15. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, hlasovať o tomto bode navrhujem na sedemnástu hodinu dnes.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie predkladám spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou a kolegom Michalom Sabom.
Jeho cieľom je zavedenie novej, adresnej, štátnej sociálnej dávky, tak aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov spojených s bývaním. Takýto príspevok na úhradu nákladov na bývanie je aj odborným konsenzom vnímaný a odporúčaný ako adresná pomoc domácnostiam vystavených energetickou chudobou. Obdobnú úpravu už sľuboval bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. My sme ho prostredníctvom vtedy nášho jediného poslanca Tomáša Valášeka predkladali v Národnej rade dvakrát. Vo volebnom programe ho malo hneď niekoľko strán.
Dnes ho predstavujeme opäť aj keď teda s vedomím, že pravdepodobne nekonštruktívna koalícia sa zdrží, pretože síce vie, že ten návrh je dobrý, ale však opozičné návrhy sa nepodporujú, avšak chceli by sme aj takýmto spôsobom pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Erikovi Tomášovi pripomenúť vládny sľub z programového vyhlásenia vlády, a zároveň mu teda dať návod ako na to.
Nech sa páči, pán minister, práve takto môžete adresne pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú. Za málo peňazí, keďže je to adresná pomoc veľa domácnostiam.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 343. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 343 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ešte raz ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Na Slovensku dlhodobo čelíme bytovej kríze a zhoršenie ekonomickej situácie po pandémii ochorenia COVID-19, rast cien energií a rekordná inflácia najviac zasiahli ľudí ohrozených chudobou a nižšiu strednú vrstvu. Ťažkú situáciu ešte zhoršila ruská agresia na Ukrajine. Slovenská republika tak obdobne ako ďalšie členské štáty Európskej únie čelila bezprecedentnému nárastu spotrebiteľských cien, ktoré sa najviac dotkli, samozrejme, energií, potravín a bývania. Bývanie je jedna z našich najdôležitejších ľudských potrieb. Napriek tomu je pre mnohých ľudí u nás nedostupné a my dnes máme možnosť zmeniť to. Keď sme tento zákon predkladali v minulom volebnom období, tu v pléne sa vtedy viedla súťaž o najpopulistickejší návrh, a aj preto túto adresnú pomoc, po ktorej, ako som už spomínala, volala aj odborná verejnosť, podporilo iba osem poslancov a poslankýň Národnej rady a 112 z nich sa vtedy zdržalo. Niektorí asi zabudli, čo to znamená byť obyčajnými ľuďmi, ďalší sa len tvária ako sociálni demokrati. Pre iných bola solidarita len prázdnym heslom. No a napokon tí a tie, ktorí vtedy sami seba nazývali rodinou, sa rodinám v núdzi otočili chrbtom. Státisíce ľudí u nás doslova nedisponujú primeraným a dôstojným bývaním a náklady naň pre nich predstavujú neúmerne veľkú záťaž. A hoci v našej krajine stále neexistuje evidencia presného počtu ľudí bez domova, odhaduje sa, že sú ich v skutočnosti desaťtisíce.
Na ilustráciu problému sa môžeme pozrieť napríklad na situáciu v Košiciach, kde sa v máji v roku 2021 konal registračný týždeň sčítania rodín bez domova. Do výskumu neboli zaradení dospelí jednotlivci bez dieťaťa do 18 rokov ani bezdetné páry. Do registračného týždňa sa zapojilo 309 rodín, pričom počet respondentiek žien bol 245, čiže 79 %. Celkový počet osôb v týchto rodinách bol 1 737. Z nich bolo 550 dospelých a 1 187 detí. V čase zberu dát okrem toho očakávali narodenie ďalšieho dieťaťa v každej desiatej domácnosti. Tieto rodiny sa však v situácii bezdomovectva vôbec nemuseli ocitnúť, keby štát poskytoval efektívnu prevenciu straty bývania. Bývanie nemožno považovať za komerčný tovar ako iné. Chlieb potrebujete mať kde jesť. Je to ľudské právo zakotvené v medzinárodných ľudsko-právnych dokumentoch, ktorým je Slovenská republika viazaná a z ktorých pre ňu vyplývajú konkrétne záväzky a povinnosti. Zároveň je toto právo na bývanie aj kľúčovým pre uplatňovanie ďalších ľudských práv ako právo na zdravie, sociálne zabezpečenie, prácu, právo voliť, právo na súkromie a vzdelanie.
Medzi najextrémnejšie, a zároveň najčastejšie porušenia práva na bývanie u nás patrí práve ľahostajnosť štátu v prevencii bezdomovectva a takisto neriešenie bytovej núdze ľudí, ktorí sú ohrození chudobu a sociálnym vylúčením. V roku 2021 bolo u nás celkovo 12,3 % obyvateľstva ohrozených príjmovou chudobou. V dôsledku pandémie miera rizika a chudoby u nás na Slovensku vzrástla v porovnaní s predošlým rokom o 0,9 percentuálneho bodu a po období pomalého, no pozitívneho trendu sa situácia opäť zhoršuje. Súčasná energetická kríza ich životnú situáciu ešte zhoršila. Na hranici chudoby už teraz žije cez 800-tisíc ľudí, pre ktorých sa dôstojné bývanie stáva doslova luxusom. Odborná verejnosť aj tretí sektor pritom dlhodobo poukazujú na fakt, že jedným z nástrojov prevencie straty bývania, ale aj zabezpečenie dôstojného a dostupného bývania je efektívny príspevok na bývanie.
Ten súčasný, tak ako ho poznáme, však túto úlohu nespĺňa. Nie všetky zraniteľné skupiny obyvateľstva naň dnes majú nárok, keďže je viazaný výlučne na stav hmotnej núdze, a teda situáciu, keď príjem osoby nedosahuje sumu životného minima. Aktuálne ho poberá len niečo cez 25-tisíc domácností.
Bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak pritom viac ako rok a pol sľuboval, že predstaví novú formu príspevku, žiaľ, svoj plán niekoľkokrát odložil, pretože vraj na to neboli financie, no a následne ho, samozrejme, nedokončil. Dostupné bývanie pre všetkých teda nepredstavovalo očividne prioritu pre tie predchádzajúce vlády, aj keď aby som nebola nefér, tak musím uznať, že ten súčasný príspevok na bývanie, tak ako momentálne funguje, sa zvýšil, to však nestačí.
Podstatou nášho návrhu zákona je zavedenie novej samostatnej štátnej sociálnej dávky, ktorá nie je viazaná na hmotnú núdzu. Takto koncipovaný príspevok by poberalo odhadom okolo 546-tisíc ľudí, z toho 316-tisíc ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica, 43 % všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby.
Miera rizika chudoby by teda klesla o 0,5 percentuálneho bodu z 13,7 na 13,2 %. Miera rizika chudoby detí by klesla o 0,9 percentuálneho bodu zo 17,6 na 16,7. Navrhovaná finančná podpora a pomoc by zároveň mala aj pozitívny vplyv na rodiny zasiahnuté energetickou chudobou, o tej viac povie kolega Michal Sabo. Takýto príspevok by teda poskytol záchrannú sieť a ochranu ich bývania pre tieto rodiny, ktoré sú najviac ohrozené.
Predkladaný návrh sa inšpiruje českou úpravou, no podobný systém majú aj v iných krajinách, napríklad v Poľsku alebo vo Francúzsku. Štát v ňom vlastne dorovnáva čistý príjem domácností a náklady na bývanie, tak aby ľuďom zabezpečil dôstojný život a znižoval tú takzvanú energetickú chudobu. Cieľom návrhu je kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšujú 30 % z príjmu domácností, pričom náklady nad hranicou takzvaných normatívnych nákladov nie sú kompenzované. Táto hranica zabezpečuje cielenie príspevku na domácnosti s nižšími príjmami. To znamená, že sa jedná vlastne o adresnú pomoc, ktorá nezasiahne tých, ktorí to nepotrebujú, ale práve naopak, tých, ktorí to najviac potrebujú.
Návrh určuje normatívne náklady ako násobok životného minima bez rozlišovania nájomníkov a vlastníkov a bez rozlišovania veľkosti obce. Ak by, samozrejme, pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozhodol si takýto návrh osvojiť, tak prípadne on by tam mohol pridať aj ďalšie faktory, pretože v iných krajinách aj teda na základe toho, že tam majú lepšie dáta a chcú ešte adresnejšie pomôcť najmä teda domácnostiam zasiahnutým energetickou chudobou, tak sa to môže prípadne líšiť napríklad aj podľa regiónov alebo veľkosti obcí a tak ďalej.
My sme zatiaľ išli takou tou jednoduchšou formou, ktorá ale ako som hovorila, je veľmi adresná a efektívna. Príspevok teda pomôže nielen chudobným domácnostiam, ale aj nižšej strednej triede. Zároveň návrh určuje maximálnu výšku príspevku ako 20 % príjmu v prípade osôb, ktoré nehnuteľnosť vlastnia a 30 % príjmu v prípade osôb v nájme. To znamená, že zdokladované náklady na bývanie, ktoré prekračujú 50 % príjmu v prípade osôb vlastniacich nehnuteľnosť a 60 % príjmu v prípade osôb žijúcich v nájme, nie sú kompenzované.
Tento element je tam vlastne v tom zákone obsiahnutý na to, aby zabránil potenciálnym špekuláciám, a zároveň, aby zabezpečil, že do určitej úrovne príjmu, zhruba na úrovni hranice rizika chudoby, by maximálny príspevok rástol s príjmom, čo by prispelo, samozrejme, k motivácií hľadať si prácu. V prípade domácností s príjmom pod hranicou životného minima, by sa mala maximálna výška príspevku odvodzovať nie od príjmu, ale od životného minima, teda 20 % životného minima pre vlastníkov a 30 % životného minima pre nájomníkov.
Dlhodobá bytová kríza pretrváva. Rekordná inflácia najviac zasiahla zraniteľné skupiny. Státisíce ľudí ohrozených chudobou viac nedokážu platiť rapídne sa zvyšujúce náklady na bývanie. Aj preto dnes predkladáme tento náš návrh, dúfajúc, že buď teda si ho poslanci a poslankyne aj vládnej koalície osvoja a zahlasujú zaň, alebo teda že sa ním aspoň inšpiruje minister práce, sociálnych vecí a rodiny a rozhodne sa v tejto neľahkej situácii skutočne podať pomocnú ruku tým, ktorí to najviac potrebujú. Koniec koncov ani sám minister sa netají tým, že by chcel nejakým podobným spôsobom zreformovať ten súčasný príspevok na bývanie, po ktorom dlhodobo volá aj odborná verejnosť.
V roku 2021 bolo u nás celkovo 12,3 % obyvateľov ohrozených príjmovou chudobou, v dôsledku pandémie to neustále narastá a dnes dokonca máme oveľa vyššie percentá. Aj preto je skutočne potrebné, aby sa zaviedla adresná štátna sociálna dávka, ktorá by takýmto ľuďom pomohla. Vo výsledku okolo 90 % ľudí ohrozených chudobou nemá nárok na príspevok na bývanie v tej súčasnej forme, a síce podľa § 14 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Aj preto ho aktuálne poberá, ako som spomínala, okolo 25-tisíc domácností. Príspevok na bývanie v rámci pomoci v hmotnej núdzi navyše neodzrkadľuje rozdiely vo výškach príjmov a výdavkov na bývanie ani tie regionálne rozdiely. Od 15. júla 2023 sa zaviedli nové pravidlá vo vyplácaní príspevku na bývanie a popri jeho navýšení bola zásadnou zmenou aj diferenciácia súm príspevku podľa počtu členov domácnosti. Jeho výška tak dnes predstavuje v závislosti teda od zloženia domácnosti sumu od 95,20 eur, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti,
do zhruba 291,90 eura, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti. Inštitút pre výskum práce a rodiny však v roku 2023 poukázal aj na pokles počtu priznaných a vyplácaných príspevkov za posledných päť či šesť rokov. Čiže ten súčasný je nielen vyplácaný skutočne malému počtu, ale ešte sa to aj zmenšuje, nakoľko ľudia jednoducho nespĺňajú tú podmienku hmotnej núdze. Kým v júni 2018 bol príspevok priznaný 35 842 poberateľom, v auguste 2023 to bolo len 24 459. Čiže ako som hovorila, zhruba 25-tisíc.
Od júna 2018 teda poklesol počet priznávaných príspevkov na bývanie v rámci pomoci v hmotnej núdzi o celých 32 %. Zatiaľ čo počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi za to isté obdobie poklesol len o 13 %. Chýba teda systémové riešenie, ktoré by predstavovalo práve zavedenie samostatného príspevku na bývanie a jeho vyňatie spod systému hmotnej núdze. Týmto zabezpečíme adresnú pomoc pre viac ľudí a širšiu skupinu domácností, ktoré sú teda aj ohrozené energetickou chudobou. Zároveň nedostatok nájomných bytov na Slovensku tiež spôsobuje, že väčšina ľudí zo zraniteľných kategórií žije v bytoch súkromných prenajímateľov za ceny, ktoré zaťažujú ich rozpočet natoľko, že často čelia niečomu, čo sme nazvali dilemou o prežití. Inak povedané, rozhodujú sa medzi strechou nad hlavou a tým, čo do úst. Pomoc ľuďom, ktorí sa v dôsledku vysokých nákladov na bývanie dostávajú skutočne do existenčných problémov, je nielen otázkou empatie so sociálne slabšími.
Predchádzanie straty bývania je z pohľadu verejných výdavkov oveľa menej nákladné ako riešenie následkov bezdomovectva. Náš návrh by stál štát 171 miliónov eur, na rozdiel od predchádzajúcimi vládami prijatých opatrení za miliardy, ako boli napríklad plošné zastropovanie cien energií a ďalšie, sa jedná skutočne o adresnú pomoc, ktorá zohľadňuje príjem domácností a náklady na bývanie. Príspevok na bývanie nie je žiadnym populistickým pokusom, kúpiť si jednu alebo druhú skupinu voličov, tak ako sa to podarilo teda v predchádzajúcom volebnom období. Aj preto dnes máme skutočne v rukách návod na to, ako efektívne pomôcť státisícom ľudí a zabezpečiť rešpektovanie jedného zo základných ľudských práv, práva na bývanie. Len osem poslancov a poslankýň toto pochopilo v minulom volebnom období.
Dnes nás bude určite viac, ja môžem povedať že minimálne 32, a teda dúfam, že sa k nám pridáte ďalší a ďalšie a že skutočne sa budeme snažiť spoločne pomôcť ľuďom, ktorí to najviac potrebujú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, aj kolegyni Jurík za veľmi podrobné objasnenie a zdôvodnenie nášho návrhu zákona. Naozaj my sa v Progresívnom Slovensku zameriavame na adresnú pomoc tým najzraniteľnejším a jedným z týchto opatrení, ktoré takýmto spôsobom môže pomôcť ľuďom, ktorí to najviac potrebujú, je práve príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Nie je to žiaden výmysel, ktorý by sme si my len tak z čista jasna vymysleli, ide o koncept, ktorý je osvedčený v iných krajinách a myslím si, že práve to je cesta, akým spôsobom by sme mali aj k prijímaniu legislatívy pristupovať. Že keď vieme, že niečo dobre funguje v zahraničí, vieme, že tu máme problém, naozaj ľudia sú vystavení chudobe a čo je horšie ako riziko straty domova. A najlepšie je takýmto situáciám predchádzať a zamerať sa na preventívne opatrenia a práve toto je jedno z tých preventívnych oparení, ktoré môže pomôcť ľuďom, aby sme zabránili tomu, že prídu o strechu nad hlavou a o domov a že vlastne im to negatívnym spôsobom zasiahne aj do ich rodinného života, do starostlivosti o deti. Naozaj tie situácie sú hrozné.
A teda aj vláda sa zaviazala v tom programovom, vo svojom programovom vlády, že navrhne úpravu príspevku na bývanie ako samostatnú dávku, teda zatiaľ sa venovala skôr iným témam, tak mňa to mrzí, že teda neprišlo na ľudí, ktorí to najviac potrebujú. Aj strana HLAS vo svojom programe sa hlásila k právu na bývanie. Konkrétnejšie tam bolo uvedené, že bývanie predstavuje nielen základnú životnú potrebu a podmienku, ale predovšetkým jedno zo základných ľudských a sociálnych práv, súhlasím.
Takže máme tu návrh zákona, ktorý presne toto adresuje, bolo by super, keby ste ho podporili.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani spolunavrhovateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, možno sa vám bude zdať pri tej mojej reči, že idem na to celé príliš zoširoka, ale tak ako koalícia helikoptérou rozhadzuje peniaze, tak ja sa na niektoré konkrétne témy pozerám helikopterovým videním a nebojte sa, dostanem sa tam.
Začiatkom tejto schôdze som tu na tomto mieste vystupoval ku vládnemu návrhu novely vodného zákona a vtedy som povedal, že ten konkrétny návrh podporíme a odôvodnil som to tým, že my v Progresívnom Slovensku veríme v tepelné čerpadlá. A tiež som vtedy povedal, že sme my ako PS-ko slušná, konštruktívna a odborná a vecná opozícia a že podporujeme to, čo je dobré, že kritizujeme to, čo kritizovať treba, že navrhujeme vylepšenia a odporúčame, keď vidíme, že niečo sa vylepšiť dá a, samozrejme, vieme a sme pripravení a pripravené poradiť.
A rovnako prichádzame so svojimi vlastnými návrhmi, no a presne tak je to aj v prípade tohto konkrétneho návrhu, ktorý predkladáme spolu s kolegyňou Jurík a s kolegyňou Plavákovou.
Dovolím si úvodom tvrdiť, že Progresívne Slovensko ako jedna z mála, ak nie jediná politická strana prináša reálne skutočné hmatateľné sociálne opatrenia, aby následne sociálno-demokratické strany pri hlasovaní sa mohli zdržať, čiže dávame vám príležitosť na reparát napríklad a vy sa môžete zachovať tak pri hlasovaní, že sociálno-demokraticky prekvapíte. Za Progresívne Slovensko chcem povedať, že vítame včerajšiu udalosť, keď sa pani ministerka hospodárstva a pani vicepremiérka v jednej úlohe pani Saková postavila pred médiá, zvolala tlačovú konferenciu a informovala o tom, že Zelená domácnostiam. Čiže projekt, ktorý aktívne podporuje inštaláciu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie bude opätovne spustený v júli. Juchú. Je to dobrá správa, ale s horkým podtónom, pretože, a teraz prepáčte, že urobím takú malú, ale veľmi dôležitú odbočku, projekt Zelená domácnostiam okrem toho, že prispieva k tomu veľkému národnému aj globálnemu cieľu znižovania emisií skleníkových plynov, čiže má silný proklimatický rozmer, ak je dôležité, ak sú dotácie uplatňované v novej výstavbe. Ak sa rozprávame o dotáciách, ktoré sú uplatňované pri starších domoch, tak tam sa neskôr vo svojom príhovore dostanem k jednému dôležitému, podstatnému a výraznému ale.
Najskôr ale chcem spomenúť taký biznisový dôležitý rozmer dotačného programu Zelená domácnostiam, ktorý bol totižto, a ja som to spomínal a pripomeniem to opäť, vyše roka bol paralyzovaný. Čo je mimoriadna škoda, stalo sa, ale vec sa má tak, že výpadok, ktorý trval od apríla 2023 naozaj veľmi zreteľne a hmatateľne na základe čísel, ale aj spätnej väzby od priemyslu, ukázal, ako nepredvídateľnosť a nestabilita verejných politík negatívne ovplyvňuje trh, pretože kvôli tej stopke, kvôli tej paralýze Zelenej domácnostiam trh výrazne stál a, bohužiaľ, firmy museli prepúšťať svoje odborné kapacity a toho by sa zodpovední policymakeri nielen v našej republike, ale v každom štáte mali definitívne vyvarovať. Opakovane preto pri tejto téme upozorňujem, že od roku 2015 nebola v rámci tohto projektu Zelená domácnostiam adekvátne menená, rozumej, navyšovaná výška príspevkov, hoci napríklad cena tepelných čerpadiel, ktoré som spomínal na úvod, ale aj stavebné práce išli hore o 30 až 40 % a v prizme toho som aj tu v tomto pléne opakovane odporúčal zmenu výšky individuálnych dotácií, to sa ale nestalo.
V krátkosti preto chcem pripomenúť, prečo sa to malo stať, prečo je to dôležité. Z pohľadu energetickej efektívnosti patrí totižto technológia tepelných čerpadiel k energeticky najvýhodnejším, najefektívnejším technológiám, pretože dokáže z jednej jednotky energie vyprodukovať tri až päť jednotiek tepla. To platí všade na svete bez rozdielu.
U nás môžeme ale veľmi výrazne upozorniť na to, že od regiónu k regiónu sa odlišuje cena energie. A práve tá vo veľkej, naozaj veľkej miere určuje efektívnosť spomínaného tepelného čerpadla voči iným technológiám z pohľadu energetickej návratnosti, nakoľko tepelné čerpadlo je investične náročnejšie než iné zdroje tepla. Isto viete, že pomer ceny elektriny voči plynu na Slovensku je silne, ale naozaj silne, a to je dlhoročná záležitosť, orientovaný v prospech plynu. Plyn je u nás trikrát lacnejší než elektrina, takže ani pri trikrát vyššej efektívnosti tepelného čerpadla voči plynovému kotlu nám pri cene 15-tisíc za tepelné čerpadlo verzus štvortisícový plynový kotol jednoducho nevychádza návratnosť. Prečo o tom rozprávam? Zelená domácnostiam bude aj naďalej na tepelné čerpadlo prispievať iba maximálne 3 040 eur a ja to považujem za premrhanú príležitosť. Najmä, najmä preto, lebo sa tu pred pár dňami vicepremiér Taraba v tomto pléne zaprisahával, ako veľmi chce vláda Slovenskej republiky naštartovať inštaláciu tepelných čerpadiel v domácnostiach, tak ja neviem teda, musí sa vláda Slovenskej republiky naozaj výraznejšie posnažiť.
Vrátim sa ale k vicepremiérke Sakovej, ktorá včera okrem Zelenej domácnostiam ako takej avizovala, a toto je to dôležité, dotačný program, nový dotačný program pre domácnosti s nižšími príjmami. Program sa bude volať Zelená solidarita a bude preplácať až 90 % oprávnených nákladov, pričom citujem: "Hranica rizika chudoby je stanovená ako 70 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného dôchodku, to pre dospelú osobu predstavuje čistý príjem 537,50, pre ďalšiu dospelú osobu v domácnosti 376,25 a pre nezaopatrené dieťa 241,88 eur. Povedala teda včera vicepremiérka Saková ku hranici výšky príjmu pre energetickú solidaritu. Energetická solidarita sú tie dve kľúčové slová. Keď som sa o prípravách na spustenie Zelenej domácnostiam pred pár týždňami priamo tu s pani Sakovou rozprával, tak mi povedala, že tento spomínaný kľúč s ministerstvom práce hľadala približne tri mesiace. Vtedy som si dovolil pripomenúť jej, že možno si mohla uľahčiť prácu, pretože Slovenská republika síce dodnes nemá vo svojej legislatíve pevne ukotvenú energetickú chudobu vo svojej definícii, čo považujem za maximálne nezodpovedné, ale zároveň tá definícia energetickej chudoby už má svoj odborný rámec. Priniesla ho hĺbková štúdia energetickej chudoby, ktorú vypracoval prognostický úrad Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Bola publikovaná v júni 2023, čiže nemôžeme sa tváriť, že je to niečo, čo prišlo z noci do rána a zastihlo nás nepripravených, vedia o tom zodpovedné inštitúcie a aj napriek tomu s ňou ministerstvo hospodárstva a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nepracuje. Táto štúdia obsahuje aj veľmi kvalitnú, otočenú všetkými odborníkmi a odborníčkami definíciu energetickej chudoby, ktorá bola navrhnutá podľa konkrétnej a rešpektovanej metodiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ale obsahuje aj ďalšie štyri možné návrhy definície, aby si vláda od prvého dňa vo svojom úrade mohla vyberať, naozaj slobodne vyberať, tú vybranú a sebou prezentovanú a preferovanú definíciu už mohla dávno prehnať legislatívnym procesom, už sme ju mohli mať dávno uzákonenú a namiesto toho, pripomínam, ministerka hospodárstva so svojím tímom a s ďalšími orgánmi štátnej správy tri mesiace dumali a vymýšľali energetickú solidaritu namiesto energetickej chudoby, pričom energetická chudoba je celosvetovo používaný pojem, iba na Slovensku nie je v legislatíve.
Samozrejme, môžeme opomenúť, že čomu všetkému sa koalícia venovala okrem toho, aby riešila skutočné konkrétne problémy konkrétnych ľudí. Pravda nebol čas, riešili seba.
No dobre. Poďme k tej energetickej chudobe, aby sme vedeli, o čom sa rozprávame, keď na to nemáme definíciu. Je najčastejšie definovaná ako stav, kedy domácnosť nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu výdavkov za energie, alebo keď príjmy domácností nedostatočne kryjú jej výdavky na energie, a to znamená, že po úhrade všetkých nákladov za energie domácnosti ostáva nedostatočné množstvo financií na pokrytie základných, podčiarkujm, základných životných potrieb. My pre účely tohto konkrétneho návrhu, ktorý predkladáme, pod energetickou chudobou, ako kolegyňa Jurík hovorila, hovoríme o stave, kedy sú náklady na bývanie vyššie ako 30 % celkového disponibilného príjmu domácnosti. Preto to zdôrazňujem a preto je to dôležité, aby sme sa rozprávali o potrebe legislatívne ukotvenej definície energetickej chudoby, pretože na jej základoch vieme stavať konkrétne adresné opatrenia, presne cielené politiky, ktoré idú presne tam, kde je to potrebné. Neviem, ako inak to mám povedať, lebo slovo adresné opatrenia už nemôže byť adresnejšie a adresné opatrenia sú nutné preto, aby sme sa vyvarovali plošného helikoptérového rozdávania, rozhadzovania peňazí v štýle všetkým všetko, tak ako sme to videli začiatkom tohto volebného obdobia pri schvaľovaní toho predvolebného sľubu pomoci s energiami, ktoré, tá pomoc s energiami bola, bola vytapetovaná na celom Slovensku, na každom druhom bilborde, takže vieme, o čom rozprávame. Vtedy sme to kritizovali, kritizujeme to teraz spätne opäť, pretože táto plošná pomoc bola nehospodárna, bola určená všetkým bez rozdielu a vláda najviac podporila tých, ktorí najviac plytvajú, čiže podporila najbohatších. Vrátim sa k ministerke Sakovej, ktorá pri tej príležitosti síce povedala, citujem: "Keď je energetická kríza, bazény a vyhrievanie víriviek musia ísť bokom." Avšak zároveň priznala, že vláda nemala dosť času na to, aby dokázala, opäť citujem: "Lepšie odfiltrovať veci." Vraj nastavením adresnejšej pomoci sa bude zaoberať v budúcnosti. Tak ja verím, že po tom, čo bolo nehospodárne miliarda 25 porozhadzovaná kadetade, tak že už konečne nastal konkrétny čas na to, aby sme sa rozprávali o teda konkrétnych ľuďoch, ktorí napriek koaličnému šafáreniu ešte stále potrebujú dosť konkrétnu pomoc. A tí konkrétni ľudia, aby sme boli opäť adresní, sú ľudia v seniorskom veku, ľudia žijúci osamote, jednorodičovské domácnosti, domácnosti s ťažko zdravotne postihnutými osobami, marginalizované rómske komunity. No najpočetnejšiu skupinu najviac ohrozených energetickou chudobou sú domácnosti s deťmi na Slovensku, opäť, opäť musím adresovať to, že sú to domácnosti, ktoré žijú na severe, v severných okresoch krajiny.
Takto to konkrétne uvádza spomínaná hĺbková štúdia energetickej chudoby a v nej tiež stojí, že v rámci Európy je Slovensko krajinou s najvyšším podielom výdavkov na energie k disponibilným príjmom. V celoeurópskom porovnaní dá Slovensko, slovenské obyvateľstvo spolu s českým obyvateľstvom na energie najväčšiu časť svojich príjmov. K rovnakým zisteniam prišli aj ďalšie štúdie, ktoré identifikovali Slovensko ako v rámci Európy tretiu domácou energetickou chudobou najohrozenejšiu krajinu. Preto sme tu, preto o tom rozprávame. Jedným z kľúčových dôvodov je, samozrejme, vás neprekvapím, výška príjmov. Ďalší problém, resp. dôvod, o ktorom sa rozpráva už menej a dovoľte, ukradnem si čas, aby som porozprával, je nedostatočná energetická efektívnosť obydlí, keďže slovenský bytový fond, to asi viete, je tvorený staršími a nedostatočne rekonštruovanými budovami, ktoré sú energeticky náročné. Energetická chudoba má aj vzhľadom na toto viacero kritických sprievodných javov. Jednak vedie k nedostatočnému vykurovaniu a to neskôr môže napr. znížiť samotnú kvalitu stavby, ale aj ohroziť zdravotný stav. Čiže ono tá koncovka je aj vo verejnom zdraví.
Tiež opakovane upozorňujem na dlhotrvajúci problém Slovenska s nekvalitou ovzdušia, za ktorú sme si od Európskej komisie vykoledovali aj konanie, vykurovanie nevhodnými palivami ako sú uhlie, mokré drevo, odpad, často aj plastový odpad má tiež nielen zdravotné, ale aj vážne sociálne a environmentálne dopady na širokú populáciu, nielen na tie domácnosti, ktoré sú priamo zasiahnuté energetickou chudobou, ale aj na širšiu populáciu.
Tu mi dovoľte pripomenúť, že štát vie, štát vie, kde konkrétne je zhoršený stav ovzdušia, má na to dáta, má na to zodpovedné inštitúcie, ktoré vedia, kde môžu konať a môžu konať tu a teraz. A môžu konať práve vhodne zvoleným balíkom opatrení a zlepšiť stav nielen ovzdušia, ale aj hĺbkovou obnovou obydlí, výmenou energetických zdrojov a proaktívnym prístupom nielen zlepšiť teda stav životného prostredia, ale aj bojovať proti energetickej chudobe a toho, žiaľ, svedkami nie sme. Ku tejto problematike energetickej chudoby je totižto nutné pristupovať systematicky, a preto sa vrátim k tomu"ale", ktoré som sľuboval na úvod. A to ale tkvie v nedostatočnom povedomí o potrebe zvyšovania energetickej efektívnosti. Preto keď sa vrátim ku včerajšej tlačovej konferencii vicepremiérky Sakovej, musím konštatovať, že práve kľúčový rozmer zmysluplnej pomoci domácnostiam absolútne opomenula a ani ho nespomenula, jednoducho nepadol tam. Zhodneme sa na tom, áno, samozrejme, nikto to nepopiera, že slovenské domácnosti potrebujú pomoc, máme na to zdroje Európskej únie, ale je zodpovednosťou štátu, aby tie zdroje boli využité tak, aby priniesli čo najväčší možný úžitok. Hovorí sa tomu aj maximalizácia investícií, rozumej v tom širokom balíku energetický prínos, ekonomický prínos, environmentálny, zdravotný aj sociálny prínos, tak aby sa zvýšila životná úroveň ľudí, aby nebolo ohrozované verejné zdravie, ale zároveň aby sa znížilo plytvanie energiami aj financiami.
Za Progresívne Slovensko musím teda konštatovať, že považujeme za fatálnu, závažnú chybu, ak program Zelená domácnostiam nebude napojený a nepôjde ruka v ruke s programom na podporu obnovy a zatepľovania.
Finančná podpora jednoducho musí byť využitá na inštalovanie obnoviteľných zdrojov na nezateplené a energeticky neefektívne domy, ak podporujeme OZE a nemáme zateplené domy, tak je to jednoducho plytvanie. A osobitne to platí teda v prípade spomínaného projektu Zelená solidarita, keď nielen my, ale aj odborné kapacity dlhodobo upozorňujú, že kľúčové pre domácnosti ohrozené energetickou chudobou je práve zabezpečiť zníženie spotreby energie obnovou a zateplením budov. Na základe údajov, ktoré boli zozbierané medzi obyvateľmi rodinných domov starších ako desať rokov začiatkom minulého roka pre organizáciu Budovy pre budúcnosť, ľudia s najnižšími príjmami majú najnižší podiel zateplených budov. Ide v prepočte o každú piatu domácnosť na Slovensku a viac ako 70 % z nich býva v nezateplených domoch. Samozrejme, priama úmera platí, s rastúcim príjmom rastie aj podiel zateplených domov a domácností. U najvyššej príjmovej skupiny s mesačným disponibilným príjmom vyšším ako 2 -tisíc eur je podiel zateplených domov vyšší ako 65 % a iba 2 % z týchto domácností neprešli žiadnou rekonštrukciou. Ak teda štát nechce iba povrchne doručiť energetickú solidaritu, ako o nej rozprávala pani Saková, ale chce skutočne začať hĺbkovo riešiť energetickú chudobu, tak na to musí ísť naozaj holisticky. To znamená, že musí ľuďom čo najviac zjednodušiť a debarierizovať prístup k domácnostiam, aby tie dotácie neboli rozdrobené do iks rôznych programov, ale aby dotácie boli dostupné, aby ľudia o ne nemuseli súťažiť, aby nemuseli prechádzať tou tŕnistou cestou slovenskej, povestnej byrokracie, aby im štát podal pomocnú ruku, ktorá ich celým tým procesom prevedie a aby modernizácia obydlí bola čo najdostupnejšia, pretože na konci dňa je to naozaj výsostný, výsostný záujem štátu, aby hospodáril jednak efektívne, ale aby doručoval pomoc tam, kde je najviac potrebná.
No a toto všetko sa dá docieliť vhodne zvolenou kombináciou opatrení na viacerých úrovniach, ktoré sa nemôžu diať izolovane, ono to musí naozaj sa lícovať a ísť ruka v ruke. Takže ako na to?
Po prvé, prierezovým vzdelávaním a informovaním o dôležitosti šetrenia, kde je energetická efektivita absolútnou prioritou. Komplexným zvyšovaním energetickej efektívnosti, kam, samozrejme, patria aj dotácie na čiastočnú či úplnú rekonštrukciu ako spomínaný program Zelená domácnostiam, Obnov dom, alebo ŠFRB. No to musí byť automaticky napojené na podporu výmeny vykurovacieho zariadenia či elektrospotrebičov, ale aj podpora obnoviteľných zdrojov energie vrátane mimoriadnych programov pre ľudí v seniorskom veku či ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú ohrození energetickou chudobou, hovoril som to. Títo ľudia nemajú len špecifické potreby, ale majú aj nadpriemernú spotrebu energie, takže je logické, že keď trávia viacej času doma a využívajú špeciálne elektrické pomôcky, tak majú vyššie účty za energie a nemajú peniaze na rozdávanie, to hádam nemusím nikomu trikrát pripomínať.
No a to najkľúčovejšie je, aj kolegyňa Jurík to hovorila, adresná pomoc domácnostiam, ktoré sú vystavené energetickej chudobe a aktívna práca s nimi. No a tu sa núka naozaj široká paleta aktivít od sociálnej práce cez poradenské energetické centrá, priame intervencie samospráv, podporu energetických komunít, ktoré majú dokonca oporu aj v legislatíve Európskej únie. Na Slovensku zatiaľ o tom nie je ani chýru ani slychu a do tejto skupiny, samozrejme, patrí aj príspevok na bývanie pre domácnosti v energetickej chudobe. S týmto príspevkom, ako už bolo povedané, počíta aj PVV, o jeho aktívnych prípravách hovoril minister práce niekedy v novembri. Odvtedy o tom mlčí, nepočuli sme absolútne nič, tak sme tu a ako na tácke ponúkame naozaj kvalitný návrh, ktorý je pripravený, ktorý koalícia môže podporiť tu a teraz ešte pred letom, aby sme opäť, ako je na Slovensku zvykom, neboli na jeseň a v zime prekvapení, vtedy bude naozaj neskoro.
Takže tu to máte, pokojne to prijmite, budeme sa tešiť. No a, samozrejme, považujte tento návrh za prvý krok, za kvalitnú, adresnú pomoc a následne sme, samozrejme, pripravení podporiť, prípadne prispieť k zlepšeniu každého jedného možného návrhu, ktorý príde a ktorý povedie k systematickému riešeniu energetickej chudoby na Slovensku, nie ad hoc, ale systematickému riešeniu, pretože neviem, ako vy, drahé kolegyne a drahí kolegovia, ja som akosi vnútorne presvedčený o tom, že na ad hoc riešenia mimoriadne komplexných problémov by sme už mohli tak nejak politicky rezignovať, nelepiť to tu všetko izolepou a pozerať sa, ako nám horí barák, ale robiť sociálne politiky naozaj, naozaj poctivo.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)

vymazať rámček

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Michal, tak ako si povedal s Beátou od začiatku, tento zákon je silno sociálny zákon, takže ja osobne si myslím, resp. nevidím dôvod, že prečo takýto zákon by toto plénum nemuselo prijať. Ale opäť ako si spomenul niekoľkokrát, škoda, že takéto zákony sa neriešili skôr, lebo aj dnes, keď som si pozrel nejakú prognózu vývoja inflácie na budúci rok, tak tá inflácia opäť pôjde hore, lebo skončia dotácie za energiu, to znamená, že tie ceny pre tie domácnosti opäť budú vyššie. My sme stratili ďalšie mesiace, aby tá energetická chudoba nepadala ešte viac na tieto domácnosti za posledný rok a pol. A tak to vyzerá, že ak nič neurobíme, opäť na to všetko, na tie zvýšené ceny, budú to platiť tie domácnosti.
A mňa mrzí, že s takýmto zákonom prichádza práve opozícia, ale neprišlo to z kruhov koalície, aby tá pomoc bola ozaj tá systémová, aby pomohla tým ľuďom, konkrétnym ľuďom, či ako si spomenul, že sú to rôzne skupiny alebo osamelí rodičia alebo dôchodcovia, toto sú naša priorita, toto je priorita sociálnej vlády, ale, žiaľ, ja to tu nevidím. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja by som doplnila pána poslanca Saba, pretože títo zdravotne znevýhodnení ľudia nie sú len v dôsledku toho v energetickej chudobe, že používajú rôzne pomôcky, ktoré sú napojené na elektrickú energiu, ale najmä v dôsledku toho, že napr. rodičia zdravotne znevýhodnených detí sú odkázaní na peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý je vo výške minimálnej mzdy. Napr. sami zdravotne znevýhodnení poberajú invalidné dôchodky, ktoré sú napr. z mladosti vo výške 400 eur. Takže preto títo ľudia naozaj potrebujú túto adresnejšiu pomoc, ktorá je obsiahnutá v tomto návrhu zákona a aj táto skupina ľudí si zaslúži pomoc od štátu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, predkladatelia, využijem tých pár minút, tri, štyri minúty, aby som sa k tomu vyjadril, lebo tak obsiahla a tak široká rozprava bola k tomu, že naozaj aj pre mňa niektoré informácie boli poučné, ďakujem veľmi pekne. A chcem povedať, že všetci zainteresovaní vieme, že je potrebné tento zákon zmeniť a odčleniť ho od sociálnych dávok. To, to bol, to je prežitok, ktoré už väčšina štátov v Európskej únii, alebo neviem či aj nie dokonca všetky, prešli na úplne iný systém.
Je logické, že z roka na rok nám počet členov, ktorí prijímajú túto, počet ľudí, ktorí prijímajú túto podporu, klesá, a to je v súlade s poklesom nezamestnanosti, nakoľko ročne, posledné roky nám odchádza cca 30-tisíc ľudí z pracovného trhu, menej sa narodí a tie generácie, ktoré idú na pracovný trh a odchádzajú do dôchodku a je logické, že tým sa znižuje nezamestnanosť, a tým sa znižujú príjemcovia sociálnych dávok, a tým sa znižuje aj táto podpora. Čiže keď to tak bude pokračovať, tak naozaj to číslo, z toho čísla sa stane nejaké nezanedbateľné číslo, ale podstata je toho, keďže je to príspevok na úhradu nákladov na bývanie, tak vlastne náš štát ako keby kašľal na ľudí, ktorí, ktorí majú problém s bývaním. Lebo oni aj keď sa zamestnajú a majú minimálnu mzdu, to znamená ten príjem rodiny je malý, ale automaticky už nedosahujú na to, aby ten príspevok dostali.
Zároveň si uvedomujem, že náklady na tento zákon sú vysoké a myslím si a myslím, že aj predkladatelia toto spomínali, že nepredpokladáme, že vládna koalícia podporí tento zákon, lebo tento zákon by mal ísť naozaj ako vládny zákon. Mal by ísť v riadnom pripomienkovom konaní a mala by o ňom byť širokosiahla diskusia.
Ale ďakujem predkladateľom za tento zákon, lebo ja si osobne myslím, že pán minister si tento zákon možno všimne a na základe toho dá príkaz svojim pracovníkom na ministerstve, aby, aby pripravili niečo podobné alebo nejakú alternatívu tohoto zákona.
Takže som rád, že bol predložený, tak ako vy nepredpokladám, že bude schválený, že tie koaličné hlasy nedostane, ale predpokladám, že to je začiatok niečoho, že naozaj systematický príspevok na bývanie na základe toho sa naštartuje a budeme fungovať v režime, kde naozaj rodiny, ktoré potrebujú túto pomoc, túto pomoc dostanú. Ďakujem.