15. schôdza

Ďakujem pekne.
Ja sa vyjadrím k tomuto celému návrhu o mene a priezvisku, za nás vyjadrím, za klub KDH, že nemožno podporiť tento návrh poslancov za stranu Progresívne Slovensko. Pretože vaše formulácie, ktoré ste tam uvádzali, tak tu máte napísané, že, alebo ako iste viete, Slovenská republika nepozná žiadne iné, citujem: "riadne osvedčené vzťahy ako formy rodinného života okrem manželstva, ktoré je chránené priamo v Ústave Slovenskej republiky vrátane jeho všestrannej podpory a ochrany v spoločnosti a inými slovami, právny poriadok a ústavný rámec Slovenskej republiky neumožňuje pridanie formulácie do zákona o mene a priezvisku." A teraz citujem: "Alebo iného riadne osvedčeného vzťahu uzavretého v súlade s právnym poriadkom iného štátu."
Ja tomu trošku aj nerozumiem, že prečo sa tu bavíme o právnom poriadku iného štátu, sme na území Slovenskej republiky. Za druhé, som proti tomu ideologickému preformulovaniu slovného spojenia "ženské priezvisko osoby na priezvisko osoby ženského pohlavia". Takže v tomto vidím zaujímavé slovné spojenie, ako keby sme nerozumeli, čo je to ženské priezvisko osoby. Na dosiahnutie tej zmeny, o ktorej hovoríte, o ktorú vám ide, stačilo v tomto prípade vypustiť slová inej, ako slovenskej národnosti a nie aj meniť to slovné spojenie ženské priezvisko osoby na ideologické genderové slovné spojenie priezvisko osoby ženského pohlavia. Pardon, osoba ženského pohlavia je žena. Takže toto tu naozaj nepotrebujeme.
A druhé, hovoríte, že veľa žien sa na vás obrátilo, to máte teda koľko dát? Bolo to 12-tisíc, 40-tisíc, 2-tisíc, 200 alebo šesť vašich známych?
Takže myslím si, že to nie je potrebné.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, Bea, za tvoj príspevok k tejto téme. Chcem sa teda vyjadriť tiež aj so svojou osobnou skúsenosťou s týmto. Keď som sa v roku 2002 vydávala, tak mi pani na matrika povedala, že áno, dá sa zákon obísť, dá sa obísť tak, že si zmením národnosť, zmením si ju na ten deň, kedy sa budem vydávať, ale že už od pondelka si môžem národnosť zmeniť na slovenskú opäť, ale už budem mať toto meno zapísané. Čo som ja urobila, je, že som si teda zmenila národnosť na nemeckú, nakoľko mám nemecké korene, moja rodina pochádza z Hauerlandu, to je oblasť, ktorá je pri Kremnici a Handlovej, kde bola nemecká menšina. A čo mi toto prinieslo ako pozitívum, táto zmena, je, že som sa začala zaujímať aj o dejiny tento národnostnej menšiny a vlastne ma to priviedlo aj k mojim koreňom. Takže ja som za to pomerne vďačná a tú národnosť som si teda takto ponechala, hoci tiež nevylučujem, že si to možno niekedy zmením, keďže je to také jednoduché, ako hlásiť sa k nejakej národnosti.
A ešte poviem jednu anekdotu, keď som sa teda vydávala, tak môj svokor, ktorý je z Írska, tomu tiež ako keby nerozumel a on sa teda pýtal, jeho otázka bola, že či teda môj muž sa bude volať Nashová. Tak som ho ubezpečila, že môjho muža sa tento zákon netýka a že teda stále sa bude volať Nash a ja sa teda budem volať rovnako ako on a takisto sa volajú aj naše deti.
Takže ide tu vlastne len o to, aby sme nediskriminovali Slovenky a ja za to zahlasujem, pretože si myslím , že by sme nemali byť diskriminované.
Ďakujem. (Potlesk v sále.)

vymazať

Ďakujem, pán predsedajúci.
No ja by som doplnila možno niekoľko príkladov z praxe, prečo je toto dôležitá téma. Ja osobne mám v sobášnom liste napísané Jauraová, čiže je jasné, že aj zamestnanci matriky majú troška problémy s prechyľovaním mien, hlavne mien, ktoré nie sú typicky slovenské. A asi by im to veľmi pomohlo.
Ale ja mám jeden príklad pre pána poslanca Škripeka, lebo ja mám známych, ktorí teda sú manželia, manželka má prechýlené priezvisko a boli na návšteve v Spojených štátoch amerických. V takej veľmi konzervatívnej časti Spojených štátov amerických, kde napríklad v niektorých oblastiach vás v hoteli neubytujú v jednej izbe, pokiaľ nie ste manželia. No a týchto manželov nechceli ubytovať v jednej izbe, pretože podľa mena oni povedali, že nie sú manželia, hej? Lebo mali každý iné meno. A takto by som mohla pokračovať, napríklad na Slovensku je vždy problém s prechyľovaním islandských mien, pretože ako iste viete, na Islande si dávajú mená s príponou -dóttir, alebo -son. To znamená, že dcéra matky, syn otca. A my to prechyľujeme ako Johansdottirová, čo je už úplný gramatický nezmysel.
A vlastne úplne na záver by som chcela povedať, to, samozrejme, nesúvisí so zákonom o priezviskách, to súvisí skôr so slovenskou gramatikou, ktorá prechyľuje, ale ikonický príklad herečky Goldie Hawn, ktorá v slovenčine je Goldie Hawnová, hovorí za všetko.
Ďakujem.

No, ja znova musím len nadviazať na Beu a povedať, že mňa napríklad ako ženu naozaj veľmi uráža, že keď čokoľvek chceme zmeniť, či už teda je to moje priezvisko alebo čokoľvek iné, čo sa považuje za historicky afiliované so ženstvom na Slovensku, tak za to schytávame v podstate kritiku a obviňovanie, že nie sme buď dostatočne slovenskí, alebo že to nechce dostatočne veľa žien, ako keby toto malo byť nejaké kritérium. Už len ľudia, ktorí sa tu v rámci tejto rozpravy, moje kolegyne, vyjadrili o tom, aké problémy mali pri prechyľovaní alebo neprechyľovaní svojho súčasného alebo minulého priezviska, alebo tie ženy, ktoré sa nám ozvali, sú dostatočnou vzorkou toho, že na Slovensku existujú ženy, ktoré prosto majú problém s prechyľovaním svojho priezviska, chceli by to inak a nechcú byť diskriminované vo vzťahu k ostatným ľuďom, že keď nechcú mať prosto to priezvisko prechýlené, tak musia urobiť o jeden, dva, tri kroky naviac oproti všetkým ostatným a musia ešte aj vyhlásiť, že formálne menia svoju národnosť. To je presne príklad úplne učebnicový toho, keď sa s niekým nerovnako zaobchádza a je to vlastne porušenie ústavného princípu, a zároveň aj práva na súkromný život. A jediné vlastne, čo týmto návrhom zákona chceme priniesť, je zrovnoprávnenie žien, ktoré chcú mať možnosť vybrať si, či budú mať za priezviskom -ová, alebo nebudú mať. To je celé.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som teda k tejto téme ešte chcela dodať spresnenie, keďže sa tu objavili nejaké otázky o nejakej ideologizácii, čo ma teda dosť zarazilo, že akým spôsobom teda my vlastne ten zákon meníme. V súčasnej dobe je tam uvedené ženské priezvisko osoby inej ako slovenskej národnosti. To znamená, že, ja by som čakala, že teda skôr bude vadiť to, že my tu v zákone máme teraz ako keby upravenú tu situáciu tak, že ženské priezvisko môže mať akákoľvek osoba bez ohľadu na pohlavie. A meníme to na úpravu, priezvisko osoby ženského pohlavia. Osoba ženského pohlavia je normálne právny pojem, takisto v tom istom zákone máme napríklad dieťa ženského pohlavia. Čiže to nie je žiadna ideológia, to je normálne legislatívna úprava v súlade s tým, ako sa zákony píšu. Takže naozaj netreba za všetkým hľadať nejakého bubáka.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
A pani poslankyňa Jurík s reakciou na faktické poznámky, nech sa páči.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj za všetky faktické poznámky.
Ja by som najskôr chcela reagovať na pána kolega, pána kolegu Škripeka z KDH. Tak tento náš zákon, ako aj kolegyňa Plaváková hovorila predtým v rozprave, keď vysvetľovala všetky tie body, lebo ja som sa venovala iba prechyľovaniu, tak vysvetľovala, že odpovedá aj na praktické problémy ľudí, ktorí uzatvárajú manželstvá alebo iné zväzky, ktoré teda existujú v iných členských štátoch a jednoducho my ich uznávame, ale potom sa stretávajú s administratívnymi prekážkami napríklad tohto typu, ktoré tento zákon rieši. Tak preto nás musí zaujímať to, čo je aj v iných štátoch, lebo jednoducho však viete, že žijeme v Európskej únii, ľudia cirkulujú, ľudia sa, ľudia chodia študovať, ľudia sa zamilujú, ľudia sa vezmú, ľudia sa presťahujú a tak ďalej. A jednoducho momentálne naša právna úprava im znemožňuje žiť život aj na Slovensku teda, alebo žiť život jednoducho taký, ako chcú, a teda to zasahuje do ich práva na súkromný a rodinný život.
Čo sa týka toho počtu žien, že ktoré sa nám ozvali. Akože za prvé by som tak povedala, to nie je síce argument, ale však netvárme sa, že my tu prijímame iba zákony, ktoré sú pre viac ako 10-tisíc, 100-tisíc ľudí alebo milión.
My tie dáta nemáme, ale hovorím, ozvalo sa nám proste iks žien, ktoré sa s takýmto problémom stretli. Aj my sme tu príkladom, že tento problém existuje. Tak nechápem, že prečo by sme to mali odsunúť nabok len kvôli tomu, že to možno nie je proste problém, neviem akého percenta populácie. My môžme riešiť predsa tu v Národnej rade aj problémy menšieho počtu.
A chcela by som tiež reflektovať na to, že vraj nie sme dostatočne slovenské, keď niečo takéto chceme, lebo to prichádzajú nejaké tendencie zo zahraničia. Však čo je menej slovenské, ako nútiť ženu uznať, že nemá slovenskú národnosť a že má inú. To je hanba. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon.
Naším cieľom je reagovať na spoločenskú situáciu, ktorá priniesla nárast útokov voči ľuďom, ktorí pracujú vo verejnom priestore, či už ide o ľudí, ktorí sa venujú napríklad presadzovaniu a ochrane ľudských práv, pracujú v médiách alebo v mimovládnych organizáciách. V minulosti zase sme videli, že takéto útoky smerovali voči ľuďom z medicínskeho prostredia počas pandémie Covid-19.
Bližšie vysvetlím ciele a dôvody tohto nášho návrhu zákona v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona od 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.