rozsah, aby som zareagoval na celé vaše vystúpenie, ale aspoň na tú časť, kde ste spomínali a kde ste tak kriticky hodnotili tú možnosť participácie silnejších samospráv práve na týchto krajinných plánoch a ja si zas naopak myslím, že to je veľmi dobré. Možno vám to je také, také zvláštne, lebo vy pôsobíte najmä teda v Bratislave, v okolí hlavného mesta, to neberte nič v zlom, čo sa týka tých štruktúr v rámci Slovenska, tak tam teda vám ja môžem povedať z našich skúseností, od našich starostov, od našich štruktúr, že práve toto tie obce chcú a tie mestá sa chcú k tomu vyjadrovať. Veď sa to bude týka v prvom rade ich, ich území, ich, ich okolia, to znamená, že ja toto považujem práve naopak za pozitívum toho zákona a myslím si, že aj kvôli tomuto by ste ho mohli podporiť, ale aj kvôli iným veciam, ktoré tam sú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán poslanec Kalivoda, za vašu faktickú poznámku. Ja absolútne súhlasím, že obce, samosprávy by mali mať možnosť vyjadrovať sa k tým krajinným plánom, stanoviská jednoznačne záväzné nedáva zmysel, lebo potom tuto krajinné plánovanie nemusíme mať, pretože to je vlastne stav, ktorý už dnes máme. A zároveň si dovolíme tvrdiť, že ten výsledok poznáme. Veď tú realitu máme, rozprávala som tu o ekologickej únosnosti územia a ako to vyzerá na našich poliach, ako to vyzerá s našimi zregulovanými tokmi, ako to vyzerá s tepelnými ostrovmi v mestách, čiže niečo tu nefunguje a práve preto mal prísť ako reforma v pláne obnovy, malo prísť krajinné plánovanie, ktoré nám umožní práve zahŕňať to, čo, či úrad pre územné plánovanie a výstavbu, alebo obce, samosprávy nevedia zohľadňovať a je to úplne v poriadku, preto ja nevidím zmysel, aby sme im dávali právomoc záväzne to meniť, keď to dnes do toho zahrnúť nevedia, lebo na to ani nemajú predsa kapacity. A to je podľa mňa úplne v poriadku. Ale viete čo mňa na tomto trošku prekvapuje? Že, že tu sa zastávate samospráv, ale napríklad keď sme riešili ten návrh zákona, alebo teda zákon týkajúci sa výrubu drevín, pri ktorom ste samosprávam zasahovali do možnosti rozhodovať o výruboch na ich území, keď ste im vlastne zobrali možnosť financovať údržbu zelene, pretože veľmi často to financujú práve z prostriedkov, ktoré získavajú ako kompenzácie za výruby, tak tam vám to nevadilo, zrazu ten záujem samosprávy napriek tomu, že bol verbalizovaný priamo samosprávami ako takými, tak tam ten záujem ste nejako nebrali do úvahy.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, k tomuto si dovolím, ja som v tej procesnej stránke nevystupoval, chcel som k telu, ale už trošku aj spojím s tým, čo som mohol povedať k tej prvej časti a nepovedal, lebo som už vlastne nemal možnosť zareagovať. Pán minister veľmi hrdinsky reagoval v záverečnom slove, takže rozmýšľam, že ako začať. Začnem ešte možno takým tým, že dnes idem od koní, ale nebojte sa, som sa osprchoval, robil som také pekné video o tom, aby som ľuďom, tým jednoduchším, tí, ktorí vám ešte stále naletia, vysvetlil, že čo vlastne stvárate, ako stvárate aj z pohľadu zákona o ochrane, čo už tu bol spomenutý, o ochrane prírody a celkovo v kontexte toho, čo robíte s prírodou. Som rád, že pani prezidentka vám ten zákon vrátila, je to krásne symbolické, ja mám pocit, že to je jej posledný zákon, ktorý vo svojej misii vrátila a krásne to vystihuje, že to je o prírode. A naozaj klobúk dole, klobúk dole pred ňou, pred jej misiou a to, že to s vami a s nami ľuďmi, ktorí sme sa na ňu tak navážali, toľko s nami vydržala. Čiže ďakujem za to, že to vrátila. (Potlesk.)
Prejdem k zákonu, ale ešte jednu malú poznámku mi dovoľte povedať, lebo naozaj to bolo osobné, už tu bol jeden, ktorý tu hovoril o mojich krčmách, neviem, dopadol jak dopadol, viete, s takým ohromným dešpektom, že teda krčmy. Pán Taraba, viete čo, ja vlastním dve veľké reštaurácie a jednu biofarmu a sú to úspešné projekty, veľmi úspešné projekty, za päť rokov vygenerovali zisk tri a pol milióna, keby nebol covid, tak päť miliónov by vygenerovali. Nájdite mi nejakú takú inú. Viete, to je to, čo robím ja. Ja nerobím krčmy, ja robím okrem iného, som vytvoril dve veľké, silné reštaurácie s obrovským fenoménom a keď sa niekto, nejaký turista príde do Bratislavy a spýta sa domáceho, že kde sa mám ísť najesť, tak ich pošlú buď do jednej, alebo do druhej. Záviďte všetci, čo závidíte, lebo ak je to vašou, zmyslom vášho života, do našej, áno, podarilo sa mi vytvoriť úspešné projekty. Mám sa hanbiť? Budete ma tu dehonestovať, dissovať, že krčmy? Ja som vytvoril úspešné projekty, ktoré platia dane a zamestnávajú ľudí. To je zlé, pán minister? To je zlé? Mám pekáreň, mám mliekareň, mám farmu, teraz ideme stavať detskú ambulanciu, z dcéry som vychoval detskú lekárku, dneska mala poslednú skúšku. Vy sa budete do mňa navážať, že či ja robím niečo v krčmách? Detskú ambulanciu ideme postaviť v krásnom prostredí. Úplne unikátna detská ambulancia tam bude. Za to sa ja mám tu hanbiť pred vami? Povedzte mi teraz vy. Čo ste vy dokázali, z čoho vy platíte dane? Čoho ja sa môžem dotknúť? Kde sa môžem ísť pozrieť, že to je vaše, že to ste vytvorili? Ja som sa dočítal, že ste podnikali s nejakým Koščom obvineným, že ste boli vo firme s nejakým, kto bol obvinený z objednávky vraždy, to je, to je to? Vy ste minister, ja som obyčajný poslanček a vy ma tu budete urážať, že čo som ja urobil? Krčmy? Pán minister, ja som vytvoril úspešné projekty. Úspešné projekty som vytvoril.
A keď už o tom hovorím, tak ešte poviem jednu vec. Keby nebolo pred skoro tridsiatimi rokmi troch mladých chlapcov, ktorí zarobili na perových bundách z Číny, a to, čo zarobili, za to letecky poslali Volkswageny a Mercedesy do Číny, tak by sme dneska nevozili dvetisíc áut týždenne z Volkswagenu z Devínskej Novej Vsi. Medailu chcem, mám by mi pán nový prezident dať nejakú medailu, že za pomoc tejto krajine. Lebo vy ste tu minule niečo splietali o národnoštátnych záujmoch. Viete, čo je národnoštátny záujem? Niečo vytvoriť pre túto krajinu, niečo tu nechať, niečo, kde sa ľudia môžu ísť pozrieť. Na čo sa ja môžem ísť pozrieť? Na tie vaše apartmány v Kanade? Čo ja mám z toho? Čo majú ľudia z toho, prosím vás? Ako ste na tom prišli? Koľko ste zaplatili? Toto poďte rozprávať. Neurážajte ma, dobre? Neurážajte ma, lebo vám to vrátim, tak jak som to vrátil teraz.
Prosím vás pekne, tu budete hovoriť, koľkí podnikatelia, koľkí politici mimochodom podnikajú v gastronómii a, neviem, tiež hovoríte, možno aj vo vláde sú, ja neviem, myslím, že niekto mi hovoriť, nechcem sa dotknúť pána Žigu, mám pocit, že aj on, uspejú, ja im prajem, ja každému prajem, nech uspeje, nech robí a nech platí dane. Naozaj. Ale poznám aj prípad Kaliňáka a Počiatka, nevytvorili nič. Ja 25 rokov prevádzkujem tú istú reštauráciu pod tým istým IČO-m, pán minister, to isté IČO, 25 rokov to isté IČO, taká v Bratislave nie je. Možno je jedna-dve. Do mňa sa nenavážajte, prosím vás, z tohto pohľadu.
A národ... národniari, rodoľubovia, čujte, čujte, čo sa ide diať, lebo tuná sa odhalili, naozaj títo sa odhalili, títo naši ochrancovia rodnej hrudy, že vlastne oni sú, oni sú, nevládnu, oni sú vydierateľní, to, čo vám sľubujú, nie je pravda. Lebo oni ten zákon nechcú, ale ho musia predložiť. Normálne sa im bridí, je mi z neho zle, ale musia ho, pretože chcú šechtáky, chcú tie peniažky, chcú tie peniažky nejaké, aby bolo, čo rozdeľovať komu. Dosť úbohé. Však ste nám sľubovali, mne nie, ja som vám neveril, ale tým ľuďom ste sľubovali niečo iné. Ste ich sľubovali, že ich ochránite. Dokonca ste teraz sľubovali, že idem, dneska idem zo salaša, som bol zaviesť koňa a tam sa smeje na mňa Danka z bilbordu, že Zabránime liberalizmu z Bruselu. No teda a čo teraz? Ste neprešli. Čo to sa teraz ide diať (povedané so smiechom), nás ten zvalcuje, tu bude armagedon, hej, že vlastne mal tam, mali ste tam ísť a nešli ste tam. Ináč to je smutná vizitka, keď minister má pomôcť strane, aby dostala hlasy a úbohých 1,9, pán minister. To je na uterák. Úbohých 1,9. To je na uterák aj pre Danka, aj pre vás. Minister s takým výtlakom, no hanba, nie? Ja keď som nedostal KDH do parlamentu, chýbalo málo, aj po štvorročnej tvrdej robote, kde veľa sme urobili, na druhý deň som sa vzdal funkcie, pán minister. Na druhý deň som sa vzdal funkcie. Na uterák. Kto nás ochráni teraz pred tým zlom z Bruselu? Že najväčšie kalibre ste použili, ešte aj Kuffa, kňaz Kuffa si Romanu Tabák z nej urobil Johanku z Arku, že tá vlastne mala by nás ochrániť, neviem čo, ani to nevyšlo, ani to nezabralo. Ide z toho strach, zavalí ten armagedon.
Idem k zákonu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, chcem vás poprosiť, aby ste reagovali k veci.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
... Mali by ste zvolať bezpečnostnú radu, lebo nevládnete. Jak je to možné, že vlastne predkladáte niečo, čo nechcete.
K samotnému zákonu, pán minister, bolo to tu povedané, ja to skúsim trošku vyextrahovať a skrátiť. Predkladáte papierového tigra, hej, predkladáte niečo, čo je v zásade úplne zbytočné a ešte to bude stáť peniaze. Viete, to je na tom najhoršie, hej, že ešte to, vy ste to nechali, vlastne vy ste to nechceli, ale predkladáte to, lebo musíte, a keď už to musíte, tak to musíte urobiť bezzubo, aby to nikoho nebolelo, ale ešte tam zostanú nejaké peniaze, lebo prísne vzaté podľa tohto návrhu zákona sa tie nejaké krajinné plány robiť budú, u niekoho sa objednávať budú, niekomu sa to bude zadávať, predpokladám, že už možno máte aj že komu, ale viete, čo to bude? Šuflíková vec. Do šuflíka. Lebo to nemá, kolegyňa to povedala, že poďme sa porozprávať o tom, že neni to niečím záväzné, tá formulácia je krásna, ináč slovenčina je úžasná v tom, že čo dokáže, ako dokáže pracovať s tým jazykom: vytvára povinne využívaný podklad. Právnici by mi mohli poradiť, že čo je povinne využívaný podklad. Môžte si dať podklad pod šálku, viete, akože (povedané so smiechom) povinne ho využijete, ako podklad si to dáte, dáte si, máte všetky tie rozhodnutia a úplne na spodok si dáte ten podklad, to krajinné rozhodnutie, ste naplnili tú povinnosť.
Čiže vy ste naozaj kulentne to vyriešili, že ste sem doniesli niečo, za čo tu budete hlasovať a ešte sa strojiť, že akí ste, neviem čo. Je to úplná somarina, hlúposť a bude to stáť peniaze. Peniaze, ktoré ste nevyrobili, lebo vy neviete vyrobiť peniaze. Vy neviete vyrobiť peniaze, vy viete len rozkradnúť, defraudovať, neviem čo, zašantročiť, a aké iné výrazy ešte viem k tomu použiť. Načo to predkladáte, keď to nemá zmysel? Keď to nikoho, pre nikoho neni záväzné? Ale robiť sa to musí. U niekoho to objednávať musíte. Načo je to dobré? Pôvodný zámyseľ bol dobrý. Ja neviem, ja viem, že vy nepotrebujete chrániť krajinu. Vám je to jedno. Ja neviem, to je tak bohapustý omyl, že vy ste ministrom životného prostredia, to je naozaj desivé až hrozné, ale sú ľudia, ktorí si myslia, že treba chrániť krajinu a ja patrím medzi nich. A jeden z tých nástrojov mohlo byť toto krajinné plánovanie, mohlo, lebo mohli nejakí odborníci pri krajinnom plánovaní povedať, že nemôžte všetko zastavať, že nemôžte robiť iba v megapoli, že skončíme ako Mexico City alebo v nejakom Bangkoku, alebo neviem kde, že sa tu udusíme v dyme.
Viete, že niekto povie, že nebláznite, nechajte pľúca Bratislavy, nebláznite, nechajte pri Bratislave nejaké pozemky. Niekto povie, že v nejakej dedine v údolí nevyrúbte všetko naokolo. Vy ste dovolili vyrúbať všetko naokolo a viete, čo sa teraz deje? A bude sa diať a vy budete za to zodpovední. Všetko to blato, všetko sa bude strhávať pri tých prívalových dažďoch a všetko to bude zatápať a bude tých ľudí vytápať a ja tam pôjdem dať tabuľu, že Taraba je na vine. Taraba je na vine. Taraba je na vine! Lebo vy ste dovolili teraz, že zavadzia nám tu nejaká krovina, do dvesto metrov môžte rúbať bez povolenia, nech sa páči. Nemá to čo zadržať, rozruší sa pôdna skrivka, hej, že proste, a všetko sa to našúpe do tých pivníc. Keby len do pivníc. Áno, a toto mohlo riešiť krajinné plánovanie. Mohol niekto povedať, viete čo? Tam v tej doline nerobte to, nerozrušujte tie svahy, snažte sa ich nejako zadržať, tú vodu, urobte nejaké opatrenia. Uvidíte, spomeniete si na nás, keď budú silné dažde. Nie. Vy ste to neurobili. Alebo respektíve urobili, niekto to možno napíše, dáte to do šuflíka, ale nikto sa tým nebude, nikto sa tým nebude zaoberať.
To, že sa nezaoberáme vecami, ktorými by sme mali, toho dôkazom je Bratislava, lebo načo má význam z Bratislavy urobiť megapolis, ja tomu nechápem, načo má zmysel vysať celé Slovensko, všetkých nás sťahovať sem? Veď načo to je dobré, nechápem. Budeme sa, naozaj, udusíme sa tu vo vlastnom dyme. Načo bolo dobré urobiť z demänovskej to, čo sa stalo z demänovskej. A sú aj iné príklady, kde mohla byť nejaká brzda toho celého, že mohlo existovať niečo nad tým, ktorá by povedala: nebláznite, nebláznite už.
Takže končím, pán minister, tým, že áno, splnili ste si povinnosť, lebo chcete peniažky. Tu ste hrdina, tu robíte ramená, vykrikujete, neviem čo, a tam sa plazíte v Bruseli, lebo peniažky potrebujete, tak na to, aby vám to nerozrušilo tie toky, na ktoré ste sa už prichystali, tak ste sem doniesli zbytočný, bezzubý zákon, ktorý akože ukľudní v rámci toho, že čo sa deklarovalo v európskej, na Európskej komisii. Nebude mať žiaden význam, nebude mať žiadnu silu, nebude mať žiadne opodstatnenie (povedané so smiechom) a ešte aby toho nebolo málo, ešte to bude stáť peniaze. A bude to stáť asi dosť peňazí, lebo to musíme pozadávať tým ľuďom a bude, nad tým bude mudrovať, kukať do toho, fakturovať, bohvie, jak sa to bude súťažiť, hej? Takže toto je výsledok celej misie pána ministra Tarabu na ministerstve životného prostredia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

No ja budem reagovať naozaj len na to, čo ste hovorili o pánovi Tarabovi a o tom, ako vystúpi v záverečnom slove a každého tu pouráža, každého naklame, povie intrigy, na ktoré nemôžeme reagovať, čo je podľa mňa obrovská zbabelosť. Najkraj... krásne bolo, že naozaj vo svojom záverečnom vystúpení, aj naposledy porobil toho a porozprával také veci, ktoré so zákonom nemali nič spoločné, ale ho, Žiga ho vôbec neupozornil, ale teraz, keď ste rozprávali vy, tak sa Taraba obrátil na Žigu a Žiga ho upozornil, samozrejme. No a toto sa tu deje. Naposledy, naposledy keď vystupoval pán Blaha, tak to isté bolo, o Šimečkovi porozprával veci, ktoré neboli vôbec, vôbec nemali súvis so zákonom, pourážal ho, ale keď niekto zmení niečo, tak aj Šimečka, teda Šimečka, aj Blaha, pardon, aj Blaha, aj Žiga upozorňujú ľudí, že rozprávajú mimo veci, čo nie je dobré, čo by malo byť spravodlivé, keď teda upozornili vás.
No a ja čakám teda zase, že v záverečnom slove vystúpi Taraba a zase vám naloží a zase vás pouráža a zase budete ten, ktorý má krčmy, ktorý nič v živote nedokázal a on je ten záchranca životného prostredia na Slovensku. Je to smutné, lebo naozaj tieto zákony, ktoré predkladajú takýmto spôsobom, nepomáhajú, ale, ale ubližujú Slovensku. A pán Taraba je pán minister, ktorý je ukážkový príklad toho, ako sa dá ublížiť človeku bez toho, aby človek mohol reagovať. Tak ja som zvedavý na jeho záverečnú reč a opäť na to, ako každému naloží, ale o zákone to nebude a len pouráža každého, pointriguje a porozpráva veci, ktoré majú človeka dehonestovať.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem vám, pán poslanec Hlina. Vy ste viackrát spomínali, že sa tu udusíme v tom svojom vlastnom dyme a mne to teraz vlastne dochádza, že veď oni to majú premyslené, že veď ten pán poslanec Huliak keď fúkal dym na tú rastlinku a ona tak krásne prosperovala, že oni to majú proste premyslené, všetko bude v poriadku. Ale teda ja neviem, že či je to preto, že, teda nominanti SNS buď žijú v inej realite, alebo tak silno ignorujú tú realitu, ktorú žijeme my ostatní, v ktorej aj tie fyzikálne zákony nejako platia stále. A mám takú trochu potrebu ale, my tu rozprávame o tom, že pán minister chcel byť radšej a mal byť radšej ministrom hospodárstva a ja rozumiem tej pointe, ale mám trochu potrebu dodať, že, lebo to tak strašne znie, akoby to bolo v takom príkrom rozpore s tou prírodou, s ochranou prírody a krajiny a ja si myslím, že to tak vôbec nie je, že to nestojí proti sebe. Hospodárstvo 21. storočia, minister, ministerka hospodárstva 21. storočia veľmi dobre rozumie tomu kontextu, to, ako to spolu súvisí, to, ako je dôležité chrániť si prírodu, chrániť si krajinu, chrániť si naše životné prostredie a rozumie aj, aké príležitosti to prináša celej našej spoločnosti, pokiaľ sa k tomu tak rozhodne daný človek postaviť.
Čiže ja si myslím, že pán minister hospo... teda životného prostredia chcel byť ministrom hospodárstva, ale keby bol, tak bol by takým ministrom hospodárstva typu minulého storočia. Tak to len, aby sme tu tak nezneli, že sme tu tak proti sebe, lebo ono za bežných okolností by to dávalo proste zmysel.
Vďaka.

Ďakujem pekne. Ja sa chcem len poďakovať kolegom za faktické poznámky. Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dalo by sa tu rozobrať veľmi podrobne, čo ako tento zákon prináša, ale mne sa páči a myslím, že súhlasím úplne s tou líniou, ktorá tu odznela od predrečníkov z iných opozičných strán a chcem podporiť túto líniu tak, že nebudem tento zákon úplne dopodrobna teraz rozoberať. Ono v konečnom dôsledku sme v prvom čítaní, kde to treba ideovo zhodnotiť, a presne som plánoval použiť ten výraz, že to je vykuchaný návrh zákona. Takže s tým sa stotožňujem.
Takisto sa stotožňujem s tým, čo povedal iný kolega, ktorý hovorí, že je to zbytočný zákon, na ktorý ešte minieme peniaze. No schválne som si pozrel doložku vplyvov, 6,7 mil. ideme minúť na napísanie množstva, množstva plánov o krajinotvorbe. Mne by to nevadilo, akože v skutočnosti my potrebujeme čo najrýchlejšie naštartovať plánovanú, strategicky premyslenú, dobre nastavenú krajinotvorbu, to áno, s tým súhlasím, páči sa mi ten zámer, v konečnom (povedané s pobavím) dôsledku ale, keď si sumarizujete tú rozpravu, ktorá teda odznela z toho písomného prihlásenia do rozpravy, tak vám vyjde, že my tu máme v podstate prvý zákon, komplexný, ktorý by mal krajinotvorbu upravovať, ale, žiaľ, ten druhý nebude nad, nadstavbou tohto prvého, ale bude vlastne o dosť iný. Keď sa raz niekto bude chcieť toho poriadne chytiť a dobre to nastaviť, tak pravdepodobne príde s veľkým množstvom revízie a zmeny toho, ako to teraz zavedieme, čo bude veľká škoda, pretože my tu v podstate ideme nastoliť nový typ a ďalší typ regulácie v štátnej správe a už keď teda ju nastavujeme, tak vieme, aká je štátna správa robustná, ako to štátnym úradníkom častokrát naozaj trvá sa do toho dostať, zaviesť to do praxe, a už keď to teda robíme a ideme urobiť, tak by sme to mohli urobiť poriadne.
A tie peniaze, ktoré na to chceme vyčerpať z plánu obnovy, by mohli mať väčší zmysel, ako len to, aby sme ich samotne vyčerpali a spravili si tak štatistiku, že kde sme asi v percente toho, že koľko máme vyčerpaných prostriedkov. Pretože potom sa nechváľme tým, že či ich čerpáme rýchlo alebo pomaly, svojho času keď plán obnovy sa začal realizovať a začali sme tieto prostriedky čerpať, tak sme boli premianti v Európe v tom, ako rýchlo ich čerpáme. No ale pokračovať tým, že budeme čerpať ďalej, ale na projekty alebo na zákony a na plány o krajinotvorbe, ktoré v podstate zostanú v šuflíku, tak to je veľká škoda. To je premrhaná príležitosť a v podstate to bude viesť len k znechuteniu ľudí. K znechuteniu práve tých ľudí, ktorí sú dnes v regiónoch, ktorí dnes chodia do tej otvorenej krajiny a majú aj technické prostriedky na to, aby ju tvorili, pretvárali, aby ju inak usporiadali, aby jej dali nejaký logickejší ráz, efektívnejší, aby, áno, presne, sme spravili aj napríklad tie vodozádržné opatrenia, aby sme hospodárili tak, že predídeme erózii pôdy. A toto sú všetko veci a ďalšie a ďalšie mnohé, ktoré si vyžadujú aj interdisciplinárny prístup. Napríklad toto je niečo, čo by tento zákon mal mať ako takú červenú líniu v sebe a čo by mal vyžadovať, čo keď sa bude tvoriť ten plán národný, ale aj regionálne, alebo aj tie menšie plány pre jednotlivé katastrálne územia, má v sebe obsahovať. Interdisciplinárny prístup. To mi tam napríklad vadí v tom § 12, že jednoducho to všetko zužujeme potom na tú jednu osobu, ktorá bude za prípravu tohto plánu zodpovedná. Samozrejme, manažérsky musí byť za to zodpovedný niekto, nejaká jedna entita alebo človek, ale skutočne je potrebné toto zohľadniť. To tam chýba. Ale to tam chýba aj preto, lebo nebolo to robené alebo písané s tým dôrazom na to, aby to bolo skutočne efektívne využívané, ale aby sme si to schválili, naplnili míľnik a vyčerpali peniaze z plánu obnovy. Veľká škoda.
No. Treba povedať, že, poviem ešte dve také veci a tým by som to uzavrel, že keď to budeme chcieť urobiť poriadne a keď to budeme chcieť poriadne nastaviť, tak tu nejde len o to vyčerpať akési peniaze z plánu obnovy a napísať si tie plány, ale zamyslieť sa aj nad tým, ako motivujeme tých ľudí, ktorých sa to bude týkať, ako motivujeme tých vlastníkov tej pôdy, aby tú krajinu, tie parcely upravili alebo ich obhospodarili efektívne. To sa môže diať dvojako. Po prvé, že im vytvoríte nejaký finančný rámec, že im ponúknete nejakú motiváciu a, to je prvá vec. Nepočul som, nezachytil som žiadnu takúto snahu alebo zámyseľ, čo mne osobne chýba, pretože dnes ľudia majú množstvo a množstvo regulácií a skôr sú znechutení reguláciou a novými predpismi a novými plánmi a novými obmedzeniami, a to je, to je presne tá druhá vec, ktorú by sme mohli pre ľudí urobiť, už keď budeme robiť poctivé plánovanie rázu našej krajiny, že zjednodušíme tú reguláciu, že zjednodušíme a zefektívnime, priblížime tým ľuďom to krajinné plánovanie tak, aby to mali chuť napĺňať, že ich do toho vtiahneme.
Za všetko poviem, napadlo mi taký príklad, tie hriňovské terasy, ktoré sú na Hriňovských lazoch, tak aby sa nám z tohto zákona o krajinnom plánovaní nestal zákon o ochrane prírody a krajiny číslo dva, lebo to je zbytočné. Zákon o ochrane prírody tu máme. Tí ľudia na tých Hriňovských lazoch, ony vznikli a sú, tie terasy, práve preto tak pekné, pretože sa o to starajú, pretože oni sami to chcú, oni sami upravujú to územie a my keď im teraz začneme rozprávať, kedy tam majú a nemôžu prísť kosiť, alebo kedy môžu a nemôžu do toho územia zasahovať a akým spôsobom, tak ich to len znechutí, oni sa o to prestanú starať a naštartujeme presne to, čo je, čo je úplne opačným cieľom ako sledujeme. My chceme, aby sa tí ľudia začali o tú krajinu starať a efektívne ju tvárniť. Namiesto toho, ak im dáme regulácie zbytočné, budeme duplikovať regulatívy, tak ich môžeme od toho odradiť a znechutiť. A toto by nemalo byť vôbec cieľom a ja navrhnem aj niektoré pozmeňujúce návrhy, kde sa toho potom dotknem viac.
Nateraz však v prvom čítaní zostáva teda ten naozaj apel na vás, pán minister, že chopme sa toho poriadne. Tak to nerobme. Načo? Rozumiem, potrebujeme naplniť plán obnovy, ale doprajme si ten čas. Veď už aj tá rozprava celkovo o tom zmysle skráteného konania, ísť urýchlene prijať niečo, čo je v skutočnosti vykuchaným návrhom zákona, nedáva zmysel. A ja som spravil odpočet, že táto vláda je naozaj rekordmanom toho, že ako veci ženie a že potrebuje 35 skrátených legislatívnych konaní od začiatku tejto vlády, ešte neuplynul rok, to je rekord, to je trhanie rekordov v tom, že ako nadužívate v podstate zrýchlený legislatívny proces, ktorý vám nepomôže urobiť veci kvalitne. A čo je špičkou ľadovca, že 24 som identifikoval, 24 z tých legislatívne skrátených konaní bolo neodôvodnených. Lebo proste nejaké politické rozhodnutie, veľmi rýchlo sa ponáhľame, proste máme tam osobný záujem. Úplne najkrásnejší, najžiarivejší príklad bol Trestný zákon. Úplne presne osobné záujmy, politické rozhodnutie, nič prospešné pre krajinu. Nerobme z krajinotvorby z tohto zákona niečo, čo si len prijmeme a bude ďalšou reguláciou a len ďalším nejakým štatistickým ukazovateľom, koľko sme vyčerpali z plánu obnovy, ale zvážme to poriadne, pustime sa do toho poriadne.
A verím tomu potom, že aj v druhom čítaní, alebo v tom ďalšom procese dostanete aj od opozície veľmi dobré, kvalitné, poctivé a konkrétne návrhy, čo ešte by sa tam dalo zakomponovať, a nielen strohé konštatovanie, že to je vykuchané, že ideme len zbytočne na to spáliť peniaze a že v skutočnosti to bude len záťažou a veľmi nám to nepomôže.
Ďakujem za pozornosť a čas.

Ďakujem. Hovoril si, že krajinné plánovanie musí byť naozaj také plánovanie, aby tá krajina aj nejako vyzerala, ale toto, čo sa dnes aj tu deje, nie je o tom, aby sa to plánovalo, je to o tom, aby, aby sme čím rýchlejšie a čím neodbornejšie urobili z krajiny to, čo chce Slovenská národná strana. Hovoril si, že kroky tejto vlády vedú k znechuteniu ľudí, no ja som ešte nezažil tuná v pléne nejaký zákon, ktorý by bol v prospech tejto krajiny. Zatiaľ sa tu predkladajú zákony, ktoré sú v prospech presne obvinených, ako si hovoril, ktoré sú v prospech oligarchov a ktoré sú v prospech firiem, ktoré budú participovať na drancovaní našej krajiny.
Spýtal si sa, ako motivujeme ľudí, aby krajinu upravili, no nijako. Táto vláda nemá žiadne motivačné ciele, nemá žiadne motivačné plány, ja som ešte nevidel, žeby aj v tom zákone, v ktorom, ktorý predložili a schválili, že idú rúbať 200-tisíc hektárov lesa, trvale trávnatých pozemkov, ja neviem, ako budú motivovať tých ľudí, aby sa na tých pozemkoch potom, ktoré vyrúbu, a drevo si niekde vykšeftujú, aby sa tam chovali ovečky, aby sa chovali kravy, to teda som hlboko presvedčený, že to nebude. Ale ja som zase hlboko presvedčený, že je tu veľmi veľa slušných ľudí, ktorí, ktorým záleží na krajine. Ja poznám veľmi veľa ochranárov, ktorí si robia zodpovedne svoju prácu. Ja poznám veľmi veľa ľudí, ktorí majú vzťah k ochranárstvu a vzťah k Slovensku. Nie taký vzťah ako má táto vládna koalícia, ktorej cieľom je naozaj zo Slovenska si urobiť trhací kalendár. Takže odpoviem ti ja, spýtal si sa, ako motivujú ľudí, nijako. Tých ľudí musíme motivovať vy a ukazovať im, čo tu robia.

Ďakujem veľmi pekne. Začnem najskôr výstupmi, ktoré neboli na úrovni nejakého vyplakávania alebo chválenia sa, alebo neviem čoho, ale skôr mal nejaký aspoň elementárny vzťah s tým zákonom.
Takže, pani Stohlová, v podstate hlavné gro, ktoré je, a ten rozdiel je medzi nami a vami, my sme v podstate do toho zákona dali dôraz na samosprávy, aby mali právo sa za vznik k tomu vyjadrovať, pretože oni tým majú byť dotknutí. A v podstate váš pohľad je ten, že obciam by to malo byť z pozície ministerstva životného prostredia nanútené, že my vám oznamujeme, že vám teraz ideme prekresliť kompletne vaše územné plány, že nás nezaujímajú vaše vzťahy, ktoré tam máte v tom, v tom kraji, v tom regióne, v tej samospráve. Proste my sa rozhodneme, pár úradníkov v centre Bratislavy, že niekomu na Orave alebo na Gemeri alebo podobne, my na prikážeme, že musí to byť inak, my sme sa rozhodli, že nás nezaujíma to, že kde budete mať športoviská, kde budete mať bývanie, kde budete mať čokoľvek. Nie, my sa rozhodneme, že tuná teraz bude, lebo za nami dojde nejaká mimovládka a povie, že my by sme tu chceli robiť nejaké močariská, len tak ideme kopať pre, brehy prehadzovať, tak teraz, prosím vás, vylobuje si to tu niekto v Bratislave, že ideme absolútne našu ideu pretláčať na niekoho iného. A preto náš pohľad je, my sa tomu nebránime za predpokladu, že samospráva a dotknutí ľudia povedia, že to chcú a že to je v poriadku. To znamená, no toto je celý náš rozdiel.
Absolútne pánovi Krátkemu z hnutia OĽANO nerozumiem, že prečo nepredložilo hnutie OĽANO ten geniálny svoj vlastný návrh zákona a pretlačilo ho. Však to je váš výmysel, celý tento krajinný, krajinné plánovanie je výmysel hnutia OĽANO, Budaja, a mali ste na to dva a pol roka, aby ste to tu pretlačili, mali sté ústavnú väčšinu, len ešte tu Hlinova strana vtedy vám to blokovala, teraz vlastne oni, oni teraz sú za to, že nechápu, prečo to predkladáme takto, a pritom oni to tu dva a pol roka blokovali. Takže, takže, pán Krátky, úplne v pohode, pýtajte sa vašich ľudí, vášho nominanta Budaja, že prečo vaši predstavitelia politickí tento návrh zákona v tej vašej geniálnej podobe, ako ste chceli, to tu za dva a pol roka napriek ústavnej väčšine nepresadili, takže to je celé.
No a pokiaľ ide o pána Hlinu, ja som veľmi rád, pán Hlina, že ste ma aspoň nezbili, to, že proste to bol, aspoň malo takú úroveň. A rozdiel medzi nami a vami v politike je ten, že keď pôjdete pod moje vystúpenia, tak tam vidíte, že ľudia mňa povzbudzujú, aby som neodchádzal do žiadneho Bruselu, vám ľudia nakladajú úplne iným smerom. Viete, takže toto je zásadný rozdiel medzi nami dvomi, toto je zásadný rozdiel medzi nami dvomi a ja evidujem, že vždy sa tu vy tak pekne postavíte, vyplakáte sa na celú nespravodlivosť na svete, ktorú vy cítite, ktorú vnímate, však vy ste mne povedali, že chodím po krčmách, ja som vám len povedal, že ja po krčmách nechodím, to je rozdiel medzi nami. Ja krčmy neuznávam, ja som, každý, kto o mne niečo vie, tak vie, že som abstinent. Ja absolútne nemám nič s alkoholom, preto sa vyhýbam krčmám. Nikomu nezazlievam, že či tam chodí, alebo či s tým nejak holduje, to je úplne v poriadku. Len vám hovorím, keď mne hovoríte, že chodím po krčmách, ja nechodím. To každý o mne vie, ja radšej idem do prírody, idem kdekoľvek inde, ale v krčme mňa nenájdete. To je celé, čo vám ja hovorím. No a pokiaľ ide o to, že tak viete, to sú štatistiky, môžeme si ukázať štatistiky aké majú moje videá dosah, aké majú vaše. Preto ja úplne chápem, že chcete sa ako keby viesť na nejakej vlne, ale ako holt. Ľudia, ľudia vyhodnocujú, vedia, majú vlastnú percepčnú schopnosť, že čo sa im páči, čo sa im nepáči, no a vy nepatríte medzi tých, ktorí až tak veľmi by sa páčili. To je celé.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som uviedol návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o sociálnom poistení. Nejde o nič nové, čo už poznáte, chceme predĺžiť odvodové úľavy tentokrát len pre poľnohospodárov, pretože Európska komisia predĺžila dočasný rámec na štátnu pomoc, ale len už v kategórii poľnohospodárstvo. Chceme to urobiť v skrátenom legislatívnom konaní, pretože boli by sme radi, aby sa odvodové úľavy predĺžili už od 1. júla, kedy končí tá druhá fáza, až do konca roka.
A to zdôvodnenie skráteného legislatívneho konania je, že v dôsledku konfliktu na Ukrajine došlo k narušeniu obchodných tokov a dodávateľských reťazcov, k zvýšeniu cien energií a väčšiny vstupov a surovín do výroby, ako sú energie, osivá, hnojivá, pesticídy a tak ďalej, pričom vývoj cien týchto vstupov a odbytových cien agrokomodít je naďalej nepredvídateľný. Osobitne situácia v odvetviach ako sú poľnohospodárstvo a akvakultúra si vyžadujú adekvátnu pozornosť zo strany štátu, pretože proces prispôsobenia sa narušenému trhovému prostrediu si vyžaduje dlhší čas.
Vzhľadom na to, že v Slovenskej republike v dotknutých odvetviach hrozia značné hospodárske škody, je potrebné navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla v skrátenom legislatívnom konaní o predĺžení obdobia uplatňovania takzvanej odvodovej úľavy z platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie pre zákonom stanovený okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskom sektore a akvakultúre aj na obdobie po júni 2024, a to za kalendárne mesiace júl až december 2024.
Ďakujem pekne.