15. schôdza

Ďakujem pekne. Ja za všetky faktické pripomienky budem reagovať na pána Saloňa.
Áno, bolo to presne tak, ako ste povedali, boli tam určité skutočnosti, na základe ktorých som požiadal o predĺženie ochranky, a to mi bolo umožnené na dva týždne a potom som ju chcel ďalej. A minister Lipšic napriek tomu, že to bol koaličný partner, a polícia vyhodnotila, že tie skutočnosti, ktoré som im predostrel, tak nezadávali dôvod, aby som tú ochranku mal ďalej. To sa vôbec nevylučuje s tým, čo som povedal v tej rozprave a práve to potvrdzuje moje slová, že je nezmysel, aby traja ministri troch silových rezortov automaticky dostávali ochranku na pol roka po skončení funkcie. Ja nebudem tu bližšie rozpitvávať, že o čo sa jednalo, však to sú súkromné veci, nie je to až také dôležité, nakoniec sa ukázalo, že tá polícia aj ten minister Lipšic mali pravdu, lebo sa mi nič nestalo po tých dvoch týždňoch a bol som bez ochranky, práve to potvrdzuje to, čo hovorím, že je to nezmysel dávať to automaticky na šesť mesiacov a treba to jednoducho nechať na tú políciu a na tých policajtov, pretože niekedy, áno, treba, aby ten politik, keď skončí, tú ochranku mal možno ešte aj dlhšie ako šesť mesiacov, ale sú prípady, a toto bol konkrétne napríklad aj môj prípad, keď to potrebné na šesť mesiacov nebolo. To absolútne nevylučuje to, čo som povedal. Práve vy ste naopak potvrdili moje slová a potvrdili ste to, čo v tej rozprave som tvrdil.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som veľmi pekne poprosil, aby som mohol predniesť v tomto parlamente vzhľadom na udalosť, ktorá sa stala nedávno, pár smutných slov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážené plénum, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, smutné udalosti neobchádzajú ani tento parlament, ani jeho bývalých poslancov. Dňa 17. júna zomrel po ťažkej chorobe, nedožití 80 rokov bývalý podpredseda Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko, známy lekár, milovník výtvarného umenia, známy zberateľ, Milan Urbáni. Pán Urbáni pôsobil ako gynekológ v Banskej Bystrici, v roku 1975 až 1980 pôsobil v Zambii a následne v Líbyi. Do politiky vstúpil v roku 2002, stal sa poslancom Národnej rady, bol predsedom zdravotníckeho výboru a dovolím si povedať, že nechal skutočne trvalú brázdu v rámci svojho rezortu aj svojimi návrhmi zákonov v tomto parlamente.
A poprosil by som v tejto chváli pána predsedajúceho, aby vyhlásil minútu ticha za tohto známeho gynekológa, odborníka a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja by som mal dva procedurálne návrhy. Takže v mene troch poslaneckých klubov podávam procedurálny návrh, aby Národná rada postupovala pri prerokovaní vládneho návrhu o Slovenskej televízii a rozhlase, tlač 278, druhé čítanie, a určila dĺžku času na rozpravu podľa § 29a zákona o rokovacom poriadku na 12 hodín. Ďalej navrhujem, aby sa o tlači 278 hlasovalo hneď po jej prerokovaní. Ďakujem.
A potom ešte druhý. V mene troch poslaneckých klubov žiadam o presun voľby členov Rady pre mediálne služby na šesťročné obdobie, tlač 183, na štvrtok 27. 6. o jedenástej.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán predsedajúci, doobeda bolo prerokovaných, zdá sa mi, šesť bodov, hlasovalo sa o jednom alebo o dvoch. Bolo by možné, keď už teda nedodržuje sa pravidlo, že sa hlasuje o tých bodoch, ktoré boli prerokované, aspoň informovať Národnú radu, že prečo sa nehlasuje aj o tých zvyšných bodoch, ktoré boli prerokované?
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som požiadať a podať procedurálny návrh na termínovanie parlamentných tlačí 240, čo je zákon o mene a priezvisku, teda jeho zmena, tlači 243, Trestný zákon, tlači 342, zákon o štátnom občianstve, a tlači 343, zákon na vydanie príspevku na úhradu nákladov na bývanie, na štvrtok 27. júna na deviatu kvôli účasti hlavnej predkladateľky v Rade Európy reprezentujúc Národnú radu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si dovolím dať taký návrh, že, ale skôr ešte poviem, že úprimnú sústrasť celej rodine pána Urbániho a je dobre, že sme si uctili jeho smrť minútou ticha, len chcel by som poprosiť pre väčšiu úctu a dôstojnosť aj úctu voči zosnulému, či by tieto návrhy aj nejaké, teda spomienku na pána poslanca nebolo možné prednášať v parlamente ináč ako v rifliach a v teniskách, ako to prednášal pán Jarjabek. Myslím si, že z úcty k zosnulému by to bolo určite lepšie.
Ďakujem.

Ďakujem vám, predsedajúci. Myslím si, že dnes nie je nikoho v sále, kto by neodsúdil tento hanebný atentát, ktorý sa uskutočnil 15. mája na premiéra Slovenskej republiky. Na to potom nasledovali ďalšie nejaké vyhlásenia a kroky, ktoré hovorili o tom, že potrebujeme zmier, že potrebujeme naozaj ukľudniť spoločnosť, pretože tie emócie sú vybičované. Myslím si, že aj tie kroky, ktoré boli urobené zo strany opozície, jasne dávali najavo, že záujem o ten zmier je, bol záujem zúčastniť sa toho okrúhleho stola, bola pozastavená predvolená kampaň do Európskeho parlamentu. Dokonca sme vám zahlasovali za to uznesenie, ktoré odsudzovalo tento atentát, aj keď teda to znenie úplne nezodpovedalo tým predstavám, ktoré, si myslím, že aj väčšina opozície, ktoré väčšina opozície mala. Dobre. Povedali sme si, v poriadku, poďme sa baviť.
Čakali sme, že akým spôsobom sa bude vyvíjať situácia a preskočím to, že čo sa medzitým udialo a akým spôsobom bol interpretovaný tento atentát a čo všetko so všetkým malo súvisieť a napriek tomu, že ešte vyšetrovanie sa neskončilo. Očakávali sme, že ten lex atentát, ktorý sem príde, že bude predmetom tu nejakej širokej diskusie koalície a opozície, tak, aby sme mohli nájsť nejaký konsenzus, ktorý by bol v podstate ťažko spochybniteľný, keby za to hlasovala naozaj že drvivá väčšina tohto parlamentu. Niečo, čo by bolo dlhé, trvácne, nespochybniteľné, na báze konsenzu. Aj z toho dôvodu, pretože keď si zoberieme, že tak ako sa menia vlády, tak máme vo zvyku častokrát meniť rôzne legislatívy a aby sa nestalo aj to, že by tu bola nejaká tendencia časti politického spektra, ktorá by tento lex atentát nepovažovala za spravodlivý alebo férový, alebo nejakým spôsobom by krivdil v niektorých oblastiach spoločenského života alebo iných legislatívnych opatrení. Teda aby nedošlo k tomu, že o tri roky alebo o tri a pol roka by ho znova chcel nejakým spôsobom niekto meniť. A to už sa môžme baviť o tom, či to bude nejaká renta, či kto bude mať všetko ochrankárov, koľko bude mať ochrankárov po vypršaní mandátu alebo teda ústavnej funkcie a tak ďalej a tak ďalej.
Preto sme očakávali, že táto diskusia tu prebehne, aby sme predišli možným nejakým takýmto nezhodám. To sa, bohužiaľ, nestalo napriek tomu, že sme ešte aj na brannobezpečnostnom výbore o tom mali diskusiu, my sme očakávali, že tento návrh príde a že budeme mať, čo ja viem, aspoň tak týždeň zhruba priestor a čas, aby sme sa o ňom porozprávali predtým, ako sa dostane do parlamentu v rámci skráteného legislatívneho konania.
Už niekoľko predrečníkov predo mnou vyjadrilo pochybnosti o tom, že či tie ustanovenia jednotlivých týchto opatrení naozaj spadajú pod kategóriu skráteného legislatívneho konania. Máme o tom svoje pochybnosti. Je tu niekoľko ustanovení, o ktorých ale treba priznať, prebieha aj teraz aktuálne rokovanie v pozadí o tom, že či niektoré veci z toho vypadnú, alebo budú nejakým spôsobom upravované. Ale je predčasné o tom ešte hovoriť teraz, uvidíme, ako to bude prebiehať v druhom čítaní. Preto sa budem držať toho textu, ktorý tu máme v prvom čítaní. A nemôžete sa diviť, že opozícia má určité obavy s niektorými týmito časťami alebo článkami tohto zákona. Samozrejme sa týkajú hlavne verejných zhromaždení, ale aj takisto priestupkových konaní. Ale sú tam, samozrejme, veci týkajúce sa Slovenskej informačnej služby alebo, samozrejme, renty. To sú tiež veci na diskusiu.
Tie obavy panujú z jednoduchého dôvodu. Máme, máte niekoľko ústavou garantovaných práv a slobôd, ktoré, ako sme zažili za posledných osem alebo deväť mesiacov, boli pod paľbou tejto koalície. Ja len spomeniem, že tie práva, ktoré sú tu, či to je právo ako alebo sloboda prejavu, právo na informácie, právo pokojne sa zhromažďovať, právo slobodne sa združovať, právo na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tej, v tejto ústave alebo v našej ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené a tak ďalej, ďalšie a ďalšie práva. A keď sa tu bavíme práve o práve slobodne sa združovať, máme tu zákon, ktorého druhé čítanie, alebo teda druhé čítanie bolo odložené na september, pretože je naozaj veľmi kontroverzné, a to je napríklad ten návrh zákona o mimovládnych organizáciách, ktoré vy označujete za politické mimovládky. To už to, že to je v rozpore s európskym právom alebo právom Rady Európy a tak ďalej, to si myslím, že začali niektorí vaši kolegovia uvedomovať napriek tomu.
Čiže bolo tu viacero týchto opatrení, ktoré tu boli, týkajú sa aj takisto trestnoprávneho alebo zákona, návrhu zákona, alebo trestnej novely a podobne. Čiže všetko opatrenia, ktoré naozaj nás stavajú do pozoru, a nemôžete sa diviť, že aj tie ustanovenia, ktoré ste tu zadali do tohto návrhu zákona, tak máme obavy. Máme obavy, že dôjde k ich porušovaniu alebo zneužívaniu.
Takisto by som očakával, že keď predkladáte takýto návrh zákona, tak bude tomu predbiehať okrem tej diskusie aj niečo, na základe, niečo na základe nejakých faktov alebo informácií, ktorých nás, ktoré vám pomáhajú definovať tieto jednotlivé články. Ja osobne by som očakával, že by sme po tom, čo tu máme tú diskusiu o tých emóciách, rozpoltenej spoločnosti a tých hrozbách, o ktorých hovoríme, a častokrát ich spomína aj koalícia, že sú tu rôzne iné hrozby, tak by som očakával, že v parlamente príde nejaká správa o aktuálnej bezpečnostnej situácii na Slovensku, ktorá by bola takým akýmsi východiskovým bodom, ktorý by dával predpoklad toho, že aha, tuto sú tie bezpečnostné hrozby, tuto sú tie problémy, ktoré v tejto spoločnosti máme, a poďme sa na základe toho k nim postaviť. A určite medzi ne napríklad renta pre predsedu Národnej rady alebo premiéra nebola. Čiže nevieme, na základe čoho, na základe akých dát a informácií boli tieto články tu zaradené.
Máme tu napríklad aj návrh novely zákona o kritickej infraštruktúre, kde zákonodarca navrhuje zavedenie novej kategórie, tzv. limitovaná informácia, ktorá, samozrejme, nesprístupňuje podľa infozákona informácie a kam budú patriť všetky informácie o činnosti či organizácii štátnej správy, ktoré sa týkajú najmä oblasti zabezpečenia bezpečnosti a obrany štátu a zabezpečenia. To je ďalšia vec, ktorá síce nie je súčasťou tohto lex atentátu, ale takisto vyvoláva obavy, že tu budeme mať ďalšie právo, teda právo na informácie, ktoré bude obmedzené.
A teraz prejdem k tomu návrhu zákona, je to hneď v prvom článku a na to nadväzujúce ďalšie, je nejaká vágna definícia nejakého zarámcovania verejných zhromaždení. Je naozaj vágna, pretože okrem iného zadáva nejaké ďalšie parametre, že všetko bude musieť byť splnené na to, aby sa mohlo verejné zhromaždenie uskutočniť a zásadne mení zákon z roku 1992, ktorý jasne definoval a bol, je to v podstate zákon odrážajúci aj zmeny, ktoré sme tu mali po revolúcii alebo Nežnej revolúcii, teda po komunistickej diktatúre. Prináša so sebou niekoľko rizík.
Jedno to riziko je, že môžu byť, môže byť tento zákon zneužívaný na obmedzovanie alebo rušenie verejných zhromaždení. Vy budete hovoriť, že tieto verejné zhromaždenia nemôžu byť ohrozené, že chcete zachovať ich pokoj a pokojný priebeh. Ale zároveň sa tu spomína, že tento zákon, alebo že akonáhle dôjde k hrozbe, teda že by mohlo dôjsť k narušeniu pokojného priebehu tohto zhromaždenia, tak obec by mala tento, toto podujatie, toto verejné zhromaždenie zrušiť. V prípade, že ho nezruší, tak obci hrozí pokuta 16 500 eur. Čo je ďalšie, naozaj ďalší limitujúci faktor, pretože si veľmi dobre uvedomujeme, že aj vzhľadom na preexponovaný, preexponované rozpočty miestnych samospráv sa tieto budú vyhýbať plateniu pokút a budú sa radšej vyhýbať aj problémom, ktoré s tým môžu byť spojené.
V podstate chcete zabrániť niečomu takému, žeby došlo k nejakému stretu nejakých dvoch protestujúcich skupín. Áno, vždy môže dôjsť k tomu, že môže dôjsť k nejakému narušeniu nejakého poriadku alebo niečo podobné. I keď na Slovensku sme toho zatiaľ, zatiaľ sme toho neboli svedkami, ale bežne sa to stáva. A je to, máme tu viacero takýchto príkladov. Jeden z tých najvypuklejších prípadov alebo príkladov je pravidelný gay pride, ktorý sa koná každoročne v Bratislave a je sprevádzaný protidemonštráciou tzv. pro-choice alebo teda Aliancie za rodinu.
A ja sa pýtam, takže tu takisto hrozí narušenie nejakého pokojného priebehu tohto zhromaždenia alebo tejto demonštrácie? Tak koho zakážete? Zakážete obidve, alebo zakážete iba jednu? Alebo mesto si povie, že radšej nič také nezorganizuje a že to zakáže? A keď to nezakáže, jej hrozí pokuta 16 500 eur. Čiže to je také riziko, ktoré si myslím, že nebolo dostatočne doriešené a môže byť zneužívané.
Môžu vznikať situácie, kedy naozaj budú rôzne skupiny, ktoré budú informované o tom, že sa má konať nejaké zhromaždenie, verejné zhromaždenie nejakej politickej strany, že bude iná politická strana, ktorá bude toto zneužívať. Bude podsúvať rôzne informácie, že hrozí taká alebo onaká potýčka, alebo také alebo onaké narušenie tohto zhromaždenia. Tým pádom v podstate polícia bude musieť konať. Bude musieť informovať obec a tá bude musieť zakročiť, ak nezakročí, znova jej hrozí pokuta.
Ďalším rizikom je, a ja chápem tej pointe, že zakázať demonštrácie pred bydliskom exponovaných osôb. Len takisto je to vágne definované, pretože nejasne, nejasne definuje ten priestor, to bydlisko a akým spôsobom sa môže daná osoba, ktorá sa môže nachádzať v blízkosti tohto zhromaždenia, cítiť ohrozená. Vy sa odvolávate na to, že to bude v nejakých, že sa zakáže v nejakých urbanizovaných oblastiach iba v daných priestoroch a tak ďalej, ten zákon to takisto nedefinuje. My presne nevieme, akým spôsobom to bude definované, kde to bude určené, či to bude robiť obec, alebo kto to bude definovať? Ten zákon to vôbec neurčuje. Takže takisto tu môže dochádzať k situáciám, že zhromaždenia, ktoré boli doteraz organizované, môžu byť jednoducho odmietané alebo zakazované, alebo rozpúšťané, pretože môže sa niekto cítiť nimi ohrozený.
Myslím si, že toto je niečo, čo by si naozaj zaslúžilo dlhšiu debatu. Dlhšiu debatu, aby sme si vedeli zadefinovať lepšie, či a ako s týmto narábať. Myslím si, že aj niektorí moji predrečníci hovorili o tom, že môžete mať niektoré situácie, kedy osoba, ktorá nadobudla majetok pochybným spôsobom, tak na ňu nemôžte poukázať. Nemôžte tam prísť a demonštrovať a poukázať, pozrite sa tento človek, hyperbolizujem, zakúpil zámoček, hej, a nevieme z čoho. Takže a teraz akože tam nemôžme prísť a poukázať na to? Nemôže tam byť žiadne zhromaždenie, nič. Čiže tiež si myslím, že to všetko má svoje limity, má svoje limity.
Ja si uvedomujem, že došlo, došlo v minulosti v prekročeniu takého určitého etického rámca alebo pravidla, kedy sa tieto veci zneužívali, či už v minulosti, či to je ešte za obdobia, kedy Matovič chodil demonštrovať kade-tade, ale potom aj počas covidového obdobia, keď sa chodilo kade-tade demonštrovať, dokonca pred obydlia lekárov, spomeňme napríklad profesora Krčméryho, ktorého chceli obesiť. Čiže áno, ale to takisto si vyžaduje nejakú diskusiu. Vyžaduje si to naozaj dôslednejšie riešenie tejto situácie.
Priestupky, v podstate tento návrh by svojím spôsobom uprednostňoval alebo nadraďoval priestupkové konanie nad trestné konanie. To je niečo, čo sme tu ešte nemali. A nehovoriac o tom, že tu máme GDPR, že to je prelamovanie telekomunikačného tajomstva, sprístupnenie metadát a podobne. Zároveň, čo by bolo tiež zaujímavé sa o tom dočítať v tomto návrhu zákona, v podstate sa išlo až do určitých rámcov slobody slova. Tu sa bavíme, samozrejme, o priestupkovom konaní a o tom, že sa niekto hrubo vyjadruje na sociálnych sieťach alebo už kdekoľvek, emailom alebo akokoľvek. Ja som sa nad tým aj pousmial, keď som to čítal, pretože ja mám s tým svoje skúsenosti a viem, väčšina týchto ľudí, ktorí mi píšu, že akí sú to fanúšikovia koho a nehovoriac o dezinfoscéne a podobne.
Čiže svojím spôsobom by mi to nevadilo, ale predsa len, bola to predošlá opozícia a terajšia koalícia, ktorá chodila v minulom volebnom období a bojovala za slobodu slova a za slobodu názorov. Dokonca chvíľku sme tu mali aj kampaň, že sloboda iného názoru alebo niečo podobné. Už sa to nejakým spôsobom vyparilo, lebo vidíme, že teraz tu máme iný návrh zákona. Čiže asi sa prišlo na to, že to nie celkom korešponduje. Ale ako vidím, znova je tu nejaký iný názor, že by sa to asi malo stiahnuť.
Takže znova, dokazuje to len to, že toto skrátené legislatívne konanie vôbec nebolo domyslené, že je tam niekoľko článkov, niekoľko častí, ktoré neboli premyslené. A budú sa musieť meniť. Čiže celý tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní nie je dostatočne domyslený.
Takisto keď sa bavíme o rente. Je to účelové podľa mňa. Keby to bol samostatný nejaký zákon alebo novela zákona o platobných podmienkach ústavných činiteľov alebo niečo podobné, okej, poďme sa o tom baviť. Ale v lex atentát? O zabezpečenie alebo zvýšenie bezpečnosti ústavných činiteľov, je to naozaj účelové. A účelovo ušité v podstate na jednu osobu. Takisto by si to zaslúžilo, keď už sa chceme baviť o rente, normálnu diskusiu. Poďme sa o tom normálne baviť. Akú rentu, v akej výške, pre koho a tak ďalej. Či si to zaslúži len dvojnásobný premiér s plnými, s dvoma plnými funkčnými obdobiami, alebo to môže byť aj niekto iný a tak ďalej. Plus, ja si myslím, že aj tí, ktorí to písali, sa museli rehniť, pretože tam je aj jedna vetička, ktorá hovorí o tom, že prezident, ktorý má právo na rentu, keď spácha úmyselný trestný čin, tak o tú rentu príde. Je to úplne že jasne cielené, presne vieme na koho. Čiže toto sú tiež veci, ktoré sú tak trošku podpásovky v tomto návrhu zákona. Mali by sme sa trošku chovať akože ináč v tejto situácii, tak zmierlivejšie, nazvime to.
A ďalšia vec, ktorá ma naozaj tak trošku zarazila, resp. robí mi úprimne vrásky, to je posilnenie kompetencií Slovenskej informačnej služby. My sa môžeme baviť o tom, že Slovenská informačná služba by mala monitorovať situáciu, už to za zákona dnes má. Dnes by mala monitorovať všetky hrozby, ktoré sa týkajú, samozrejme, ústavných činiteľov a my im dáme teraz paragraf. My im to dávame teraz čierne na bielom, kde im napíšeme, že počúvajte, vy môžte monitorovať politikov. Keď na to príde ten politik alebo ústavný činiteľ, že je monitorovaný Slovenskou informačnou službou a povie, že nechce byť ňou monitorovaný, tak čo, Slovenská informačná služba povie, zachytili sme niekde v priestore, že vám hrozí nejaká hrozba a vy to dokazujte, že je to teda blbosť, hej. Takže ako halo! Ja ten návrh zákona, ktorý tu máme, naozaj uvažujme z dlhodobejšieho hľadiska. Tu sa môže vláda vymeniť o tri a pol roka. Páčilo sa vám to, keby takto nasadzoval niekto SIS-ku a mal, veď to je čierne na bielom, vy ste si to schválili, čo chcete?
Takže ja si myslím, že je tu veľa vecí, ktoré na tomto zákone treba meniť, treba byť obozretný, nekonajme zbytočne zbrklo a rýchlo. Vráťme sa radšej z tej cesty späť. Poďme rokovať o zásadných zmenách v tomto návrhu zákona tak, aby sme sa s tým vedeli dohodnúť a zhodnúť v čo najväčšom počte v tomto pléne.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem jednu faktickú poznámku.
Pani poslankyňa Jana Hanuliaková, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Krúpa, vy ste vo vašom príspevku hovoril o tom, že po takto vážnom čine, ktorý sa stal, sme čakali, že opatrenia, ktoré prijmeme, búdu vychádzať zo širokej politickej dohody. Ono to však ale vyzerá, že vládna koalícia chce len zneužiť túto situáciu, aby mohla obmedziť práva ľudí a dnes o tom naozaj hovoria aj viacerí odborníci a odborníčky, ktorí na to upozorňujú. Ten atentát sa, samozrejme, nemal nikdy stať. Je to jedna naozaj veľká rana našej spoločnosti, ale to, čo mňa najviac mrzí, je, že ja si veľmi dobre spomínam na to, aký nenávistný slovník mali predstavitelia SMER-u a SNS a niektorí teda, žiaľ, aj stále majú a aj po tej nešťastnej udalosti sme mnohých počuli v predvolebnej kampani naozaj používať veľmi, veľmi škaredé slová. A ja sa vždy zamýšľam nad tým, že ako môže napríklad aj pán Blaha šíriť toľko nenávisti stále. Ja si naozaj neviem prestaviť, že moje deti by mňa počuli hovoriť takýmto slovníkom. A tam by sme podľa mňa možno mali aj začať, že to je, to je základ toho, aby sme niečo v našej spoločnosti zmenili. Lebo práve my politici a političky máme najväčší vplyv to, čo šírime cez sociálne siete, a dobre vieme, že aký to má vplyv na ľudí a aké je to naozaj škodlivé.
Čiže tento návrh je určite dobrý na diskusiu do budúcnosti, ale naozaj začnime konečne každý od seba a uvedomujme si, aké to má negatívne dopady na spoločnosť, to, ako sa my politici a političky správame a vyjadrujeme.
Ďakujem.