15. schôdza

.

Ďakujem veľmi pekne. Tri faktické poznámky.
Ako prvá pani poslankyňa Jurík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som len chcela pripomenúť skutočne, aké veľmi absurdné to je, že my tu ideme vlastne meniť fungovanie a organizáciu celej inštitúcie ani nieže vládnym návrhom, ale ani poslaneckým návrhom. To je normálne že pozmeňovací návrh, ktorý to tu ide všetko zmeniť. A to je teda nielen absurdné, ale úplne šialené a neakceptovateľné.
A neviem, či aj práve preto tu už nie je nikto z HLAS-u, alebo či skutočne tá jednota stále funguje, pán poslanec Michelko.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Gažovičová, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem kolegyni Števulovej. Tiež s tebou súzniem, lebo tiež som hrdá diváčka teda nielen, ale aj slovenských filmov. Ale čo považujem za oveľa dôležitejšie, je, že je naozaj absurdné, že opäť sme v tej situácii, tak ako to bolo pri FPU, že tu prišiel návrh na zmenu kultúrnych politík a formálne nie je prakticky žiadne zdôvodnenie, keď sa pozrieme na dôvodové správy, ale z tých diskusií, ktoré tu máme, je zrejmé, že skutočným dôvodom je umelecký vkus poslanca Michelku, prípadne nejakých ďalších. Tak ako poslanec Jarjabek sa tu pýtal na umelecký vkus Zory Jaurovej a chcel si tu možno s ňou vymieňať dojmy o tom, že teda ktorý film si zaslúžil tú podporu a ktorý nie, tak by som chcela pripomenúť, že toto naozaj nie je naša úloha. Akože my sme tu zákonodarný zbor, my sme tu na to, aby sme tvorili legislatívu a aby sme pri jej tvorbe dodržiavali legislatívne procesy. A je úplne jedno, kto z nás má, nemá rád filmy, alebo aké filmy a čo kedy pozerá, pretože to nie je naša úloha. Pokiaľ sa chceme baviť o vkuse na filmy, tak si treba vybrať nejaké iné fórum.
A znovu len pripomeniem, máme šesť hodín večer, o tomto bode sa má hlasovať zajtra o jedenástej, to znamená, že je sedemnásť hodín do hlasovania, ten pozmeňujúci návrh ešte ani nezaznel. To znamená, že zajtra o jedenástej sa má hlasovať o niečom, čo ešte ani toto plénum formálne vlastne o tom nemôže, teda vlastne už predbiehame diskusiu, lebo to tu ešte ani nezaznelo. Tak toľko k legislatívnej kultúre.
Vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem.
Pán poslanec Spišiak, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Ja sa priznám, do manažmentu kultúry sa nejak veľmi nevyznám, čiže a napriek tomu cítim v sebe potrebu niečo tu povedať. Niečo k tomu povedať. Počul som Zuzku, Ježiši, však vy nevidíte, čo tu robíte? Jéj. Viete, ja som tu pred chvíľou rečnil, ja som si stokrát zahryzol do jazyka, krv z neho striekala, aby som nepovedal niečo, čo by bolo v rozpore s etikou, v rozpore s tým udržaním zmieru, že sa tu dá konštruktívne niečo predkladať. A vidím, že to bolo zbytočné. Mal som byť jak čert, mal som tam rozvrátiť ten pult. Viete, že s tým nesúhlasím, čo sa tu deje. Môžem tu hovoriť zmierlivo. To je asi všetko, čo som chcel povedať. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ďalší v poradí je pán poslanec Hargaš, ktorého ale nevidím v sále. V tom prípade sme vyčerpali zoznam písomne prihlásených rečníkov, a pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne.
Ako prvý pán poslanec Pročko, nech sa páči.

Milé kolegyne, milí kolegovia, normalizátor si išiel dať sprchu, prípadne sa išiel načerpať energie. Toto, čo predvádza Michelko, naozaj nemá obdobu v dejinách slovenskej kultúry. Takého normalizátora mali komunisti, takého výkonného práporčíka. Verím, že sa neurazí, ale to sú výrazy, ktoré sa k nemu hodia. To, čo predvádza tento pán, je naozaj absurdita taká, ktorá je za hranicou pochopenia.
Opäť máme zákon, ktorý ide ďalší, ďalšiu podporu kultúry znormalizovať, centralizovať a idú si urobiť, aj z Audiovizuálneho fondu si idú urobiť svoju záležitosť. Slovenská kultúra začína byť národná pre Slovenskú národnú stranu a po tom, čo predviedli pri Fonde na podporu umenia, predvádzajú to aj tu. Idú centralizovať moc. Keď v úvode Michelko povedal, nebojte sa, nebudú stačiť klobásky na to, aby pani ministerka rozdeľovala. Keď toto povedal človek, ktorý tu predkladá tento zákon, tak mne sa pretočili panenky. A čo bude treba? Čo bude treba dať ministerke? Nie klobásky, ale čo jej dáme?
Keď tu začal rozprávať o filmoch ako je Únos a Sviňa, že sú to filmy, ktoré nepatria, nepatria, že sú to politicky zmanipulované filmy, to sme tu už mali. To tu už bolo za komunistov, kedy sa mohlo, kedy umelci mohli natáčať, režiséri a scénografi a dramaturgovia mohli robiť veci, ktoré sa páčili socialistickej strane, ktoré sa páčili komunistom. Dnes je obdoba tohoto, čo sa tu deje. Slovenská národná strana je niečo neskutočné, je niečo neskutočné. Oni naozaj, nechcem ich uraziť, ale oni naozaj robia, no nedá sa to povedať bez urážky, takže radšej pomlčím. Slovenská národná strana nám našu kultúru, slobodnú kultúru, ktorá tu roky bola, valcuje. To, čo aj predviedol pán Jarjabek, povedal, ako máme hovoriť a čo máme hovoriť a čo nemôžme hovoriť, tak to korešponduje s tým, čo tu robia celý čas. Čo môže hovoriť napríklad pani Kolíková, keď hovorí o SIS. Čo môže hovoriť pán Spišiak, keď bude hovoriť o kritike. Oni hovoria, že rešpektujeme iný názor. Ale filmy ako je Sviňa a film ako je Únos, to, to nie sú, to nie je, to nie je vhodné. Keď tu prirovnával, keď tu prirovnával tie filmy, ktoré sa točili naozaj pre dospelých, tak to bolo, druhýkrát mi vyrazil dekel. On je, on je niečo, čo za komunizmu by dostal metál, bol by povýšený za národného umelca. On by bol, Michelka si viem tak živo predstaviť v socialistickom časopise Úderník roka. A ja vám hovorím, ten film, pamätáte si filmy Tankový prápor, oni tam takí boli, tí, čo horlivo, stranícku líniu a robili tie veci.
Jednoznačne, jednoznačne, tento zákon je to isté, čo pri Fonde na podporu umenia. Oni si potrebujú rozdeľovať peniaze tam, kde oni chcú. Oni si potrebujú urobiť zo Slovenska trhací kalendár, pretože Slovenská národná strana vie zarobiť na všetkom. Oni vedia na všetkom zarobiť. Tých sto miliónov, čo dostal Danko, to je len taký začiatok. Oni sú naozaj strana, ktorá roky dokazuje, že to vieme urobiť. To, čo urobili so Slovenskou televíziou, je nechutné, odporné. To urobil Mečiar. To urobil Mečiar a robil to aj Fico. A Michelko vtedy bol, bol asistentom, keď to urobil Mečiar, bol asistentom Augustína Mariana Húsku a v čase Fica bol asistentom pána Podmanického. Neviem, či to viete. Takže Michelko bol ten, ktorý ťahal nitkami. Inak mal byť šéfom spravodajstva, lebo Mečiar povedal, že my chceme tam Michelka, neviem, či to viete, ale, neviete, ale Fico povedal, no nie, nie, nie, Michelko nebude, tak vtedy sa Michelko búchal do steny a normálne ho išlo roztrhnúť, že nebol šéfom spravodajstva, ale vtedy spravili šéfom spravodajstva iného, lebo Fico si postavil hlavu.
Zákon, v ktorom idú určovať, ktoré filmy sú dobré, ktoré filmy nie sú dobré, zákon, v ktorom budú rozhodovať ľudia, ktorí opäť budú nominovaní ministerkou kultúry, je zákon, ktorý naozaj berie slobodu umelcom. Keďže naozaj roky som pôsobil a ešte stále pôsobím, ešte stále aj divadielko robím, takže viem, aký ohlas má, pán Michelko, vaša činnosť medzi umelcami, viem, aký názor majú na vás normálni slobodní umelci. Nie tí, ktorí recitujú: Vlasť moja, Slovenská národná strana, ty hrdosť nášho bytia. Nie tí umelci, ktorí vám vo vašich vystúpeniach hovoria, aký ste skvelý, aký ste jedinečný. Ale takí tí normálni, takí slobodní umelci, ktorí majú slobodu, hovoria o vás, pán Michelko, že ste normalizátor. A toto, čo robíte, je naozaj socialistická normalizácia.
Ďakujem veľmi pekne. A keď sa vráti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Farkašovský, nech sa páči.