15. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ja som si prešla aj stránku ministerstva financií, kde ma zaujali dve vízie, ktoré ministerstvo financií uvádza. A jednou z ňou je, že ministerstvo stráži verejné financie a podporuje prosperitu Slovenska. Druhou víziou je, že blahobyt občanov cez zdravé verejné financie.
Preto ma naozaj prekvapuje, že ozdravovanie verejných financií ministerstvo odsúva až na posledné dva roky svojho volebného obdobia, kedy naozaj riskuje, že tieto ciele a vízie nebudú naplnené, pretože nebudú určite tieto opatrenia populárne pre voličov vládnej koalície. Momentálne konsolidujeme opatreniami, ktoré majú hodnotu asi 100 mil. eur, bavíme sa o daniach z tabakových výrobkov a zo sladených nápojov. To sú všetko opatrenia, ktoré zabezpečia nejaký príjem, ale je to naozaj nedostatočné a padne to na obyčajných ľudí.
Preto ma aj prekvapuje, že takéto opatrenia, ktoré zaplatia ľudia sú, sú úplne v rozpore s tým, ako sa správa vládna koalícia. A teraz narážam na včerajší výlet vládnej koalície, alebo predstaviteľov vládnej koalície, aj tohto parlamentu, zároveň aj pána predsedajúceho, za 30-tisíc vládnym špeciálom do Nemecka na zápas. Je to papalášska zábavka a takto sa konsoliduje v našej krajine.
Ďakujem.

Neviem, kde ste nabrali tie sumy, ale v pohode.
Pán poslanec Hajko.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov.
Najskôr gramatická poznámka. Ja nepoznám sladené, ale iba osladené, takisto ako nemáme solené, ale osolené pochutiny, alebo takisto ako nemáme vlhčené utierky, ale máme zvlčené, pretože ich raz niekto zvlhčil. Takisto tieto slade... osladené nápoje raz niekto osladil, takže sú osladené. Ale to je, mali by sme ctiť trošku aj, aj gramatiku. Aj keď viem, že to je zaužívaný výraz.
Teraz vlastne k samému zákonu. To, čo hovorí predkladateľ vo verejnej správe, z dôvodu naliehavej potreby konsolidácie verejných financií a stabilizácie štátneho dlhu sa ako jedno z opatrení navrhuje zaviesť daň zo sladených nealkoholických nápojov. Budem, ostanem pri terminológii sladených, teda ctím si aj predkladateľa, že tak to tam dal.
Takéto opatrenie v oblasti nepriamych daní je spojené s menšími negatívnymi vplyvmi na potenciál ekonomiky, ako napr. v oblasti priamych daní. Ak sa do nápoja alebo koncentrovanej látky... Ak do nápoja alebo koncentrovanej látky nebol pridaný cukor, zložka alebo iné sladidlo, nápoj nebude predstavovať predmet dane. Teda pôjde napr. o, o čisté ovocné alebo zeleninové šťavy obsahujúce výlučne prirodzený cukor z ovocia alebo zeleniny, z ktorých boli hotovené, zhotovené, takže ide o cukor, ktorý sa pridá, pridá do týchto nápojov, a tým pádom budú podliehať dani.
Minister Kamenický, opäť poviem, ako pri predchádzajúcom návrhu zákona minister Kamenický aj zdôvodnil, prečo prichádza s týmto opatrením, ide o všetko, čo obsahuje pridaný cukor, resp. umelé sladidlo. Pri ochutených nealko nápojoch bude sadzba 15 centov za liter, resp. za kilogram, pri energetických nápojoch 30 centov za liter, pri tekutých koncentrátoch, koncentrátoch 1,05 eura za liter a pri tuhých koncentrátoch 4,30 eura za... na kilogram. Takže je to nová daň. A teraz, zdôvodnenie tejto dane je, aby, zdôvodnením je, aby sa naplnili príjmy štátneho rozpočtu a tým pádom aj konsolidovali verejné financie, ktoré sú v zlom stave.
Ale zase tu máme, ako som už hovoril pri prvom návrhu zákona o tabaku, máme tu druhý dôvod. Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. V tomto prípade sladených nealkoholických nápojov zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia.
A zase citát ministra Kamenického: „Samotný návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov má pozitívny vplyv na zdravú výchovu detí v rodine a zdravý životný štýl ako prejav určitej kultúrnej úrovne rodiny. Je právo každej rodiny dbať o zdravé prostredie a zdravú výchovu detí, v užšom zmysle teda aktívne pristupovať a starať sa o zdravie detí stravovacími návykmi.“
Zopakujem opäť, máme tu dva dôvody. Na jednej strane naplniť štátnu kasu, na druhej strane starať sa o zdravie obyvateľov. Je to síce, je to, je to, takýmto, takýmto rázom sa vyznačujú práve tieto dane z negatívnych externalít, ale predsa len máme tu dva ciele.
Ozdravovať verejné financie novými daňami na produkty, ktoré zhoršujú zdravotný stav obyvateľov, je na prvý pohľad výborný nápad. Na jednej strane motivuje ľudí vyvarovať sa používaniu škodlivých produktov, na druhej strane ešte aj vyberie peniaze potrebné pre štát, možno práve na boj proti rakovine alebo proti obezite. Má to však háčik. A to, na jednej strane motivuje, motivujeme znížiť spotrebu, na druhej strane chceme maximalizovať príjmy štátu. To nejde dohromady. Predvídať v takomto prípade pevný príjem, ako to naznačuje ministerstvo financií, je pomerne iluzórne. Prepočty, podľa ktorých by sa, by malo budúci rok pritiecť z novej dane z osladených nápojov do štátneho rozpočtu 80 mi. eur preto treba brať s veľkou rezervou. Moja otázka znie – chceme zdaňovať cukor, ktorý robí zle pre zdravotný stav, ale prečo zdaňujeme iba nápoje? Však v predajniach vidíme, že sa predáva kryštálový cukor, ktorý ľudia napríklad pridávajú do zaváranín, a tým si osladia tie zaváraniny samé. Takže keby sme chceli byť dôslední a chceli by sme skutočne pracovať so zdanením cukru v strave, aby nám to, aby nám to neovplyvňovala, neovplyvňovalo zle zdravotný stav obyvateľov, tak by sme vlastne mali ísť do všetkého. Mali by sme ísť do cukríkov a všetko, čo vlastne obsahuje cukor.
No ja viem, ja si uvedomujem, že vypočítať daň na takéto produkty na jednej strane by bolo, pochopiteľne, dosť nepopulárne, a dúfam, že ma pán minister trochu počúva, a na druhej strane, na druhej strane by sa to aj ťažšie evidovalo. Takže na jednej strane chceme, chceme pomôcť ľuďom, aby mali lepší zdravotný stav. Chceme ich donútiť k nejakým iným, novým návykom. Na druhej strane ich necháme, necháme, aby používali iné produkty, ktoré majú napríklad na obezitu možno aj horší vplyv ako, ako, ako požívanie nápojov s cukrom.
A teraz jedna dôležitá vec k tomu zdravotnému stavu. Príklady zo sveta ukazujú, že uvalenie spomenutej dane na osladené nápoje síce povedie k poklesu spotreby a tým aj nepríjemnému poklesu výberu dane, ale zároveň z čoraz nebezpečnejšou obezitou toho veľa nerobí. Napríklad v britskom Spojenom kráľovstve prišli s takouto daňou v roku 2018. Spôsobila zníženie obsahu cukru v nápojoch o tretinu. Obezita v populácii išla napriek tomu odvtedy opačným smerom. Mierne stúpla. Podobne v Mexiku napríklad. Ľudia si našli cukor jednoducho v iných produktoch.
Ďalší problém, ktorý tu je, ja som to spomínal aj pri dani z tabakových výrobkov, je to, že ak ten výrobok je u nás drahý, tak podporujete aj cezhraničnú turistiku. To znamená, že nákupnú turistiku, to znamená, že tí ľudia v prihraničných oblastiach sú náchylní ísť kupovať tieto produkty do zahraničia, kde budú možno lacnejšie, možnože nebudú, neviem, mne tu chýba prepočet ministerstva financií a zvažovanie, zvažovanie aj tejto dôležitej okolnosti, pretože ten únik kupujúcich do zahraničia znamená zníženie výberu dane.
A teraz čo by sme my očakávali od ministra financií, ja som to povedal pri dani z tabakových výrobkov, a očakávame ozaj vejár jasných konsolidačných opatrení, pretože napríklad táto daň z cukru podľa toho, aký, aký je vypočítaný výnos na budúci rok, tak prinesie, prinesie štátu 15-krát menej, ako tento rok vynaložíme na energetickú pomoc. To znamená, keď chcem konsolidovať, tak sa pozriem aj na to, že z ktorých výdavkov, neadresných výdavkov plošných ubrať, a nielen naháňať príjmy do štátneho rozpočtu. Tu vidíte ten nepomer. Energetická pomoc tento rok vyše 1 mld. eur, príjem z cukru, z dane z cukru budúci rok 80 mil. eur.
Zopakujem znovu, čo sme, čo, čo som povedal, že, a to môže byť na tej jednej A4, na ktorú vyzýval minister financií, čo predkladá KDH, vieme ten zoznam, samozrejme, špecifikovať bližšie, ale to ja som spomenul tri, tri len tri opatrenia, ktorými sa to, ktorými by sa to dalo vykonať hneď. A to je, už som spomínal, skončiť s plošnou, neadresnou pomocou, to znamená na strane výdavkov.
Druhá vec, nezväzovať ruky podnikateľom, ale nabádať ich k tomu aj postojom štátu, štátnou politikou, aby tí ľudia, podnikatelia boli ochotní podnikať, a tým pádom aj pri nezmenených sadzbách odvádzať štátu väčšie dane a väčšie odvody.
A tretia vec, ktorú som spomenul, je čerpanie eurofondov. Starý, chronický problém Slovenska. Nechajme tie eurofondy posunúť na regióny. Vedia ich lepšie využiť. Sú to ozaj prostriedky, ktoré, ktoré sú významným príspevkom pre štát, pomáhajú aj, aj centrálnej vláde, pretože ako sme sa presvedčili v posledných rokoch, tak centrálna vláda má problém so spravovaním eurofondov a má problém aj so spravovaním fondu obnovy a odolnosti.
Takže ak budeme mať na stole, aby som bol konštruktívny na záver k týmto dvom zákonom, ktoré boli predložené, ak budeme mať zo strany vlády, teraz sme v prvom čítaní, ale ak budeme mať zo strany vlády nejaký, nejaký súbor opatrení, ktoré, ktorý bude jasne a jasný, záväzný a dobre vypočítaný, tak vieme, vieme sa porozprávať aj o zvyšovaní daní, hoci KDH je proti zvyšovaniu daní a je proti tomu, aby sem prichádzali nové dane. Ale keď už treba na nejaké dane siahnuť, tak skutočne radšej na takéto dane, ísť s takýmito daňami na trh, ako napríklad so zdanením, s vyšším zdanením, alebo so zodvodnením príjmov, príjmov zamestnancov, alebo vyššími daňami na podnikateľov. Ako posledný príklad poviem, tá negatívna, teda daň zo straty, ktorú tu budeme mať budúci rok, každá firma zaplatí daň, bez ohľadu na to, či bude mať kladný, alebo záporný hospodársky výsledok, takže toto považujeme za, za rozumnejšie opatrenie.
Ale opakujem, potrebujeme celý ten balík, ako hovorí minister financií, na budúci rok a 1,4 mld. eur, aby sme mali na to, na to nejaký jasný, jasný, jasnú predstavu vlády, že akým spôsobom chce ísť na to. A potom, ak do toho zahrnieme tieto dane, tak potom sa dá možno, možno o tom uvažovať, ale zatiaľ sme k tomuto návrhu zdržanliví.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
S faktickou poslanec Šmilňák.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Nadviažem na kolegu Hajka, ktorý spomínal ako jeden z dôvodov, v dôvodovej správe sa to uvádza, že zlepšenie stravovacích návykov tým, že obmedzíme množstvo cukru predovšetkým u detí. Ja chcem upozorniť, keďže tu máme vládneho ministra, že na zlepšenie stravovacích návykov v minulom volebnom období prijala, prijal tento parlament prostredníctvom návrhu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny jedno opatrenie, tzv. obedy zadarmo.
A chcem povedať, že toto opatrenie je pomerne diskriminačné, lebo mnohé školy nemajú školské jedálne, a teda tým týmto neprispievame, a práve, práve v takýchto skupinách, kde by sme potrebovali tie decká udržať škole čo najdlhšie aj poobede, aj počas školskej družiny, alebo školského klubu detí a takisto v materskej škole. Časť rodičov, keďže musí niečo doplácať, tak, tak tam tie deti skrátka nedáva. A časť škôl vôbec takéto veci neposkytuje, tak možno, možno taký podnet, aby, aby sa tomu vláda venovala.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Bez reakcie pána poslanca.
Pokračujeme v rozprave a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

Ja len veľmi krátko, nebudem zdržiavať.
Poviem otvorene, dneska som sa tu dozvedel od pána Viskupiča, ktorý tu už nie je, že v podstate on je socialista, že on sa zastáva stavbárov pri tomto zákone. Za mňa musím povedať jednu vec.
Primárny cieľ tohto zákona je konsolidácia. Ten druhotný je a hovoríme áno, o nejakých, o tom, že aj nejaké zdravotné hľadisko, a môžme sa o tom sporiť, či to je, alebo nie je, pán poslanec Hajko. Viete, ono tá argumentácia je, že však sa to nijak neprejavuje, však ľudia neschudli, tak potom môže byť argumentácia taká, že poďme hovoriť ľuďom, že jedzte sladké a nepriberiete. To je možno taký istý argument, ako ste povedali. Za mňa, primárne ide o konsolidáciu, čiže chceme vybrať zato nejaké peniaze, aby sme, aby sme zachránili to, čo tu napáchala bývalá vláda.
Hovorili ste, pán Hajko, o tom, že skončí, že treba skon... že jedno z tých opatrení, ktoré máte vy, je skončiť s energopomocou, tak vám oznamujem, že na rok 2025 v rozpočte nie je ani jedno euro na energopomoc, čiže to, čo ste povedali, nám v podstate nepomôže. Hej, čiže to by ste museli nájsť tú miliardu, alebo o ktorej ste hovorili, niekde, niekde inde. Čiže toto nám nekonsoliduje. Čiže to, že by sme skončili s energopomocou, skôr akákoľvek adresná pomoc, ktorá by nastala, musíme ju zaplatiť. Toľko.
Súhlas, že čerpanie eurofondov je priorita, to súhlasím.
A, pani poslankyňa Luščíková, tu musím na to zareagovať. Ja si vážim ženy, ale hovorila, že sme si nechali konsolidáciu na posledné roky, čo je absolútna lož. My znižujeme deficit. To, čo sme povedali.
A to je reakcia aj na pána Kišša, že z toho stavu, v ktorom som to prebral, hneď otočiť dlh dole, to sa nedá, vy to viete veľmi dobre. Ak to teda chceme brať populisticky, tak môžte si tu rozprávať a ja to budem vyvracať, dokedy tu budem chodiť, takže toľko za mňa.
A obedy zadarmo, ešte posledná poznámka, bolo naše opatrenie, nosné, dávali sme ešte aj hrnce na niektoré, na niektoré tie obce, aby mali v čom variť, alebo vtedy sme posilňovali vybavenie tých, tých jedální. Ak si dobre pamätám, tak predchádzajúca vláda obedy zadarmo zrušila, takže toľko za mňa.
Ďakujem.

Ďakujem. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nech sa páči. Nie? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje rokovanie o Programe stability Slovenskej republiky za roky 2024, teda na roky 2024 až 2027.
Materiál má parlamentnú tlač 298 a spoločná správa výborov má tlač 298a.
Dávam slovo ministrovi financií Slovenskej republiky Kamenickému a prosím ho, aby materiál uviedol.

(Rokovanie o Programe stability Slovenskej republiky na roky 2024 až 2027, tlač 298.)

Ministerstvo financií predkladá, musím povedať, poslednýkrát program stability vzhľadom na nové fiškálne pravidlá, o ktorých som vás už informoval.
To znamená, že už budúci rok tento program stability nebude. Predložíme tzv. strednodobý plán do 20. septembra Európskej komisii, ktorý bude nahrádzať program stability.
Takže len na úvod v krátkosti, vďaka upokojeniu makroekonomickej situácie sa plánuje, sa plánovanie rozpočtu bude diať v stabilnejšom prostredí. Ekonomika v najbližších rokoch porastie približne podľa svojho potenciálu tempom okolo 2 %, pričom na budúci, aj keď teda máme nové odhady, ktoré sú o 0,5 % vyššie, pričom na budúci rok reálny rast prinesie dočasne až trojpercentný nárast HDP. Potvrdzujeme záväzok vlády znižovať nominálny deficit približne o 1 % HDP ročne. To je to, čo ste tu toľko dneska rozoberali, čiže potvrdzujeme tento záväzok.
Súčasný stav verejných financií je odrazom pandemickej, energetickej krízy, ale aj prijímania trvalých opatrení. Postupne chceme zvrátiť rastúci dlh, bude možné len znižovaním schodku z aktuálnych 6 % pod 3 % HDP v roku 2027. V opačnom prípade by dlh do troch rokov atakoval 70 % HDP. Ďalšie znižovanie deficitu približne o 1% HDP do konca volebného obdobia si bude vyžadovať úspory celkovo približne v hodnote 4 mld. eur. Tejto, z tejto potreby bolo zatiaľ komunikované zavedenie zdanenia sladených nápojov a zmena zdaňovania tabakových výrobkov. Ostatné opatrenia sú v príprave a v plnom prúde na nich pracujeme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Karasovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady.