15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, pokiaľ ide o personálne vzťahy a personálne veci, sú to vzťahy medzi zamestnávateľom, vedúcim služobného úradu a konkrétnym štátnym zamestnancom a nikdy som ich neriešil a riešiť nebudem, ani verejne a už vôbec nie s politikmi. Zvlášť, ak na to nemám súhlas dotknutého štátneho zamestnanca.
Môžem však povedať, že vo všetkých prípadoch doposiaľ, všetci asistenti prokurátorov, ktorí spĺňali zákonné podmienky a požiadali o vykonanie odbornej justičnej skúšky, im vykonanie tejto odbornej justičnej skúšky umožnené bolo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán generálny prokurátor.
Doplňujúcu otázku bude mať pán poslanec Ondrej Dostál.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán generálny prokurátor, aj keď v podstate ste neodpovedali na moju otázku, ale, samozrejme, máte právo odpovedať spôsobom, akým uznáte za vhodné.
Ja som vychádzal z veci, ktorá bola verejná, ktorá nebola, že sa niekde udiala a ja som sa o nej dozvedel. Ja som vychádzal z informácie, ktorá bola súčasťou listu jedenástich bývalých prokurátorov ÚŠP a verejného listu, kde hovoria, že "úplne nepochopiteľným zostalo pre nás vaše rozhodnutie neumožniť asistentovi prokurátora ÚŠP vykonať v mesiaci apríl 2024 odbornú justičnú skúšku, hoci išlo o najskúsenejšieho asistenta, ktorý v minulosti pôsobil aj ako právny čakateľ prokuratúry a vyšetrovateľ Policajného zboru. Toto vaše personálne rozhodnutie, ktoré determinuje pracovný osud konkrétneho človeka, bolo len ďalším prejavom vášho postoja smerom k ÚŠP."
Čiže nepredpokladám, že by dotyčný mal nejaký problém, aby sa o tom hovorilo aj verejne. Nepredpokladám, že by zmienku o ňom prokurátori dali bez toho, aby o tom vedel.
Ale na toto som sa vás chcel spýtať aj na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, ktorý bol zvolaný, aby ste sa mohli vyjadriť k pochybnostiam ohľadom vašich rozhodnutí v súvislosti so zrušením ÚŠP a umiestnení, umiestnením jej bývalých prokurátorov. A teda dvakrát bol výbor neuznášaniaschopný, dnes konečne bol uznášaniaschopný, takže ste dostali priestor. Vyplnili ste skoro celých 40 minút, čiže nebola možnosť klásť vám doplňujúce otázky.
Tak ja by som sa len teda spýtal, že či máte nejakú písomnú komunikáciu, ktorá by potvrdzovala, že ste vyvrátili tie pochybnosti, ktoré mala Európska komisia vo vzťahu k tejto téme. Spomenuli ste stretnutie s pani komisárkou Jourovou v apríli tohto roku, tak či je niečo, čo písomne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
To, či máte vy, pán poslanec, nejaké pochybnosti, alebo nemáte pochybnosti o tom, či s tým súhlasí dotknutý štátny zamestnanec, alebo nesúhlasí, to v zásade nie je moja vec. Ja som vedúci služobného úradu a ja súhlas na komunikáciu o služobných záležitostiach tohoto zamestnanca a ich verejnej prezentácii nemám. To je jedna vec.
Druhá vec, ja som sa už vyjadril veľmi jasne, že k subjektívnym názorom a pocitom niektorých bývalých prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry sa vyjadrovať nebudem a nebudem s nimi polemizovať ani vo verejnom priestore a už vôbec nie s politikmi. A to, samozrejme, platí aj o tom prípade, ktorý, v súvislosti s ktorým ste mi dali otázku. Nemám čo viac k tomu povedať.
A áno, môžem ešte? (Rečník sa otočil na predsedajúceho.)
A ešte jedna poznámočka, tak ako som povedal dnes na výbore a opakujem to a budem to vždy opakovať. Všetky rozhodnutia, personálne, vecné, materiálno-technické a týkajúce sa prechodu agendy, ktoré boli vykonané v súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry, boli vykonané v súlade s platným právom. Ak niekto má vedomosť o porušení konkrétneho ustanovenia zákona, nech to uvedie. A ja tvrdím, že všetky moje rozhodnutia boli v súlade so zákonom, rovnako ako v súlade so zákonom bolo aj rozhodnutie v danej veci, o ktorej bližšie nebudeme hovoriť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán generálny prokurátor.
Ďalšia otázka je od pána poslanca Dávida Deja na podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra životného prostredia Slovenskej republiky, Tomáša Tarabu v tomto znení:
"NKÚ dôrazne upozorňuje na riziká súvisiace so skrytou privatizáciou vody a verejných vodovodov. V prípade, že sa verejné vodovody dostanú do súkromných rúk, príde k porušeniu základného ľudského práva. Kontrola NK..." teraz bude citát: "Kontrola NKÚ SR v deviatich vodárenských spoločnostiach ukázala viaceré riziká, ktoré za určitých okolností môžu viesť k privatizácii časti alebo celej vodárenskej spoločnosti, uvádza vo svojej správe NKÚ. V prípade, že sa verejné vodovody dostanú do súkromných rúk, príde k porušeniu základného ľudského práva. Ako vláda SR reflektuje na toto upozornenie a ministerstvo na ochranu pred takýmto konaním?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

Ďakujem pekne za otázku.
V § 3 ods. 2 zákona číslo... zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, účinného od 1. 1. 2022, je ustanovené, že vlastníkom verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu len subjekt verejného práva.
Verejný záujem na vlastníctve predmetnej infraštruktúry je na všeobecnej úrovni upravený Ústavou SR, a to čl. 4 ods. 1 ústavy, podľa ktorého nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.
Podľa § 3 ods. 3 sa pod subjektom verejného práva rozumie po a) obec, po b) právnická osoba zriadená podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú len obce alebo združenia obcí, po c) združenie právnických osôb uvedených v písmenách a) a b).
Zároveň podľa § 3 ods. 9 zákona je ustanovené, ten, kto má majetkovú účasť v právnickej osobe, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, môže previesť majetkovú účasť len na subjekt verejného práva podľa tohto zákona. K majetkovej účasti, ako sú obchodné podiely a akcie, nesmie zriadiť právo inej osoby, ako je subjekt verejného práva.
V súvislosti s úpravou vlastníckeho práva k infraštruktúre verejných vodovodov a verejných kanalizácií v § 3 ods. 2 sa zároveň upravilo obmedzenie dispozičných oprávnení k majetkovej účasti na právnických osobách. Najčastejšie obchodných spoločnostiach, ktoré majú verejné vodovody alebo verejné kanalizácie vo vlastníctve, pričom pôjde najčastejšie obmedzenie prevoditeľnosti práv k obchodným podielom, akciám alebo obdobným majetkovým právam spoločnosti len na subjekty verejného práva uvádzané v § 3 ods. 9 zákona. Tieto ustanovenia vložené do zákona s účinnosťou od 1. 1. 2022 majú zabrániť priamej alebo skrytej privatizácii vodárenskej infraštruktúry.
Môžem k tomu ešte povedať, mali sme množstvo rokovaní. Ja som aj s pani ministerkou hospodárstva volal, pretože, samozrejme, aj na vládu prišiel pán predseda NKÚ. Dávame tomu maximálnu prioritu, na druhej strane niektoré aj tie vyjadrenia sú dosť rozpačité, že či sa argumentácia, ktorú zatiaľ využíva NKÚ, naozaj opiera o nejaké právne, skutkové stavy, pretože z týchto právnych noriem ako dnes, aj ako som ich odcitoval, ten priestor je na ovládnutie akejkoľvek akcie iným subjektom, ako je subjekt verejného práva, v podstate nemožný.
Takže ak by NKÚ nechcelo len pomenovávať, tak my sme absolútne pripravení, nech prídu s akoukoľvek teda legislatívou, s akýmkoľvek podnetom. Ale nateraz tie nariadenia, tak ako sú definované, sú dostatočné aj na to, aby napríklad ak príde ku konkurzu, alebo malo by dôjsť k nejakému, nejakému zadlženiu na strane obce alebo podobne, tiež nie je tam mechanizmus, ako by sa vedeli dostať nejaké tretie subjekty k tým podielom.
Ale v každom prípade my sa nebránime v podstate čomukoľvek. My, najvyššia naša priorita je zabrániť, aby ktokoľvek tretí vstúpil do týchto spoločností. Ak by to tak malo byť, ja si viem predstaviť aj pri tých operáciách, ktoré Východoslovenská vodárenská tam realizuje, že ak akákoľvek obec sa chce zbaviť kontroly nad nejakou svojou majetkovou účasťou v týchto vodárenských spoločnostiach, aby to musela ponúknuť štátu, alebo aby štát mal právo potom sa týchto akcií zhmotniť.
Takže v nejakom tomto duchu ja som aj s pani ministerkou hospodárstva komunikoval, pretože tam skôr narážame na zákony, ktoré sú už na strane ministerstva hospodárstva. A rovnako sme naozaj otvorení aj komunikovať s NKÚ. Tam ale skôr zachytávam, že tam mali byť dané nejaké podnety aj na NKÚ, že tie vyjadrenia úplne vraj nemajú korešpondovať s nejakou realitou.
Takže my sami hovoríme, ktokoľvek bude mať v tejto veci pocit, že treba niečo sprísniť, my sme absolútne pripravení.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Na vašu odpoveď nie je doplňujúca otázka od pána poslanca Deja, takže prejdeme k ďalšej otázke, ktorá je od pani poslankyne Beáty Jurík, ale v tom istom znení, ako už bola od pani poslankyne Natálie Nash.
Takže jedine že by pani poslankyňa Jurík, ale je tu pani poslankyňa(?)... mala doplňujúcu otázku.
Nemáte? Nemáte.
Pán poslanec Martin Dubéci položil ďalšiu otázku na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára. (Reakcia z pléna.) Aha, nie je tu pán poslanec Martin Dubéci? Dobre, takže na jeho otázku sa nebude odpovedať.
Pán poslanec Branislav Vančo tu je? Áno, aha, pardon. Ten položil otázku na ministra vnútra Slovenskej republiky Matúša Šutaja Eštoka v tomto znení:
"Vážený pán minister, ako pokračujete s plánom neorganizovať Národnú kriminálnu agentúru? Reorganizovať, pardon. Aké konkrétne výhrady k nemu mala Európska komisia a ako ste na ne odpovedali?"
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Dobre pokračujú tie rokovania. Fajn, všetko ide v poriadku.
My sme to chceli urobiť najmä preto, aby sme sa vyhli tomu, čo sa udialo pri zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry, nakoľko tam bolo niekoľko dezinformácií, klamstiev a lží a, bohužiaľ, niektoré šírili aj vaši kolegovia v Európskom parlamente - vaši europoslanci - kedy vedome klamali a vymýšľali si rôzne nezmysly. Takže preto sme sa dohodli na tom, aby sme proaktívne informovali Európsku komisiu a aby nedošlo k niečomu podobnému, že chystáme zmeny v rámci určitých prezidiálnych útvarov na Policajnom zbore. Aby Európska komisia zase nemala informácie od ľudí, ktorí majú záujem Slovensku škodiť, tak aby ju mali z prvej ruky, aby bola tá informácia overená, relevantná.
Predstavitelia Európskej komisie boli sami prekvapení, že vôbec niečo sa ide robiť, nemali o tom ani žiadnu vedomosť. Na tom prvom stretnutí pozerali ako bager na tvrdú hlinu, že čo sa to vlastne deje. Preto s veľkou trpezlivosťou a odhodlaním tam moji kolegovia aj z pozície prezidenta Policajného zboru boli, vysvetlili, že ide o štandardné veci, že sa nič nezmení v rámci ochrany európskych záujmov, že sa nič nezmení v rámci vyšetrovania korupcie. Tá debata je dnes vyslovene na technickej úrovni, kedy sa dovysvetľovávajú ozaj drobné technické veci.
Ja som mal stretnutie s pánom policajným prezidentom aj viceprezidentom dnes, asi pred hodinou, takže myslím, že ďalšie stretnutie by malo byť, malo byť v piatok, ale, bohužiaľ, nebol čas a termín pre Slovensko, takže sa to posunulo. Uvidíme, že na kedy, kedy si predstavitelia Európskej komisie nájdu priestor na to, aby sme im vysvetlili, čo ideme urobiť, že ten zámer je pozitívny. Takže v momente, keď bude ďalšie rokovanie, tak verím, že sa už pohneme zase k tomu, aby sme sa vyhli tomu, čo tu bolo so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry.
Preto ja som, aj tá zmena bola naplánovaná skôr, ale myslím, že to nestojí, ten zbytočný humbuk, za to. Ak niečo chceme robiť, tak nech aj naši partneri v rámci Európskej komisie tú informáciu majú, majú ju z prvej ruky, majú ju od nás a hovorím, že dnes je to už iba o nejakých technických debatách, aby to bolo jasné, že sa tu nejde diať žiadne harakiri v tejto oblasti.

vymazať rámček

vymazať rámček