15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Otváram rozpravu, do ktorej sa písomne prihlásilo sedem poslancov, a ako prvý – za klub SLOVENSKO – pán poslanec Grendel.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, atentát na predsedu vlády je nepochybne neprijateľný a odsúdeniahodný čin, o tom nikto so zdravým úsudkom nemôže pochybovať. Páchateľ bol na mieste zadržaný, je väzobne stíhaný a nemal by ho minúť spravodlivý trest. A tak to má byť.
Otázka, ktorú by sme si ako zákonodarný zbor mali položiť, je, či existujú legislatívne zmeny, ktoré mohli tomuto neprijateľnému a odsúdeniahodnému činu zabrániť, resp. či takýmito zmenami zabránime do budúcna tomu, aby sa podobný neprijateľný a odsúdeniahodný skutok niekedy zopakoval. Odpovede na tieto otázky budem hľadať v bode, v ktorom sa bude Národná rada venovať samotnému návrhu s pracovným názvom lex atentát. Teraz sa v zmysle rokovacieho poriadku obmedzím na to, či je dôvod, aby Národná rada prerokovala lex atentát v skrátenom legislatívnom konaní.
Pri analyzovaní návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie identifikoval náš poslanecký klub dve hlavné výhrady. Po prvé návrh zákona neodzrkadľuje realitu a po druhé návrh zákona vo viacerých bodoch nespĺňa kritériá na skrátené legislatívne konanie. Teraz to vysvetlím, prečo si to myslíme.
Návrh zákona, ktorý vláda predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, má názov návrh zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Problém je v tom, ako som už vyššie spomenul, že už samotný názov nezodpovedá realite. Aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie vláda pripomína, že podľa § 89 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.
Problém je v tom, že balík zmien s pracovným názvom lex atentát, sa netýka len opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie, tak ako to naznačuje návrh zákona, alebo v balíku zmien niektorých zákonov.
Napríklad doživotný poslanecký plat pre Roberta Fica nijako nezlepší ani jeho bezpečnosť, ani bezpečnosť ľudí na Slovensku. Neexistuje teda žiaden dôvod, aby aj táto konkrétna zmena bola prijatá v skrátenom legislatívnom konaní.
Rovnako doživotný ochrankár pre Roberta Fica nespĺňa kritériá na skrátené legislatívne konanie.
Robert Fico je stále predsedom vlády, funkčné obdobie mu potrvá ešte tri roky, takže nič by sa nestalo, keby sa aj táto zmena prijala v riadnom legislatívnom procese. Na výbore pre obranu a bezpečnosť navyše sme boli opakovane informovaní, že na jeseň príde ešte jeden balík zákonov, niečo ako lex atentát II v riadnom legislatívnom procese, takže určite by bol priestor prijať takéto zmeny bez skráteného legislatívneho konania.
Realite nezodpovedá ani nasledovné tvrdenie z návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, citujem: „Okrem rozšírenia ochrany počas výkonu funkcie sa zakotvuje aj doživotná ochrana pre troch najvyšších ústavných činiteľov.“ Koniec citátu. V skutočnosti sa doživotná ochrana bude aj naďalej týkať len bývalých prezidentov a zo zvyšných dvoch najvyšších ústavných činiteľov, teda z premiérov a predsedov Národnej rady spĺňa toto kritérium len jeden jediný politik – Robert Fico. Z bývalých premiérov nespĺňa toto kritérium ani Vladimír Mečiar, ani Mikuláš Dzurinda, ani Iveta Radičová, ani Igor Matovič, ani Eduard Heger, ani Ľudovít Ódor. A z bývalých predsedov Národnej rady nespĺňa toto kritérium vôbec nikto.
Nie je teda pravda, čo píšete v návrhu na skrátené legislatívne konanie, že okrem rozšírenia ochrany počas výkonu funkcie sa zakotvuje doživotná ochrana pre troch najvyšších ústavných činiteľov. Už po tom samotnom návrhu zákona je to paragrafové znenie jasné, ale v tomto je návrh na skrátené legislatívne konanie... no, minimálne je ten návrh nepresný.
Sporná je aj opodstatnenosť skráteného legislatívneho konania v otázke prideľovania ochranky pre predsedov parlamentných opozičných strán. Ak existuje dnes akákoľvek hrozba vo vzťahu k týmto osobám, minister vnútra môže už dnes podpísať rozhodnutie, ktorým pridelí ochranku predsedom opozičných strán, ktorí sedia v pléne Národnej rady ako poslanci. Zjavne taká hrozba neexistuje, pretože neviem o tom, že by predsedom parlamentných opozičných strán bola pridelená ochranka. Ak bola, rád si o tom vypočujem nejakú informáciu, ale to len dokazuje, že je to možné, že je to možné, takže netreba v skrátenom legislatívnom konaní takúto zmenu prijať, dá sa to prijať v bežnom legislatívnom konaní, ako to bolo avizované vo výbore pre obranu a bezpečnosť.
Nielen tieto zmeny nespĺňajú kritériá na skrátené legislatívne konanie, ozvala sa aj Súdna rada, ktorá žiada o vypustenie čl. 7 z lex atentát, v ktorom vláda navrhuje dva roky odňatia slobody za nezaplatenie ponuky uloženej štátnym orgánom aspoň v malej výške. Súdna rada o tejto časti lex atentát konštatuje nasledovné, citujem: „Súdna rada v prípade navrhovanej zmeny Trestného zákona, obsiahnutej v návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tzv. lex atentát, nenachádza dôvod na takúto zmenu v skrátenom legislatívnom konaní bez predchádzajúcej odbornej diskusie.“ Koniec citátu.
Toto isté, čo hovorí Súdna rada vo vzťahu k čl. 7, sa dá konštatovať o viacerých článkoch v návrhu vlády, takže preto návrh na skrátené legislatívne konanie poslanecký klub hnutia SLOVENSKO nepodporí.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.
S faktickou poznámkou, pán poslanec Šipoš, nech sa páči.
Môžem vás poprosiť zapnúť mikrofón pánovi poslancovi

Ďakujem pekne, pán poslanec Grendel, za tvoje síce krátke, ale podľa mňa veľmi trefné a presné pomenovania vecí, ja to skúsim len zopakovať, a aby sme sa zamysleli všetci, ktorí sú v tomto pléne, a upriamiť pozornosť na dve veci, ktoré si spomínal.
Prvá vec. Ako doživotná renta zabezpečí Robertovi Ficovi lepšiu bezpečnosť, keď to pôjde v skrátenom legislatívnom konaní? Ešte raz, ako doživotná renta zabezpečí Róbertovi Ficovi lepšiu bezpečnosť? To je prvá otázka, veľmi zásadná.
A druhá, prečo musí ísť tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní, teraz sa bavíme o ochranke, keď v podstate ide o ochranku až po uplynutí mandátu Roberta Fica? Ako mu to lepšie zabezpečí jeho bezpečnosť, keď on tú ochranku má, je zabezpečená jeho bezpečnosť, a my sa bavíme o období, keď už nebude premiérom? Pokiaľ viem, Robert Fico sám povedal vo videu, keď sa prihovoril pred eurovoľbami, že on sa chystá do práce niekedy na prelome júna, júla, pán Kaliňák hovoril o tom, že v auguste, nerozumiem tomu, prečo v skrátenom legislatívnom konaní musíme riešiť jeho ochranku po uplynutí mandátu premiéra Slovenskej republiky, takže každému podľa mňa je jasné a evidentné, každému príčetnému rozumnému človeku, že tento zákon vôbec nemusí ísť v skrátenom legislatívnom konaní, mrzí ma, že o týchto závažných veciach nediskutujeme v rámci okrúhleho stola v rámci všetkých politických strán v Národnej rade, ale, bohužiaľ, vybrali ste si takúto cestu, oukej, keď už nepočúvate médiá, nepočúvate opozíciu, tak počúvnite aspoň Súdnu radu.

Ďakujem.
Ďalšia vystúpi – za klub Progresívne Slovensko – pani poslankyňa Mesterová.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, na úvod chcem povedať, že v Progresívnom Slovensku si plne uvedomujeme závažnosť situácie, ktorú priniesol atentát spáchaný na premiéra tejto republiky. Uvedomujeme si aj napätú situáciu v spoločnosti a taktiež si uvedomujeme potrebu riešenia bezpečnostných opatrení. Zároveň však máme za to, že predložený návrh neobsahuje také opatrenia, ktoré spĺňajú zákonné požiadavky pre skrátené legislatívne konanie.
Z doterajšej právnej úpravy vyplýva, že skrátené legislatívne konanie môže prísť vtedy, ak za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Po preštudovaní dôvodov, ktoré vláda uviedla v správe k skrátenému legislatívnemu konaniu máme za to, že takéto dôvody dôvodová správa neobsahuje a že dôvody, ktoré, ktorými dôvodí relevantnosť skráteného legislatívneho konania sú len domnelé dôvody, nie skutočné, ktoré neodrážajú skutočnú situáciu.
Budem citovať z dôvodovej správy vlády: „Prvou oblasťou úpravy je poskytovanie ochrany určeným osobám a poskytovanie ochrany určených subjektov, kde dochádza“ k tak... „tak k rozšíreniu okruhu osôb a objektov. Okrem rozšírenia ochrany počas výkonu funkcie sa zakotvuje aj doživotná ochrana pre troch najvyšších ústavných činiteľov. Zabezpečovanie sa bude týkať aj detí aj rodinných príslušníkov vybraných osôb, ako aj tzv. lídrov opozície, teda predsedov politických strán a hnutí zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky.“
Máme aj za to, že už súčasná právna úprava umožňuje vládnym predstaviteľom poskytnúť a relevantným orgánom poskytnúť ochranu vyššie menovaným, všetkým vyššie menovaným subjektom za predpokladu, aby... ak by im reálne hrozilo nebezpečenstvo v danom čase a ak by bolo nebezpečenstvo takej úrovne, ktorá by si vyžiadala takúto ochranu, čiže nevidíme dôvod, aby takáto právna úprava musela v skrátenom legislatívnom konaní prijímaná.
Druhou oblasťou je úprava podmienok výkonu zhromažďovacieho práva, kde dochádza k úprave rozsahu a podmienok, za ktorých možno výkon zhromažďovacieho práva obmedziť. V tejto otázke by som chcela upriamiť pozornosť na stanovisko verejného ochrancu práv, ktorý doručil, myslím, včera alebo dnes politickým subjektom, v ktorom verejný ochranca práv vyslovil obavu z toho, že takto navrhnutá úprava, akú obsahuje tento návrh, by mohla byť v rozpore s najdôležitejším politickým právom občanov a občaniek, ústavným právom, právom na zhromažďovanie. Zároveň navrhol nejakú alternatívu, ako by takáto zmena úpravy mohla vyzerať, a vyslovil presvedčenie, že bolo by vhodné, aby k tomu, aby k tejto otázke prebehla širšia verejná diskusia.
Chcem poukázať, že samotná, samotný navrhovateľ vo svoj dôvodovej správe uvádza, že atentát na premiéra vyvolal v spoločnosti širokú potrebu verejnej diskusie, a zároveň týmto návrhom na skrátené legislatívne konanie berie možnosť verejnosti, odbornej verejnosti aj opozícii viesť túto diskusiu relevantne a v dostatočne dlhom čase, takže máme za to, že ani v otázke práva na zhromažďovanie nie sú splnené dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Treťou oblasťou úpravy sú zmeny v priestupkovom zákone, kde sa navrhuje sprísniť sankcie za niektoré priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ako aj posilniť oprávnenia príslušníkov Policajného zboru za účelom zvýšenia objasniteľnosti týchto priestupkov spáchaných prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby. Máme za to, že súčasná právna úprava dostatočne pokrýva schopnosť štátu vysporiadať sa s takýmito činmi a v zásade, pokiaľ nie... pokiaľ samotná komunikácia politických predstaviteľov štátu aj vrcholových politických predstaviteľov sa neznení, tak to, takáto právna úprava ani, ani keď bude v skrátenom legislatívnom konaní prijatá, nič nevyrieši. V prvom kroku by sme mali začať tak, ako už pán minister povedal vo svojom úvodnom prejave, od seba, zmierniť vlastnú rétoriku, nepolarizovať spoločnosť a v riadnom pripomienkovom konaní prijať také návrhy, ktoré upokoja, skutočne upokoja situáciu a nastavia základné rámce komunikácie a aj možnosť lepšie vyšetrovať trestné činy v online priestore.
Na podporu našich tvrdení, aby to nebolo, aby to nevyzeralo, že to je len nejaký politický boj medzi opozíciou a koalíciou, by som rada uviedla stanoviská Ústavného súdu a Benátskej komisie, ktorí sa s touto otázkou vo svojich niekoľkých rozhodnutiach už vysporiadali v minulosti.
Benátska komisia k problematike skrátených legislatívnych konaní uviedla, že žiadna zmysluplná debata nie je možná, ak je návrh zákona prezentovaný a prijatý náhle a v rýchlosti v zrýchlenom konaní, ktoré obmedzuje verejné a parlamentné preskúmanie. Nedostatočná diskusia počas legislatívneho procesu negatívne ovplyvňuje aj kvalitu výsledkov legislatívy. Podľa Benátskej komisie by väčšina nemala manipulovať procesom s cieľom vyhnúť sa verejnému pripomienkovaniu.
Benátska komisia tiež konštatovala, že hoci neexistujú medzinárodné štandardy týkajúce sa dĺžky legislatívneho procesu, možnosť verejnej diskusie musí byť zachovaná. Benátska komisia opakovane konštatovala, že opatrnosť a sebaobmedzenie sú nevyhnutné, keď sa postupuje v skrátenom legislatívnom konaní, a hoci tento postup môže byť v súlade s národnou legislatívnou, takýto postup nie je vhodný pre prijímanie zákonov v prípade komplexných a citlivých záležitostí, ktoré majú významný sociálny a politický dopad, a je veľmi otázne z hľadiska transparentnosti, inkluzívnosti, demokratickej legitimity a zodpovednosti. Máme za to, že prijímať zmenu v oblasti ústavného práva občanov a občaniek na zhromažďovanie je presne tým typom zmeny, ktorá si vyžaduje širokú verejnú diskusiu, tak aby bola zmena náležite prijatá verejnosťou a nevzbudzovala nedôveru.
Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval vo svojich vyjad... vo svojich nálezoch, ktoré boli prijaté v prechádzajúcom období, a myslím, že niektoré boli iniciované aj z vašej strany, Národná rada je pri výkone svojich kompetencií viazaná ústavou, čo platí aj pre proces prerokovania a schvaľovania zákonov. Ak sa Národná rada domnieva, že podmienky na skrátené legislatívne konanie sú nenáležité, môže zmeniť príslušné ustanovenia zákona o rokovacom poriadku. Nemôže ich však svojvoľne porušovať. Procedurálne pravidlá na prijímanie zákonov sú odrazom demokratického pluralitného systému, v ktorom má byť, mať opozícia možnosť vyjadriť sa a presadiť aj záujmy menšiny. S uvedeným korešponduje povinnosť väčšiny rešpektovať ochranu menšín, v tomto prípade parlamentnej opozície, čím sa napokon realizuje aj samotná kontrola parlamentnej väčšiny. Aby bola splnená podmienka existencie mimoriadnej okolnosti, ktorá musí nastať náhle, nečakane, a s tým, že sa na ňu nebolo možné pripraviť. Splnenie tejto mimoriadnej okolnosti musí byť taktiež náležite odôvodnené, a to reálnosťou ohrozenia, jeho bezprostrednosťou a konkrétnosťou.
Demokratický a právny štát je však taký štát, v ktorom právo vo forme ústavy a zákonov zaväzuje nielen adresátov a vykonávateľov, ale aj jeho tvorcu. Nikdy ani parlament, alebo ako reprezentant suveréna nie je vyňatý spod povinnosti dodržiavať pri svojej činnosti ústavu a zákony. Má síce právomoc ich meniť, ale kým sa tak nestane, musí ich rešpektovať. Vykonaním skráteného legislatívneho konania môže podľa názoru Ústavného súdu dôjsť k porušeniu viacerých princípov demokratického a právneho štátu vyplývajúcich z článku I ústavy.
Spomeniem len tri.
Princíp zákazu svojvôle a zneužitia moci, pretože zákonodarca, parlamentná väčšina vykonaním skráteného legislatívneho konania napriek námietkam parlamentnej menšiny zneužíva svoju moc, ak prijme zákon v skrátenom legislatívnom konaní bez toho, aby sa, aby na to boli splnené zákonné podmienky.
Princíp transparentnosti a verejnej kontrolovateľnosti výkonu verejnej moci, pretože upustením od riadneho legislatívneho procesu v rozpore so zákonom znemožníte verejnosti, ako aj voleným zástupcom občanov, reprezentujúcim parlamentnú menšinu, riadne sa oboznámiť s návrhom napadnutého zákona a vykonať k nemu štandardnú odbornú oponentúru vo forme pripomienkového konania.
Princíp legality, pretože zákonodarca vykonáva skrátené legislatívne konanie, pretože ak zákonodarca vykonáva skrátené legislatívne konanie, na ktoré nie sú splnené zákonné podmienky, koná mimo rámca a medzí ústavy a v rozpore s rokovacím poriadkom, zatiaľ čo v demokratickom a právnom štáte majú všetci adresáti zákonov právo na to, aby zákony boli prijímané postupom, ktorý je v súlade s ústavou a zákonom, a aby aj orgány v štátnej moci pri výkone verejnej moci dodržiavali ústavu a zákony, pričom zákonodarca by tak nekonal, ak by vykonal skrátené legislatívne konanie v rozpore so zákonom.
Toto bolo zhrnutie všetkých faktických pripomienok a v rozhodnutí, ktoré prijali orgány nezávislé na ochranu zákonnosti a ústavnosti a spravodlivosti. Toto nie je politický prejav, preto vás chcem poprosiť, aby ste ešte raz zvážili, či sú naozaj dané podmienky skráteného legislatívneho konania, či nie je možno vhodné takúto citlivú vec prejsť v riadnom, v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, dať dostatok času a priestoru všetkým zúčastneným, aby aj verejnosť mala pocit, že to nie je len nejaký rýchly, rýchla forma úpravy a pomoci niektorým vybratým osobám. Z týchto dôvodov, ktoré som zhrnula, klub Progresívne Slovensko nebude hlasovať za skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister sa prihlásil do rozpravy. Ale po faktických poznámkach. Môže byť? (Reakcie z pléna.)
Tak myslím, že faktické poznámky majú v tomto prípade prednosť, lebo musíme dokončiť. (Reakcie z pléna.) Ale...
Pán poslanec Glück.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, hovorila... hovorili ste o skrátenom legislatívnom konaní. Prosím vás pekne, viete, že zaútočili na premiéra? Kedy inak boli naplnené zákonné predpoklady na takéto konanie? Okrem toho zajtra je výjazdové rokovanie vlády, takže... A rovnako tak aj vy, aj my, opustíme túto sálu a ideme domov, do regiónov, k rodinám a aj vy sa chcete cítiť bezpečne, takže skutočne nerozumiem týmto poučkám, ale preto, že ste deklarovali, že to nebol politický prejav, tak asi to boli poučky zrejme.
Čo sa týka zhromažďovania, opäť nerozumiem, čo vám vadí na tom, že sa nebude môcť zhromažďovať v nejakom perimetri aj od vášho bydliska. Ja si myslím, že to je absolútne legitímne, pretože tuto fešáci hore, ktorí sedia, organizovali práve pred domom Róberta Fica rôzne zhromaždenia so šibenicami. A ako to skončílo?
A keď sme už pri tých zhromaždeniach, pani kolegyňa, ja vám to teraz nehovorím v zlom, ale je to holý fakt, aj pán Cintula chodieval aj na vaše mítingy. Opakovane tam bol videný, odfotený, sú o tom, samozrejme, aj verejné dôkazy, čiže keď sa chcete baviť o zhromaždeniach, však robte si tie zhromaždenia, ale takisto aj na tých vašich zhromaždeniach padli z úst aj vášho predsedu, aj predsedu Dostála... Dostála, prepáčte, ešte budete možno predseda, gratulujem dopredu (povedané so smiechom), predsedu Gröhlinga, že Fico má ísť do basy a má sedieť vedľa Kočnera, čiže keď sa bavíme o tých zhromaždeniach, tak sa bavme o tom, že akým spôsobom prebiehali a akým spôsobom mohli mať účinok na tohto strelca, ktorý strelil premiéra, pretože nesúhlasil s politikou, a tie heslá, ktoré hovoril boli presne tie, ktoré boli na vašich baneroch.

Šimečka Michal, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Pani kolegyňa, verím v to, že ste nová poslankyňa, ja v tomto parlamente už sedím dosť dlho. Poviem vám, že mali sme, prirovnám, tuná podobný zákon, kedy sa na ministerstvách išli zvyšovať platy právnikom, ktorí oproti súkromným právnikom zarábali jednu tretinu. Ja som vtedy povedala, samozrejme, lebo opozícia stále kričí netreba dať peniaze, ja som vtedy povedala, ako majú títo právnici na ministerstvách konkurovať súkromným firmám, ktoré napádajú ministerstvá, robia svoj lobing.
A teraz sa dostanem k merítku veci, k platom. Ja som si pozrela nemecký systém, napríklad anglický systém som si pozrela a len tak pre zaujímavosť, premiéri v Anglicku, v Nemecku majú od 50 do 100-tisíc eur, vo Francúzsku a iných krajinách. Koľko má náš premiér plat? Neviem presne ani ja, ale myslím, že niečo vyšší ako poslanec. O trošku vyšší. (Reakcie z pléna.)
Ďalšiu vec... Pán Pročko, nevykrikuj, prihlás sa!
Ďalšiu vec chcem povedať, že v Nemecku napríklad berú špeciálnu rentu aj premiéri aj poslanci národnej rady a berú 230 eur poslanci k mesačnému platu. A viete prečo? To zdôvodnil nemecký systém a to sa týka aj premiéra, pretože nemáme napríklad žiadne príplatky. Na nás sa nevzťahuje Zákonník práce, nemáme žiadne platy, ani premiéri, ani odmeny nemáme, nemajú. A takisto nemajú úrazové poistenie. Ja som napríklad v tomto parlamente spadla raz a teraz na VÚC druhýkrát a žiadne úrazové poistenie sa ma netýka. Čiže zamyslite sa nad podstatou veci a zamyslite sa, čo sa stalo premiérovi. Týka sa ho nejaké úrazové poistenie? sa vás pýtam. Akože naozaj? Pozrite si, v Anglicku dostávajú normálne premiéri finančné prostriedky. Dostávajú z dvoch dôchodkových zabezpečení. Jedno dôchodkové zabezpečenie je z parlamentu a jedno dôchodkové zabezpečenie je zo zákonníka práce.
To vy o čom rozprávate?! Sa robíte, že akí ste moderní, ako všetko vo svete poznáte, tak si načítajte veci a potom tu rozprávajte o nejakom lex atentáte a už vôbec by som nerozprávala o Ficovi, ktorému sa stalo to, čo sa stalo.

Pán poslanec Mažgút.