15. schôdza

No, ja znova musím len nadviazať na Beu a povedať, že mňa napríklad ako ženu naozaj veľmi uráža, že keď čokoľvek chceme zmeniť, či už teda je to moje priezvisko alebo čokoľvek iné, čo sa považuje za historicky afiliované so ženstvom na Slovensku, tak za to schytávame v podstate kritiku a obviňovanie, že nie sme buď dostatočne slovenskí, alebo že to nechce dostatočne veľa žien, ako keby toto malo byť nejaké kritérium. Už len ľudia, ktorí sa tu v rámci tejto rozpravy, moje kolegyne, vyjadrili o tom, aké problémy mali pri prechyľovaní alebo neprechyľovaní svojho súčasného alebo minulého priezviska, alebo tie ženy, ktoré sa nám ozvali, sú dostatočnou vzorkou toho, že na Slovensku existujú ženy, ktoré prosto majú problém s prechyľovaním svojho priezviska, chceli by to inak a nechcú byť diskriminované vo vzťahu k ostatným ľuďom, že keď nechcú mať prosto to priezvisko prechýlené, tak musia urobiť o jeden, dva, tri kroky naviac oproti všetkým ostatným a musia ešte aj vyhlásiť, že formálne menia svoju národnosť. To je presne príklad úplne učebnicový toho, keď sa s niekým nerovnako zaobchádza a je to vlastne porušenie ústavného princípu, a zároveň aj práva na súkromný život. A jediné vlastne, čo týmto návrhom zákona chceme priniesť, je zrovnoprávnenie žien, ktoré chcú mať možnosť vybrať si, či budú mať za priezviskom -ová, alebo nebudú mať. To je celé.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som teda k tejto téme ešte chcela dodať spresnenie, keďže sa tu objavili nejaké otázky o nejakej ideologizácii, čo ma teda dosť zarazilo, že akým spôsobom teda my vlastne ten zákon meníme. V súčasnej dobe je tam uvedené ženské priezvisko osoby inej ako slovenskej národnosti. To znamená, že, ja by som čakala, že teda skôr bude vadiť to, že my tu v zákone máme teraz ako keby upravenú tu situáciu tak, že ženské priezvisko môže mať akákoľvek osoba bez ohľadu na pohlavie. A meníme to na úpravu, priezvisko osoby ženského pohlavia. Osoba ženského pohlavia je normálne právny pojem, takisto v tom istom zákone máme napríklad dieťa ženského pohlavia. Čiže to nie je žiadna ideológia, to je normálne legislatívna úprava v súlade s tým, ako sa zákony píšu. Takže naozaj netreba za všetkým hľadať nejakého bubáka.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
A pani poslankyňa Jurík s reakciou na faktické poznámky, nech sa páči.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj za všetky faktické poznámky.
Ja by som najskôr chcela reagovať na pána kolega, pána kolegu Škripeka z KDH. Tak tento náš zákon, ako aj kolegyňa Plaváková hovorila predtým v rozprave, keď vysvetľovala všetky tie body, lebo ja som sa venovala iba prechyľovaniu, tak vysvetľovala, že odpovedá aj na praktické problémy ľudí, ktorí uzatvárajú manželstvá alebo iné zväzky, ktoré teda existujú v iných členských štátoch a jednoducho my ich uznávame, ale potom sa stretávajú s administratívnymi prekážkami napríklad tohto typu, ktoré tento zákon rieši. Tak preto nás musí zaujímať to, čo je aj v iných štátoch, lebo jednoducho však viete, že žijeme v Európskej únii, ľudia cirkulujú, ľudia sa, ľudia chodia študovať, ľudia sa zamilujú, ľudia sa vezmú, ľudia sa presťahujú a tak ďalej. A jednoducho momentálne naša právna úprava im znemožňuje žiť život aj na Slovensku teda, alebo žiť život jednoducho taký, ako chcú, a teda to zasahuje do ich práva na súkromný a rodinný život.
Čo sa týka toho počtu žien, že ktoré sa nám ozvali. Akože za prvé by som tak povedala, to nie je síce argument, ale však netvárme sa, že my tu prijímame iba zákony, ktoré sú pre viac ako 10-tisíc, 100-tisíc ľudí alebo milión.
My tie dáta nemáme, ale hovorím, ozvalo sa nám proste iks žien, ktoré sa s takýmto problémom stretli. Aj my sme tu príkladom, že tento problém existuje. Tak nechápem, že prečo by sme to mali odsunúť nabok len kvôli tomu, že to možno nie je proste problém, neviem akého percenta populácie. My môžme riešiť predsa tu v Národnej rade aj problémy menšieho počtu.
A chcela by som tiež reflektovať na to, že vraj nie sme dostatočne slovenské, keď niečo takéto chceme, lebo to prichádzajú nejaké tendencie zo zahraničia. Však čo je menej slovenské, ako nútiť ženu uznať, že nemá slovenskú národnosť a že má inú. To je hanba. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon.
Naším cieľom je reagovať na spoločenskú situáciu, ktorá priniesla nárast útokov voči ľuďom, ktorí pracujú vo verejnom priestore, či už ide o ľudí, ktorí sa venujú napríklad presadzovaniu a ochrane ľudských práv, pracujú v médiách alebo v mimovládnych organizáciách. V minulosti zase sme videli, že takéto útoky smerovali voči ľuďom z medicínskeho prostredia počas pandémie Covid-19.
Bližšie vysvetlím ciele a dôvody tohto nášho návrhu zákona v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona od 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem opätovne za slovo.
Ja by som chcela povedať, že my sme tento návrh zákona s kolegyňou Plavákovou pripravovali v podstate od začiatku tohto roka v situácii vlastne, ktorá tu bola ešte pred tým hrozným atentátom, ale príde mi veľmi príznačné, že práve návrh tohto nášho zákona, ktorý reaguje na spoločenskú situáciu, ktorú tu máme posledné roky, si dovolím povedať, a ktorá je zreflektovaná aj napríklad Slovenským národným strediskom pre ľudské práva, ako uvádzam aj v dôvodovej správe, ale aj napríklad Investigatívnym centrom Jána Kuciaka, ktorý minulý rok robil výskum vo vzťahu k útokom, ktorý, ktoré zažívajú, a obťažovanie a šikanu, ktoré zažívajú ľudia pracujúci v médiách, tak táto situácia, a teda tento návrh zákona reaguje vlastne práve na túto situáciu. Je naozaj faktom potvrdeným, že útoky na ľudí vo verejnom priestore, ktorých sme nazvali, ľudia, ktorí pracujú vlastne na presadzovaní hodnôt demokracie, ľudského, ľudských práv a právneho štátu, sa v posledných rokoch stupňujú. Reportujú to tak ľudia, ktorí pracujú v mimovládnom sektore, ktorí pracujú najmä na veciach, ktoré sa týkajú možno otázok ľudsko-právnych, ktoré niektorí považujú za kontroverzné ako napríklad reprodukčné práva, práva queer-ľudí a podobne, ale nárast týchto incidentov vlastne reportujú aj novinári a novinárky a ľudia, ktorí pracujú v mediálnom priestore.
Chcela by som poukázať teda na výskum Investigatívneho centra Jána Kuciaka, ktorý je napríklad zverejnený aj na ich webe Bezpečná žurnalistika, ktorí vlastne vyskúmali minulý rok, že viac ako dve tretiny, teda 66,2 % novinárov zažilo v uplynulých dvanástich mesiacoch incident, útok alebo hrozbu, až 47 % z nich si myslí, že za päť rokov sa počet incidentov zvýšil, pričom podľa dvadsiatich dvoch percent je na rovnakej úrovni a podľa ôsmich percent došlo k zníženiu. Najčastejším incidentom, až v prípade 76 % dopýtaných za posledných dvanásť mesiacov bol verbálny útok osobný alebo online a 85 % novinárov považuje hrozby a zastrašovanie za hrozbu pre slobodu slova.
Keď sa pozrieme na to, čo reportuje Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, čo je vlastne náš národný orgán na monitorovanie dodržiavania ľudských práv na Slovensku vo svojom individuálnom podaní k štvrtému preskúmavaniu Slovenskej republiky v rámci univerzálneho periodického hodnotenia v Rade OSN pre ľudské práva z októbra 2023, tak jednak uvádzajú a odkazujú na tento výskum, ktorý som citovala, výskum Investigatívneho centra Jána Kuciaka, a reportujú, že teda slovenskí novinári a novinárky sa cítia výrazne viac ohrození útokmi a že teda počet incidentov narastá.
Zároveň výslovne reportuje vo vzťahu k obrancom ľudských práv, že v roku ´22 a ´23 vykonalo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva prieskumy, ktoré sa týkali špecificky bezpečnosti obrankýň ľudských práv venujúcich sa reprodukčným právam a queer právam, pričom zo strany obhajkýň a obhajcov týchto práv boli reportované obťažovanie, online vyhrážanie, organizované zosmiešňujúce kampane a nenávistná rétorika vrátane zo strany vrcholových politikov, cirkevných alebo verejných autorít, ktoré často zahŕňali útoky na ich skutočnú alebo domnelú identitu. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva odporúča zlepšiť bezpečnosť novinárov a ochrancov ľudských práv aj prostredníctvom zavedenia právnych garancií ich ochrany.
O tom, že vlastne čelíme naozaj hlbokému spoločenskému problému, kde tieto útoky sú vedené jednak na ľudí z mediálneho prostredia a jednak na ľudí, ktorí sa vo verejnom priestore zasadzujú za presadzovanie hodnôt demokracie, právneho štátu a ľudských práv, hovorí ale napríklad aj Agentúra Európskej únie pre základné práva, ktorá vydala 18. októbra v roku 2023 publikáciu, kde vlastne uvádza, že organizácie občianskej spoločnosti čelia vyhrážkam a útokom, pričom tieto vyhrážky a útoky pretrvávali aj počas roka ´22. Podľa zistení FRA až polovica respondentov ich prieskumu uviedla, že zažili offline aj online verbálne útoky, zastrašovanie a obťažovanie a dokonca 5 % pre svoju činnosť zažilo aj fyzický útok. FRA zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné tieto útoky riadne vyšetriť a potrestať páchateľov. Takisto Rada Európskej únie sa vyjadrila niekoľkokrát k týmto útokom, k potrebe ochrany ľudí, ktorí vo verejnom priestore, či už presadzujú hodnoty právneho štátu ako novinári a novinárky, alebo sa venujú téme demokracie, ochrany ľudských práv a právneho štátu ako takého.
My vieme, že v minulosti, ako som už spomínala, boli terčom útoku zamestnanci v zdravotníctve, najmä počas teda pandémie Covid-19 a v minulosti teda už veľmi podobný návrh, ktorý vlastne do Trestného zákona, do časti, ktorá popisuje osobitný motív, čo je kvalifikovanou skutkovou podstatou pre spáchanie niektorých trestných činov, kde teda my zavádzame práve tú definíciu, že teda osobitným motívom bude aj spáchanie trestného činu vo vzťahu práve k týmto ľuďom, ktorí presadzujú vo verejnom priestore hodnoty demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Tak v minulosti podobnú úpravu práve po pandémii Covid-19 v reakcii presne na tie útoky voči ľuďom pracujúcim v zdravotníctve presadzovala vlastne bývalá ministerka pani Mária Kolíková v novele teda Trestného zákona, ktorá vtedy neprešla, ale teda veľmi podobným spôsobom ako v súčasnosti my, reflektovala práve na to, že sa stále častejšie vo vzťahu k vybraných profesiám, ktoré sú v danom čase nejakým spôsobom prítomné a viditeľné v tom verejnom priestore, množia útoky práve pre ich povolanie.
A mne príde osobitne dôležité, aby sme sa tejto téme venovali najmä v súčasnosti a dnes, kedy vieme, že budeme hlasovať aj o tzv. lex atentát, ktorý reaguje vlastne na bezpečnostnú situáciu po atentáte na premiéra Fica a kde napríklad sa venujeme aj téme vlastne zákazu zhromaždení a protestov pred domami politikov a iných funkcionárov. Ja si myslím, že v situácii, kedy teda sa chceme uzniesť na tom, že majú byť špeciálne politici a iní verejní funkcionári chránení pred zásahom do ich obydlí a práva na súkromie tými protestami, tak je našou úlohou uznať a pozrieť sa na to, že tu máme okrem iného aj dlhotrvajúci problém, kde ľudia, ktorí pracujú, či už v médiách, alebo pri ochrane a presadzovaní ľudských práv, čelia naozaj veľmi nepriateľskému prostrediu, kde vlastne väčšina tých útokov je voči nim robená práve preto, čo robia a práve s cieľom zastrašiť ich. Zároveň väčšina týchto útokov podľa tých výskumov sa naozaj deje tým online prostredím prostredníctvom elektronickej komunikácie, môže mať charakter nebezpečného vyhrážania, hrubého nátlaku a pod., ale aj fyzických útokov.
Preto si myslíme, že ak by bol tento dôvod doplnený do kategórie osobitného motívu, tak my ako zákonodarný orgán, ako Národná rada Slovenskej republiky by sme jednoznačne vyjadrili to, že si nevšímame len naše vlastné nepohodlie, keď pred našimi obydliami demonštrujú ľudia pre to, čo robíme, ale že sme citliví a citlivo vnímame a chceme chrániť aj ľudí, ktorí čelia ohrozeniu práve preto, že v tom verejnom živote dennodenne sa zasadzujú za presadzovanie a ochranu demokratických hodnôt, právneho štátu a ľudských práv.
A preto na vás apelujeme aj s kolegyňou Luciou Plavákovou, aby ste osobitne v tento deň zvážili podporu tohto nášho návrhu, aby sme ukázali, že nám nie je ľahostajné len naše vlastné bezpečie, ale že naozaj vnímame a chceme chrániť aj ostatných ľudí, ktorí čelia nebezpečnému online alebo offline prostrediu pre výkon svojej profesie a presadzovanie ľudských práv a demokratických hodnôt.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, milí kolegovia, ako už pani poslankyňa Števulová vo svojom príspevku uviedla, prerokovanie tohto návrhu zákona je obzvlášť dôležité v situácii, v ktorej sa dnes celospoločensky nachádzame a v kontexte toho, že aj dnes tu budeme rokovať, teda hlasovať o návrhu zákona, ktorý je známy ako lex atentát. Máme tu totižto v spoločnosti mnoho ľudí, ktorí čelia útokom, vyhrážkam, vlastne žijú úplne v prostredí neustáleho strachu a obáv o svoj život, ale aj o svoje fungovanie vôbec v spoločnosti, pohybe, pohybu sa po verejnosti vrátane ich rodinných príslušníkov. V mojom príspevku sa budem venovať špecifickej situácii, ktorej čelia ženy, ktoré sa venujú ochrane ľudských práv, špecificky reprodukčných práv, presadzovaniu práv LGBTI+ ľudí, či iných menšín a ľudí s utečeneckou skúsenosťou. Tomuto problému sa venujú krajiny naprieč celou Európou a v podstate naprieč celým svetom. Tento týždeň v utorok sme na parlamentnom zhromaždení Rady Európy prerokovali a takmer jednomyseľne schválili rezolúciu, ktorá sa práve situácii ľudskoprávnych aktivistiek venuje. Rada by som vám teda pri tejto príležitosti priblížila, čomu tieto ženy čelia a čo je potrebné spraviť, aby sme túto neprijateľnú situáciu zvrátili.
Na úvod úryvok z knihy Ženy a moc od Mary Beard, ktorú som čítala práve cestou do Štrasburgu zhodou okolností a v ktorej opisuje, akým vyhrážkam a umlčiavaniu ženy, ktoré pôsobia vo verejnom priestore, čelia.
Citujem: "Invektívy nevyvoláva to, čo hovoríte, ide o to, že ste si dovolili prehovoriť. A obsah invektív a vyhrážok to potvrdzuje, keďže pozostávajú z predpokladateľného menu znásilnení, bombových atentátov, vraždy a tak ďalej.
No výrazná podkategória sa zameriava na umlčanie žien a neustále sa opakujúci výrok znie: ´Drž už p..., k... .´
Iní sľubujú, že ženy prinútia mlčať. Dostala som tweet so slovami: ´Odseknem ti hlavu a ošukám ju.´ Niekto kto sa vyhrážal americkej novinárke, si na twittri zvolil nick Bezhlavá sviňa. Zatiaľ čo iná dostala takúto perlu: ´Mali by ti vytrhnúť jazyk.´" Toto je dokonalá ukážka toho, čomu dennodenne mnohé ženy čelia len preto, že sa zapojili do spoločenskej diskusie. Len preto, že chcú mať pri rozhodovaní svoj hlas.
Bývalá komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovičová v marci tohto roku uviedla: "Obhajcovia práv žien svojou obdivuhodnou prácou a odvahou aktívne prispievajú k budovaniu spoločnosti bez predsudkov a diskriminácie žien a dievčat a ich nároku na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva. Treba predchádzať hrozbám a obťažovaniu obhajcov práv žien, treba ich vyšetrovať a sankcionovať, pričom treba povzbudzovať a podporovať ich úsilie o presadzovanie a ochranu sexuálnych a reprodukčných práv." Obhajkyne ľudských práv sú vystavené rodovo špecifickému násiliu, či online, alebo offline, ako tu už odznelo, vrátane verejného zahanbovania, zverejňovania osobných údajov, tzv. doxing a sexuálneho osočovania. Cieľom obťažovania je podkopať ich dôveryhodnosť a odradiť ich od pokračovania v ich činnosti, umlčať ich. Často sú aj obeťami aj rôznych foriem diskriminácie.
Rezolúcia, ktorú sme na parlamentnom zhromaždení Rady Európy prijali, definuje ochrankyne ľudských práv ako aktivistky, členky mimovládnych organizácií, ale aj zdravotníčky, aktérky zo súkromného sektora, výskumníčky, právničky, študentky, učiteľky, umelkyne, odborárky, blogerky, štátne zamestnankyne či novinárky. V podstate všetky ženy, ktoré sa zapájajú do spoločenskej diskusie. V kontexte zmenšujúceho sa občianskeho priestoru obhajkyniam ľudských práv často chýba uznanie a ich prínos je minimalizovaný, čomu nenapomáha ani extrémna rôznorodosť ich postavenia a rôznorodosť ich práce.
Čomu teda konkrétne čelia? Ako som už aj uviedla, sú často ohrozované a napádané za to, čo robia, za myšlienky, ktoré propagujú a za to, kým sú a za koho sú vnímané. Dostávajú konkrétne hrozby voči ich vlastnej osobe, ale aj voči rodinným príslušníkom, a to s cieľom umlčať ich. Máme tu tiež rozvinuté antigenderové hnutie, ktoré ich považuje za hrozbu, pretože spochybňujú tzv. tradičnú víziu žien v spoločnosti. Vzhľadom na tieto výzvy a prekážky je nevyhnutné bojovať proti dezinformáciám o právach žien a obhajcoch ľudských práv a zabezpečiť ich digitálnu bezpečnosť. To je niečo, s čím máme obrovský problém aj tu Slovensku. Nárast populizmu a mizogýnie v Európe má negatívny vplyv na ich prácu a často sú aj terčom cielených hromadných nenávistných kampaní, čo je vlastne aj dobre zdokumentované. Obhajkyne ľudských práv pracujúce na ochrane sexuálnych a reprodukčných práv žien čelia stigmatizácii, zastrašovaniu, útokom a niekedy aj stíhaniu. Útoky smerujú na ich česť či povesť, ale môžu byť aj fyzické. A k čomu teda konkrétne vyzvala rezolúcia Rady Európy voči teda všetkým zmluvným krajinám, kde patrí aj Slovensko a bola teda, pripomínam, prijatá takmer jednomyseľne. Po prvé, podpísať, ratifikovať a implementovať Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, ako aj implementovať Deklaráciu OSN o obhajcoch ľudských práv, zabezpečiť vykonávanie rozsudkov ESLP v súvislosti so situáciou všetkých obhajcov ľudských práv. Zrevidovať trestné kódexy s cieľom zahrnúť diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity a prejavu a pohlavných charakteristík berúc do úvahy prierezový rozmer.
Toto je niečo, čo tiež nám ešte chýba v našom Trestnom zákone. Vyšetrovať a stíhať páchateľov, zabezpečiť, aby trestné konania súvisiace s rodovo špecifickými trestnými činmi boli ústretové k obetiam a rešpektovali práva obetí. Ale aj posilniť dôveru občianskej spoločnosti vo verejné inštitúcie. To je niečo, v čom taktiež dlhodobo zlyhávame a sme práve na opačnej trajektórii. Poskytnúť tiež predvídateľné financovanie ich práce, čo je tiež problém, ktorému čelíme aj v uplynulých mesiacoch, ako aj poskytovať školenia všetkým ľuďom, ktorí sa vo svojich pracovných povinnostiach stretávajú práve s ich činnosťou.
Návrhom, ktorý sme spoločne s poslankyňou Zuzanou Števulovou predložili a o ktorom budeme dnes hlasovať, môžeme spraviť aspoň jeden krok, jeden malý krok vpred, ktorým vyšleme jasný signál, že ako najvyšší zákonodarný zbor sa odmietame prizerať útokom, ktorým mnohí ľudia na Slovensku čelia. Že ich považujeme za neprijateľné a že chceme týmto ľuďom zabezpečiť ochranu, ktorá pomôže zmierniť útoky a nenávisť, ktorej čelia. Ďakujem.

Ďakujem, Lucia.
Ja by som ešte chcela v nadväznosti na príspevok mojej spolupredkladateľky doplniť, že v rámci nášho návrhu novely Trestného zákona v tejto súvislosti zavádzame aj novú skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania, ktorá vychádza vlastne práve z článku 9 Smernice Európskeho parlamentu a rady o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, ktorú by sme mali ako Slovenská republika v nasledujúcich dvoch rokoch implementovať a v našom práve doteraz chýba.
Čiže naozaj sme sa rozhodli reagovať na túto tému komplexne, všimnúť si jednak ľudí, ktorí pre svoje povolanie čelia útokom a nadizajnovať tú zmenu, tú novelu Trestného zákona tak, aby tieto útoky boli jednak osobitným postihované ako osobitný motív a jednak, aby ženy mali osobitnú ochranu v rámci tohto trestného činu, ktorý sa práve venuje tomu online kybernetickému násiliu. Pretože si myslíme, že tá spoločenská situácia je tak vážna, že nie je dôvod čakať dva roky v rámci transpozičnej lehoty, ale túto úpravu by sme mohli prijať už teraz a výrazným spôsobom by to zlepšilo situáciu žien, ktoré takémuto typu násilia čelia.

Ďakujem.
Ja si dovolím len posledné slovo teda k tejto veľmi krátkej rozprave. Verím tomu, že aj keď ste teda nemali žiadne faktické pripomienky zo strany našich koaličných partnerov, že naozaj chápete vážnosť situácie a naozaj aj pre vás sú dôležité hodnoty demokracie, obrany ľudských práv a presadzovania právneho štátu a že v tomto smere sme schopní ako Národná rada Slovenskej republiky vyslať v tento deň signál, že si uvedomujeme, že aj iní ľudia na Slovensku, ktorí dennodenne vlastne nemajú také privilegované postavenie ako my poslanci a poslankyne a verejní funkcionári, ale dennodenne pracujú na tom, aby v našej republike naozaj boli dodržiavané ústava, zákony, zaznieval kritický hlas, že si ich prácu vážime a že veľmi tvrdo odsudzujeme akékoľvek útoky, ktorých cieľom je ich zamlčanie a zastrašovanie. Pretože práve kritické médiá a občianska spoločnosť, ktorá je aktívna, ktorá je nebojácna, ktorá je odvážna, sú podľa môjho názoru kostrou, chrbtovou kosťou vlastne celej našej spoločnosti a na nich sa vlastne láme demokracia. Bez nich demokracia a sloboda naozaj nemôže byť.
A myslím si, že pre všetkých z nás by malo byť dôležité, aby sme sa čo najviac snažili ich chrániť, podporovať a vytvárať také zákonné prostredie, ktoré v prípade, ak budú čeliť v snahe o umlčiavanie a zastrašovanie, sa výrazným a jasným spôsobom s páchateľmi takýchto činov vysporiada. Ďakujem.
Preto na vás chcem znova apelovať, aby ste tento náš návrh posunuli do druhého čítania, aby sme o ňom mali väčšiu diskusiu. Ďakujem.