15. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, Bea, za tvoj príspevok k tejto téme. Chcem sa teda vyjadriť tiež aj so svojou osobnou skúsenosťou s týmto. Keď som sa v roku 2002 vydávala, tak mi pani na matrika povedala, že áno, dá sa zákon obísť, dá sa obísť tak, že si zmením národnosť, zmením si ju na ten deň, kedy sa budem vydávať, ale že už od pondelka si môžem národnosť zmeniť na slovenskú opäť, ale už budem mať toto meno zapísané. Čo som ja urobila, je, že som si teda zmenila národnosť na nemeckú, nakoľko mám nemecké korene, moja rodina pochádza z Hauerlandu, to je oblasť, ktorá je pri Kremnici a Handlovej, kde bola nemecká menšina. A čo mi toto prinieslo ako pozitívum, táto zmena, je, že som sa začala zaujímať aj o dejiny tento národnostnej menšiny a vlastne ma to priviedlo aj k mojim koreňom. Takže ja som za to pomerne vďačná a tú národnosť som si teda takto ponechala, hoci tiež nevylučujem, že si to možno niekedy zmením, keďže je to také jednoduché, ako hlásiť sa k nejakej národnosti.
A ešte poviem jednu anekdotu, keď som sa teda vydávala, tak môj svokor, ktorý je z Írska, tomu tiež ako keby nerozumel a on sa teda pýtal, jeho otázka bola, že či teda môj muž sa bude volať Nashová. Tak som ho ubezpečila, že môjho muža sa tento zákon netýka a že teda stále sa bude volať Nash a ja sa teda budem volať rovnako ako on a takisto sa volajú aj naše deti.
Takže ide tu vlastne len o to, aby sme nediskriminovali Slovenky a ja za to zahlasujem, pretože si myslím , že by sme nemali byť diskriminované.
Ďakujem. (Potlesk v sále.)

vymazať

Ďakujem, pán predsedajúci.
No ja by som doplnila možno niekoľko príkladov z praxe, prečo je toto dôležitá téma. Ja osobne mám v sobášnom liste napísané Jauraová, čiže je jasné, že aj zamestnanci matriky majú troška problémy s prechyľovaním mien, hlavne mien, ktoré nie sú typicky slovenské. A asi by im to veľmi pomohlo.
Ale ja mám jeden príklad pre pána poslanca Škripeka, lebo ja mám známych, ktorí teda sú manželia, manželka má prechýlené priezvisko a boli na návšteve v Spojených štátoch amerických. V takej veľmi konzervatívnej časti Spojených štátov amerických, kde napríklad v niektorých oblastiach vás v hoteli neubytujú v jednej izbe, pokiaľ nie ste manželia. No a týchto manželov nechceli ubytovať v jednej izbe, pretože podľa mena oni povedali, že nie sú manželia, hej? Lebo mali každý iné meno. A takto by som mohla pokračovať, napríklad na Slovensku je vždy problém s prechyľovaním islandských mien, pretože ako iste viete, na Islande si dávajú mená s príponou -dóttir, alebo -son. To znamená, že dcéra matky, syn otca. A my to prechyľujeme ako Johansdottirová, čo je už úplný gramatický nezmysel.
A vlastne úplne na záver by som chcela povedať, to, samozrejme, nesúvisí so zákonom o priezviskách, to súvisí skôr so slovenskou gramatikou, ktorá prechyľuje, ale ikonický príklad herečky Goldie Hawn, ktorá v slovenčine je Goldie Hawnová, hovorí za všetko.
Ďakujem.

No, ja znova musím len nadviazať na Beu a povedať, že mňa napríklad ako ženu naozaj veľmi uráža, že keď čokoľvek chceme zmeniť, či už teda je to moje priezvisko alebo čokoľvek iné, čo sa považuje za historicky afiliované so ženstvom na Slovensku, tak za to schytávame v podstate kritiku a obviňovanie, že nie sme buď dostatočne slovenskí, alebo že to nechce dostatočne veľa žien, ako keby toto malo byť nejaké kritérium. Už len ľudia, ktorí sa tu v rámci tejto rozpravy, moje kolegyne, vyjadrili o tom, aké problémy mali pri prechyľovaní alebo neprechyľovaní svojho súčasného alebo minulého priezviska, alebo tie ženy, ktoré sa nám ozvali, sú dostatočnou vzorkou toho, že na Slovensku existujú ženy, ktoré prosto majú problém s prechyľovaním svojho priezviska, chceli by to inak a nechcú byť diskriminované vo vzťahu k ostatným ľuďom, že keď nechcú mať prosto to priezvisko prechýlené, tak musia urobiť o jeden, dva, tri kroky naviac oproti všetkým ostatným a musia ešte aj vyhlásiť, že formálne menia svoju národnosť. To je presne príklad úplne učebnicový toho, keď sa s niekým nerovnako zaobchádza a je to vlastne porušenie ústavného princípu, a zároveň aj práva na súkromný život. A jediné vlastne, čo týmto návrhom zákona chceme priniesť, je zrovnoprávnenie žien, ktoré chcú mať možnosť vybrať si, či budú mať za priezviskom -ová, alebo nebudú mať. To je celé.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som teda k tejto téme ešte chcela dodať spresnenie, keďže sa tu objavili nejaké otázky o nejakej ideologizácii, čo ma teda dosť zarazilo, že akým spôsobom teda my vlastne ten zákon meníme. V súčasnej dobe je tam uvedené ženské priezvisko osoby inej ako slovenskej národnosti. To znamená, že, ja by som čakala, že teda skôr bude vadiť to, že my tu v zákone máme teraz ako keby upravenú tu situáciu tak, že ženské priezvisko môže mať akákoľvek osoba bez ohľadu na pohlavie. A meníme to na úpravu, priezvisko osoby ženského pohlavia. Osoba ženského pohlavia je normálne právny pojem, takisto v tom istom zákone máme napríklad dieťa ženského pohlavia. Čiže to nie je žiadna ideológia, to je normálne legislatívna úprava v súlade s tým, ako sa zákony píšu. Takže naozaj netreba za všetkým hľadať nejakého bubáka.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
A pani poslankyňa Jurík s reakciou na faktické poznámky, nech sa páči.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj za všetky faktické poznámky.
Ja by som najskôr chcela reagovať na pána kolega, pána kolegu Škripeka z KDH. Tak tento náš zákon, ako aj kolegyňa Plaváková hovorila predtým v rozprave, keď vysvetľovala všetky tie body, lebo ja som sa venovala iba prechyľovaniu, tak vysvetľovala, že odpovedá aj na praktické problémy ľudí, ktorí uzatvárajú manželstvá alebo iné zväzky, ktoré teda existujú v iných členských štátoch a jednoducho my ich uznávame, ale potom sa stretávajú s administratívnymi prekážkami napríklad tohto typu, ktoré tento zákon rieši. Tak preto nás musí zaujímať to, čo je aj v iných štátoch, lebo jednoducho však viete, že žijeme v Európskej únii, ľudia cirkulujú, ľudia sa, ľudia chodia študovať, ľudia sa zamilujú, ľudia sa vezmú, ľudia sa presťahujú a tak ďalej. A jednoducho momentálne naša právna úprava im znemožňuje žiť život aj na Slovensku teda, alebo žiť život jednoducho taký, ako chcú, a teda to zasahuje do ich práva na súkromný a rodinný život.
Čo sa týka toho počtu žien, že ktoré sa nám ozvali. Akože za prvé by som tak povedala, to nie je síce argument, ale však netvárme sa, že my tu prijímame iba zákony, ktoré sú pre viac ako 10-tisíc, 100-tisíc ľudí alebo milión.
My tie dáta nemáme, ale hovorím, ozvalo sa nám proste iks žien, ktoré sa s takýmto problémom stretli. Aj my sme tu príkladom, že tento problém existuje. Tak nechápem, že prečo by sme to mali odsunúť nabok len kvôli tomu, že to možno nie je proste problém, neviem akého percenta populácie. My môžme riešiť predsa tu v Národnej rade aj problémy menšieho počtu.
A chcela by som tiež reflektovať na to, že vraj nie sme dostatočne slovenské, keď niečo takéto chceme, lebo to prichádzajú nejaké tendencie zo zahraničia. Však čo je menej slovenské, ako nútiť ženu uznať, že nemá slovenskú národnosť a že má inú. To je hanba. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon.
Naším cieľom je reagovať na spoločenskú situáciu, ktorá priniesla nárast útokov voči ľuďom, ktorí pracujú vo verejnom priestore, či už ide o ľudí, ktorí sa venujú napríklad presadzovaniu a ochrane ľudských práv, pracujú v médiách alebo v mimovládnych organizáciách. V minulosti zase sme videli, že takéto útoky smerovali voči ľuďom z medicínskeho prostredia počas pandémie Covid-19.
Bližšie vysvetlím ciele a dôvody tohto nášho návrhu zákona v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona od 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem opätovne za slovo.
Ja by som chcela povedať, že my sme tento návrh zákona s kolegyňou Plavákovou pripravovali v podstate od začiatku tohto roka v situácii vlastne, ktorá tu bola ešte pred tým hrozným atentátom, ale príde mi veľmi príznačné, že práve návrh tohto nášho zákona, ktorý reaguje na spoločenskú situáciu, ktorú tu máme posledné roky, si dovolím povedať, a ktorá je zreflektovaná aj napríklad Slovenským národným strediskom pre ľudské práva, ako uvádzam aj v dôvodovej správe, ale aj napríklad Investigatívnym centrom Jána Kuciaka, ktorý minulý rok robil výskum vo vzťahu k útokom, ktorý, ktoré zažívajú, a obťažovanie a šikanu, ktoré zažívajú ľudia pracujúci v médiách, tak táto situácia, a teda tento návrh zákona reaguje vlastne práve na túto situáciu. Je naozaj faktom potvrdeným, že útoky na ľudí vo verejnom priestore, ktorých sme nazvali, ľudia, ktorí pracujú vlastne na presadzovaní hodnôt demokracie, ľudského, ľudských práv a právneho štátu, sa v posledných rokoch stupňujú. Reportujú to tak ľudia, ktorí pracujú v mimovládnom sektore, ktorí pracujú najmä na veciach, ktoré sa týkajú možno otázok ľudsko-právnych, ktoré niektorí považujú za kontroverzné ako napríklad reprodukčné práva, práva queer-ľudí a podobne, ale nárast týchto incidentov vlastne reportujú aj novinári a novinárky a ľudia, ktorí pracujú v mediálnom priestore.
Chcela by som poukázať teda na výskum Investigatívneho centra Jána Kuciaka, ktorý je napríklad zverejnený aj na ich webe Bezpečná žurnalistika, ktorí vlastne vyskúmali minulý rok, že viac ako dve tretiny, teda 66,2 % novinárov zažilo v uplynulých dvanástich mesiacoch incident, útok alebo hrozbu, až 47 % z nich si myslí, že za päť rokov sa počet incidentov zvýšil, pričom podľa dvadsiatich dvoch percent je na rovnakej úrovni a podľa ôsmich percent došlo k zníženiu. Najčastejším incidentom, až v prípade 76 % dopýtaných za posledných dvanásť mesiacov bol verbálny útok osobný alebo online a 85 % novinárov považuje hrozby a zastrašovanie za hrozbu pre slobodu slova.
Keď sa pozrieme na to, čo reportuje Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, čo je vlastne náš národný orgán na monitorovanie dodržiavania ľudských práv na Slovensku vo svojom individuálnom podaní k štvrtému preskúmavaniu Slovenskej republiky v rámci univerzálneho periodického hodnotenia v Rade OSN pre ľudské práva z októbra 2023, tak jednak uvádzajú a odkazujú na tento výskum, ktorý som citovala, výskum Investigatívneho centra Jána Kuciaka, a reportujú, že teda slovenskí novinári a novinárky sa cítia výrazne viac ohrození útokmi a že teda počet incidentov narastá.
Zároveň výslovne reportuje vo vzťahu k obrancom ľudských práv, že v roku ´22 a ´23 vykonalo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva prieskumy, ktoré sa týkali špecificky bezpečnosti obrankýň ľudských práv venujúcich sa reprodukčným právam a queer právam, pričom zo strany obhajkýň a obhajcov týchto práv boli reportované obťažovanie, online vyhrážanie, organizované zosmiešňujúce kampane a nenávistná rétorika vrátane zo strany vrcholových politikov, cirkevných alebo verejných autorít, ktoré často zahŕňali útoky na ich skutočnú alebo domnelú identitu. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva odporúča zlepšiť bezpečnosť novinárov a ochrancov ľudských práv aj prostredníctvom zavedenia právnych garancií ich ochrany.
O tom, že vlastne čelíme naozaj hlbokému spoločenskému problému, kde tieto útoky sú vedené jednak na ľudí z mediálneho prostredia a jednak na ľudí, ktorí sa vo verejnom priestore zasadzujú za presadzovanie hodnôt demokracie, právneho štátu a ľudských práv, hovorí ale napríklad aj Agentúra Európskej únie pre základné práva, ktorá vydala 18. októbra v roku 2023 publikáciu, kde vlastne uvádza, že organizácie občianskej spoločnosti čelia vyhrážkam a útokom, pričom tieto vyhrážky a útoky pretrvávali aj počas roka ´22. Podľa zistení FRA až polovica respondentov ich prieskumu uviedla, že zažili offline aj online verbálne útoky, zastrašovanie a obťažovanie a dokonca 5 % pre svoju činnosť zažilo aj fyzický útok. FRA zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné tieto útoky riadne vyšetriť a potrestať páchateľov. Takisto Rada Európskej únie sa vyjadrila niekoľkokrát k týmto útokom, k potrebe ochrany ľudí, ktorí vo verejnom priestore, či už presadzujú hodnoty právneho štátu ako novinári a novinárky, alebo sa venujú téme demokracie, ochrany ľudských práv a právneho štátu ako takého.
My vieme, že v minulosti, ako som už spomínala, boli terčom útoku zamestnanci v zdravotníctve, najmä počas teda pandémie Covid-19 a v minulosti teda už veľmi podobný návrh, ktorý vlastne do Trestného zákona, do časti, ktorá popisuje osobitný motív, čo je kvalifikovanou skutkovou podstatou pre spáchanie niektorých trestných činov, kde teda my zavádzame práve tú definíciu, že teda osobitným motívom bude aj spáchanie trestného činu vo vzťahu práve k týmto ľuďom, ktorí presadzujú vo verejnom priestore hodnoty demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Tak v minulosti podobnú úpravu práve po pandémii Covid-19 v reakcii presne na tie útoky voči ľuďom pracujúcim v zdravotníctve presadzovala vlastne bývalá ministerka pani Mária Kolíková v novele teda Trestného zákona, ktorá vtedy neprešla, ale teda veľmi podobným spôsobom ako v súčasnosti my, reflektovala práve na to, že sa stále častejšie vo vzťahu k vybraných profesiám, ktoré sú v danom čase nejakým spôsobom prítomné a viditeľné v tom verejnom priestore, množia útoky práve pre ich povolanie.
A mne príde osobitne dôležité, aby sme sa tejto téme venovali najmä v súčasnosti a dnes, kedy vieme, že budeme hlasovať aj o tzv. lex atentát, ktorý reaguje vlastne na bezpečnostnú situáciu po atentáte na premiéra Fica a kde napríklad sa venujeme aj téme vlastne zákazu zhromaždení a protestov pred domami politikov a iných funkcionárov. Ja si myslím, že v situácii, kedy teda sa chceme uzniesť na tom, že majú byť špeciálne politici a iní verejní funkcionári chránení pred zásahom do ich obydlí a práva na súkromie tými protestami, tak je našou úlohou uznať a pozrieť sa na to, že tu máme okrem iného aj dlhotrvajúci problém, kde ľudia, ktorí pracujú, či už v médiách, alebo pri ochrane a presadzovaní ľudských práv, čelia naozaj veľmi nepriateľskému prostrediu, kde vlastne väčšina tých útokov je voči nim robená práve preto, čo robia a práve s cieľom zastrašiť ich. Zároveň väčšina týchto útokov podľa tých výskumov sa naozaj deje tým online prostredím prostredníctvom elektronickej komunikácie, môže mať charakter nebezpečného vyhrážania, hrubého nátlaku a pod., ale aj fyzických útokov.
Preto si myslíme, že ak by bol tento dôvod doplnený do kategórie osobitného motívu, tak my ako zákonodarný orgán, ako Národná rada Slovenskej republiky by sme jednoznačne vyjadrili to, že si nevšímame len naše vlastné nepohodlie, keď pred našimi obydliami demonštrujú ľudia pre to, čo robíme, ale že sme citliví a citlivo vnímame a chceme chrániť aj ľudí, ktorí čelia ohrozeniu práve preto, že v tom verejnom živote dennodenne sa zasadzujú za presadzovanie a ochranu demokratických hodnôt, právneho štátu a ľudských práv.
A preto na vás apelujeme aj s kolegyňou Luciou Plavákovou, aby ste osobitne v tento deň zvážili podporu tohto nášho návrhu, aby sme ukázali, že nám nie je ľahostajné len naše vlastné bezpečie, ale že naozaj vnímame a chceme chrániť aj ostatných ľudí, ktorí čelia nebezpečnému online alebo offline prostrediu pre výkon svojej profesie a presadzovanie ľudských práv a demokratických hodnôt.
Ďakujem veľmi pekne.