15. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No ako to niekedy už pri mne tak býva, je teda skoro sedem hodín, paragraf, rozprava, 29a a také absolútne déjá vu toho, že už tu vystupujem niekoľkokrát v podobnom, v podobnom nastavení a v zásade tá téma napriek tomu, že vždy tá koláž okolo toho, tá inštitúcia je vždy nejaká iná a vždy to je proste, v tomto prípade je to RTVS, tak ten motív je tam podobný. A teda čo sa týka tej samotnej RTVS, ja si myslím, že moje kolegyne a kolegovia tu vystupovali veľmi extenzívne a pomenovali tie odborné argumenty v rámci tej témy samotnej veľmi presne a trefne, ja si dovolím povedať o tom motíve širšom, ktorý tu podľa mňa nad nami stojí, a to je ten, tá opakujúca sa kontinuálna deštrukcia inštitúcií a nezávislosti hocičoho v tomto štáte. Mne to príde až ako neuveriteľné a zvláštne, že to je ďalšia z podobných tém, na ktoré sme si tu, absolútne že zvykli, že vlastne tento rok, odkedy tu sme, koľko, osem mesiacov, koľko už bolo zákonov, ktoré sme menili kvôli tomu, aby sme niekoho vyhodili, kto tam bol ako nezávislý a dali si tam nejakého svojho človeka. To nehovorím len teda, a to sú teda veci, ktoré sme museli meniť v Národnej rade kvôli tomu, že je nejaká legislatíva naviazaná, a to nehovorím o všetkých tých exekutívnych rozhodnutiach, ktoré si vláda mohla urobiť a aj si ich urobila. A teda ja som si len tak pracovne, keď som tu sedel a počúval kolegyne a kolegov, urobil taký zoznam, len aby sme si to možno len tak pripomenuli, že do akých absurdných vôd teda ideme, teda že RTVS, mali sme tu FPU, vybavené. Čo ja som teda bol absolútne užasnutý z toho, že štatistický úrad bol teda predmet nejakej zmeny, lebo teda bolo nutné zmeniť aj politické vedenie, teda v nezávislej inštitúcii, ktorá zbiera dáta, tak bolo treba dosadiť bývalého, teda poslanca z Národnej rady, ktorý išiel na štatistický úrad, ale to je teda v poriadku. Ale teda SHMÚ, povedzme si to teda, aj SHMÚ bolo treba teda vymeniť. Bibiana, lebo neviem, proste tie detské ilustrácie sú asi vec, kde musí byť nejaká politická kontrola. ÚRSO, fajn, proste tak, lebo jednoducho musíme mať pod kontrolou reguláciu sieťových odvetví a musí to byť politická nominácia.
Bol tu aj pokus teda aj na PMÚ, tam teda sme museli zastať, lebo, lebo nám to Európska únia povedala, že, vďakabohu, že ešte máme nejaké ako komunita teda spoločné právo o jednotnom trhu, lebo tam tá zmena nemohla nastať. ÚŠP, lebo o tom sme tu diskutovali celkom dlho. Rada pre štátnu službu, no to bude nudný zoznam a dlhý, prepáčte, lebo je toho fakt veľa, je to dlhé, hej? Takže len si to povedzme teda. Rada pre štátnu službu, poďme zase do nejakého iného súdka, banské múzeum, lebo teda v Banskej Štiavnici banské múzeum, opäť je to niečo, čo je dôležité, ale zase aj vážne inštitúcie musia byť teda politizované, tak SIS teda, kde sme, ale to SIS, keďže to bolo komplikované a nedalo sa to tak jednoducho, tak sme to teda museli urobiť cez utajovanú zmenu štatútu a doteraz máme dočasného námestníka povereného tajným štatútom, ktorý je tak krkolomný, ja teda, ja ho poznám, keďže som člen osobitného kontrolného výboru, a ten je tak krkolomný, že keby ste ho videli, tak sa chytíte za hlavu, že to je salto na dvakrát, a tak máme teda povereného riaditeľa štátnej služby.
Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, to bola taká jednohubka, ktorú sme vybavili minulý týždeň, životopis jedna k jednej zmenili ste kvalifikačné predpoklady. Ďakujem veľmi pekne.
Národný park Veľká Fatra a Malá Fatra, keby vás to zaujímalo, Vysoké Tatry aj Nízke Tatry, Muránska planina národný park aj Národný park Slovenský kras, a teda to je jednak veľmi pekný národný park, to odporúčam tam, to je podľa mňa skrytý klenot národných parkov slovenských. Chránená krajinná oblasť Záhorie aj chránená krajina oblasť Kysuce a asi päť ďalších chránených krajinných oblastí, to je hrozná skratka, to nebudem vravieť.
Všetky okresné úrady, lebo to už je teda základný štandard, to už ani, o tom sa snáď ani nediskutuje, že by okresné úrady nemali byť politická nominácia a regionálna štátna správa, to znamená úrady práce, sociálne poisťovne, inšpektoráty práce a tak ďalej, a tak ďalej, desiatky, desiatky, desiatky, stovky, by som povedal priam že stovky ľudí.
Aj tak rozmýšľam, že ako sme sa my dostali k tomu, že toto považujeme za normálne, že prvý rok akože vládnutia, to, na čo tu míňame energiu, je naozaj to, že aby sme si postupne tam podosadzovali akože svojich ľudí.
Že lebo, teda, teraz dajme si, že toto je prvá, teda vignetka, že táto situácia.
Potom ja mám veľmi rád, keď tu máme diskusiu o tom, že ako to je možné, že sme ešte nepostavili diaľnicu medzi Košicami a Bratislavou, že táto krajina medzi svojimi dvoma najväčšími sídlami nebola schopná postaviť akože súvislý prúd, pás betónu o šírke, ja neviem, štyri, šírke, čo ja... diaľnica dva kilometre, kilometer, ja neviem, proste to pásmo, koľko to je. To sme neboli schopní spraviť. Vlaky stále chodia za 4 hodiny 40 minút medzi Košicami a Bratislavou a považujeme to za rekord, ale tu pani poslankyňa Mesterová by vám povedala, že čo to znamená ísť do Stakčína vlakom. Točí o tom videá, ktoré sú proste virálne, lebo to je normálne že zážitok. Lebo napríklad z Bratislavy dostať sa do Stakčína trvá, myslím, že koľko, desať hodín alebo osem hodín, nech sa páči. Je tu národná diskusia o tom, že kde bude tá nemocnica, ktorú začneme stavať, že my tridsať rokov rozmýšľame nad tým, kde postavíme tú ďalšiu nemocnicu. Nie že ju postavíme, my sa nevieme dohodnúť na tom ani, či ju postavíme, postavíme ju v Rázsochách, postavíme ju v Ružinove. Ale, chvalabohu, príde minister obrany, už sa na to sám, chudák, nemohol pozerať, takže on to musí zobrať pod svoje krídla a ide stavať v Prešove vojenskú nemocnicu tajne, aby si konečne aspoň jedna nová nemocnica na Slovensku bola, hej? A musí to robiť minister obrany, lebo my sa nevieme ani zhodnúť na tom, že či v Rázsochách, alebo v Ružinove. Ja keď to počujem len tú diskusiu, ma z toho hlava bolí. Ja nechápem, ako je to vôbec možné, že my sme tu niečo takéto nepostavili. Okej.
Informatizáciu máme ako v roku 2007, alebo neviem, nech povie kolega Truban, lebo to tak je. Ja píšem interpelácie o tom, že čo robíme s tým, že na Slovensku, teda v Košickom kraji alebo v Prešovskom kraji, padajú mosty na cestách II. a III. triedy, že my tu máme niekoľko desiatok až stovák mostov na cestách II. a III. triedy že v havarijnom stave, že to je taká bežná vec, že sa zatvárajú mosty na východe, lebo jednoducho sa rozpadávajú, tak, tak to tu máme.
Eurofondy teda je tiež taká ako smutná kapitola a väčšinou sa u nás diskutuje o tom, že teda ako ich konečne začať míňať. Kým idete do Poľska, alebo idete do Českej republiky, tak to tam vyzerá tak, ako vyzerá. A viete, to je veľmi smutné, že nielen ja, ale myslím, že aj poslankyňa Gažovičová napríklad, sme študovali na vysokej škole v Brne, na Masarykovej univerzite v Brne. Prosím pekne, kolegovia, 120 kilometrov z Bratislavy v roku 2006, kde bol postavený jeden obrovský krásny nový kampus, kde to tam vyzeralo jak na západe. Veda, jedáleň, športoviská, no proste krása, taká veľká krása, že to oceňujú že tisíce ľudí, študentov a študentiek, ktorí tam idú študovať namiesto toho, aby študovali tu na Slovensku. A my sa tak akože čudujeme, že kedy by sme už možno mohli dačo tu postaviť.
A ja zbožňujem, ja naozaj že zbožňujem, keď nastane potom tá diskusia o tom, že ako je toto možné, že sa to nám nedarí. Však čo dočerta sa to deje, že sa nám tam nedarí? Čo v tom musí byť ten háčik, že my nie sme schopní, kým to Poliaci sú schopní spraviť, Česi sú to schopní spraviť, Nemci sú to schopní spraviť, čo je tá kliatba, ktorá visí nad tým slovenským národom, ktorá mu bráni, aby jednoducho urobil to rozhodnutie a urobil jeden, prosím, aspoň jeden úspešný veľký infraštruktúrny projekt napríklad, aby niečo dotiahol do konca. Lebo na Slovensku naozaj za posledných tridsať rokov, keď sa tu niečo postavilo, tak to bol súkromný sektor a keď tento štát niečo robil, tak to bolo proste, že rozdal a že je to úplne poriadku, že buď zmenil daňovú legislatívu, alebo rozdal nejaké peniaze.
Ale že by tento štát bol schopný niečo postaviť, dotiahnuť do konca, to sa mu nepodarilo. A viete, že prečo to je?
To je presne preto, túto diskusiu, ktorú tu máme dnes. Lebo že kto by to robil pre ten štát? No však to sa nepostaví sama tá nemocnica, to sa nezlepšia tie vlakové trate, to sa neurobí ten kampus univerzitný, to urobia nejakí ľudia, hej? A kto budú tí ľudia? Kto bude chcieť pracovať pre tento štát, keď v momente, keď každé štyri roky, keď sa tu proste niečo ide, keď sa tu zmení vláda, tak proste sa tu reže krížom-krážom a vyhadzuje sa ešte nejaký aj nešťastník, ktorý spravuje banské múzeum v Banskej Štiavnici, lebo aj to si proste niekto na to urobí, sa na to ulakomí, tak kto by asi chcel stavať nemocnicu, alebo chcel mať na starosti obrovské infraštruktúrne projekty a všetky tie, ten tlak a všetku tú zodpovednosť, čo s tým súvisí, keď my politizujeme ešte aj pomaly proste referentov na okresnom úrade v Košiciach na okolí, hej? No kto to spraví? Nikto to nespraví.
A to je proste že totálna, totálna hanba a totálny základ, akože ja by som povedal že 80 % problémov, ktoré my tu máme. A ja budem prvý, ktorý povie, keď sa potom prihlási pán poslanec Michelko a povie, že ale však to robili aj tie ostatné vlády. A ja s ním súhlasím, že áno. Robili to proste všetky vlády, ktoré tu boli doteraz. Podľa mňa je to proste že neprípustné. Je to základ proste tých problémov, ktoré my tu máme a niečo sa s tým musí spraviť a možno prvá vec, ktorú by sme s tým spravili, je to, že by sme si povedali, že existuje nejaká čiara, cez ktorú sa nejde, že existujú nezávislé inštitúcie, ktoré necháme na pokoji, že budeme mať profesionálnu štátnu službu, ktorú necháme na pokoji, že budeme mať manažérov, ktorí tam budú bez ohľadu na to, že či sú straníci v Progresívnom Slovensku, SNS, či to sesternica pána Trubana, alebo pána Danka, alebo, alebo hocikoho iného. Jednoducho že tam budú ľudia, ktorí sú tam na to, aby robili svoju prácu. A potom, samozrejme, nad nimi budú politici, ktorí skrz voľby v Národnej rade si zvolia nejakú vládu, ktorá si bude dosadzovať proste nejaké politické riadenie do tých inštitúcií, bude dozorovať tie inštitúcie nezávislé. Jednoducho bude, bude, bude ten štát riadiť tak, ako sa nejako patrí, alebo ako to funguje v nejakom normálnom rozvinutom svete.
Lebo čuduj sa svete, ja si nemyslím, že sme národ prekliaty, že nad nami visí nejaká kliatba. Myslím si, že sme národ krásny, šikovný a dokážeme veľké veci, len konečne, prosím, konečne by sme nemuseli na začiatku každého volebného obdobia odvolať všetkých ľudí, ktorí dačo robia v tomto štáte, dosadiť si tam svojich a potom sa čudovať, že nám to veľmi nejde.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Poslanec Truban.

Ďakujem kolegovi Dubécimu za krásny, emotívny príhovor, ale nebol si úplne spravodlivý. Predsa len sa jedna vec tejto vláde podarila. Máme tu ministerstvo športu a hneď vyhrávame futbalové zápasy, takže uvidíme, ako to dopadne zajtra a potom, takže teším sa na zlatú medailu.
Ale spomínam to však trošku s vtipom, lebo okrem toho, čo si spomínal, že chýbajú tu proste kvalitní ľudia, vždy sa tá štátna správa obmieňa, tak ďalší veľký problém sú práve aj priority. Myslím si, že ty si ich viacero vymenoval a mali by sme sa venovať nim, infraštruktúre, aj doprave, školstvu, zdraviu a nie niektorým iným veciam, kde si iba niektorí ľudia chcú svoje ambície napĺňať.
Takže díky moc ešte raz.

Zajtra Ukrajine fandíte, nie? (Reakcia z pléna.) Pôjdem.
Pán poslanec Sabo.

No tak zajtra to dopadne tak, podľa toho, kto tam poletí, samozrejme, nie? Veď od toho to je, to je mierka.
Ďakujem, pán predseda poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska, za vaše vystúpenie a ďakujem aj za tie veľmi dôležité témy, respektíve tú dôležitú tému, ktorá by sa tak dala zastrešiť akože politická kontinuita, ktorá na Slovensku nie že chýba, ona vlastne sa nedostavila. Nedostala memo, že má byť prítomná a nemá odchádzať, keď príde, hej? A spomínajúc teda obľúbenú tému dua aj s pani Mesterovou, poslankyňou Mesterovou, že nemáme diaľnicu do Košíc, ale zároveň máme spásonosnú ideu, že ideme raziť tunel pod Karpaty, lebo to je super nápad, nie, investovať miliardu do tunelu, ktorý bude tunelom a spojí Raču so Záhorskou Bystricou. Fasa nápad.
Akože nemáme v Bratislavskom samosprávnom kraji, iba v samosprávnom kraji Bratislava doriešené projekty a investície a investičný dlh v stovkách miliónov eur. Do bratislavskej železničnej hlavnej stanice sa chodí rýchlosťou aktuálne desať kilometrov za hodinu, hej? Takto raketovo nám napredujú infraštruktúrne projekty na Slovensku. Ďalšia téma, ktorú my v Progresívnom Slovensku citlivo vnímame, to je kritická infraštruktúra. Aktuálne hrozí skrytá privatizácia kritickej infraštruktúry na východnom Slovensku.
Keď sa to spočíta, sečteno a podtrženo, ako sa hovorí, 528-tisíc ľudí na Slovensku žije bez bezpečného prístupu k pitnej vode, nemá vodu z kohútika, 447 slovenských obcí doteraz nie je pripojených na vodovod, kanalizácie ani nebudem spomínať, to v akej kondícii je podzemná voda, to je katastrofálna záležitosť.
Čiže ďakujem za nasvietenie politickej kontinuity a jej potrebnosti a nepotrebnosť práve takýchto legislatívnych návrhov, ktoré tu práve v tomto momente riešime.

Poslanec Dostál.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som využiť toto vystúpenie na to, aby som odmietol tento návrh zákona a vyjadril solidaritu so zamestnancami RTVS. Tento návrh je snahou o politické ovládnutie RTVS, o jej likvidáciu, o likvidáciu verejnoprávneho média na Slovensku a jeho nahradenie štátnym a vládou ovládaným médiom. Keďže sme v druhom čítaní, tak by som sa chcel vyjadriť aj k tomu, čo sa v tom zákone má zmeniť.
Konkrétne k tomu najrozsiahlejšiemu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Jarjabek.
Špeciálne by som upozornil na tri veci.
Na bod 19 toho pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa stanovuje účinnosť posunúť na, z dňa vyhlásenia na 1. júla 2024. Dovolím si upozorniť, že dnes je 20. júna 2024 a podľa ústavy čl. 102 písm. o) prezident môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schválenia zákona. A tá 15-dňová lehota uplynie až teda 5. júla za predpokladu, že by ten zákon bol doručený do prezidentského paláca dnes večer, keď ho Národná rada schváli. Myslím si, že je to neslušné voči prezidentovi Slovenskej republiky, pánovi Petrovi Pellegrinimu, ak mu vládna koalícia povie, že Ústava mu síce dáva 15 dní, aby sa rozhodol, či zákon podpíše, alebo ho vráti, ale vládna koalícia mu povie, že to musí zvládnuť za desať alebo za deväť dní. A je to neúctivé, neslušné, a teda vládna koalícia tým vysiela signál, že vlastne ona si je pánom prezidentom istá, že pán prezident to podpíše. Pán prezident nemá vlastnú vôľu, nebude posudzovať ten návrh zákona, jednoducho poslušne podpíše, čo koaliční poslanci schvália.
Ďalej by som upozornil na bod 6 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Jarjabka, ktorý hovorí, že v § 13 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "Ak členovi rady uplynulo funkčné obdobie a nedošlo k vymenovaniu alebo zvoleniu nového člena rady, doterajší člen rady vykonáva svoju funkciu člena rady až do vymenovania alebo zvolenia nového člena rady." Na jednej strane logické ustanovenie, na druhej strane je to nejasné z právneho hľadiska, pretože tí piati členovia rady, ktorí majú byť volení parlamentom, sú za jednotlivé oblasti, ale tí traja členovia, či štyria členovia rady, ktorých vymenúva a odvoláva minister kultúry, sú v jednom balíku traja, ktorých vymenúva a odvoláva sám a v druhom balíku je teda ten jeden, ktorého vymenúva a odvoláva na návrh ministra financií. Ak uplynie funkčné obdobie tým trom členov rady a minister vymenuje iba jedného, čo to bude znamenať? Ktorí budú pokračovať a ktorým skončí? Toto je podľa môjho názoru nejednoznačná právna, právna úprava. Ale tak to je na koalícii.
Tretia vec, na ktorú chcem upozorniť, je, že sa vypúšťajú, vypúšťajú z návrhu zákona ustanovenia, ktoré stanovovali ako prekážku výkonu funkcie generálneho riaditeľa osobný bankrot alebo to, že človek raz absolvoval oddlženie podľa osobitných predpisov, a teda navždy to mala byť prekážka pre to, aby niekto mohol zastávať post generálneho riaditeľa. To bolo podrobené kritike v rámci prvého čítania aj vo výboroch. Teraz, teraz sa to vypúšťa. Vládna koalícia tým v podstate iba priznáva, že toto je lex Machaj, že je to niečo, vďaka čomu sa chcú zbaviť súčasného generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja. Teraz si uvedomili, že to trochu prestrelili, zbavia sa ho aj tak, nemusia tam dávať túto podmienku.
Veľmi stručne k tomu zrušeniu koncesionárskych poplatkov. Existujú demokratické krajiny, ktoré majú verejnoprávne médiá, ktoré sú nezávislé a nie sú financované prostredníctvom koncesionárskych poplatkov. Podľa mojich informácií v Európskej únii je už iba tretina krajín, ktoré sú financované čisto cez koncesionárske poplatky a existujú vyspelé krajiny, ktoré vôbec nemajú koncesionárske poplatky ako Nórsko, Švédsko, Španielsko či Francúzsko a majú nezávislé verejnoprávne médiá.
Čiže koncesionárske poplatky, ktoré nepokrývajú plne potreby verejnoprávneho média, ako to bolo u nás, vyžadujú dofinancovanie zo strany štátu, nie sú zárukou nezávislosti. Je to len akási fikcia nezávislosti. A čo by bránilo vládnej koalícii, aby spravili to, čo dnes spravia s RTVS, ak by ostali koncesionárske poplatky. No vôbec nič, to nie je korektný argument. Vládna koalícia sa snaží totálne ovládnuť štát, snaží sa ovládnuť médiá, aby si poistila svoju moc, súkromné médiá cez prepojenia a tlak na majiteľov, verejnoprávne médiá cez zákon, ktorým bude verejnoprávne médium zlikvidované. Ja ďakujem všetkým slušným novinárom a zamestnancom RTVS za prácu, ktorú odvádzali, za ich snahu o slušnú a poctivú žurnalistiku. RTVS určite nie je dokonalé médium, ale myslím si, že v uplynulom období a v uplynulých rokoch zohrala dôležitú úlohu v slobodnej a demokratickej spoločnosti.
A to, čo ju teraz čaká z vôle vládnej koalície, si určite nezaslúži. Je to hanba, je to hanba tejto vládnej koalície. (Potlesk.)

Poslankyňa Marcinková.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, aj pani ministerka, dobrý večer.
Ja by som sa chcela vrátiť k zasadnutiu ľudsko-právneho výboru, ktoré sme mali tento týždeň a boli sme na ňom v početnom zložení aj z koalície, aj z opozície, teším sa tomu, kde sme sa venovali aj Správe o dodržiavaní ľudských práv - tomuto dokumentu. (Rečníčka ukázala knižku do pléna.) A som veľmi rada, že aj my z opozície, aj kolegovia všetci z koalície vlastne vyslovili súhlas, hlasovali za potvrdenie tohto dokumentu, keďže sme ho všetci prítomní do jedného vzali na vedomie jednohlasne. A ja som to prečítala aj tam, takže vedeli, o čom hlasujú a poviem to aj teraz. Chcem pripomenúť kapitolu II, ktorá hovorí o náznakoch mocenského obmedzovanie politických práv v nadväznosti na ústavné a medzinárodné garancie ich ochrany. A konkrétne v tejto správe na str. 50 odporúčania Strediska pre ľudské práva, ktoré sme tak isto v rámci tejto správy schválili, ktorá hovorí:
1. členom a členkám vlády Slovenskej republiky odporúčame, aby sa zdržali akýchkoľvek legislatívnych či iných iniciatív, ktoré by mohli negatívne obmedziť slobodu šírenia informácií, ako aj slobodu ich prijímania;
2. poslancom a poslankyniam Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa zdržali akýchkoľvek legislatívnych iniciatív, ktoré by mohli negatívne obmedziť slobodu šírenia informácií, ako aj slobodu ich prijímania;
3. členom a členkám vlády Slovenskej republiky a poslancom a poslankyniam Národnej rady, aby sa voči novinárom správali v rámci svojich verejných výstupov slušne a neprispievali k vytváraniu negatívneho obrazu o slobodných a demokratických médiách;
4. členom a členkám vlády, aby sa zdržali akýchkoľvek legislatívnych, či iných iniciatív, ktoré by mohli negatívne obmedziť činnosť neziskového sektora vrátane mimovládnych organizácií;
5. poslancom a poslankyniam, aby sa tak isto zdržali akýchkoľvek legislatívnych iniciatív, ktoré by mohli negatívne obmedziť činnosť neziskového sektora;
6. členom a členkám vlády Slovenskej republiky a poslancom a poslankyniam Slovenskej republiky, aby sa voči predstaviteľom neziskového sektora správali v rámci svojich verejných výstupov slušne, neprispievali k vytváraniu negatívneho obrazu o nich a o ich činnosti.
Zároveň je tu stať venovaná tomu, aké dôležité je zachovávať slobodu nielen združovania, ale aj slobodu prístupu k informáciám, verejnoprávne médiá. Aké veľmi dôležité je, aby sme zachovávali a chránili slobodu tlače.
Hovorím to preto, lebo na tomto zasadnutí boli z koalície prítomní pán Hazucha, pán Garaj za SNS, pán Lešo, pani Mačicová, pán Vlček, pán Sokol, pani Nováková. A všetci počuli, lebo toto, čo som prečítala teraz, som prečítala aj tam, čo je obsahom tejto správy a ja som rada, že s tým vyslovili súhlas, pretože s tým sa nedá nijak inak, len súhlasiť. Ale bola by som rada, keby sme tu mali aj konzistentnosť v tom, o čom hlasujeme v utorok a v tom, o čom budeme hlasovať vo štvrtok. Pretože kým v utorok alebo v stredu, neviem, kedy sme sedeli, sme, sme mali jednotu v tom, že tieto princípy, rovnako ako verejnoprávnosť, slobodu médií a žiadne zásahy do práce nezávislej žurnalistiky, sme vedeli podporiť jednohlasne, tak v štvrtok tú zvádzame diskusiu, kde máme pred sebou návrh zákona, ktorý má zrušiť vlastne inštitúciu, jej existenciu a spolitizovať ju len preto, lebo chcete namiesto riaditeľa dosadiť svojho človeka. A ja sa pýtam, že keď sú poslanci, ktorí tu sedia a ktorí majú hlasovať podľa svojho svedomia, vedomia, bez nátlaku, schopní hlasovať za veci, s ktorými evidentne nesúhlasia, pretože dva dni predtým hlasujú o niečom, čo je v absolútnom rozpore so všetkým tu, čo podporujú, s čím pritakávajú a za čo v konečnom dôsledku podľa mňa aj zahlasujú. Kto bude tým človekom, ktorého si vy dosadíte do vrcholného manažmentu inštitúcie, ktorú teraz chcete likvidovať len preto, aby ste si tam mohli dosadiť svoje vedenie, ktoré vám bude pritakávať a ktoré síce bude mať možno úplne iný názor, ako títo páni na výbore a jedna dáma, pardon, ale v konečnom dôsledku prikývne na vaše príkazy, na vaše želania.
A práve preto hovoríme o politizácii, pretože tu nejde len o ovládnutie, zmenu riadenia, zmenu manažmentu.
Tu ide o to, že si tam dosadíte človeka, ktorý vám bude politicky poslušný, ktorý bude plniť to, čo vy si predstavujete a preto tak sebavedomo pán Michelko hovorí, kto bude a kto nebude na obrazovkách RTVS, už nie, takže STVR v septembri, lebo vy im do toho budete hovoriť. Preto tu všetci búchame do stola a snažíme sa upozorniť počas tých 12 hodín, ktoré ste nám skresali na túto diskusiu, že je to problém. A je to problém nielen ako hovorila pani poslankyňa Jurík, lebo je to v rozpore s európskym právom, ale je to problém aj pre Slovensko, ktoré týmto dávate dole na medzinárodnú úroveň hanby Bieloruska a podobných krajín reálne kvôli týmto praktikám.
A ja som presvedčená, že mnoho z koaličných poslancov sa hanbí, že za tieto veci musí hlasovať. Hanbilo sa aj pri zmene Trestného zákona, hanbí sa aj teraz a ja ich naozaj vyzývam, aby sa tej hanby zbavili, aby povedali, čo si naozaj myslia, aby hlasovali tak, ako ľuďom sľúbili tu na ústavu podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Pretože ak sa tak nebude diať, tak naozaj nemajú právo na tento mandát.
Ďakujem. (Potlesk.)

Poslankyňa Plaváková, pripraví sa poslanec Šipoš.