15. schôdza

Pán poslanec Jarjabek.

No prestaňme sa v prvom rade zase urážať, lebo to potom nebude mať konca. Zatiaľ táto debata prebieha úplne normálne, tak buďte takí láskaví a v tom aj zostaňte. Všetci.
Ja by som sa chcel spýtať pána kolegu Dubéciho, hovoril o mnohých veciach, len mne nie je v prvom rade v tejto chvíli jasné, že či mu vadí tá forma, alebo ten obsah. No a to treba úplne jasne povedať, lebo ste ako o tom hovorili veľmi spolu a raz ste hovorili o obsahu, raz o forme, kritizovali ste, v podstate už som v tom závere nevedel, čo konkrétne, čo kde priradiť, takže buďte taký láskavý v tomto, ako aby sme mali jasno.

Pani poslankyňa Jaurová.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som chcela reagovať na tú časť, kde sa hovorilo o tom teda, že kedy a s kým to bolo prekonzultované, lebo pán poslanec Michelko hovoril, že to prekonzultovali s producentami, tak ja si dovoľujem tvrdiť, že naozaj poznám slovenských producentov, keďže pochádzam z tohto prostredia, na Slovensku sú dve producentské asociácie a jedna filmová akadémia a členovia predstavenstva všetkých troch týchto organizácií mi od včera zúfalí volajú, že čo toto, preboha, má znamenať a s kým sa to kedy prekonzultovalo. Tak možno by ste nám mohli povedať, že s kým ste to konzultovali, ale nepoznám žiadneho relevantného producenta, ktorým, ktorý by bol súčasťou týchto utajených konzultácií.
A ja by som možno využila aj prítomnosť tuto zastupujúceho pána predsedu Národnej rady a pripojila sa k tej výzve kolegu Dubéciho o tom, aby sme naozaj aj na úrovni vedenia Národnej rady, ja neviem, prijali nejaký kódex alebo prijali nejakú dohodu o tom, že naozaj takto nebudeme robiť legislatívu. A ja neviem, či to má byť súčasťou, však my tu máme teda ako predpisy ako napríklad rokovací poriadok, len je evidentné, že sa nám to tu tie veci vymykajú absolútne z rúk. A keď, viete, vám veľmi vadilo, že v minulom volebnom období, ako sa tu prijímali zákony, ale toto je horšie ako to, čo tu bolo predtým, a to ja som bola veľmi kritická voči tomu, čo sa tu dialo v minulom volebnom období. To proste vy nastavujete také štandardy, ktoré ako asi sa vždy dajú podliezť, ale ja už neviem ani presne ako. Čiže ja by som bola veľmi rada, keby sme sa k tomuto nejako štrukturálne postaviť.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Števulová.

Ja sa chcem vyjadriť k tej časti Martinovho prejavu, kde teda popísal tú situáciu, kedy tu máme ako keby v náznakoch naznačené, že nejakým dôvodom, pre ktorý sa vlastne poslaneckým návrhu ide zrazu dramaticky meniť tá štruktúra tohto Audiovizuálneho fondu, je aj dôvod, že teda tu máme rozdielne náhľady na to, ktoré kultúrne a filmové a iné umelecké diela za to stoja a ktoré nie, a teda by som fakt rada počula, že či to je naozaj tak. Lebo ak je to tak, tak sa pýtam, či Národná rada je pôda, kde máme meniť štruktúru umeleckých fondov len podľa nášho individuálneho vkusu. Lebo teda ja si pamätám, že také časy boli, áno, však Vladimir Nabokov alebo Henry Miller, klasici svetovej literatúry, sa kedysi museli súdiť, aby bola Lolita alebo Obratník Raka vydaní, lebo boli považované za škandalózne diela, Pier Paolo Pasolini a 120 dní Sodomy by tiež mohol rozprávať, ale tak mám za to, že v 21. storočí v slobodnej demokratickej krajine si uvedomujeme, že umenie je otázkou širokospektrálneho vkusu a že nie je na nás, na zákonodarnom zbore, aby sme menili akékoľvek inštitúcie, ktoré sa samospravujú a ktoré rozhodujú o rozdeľovaní prostriedkov na umenie prostredníctvom odborníkov a odborníčok len preto, že mám iný filmový vkus. Tak, prosím vás, kolegovia, vyveďte ma z toho omylu, že by dôvodom tejto zmeny mal byť, nebodaj, nejaký preferovaný umelecký vkus niekoho.
Ďakujem.

Pán poslanec Michelko.

No, chcem najprv tie zásadné posuny vo významoch, na nich upozorniť, takže nikto tu nič zakazovať nebude, čo nie je v rozpore so zákonom, je aj kolega Dubéci, aj pani Števulová veľmi, neviem, či manipulatívne alebo z neznalosti, prepočutí alebo neviem čo nepochopili, alebo nepočuli, čo som povedal, ja som povedal, že každý si môže natáčať, čo chce, pokiaľ to ne... teda nie je v rozpore so zákonom, ale ide o to, či to dostane podporu z verejných zdrojov, alebo nie, a to je ten zásadný rozdiel.
Druhá vec, nikto nebude riešiť konkréta, ja som dokonca spomenul, keď ste dobre počúvali, že, alebo vo všeobecnosti, aby to bolo jasné, lebo to bola reakcia na to, že ad exemplum niektoré filmy, ktoré mimochodom ani neboli podporené, čo je v poriadku a ja som tiež hovoril, že rada Audiovizuálneho fondu je príčetnejšia ako niektoré komisie, alebo teda komisie fondu ako komisie FPU, ale, a to je to podstatné, typ, typ niektorých filmov, ktoré možno označiť súhrnným názvom trápne politické agitky, to je ten typ, ktorý podľa mňa nemá byť podporovaný, takisto ako nejaké, neviem, tirolácke erotické veci, ktoré sme v ranných deväťdesiatkach videli na RTL, ktoré sú akože esencia gýču. A teraz to hovorím len ad exemplum. To znamená, že neposúvajte, nikto nič nebude zakazovať, ale je rozdiel, či niečo si má nárokovať podporu, istý typ relácií, resp. istý typ filmov, si myslím, že nie a je to legitímne takto povedať a povedať to takto dopredu.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dubéci.

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj kolegom, ja budem reagovať najmä na koaličných.
Teda, pán poslanec Jarjabek, to je celkom super, že práve obhajca tohto návrhu bude mne vyčítať, že je nejasný alebo zmätočný, to je veľmi dobré. Tak teda mám problém aj s formou, aj s obsahom a teda s obsahom, keď, a to už premostím teda k pánovi poslancovi Michelkovi. Teda samozrejme, som rád, že teda ľudia si stále môžu točiť filmy, aké chcú v tejto krajine, ďakujeme veľmi pekne zo strany opozície za toto uistenie, ale myslím si, že takisto by poslanci Národnej rady nemuseli rozhodovať o tom, aké filmy dostanú podporu a aké filmy nedostanú podporu, myslím si, že na to sú práve tie verejnoprávne fondy, ktoré majú o tom rozhodovať, a to je tá dobrá prax. Ale páči sa mi, že tu vzniká také, by som povedal, participatívne legislatívne cvičenie, že hýbeme sa niekam, hej, buďme fér, lebo už sme zistili, že teda trápne politické agitky nebudeme točiť a teda opäť som veľmi rád, že toto pre veky vekov bude zaznamenané v histórii, trápne tirolácke erotické veci nebudú. Toto je akože už, nie, vážne, ja by som ako, je to smiešne, ale zároveň veľmi smutné, lebo ako snáď nejdeme tvoriť legislatívu na základe takýchto dojmov a pocitov a pasírovaním faktických poznámok, kde pomaly teda vyvábime z predkladateľa, že vlastne o čo tu naozaj ide, že môžme, ešte budeme mať tri prejavy, tak sa pomaly dopracujeme aj ku konkrétnemu akože legislatívnemu zámeru, o čo tu ide.
Pán Michelko, za prvé, prosím vás, keď niečo chcete robiť, tak to pošlite z ministerstva, dajte tomu legislatívnu formu, majme o tom diskusiu, tu nikto nevraví, že akýkoľvek verejnoprávny fond je dokonalý alebo nedokonalý, chceme sa o tom baviť, pani poslankyňa Jaurová je na to výborná odborníčka, je otvorená na tú diskusiu o tom, za prvé. A za druhé, fakt prosím, neskĺzneme k tomu, že tu budeme hovoriť, aké filmy majú byť podporené z verejných zdrojov, aké nie, to je naozaj dozvuky totality.