15. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov.
Najskôr gramatická poznámka. Ja nepoznám sladené, ale iba osladené, takisto ako nemáme solené, ale osolené pochutiny, alebo takisto ako nemáme vlhčené utierky, ale máme zvlčené, pretože ich raz niekto zvlhčil. Takisto tieto slade... osladené nápoje raz niekto osladil, takže sú osladené. Ale to je, mali by sme ctiť trošku aj, aj gramatiku. Aj keď viem, že to je zaužívaný výraz.
Teraz vlastne k samému zákonu. To, čo hovorí predkladateľ vo verejnej správe, z dôvodu naliehavej potreby konsolidácie verejných financií a stabilizácie štátneho dlhu sa ako jedno z opatrení navrhuje zaviesť daň zo sladených nealkoholických nápojov. Budem, ostanem pri terminológii sladených, teda ctím si aj predkladateľa, že tak to tam dal.
Takéto opatrenie v oblasti nepriamych daní je spojené s menšími negatívnymi vplyvmi na potenciál ekonomiky, ako napr. v oblasti priamych daní. Ak sa do nápoja alebo koncentrovanej látky... Ak do nápoja alebo koncentrovanej látky nebol pridaný cukor, zložka alebo iné sladidlo, nápoj nebude predstavovať predmet dane. Teda pôjde napr. o, o čisté ovocné alebo zeleninové šťavy obsahujúce výlučne prirodzený cukor z ovocia alebo zeleniny, z ktorých boli hotovené, zhotovené, takže ide o cukor, ktorý sa pridá, pridá do týchto nápojov, a tým pádom budú podliehať dani.
Minister Kamenický, opäť poviem, ako pri predchádzajúcom návrhu zákona minister Kamenický aj zdôvodnil, prečo prichádza s týmto opatrením, ide o všetko, čo obsahuje pridaný cukor, resp. umelé sladidlo. Pri ochutených nealko nápojoch bude sadzba 15 centov za liter, resp. za kilogram, pri energetických nápojoch 30 centov za liter, pri tekutých koncentrátoch, koncentrátoch 1,05 eura za liter a pri tuhých koncentrátoch 4,30 eura za... na kilogram. Takže je to nová daň. A teraz, zdôvodnenie tejto dane je, aby, zdôvodnením je, aby sa naplnili príjmy štátneho rozpočtu a tým pádom aj konsolidovali verejné financie, ktoré sú v zlom stave.
Ale zase tu máme, ako som už hovoril pri prvom návrhu zákona o tabaku, máme tu druhý dôvod. Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít. V tomto prípade sladených nealkoholických nápojov zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia.
A zase citát ministra Kamenického: „Samotný návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov má pozitívny vplyv na zdravú výchovu detí v rodine a zdravý životný štýl ako prejav určitej kultúrnej úrovne rodiny. Je právo každej rodiny dbať o zdravé prostredie a zdravú výchovu detí, v užšom zmysle teda aktívne pristupovať a starať sa o zdravie detí stravovacími návykmi.“
Zopakujem opäť, máme tu dva dôvody. Na jednej strane naplniť štátnu kasu, na druhej strane starať sa o zdravie obyvateľov. Je to síce, je to, je to, takýmto, takýmto rázom sa vyznačujú práve tieto dane z negatívnych externalít, ale predsa len máme tu dva ciele.
Ozdravovať verejné financie novými daňami na produkty, ktoré zhoršujú zdravotný stav obyvateľov, je na prvý pohľad výborný nápad. Na jednej strane motivuje ľudí vyvarovať sa používaniu škodlivých produktov, na druhej strane ešte aj vyberie peniaze potrebné pre štát, možno práve na boj proti rakovine alebo proti obezite. Má to však háčik. A to, na jednej strane motivuje, motivujeme znížiť spotrebu, na druhej strane chceme maximalizovať príjmy štátu. To nejde dohromady. Predvídať v takomto prípade pevný príjem, ako to naznačuje ministerstvo financií, je pomerne iluzórne. Prepočty, podľa ktorých by sa, by malo budúci rok pritiecť z novej dane z osladených nápojov do štátneho rozpočtu 80 mi. eur preto treba brať s veľkou rezervou. Moja otázka znie – chceme zdaňovať cukor, ktorý robí zle pre zdravotný stav, ale prečo zdaňujeme iba nápoje? Však v predajniach vidíme, že sa predáva kryštálový cukor, ktorý ľudia napríklad pridávajú do zaváranín, a tým si osladia tie zaváraniny samé. Takže keby sme chceli byť dôslední a chceli by sme skutočne pracovať so zdanením cukru v strave, aby nám to, aby nám to neovplyvňovala, neovplyvňovalo zle zdravotný stav obyvateľov, tak by sme vlastne mali ísť do všetkého. Mali by sme ísť do cukríkov a všetko, čo vlastne obsahuje cukor.
No ja viem, ja si uvedomujem, že vypočítať daň na takéto produkty na jednej strane by bolo, pochopiteľne, dosť nepopulárne, a dúfam, že ma pán minister trochu počúva, a na druhej strane, na druhej strane by sa to aj ťažšie evidovalo. Takže na jednej strane chceme, chceme pomôcť ľuďom, aby mali lepší zdravotný stav. Chceme ich donútiť k nejakým iným, novým návykom. Na druhej strane ich necháme, necháme, aby používali iné produkty, ktoré majú napríklad na obezitu možno aj horší vplyv ako, ako, ako požívanie nápojov s cukrom.
A teraz jedna dôležitá vec k tomu zdravotnému stavu. Príklady zo sveta ukazujú, že uvalenie spomenutej dane na osladené nápoje síce povedie k poklesu spotreby a tým aj nepríjemnému poklesu výberu dane, ale zároveň z čoraz nebezpečnejšou obezitou toho veľa nerobí. Napríklad v britskom Spojenom kráľovstve prišli s takouto daňou v roku 2018. Spôsobila zníženie obsahu cukru v nápojoch o tretinu. Obezita v populácii išla napriek tomu odvtedy opačným smerom. Mierne stúpla. Podobne v Mexiku napríklad. Ľudia si našli cukor jednoducho v iných produktoch.
Ďalší problém, ktorý tu je, ja som to spomínal aj pri dani z tabakových výrobkov, je to, že ak ten výrobok je u nás drahý, tak podporujete aj cezhraničnú turistiku. To znamená, že nákupnú turistiku, to znamená, že tí ľudia v prihraničných oblastiach sú náchylní ísť kupovať tieto produkty do zahraničia, kde budú možno lacnejšie, možnože nebudú, neviem, mne tu chýba prepočet ministerstva financií a zvažovanie, zvažovanie aj tejto dôležitej okolnosti, pretože ten únik kupujúcich do zahraničia znamená zníženie výberu dane.
A teraz čo by sme my očakávali od ministra financií, ja som to povedal pri dani z tabakových výrobkov, a očakávame ozaj vejár jasných konsolidačných opatrení, pretože napríklad táto daň z cukru podľa toho, aký, aký je vypočítaný výnos na budúci rok, tak prinesie, prinesie štátu 15-krát menej, ako tento rok vynaložíme na energetickú pomoc. To znamená, keď chcem konsolidovať, tak sa pozriem aj na to, že z ktorých výdavkov, neadresných výdavkov plošných ubrať, a nielen naháňať príjmy do štátneho rozpočtu. Tu vidíte ten nepomer. Energetická pomoc tento rok vyše 1 mld. eur, príjem z cukru, z dane z cukru budúci rok 80 mil. eur.
Zopakujem znovu, čo sme, čo, čo som povedal, že, a to môže byť na tej jednej A4, na ktorú vyzýval minister financií, čo predkladá KDH, vieme ten zoznam, samozrejme, špecifikovať bližšie, ale to ja som spomenul tri, tri len tri opatrenia, ktorými sa to, ktorými by sa to dalo vykonať hneď. A to je, už som spomínal, skončiť s plošnou, neadresnou pomocou, to znamená na strane výdavkov.
Druhá vec, nezväzovať ruky podnikateľom, ale nabádať ich k tomu aj postojom štátu, štátnou politikou, aby tí ľudia, podnikatelia boli ochotní podnikať, a tým pádom aj pri nezmenených sadzbách odvádzať štátu väčšie dane a väčšie odvody.
A tretia vec, ktorú som spomenul, je čerpanie eurofondov. Starý, chronický problém Slovenska. Nechajme tie eurofondy posunúť na regióny. Vedia ich lepšie využiť. Sú to ozaj prostriedky, ktoré, ktoré sú významným príspevkom pre štát, pomáhajú aj, aj centrálnej vláde, pretože ako sme sa presvedčili v posledných rokoch, tak centrálna vláda má problém so spravovaním eurofondov a má problém aj so spravovaním fondu obnovy a odolnosti.
Takže ak budeme mať na stole, aby som bol konštruktívny na záver k týmto dvom zákonom, ktoré boli predložené, ak budeme mať zo strany vlády, teraz sme v prvom čítaní, ale ak budeme mať zo strany vlády nejaký, nejaký súbor opatrení, ktoré, ktorý bude jasne a jasný, záväzný a dobre vypočítaný, tak vieme, vieme sa porozprávať aj o zvyšovaní daní, hoci KDH je proti zvyšovaniu daní a je proti tomu, aby sem prichádzali nové dane. Ale keď už treba na nejaké dane siahnuť, tak skutočne radšej na takéto dane, ísť s takýmito daňami na trh, ako napríklad so zdanením, s vyšším zdanením, alebo so zodvodnením príjmov, príjmov zamestnancov, alebo vyššími daňami na podnikateľov. Ako posledný príklad poviem, tá negatívna, teda daň zo straty, ktorú tu budeme mať budúci rok, každá firma zaplatí daň, bez ohľadu na to, či bude mať kladný, alebo záporný hospodársky výsledok, takže toto považujeme za, za rozumnejšie opatrenie.
Ale opakujem, potrebujeme celý ten balík, ako hovorí minister financií, na budúci rok a 1,4 mld. eur, aby sme mali na to, na to nejaký jasný, jasný, jasnú predstavu vlády, že akým spôsobom chce ísť na to. A potom, ak do toho zahrnieme tieto dane, tak potom sa dá možno, možno o tom uvažovať, ale zatiaľ sme k tomuto návrhu zdržanliví.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Nadviažem na kolegu Hajka, ktorý spomínal ako jeden z dôvodov, v dôvodovej správe sa to uvádza, že zlepšenie stravovacích návykov tým, že obmedzíme množstvo cukru predovšetkým u detí. Ja chcem upozorniť, keďže tu máme vládneho ministra, že na zlepšenie stravovacích návykov v minulom volebnom období prijala, prijal tento parlament prostredníctvom návrhu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny jedno opatrenie, tzv. obedy zadarmo.
A chcem povedať, že toto opatrenie je pomerne diskriminačné, lebo mnohé školy nemajú školské jedálne, a teda tým týmto neprispievame, a práve, práve v takýchto skupinách, kde by sme potrebovali tie decká udržať škole čo najdlhšie aj poobede, aj počas školskej družiny, alebo školského klubu detí a takisto v materskej škole. Časť rodičov, keďže musí niečo doplácať, tak, tak tam tie deti skrátka nedáva. A časť škôl vôbec takéto veci neposkytuje, tak možno, možno taký podnet, aby, aby sa tomu vláda venovala.
Ďakujem pekne.

Ja len veľmi krátko, nebudem zdržiavať.
Poviem otvorene, dneska som sa tu dozvedel od pána Viskupiča, ktorý tu už nie je, že v podstate on je socialista, že on sa zastáva stavbárov pri tomto zákone. Za mňa musím povedať jednu vec.
Primárny cieľ tohto zákona je konsolidácia. Ten druhotný je a hovoríme áno, o nejakých, o tom, že aj nejaké zdravotné hľadisko, a môžme sa o tom sporiť, či to je, alebo nie je, pán poslanec Hajko. Viete, ono tá argumentácia je, že však sa to nijak neprejavuje, však ľudia neschudli, tak potom môže byť argumentácia taká, že poďme hovoriť ľuďom, že jedzte sladké a nepriberiete. To je možno taký istý argument, ako ste povedali. Za mňa, primárne ide o konsolidáciu, čiže chceme vybrať zato nejaké peniaze, aby sme, aby sme zachránili to, čo tu napáchala bývalá vláda.
Hovorili ste, pán Hajko, o tom, že skončí, že treba skon... že jedno z tých opatrení, ktoré máte vy, je skončiť s energopomocou, tak vám oznamujem, že na rok 2025 v rozpočte nie je ani jedno euro na energopomoc, čiže to, čo ste povedali, nám v podstate nepomôže. Hej, čiže to by ste museli nájsť tú miliardu, alebo o ktorej ste hovorili, niekde, niekde inde. Čiže toto nám nekonsoliduje. Čiže to, že by sme skončili s energopomocou, skôr akákoľvek adresná pomoc, ktorá by nastala, musíme ju zaplatiť. Toľko.
Súhlas, že čerpanie eurofondov je priorita, to súhlasím.
A, pani poslankyňa Luščíková, tu musím na to zareagovať. Ja si vážim ženy, ale hovorila, že sme si nechali konsolidáciu na posledné roky, čo je absolútna lož. My znižujeme deficit. To, čo sme povedali.
A to je reakcia aj na pána Kišša, že z toho stavu, v ktorom som to prebral, hneď otočiť dlh dole, to sa nedá, vy to viete veľmi dobre. Ak to teda chceme brať populisticky, tak môžte si tu rozprávať a ja to budem vyvracať, dokedy tu budem chodiť, takže toľko za mňa.
A obedy zadarmo, ešte posledná poznámka, bolo naše opatrenie, nosné, dávali sme ešte aj hrnce na niektoré, na niektoré tie obce, aby mali v čom variť, alebo vtedy sme posilňovali vybavenie tých, tých jedální. Ak si dobre pamätám, tak predchádzajúca vláda obedy zadarmo zrušila, takže toľko za mňa.
Ďakujem.

Ministerstvo financií predkladá, musím povedať, poslednýkrát program stability vzhľadom na nové fiškálne pravidlá, o ktorých som vás už informoval.
To znamená, že už budúci rok tento program stability nebude. Predložíme tzv. strednodobý plán do 20. septembra Európskej komisii, ktorý bude nahrádzať program stability.
Takže len na úvod v krátkosti, vďaka upokojeniu makroekonomickej situácie sa plánuje, sa plánovanie rozpočtu bude diať v stabilnejšom prostredí. Ekonomika v najbližších rokoch porastie približne podľa svojho potenciálu tempom okolo 2 %, pričom na budúci, aj keď teda máme nové odhady, ktoré sú o 0,5 % vyššie, pričom na budúci rok reálny rast prinesie dočasne až trojpercentný nárast HDP. Potvrdzujeme záväzok vlády znižovať nominálny deficit približne o 1 % HDP ročne. To je to, čo ste tu toľko dneska rozoberali, čiže potvrdzujeme tento záväzok.
Súčasný stav verejných financií je odrazom pandemickej, energetickej krízy, ale aj prijímania trvalých opatrení. Postupne chceme zvrátiť rastúci dlh, bude možné len znižovaním schodku z aktuálnych 6 % pod 3 % HDP v roku 2027. V opačnom prípade by dlh do troch rokov atakoval 70 % HDP. Ďalšie znižovanie deficitu približne o 1% HDP do konca volebného obdobia si bude vyžadovať úspory celkovo približne v hodnote 4 mld. eur. Tejto, z tejto potreby bolo zatiaľ komunikované zavedenie zdanenia sladených nápojov a zmena zdaňovania tabakových výrobkov. Ostatné opatrenia sú v príprave a v plnom prúde na nich pracujeme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol ako určený spravodajca správu výborov Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Programu stability Slovenskej republiky na rok 2024 až 2027, tlač 298.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výboru o prerokovaní vyššie uvedenej problematiky.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 311 zo dňa 20. mája 2024 pridelil Program stability Slovenskej republiky na roky 2024 až 2027 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania k Programu stability Slovenskej republiky na roky ’24 až ’27, tlač 298, iné stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému programu zaujali výbory toto stanovisko – odporúčanie pre Národnú radu program zobrať na vedomie – výbor pre financie a rozpočet, výbor pre európske záležitosti.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k Programu stability Slovenskej republiky na roky ’24 až ’27 vyjadrením pod bodom III tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Program stability Slovenskej republiky na roky ’24 až ’27 zobrať na vedomie. Správa výborov Národnej rady k Programu stability Slovenskej republiky na roky ’24 až ’27 bola schválená uznesením gestorského výboru č. 97 zo dňa 11. júna 2024. Výbor určil poslanca Daniela Karasa za spravodajcu výboru. Zároveň ho poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady.
Po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem pekne, ja len veľmi krátko, už sme o tých témach tuná dnes diskutovali.
Mám taký vtip na úvod, že čo z toho, že zajtra sa budem mať lepšie, keď vždy, keď ráno vstanem, tak je dnes. To je asi váš prístup ku konsolidácii verejných financií ako tej stabilizácii dlhu.
Takže ešte raz a do tejto rozpravy sa to hodí, pretože sa rozprávame o programe stability, čo je, nazvime to, fiškálna stratégia. Takže len k deficitu a dlhu tri poznámky. Pán minister, to si, to si zapíšte a už potom nemusíte, nemusíte opakovať tie svoje, svoje floskuly o tom, ako ste výborne hospodárili.
Tento rok máme 26. najhorší deficit v Európskej únii. To isté platí budúci rok. Horšie je na tom už iba Rumunsko. Za tých krízových časov pandemických sme mali 15. najhorší deficit z 27. Vymenili sa Veľká Británia a Chorvátsko. Čiže 27. Ale mali sme 15. najhorší. Za vašich čias, v roku 2019 a 2020, to, čím sa chválite, že ste mali jednopercentný deficit, bol siedmy najhorší v celej Európskej únii. Čiže to je jedna vec.
Druhá vec, ja nehovorím, že sa máte, ja nehovorím, že sa máte postaviť na hlavu a urobiť neviem aké, aké zázraky vo verejných financiách, stačí aby ste konsolidovali. Tento rok sa hospodárenie štátu zhorší o 0,8% HDP, zhorší. Vláda dekonsoliduje, robí opak toho, čo jej všetci hovoria, že má robiť, Európska komisia, trhy, opozícia, ak chcete, Národná banka Slovenska, jednoducho všetci naokolo.
A tretia vec, iba hovorím, že nedodržujete vlastné programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa hovorí o stabilizácii dlhu. Na výbore som sa od pána štátneho dozvedel, že stabilizuje od roku 2028. Teda od roku, kedy, kedy už o tomto období nepojednávame, rok 2028 nie je ani v tom dokumente, v programe stability, ide nad rámec rozpočtového horizontu trojročného aj nad rámec vášho politického obdobia. Teda už tu nebudete, ale vtedy teda sa zaväzujete konsolidovať verejné financie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Takže predkladáme z výsledku výsledok hospodárenia verejnej správy v metodike ESA 2010 za rok ’23, kedy verejná správa hospodárila so schodkom 4,9 %.
Výdavky boli ovplyvnené najmä opatrením na pomoc s vysokými cenami energií pre domácnosti, kde chcem teda upozorniť na to aj vzhľadom na tú debatu, sme zachraňovali to, aby nestúpli ceny energií o 120 %, veľa sa tu o tom porozprávalo, ale a hovorilo sa o tom, že nepomáhame ľuďom. Toto bol práve spôsob, ako pomôcť ľuďom. Schodok bol dosiahnutý predovšetkým vyššími príjmami, nezdanené príjmy vzrástli, vzrástli oproti rozpočtu 27 %, daňové príjmy o 3,2 %. Príjmy boli oprávnene zazna... zaznamenať energopomoci nad rámec uplatňovania štandardnej metodiky ESA 2010. Ide o refundácie, ktoré boli hotovostne zaplatené až v roku 2024 vo výške 437 mil.
V programe FAST-CARE boli presuny do roku ’23 260 mil. a boli aj hotovostne realizované v roku 2023, ale zaznamenané do roku ’22. Výdavky boli oproti rozpočtu nižšie o 113 mil., z toho bežné výdavky poklesli o 737 mil. a, naopak, kapitálové vzrástli o 624 mil.
Dlh verejnej správy skončil na úrovni 56 % HDP, o ktorom sme už tu hovorili. Hodnota čistého dlhu predstavuje 48,3%, čo je medziročný nárast o 0,7 %. Priemerný schodok EÚ 27 bol 3,5% HDP, priemerný dlh verejnej správy v Európskej únii 27 bol 81,7%.
Takže na záver ďakujem za pozornosť a budem sledovať rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2023, tlač 302.
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2023 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 310 z 28. mája 2024 Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorskému výboru Národnej rady predložili výsledky o prerokovaní návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2023 a jeho kapitol. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady uvedený návrh prerokoval výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory odporučili Národnej rade:
A. schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2023, podľa ktorého
a) hospodárenie verejnej správy za rok 2023 v jednotnej metodike ESA 2010 platnej pre Európsku úniu dosiahlo
aa) schodok vo výške 6,0 mld. eur, čo predstavuje - 4,9 % hrubého domáceho produktu vyjadreného v bežných cenách;
ab) konsolidovaný dlh k 31. decembru 2023 sumu 68,8 mld. eur, čo predstavuje 56 % hrubého domáceho produktu vyjadreného v bežných cenách;
b) hospodárenie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnom princípe dosiahlo príjmy 23,7 mld. eur, výdavky 31,4 mld. eur a schodok 7,7 mld. eur.
B. vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2023 vo výške 7,7 mld. eur bol k 31. decembru 2023 krytý finančnými prostriedkami získaných z predaja štátnych dlhopisov a prijatým zahraničným bankovým úverom.
1. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrhy záverečných účtov kapitol prerokovali výbory bez pripomienok, a to výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre zdravotníctvo, zahraničný výbor, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti NBÚ, Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti SIS. Výbory, ktoré o návrhu jednotlivých kapitol nerokovali, nakoľko podľa § 52 neboli uznášaniaschopní, nebol uznášaniaschopný, bol výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Gestorský výbor uznesením č. 98 zo dňa 13. júna 2024:
A. schválil spoločnú správu výborov Národnej rady, ktorej súčasťou je návrh uznesenia Národnej rady;
B. a navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Ľubomír Andrassy uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2023, tlač 352;
C. určil poslanca Jána Blcháča za spoločného spravodajcu výborov a poslancov Daniela Karasa, Dušana Muňka, Igora Váleka, Zdenka Svobodu, Radomíra Šalitroša a Pavla Ľuptáka, aby taktiež plnili úlohu spravodajcov. Poveril spravodajcu predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o predmetnom návrhu.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.
Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne.
My sme sa dohodli s pánom ministrom Takáčom, že on potom odprezentuje – buď ja, alebo on – tento návrh, takže uvádzam dôvody.
Je to doplnenie zákona č. 323 o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Predkladáme ho kvôli záchrane tri... skoro 400 mil. z eurofondov, z Európskeho poľnohospodárskeho fondu rozvoja vidieka, ktoré treba vyčerpať do konca roku ’24.
Vládny návrh zákona umožní rýchlu a flexibilnú implementáciu prostriedkov Európskeho hospodárskeho fondu rozvoja vidieka cez návratné formy pomoci.
Podľa § 89 ods. 1 zákona Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady sa navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky, aby vzhľadom na to, že štátu hrozia značné hospodárske škody z dôvodu nevyčerpania prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka do konca roku ’24, schválila vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 368 z 11. júna 2024 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojov financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 359, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 24. schôdzi dňa 11. júna 2024 a prijal uznesenie č. 94, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 360, v skrátenom legislatívnom konaní na 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem.