15. schôdza

Ďakujem pekne.
Pripomínam členom ústavnoprávneho výboru zasadnutie 13.10 h v našej zasadačke.

Ďakujem.
Chcem poprosiť členov výboru pre kultúru a média dneska o 13.40 h v zasadačke výboru bude tiež výbor.
Dostali ste pozvánku, ale ešte takto.

Pán predsedajúci, ja len chcem upozorniť, že pánske toalety oproti skrinkám dole neskutočne páchnu, nesplachujú a nevetrajú, to je jedna vec. A druhá, prosím vás, tu na tých schodoch visí tesniaci kábel už tri týždne v okne a my sme reprezentačná budova. Keby to aspoň niekto zastrčil naspäť do rámu okna, budem tomu rád.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predkladateľka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, najmä tí, ktorých zaujíma novela zákon o štátnom občianstve.
Vážený pán poslanec Škripek, teda budem reagovať na vás, lebo pôvodne som mal v úmysle podporiť tento návrh zákona iba tým, že stlačím tlačítko za pri hlasovaní, ale po vašej faktickej poznámke mám potrebu aj v rozprave povedať, že tento návrh zákona považujem za dobrý a užitočný a nijako neohrozujúci rodinu. Podobne ako predkladatelia som presvedčený, že nikto by nemal strácať slovenské štátne občianstvo, ak si to sám neželá, alebo teda možno situácia, ak ho získal nejakým podvodným konaním. Táto právna úprava, ktorá znamená, že ľudia aj proti svojej vôli strácajú štátne občianstvo, platí tu od roku 2010. A mňa teda mrzí, že od toho roku som dvakrát bol súčasťou vládnej väčšiny v tomto parlamente a ani raz sa nepodarilo ten zákon opraviť tak, aby nikto nestrácal občianstvo Slovenskej republiky, ak si to, ak si to neželá. Nastali tam určité vylepšenia, nie je to dnes už také drastické, ako to bolo na začiatku v roku 2010, ale naďalej je to založené na tom princípe, že ak niekto nadobudne štátne občianstvo iného štátu, tak stráca automaticky slovenské štátne občianstvo, hoci si to sám neželá.
Ale sú tam aj nejaké výnimky a jednou z tých výnimiek je, že ak si niekto zoberie štátneho príslušníka inej krajiny a nadobudne jeho štátne občianstvo, tak nestratí slovenské štátne občianstvo. A bez ohľadu na to, že Slovenská republika má vo svojej ústave napísané, že manželstvo je zväzkom muža a ženy, bez ohľadu na to, že Slovenská republika nemá vo svojom právnom poriadku ani manželstvo osôb rovnakého pohlavia, ani iný právny zväzok osôb rovnakého pohlavia, ktorý by inštitucionalizoval partnerstvo dvoch dospelých osôb, ktoré spolu žijú, majú spolu vzťah, majú vzťah, ktorý heterosexuálne páry môže spečatiť manželstvom, tak bez ohľadu na to, a to je debata na inú príležitosť, ak umožníme ľuďom, občanom Slovenskej republiky, aby nestrácali štátne občianstvo Slovenskej republiky v situácii, keď nadobudnú štátne občianstvo svojho partnera alebo manžela na základe inštitucionálneho zväzku z inej krajiny, tak tým nijako nenarúšame slovenský právny systém.
Nebude to v rozpore ani s ústavou, nebude to v rozpore ani s inými zákonmi, ani to nedáva týmto párom žiadne také práva, aké by im dávalo životné partnerstvo, registrované partnerstvo alebo manželstvo pre všetkých, ak by sa stali súčasťou právneho poriadku, ale zabezpečí iba to, aby občania alebo občianky Slovenskej republiky pri vstupe do manželského alebo partnerského zväzku v súlade s právnym poriadkom inej krajiny, ak nadobudnú štátne občianstvo svojho manžela alebo partnera, nestratili slovenské občianstvo. To nikomu neubližuje. To nič nespochybňuje, to nemení charakter slovenského právneho poriadku. To nerieši ten spor, ktorý tu medzi nami je, o tom, či majú, alebo nemajú mať páry rovnakého pohlavia garantované právo uzavrieť nejaký zväzok manželský alebo partnerský. Jediné, čo to, čo to spôsobí, čo by bolo následkom toho, ak by bol tento návrh zákona prijatý, je, že slovenskí občania niektorí nebudú strácať slovenské občianstvo proti svojej vôli. To je podľa môjho názoru vysoko bohumilý cieľ. Rovnako ako je to svojím spôsobom konzervatívne, ak chceme párom, ktorí majú dlhodobý vzťah, a ktorý chcú ten vzťah spečatiť nejakým spôsobom, umožníme, aby ten svoj vzťah nejakým spôsobom spečatili aj pred orgánmi, orgánmi štátu, lebo tým podporujeme trvalosť toho vzťahu, ktorý nemusí byť navždy.
Ale ak dve osoby rovnakého pohlavia vstúpia do takého, do takého zväzku a nejakým spôsobom sa to inštitucionalizuje, tak tým hovoríme, že je to dobré, keď žijú spolu dvaja ľudia a keď ten vzťah je myslený ako trvalý, hoci to možno tak nedopadne, lebo však aj heterosexuálne manželstvá sa mnohé končia, končia rozvodom.
Ale to je téma na inú diskusiu. Téma na, téma tohto zákonu je, aby slovenskí štátni občania neprichádzali o slovenské štátne občianstvo, keď uzavrú manželský alebo partnerský vzťah v súlade s právnym poriadkom inej krajiny. Takže si myslím, že toto by nemal byť problém podporiť.
A keďže vidím, že pán poslanec Škripek ide reagovať, tak končím svoje vystúpenie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za podporu od poslanca Dostála. Veľmi dobre si to pomenoval a rozdelil naozaj, že sú to dve odlišné veci, ktoré tu máme na stole. Čo sa týka zväzkov párov rovnakého pohlavia, tak aj tam ten spor, ako si ho nazval, je pomerne jasne ustálený už judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, a teda Slovensko by malo prijať právnu úpravu pre páry rovnakého pohlavia, ale to tu nemáme na stole.
Naozaj tento návrh sa týka len toho, aby nedobrovoľne neprichádzali slovenskí občania o slovenské občianstvo, čo je niečo, čo som si myslela, že sa naozaj vieme zhodnúť naprieč politickým spektrom. Nie je v rozpore s ústavou, naopak, v rozpore s ústavou je takýto zásadný zásah do práva na súkromie, a teda rešpektovanie rodinného života.
Ako tu už aj predtým odznelo v tejto rozprave, tak myslím si, že práve tento náš návrh zákona je naozaj na podporu ochrany rodiny, pretože, samozrejme, stratou štátneho občianstva dochádza k zásahu do rodinných väzieb a my tomu chceme zabrániť. Takže na tom by sme sa tiež mali zhodnúť, pretože všetci tu v tejto sále chceme podporovať rodiny a týmto naším návrhom to preukazujeme.
Ďakujem.

Pán kolega, ja som v mojej reakcii reagoval predovšetkým na to, že tu sú zavedené alebo navrhnuté viaceré pojmy, ktoré nie sú v súlade s naším právnym poriadkom, takéto výrazy ani formulácie nemáme. A riešiť túto veľkú vec takýmto bočným prískokom, lebo našli ste teraz túto oblasť, že strata občianstva, si myslím, že to nie je správny spôsob. Takže toto bola moja reakcia a poukázal som na to aj predtým v tom zákone o mene a priezvisku, ale teraz sa bavíme o tomto, takže tu som povedal, že tu ste zavádzali citácie v tom vašom návrhu, že alebo inej, teda nie vašou, ale pani Plavákovej, obdobnej formy partnerstva v súlade správnym poriadkom iného štátu. Ale my sa tu nebavíme o iných štátoch, ale o našom.
A preto si myslím, že táto debata nemá takto vyzerať a povedal som vo svojej poznámke vtedy, že tak poďme sa baviť o význame rodiny, akým spôsobom sa na toto pozeráme. Okrem toho nestihol som vtedy povedať, som rád, že teraz reagujem aj na vás, pani Plaváková, že bol tu navrhnutý zákon o fiduciárnych partnerstvách a nebol prijatý. A bol navrhovaný práve spôsobom, ktorý vyhovoval aj mnohým ľuďom z toho nášho "tabu" rozmýšľania.
Ale toto je široká debata, ktorú treba otvoriť, len si myslím, že to robíte prískokom zboku a nie je to úplne fér. To je môj pohľad.

Pán poslanec Škripek, ten návrh zákona o fiduciárnych partnerstvách nezavádzal partnerstvá, nezavádzal rodinu. To, čo by, to, čo by vzniklo podpisom toho fiduciárneho partnerstva, je nejaký občiansky kontrakt, keď dvaja ľudia uzatvoria nejaký vzťah, ktorý môže mať taký alebo onaký charakter, nie je to legitimizácia vzťahu dvoch ľudí, ktorá by bola porovnateľná, či už so životnými partnerstvami, alebo s manželstvami.
Ja súhlasím, poďme sa baviť o rodine, poďme sa baviť o zákonnom ukotvení partnerstiev, a teda bavme sa o tom, či je to dobré. Ak považujeme za dobré, aby, aby dvaja ľudia spolu žili, aby spolu vychovávali deti, aby sa mali radi, aby si boli oddaní, aby si boli vzájomne, vzájomne oporou, ak to považujeme za nejakú hodnotu a túto hodnotu doprajeme párom rôzneho pohlavia, tak by sme ju nemali upierať aj párom rovnakého pohlavia, ktorí, ktoré chcú v takýchto vzťahoch žiť. A tak ako nie všetky páry rôzneho pohlavia chcú žiť v manželstve, tak ani nie všetky páry rovnakého pohlavia chcú žiť v nejakom partnerstve alebo manželstve, ale tí, ktorí chcú, tak tým by sme to mali upraviť.
A nesúhlasím ani s tým, že by to bolo nejaké riešenie prískokom. Veď my nežijeme v izolovanom svete. My sme súčasťou Európskej únie a väčšina iných štátov Európskej únie umožňuje aj iné formy partnerského spolužitia a my by sme to mali nejakým spôsobom rešpektovať. My by sme sa nemali tváriť, že žijeme na nejakej izolovanej planéte a to, čo sa deje v susedných krajinách a iných krajinách Európskej únie je úp... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Na dnešnej hodine otázok nebudú prítomní: minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky Tomáš Drucker, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár nebude tak isto prítomný a bude ho zastupovať pani ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková a neprítomný je aj minister spravodlivosti Slovenskej republiky Boris Susko, ktorého zastupuje minister Ladislav Kamenický.
Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené otázky, a to podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva, pani ministerka Denisa Saková, podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč a minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, toto je asi večná otázka, ktorá súvisí s tým, ak, či už priestupkový, alebo Trestný zákon siaha na určité prejavy ústnej alebo verejnej povahy. Keď sa chcem zbaviť emócií, čo je v tomto prípade obzvlášť ťažké, budem sa snažiť riadiť predovšetkým rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý definuje, že sloboda slova je naozaj široké právo, ktoré máme, ale má svoje limity.
A tie limity sú vždy dané podnecovaním k násiliu alebo nenávisti, alebo priamym nabádaním alebo určovaním fyzického útoku voči niekomu inému. K tomu nepochybne v tomto prípade došlo, a preto z môjho pohľadu je rozhodnutie českej polície nepochopiteľné.
Nielenže v tomto prípade došlo aj k atentátu, že sa nejedná len o slovné cvičenie, ktoré by niekto mohol zľahčovať, ale išlo o reakciu na reálny atentát na predsedu vlády susednej krajiny. Rozhodne to nezlepšuje vzťahy a čo je pre mňa omnoho podstatnejšie, nie úplne to zapadá do rozhodovacej praxe. Pretože to je asi ten najpodstatnejší dôvod, pre ktorý sme viacerí vyjadrili nad takýmto rozhodnutím počudovanie. To spočíva v tom, že v iných prípadoch, omnoho menej závažných, ktoré nemožno považovať úplne za priamy fyzický útok alebo za nabádanie do fyzického útoku, bola polícia Českej republiky omnoho menej zhovievavá a za čisto verbálne odlíšenia od politickej regule, ktorá dnes u našich susedov je, boli aj za menšie priestupky spôsobené určité obmedzenia, ktoré nemožno považovať za akceptáciu slobody slova. Spomeňme si napríklad na ukončenie pracovného pomeru u učiteľky, ktorá konštatovala pred žiakmi, že napríklad v prípade problému vojny medzi Ukrajinou a Ruskom nie je všetko čierne a biele, alebo že nešlo o vyprovokovanú, nevyprovokovanú agresiu, ale dokonca boli v trestnom konaní odsúdení na trest odňatia slobody ľudia, ktorých slovník bol výrazne miernejší ako ten, ktorý bol adresovaný predsedovi vlády Slovenskej republiky a navyše nebol sprevádzaný priamym fyzickým útokom a títo ľudia boli odsúdení.
Boli to výroky, ktoré smerovali predovšetkým pre občanov Ukrajiny.
Práve z tohto dôvodu, keďže nemožno oddeliť politiku od takýchto výrokov, keďže obidva sa týkali politiky, či už zahraničnej, alebo susedskej, možno konštatovať, že aj u našich bratov dochádza k tomu, k čomu dochádza aj na Slovensku, a to je k dvojitému metru. Tí správni môžu, tí nesprávni nemôžu, tí správni môžu prekročiť všetky akceptovateľné hranice, lebo hovoria dobre, ale u tých, ktorí hovoria proti všeobecnému naratívu, ktorý smeruje a udáva vláda, tí budú tvrdo potrestaní aj za menšie prečiny. Z tohto dôvodu predovšetkým existencie dvojitého metra vyjadrujem počudovanie nad takýmto rozhodnutím a mrzí ma, že aj politické špičky sa mohli vyjadriť, nemuseli hovoriť polícii do toho, čo má spracovať, lebo orgány činné v trestnom konaní sú nezávislé tak v Čechách, ako aj na Slovensku.
Ale minimálne z pohľadu toho, čo hovorí európska judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, že každé právo vrátane práva na slobodu má svoje hranice a tie hranice sú presne vo fyzickom útoku, či už v nabádaní, v schvaľovaní, alebo v akomkoľvek podnecovaní. A v tomto prípade je dôležité, aby aj z našej strany zaznela nejaká reakcia a som rád, že sa možno v nejakej blízkej dobe dočkáme aj ďalších rozhodnutí v tejto veci.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Myslím si, že tu by stačila aj krátka odpoveď, že viem vám túto informáciu vyvrátiť, ale rovnako som ňou bol prekvapený a zaskočený, že pravdepodobne niekto vie viacej informácií, ako viem ja, čo sa, samozrejme, (Povedané s pobavením.) môže stať, v mojom živote to boli väčšinou učitelia, ale v každom prípade si to žiada možno širší kontext.
Na poslednom rokovaní ministrov v Bruseli bolo niekoľko tém, ktoré boli veľmi dôležité a ktoré sme chceli odkomunikovať. Jednou z nich bola napríklad notoricky známa téma, ktorá hovorí o hlavnej politike odstrašenia Severoatlantickej aliancie, a tá má predovšetkým súvisieť s našimi súpermi, kde sme vyjadrili svoje jasné stanovisko, že nemôžeme chcieť niekoho odstrašiť, ak nie sme schopní zabezpečiť adekvátnu protivzdušnú obranu pre všetkých jej členov, ale súčasne bola široká diskusia aj o financovaní rôznych projektov do budúcna, medzi nimi aj financovanie zo strany Severoatlantickej aliancie Európskej únie smerom k ukrajinskému konfliktu. Lietajú rôzne sumy, hovorí sa o 40 miliardách ročne a tak ďalej, a práve preto bolo veľmi dôležité zadefinovať aj v tejto časti, že Slovenská republika do európskeho mierového nástroja prispieva s podmienkou, aby sa používal na nesmrtiacu pomoc. V tejto súvislosti sme podali aj žiadosť, aby tieto prostriedky, pochopiteľne, boli započítané do tejto celkovej pomoci, aby sa to nejakým spôsobom neznásobovalo. Tejto žiadosti bolo vyhovené a preto vlastne aj tieto prostriedky budú započítané do tejto globálnej pomoci.
V tom a v tej súvislosti medzi tú našu pomoc, pochopiteľne, patrí aj posledné stretnutie s vládou Ukrajiny, ktorá riešila predovšetkým civilnú pomoc, humanitárnu pomoc, hovorili sme o prepojení energetických zdrojov medzi nami a Ukrajinou, ktorá má svoju elektrickú sústavu v troskách. Hovorili sme o prepojení železničnom a využití aj v budúcnosti pre obnovu Ukrajiny našich dvoch prekladísk, ktoré máme, či už v Čiernej, alebo v Maťovských Vojkovciach. Je to veľmi dôležité, pretože náš región v tejto časti má ešte problémy s nezamestnanosťou, má problémy s rozvojom, a preto vlastne podporujeme aj tieto časti. Ale takisto chceme, aby aj tento typ spolupráce bol započítaný do tejto pomoci. A aj v tomto prípade nám bolo vyjdené v ústrety. To znamená, áno, my vlastne budujeme našu spoločnú infraštruktúru.
Takisto sme sa zaviazali k vojenskej nesmrtiacej pomoci, to znamená, viete, že predovšetkým chceme byť špecialisti na odmíňovanie, alebo spoločnosti slovenskej CSM Tisovec dodávať stavebné bagre, ktoré budú takisto pomáhať v rámci novej obnovy po skončení vojenského konfliktu, ktorý veríme, že skončí čo najskôr.
Všetky tieto časti sme žiadali, aby bolo možné vlastne v tom celom balíku započítavať a tým pádom sme mohli mať tú svoju ako keby domácu úlohu už urobenú. Plus viete, že na Slovensku sa prevádzkuje opravárenské centrum a určité logistické centrá, ktoré práve s týmto úzko súvisia, u ktorých práve aj táto prevádzka je súčasťou nielen toho balíka, ale aj našich 2 %, keďže ich prevádzkuje ministerstvo obrany.
Teda nebola reč o žiadnej novej, a už vôbec nie základni, ani ničom podobnom, čo by vlastne sa malo v budúcnosti budovať. My len tie aktivity, ktoré máme, ktoré deklarujeme, ktoré sú schválené, ktoré súvisia aj s touto našou nesmrtiacou pomocou, v zásade modernizujeme, alebo rozvíjame presne v tých regiónoch, v ktorých je to dôležité. A je možné, že skratkou niekto chcel takýmto spôsobom možno vyvolať určitú diskusiu, ale ešte raz to odmietnem pomerne jednoducho a jasne a čitateľne, na Slovensku sa nebude budovať žiadna nová NATO-základňa, ani pre také alebo onaké zbrane.
To, čo vlastne dnes robíme, v tom budeme aj pokračovať a my sme radi, že všetky tie naše aktivity bude možné započítať do tejto sumy a tým pádom aj viacej sa budeme môcť venovať rozvoju našich civilných aktivít v rámci Slovenskej republiky.
Ďakujem.