15. schôdza

Navrhujem termín hlasovania dnes o 17. hodine.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona implementuje do slovenského právneho poriadku tzv. akt o digitálnych službách, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES. Cieľom tejto európskej úpravy je prispieť k budovaniu bezpečnejšieho a transparentnejšieho online prostredia, zlepšeniu podmienok, poskytovania cezhraničných sprostredkovateľských služieb, zlepšeniu postavenia spotrebiteľov a posilneniu ochrany základných práv užívateľov v online priestore. Navrhované doplnenie vnútroštátnej úpravy vyplýva aj z nevyhnutnej implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb, tzv. nariadenie P2B, ktorého cieľom je zvýšiť spravodlivosť a transparentnosť online podnikateľského prostredia, ktoré podnikom umožňuje cezhraničné pôsobenie na vnútornom trhu EÚ. Návrhom zákona sa preto stanovuje právny základ aj pre výkon dohľadu Rady pre mediálne služby nad dodržiavaním povinností podľa nariadenia P2B.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto môjho zákona.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 264/2022 o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 324a, v druhom čítaní.
Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada dňa 27. júna ´24 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborom, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanovisku poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 19, s odporúčaním schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 32 z 27. júna ´24.
Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Žiaľ, ja som zmeškal prvé čítanie, takže mám príspevok taký skôr, čo by sa hodil na prvé čítanie, ale, ale hodí sa aj na druhé čítanie, pretože (Povedané s pobavením.), pretože je o tom, prečo je táto legislatíva potrebná, prečo je dobrá, vidíte, aj chváliť, aj chváliť vieme, možno pán minister Šutaj Eštok by to mal počuť, že aj chváliť vieme, ale keď treba.
Prečo je táto legislatíva potrebná, prečo, prečo je dôležitá, prečo je trochu škoda, že ju riešime takto neskoro už pod hrozbou infringementu, ale o tom už bolo SLK, takže to už sa k tomu nemusíme až tak veľmi vracať.
Európsky digitálny trh má hodnotu približne jedného bilióna, bilióna eur, pričom začnem pár štatistikami.
Až 71 % občanov EÚ má obavy z nelegálneho alebo škodlivého obsahu online, výskum naznačuje, že až 84 % Európanov chce viac transparentnosti v online reklame a 68 % používateľov v EÚ pociťuje, že online platformy by mali byť viac zodpovedné za obsah, ktorý hostia a ktorý poskytujú. Taktiež ukazuje výskum, že až 80 % občanov EÚ podporuje prísnejšie pravidlá pre online platformy a nedôveru k online platformám dnes pociťuje až 62 % Európanov. A toto všetko je v kontexte, keď až 90 % európskych tínedžerov denne používa internet. Čiže to je asi v krátkosti k definícii problému.
Problém máme taký, že klesá dôvera v digitálne prostredie, digitálne služby, digitálny obsah, a teda odpoveďou Európskej únie na tento, na tento problém bola sada viacerých digitálnych aktov a digitálny akt alebo akt o digitálnych službách – DSA je len jedným z nich a dnes sa tu vlastne rozprávame o transpozícii tohto aktu do slovenských podmienok. DSA vznikla ešte v októbri roku 2022, mala rozdelenú účinnosť, prvá časť platila od leta 2023, tá sa týkala naozaj tých najväčších platforiem, ktoré majú viac ako 45 mil. používateľov, tam spadá teda väčšina tých, ktoré, ktoré bežne používame, poznáme: Facebook, Instagram, X, predtým Twitter a tak ďalej a tak ďalej. Čiže tie, pre tieto veľké platformy platili prvé povinnosti ešte od leta 2023 a následne mali členské štáty povinnosť transponovať toto nariadenie do svojej legislatívy od februára 2024. Dnes je jún 2024, my sme ešte netransponovali, a preto sa tu dnes stretávame pod hroznou infringementu, v skratke asi toľko.
Táto legislatíva je dôležitá, pretože tieto veľké online platformy núti k viacerým veciam, k lepšiemu manažovaniu rizík, k lepšiemu reportovaniu toho, ako vôbec sa stavajú k rizikám, ktoré predstavujú pre spoločnosť, taktiež ich núti lepšie reportovať dáta o svojej činnosti a o chvíľu sa dostanem k tomu, že prečo napríklad na Slovensku je to veľmi dôležité, aby sme vedeli, ako tieto platformy fungujú, ako je moderovaný na nich obsah. Čiže DSA vlastne ukladá takéto povinnosti najmä v oblasti transparentnosti, najmä v oblasti lepšej zodpovednosti za obsah, ktoré platformy poskytujú, rýchlejšieho odstraňovania nelegálneho obsahu a tak ďalej a tak ďalej. A to všetko pod hrozbou sankcií, ktoré môžu ísť až do výšky 6 % celosvetového obratu tejto danej platformy. To znamená, že za problém, ktorý tá platforma bude ignorovať na Slovensku, je potenciálne vystavená hrozbe sankcie až 6 % svojho celosvetového obratu. Čiže tie sankcie sú naozaj veľmi, veľmi prísne a platformy to berú vážne a berie to vážne aj Európska komisia. Veľmi sa čakalo, že ako komisia teda začne s výkonom týchto nariadení v digitálnej oblasti a začala zostra, pretože už dnes bežia viaceré formálne konania, jedno začalo v decembri 2023, to bolo jedno z prvých medzi teda Európskou komisiou a sieťou X, predtým Twitter, za možné porušenia DSA v oblasti manažmentu rizík, moderovania obsahu, dark patterns a tak ďalej. Voči TikToku už bežia dve formálne konania, nepôjdem do detailu. Voči Meta, to je teda Facebook a Instagram, beží ďalšie konanie od apríla 2024 v oblasti ochrany maloletých, transparentnosti politickej reklamy, špeciálne klamlivá reklama, s týmto máme skúsenosti aj na Slovensku, žiaľ.
A voči AliExpress od marca 2024.
Čiže ak správne rátam, raz, dva, tri, štyri, päť, päť konaní voči veľkým, veľkým digitálnym platformám je už teraz v procese, a to DSA neplatí ešte ani rok. Takže dá sa povedať, že komisia naozaj začala zostra a chce asi vyslať signál, aby to veľké platformy brali vážne. Tým, že začala infringement voči nám, tak asi aj nám chce dať asi najavo, aby sme to brali vážne.
No a poďme teda k tej slovenskej implementácii. Členské štáty majú zriadiť teda digitálneho koordinátora služieb, v zmysle článku 50 nariadenia DSA musí tento digitálny koordinátor fungovať absolútne nezávisle. To by som tu rád trikrát podčiarkol a pripomenul, nezávisle, špeciálne kolegom z SNS, ktorí majú takú tendenciu obsadzovať nezávislé inštitúcie a robiť z nich závislejšie inštitúcie, či už pri Fonde na podporu umenia, alebo ako to, ako to zrejme zistíme pri Audiovizuálnom fonde. Takže že tu naozaj aj to nariadenie samotné hovorí, že tá inštitúcia musí byť nezávislá a musí konať nezávisle. Niečo mi hovorí, že sa k tomu ešte dostaneme v najbližších troch rokoch tejto vládnej koalície a že si budeme pripomínať, že aj Rada pre mediálne služby mala ostať nezávislá a je dôležité, aby bola nezávislá. Špeciálne keď sa bavíme o úlohách Rady pre mediálne služby v oblasti odstraňovania hoaxov, dezinformácií, nelegálneho obsahu na sociálnych médiách v digitálnom priestore. Predpokladám, že kosa narazí na kameň, a to, že nezávislosť je ten kameň a že kto je tá kosa, tak asi je zrejmé, keď sa bavíme o dezinformáciách.
No čiže niečo mi hovorí, že sa vrátime, takže preto to pripomínam.
V súčasnosti je len šesť členských štátov, ktoré ešte nespravili implementáciu DSA, čiže sme, sme v top tier, ale skôr na konci ako na začiatku, žiaľ. U nás tá implementácia sa pripravovala naozaj dlhodobo, veď ešte ja si pamätám ten začiatok tej implementácie, keď som pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve informatizácie, zriadila sa k tomu expertná skupina, koordinačná medzi nami a ministerstvom kultúry, ministerstvom hospodárstva, ktoré vyjednávalo DSA-ku atď., atď., čiže naozaj bola k tomu expertná štúdia, ktorú robili, ktorú robili zahraniční, teda ktorú robila ako zahraničná konzultačná spoločnosť. Zvažovali sa rôzne modely, kam, ako tohto koordinátora digitálnych služieb na Slovensku podchytiť, zvažovala sa Národná agentúra pre sieťové elektronické služby, myslím, že, myslím, že ešte, ešte ďalšie regulátory, ale najlepšie z toho teda vyšla Rada pre mediálne služby, ani nie tak ako možnože najlepší model, ale najlepší model v danom čase. Čiže s ohľadom na čas, ktorý sme mali na implementáciu, tak RMS-ka bola to najlepšie možné, možné riešenie.
Rada pre mediálne služby bude mať viaceré kompetencie, také špecifické pre Slovensko, pretože DSA robí takú veľkú strechu a naozaj Európska komisia má z titulu DSA kompetencie konať najmä voči tým veľkým platformám a voči rizikám, ktoré sú celoeurópske, ale teda národní digitálni koordinátori služieb budú mať špecifické, špecifické povinnosti a kompetencie, čiže najmä také, ktoré sa týkajú špecifík jazykových alebo kultúrnych v oblasti pokút a sankcií. Opäť DSA stanoví nejaký rámec, my si môžeme upraviť pokuty a sankcie na Slovensku, ako ich, ako si ich my predstavujeme. V oblasti výmeny informácií medzi členskými, členskými štátmi, ako si budeme vymieňať informácie, alebo ako si bude vymieňať RMS informácie s ostatnými orgánmi, ktoré v tejto oblasti majú čo povedať, v oblasti špecifickej moderácie obsahu atď., atď. Jednoducho sú tam nejaké národne špecifické kompetencie, ktoré teda dostane Rada pre mediálne služby.
Čo je ale dôležité, a teraz sa vraciam k tým dátam, že DSA naozaj funguje, dalo by sa povedať, že taký stroj na dáta. Jedným z najväčších prínosov je, že vieme viac o tom, ako tieto platformy fungujú, prečo niektoré príspevky dostávajú väčšiu pozornosť, dostávajú sa k viac ľuďom, prečo niektoré k menej, to sa dlho tak akoby že hovorilo, je to taká alchýmia, všetci tí, ktorí si píšu do životopisu, že social media manager, tak oni sú tí alchymisti, že sa tvária, alebo teda niektorí aj vedia, niektorí možno menej, že ako tie algoritmy na pozadí fungujú, že čo teda funguje na tých sociálnych médiách. Čiže veľmi prospešná časť tejto legislatívy je, že budeme mať viac informácií o tom, ako platformy fungujú, ako fungujú algoritmy, ako platformy fungujú aj v tej personálnej oblasti. A dám veľmi konkrétny príklad, ktorý je teda veľmi relevantný aj na Slovensku, pretože sme jedna z krajín v Európskej únii, ktorá má najväčší problém s dezinformáciami. A ak teda už nie aktuálna, ale nedávna debata o plochej Zemi, to, myslím, že len, len podpisuje.
Čiže je veľmi dôležité, že, sčasti mi to príde paradoxné, že sa rozprávame o tejto téme v kontexte ministerstva kultúry, kam teda Rada pre mediálne služby kompetenčne patrí. Preto ešte raz pripomínam ten článok 50, že to má byť nezávislá inštitúcia a na to si teda dajme naozaj pozor.
Čiže máme problém s dezinformáciami, a preto je veľmi dôležité, aby platformy v tomto smere konali, aby odstraňovali nelegálny obsah alebo obsah, ktorý už naozaj ide, ide cez hranu a na to fungujú tzv. moderátori, moderátori obsahu. A dlho sa vôbec nevedelo, že koľko ich je. To boli také mýtické bytosti, že každá platforma tvrdila, že ich má a že teda je spoločensky zodpovedná, že naozaj robí niečo s tým nelegálnym obsahom, ale nikdy sa nevedelo presne, že koľko ich má. Tak teraz to už vieme. Teraz to už vieme, čiže dám to do kontextu.
Napríklad na Slovensku si Facebook aspoň raz do mesiaca otvorí v priemere 3,2 milióna používateľov. Aspoň raz do mesiaca v priemere 3,2 milióna používateľov. Môžme si dať aj tipovačku, koľko by ste tipovali, že máme moderátorov obsahu na 3,2 milióna používateľov?
Pán spravodajca, chcete si tipnúť? (Reakcia z pléna.) Dajte od jedna do, dám vám, dám vám nápovedu, nie je to viac ako 50. (Reakcia z pléna.) Sedem som počul? Desať. Štrnásť. Sedem, desať, štrnásť, vyhráva pán, pán spravodajca, neviem, či mi vidí do papiera, ale je ich jedenásť. Na Slovensku máme teda na 3,2 milióna používateľov, ktorí sa aspoň raz prihlásia mesačne na Facebook, máme jedenásť moderátorov obsahu, dámy a páni. No, znie to smutne. Ešte smutnejšie to je, keď to dám do kontextu napríklad s Írskom, kde je veľmi podobný počet prihlásení, je to 3,3 milióna a keby ste si chceli tipnúť počet moderátorov tam, tak skôr pôjdete k tej vyššej hranici, ktorú som dával od 1 do 50, lebo v Írsku ich je 42, hej? Čiže to je súčasť nášho problému, že doteraz to nikto vlastne ani nevedel, že koľko ich je a akú dôležitosť prikladajú platformy moderovaniu obsahu. Teraz to už vieme. Čiže na Slovensku ju prikladajú v pomere 11 : 3,2 milióna a v Írsku 42 : 3,3 milióna. Hej?
Čiže tam je ten, ten rozpor veľmi, veľmi jasný a myslím, že námet na suverénnu zahraničnú politiku tlačiť na platformy, keď nám teda ide o to, aby sme mali legálny a kvalitný obsah na sociálnych médiách, tak sa pýtať teda veľkých platforiem na tých veľkých stretnutiach ministerských v Bruseli, že prečo v Írsku majú 42 kontrolórov obsahu a na Slovensku len 11. Keď teda chceme robiť takú suverénnu zahraničnú politiku, že si trúfneme aj na veľké platformy, no tak si trúfnime, tak si dupnime. Ja som na takých rokovaniach bol, a teda dám krk za pani ministerku Remišovú, do ktorej sa veľmi radi navážate, že napríklad, tak ona sa to pýtala. Tak teraz som zvedavý, teda suverénny, suverénna zahraničná politika, či si trúfne sa pýtať veľkých platforiem, prečo na Slovensku majú štyrikrát menej moderátorov obsahu ako v Írsku. Ibaže by ste sa nepýtali, lebo vám to je jedno, resp. vám to možno aj vyhovuje. Pre kontext, v Nemecku ich je 242, tých moderátorov, v Taliansku 179. Chápem, oveľa väčšia báza používateľská atď., len aby sme mali kontext, že kde sa asi pohybujeme v tej Európe. Preto som vybral Írsko, lebo je nám veľmi podobné v počte používateľov.
Čiže z tohto vyplýva, že budeme mať, budeme mať oveľa, oveľa, oveľa viac dát, ktoré budeme vedieť spracovávať, z ktorých sa budú vedieť robiť nejaké závery, budeme mať oveľa viac dát o tom, koľko priemerne trvá týmto platformám odstrániť nelegálny obsah, či to je dostatočné, alebo chceme, aby to bolo menej, budeme vedieť porovnávať jednotlivé krajiny presne, ako som to teraz ja, ja spravil.
Čiže, a teraz sa dostávam k nášmu zákonu, čo je pre to dôležité. Je veľmi dôležité, aby Rada pre mediálne služby bola adekvátne vybavená. Tu ide naozaj aj o zručnosti tých ľudí, ktorí na Rade pre mediálnu službu budú pracovať. Ja kvitujem, že v dôvodovej správe vidím navýšenie počtu zamestnancov zo 47, ktorých má dnes RMS o ďalších 49 ľudí kvôli implementácii tejto legislatívy, kvitujem to, a opäť diabol je v detaile, dôležité bude, či to budú tí správni ľudia v zmysle zručnosti, nie že by som, nesprávny v zmysle teda takom, že Fero bratranec, ale či budú mať správne zručnosti, pretože naozaj, a vidíme to aj v porovnaní s inými krajinami, v Nemecku už začínajú vychádzať štúdie, ako to jednotlivé krajiny implementujú, že naozaj je veľmi dôležité, aby to boli ľudia, ktorí majú dátové zručnosti, ktorí vedia dáta spracúvať, analyzovať, robiť z nich štrukturované výstupy, zrozumiteľné výstupy, čiže ľudia, ktorí dokážu pochopiť logiku algoritmov, toto bude naozaj dôležité. Čiže naozaj veľmi bude dôležité, akých ľudí bude teraz Rada pre mediálne služby prijímať, bude ich teda 49 nových, ktorí majú pribudnúť do konca roka 2027, ak to tu správne mám poznačené, čiže to bude, to bude dôležité.
Takže kvitujem, že tam teda bude navýšenie počtu. Viem, že to nie je to, čo si Rada pre mediálne služby pýtala, je to približne polovica toho, čo si v skutočnosti pýta Rada pre mediálne služby, takže zrejme aj tu sa šetrí, keď už sa teda nešetrí na letoch za futbalom, tak šetríme na dohľade nad kvalitou obsahu na digitálnych platformách, budiž, veď ľudia to vidia.
Takže veľmi dôležité naozaj bude to, ako sa pristúpi ku implementácii tejto legislatívy. Samotná myšlienka aj spôsob, ako je to uchopené, s tým asi netreba nejak veľmi, veľmi polemizovať. Navýšenie kapacít tam bude.
Je otázka, či to bude aj adekvátne, s adekvátnymi zručnosťami, je dôležité, aby s tými kapacitami išli aj technické kapacity, technické zručnosti a potom sa uvidí.
A teraz sa ešte raz vrátim k tej kľúčovej myšlienke pri implementácii tejto legislatívy, Rada pre mediálne služby musí ostať nezávislá. O to viac, keď bude implementovať túto legislatívu, kde to je explicitne napísané, že to nariadenie vyžaduje, aby to bol nezávislý orgán, takže berte to ako dobre mienenú radu, že má ostať nezávislá, resp. počkáme si na nejaké kroky v tejto oblasti, ako bude Rada pre mediálne služby fungovať.
Už som počul nejaké balóniky, myslím, že dokonca aj od vás, pán spravodajca, že sa vám nepáči, ako funguje, pretože, aha, už viem, pretože podnety, ktoré prichádzali na RTVS, rada zamietala. To sa vám nepáčilo. Takže keďže rušíte RTVS, tak defaultne aj Rada pre mediálne služby musí byť zlá, keď sa nestotožnila s vaším názorom. No, tak by som povedal, pozor na to, naozaj pozor na to a budeme veľmi ostro sledovať, čo budete robiť s Radou pre mediálne služby aj v kontexte tejto novej legislatívy, ktorá má pomôcť bojovať s dezinformáciami, bojovať s nelegálnym obsahom v digitálnom priestore.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci, hlasovať o tomto bode navrhujem na sedemnástu hodinu dnes.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie predkladám spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou a kolegom Michalom Sabom.
Jeho cieľom je zavedenie novej, adresnej, štátnej sociálnej dávky, tak aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov spojených s bývaním. Takýto príspevok na úhradu nákladov na bývanie je aj odborným konsenzom vnímaný a odporúčaný ako adresná pomoc domácnostiam vystavených energetickou chudobou. Obdobnú úpravu už sľuboval bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. My sme ho prostredníctvom vtedy nášho jediného poslanca Tomáša Valášeka predkladali v Národnej rade dvakrát. Vo volebnom programe ho malo hneď niekoľko strán.
Dnes ho predstavujeme opäť aj keď teda s vedomím, že pravdepodobne nekonštruktívna koalícia sa zdrží, pretože síce vie, že ten návrh je dobrý, ale však opozičné návrhy sa nepodporujú, avšak chceli by sme aj takýmto spôsobom pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Erikovi Tomášovi pripomenúť vládny sľub z programového vyhlásenia vlády, a zároveň mu teda dať návod ako na to.
Nech sa páči, pán minister, práve takto môžete adresne pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú. Za málo peňazí, keďže je to adresná pomoc veľa domácnostiam.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 343. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 343 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ešte raz ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Na Slovensku dlhodobo čelíme bytovej kríze a zhoršenie ekonomickej situácie po pandémii ochorenia COVID-19, rast cien energií a rekordná inflácia najviac zasiahli ľudí ohrozených chudobou a nižšiu strednú vrstvu. Ťažkú situáciu ešte zhoršila ruská agresia na Ukrajine. Slovenská republika tak obdobne ako ďalšie členské štáty Európskej únie čelila bezprecedentnému nárastu spotrebiteľských cien, ktoré sa najviac dotkli, samozrejme, energií, potravín a bývania. Bývanie je jedna z našich najdôležitejších ľudských potrieb. Napriek tomu je pre mnohých ľudí u nás nedostupné a my dnes máme možnosť zmeniť to. Keď sme tento zákon predkladali v minulom volebnom období, tu v pléne sa vtedy viedla súťaž o najpopulistickejší návrh, a aj preto túto adresnú pomoc, po ktorej, ako som už spomínala, volala aj odborná verejnosť, podporilo iba osem poslancov a poslankýň Národnej rady a 112 z nich sa vtedy zdržalo. Niektorí asi zabudli, čo to znamená byť obyčajnými ľuďmi, ďalší sa len tvária ako sociálni demokrati. Pre iných bola solidarita len prázdnym heslom. No a napokon tí a tie, ktorí vtedy sami seba nazývali rodinou, sa rodinám v núdzi otočili chrbtom. Státisíce ľudí u nás doslova nedisponujú primeraným a dôstojným bývaním a náklady naň pre nich predstavujú neúmerne veľkú záťaž. A hoci v našej krajine stále neexistuje evidencia presného počtu ľudí bez domova, odhaduje sa, že sú ich v skutočnosti desaťtisíce.
Na ilustráciu problému sa môžeme pozrieť napríklad na situáciu v Košiciach, kde sa v máji v roku 2021 konal registračný týždeň sčítania rodín bez domova. Do výskumu neboli zaradení dospelí jednotlivci bez dieťaťa do 18 rokov ani bezdetné páry. Do registračného týždňa sa zapojilo 309 rodín, pričom počet respondentiek žien bol 245, čiže 79 %. Celkový počet osôb v týchto rodinách bol 1 737. Z nich bolo 550 dospelých a 1 187 detí. V čase zberu dát okrem toho očakávali narodenie ďalšieho dieťaťa v každej desiatej domácnosti. Tieto rodiny sa však v situácii bezdomovectva vôbec nemuseli ocitnúť, keby štát poskytoval efektívnu prevenciu straty bývania. Bývanie nemožno považovať za komerčný tovar ako iné. Chlieb potrebujete mať kde jesť. Je to ľudské právo zakotvené v medzinárodných ľudsko-právnych dokumentoch, ktorým je Slovenská republika viazaná a z ktorých pre ňu vyplývajú konkrétne záväzky a povinnosti. Zároveň je toto právo na bývanie aj kľúčovým pre uplatňovanie ďalších ľudských práv ako právo na zdravie, sociálne zabezpečenie, prácu, právo voliť, právo na súkromie a vzdelanie.
Medzi najextrémnejšie, a zároveň najčastejšie porušenia práva na bývanie u nás patrí práve ľahostajnosť štátu v prevencii bezdomovectva a takisto neriešenie bytovej núdze ľudí, ktorí sú ohrození chudobu a sociálnym vylúčením. V roku 2021 bolo u nás celkovo 12,3 % obyvateľstva ohrozených príjmovou chudobou. V dôsledku pandémie miera rizika a chudoby u nás na Slovensku vzrástla v porovnaní s predošlým rokom o 0,9 percentuálneho bodu a po období pomalého, no pozitívneho trendu sa situácia opäť zhoršuje. Súčasná energetická kríza ich životnú situáciu ešte zhoršila. Na hranici chudoby už teraz žije cez 800-tisíc ľudí, pre ktorých sa dôstojné bývanie stáva doslova luxusom. Odborná verejnosť aj tretí sektor pritom dlhodobo poukazujú na fakt, že jedným z nástrojov prevencie straty bývania, ale aj zabezpečenie dôstojného a dostupného bývania je efektívny príspevok na bývanie.
Ten súčasný, tak ako ho poznáme, však túto úlohu nespĺňa. Nie všetky zraniteľné skupiny obyvateľstva naň dnes majú nárok, keďže je viazaný výlučne na stav hmotnej núdze, a teda situáciu, keď príjem osoby nedosahuje sumu životného minima. Aktuálne ho poberá len niečo cez 25-tisíc domácností.
Bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak pritom viac ako rok a pol sľuboval, že predstaví novú formu príspevku, žiaľ, svoj plán niekoľkokrát odložil, pretože vraj na to neboli financie, no a následne ho, samozrejme, nedokončil. Dostupné bývanie pre všetkých teda nepredstavovalo očividne prioritu pre tie predchádzajúce vlády, aj keď aby som nebola nefér, tak musím uznať, že ten súčasný príspevok na bývanie, tak ako momentálne funguje, sa zvýšil, to však nestačí.
Podstatou nášho návrhu zákona je zavedenie novej samostatnej štátnej sociálnej dávky, ktorá nie je viazaná na hmotnú núdzu. Takto koncipovaný príspevok by poberalo odhadom okolo 546-tisíc ľudí, z toho 316-tisíc ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica, 43 % všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby.
Miera rizika chudoby by teda klesla o 0,5 percentuálneho bodu z 13,7 na 13,2 %. Miera rizika chudoby detí by klesla o 0,9 percentuálneho bodu zo 17,6 na 16,7. Navrhovaná finančná podpora a pomoc by zároveň mala aj pozitívny vplyv na rodiny zasiahnuté energetickou chudobou, o tej viac povie kolega Michal Sabo. Takýto príspevok by teda poskytol záchrannú sieť a ochranu ich bývania pre tieto rodiny, ktoré sú najviac ohrozené.
Predkladaný návrh sa inšpiruje českou úpravou, no podobný systém majú aj v iných krajinách, napríklad v Poľsku alebo vo Francúzsku. Štát v ňom vlastne dorovnáva čistý príjem domácností a náklady na bývanie, tak aby ľuďom zabezpečil dôstojný život a znižoval tú takzvanú energetickú chudobu. Cieľom návrhu je kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšujú 30 % z príjmu domácností, pričom náklady nad hranicou takzvaných normatívnych nákladov nie sú kompenzované. Táto hranica zabezpečuje cielenie príspevku na domácnosti s nižšími príjmami. To znamená, že sa jedná vlastne o adresnú pomoc, ktorá nezasiahne tých, ktorí to nepotrebujú, ale práve naopak, tých, ktorí to najviac potrebujú.
Návrh určuje normatívne náklady ako násobok životného minima bez rozlišovania nájomníkov a vlastníkov a bez rozlišovania veľkosti obce. Ak by, samozrejme, pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozhodol si takýto návrh osvojiť, tak prípadne on by tam mohol pridať aj ďalšie faktory, pretože v iných krajinách aj teda na základe toho, že tam majú lepšie dáta a chcú ešte adresnejšie pomôcť najmä teda domácnostiam zasiahnutým energetickou chudobou, tak sa to môže prípadne líšiť napríklad aj podľa regiónov alebo veľkosti obcí a tak ďalej.
My sme zatiaľ išli takou tou jednoduchšou formou, ktorá ale ako som hovorila, je veľmi adresná a efektívna. Príspevok teda pomôže nielen chudobným domácnostiam, ale aj nižšej strednej triede. Zároveň návrh určuje maximálnu výšku príspevku ako 20 % príjmu v prípade osôb, ktoré nehnuteľnosť vlastnia a 30 % príjmu v prípade osôb v nájme. To znamená, že zdokladované náklady na bývanie, ktoré prekračujú 50 % príjmu v prípade osôb vlastniacich nehnuteľnosť a 60 % príjmu v prípade osôb žijúcich v nájme, nie sú kompenzované.
Tento element je tam vlastne v tom zákone obsiahnutý na to, aby zabránil potenciálnym špekuláciám, a zároveň, aby zabezpečil, že do určitej úrovne príjmu, zhruba na úrovni hranice rizika chudoby, by maximálny príspevok rástol s príjmom, čo by prispelo, samozrejme, k motivácií hľadať si prácu. V prípade domácností s príjmom pod hranicou životného minima, by sa mala maximálna výška príspevku odvodzovať nie od príjmu, ale od životného minima, teda 20 % životného minima pre vlastníkov a 30 % životného minima pre nájomníkov.
Dlhodobá bytová kríza pretrváva. Rekordná inflácia najviac zasiahla zraniteľné skupiny. Státisíce ľudí ohrozených chudobou viac nedokážu platiť rapídne sa zvyšujúce náklady na bývanie. Aj preto dnes predkladáme tento náš návrh, dúfajúc, že buď teda si ho poslanci a poslankyne aj vládnej koalície osvoja a zahlasujú zaň, alebo teda že sa ním aspoň inšpiruje minister práce, sociálnych vecí a rodiny a rozhodne sa v tejto neľahkej situácii skutočne podať pomocnú ruku tým, ktorí to najviac potrebujú. Koniec koncov ani sám minister sa netají tým, že by chcel nejakým podobným spôsobom zreformovať ten súčasný príspevok na bývanie, po ktorom dlhodobo volá aj odborná verejnosť.
V roku 2021 bolo u nás celkovo 12,3 % obyvateľov ohrozených príjmovou chudobou, v dôsledku pandémie to neustále narastá a dnes dokonca máme oveľa vyššie percentá. Aj preto je skutočne potrebné, aby sa zaviedla adresná štátna sociálna dávka, ktorá by takýmto ľuďom pomohla. Vo výsledku okolo 90 % ľudí ohrozených chudobou nemá nárok na príspevok na bývanie v tej súčasnej forme, a síce podľa § 14 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Aj preto ho aktuálne poberá, ako som spomínala, okolo 25-tisíc domácností. Príspevok na bývanie v rámci pomoci v hmotnej núdzi navyše neodzrkadľuje rozdiely vo výškach príjmov a výdavkov na bývanie ani tie regionálne rozdiely. Od 15. júla 2023 sa zaviedli nové pravidlá vo vyplácaní príspevku na bývanie a popri jeho navýšení bola zásadnou zmenou aj diferenciácia súm príspevku podľa počtu členov domácnosti. Jeho výška tak dnes predstavuje v závislosti teda od zloženia domácnosti sumu od 95,20 eur, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti,
do zhruba 291,90 eura, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti. Inštitút pre výskum práce a rodiny však v roku 2023 poukázal aj na pokles počtu priznaných a vyplácaných príspevkov za posledných päť či šesť rokov. Čiže ten súčasný je nielen vyplácaný skutočne malému počtu, ale ešte sa to aj zmenšuje, nakoľko ľudia jednoducho nespĺňajú tú podmienku hmotnej núdze. Kým v júni 2018 bol príspevok priznaný 35 842 poberateľom, v auguste 2023 to bolo len 24 459. Čiže ako som hovorila, zhruba 25-tisíc.
Od júna 2018 teda poklesol počet priznávaných príspevkov na bývanie v rámci pomoci v hmotnej núdzi o celých 32 %. Zatiaľ čo počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi za to isté obdobie poklesol len o 13 %. Chýba teda systémové riešenie, ktoré by predstavovalo práve zavedenie samostatného príspevku na bývanie a jeho vyňatie spod systému hmotnej núdze. Týmto zabezpečíme adresnú pomoc pre viac ľudí a širšiu skupinu domácností, ktoré sú teda aj ohrozené energetickou chudobou. Zároveň nedostatok nájomných bytov na Slovensku tiež spôsobuje, že väčšina ľudí zo zraniteľných kategórií žije v bytoch súkromných prenajímateľov za ceny, ktoré zaťažujú ich rozpočet natoľko, že často čelia niečomu, čo sme nazvali dilemou o prežití. Inak povedané, rozhodujú sa medzi strechou nad hlavou a tým, čo do úst. Pomoc ľuďom, ktorí sa v dôsledku vysokých nákladov na bývanie dostávajú skutočne do existenčných problémov, je nielen otázkou empatie so sociálne slabšími.
Predchádzanie straty bývania je z pohľadu verejných výdavkov oveľa menej nákladné ako riešenie následkov bezdomovectva. Náš návrh by stál štát 171 miliónov eur, na rozdiel od predchádzajúcimi vládami prijatých opatrení za miliardy, ako boli napríklad plošné zastropovanie cien energií a ďalšie, sa jedná skutočne o adresnú pomoc, ktorá zohľadňuje príjem domácností a náklady na bývanie. Príspevok na bývanie nie je žiadnym populistickým pokusom, kúpiť si jednu alebo druhú skupinu voličov, tak ako sa to podarilo teda v predchádzajúcom volebnom období. Aj preto dnes máme skutočne v rukách návod na to, ako efektívne pomôcť státisícom ľudí a zabezpečiť rešpektovanie jedného zo základných ľudských práv, práva na bývanie. Len osem poslancov a poslankýň toto pochopilo v minulom volebnom období.
Dnes nás bude určite viac, ja môžem povedať že minimálne 32, a teda dúfam, že sa k nám pridáte ďalší a ďalšie a že skutočne sa budeme snažiť spoločne pomôcť ľuďom, ktorí to najviac potrebujú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj kolegyni Jurík za veľmi podrobné objasnenie a zdôvodnenie nášho návrhu zákona. Naozaj my sa v Progresívnom Slovensku zameriavame na adresnú pomoc tým najzraniteľnejším a jedným z týchto opatrení, ktoré takýmto spôsobom môže pomôcť ľuďom, ktorí to najviac potrebujú, je práve príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Nie je to žiaden výmysel, ktorý by sme si my len tak z čista jasna vymysleli, ide o koncept, ktorý je osvedčený v iných krajinách a myslím si, že práve to je cesta, akým spôsobom by sme mali aj k prijímaniu legislatívy pristupovať. Že keď vieme, že niečo dobre funguje v zahraničí, vieme, že tu máme problém, naozaj ľudia sú vystavení chudobe a čo je horšie ako riziko straty domova. A najlepšie je takýmto situáciám predchádzať a zamerať sa na preventívne opatrenia a práve toto je jedno z tých preventívnych oparení, ktoré môže pomôcť ľuďom, aby sme zabránili tomu, že prídu o strechu nad hlavou a o domov a že vlastne im to negatívnym spôsobom zasiahne aj do ich rodinného života, do starostlivosti o deti. Naozaj tie situácie sú hrozné.
A teda aj vláda sa zaviazala v tom programovom, vo svojom programovom vlády, že navrhne úpravu príspevku na bývanie ako samostatnú dávku, teda zatiaľ sa venovala skôr iným témam, tak mňa to mrzí, že teda neprišlo na ľudí, ktorí to najviac potrebujú. Aj strana HLAS vo svojom programe sa hlásila k právu na bývanie. Konkrétnejšie tam bolo uvedené, že bývanie predstavuje nielen základnú životnú potrebu a podmienku, ale predovšetkým jedno zo základných ľudských a sociálnych práv, súhlasím.
Takže máme tu návrh zákona, ktorý presne toto adresuje, bolo by super, keby ste ho podporili.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani spolunavrhovateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, možno sa vám bude zdať pri tej mojej reči, že idem na to celé príliš zoširoka, ale tak ako koalícia helikoptérou rozhadzuje peniaze, tak ja sa na niektoré konkrétne témy pozerám helikopterovým videním a nebojte sa, dostanem sa tam.
Začiatkom tejto schôdze som tu na tomto mieste vystupoval ku vládnemu návrhu novely vodného zákona a vtedy som povedal, že ten konkrétny návrh podporíme a odôvodnil som to tým, že my v Progresívnom Slovensku veríme v tepelné čerpadlá. A tiež som vtedy povedal, že sme my ako PS-ko slušná, konštruktívna a odborná a vecná opozícia a že podporujeme to, čo je dobré, že kritizujeme to, čo kritizovať treba, že navrhujeme vylepšenia a odporúčame, keď vidíme, že niečo sa vylepšiť dá a, samozrejme, vieme a sme pripravení a pripravené poradiť.
A rovnako prichádzame so svojimi vlastnými návrhmi, no a presne tak je to aj v prípade tohto konkrétneho návrhu, ktorý predkladáme spolu s kolegyňou Jurík a s kolegyňou Plavákovou.
Dovolím si úvodom tvrdiť, že Progresívne Slovensko ako jedna z mála, ak nie jediná politická strana prináša reálne skutočné hmatateľné sociálne opatrenia, aby následne sociálno-demokratické strany pri hlasovaní sa mohli zdržať, čiže dávame vám príležitosť na reparát napríklad a vy sa môžete zachovať tak pri hlasovaní, že sociálno-demokraticky prekvapíte. Za Progresívne Slovensko chcem povedať, že vítame včerajšiu udalosť, keď sa pani ministerka hospodárstva a pani vicepremiérka v jednej úlohe pani Saková postavila pred médiá, zvolala tlačovú konferenciu a informovala o tom, že Zelená domácnostiam. Čiže projekt, ktorý aktívne podporuje inštaláciu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie bude opätovne spustený v júli. Juchú. Je to dobrá správa, ale s horkým podtónom, pretože, a teraz prepáčte, že urobím takú malú, ale veľmi dôležitú odbočku, projekt Zelená domácnostiam okrem toho, že prispieva k tomu veľkému národnému aj globálnemu cieľu znižovania emisií skleníkových plynov, čiže má silný proklimatický rozmer, ak je dôležité, ak sú dotácie uplatňované v novej výstavbe. Ak sa rozprávame o dotáciách, ktoré sú uplatňované pri starších domoch, tak tam sa neskôr vo svojom príhovore dostanem k jednému dôležitému, podstatnému a výraznému ale.
Najskôr ale chcem spomenúť taký biznisový dôležitý rozmer dotačného programu Zelená domácnostiam, ktorý bol totižto, a ja som to spomínal a pripomeniem to opäť, vyše roka bol paralyzovaný. Čo je mimoriadna škoda, stalo sa, ale vec sa má tak, že výpadok, ktorý trval od apríla 2023 naozaj veľmi zreteľne a hmatateľne na základe čísel, ale aj spätnej väzby od priemyslu, ukázal, ako nepredvídateľnosť a nestabilita verejných politík negatívne ovplyvňuje trh, pretože kvôli tej stopke, kvôli tej paralýze Zelenej domácnostiam trh výrazne stál a, bohužiaľ, firmy museli prepúšťať svoje odborné kapacity a toho by sa zodpovední policymakeri nielen v našej republike, ale v každom štáte mali definitívne vyvarovať. Opakovane preto pri tejto téme upozorňujem, že od roku 2015 nebola v rámci tohto projektu Zelená domácnostiam adekvátne menená, rozumej, navyšovaná výška príspevkov, hoci napríklad cena tepelných čerpadiel, ktoré som spomínal na úvod, ale aj stavebné práce išli hore o 30 až 40 % a v prizme toho som aj tu v tomto pléne opakovane odporúčal zmenu výšky individuálnych dotácií, to sa ale nestalo.
V krátkosti preto chcem pripomenúť, prečo sa to malo stať, prečo je to dôležité. Z pohľadu energetickej efektívnosti patrí totižto technológia tepelných čerpadiel k energeticky najvýhodnejším, najefektívnejším technológiám, pretože dokáže z jednej jednotky energie vyprodukovať tri až päť jednotiek tepla. To platí všade na svete bez rozdielu.
U nás môžeme ale veľmi výrazne upozorniť na to, že od regiónu k regiónu sa odlišuje cena energie. A práve tá vo veľkej, naozaj veľkej miere určuje efektívnosť spomínaného tepelného čerpadla voči iným technológiám z pohľadu energetickej návratnosti, nakoľko tepelné čerpadlo je investične náročnejšie než iné zdroje tepla. Isto viete, že pomer ceny elektriny voči plynu na Slovensku je silne, ale naozaj silne, a to je dlhoročná záležitosť, orientovaný v prospech plynu. Plyn je u nás trikrát lacnejší než elektrina, takže ani pri trikrát vyššej efektívnosti tepelného čerpadla voči plynovému kotlu nám pri cene 15-tisíc za tepelné čerpadlo verzus štvortisícový plynový kotol jednoducho nevychádza návratnosť. Prečo o tom rozprávam? Zelená domácnostiam bude aj naďalej na tepelné čerpadlo prispievať iba maximálne 3 040 eur a ja to považujem za premrhanú príležitosť. Najmä, najmä preto, lebo sa tu pred pár dňami vicepremiér Taraba v tomto pléne zaprisahával, ako veľmi chce vláda Slovenskej republiky naštartovať inštaláciu tepelných čerpadiel v domácnostiach, tak ja neviem teda, musí sa vláda Slovenskej republiky naozaj výraznejšie posnažiť.
Vrátim sa ale k vicepremiérke Sakovej, ktorá včera okrem Zelenej domácnostiam ako takej avizovala, a toto je to dôležité, dotačný program, nový dotačný program pre domácnosti s nižšími príjmami. Program sa bude volať Zelená solidarita a bude preplácať až 90 % oprávnených nákladov, pričom citujem: "Hranica rizika chudoby je stanovená ako 70 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného dôchodku, to pre dospelú osobu predstavuje čistý príjem 537,50, pre ďalšiu dospelú osobu v domácnosti 376,25 a pre nezaopatrené dieťa 241,88 eur. Povedala teda včera vicepremiérka Saková ku hranici výšky príjmu pre energetickú solidaritu. Energetická solidarita sú tie dve kľúčové slová. Keď som sa o prípravách na spustenie Zelenej domácnostiam pred pár týždňami priamo tu s pani Sakovou rozprával, tak mi povedala, že tento spomínaný kľúč s ministerstvom práce hľadala približne tri mesiace. Vtedy som si dovolil pripomenúť jej, že možno si mohla uľahčiť prácu, pretože Slovenská republika síce dodnes nemá vo svojej legislatíve pevne ukotvenú energetickú chudobu vo svojej definícii, čo považujem za maximálne nezodpovedné, ale zároveň tá definícia energetickej chudoby už má svoj odborný rámec. Priniesla ho hĺbková štúdia energetickej chudoby, ktorú vypracoval prognostický úrad Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Bola publikovaná v júni 2023, čiže nemôžeme sa tváriť, že je to niečo, čo prišlo z noci do rána a zastihlo nás nepripravených, vedia o tom zodpovedné inštitúcie a aj napriek tomu s ňou ministerstvo hospodárstva a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nepracuje. Táto štúdia obsahuje aj veľmi kvalitnú, otočenú všetkými odborníkmi a odborníčkami definíciu energetickej chudoby, ktorá bola navrhnutá podľa konkrétnej a rešpektovanej metodiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ale obsahuje aj ďalšie štyri možné návrhy definície, aby si vláda od prvého dňa vo svojom úrade mohla vyberať, naozaj slobodne vyberať, tú vybranú a sebou prezentovanú a preferovanú definíciu už mohla dávno prehnať legislatívnym procesom, už sme ju mohli mať dávno uzákonenú a namiesto toho, pripomínam, ministerka hospodárstva so svojím tímom a s ďalšími orgánmi štátnej správy tri mesiace dumali a vymýšľali energetickú solidaritu namiesto energetickej chudoby, pričom energetická chudoba je celosvetovo používaný pojem, iba na Slovensku nie je v legislatíve.
Samozrejme, môžeme opomenúť, že čomu všetkému sa koalícia venovala okrem toho, aby riešila skutočné konkrétne problémy konkrétnych ľudí. Pravda nebol čas, riešili seba.
No dobre. Poďme k tej energetickej chudobe, aby sme vedeli, o čom sa rozprávame, keď na to nemáme definíciu. Je najčastejšie definovaná ako stav, kedy domácnosť nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu výdavkov za energie, alebo keď príjmy domácností nedostatočne kryjú jej výdavky na energie, a to znamená, že po úhrade všetkých nákladov za energie domácnosti ostáva nedostatočné množstvo financií na pokrytie základných, podčiarkujm, základných životných potrieb. My pre účely tohto konkrétneho návrhu, ktorý predkladáme, pod energetickou chudobou, ako kolegyňa Jurík hovorila, hovoríme o stave, kedy sú náklady na bývanie vyššie ako 30 % celkového disponibilného príjmu domácnosti. Preto to zdôrazňujem a preto je to dôležité, aby sme sa rozprávali o potrebe legislatívne ukotvenej definície energetickej chudoby, pretože na jej základoch vieme stavať konkrétne adresné opatrenia, presne cielené politiky, ktoré idú presne tam, kde je to potrebné. Neviem, ako inak to mám povedať, lebo slovo adresné opatrenia už nemôže byť adresnejšie a adresné opatrenia sú nutné preto, aby sme sa vyvarovali plošného helikoptérového rozdávania, rozhadzovania peňazí v štýle všetkým všetko, tak ako sme to videli začiatkom tohto volebného obdobia pri schvaľovaní toho predvolebného sľubu pomoci s energiami, ktoré, tá pomoc s energiami bola, bola vytapetovaná na celom Slovensku, na každom druhom bilborde, takže vieme, o čom rozprávame. Vtedy sme to kritizovali, kritizujeme to teraz spätne opäť, pretože táto plošná pomoc bola nehospodárna, bola určená všetkým bez rozdielu a vláda najviac podporila tých, ktorí najviac plytvajú, čiže podporila najbohatších. Vrátim sa k ministerke Sakovej, ktorá pri tej príležitosti síce povedala, citujem: "Keď je energetická kríza, bazény a vyhrievanie víriviek musia ísť bokom." Avšak zároveň priznala, že vláda nemala dosť času na to, aby dokázala, opäť citujem: "Lepšie odfiltrovať veci." Vraj nastavením adresnejšej pomoci sa bude zaoberať v budúcnosti. Tak ja verím, že po tom, čo bolo nehospodárne miliarda 25 porozhadzovaná kadetade, tak že už konečne nastal konkrétny čas na to, aby sme sa rozprávali o teda konkrétnych ľuďoch, ktorí napriek koaličnému šafáreniu ešte stále potrebujú dosť konkrétnu pomoc. A tí konkrétni ľudia, aby sme boli opäť adresní, sú ľudia v seniorskom veku, ľudia žijúci osamote, jednorodičovské domácnosti, domácnosti s ťažko zdravotne postihnutými osobami, marginalizované rómske komunity. No najpočetnejšiu skupinu najviac ohrozených energetickou chudobou sú domácnosti s deťmi na Slovensku, opäť, opäť musím adresovať to, že sú to domácnosti, ktoré žijú na severe, v severných okresoch krajiny.
Takto to konkrétne uvádza spomínaná hĺbková štúdia energetickej chudoby a v nej tiež stojí, že v rámci Európy je Slovensko krajinou s najvyšším podielom výdavkov na energie k disponibilným príjmom. V celoeurópskom porovnaní dá Slovensko, slovenské obyvateľstvo spolu s českým obyvateľstvom na energie najväčšiu časť svojich príjmov. K rovnakým zisteniam prišli aj ďalšie štúdie, ktoré identifikovali Slovensko ako v rámci Európy tretiu domácou energetickou chudobou najohrozenejšiu krajinu. Preto sme tu, preto o tom rozprávame. Jedným z kľúčových dôvodov je, samozrejme, vás neprekvapím, výška príjmov. Ďalší problém, resp. dôvod, o ktorom sa rozpráva už menej a dovoľte, ukradnem si čas, aby som porozprával, je nedostatočná energetická efektívnosť obydlí, keďže slovenský bytový fond, to asi viete, je tvorený staršími a nedostatočne rekonštruovanými budovami, ktoré sú energeticky náročné. Energetická chudoba má aj vzhľadom na toto viacero kritických sprievodných javov. Jednak vedie k nedostatočnému vykurovaniu a to neskôr môže napr. znížiť samotnú kvalitu stavby, ale aj ohroziť zdravotný stav. Čiže ono tá koncovka je aj vo verejnom zdraví.
Tiež opakovane upozorňujem na dlhotrvajúci problém Slovenska s nekvalitou ovzdušia, za ktorú sme si od Európskej komisie vykoledovali aj konanie, vykurovanie nevhodnými palivami ako sú uhlie, mokré drevo, odpad, často aj plastový odpad má tiež nielen zdravotné, ale aj vážne sociálne a environmentálne dopady na širokú populáciu, nielen na tie domácnosti, ktoré sú priamo zasiahnuté energetickou chudobou, ale aj na širšiu populáciu.
Tu mi dovoľte pripomenúť, že štát vie, štát vie, kde konkrétne je zhoršený stav ovzdušia, má na to dáta, má na to zodpovedné inštitúcie, ktoré vedia, kde môžu konať a môžu konať tu a teraz. A môžu konať práve vhodne zvoleným balíkom opatrení a zlepšiť stav nielen ovzdušia, ale aj hĺbkovou obnovou obydlí, výmenou energetických zdrojov a proaktívnym prístupom nielen zlepšiť teda stav životného prostredia, ale aj bojovať proti energetickej chudobe a toho, žiaľ, svedkami nie sme. Ku tejto problematike energetickej chudoby je totižto nutné pristupovať systematicky, a preto sa vrátim k tomu"ale", ktoré som sľuboval na úvod. A to ale tkvie v nedostatočnom povedomí o potrebe zvyšovania energetickej efektívnosti. Preto keď sa vrátim ku včerajšej tlačovej konferencii vicepremiérky Sakovej, musím konštatovať, že práve kľúčový rozmer zmysluplnej pomoci domácnostiam absolútne opomenula a ani ho nespomenula, jednoducho nepadol tam. Zhodneme sa na tom, áno, samozrejme, nikto to nepopiera, že slovenské domácnosti potrebujú pomoc, máme na to zdroje Európskej únie, ale je zodpovednosťou štátu, aby tie zdroje boli využité tak, aby priniesli čo najväčší možný úžitok. Hovorí sa tomu aj maximalizácia investícií, rozumej v tom širokom balíku energetický prínos, ekonomický prínos, environmentálny, zdravotný aj sociálny prínos, tak aby sa zvýšila životná úroveň ľudí, aby nebolo ohrozované verejné zdravie, ale zároveň aby sa znížilo plytvanie energiami aj financiami.
Za Progresívne Slovensko musím teda konštatovať, že považujeme za fatálnu, závažnú chybu, ak program Zelená domácnostiam nebude napojený a nepôjde ruka v ruke s programom na podporu obnovy a zatepľovania.
Finančná podpora jednoducho musí byť využitá na inštalovanie obnoviteľných zdrojov na nezateplené a energeticky neefektívne domy, ak podporujeme OZE a nemáme zateplené domy, tak je to jednoducho plytvanie. A osobitne to platí teda v prípade spomínaného projektu Zelená solidarita, keď nielen my, ale aj odborné kapacity dlhodobo upozorňujú, že kľúčové pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou je práve zabezpečiť zníženie spotreby energie obnovou a zateplením budov. Na základe údajov, ktoré boli zozbierané medzi obyvateľmi rodinných domov starších ako desať rokov začiatkom minulého roka pre organizáciu Budovy pre budúcnosť, ľudia s najnižšími príjmami majú najnižší podiel zateplených budov. Ide v prepočte o každú piatu domácnosť na Slovensku a viac ako 70 % z nich býva v nezateplených domoch. Samozrejme, priama úmera platí, s rastúcim príjmom rastie aj podiel zateplených domov a domácností. U najvyššej príjmovej skupiny s mesačným disponibilným príjmom vyšším ako 2 -tisíc eur je podiel zateplených domov vyšší ako 65 % a iba 2 % z týchto domácností neprešli žiadnou rekonštrukciou. Ak teda štát nechce iba povrchne doručiť energetickú solidaritu, ako o nej rozprávala pani Saková, ale chce skutočne začať hĺbkovo riešiť energetickú chudobu, tak na to musí ísť naozaj holisticky. To znamená, že musí ľuďom čo najviac zjednodušiť a debarierizovať prístup k domácnostiam, aby tie dotácie neboli rozdrobené do iks rôznych programov, ale aby dotácie boli dostupné, aby ľudia o ne nemuseli súťažiť, aby nemuseli prechádzať tou tŕnistou cestou slovenskej, povestnej byrokracie, aby im štát podal pomocnú ruku, ktorá ich celým tým procesom prevedie a aby modernizácia obydlí bola čo najdostupnejšia, pretože na konci dňa je to naozaj výsostný, výsostný záujem štátu, aby hospodáril jednak efektívne, ale aby doručoval pomoc tam, kde je najviac potrebná.
No a toto všetko sa dá docieliť vhodne zvolenou kombináciou opatrení na viacerých úrovniach, ktoré sa nemôžu diať izolovane, ono to musí naozaj sa lícovať a ísť ruka v ruke. Takže ako na to?
Po prvé, prierezovým vzdelávaním a informovaním o dôležitosti šetrenia, kde je energetická efektivita absolútnou prioritou. Komplexným zvyšovaním energetickej efektívnosti, kam, samozrejme, patria aj dotácie na čiastočnú či úplnú rekonštrukciu ako spomínaný program Zelená domácnostiam, Obnov dom, alebo ŠFRB. No to musí byť automaticky napojené na podporu výmeny vykurovacieho zariadenia či elektrospotrebičov, ale aj podpora obnoviteľných zdrojov energie vrátane mimoriadnych programov pre ľudí v seniorskom veku či ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú ohrození energetickou chudobou, hovoril som to. Títo ľudia nemajú len špecifické potreby, ale majú aj nadpriemernú spotrebu energie, takže je logické, že keď trávia viacej času doma a využívajú špeciálne elektrické pomôcky, tak majú vyššie účty za energie a nemajú peniaze na rozdávanie, to hádam nemusím nikomu trikrát pripomínať.
No a to najkľúčovejšie je, aj kolegyňa Jurík to hovorila, adresná pomoc domácnostiam, ktoré sú vystavené energetickej chudobe a aktívna práca s nimi. No a tu sa núka naozaj široká paleta aktivít od sociálnej práce cez poradenské energetické centrá, priame intervencie samospráv, podporu energetických komunít, ktoré majú dokonca oporu aj v legislatíve Európskej únie. Na Slovensku zatiaľ o tom nie je ani chýru ani slychu a do tejto skupiny, samozrejme, patrí aj príspevok na bývanie pre domácnosti v energetickej chudobe. S týmto príspevkom, ako už bolo povedané, počíta aj PVV, o jeho aktívnych prípravách hovoril minister práce niekedy v novembri. Odvtedy o tom mlčí, nepočuli sme absolútne nič, tak sme tu a ako na tácke ponúkame naozaj kvalitný návrh, ktorý je pripravený, ktorý koalícia môže podporiť tu a teraz ešte pred letom, aby sme opäť, ako je na Slovensku zvykom, neboli na jeseň a v zime prekvapení, vtedy bude naozaj neskoro.
Takže tu to máte, pokojne to prijmite, budeme sa tešiť. No a, samozrejme, považujte tento návrh za prvý krok, za kvalitnú, adresnú pomoc a následne sme, samozrejme, pripravení podporiť, prípadne prispieť k zlepšeniu každého jedného možného návrhu, ktorý príde a ktorý povedie k systematickému riešeniu energetickej chudoby na Slovensku, nie ad hoc, ale systematickému riešeniu, pretože neviem, ako vy, drahé kolegyne a drahí kolegovia, ja som akosi vnútorne presvedčený o tom, že na ad hoc riešenia mimoriadne komplexných problémov by sme už mohli tak nejak politicky rezignovať, nelepiť to tu všetko izolepou a pozerať sa, ako nám horí barák, ale robiť sociálne politiky naozaj, naozaj poctivo.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)