15. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Musím konštatovať, pán minister, že z vášho vystúpenia sa mi už potvrdil môj dlhodobý pocit, že táto vládna koalícia predkladá návrhy zákonov na základe subjektívnych osobných skutočností jednotlivých členov alebo ľudí blízkych tejto vláde, lebo aj vaše vystúpenie bolo plné osobných výpovedí, ktoré nie všetky súviseli s predmetom prejednávaného návrhu zákona. A ja musím povedať, že toto ja hodnotím ako mimoriadne nebezpečné, že vám chýba objektívny nadhľad. Lebo my nemôžme tvoriť legislatívu a nemôžme prijímať zákony len na základe nejakých subjektívnych, osobných skutočností, cez ktoré sa niektoré osoby nevedia preniesť.
A tiež neobstojí argument, že teda vy ste ako SMER za svojich vlád nezneužívali zákony, tak ako prečo vám neveríme. No, zákon tu nemá byť na to, že podľa toho, aká vláda je pri moci, tak ho zneužije alebo nezneužije. Ten zákon má upravovať pomery v štáte tak, aby nebol zneužiteľný nikým. To nie je o našich protestoch a o vašom výkone vlády, ten zákon tu bude platiť, aj keď vy tu nebudete, aj keď my tu nebudeme, a má byť primárne dobrý, má byť predvídateľný a má zabezpečovať nejaký status quo právnej istoty. To je to, čo vám tu vyčítame, že tento proces je rýchly, nepremyslený, prinesie množstvo vecí, ktoré možno ani teraz nevieme predvídať, kde nastanú nejaké obmedzenia, kde by nastať nemuseli. A nie je to ani o vás, ani o nás a príliš subjektívne sa na to pozeráte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pán minister, ja som nemala v tejto rozprave možnosť sa vyjadriť z dôvodu choroby, ako asi je jasné, ale teda aj som čítala ten pozmeňujúci návrh pána Gašpara, ja som si vás vypočula doma. V posteli som počúvala celú túto rozpravu a chcela som v podstate povedať, že vy, keď tvrdíte, že ja rozumiem, že vy máte pocit, že ste v súlade s judikatúrou ESĽP a podobne, ale z môjho pohľadu, tak ako to bude schválené najmä tam, kde ide o tú blízkosť obydlia funkcionárov a to pozmenené ustanovenie týkajúce sa vlastne obytných zón, tam podľa mňa sa dostávate na hranu ústavnosti, pretože ja som sa pôvodne chcela, ak by som mohla vystúpiť v rozprave, práve tomuto venovať. Ide o ten problém, ktorý sa v zahraničnej právnej literatúre nazýva že residential picketing a je o tom naozaj živý právny spor v súčasnosti nielen u nás, ale aj v Spojených štátoch a vo Veľkej Británii, či môžu byť zakázané zhromaždenia pred domami politikov alebo iných funkcionárov, alebo v obytných zónach, a práveže na to nie je jednoznačný právny názor, a tak... A zároveň Benátska komisia, ale aj výklad Európskeho súdu pre ľudské práva alebo aj splnomocnenca OSN pre slobodu zhromažďovania hovorí, že plošné zákazy v práve nemajú byť. Ja si myslím, že tieto dve ustanovenia spôsobia, že ten prípad, ak bude na Ústavnom súde, prehráte, lebo skôr ste dali do zákona výkladové pravidlo, ktorým by sa obce mali riadiť, keď rozhodujú o tom, či napríklad nejaký, nejaké zhromaždenie nepovolia, ale že takto to v zákone nemôže byť napísané, že tam by som ja osobne uvítala, keby ste sa nad týmito ustanoveniami zamysleli, lebo nemyslím si, že obstoja.
Vďaka.

Ďakujem pekne. Mám takisto dve minúty ako vy, čiže budem veľmi stručný.
Vidíte, tak buďme priekopníci, buďme prví. Keď je nejednotný názor, naformulovali sme to spôsobom, prejde to testom ústavnosti, pravdepodobne to dáte na Ústavný súd, fajn, budeme tam v tejto súvislosti s tým názorom určite intenzívne bojovať, ale ja som o tom presvedčený, že práve v tej proporcionalite je to množstvo práv, ktoré je zasiahnuté jedným právom, vo výraznej väčšine proti tej, a pritom to obmedzenie nie je, pretože to garantované, že aby som mohol cez plot kričať na politika, nikde v ústave ani v žiadnej inej nemám a nie je to plošný zákaz, ale vyslovene len účel toho zhromaždenia. Čiže nie je pravda, čo, samozrejme, tu nepamätám si, kto to povedal, že stačí sa presťahovať na Námestie SNP a nebudú tam môcť byť zhromaždenia. To je taký istý nezmysel, akože neviem čítať s pochopením a zjavne som mal s tým problémy už na základnej škole.
No nebudeme spolu súhlasiť v niektorých právnych otázkach, tak ale keby sme súhlasili, sme v jednej strane, tak toto si tu nemusíme stále vracať, ale štyri weby ma fakt šokovali, pani poslankyňa, tak to je cool, tak viete čo, z tých sto strán, čo máme registrovaných, my zakážeme len štyri. Súhlasíte? Takže povedzte, že štyri weby z tisíc (reakcia z pléna), že, dobre, tak z množstva tisíc, tak my sa dohodnime, že zakážeme protestovať len štyrom stranám zo sto, však to je tiež iba málo. Tak zakážme PS-ko a SaS-ke protestovať a ešte niekomu a bude vybavené. To je aký argument, prosím pekne, právnický toto, že iba štyri. No tak ale najpodstatnejšie, ktoré najviac kritizovali vládu. Tak a už len to, že to schvaľujete, že to je este iba na tri mesiace, okej, však my iba na tri mesiace zakážeme PS. To nemôže byť argument a už vôbec nie demokratický. Ja si osobne myslím a, áno, súhlasím s vami, čo ste povedali, bojovali ste, bojovali ste iste s Matovičom, ale zároveň ste chceli akože povinné očkovanie zaviesť pre všetkých, čo je hodne nedemokratické nanucovať niekomu proste vôľu, to nemá nič s týmto, s týmto, samozrejme, prípadom a potom je to otázka integrity. To nie je subjektívne, ja som reagoval iba na vás... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Pôvodne som chcel predniesť len tento pozmeňujúci návrh, ale musím krátko zareagovať, nebudem reagovať na všetko, bolo by to naozaj dlho, toľko času by som ani nemal, ale musím uviesť niektoré veci na pravú mieru.
Čo sa týka vybavovaní si nejakých týchto záležitostí, že kto koho kedy ako vypínal a čo vám všetko vadilo, treba vychádzať naozaj z faktov, tak ako to bolo nastavené. Ale aj predtým ešte musím spomenúť jednu vec. Teraz pred nejakým časom, prednedávnom ministerstvo obrany prišlo s nejakým novým dokumentom, čo sa týka hybridných hrozieb, ktorý je celkom pekne spracovaný, v podstate vychádza z bezpečnostnej, z obrannej stratégie Slovenskej republiky a zo všetkých týchto strategických dokumentov Aliancie a Európskej únie. Otázka, samozrejme, bude, ako sa bude napĺňať. Kde, samozrejme, sa definujú všetko, čo sú hybridné hrozby a čo s tým všetko súvisí. A veľmi dobre vieme, že súčasťou hybridných hrozieb je aj šírenie dezinformácií, ktoré majú rozoštvávať spoločnosť a v podstate ju rozkladať, a tým pádom vlastne vyvíjať aj nejakú nedôveru voči štátu, voči inštitúciám a tak ďalej. Veľmi dobre vieme a je to aj v tom dokumente, že sa to deje, samozrejme, aj v kybernetickom priestore. A to, k čomu sa vtedy pristúpilo, nebolo to, že Juraj Krúpa alebo niekto, iný poslanec alebo minister sa rozhodol vypínať nejaké weby. Tam, tam bola nejaká postupnosť a tá postupnosť bola, že vychádzala z toho, že sa analyzovali tieto weby, analyzovali sa, však vtedy dokonca aj nejak krátko nato dokonca bol aj nejaký ten redaktor Hlavných správ chytený, že spolupracuje s Ruskou federáciou a ho uplácali, whatever. Tak či tak boli spracované informácie na základe toho, ako boli hodnotené tieto weby políciou, Slovenskou informačnou službou, NBÚ a tak ďalej. Tie potom boli postúpené na NBAC a NBAC dávalo odporúčanie potom NBÚ. Čiže to nebolo tak, že tu sa niekto rozhodol a vypol tieto štyri weby. To bolo tak, že boli zhodnotené, zanalyzované a na základe toho sa k tomu pristúpilo. A keby, keby sme tu mali pristupovať naozaj rozumne, tak sa staviame k dezinformáciám, ktoré sú tu šírené ako napríklad teraz dezinformácia typu, že na dnešnom futbalovom zápase s Ukrajinou nemôžu slovenskí fanúšikovia vytiahnuť slovenské vlajky, lebo vraj sa podobajú ruským, hej, a už je teraz z toho veľký virvar, všetci to riešia, takúto hovadinu, takúto blbosť, a tomu veria. A toto sú tie dezinformácie, ktorými sa to tu šíri a s ktorými my nevieme bojovať a mali by sme s tým niečo robiť.
A takisto ste sa aj vy snažili v tomto lex atentát nejakým spôsobom s tým vysporiadať. Chceli ste zbierať metadáta, chceli ste pokutovať ľudí a tak ďalej, len ste od toho uskočili. Tie argumenty, ktoré boli, alebo tie dôvody, ktoré vás k tomu viedli, sú rôzne, ale takisto ste nad tým uvažovali a bolo to tu na stole. Skoro sa to stalo. Áno, a naďalej uvažujete a ja očakávam, že s niečím podobným prídete aj v lex atentát dvojke.
Čo sa týka toho, tej ohrozenej demokracie a tak ďalej a že sa staviame k niektorým tým častiam toho zákona, ako je napríklad verejné zhromaždenie, veľmi citlivo, je logické. Máte niektoré politické práva, ktoré sú jasnou, proste to sú kostrou demokracie a sú zakotvené v našej ústave. Je to napríklad právo združovať sa, hej? Právo združovať sa v nejakých organizáciách, v nejakých občianskych združeniach alebo mimovládnych organizáciách, to už je jedno. Máme tu návrh zákona, ktorý ste preložili teraz na september druhé čítanie, ktorý zasahuje do týchto práv. A to hodnotenie máme aj z Európskej komisie. To hodnotenie máme z iných inštitúcií, vieme veľmi dobre, že niečo podobné neprešlo ani Európskym súdom, čo sa týka Maďarska a tak ďalej a tak ďalej, ale máme to tu a diskutujeme o tom. Čiže, prepáčte, máme tu právo na informácie, 211-tka, hej, ktoré sa teraz bude meniť, že jednoducho keď chcete informáciu, zaplaťte si! Ale koľko a tak ďalej, toto všetko nie je definované. To znamená, že daňoví poplatníci si budú musieť zaplatiť za informáciu o tom, že ako ten, tá inštitúcia, ten štátny orgán koná a robí za ich peniaze. Oni sú platení z daní, z našich daní, ale nebudú mať to právo na informáciu, respektíve budú, keď si zaplatia. Ale akú informáciu dostanú, nevieme. Oplatí sa im to?
Mňa... takže toto sú všetky tie veci a hovorím teraz, tie obmedzenia alebo nejaké zásahy do verejných zhromaždení, bol tu tento pokus o zasahovania a získavania metadát a prelamovanie týchto informácií. Čiže stále tu máme nejaké tieto pokusy, takže, áno, je tu obava, že sa tu proste štát snaží nejakým spôsobom mať akúsi kontrolu nad tým celým procesom slobodného fungovania demokratickej spoločnosti, čo sa podobná na niečo ako pokus o kontrolovanú demokraciu. Takže toto je úplne prirodzené, že tu tie obavy sú.
Ale tá diskusia išla tak trošku bokom, odbočila od toho lex atentát. Ja sa rád vrátim k tomu lex atentát. V stručnosti, máme tu jeden pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím prečítať. Ide o to, že našli sme niekoľko opatrení, ktoré by mohli posilniť bezpečnosť v Slovenskej republike aj v kontexte vyhrážania a tak ďalej a tak ďalej. Myslíme si, že je dôležité, aby sme o týchto veciach diskutovali, aj keď príde lex atentát dva, aby sme boli prizvaní k tejto diskusii, aby sme vedeli o týchto veciach diskutovať, pretože aj my môžme s niečím prispieť, čo môže byť využiteľné v tom návrhu zákona, čo môže eventuálne zlepšiť tú situáciu.
Ak dovolíte, prečítam teraz ten návrh, pozmeňujúci návrh.
1. V čl. V sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
„4. § 4 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Útvar Policajného zboru je aj útvar, ktorý sa špecializuje na predchádzanie a vyhľadávanie protiprávnej činnosti v oblasti nebezpečných vyhrážok vrátane vyhrážok
šírených prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby."."
2. Za čl. V sa vkladá nový čl. VI ktorý znie:
„Čl. VI
Zákon č. 350/1996 Z. z. zákon Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 77/1998 Z. z., zákona č. 86/2000 Z. z., zákona č. 138/2002 Z. z., zákona č. 100/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 360/2004 Z. z., zákona č. 253/2005 Z. z., zákona č. 320/2005 Z. z., zákona č. 261/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 38/2010 Z. z., zákona č. 153/2011 Z. z., zákona č. 187/2011 Z. z., zákona č. 191/2011 Z. z., zákona č. 237/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 296/2012 Z. z., zákona č. 330/2012 Z. z., zákona č. 309/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 377/2015 Z. z., zákona č. 399/2015 Z. z., zákona č. 1/2017 Z. z., zákona č. 55/2017 Z. z., zákona č. 217/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 241/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 288/2021 Z. z., zákona č. 252/2022 Z. z., zákona č. 264/2022 Z. z., zákona č. 133/2023 Z. z. a zákona č. 40/2024 Z. z. sa dopĺňa nasledovne:
§ 143 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie:
„(14) Kancelária poskytuje poslancom podporu na úseku informačnej bezpečnosti a ochrany pred vyhrážaním a kybernetickým obťažovaním. Podrobnosti o zabezpečení činností podľa predchádzajúcej vety upraví organizačný poriadok kancelárie."."
To je všetko z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne.

Škoda, že tu nie je pán minister Kaliňák, lebo teda chcem reagovať na tú časť vystúpenia alebo aj na tú časť vystúpenia pána poslanca Krúpu, ktorá, ktorou reagoval na predchádzajúce vyjadrenie pána ministra Kaliňáka. Ide, ide o to vyvažovanie práv, ktoré tu bolo častokrát spomínané, keď k viacerým právam, viaceré práva kolidujú alebo keď sa má zasiahnuť do nejakých základných práv a slobôd, no tak treba veľmi pozorne zvažovať, ktoré právo obmedzím na úkor ktorého, a musí sa tam urobiť nejaký test proporcionality a musí sa teda zvážiť, ktorý zásah je vážnejší, ako sa navzájom majú tie zásahy. Čiže nie je to tak, že nejaké právo je v slovenskej ústave napísané skôr ako to druhé, tak má automaticky prednosť. Tam sa musí zvažovať, aké vážne sú tie práva, aký vážny zásah a ujma na tých právach hrozí v jednom a v druhom prípade. A to je práve vec, ktorá sa ťažko robí v skrátenom legislatívnom konaní a mala by tomu predchádzať dlhšia diskusia s účasťou nielen, nielen poslancov.
Preto, a tu boli tiež spomínané, na to tiež reagoval pán poslanec Krúpa, keď sa vypínali tie weby, tak to bola vec, ktorá sa robila bezprostredne v reakcii na ruskú agresiu proti Ukrajine, plnoformátovú inváziu v situácii, keď Rusko vedie hybridnú vojnu proti Západu či vedome šíri konšpirácie, hoaxy, tak sa pristúpilo k nejakému opatreniu, ale práve preto, že sme si uvedomovali, že je to zásah do základných práv a slobôd, neurobili sme to ako trvalé opatrenie, urobili sme to ako opatrenie na tri mesiace a povedali sme, že ak vláda chce, aby to pokračovalo, tak má pripraviť v normálnom konaní nejaký návrh, ktorým to bude vyvažovať. To sa nepodarilo, dokonca sa nepodarilo nájsť ten návrh. Čiže aj preto o obmedzení zhromažďovacieho práva v skrátenom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v prvom rade chcem opäť povedať, že KDH dôrazne odsudzuje akýkoľvek druh násilia voči politickým predstaviteľom vrátane nedávneho incidentu útoku na predsedu strany SMER – SD Roberta Fica, ktorý sa odohral 15. mája v Handlovej. Násilie bez ohľadu na jeho motiváciu nemá miesto v demokratickej spoločnosti a je neprípustné ako prostriedok riešenia politických alebo osobných konfliktov.
Naša strana pevne verí v hodnoty demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv, a preto KDH bude naďalej presadzovať hodnoty, ktoré vedú k mierovej, stabilnej a prosperujúcej spoločnosti, kde sú práva a dôstojnosť každého jednotlivca chránené a rešpektované. Násilie nemôže a nesmie byť prostriedkom na dosahovanie politických cieľov. Sme toho názoru, že je potrebné prijať adekvátne opatrenia na zabezpečenie ochrany všetkých verejných činiteľov, čím sa zabráni podobným incidentom v budúcnosti. Politici by mali mať možnosť vykonávať svoje funkcie bez strachu z fyzických útokov alebo zastrašovania.
Taktiež požadujeme rýchle a spravodlivé vyšetrenie tohto incidentu príslušnými orgánmi, aby bol páchateľ, páchatelia postavení pred spravodlivosť a zabezpečilo sa, že podobné incidenty sa nebudú opakovať, a najmä aby výsledky vyšetrovania boli podkladom na nastavenie opatrení smerujúcich k zvýšeniu bezpečnej, bezpečnostnej situácie na Slovensku. Aj preto celá spoločnosť očakávala, aké opatrenia budú predložené vládnou koalíciou a následne prijaté.
Predložený vládny návrh, ktorý má závisieť... ktorý má zaviesť opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, považujeme za návrh, ktorý svojím obsahom nedokáže zvýšiť a zlepšiť bezpečnostnú situáciu na Slovensku. Myslím, že je dôležité v tak vypätej situácii, ako sa Slovensko nachádza teraz, v čase po spáchaní atentátu na predsedu vlády, čo považujeme za bezprecedentný počin konkrétneho individuálneho človeka, ale treba pripustiť a nezakrývať si oči ani pred tým, čo tomuto činu predchádzalo. Naša spoločnosť sa nachádza v ľudsky rozvrátenom stave, kde sa ľudia navzájom kvôli politike ani nerozprávajú a politika ľudí nesmierne rozdeľuje. Je úplne prirodzené, že máme každý z nás rozdielne pohľady na svet, na riešenie problémov na to, ako chceme tvoriť svet podľa našich predstáv, avšak vo veľmi výraznej miere do tohto boja preniklo podnecovanie nenávisti. Sila polopravdy a zahmlievanie skutočnosti, vytváranie akéhosi sveta alternatívnej pravdy spôsobili, že ľudia prestali veriť reprezentantom tohto štátu, teda nám politikom.
Do dnešného dňa nedisponujeme závermi, prečo sa atentát na predsedu vlády stal, prečo sa to stalo, kto zlyhal a podobne, preto nie je ani možné vyvodiť závery z uvedeného činu a zmysluplne predložiť návrh, ktorý by reflektoval na tento skutok v záujme prijať také opatrenia, aby sa to v budúcnosti už nikdy nezopakovalo. Slovenská spoločnosť teda nevie a nebolo to zrozumiteľne vysvetlené, prečo je treba prijať zákon, ktorý, opakujem, má zaviesť opatrenie na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Predložené návrhy, ktoré ani nie je možné považovať za opatrenia, minuli pointu zlepšenia situácie.
Najväčšie výhrady máme v troch oblastiach: po prvé zhromažďovacie právo, po druhé prenos zodpovednosti na samosprávy a po tretie takzvaná renta.
Zhromažďovacie právo alebo právo na pokojné zhromažďovanie je základné ľudské právo, ktoré je zaručené Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. My v KDH máme svoje postoje a názory týkajúce sa zhromažďovacieho práva, ktoré sú v súlade s demokratickými princípmi a hodnotami, ktoré si vážime ako prejav demokratickej vyspelosti krajiny. Boli to práve prívrženci neskoršieho KDH, ktorí sa svojimi činmi a prejavmi zaslúžili o to, aby tento výdobytok demokracie sme mali hlboko zakorenený v našom právnom poriadku. KDH je síce strana presadzujúca konzervatívne hodnoty, ale zároveň sme moderná strana, ktorá reflektuje na potreby súčasnej doby. Ak prax, rozhodovacia činnosť príslušných súdov alebo činy, ktoré sa v spoločnosti dejú a sú všeobecne neakceptovateľné práve z dôvodu prekonania právnej úpravy, a potreby jej opätovne posúdenia, preskúmania a, samozrejme, vylepšenia preukážu potrebu úpravy práva na zhromažďovanie, asi by bolo namieste sa týmto zaoberať. Avšak vláda predložila zákon, ktorý z nášho pohľadu v časti zhromažďovacieho práva neprimeraným spôsobom zasahuje do tohto výdobytku demokracie. Snahou je zaviesť neurčité, ľahko zneužiteľné atribúty, ktorými by bolo možné v praxi výrazným spôsobom do práva zhromažďovať sa zasahovať a najmä neprimerane obmedzovať.
Čo nám chýba, je kontext potreby navrhovanej úpravy a spoločenskej požiadavky. To, že sa stal atentát na predsedu vlády, samo osebe nemôže byť dôvod na úpravu demokratických práv najmä preto, že je prípustné, že atentát na predsedu vlády sa neudial v rozpore so slobodným výkonom práva zhromažďovať sa. Toto nebolo preukázané. My dodnes nevieme, prečo sa to stalo, kto zlyhal a čo je potrebné napraviť.
Chýba nám aj súvislosť medzi opatrením zaviesť tzv. doživotnú rentu pre predsedu vlády a predsedu Národnej rady a v tejto súvislosti aký to má vplyv na zvýšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku. Možno nastal čas, kedy by sme sa mohli zaoberať aj otázkou zabezpečenia vyslúžilých politikov. Bolo by správne, ak zo strany vlády by bola vyvolaná diskusia medzi politikmi, odborníkmi a samotnou verejnosťou a nastavenie pravidiel zabezpečenia pre predsedu vlády a predsedu parlamentu po ukončení ich mandátov by malo byť výsledkom celospoločenskej dohody. Preto považujeme a navrhujeme, aby ustanovenia o vyplácaní doživotnej renty a poskytnutie ochrany, ochranky a vozidla boli vypustené ako zjavne nesúvisiace riešenie, ktoré nemá nič so zvýšením bezpečnostnej situácie na Slovensku.
Ešte by som v krátkosti, sa v krátkosti dotkol ďalších bodov vládneho návrhu, s ktorými absolútne nesúhlasíme a navrhované ustanovenia nesledujú samotný účel zákona, a to opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Navrhovaná právna úprava dopĺňa kompetencie SIS a v dôvodovej správe chýba zdôvodnenie, pre to, potreby tejto právnej úpravy. Taktiež ohľadom na charakter informácie je predpoklad zneužívania takto získaných informácií, čo môže spôsobovať neprimeraný zásah do súkromia dotknutých osôb. Nesúhlasíme a sme zásadne proti, aby nesplnenie sankcie pokuty sa stalo trestným činom, tak ako je to navrhované v čl. VII vládneho návrhu.
Nakoniec považujeme za neadekvátne a neprimerané, aby boli podniky poskytujúce verejné siete alebo verejné dostupné služby povinné poskytovať údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie v prípade objasňovania priestupkov. Uvedené ustanovenia opäť nie sú predložené faktami, ktoré by dôsledne odôvodňovali nevyhnutnosť uloženia povinnosti podnikom, tak ako je to v návrhu uvedené.
Na základe tohto, čo som uviedol, chcem, pán predsedajúci, predniesť pozmeňujúci návrh a žiadam, aby sa potom o jednotlivých bodoch hlasovalo samostatne.
Ďakujem, poprosím vás zastaviť čas.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milan Majerský, Igor Janckulík, Marián Čaučik, Andrea Turčanová, Martina Holečková, Jozef Hajko, Ján Horecký, František Mikloško, Peter Stachura, Branislav Škripek, Martin Šmilňák k vládnemu návrhu o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tlač 364.
Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vypúšťa bod 1.
2. V čl. I doterajší bod 5 znie:
„§ 8 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Ak má Policajný zbor informácie nasvedčujúce tomu, že existujú dôvody na zákaz zhromaždenia, bez zbytočného odkladu prostriedkami elektronickej komunikácie o takýchto dôvodoch informuje obec."."
3. V čl. I doterajšom bode 6 v § 10 ods. 2 písm. e) sa slová „existuje dôvodná obava" nahrádzajú slovom "hrozí".
4. V čl. I doterajšom bode 6 v § 10 ods. 2 písmeno f) sa vypúšťa.
5. V čl. I doterajší bod 9 znie:
„§ 14 vrátane nadpisu znie:
㤠14
Priestupok proti zhromažďovaciemu právu
(1) Priestupku proti zhromažďovaciemu právu sa dopustí ten, kto
a) zvoláva alebo usporadúva zhromaždenie bez toho, že by splnil oznamovaciu povinnosť, usporadúva zhromaždenie, ktoré bolo zakázané, alebo poruší inú povinnosť zvolávateľa podľa tohto zákona,
b) neuposlúchne poriadkové opatrenia zvolávateľa alebo určených usporiadateľov zhromaždenia alebo týmto osobám bráni v plnení ich povinností,
c) neoprávnene a úmyselne sťažuje účastníkom zhromaždenia prístup na zhromaždenie alebo im v tom bráni,
d) neoprávnene vnikne do zhromaždenia,
e) neprístojným správaním bráni účastníkom v splnení účelu zhromaždenia,
f) bráni účastníkom, aby sa pokojne rozišli,
g) ako účastník zhromaždenia má pri sebe strelnú zbraň alebo výbušninu, chladnú zbraň alebo iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, okrem prípadov, keď sú súčasťou rovnošaty, historického alebo národného kroja alebo výstroja a výzbroje ozbrojených síl, ozbrojených zborov alebo ozbrojených bezpečnostných zborov,
h) svojím konaním naruší priebeh zhromaždenia a tento prestane byť riadny a pokojný, alebo k takému konaniu podnecuje,
i) ako účastník zhromaždenia má svoju tvár zakrytú spôsobom znemožňujúcim jeho identifikáciu, ak je proti nemu vykonávaný služobný zákrok príslušníkmi Policajného zboru a na odkrytie tváre ho príslušník Policajného zboru vyzval.
(2) Za priestupok podľa odseku 1
a) písm. a) až f) sa uloží pokuta do 165 eur,
b) písm. g) až k) sa uloží pokuta od 165 do 1 650 eur.
(3) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,3)."."

Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:
„3) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov."
6. V čl. I sa doterajšie body 10, 11 a 12 vypúšťajú.
7. Čl. III sa vypúšťa.
8. V čl. IV sa vypúšťajú body 3, 5 a 8.
Nasledujúce novelizačné body v čl. IV sa primerane prečíslujú.
9. V čl. V doterajší bod 5 znie:
§ 72a znie:
㤠72a
(1) Policajný zbor zaisťuje počas výkonu funkcie osobnú bezpečnosť
a) prezidentovi Slovenskej republiky,
b) predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,
c) podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,
d) poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je zároveň predsedom politickej strany alebo politického hnutia, ktoré v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky,
e) predsedovi vlády Slovenskej republiky,
f) predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky,
g) generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky,
h) podpredsedovi vlády Slovenskej republiky,
i) ministrovi.
(2) Policajný zbor zaisťuje po skončení výkonu funkcie osobnú bezpečnosť
a) prezidentovi Slovenskej republiky doživotne,
b) predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a predsedovi vlády Slovenskej republiky, ktorí vykonávali túto funkciu najmenej jedno úplné, neskrátené volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky počas 2 rokov od skončenia posledného výkonu funkcie.
(3) Policajný zbor zaisťuje osobnú bezpečnosť po dobu šiestich kalendárnych mesiacov odo dňa skončenia výkonu funkcie
a) predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,
b) predsedovi vlády Slovenskej republiky,
c) predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky,
d) ministrovi vnútra, ministrovi obrany Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky.
(4) Policajný zbor zaisťuje osobnú bezpečnosť po dobu 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia výkonu funkcie
a) podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,
b) poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je zároveň predsedom politickej strany alebo politického hnutia, ktoré v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky,
c) podpredsedovi vlády Slovenskej republiky,
d) inému ministrovi než podľa odseku 3 písm. d),
e) generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
(5) Policajný zbor zaisťuje po dobu výkonu funkcie a po dobu 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia výkonu funkcie určenej osoby podľa odseku 1 písm. a) a podľa odseku 3 osobnú bezpečnosť ich dieťaťu a manželovi alebo blízkej osobe žijúcej s nimi v domácnosti, ak o to určená osoba podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku 3 požiada.
(6) Pri súbehu nároku na zaistenie osobnej bezpečnosti počas výkonu funkcie a po jej skončení sa osobná bezpečnosť zaisťuje formami a metódami ako počas výkonu funkcie určenej osoby.
(7) Určená osoba okrem určených osôb podľa odseku 1 písm. a), b), e) a f) počas výkonu funkcie môže zaisťovanie osobnej bezpečnosti písomne odmietnuť, a to na určitú dobu alebo natrvalo.
(8) Určená osoba, ktorej Policajný zbor zaisťuje osobnú bezpečnosť podľa odseku 2 až 4, okrem určenej osoby podľa odseku 2 písm. a) po skončení výkonu funkcie môže zaisťovanie osobnej bezpečnosti písomne odmietnuť, a to na určitú dobu alebo do ukončenia doby zaistenia osobnej bezpečnosti.
(9) Právo na zaistenie osobnej bezpečnosti po skončení výkonu funkcie zaniká dňom právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný čin spáchaný osobou, ktorej sa osobná bezpečnosť zaisťovala.
(10) Policajný zbor písomne informuje určenú osobu o podmienkach, rozsahu a formách zaisťovania osobnej bezpečnosti a ochrany určeného objektu.
(11) Ak dôjde k porušeniu podmienok na zaistenie osobnej bezpečnosti alebo ochrany určeného objektu určenou osobou alebo k neposkytnutiu súčinnosti určenou osobou pri zaisťovaní osobnej bezpečnosti alebo ochrany určeného objektu, Policajný zbor informuje ministra vnútra.
(12) O formách a metódach zaisťovania osobnej bezpečnosti určenej osoby rozhoduje Policajný zbor.
(13) Policajný zbor a ministerstvo priebežne hodnotia bezpečnostnú situáciu vo vzťahu k jednotlivým určeným osobám, ktorým sa zaisťuje osobná bezpečnosť."
10. V čl. V sa vypúšťa bod 7.
11. Čl. VII sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
12. Čl. VIII sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Pán predsedajúci, skončil som a poprosím, aby sa potom hlasovalo samostatne o každom bode. Ďakujem.

Kolegovia, kolegyne, hneď na úvod poviem, že, alebo ešte pred úvodom poviem, to, čo sa stalo Robertovi Ficovi, sa stať, samozrejme, nemalo. Akýkoľvek problém, nech spočíval v čomkoľvek, riešiť ho tým, že siahnem na niečo, čo, o čom môže rozhodovať len Boh, a ohroziť niekoho na zdraví v žiadnom prípade správne nebolo. Chcel som aj takýmto spôsobom tento akt odsúdiť a zároveň popriať Robertovi Ficovi, aby sa čím skôr uzdravil, hoci naveky zostane mojím politickým nepriateľom.
Zároveň teda na úvod som chcel povedať po tomto predúvode, že veľmi rád by som hlasoval za tento návrh zákona a navrhol by som tam možno aj také vylepšenie pre Fica. Prečo mu navrhujete, neviem ani teraz už, priznám sa, tuším tri poslanecké platy. Dajme mu milión, ale ja to naozaj myslím vážne, dajme mu milión mesačne a nech vypadne a nech dá Slovensku konečne pokoj. Tento človek za 12 rokov pôsobenia pri výkone moci v podstate môžem povedať, že rozkradol 30 miliárd eur. Lebo to, že to umožnil svojim prisluhovačom, je na jeho hlave. On je ten zodpovedný. A keď raz niekto spôsobí škodu vlastne alebo je schopný spôsobovať svojím výkonom moci škodu pre štát, pre nás všetkých, lebo štát sme asi stále, dúfam teda, že nie sú zatiaľ vytesnení voliči opozičných strán, že štát sme vlastne všetci my bez ohľadu na to, kto koho volí, tak to je 200 miliónov, 250 miliónov eur každý jeden mesiac. Nie, dvesto, aby som bol správny. Dvesto miliónov eur je Fico schopný spôsobiť škodu, keď vládne, mesačne. Dajme mu milión a nech vypadne, nech konečne tu nespôsobuje škodu ľuďom, ktorí po drobnom tieto dane, poplatky, pokuty musia platiť do štátneho rozpočtu.
Čiže ešte raz, mám návrh. Nedávajte mu trápnych päťtisíc euro alebo koľko mu idete dať. Dajte mu milión, ja vám za to zahlasujem a dajme mu podmienku, nech konečne vypadne z verejného života, lebo ušetríme pre nás všetkých 199 miliónov mesačne. Viete si predstaviť, ako sa ľudia budú mať, ako prasce v žite, keď budeme mať v štátnom rozpočte nerozkradnutých 199 miliónov? Áno, jasné. Možno vy už teraz rovno kalkulujete. Dobre, Ficovi dáme milión, dáme tam Kaliňáka, bude to taký istý zlodej a vlastne biznis pobeží ďalej. Ja som presvedčený, že keď sa Fica podarí odstaviť bokom a aj za takýto štátny úplatok z peňazí ľudí a budeme mať naveky od neho pokoj a keď chce mať ochranku, nech má aj sto ochrankárov, mu to zaplaťme. Stále to bude len zlomok zlomkovitý z toho, čo tento človek je schopný pri pôsobení vo verejnej politike napáchať škody na verejných financiách alebo na úkor peňaženiek obyčajných ľudí, ktorí to prispievajú do rozpočtu.
Takže ešte raz. Páni, dámy, poďme Ficovi dať milión! Prečo by sme mu dávali päťtisíc, ale dajme mu podmienku nech vypadne a nech prestane konečne robiť Slovensku hanbu a škody na verejnom majetku, a teda to je, znamená na majetku ľudí, ktorí tieto peniaze do rozpočtu prispievajú.
Možno mnohí z vás si dali otázku, že prečo robia, prečo prijímajú takýto zákon, však Fico má toľko nakradnutého, že on nie je odkázaný predsa na nejakých trápnych päťtisíc mesačne. Prečo to robia? Či náhodou týmto nevytvárajú dojem v ich voličoch, že vlastne ten Fico je odkázaný na tých päťtisíc mesačne. No jednoducho nie je odkázaný na päťtisíc mesačne a oni to veľmi dobre vedia, Fico to veľmi dobre vie, lebo nakradol toľko, že je zabezpečený na tisícky generácií dopredu. Ale on si potrebuje dokázať, že je niečo viac. Presne takto sa správal Stalin, Hitler a podobní. Oni na to odkázaní neboli, ale toto sú gestá, ktorými oni preukazujú tomu poddanému ľudu, tomu otrockému ľudu, ktorý spravujú, že oni sú niečo viac. Preto aj našité tie podmienky na mieru Ficovi, že keď si prečítate zákon, zistíte, kto vám z toho vypadne? Do prdele, Fico, dáte druhýkrát a znova iba Fico. Dáte tretíkrát, sprava, zľava, zospodu, zvrchu, stále iba Fico. Na mieru našitý zákon pre jedného konkrétneho človeka, lebo on si povedal po tej potupe, lebo on ten atentát vníma ako potupu, keď to bereme z jeho uhla pohľadu rozmýšľania. On si povedal po tej potupe, že on potrebuje pospolitému ľudu ukázať, že on si to môže dovoliť. To je to isté, čo urobil pred tým pol rokom, keď ako na drzovku po voľbách, v ktorých sľúbil, že bude ľudí hájiť, bude im stáť za chrbtom a ľuďom sa nič nezoberie, keď tým ľuďom jeden a pol miliardy eur zvýšil dane, poplatky, odvody, keď im napľul do tváre, ukázal, že on si to môže dovoliť, on je Boh. Presne takisto potreboval ukázať ľuďom, že on si to môže dovoliť, on je Boh tu na Zemi, keď si sám sebe zvýšil plat o 97 %. Ľuďom, ktorým sa zvyšuje plat o 5 %, ukázal, on je niečo viac. A toto je presne také, to poviem, finálne štádium diktátora, do ktorého sa Fico už dostal. Človeka, ktorý si myslí, že on je štát, on je slnko, on je štát, on je Boh. On môže rozhodovať o výhodách pre seba prostredníctvom svojich vlastných poslancov. Nechcem hovoriť, teraz sa zbabelo skrýva v nemocnici, bolo by, samozrejme, od neho chlapskejšie, nech by sa sem postavil a predkladal by on ten návrh. Ale radšej teraz mu vyhovuje byť ticho niekde v kúte, nechať odrobiť špinavú robotu ostatných, však teda Kaliňák znesie, v pohode spraví a vybavia mu niečo, aby on dostal tuto, jak tí potentáti si niekedy užívali to, že dostávali nejaké tie visačky a niektorí ich tam mali šedesát, tak aby Fico mal teraz tú ďalšiu visačku, jednu, potupí ľudí. Sľúbil im, že nič nezoberie, to, čo ľudia majú. Potupil ich, zaviedol im jeden a pol miliardy navyše daní, poplatkov, o 50 % zvýšil poplatky len tak, arogantne. Sľúbil s Pellegrinim, že budú nižšie ceny potravín. Napísal do správy, nechal to schváliť na vláde ešte keď, pred atentátom, že potraviny sú v poriadku v porovnaní s Poľskom, hoci na Slovensku za ten istý nákup Slovák zaplatí o 60 % viac jako za ten istý nákup v Poľsku. Hoci pred voľbami sľúbili, že potraviny, ceny potravín znížia, nie, po voľbách opäť chcel ukázať, že on si to predsa dovoliť môže, lebo on je Boh. To mal ďalší metál. Aj to, že si zvýšil ten plat o päťtisíc mesačne alebo 97 %, to je ten ďalší pocit samodôležitosti, toho vrcholného štádia diktátora, do ktorého sa tento človek dostal. A my teraz ako keby zľaknutí a, prepáčte, aj do opozície, tie vaše rečičky, páni a dámy z Progresívneho Slovenska, čo tu hovoríte, ďakujeme pekne, pán minister, že sme sa mohli s vami porozprávať. A čo ste vybavili, sa pýtam? To naozaj ideme tu trápne týmto diktátorom, ktorí včera zavraždili verejnoprávnosť v RTVS, ďakovať a ručičky bozkávať? Tak potom sa nečudujte, keď nabudúce budú mať kilové zlaté prstene, budú vám dávať, aby ste im ich pobozkali. Prosím vás, nestrkajte sa im do zadku. Sú to ľudia, ktorí v priamom prenose tu demontujú demokraciu, ktorí demontujú a vraždia spravodlivosť, verejnoprávnosť, a vy im ešte ďakujete! Toto je opozícia? Takú opozíciu si mafia praje, aby ste im bozkávali ruky a ďakovali len za to, že ste sa mohli s nimi porozprávať. Nie je to trápne?
Ďakujme im vtedy, ak by takýto návrh zákona stiahli alebo zrušili by odtiaľ tie hlúposti, ktoré tam naozaj nepatria, tie arogantné pľuvance do očí rozumným a poctivým ľuďom.

-----------------------------------------


Veľmi rád by som hlasoval za tento návrh zákona, aby sme tu niekomu dali doživotnú rentu alebo odškodnenie z pozície štátu. Nie ochranky, ale nejaký, možno áno, takýto finančný príspevok, ale ak by tam namiesto Fica nám z toho sita vypadla Zlatica Kušnírová alebo rodičia Jána Kuciaka, alebo manželka a deti jedného, druhého hasiča, ktorí zahynuli na diaľnici pred mesiacom, tam štát nie, tam štát povedal, vláda Roberta Fica povedala, že týmto dáme, zalepíme oči 50-tisíc jednorazovo. A koľko ideme dať Ficovi za rozkradnutie republiky, keď sme teda hasičom, ktorí sledovali verejný záujem, ktorí hájili verejný záujem, ktorí vykonávali svoje povolanie a poslanie a prišli o tom o život, sme im dali teda blahosklonne 50-tisíc eur. Koľko ideme dať Ficovi, spočítajme to! My sme to počítali, ak by mali jedného jediného ochrancu, tak je to plus-mínus v dnešnej cene, všetky náklady s tým spojené, to, čo mu idete schváliť, je to 27-tisíc mesačne. Keďže platy rastú, za tri roky, ak by, bodaj by, dúfam, že sa Pán Boh zmiluje a jeho to prestane baviť, alebo niečo iné, že odíde do dôchodku, alebo teda konečne prestane zavadzať, tak by mu to vychádzalo 30-tisíc mesačne. Lenže je tu jeden veľký háčik, Fico má nakradnuté majetky v zahraničí a keď si on povie, že on si pôjde tie nakradnuté majetky užívať do Dubaja alebo na Belize, a keďže v zákone teraz idete schváliť, že mu Policajný zbor má zabezpečiť dostatočnú ochranu, čiže ochranu, to znamená ochranu, aby sa mu nič nestalo, a on si povie, že on si pôjde užívať na Belize, lebo tam vie, že tam chce prežiť zbytok života, tak to naozaj podľa tohto zákona mu chcete zaplatiť sto ochrankárov, čo ho budú strážiť na Belize? Lebo na Belize je toľko vagabundov, ktorí si tam tiež vyviezli svoje nakradnuté majetky, a rôznych teda zbohatlíkov, ktorí či už tam majú prachy z obchodovania, z drog a z inej kriminálnej činnosti, že je tam dosť nebezpečno. To naozaj my mu budeme platiť stovku ochrankárov niekde na Belize? Viete, koľko bude stáť stovka ochrankárov? Keď jeden dokopy nás vyjde, lebo pri jednom potrebujete, keďže má byť nonstop 24 hodín, tak nás vyjde v podstate plat piatich ľudí plus odvody, plus, samozrejme, nároky na výsluhové dôchodky, to znamená, že pri jednom ochrankárovi sa dostávame k sume niekde skoro k 30-tisíc eurám, iba čisto celé tieto nároky, povedzme 25-tisíc. Povie si, že bude na Belize, a vy podľa tohto zákona mu musíte tam zaplatiť armádu ochrankárov, lebo podobne charakterní alebo bezcharakterní ľudia by ho o tie ozbíjané prachy ľuďom tejto krajiny chceli pripraviť, akože jednoducho on by len tak ľahko na tom Belize nemohol si užívať tie nakradnuté prachy, čiže potreboval by pri tom armádu ochrankárov. A to naozaj mu ideme teda zaplatiť stovku ochrankárov? To bude ale už stáť nie 25-tisíc, to už bude stáť 2,5 milióna mesačne, páni a dámy!
Čiže ideme zalepiť ústa manželkám a deťom hasičov, ktorí vykonávali svoje povolenia a prišli o život, jednorazovými 50-tisícmi a Ficovi sme pripravení platiť aj milióny mesačne! Tak? To je to spravodlivé? Odmena za čo? Za sledovanie verejného záujmu, za boj za verejný záujem? Kde kedy Fico išiel po krku nejakému korupčníkovi a opačne, skúsme nájsť nejaký jeden týždeň, kde by sa nejakého korupčníka, alebo jeden deň v jeho politickom živote, kde by nejakého korupčníka nezastával, nekryl alebo nezabezpečoval týmto ľuďom zo svojej mafie beztrestnosť a ochranu. To, čo robil Fico celý život bolo v príkrom rozpore, politický život, v príkrom rozpore s ochranou verejného záujmu. A ideme mu dať za to odmenu, hovorím, možno aj milióny eur mesačne, lebo od neho záleží, kde sa rozhodne žiť. A keď sa rozhodne žiť v krajine, kde bude treba desiatky alebo stovky ochrankárov, tak to musíme podľa tohto zákona zabezpečiť.
Každopádne je to výsmech a pľuvanec rozumným a poctivým ľuďom na Slovensku do očí. Lebo, po prvé, na to odkázaný nie je a on chce takto aj teatrálne ľuďom napľuť do očí, lebo vie, že takúto výhodu si nikto iný z nich nemôže sám sebe schváliť zákonom. Je to pľuvanec Kušnírovcom, Kuciakovcom a pozostalým po hasičoch napríklad. A pľuvanec aj, povedzme si, ľuďom, ktorí toto (rečník si poklepkal oboma ukazovákmi po bokoch čela) na hlave alebo na krku nenosia na okrasu. Napísať si do zákona, že to je zákon o zabezpečení väčšej bezpečnosti štátu, akože v čom, keď Ficovi dáme nejaké prachy ako odmenu za to, že rozkradol štát, že ho zdevastoval, zhumpľoval, že vo všetkých možných rebríčkoch sme na samom chvoste, Rumunsko, Bulharsko sú pred nami. Za čo mu dávame odmenu? Ak by tu mal aspoň, ja neviem, že jeden rok aspoň hospodáril ten človek lepšie ako priemerná krajina Európskej únie, ako sa podarilo nám všetky roky počas, počas našej koalície, že prvýkrát Slovensko hospodárilo lepšie ako priemerná krajina Európskej únie alebo eurozóny, čiže krajín, ktoré platia eurom, tak povedzme si, že dobre, za niečo si zaslúži. Ale on ani raz nehospodáril lepšie, rozkradol, čo mohol, zabezpečil spravodlivosť typu Kováčik, špeciálny prokurátor, alebo Trnka, špeciálny prokurátor, ktorí všetko, čo mohli, len upratovali pod koberec a božechráň chrániť alebo ísť po krku zločincom, a zabezpečil spravodlivosť, ako nám krásne o tom vypovedá nahrávka z poľovníckej chaty, kde vidíme, ako to fungovalo. Kde on sa hral na to, aké má plné námestia, a tam starý Bödör hovorí, že on mu vlastne zabezpečuje tie autobusy s tými dôchodcami, ktorí mu na tie mítingy chodia. Kde hovoria, kde nahovárajú, myslím, že vlastne kto to bol? Toť, tuším toť syn, pred chvíľku tu sedel spravodajca, bez hanby, Gašpar a jeho syn vlastne nahovára tuším Kaliňáka vlastne, ktorý to tu teraz predkladá, mi to pripadá že absurdné toto, že Hlava XXII, že, že nahovára jeho, že vlastne ho, jak sa z toho vyhovoríš, keď ti teda budú vyčítať, že kto toho Makóa pritiahol na finančnú správu. No vieš čo, zvaľ to na Lučanského, lebo Lučanský už sa nevie brániť, lebo on to už ani nepotvrdí, ani, ani nevyvráti. Toto je skutočný obraz charakteru týchto ľudí! Tuto rečnia o Lučanskom, teda jak sme my zavraždili Lučanského, ale keď sú zašití niekde, kde si myslia, že kamey nie sú, tak vymýšľajú, ako na Lučanského našiť svoje vlastné zločiny! Chápete to, tá absurdita týchto ľudí?
Takže mrzí ma, že takýmto spôsobom, po prvé, vyhadzujete, pľujete do tváre ľuďom, ktorých som spomenul, vyhadzujete verejné prostriedky, že to zakrývate zbabelo za to, že teda zabezpečíte týmto väčšiu ochranu, hoci vlastne prioritným cieľom je umožniť Ficovi ten pocit, že on je niečo viac. Ale len chcem Ficovi z tohto miesta odkázať, a stále platí to, čo som povedal na začiatku, odsudzujem, čo sa mu stalo, prajem mu pevné zdravie, ale naveky zostane mojím politickým nepriateľom, lebo jednoducho rozkradol tento štát, umožnil ho rozkradnúť a 30 mld. eur, pre vašu predstavu je to to isté, ako keby posledných 20 rokov, odkedy Fico prvýkrát išiel vládnuť, sme každému jednému zosobášenému páru dali štátny 3-izbový byt a povedali: ďakujeme pekne, nemusíte splácať hypotéku, tento štát sa správa zodpovedne, on to za vás splatí. Takto sme si mohli žiť, takto tu rodiny mohli žiť v podstate život bez toho, aby boli zaťažení nejakými splátkami za svoje bývanie. Narodilo by sa nám o stovky tisíc detí viac. Ale nie, my sa rútime do prúseru. My sa rútime do krajiny, ktorá nebude mať verejnoprávne médiá, ktorá nebude mať demokraciu, kde zločinci budú trestaní za rozkrádanie obrovských majetkov trápnymi nejakými trestami. Kde verejné obstarávanie, keď sa starosta dohodne tuším do 800-tisíc euro, či koľko si to dali, do 800-tisíc eur jeden kamarát, druhý kamarát, tretí kamarát, chlapci, dajte mi tri ponuky a ja si vyberiem najlacnejšieho. A nabudúce, keď budeme stavať ďalšiu vec, tak dáte mi zase tri ponuky vy traja a vyberiem si teba, Ferko. A potom nabudúce si zase teba zoberiem, Janko. Toto ste včera schválili. Tuším včera bol tento zákon prijatý. Verejnosť nie je, už pravda nebude, že Zem je guľatá, božechráň. Už verejnoprávna televízia bude hlásať, že Zem je plochá predsa. Lebo keď ten dilino, neviem jak sa volá, ten šéf kultúrneho výboru, keď takéhoto typu a takýchto kvalít ľudia budú mať zrazu pod patronátom hľadanie pravdy v RTVS, tak tú verejnoprávnosť všetci si asi vieme predstaviť, ako vyzerať bude. Rútime sa do prúseru, do krajiny, ktorá zomiera na demografickú krízu, ktorá má najväčšie výdavky alebo teda najväčšiu, najväčší balvan budúcich výdavkov na dôchodky, ale nerodia sa nám deti. A zároveň z tej krajiny robíme krajinu, kde deti ani nebudú chcieť žiť. Kde rodičia, ktorí to cítia poctivo, rozumne a demokraticky voči tej krajiny, si povedia, že táto krajina im odpadla od chuti. Že možno chceli mať tri deti, ale povedia si, že také nešťastie nedoprajú trom, ale budú mať len dve, možno nebudú mať dve, budú mať len jedno, alebo možno si povedia, že pôjdu žiť radšej niekde inde. Krajina, ktorá bude odkázaná pre to, aby otvárala náruč černochom z Afriky, aby sem jednoducho niekto prišiel robiť na tie naše dôchodky. Toto sú dopady spravovania vecí verejných Robertom Ficom a vy mu idete za toto dať takúto doživotnú odmenu! Že sa nehanbíte, páni! Ja viem, máte moc, ale ako povedal Silvester Krčméry pred 70 rokmi, ale my máme pravdu. A ja pevne verím, že raz tá pravda opäť bude spravovať tento štát a vy, ktorí ste si povedali, že teraz to nastala tá vaša chvíľa a teraz to zhumpľujete a zabetónujete sa pri moci, že vy ten štát zase, opäť stratíte a už nikdy sa k moci nevrátite. A preto aj verím, že keď sa vám tento zákon podarí teraz prijať, tak nám sa ho v budúcnosti, alebo tým, čo prídu po vás a vás porazia v tých voľbách a dostanú sa k moci, že im sa ho podarí veľmi rýchlo zrušiť.
Demokratický svet, demokratická západná Európa prisudzuje ochranu alebo nejaké pôžitky bývalým premiérom, prezidentom v priemere na päť rokov. Alebo majú pravidlo koľko rokov bol vo výkone, tak toľko rokov nech má nejaké tie pôžitky, napríklad teda tú ochranu. Nikto nemá také niečo, ako navrhujete vy, lebo nikto to neprijímal pre takýto zákon šitý na mieru pre jedného človeka a nikto ho neprijímal s tým, že vlastne prostredníctvom zákona chce napľuť poctivým a rozumným ľuďom do tváre. Mrzí ma to, že takto valcujete spravodlivosť, čestnosť a pľujete do tváre, jak som povedal, rozumným a poctivým ľuďom. Ale ešte raz zopakujem slová Silvestra Krčméryho: "Vy máte moc, ale my máme pravdu."

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vyzerá že dnes som posledný... (Reakcia spravodajcu.) Tak hovorím dnes, no dobre, tak možno nie. Odznelo tu dnes aj včera, aj v minulých dňoch k tomuto zákonu všeličo možné, pozitívne, negatívne.
Čo je pre mňa teraz veľmi obtiažne, je hovoriť po pánovi poslancovi Matovičovi. Pán poslanec Matovič teda povedal to, ako to cíti, ako to vníma, je ten bojovník. No a ja som mal premyslený iný príhovor, lenže teraz rozmýšľam nad tým, čo povedal pán Machiavelli, povedal, že proti nepriateľovi nemôžem nastaviť vľúdnu tvár a očakávať, že aj nepriateľ bude vľúdny, on to zneužije a zaútočí, pochopí to ako tvoju slabosť. Čiže, pán Matovič, toto sa totižto vzťahuje od pána Machiavelliho pre boj na život a smrť, na nepriateľa vo vojne. A ja si myslím, že my tu nemôžme byť nepriatelia na život a na smrť, nepriatelia vo vojne, my sme tu poslanci zvolení ľuďmi. Či sa nám to páči, či nie, my musíme nie sa tu navzájom osočovať a bojovať na život a na smrť, my tu musíme vymyslieť niečo konštruktívne, možno politické z iného spektra, iného pohľadu, ale výsledok musí byť niečo pozitívne pre občanov tejto republiky, niečo pozitívne. Možno viac priklonené k tým voličom, ktorí volili koaličnú stranu, opoziční sme možno v nevýhode, ale práve pri tvorbe tohto zákona som prvýkrát, prvýkrát pocítil, že oplatí sa byť aj opozičným poslancom, lebo naozaj ten prvotný návrh tohto zákona bol taký, ktorý by fakt mohol byť zneužitý na reálne obmedzenie politického práva voľne sa zhromažďovať, ak by teda bol taký úmysel to urobiť.
Následne teda došlo k prvému čítaniu a navrhovatelia pristúpili na naše pripomienky, na naše úvahy a naozaj tú časť tohto zákona, ktorá sa týka verejného alebo slobodného zhromažďovania sa verejne, zmenili a tie kľúčové administratívne obštrukcie, ktoré tam zakomponovali, vynechali alebo zmenili, že už toto neni na prvý pohľad zneužiteľné a vyzerá to tak, že je to, a v dobrej viere, použiteľné na to, o čom hovoria, že to má byť, zabezpečiť pokojné zhromaždenie osôb, keď o to majú záujem, samozrejme, s určitými obmedzeniami, ktoré obmedzenia predpokladá aj Európsky súdny dvor, aj medzinárodný dohovor o ľudských právach. Jasné, že neni to do takej miery navrhované schváliť, ako by sme sa s tým vedeli stotožniť, ale je to oveľa-oveľa lepšie a oveľa menej zneužiteľné zlovôli znemožniť voľne sa zhromažďovať.
Ja teraz nehovorím čiste ako politik, lebo som veľmi dlhé roky bol policajt. Základné úlohy štátu, tie najzákladnejšie, sú práve v tomto, že musí zabezpečiť občanom, aby sa mohli voľne zhromažďovať, slobodne prejaviť svoj názor, a musí zabezpečiť, aby to mohli urobiť slobodne, pokojne a bezpečne. Na druhej strane musí zabezpečiť aj to, aby nedošlo k ohrozeniu ich života, majetku, zdravia, nielen tým demonštrujúcim, tým, ktorí sa takto chcú prejaviť, ale aj tým, ktorí povedzme nesúhlasia s týmto zhromaždením, ich to obmedzuje v ich právach, ako aj všetkým ostatným. No a tu je ten problém. Ja ako policajt som absolvoval zákroky proti demonštrantom. Prvýkrát v živote som to začal robiť 18. novembra 1989. Som bol nasadený v Prahe strážiť ÚV KSČ. To bolo drsné. Bol som policajt. Sme sa dohodli, že nebudeme biť ľudí, lebo sme tiež cítili tú demokraciu. A následne som absolvoval viac demonštrácie proti spúšťaniu Vodného diela v Gabčíkove a mohol by som tu recitovať, kde všade som bol nasadený a čo všade som musel zabezpečiť, či už majetky, životy, zdravie demonštrujúcich alebo aj tých, ktorým sa tá demonštrácia nepáči. Potom som sa presunul do pozícií, kde som mal riadiť takéto aktivity. Potom som mal zodpovedať za riadenie týchto aktivít a vždy tak, aby sa zachovala rovnováha medzi tými, čo chcú slobodne prejavovať svoju vôľu, a tými, ktorí chcú im tú vôľu zabezpečiť, aby mohli prejaviť a aby ich pritom nemohol ohroziť nikto iný a aby sa navzájom tam nelikvidovali, neničili svoje životy, zdravie a majetky. Čiže ja viem sa na túto vec pozrieť z obidvoch uhlov pohľadu, lebo som ich zažil, riadil, zodpovedal za výkon. Preto ja presne viem, keď som si čítal tento návrh, že kto ho písal, a ja by som ho napísal takisto, aj keby sme sa opýtali policajtov, ktorí v týchto opatreniach boli, čo by navrhovali, tak by navrhovali zhruba toto isté, lebo policajt, aj zodpovedný policajt za výkon bezpečnostných opatrení v prvom rade, v prvom rade hľadí na to, aby to bolo pokojné, bezpečné, aby chránil majetok, život, zdravie a tak ďalej. Ale toto môže robiť len vtedy, keď má patričné kompetencie, možnosti. Lenže demokracia v tomto výkone bráni, lebo demokratické vymoženosti voľne sa zhromažďovať a prejavovať svoj názor má tiež svoju váhu demokracie. Čiže tu treba pristupovať veľmi-veľmi opatrne preto, lebo neadekvátny zásah môže vzbudiť ešte väčšiu reakciu, aká pôvodne bola plánovaná tým zhromaždením. Nakoniec sa demonštruje už proti samotnej polícii, ktorá neľudsky zasiahla, a už ani nie proti tomu, proti čomu sa chcelo demonštrovať. Keď sa nezasiahne, tak zase je polícia kritizovaná, že nechala voľný priebeh, a sa ľudia sťažujú, že nemohli prísť pre deti do škôlky, mali problémy sa dostať do zamestnania, zásobovanie zlyháva, deti sa strhávajú zo sna, lebo je krik. Viete, neni to vôbec jednoduché. Jednoducho povedané, na jednej strane ľudskoprávni aktivisti, na druhej strane policajti, ktorí to majú zabezpečiť. Nakoniec vždy tí policajti sú buď vinní, alebo hrdinovia.
Viete, ja som, nebudem tu rozprávať svoje osobné zážitky, ale ani som o tom nechcel hovoriť, len viackrát tu bolo spomenuté, že počas jedných vlád sa zasahovalo, počas iných vlád sa nezasahovalo. Ako keby tá, ten jeden typ vlády bol nejaký demokratickejší, viac by povoľoval voľne sa zhromažďovať a prejaviť svoj názor a ten iný zase nie, lebo striekali vodnými delami do demonštrantov, a tým pádom ako keby neboli demokratickí. Áno, v tých gorilích demonštráciách pred Národnou radou som ja prikázal striekať vodným delom do demonštrantov. Ale mal som na to zákonné dôvody, aj zákonným spôsobom to bolo vykonané. Musím to povedať, lebo stále sa to omieľa ako niečo neľudské. Čiže demonštrácia proti Gorile... (rečník sa pozrel na veľkoplošnú obrazovku), dobre, mám ešte čas. Demokracia proti, demonštrácia proti Gorile, ak to tak nazveme, pred Národnou radou, pred týmto objektom, obrovské množstvo ľudí, masa ľudí, demonštranti, ktorí demonštrovali, lebo sa im nepáčilo, nepáčila sa im tá situácia okolo tých problematík súhrnne nazvaných Gorila.
Pár mesiacov predtým došlo k obdobnému demonštrovaniu v Grécku, kde demonštranti, masa ľudí prenikla až do parlamentu a demolovala parlament grécky. U nás možno hrozilo aj to, ale nepredpokladali sme, urobili sme bezpečnostné opatrenia pred Národnou radou, zaistené zo všetkých uhlov pohľadu, a tá demonštrácia sa vyvinula do masového fyzického útočenia na policajtov, ktorí držali kordón v mínus 14 stupňoch možno vyše dvoch hodín. A tí demonštranti do nich pľuli, najskôr vajcia hádzali, potom kamene hádzali, štyria policajti museli byť odvezení do nemocnice na okamžité ošetrenie, lebo mali rozbité hlavy. Potom boli rozobraté už tie kovové zábrany a tými kovovými zábranami búchali do tých policajtov a chceli prelomiť ten kordón, ktorý držali policajti. A viete, v tomto prípade je to tak, ako keď je povodeň, pretrhne sa hrádza na jednom metri a potom už to nikto nezastaví, potom už to ide. A aj tak som vždy držal, že nestriekať, ešte to udržíme. Udržte to, udržte to, až kým už voľne tí hlavní demonštranti, ktorým fakt išlo o vec, o demonštráciu, o voľný prejav svojho názoru, rozišli sa. Až v momente, keď už tam prevažne, alebo už len boli tí, ktorí boli na prvý pohľad agresívni, rôzni... (rečník si vzdychol), ako to nazvem, nechcem ich dehonestovať nikoho, fanúšikovia futbaloví, skinheadi a rôzni takto vyzerajúci ľudia, ktorí len búšili a bolo na nich zrejmé, že oni chcú ten kordón preraziť a robiť bordel. Tak až keď títo tam boli, vtedy som povolil rozohnať ich tým vodným delom.
Na druhej strane pri tých demonštráciách, ktoré podľa Tibora, jak tu hovoril, neboli nikdy rozohnaté, no neboli pred tým Bonaparte, lebo neviem, či tam niekto, neviem, možnože sa to stalo, rozbíjal hlavy policajtom kameňmi alebo železnými zátarasami. Ak áno, neviem, podľa, ja neviem, že to tak bolo, bola demonštrácia, ktorá možno bola prejavená svojsky, ale nedošlo k fyzickému násiliu, k fyzickým útokom, takže nemuseli ani zakročovať. Ani proti demonštráciám, ktoré sme organizovali my Progresívne Slovensko. Tam keby ani jeden jediný policajt nebol, ani tak by sa nič nestalo, lebo to bolo tak, tá vôľa ľudí sa prejavila a tá intenzita, tá, tá, tá nevôľa s tým, čo sa deje, možno vykrikovaním, ale nie ničením, nie fyzickým útočením na nikoho, ani cestou domov rozbíjanie áut a tak ďalej. V tých demonštráciách na Gorilu sme mali informácie, že platia mladým chlapcom alkoholické nápoje, aby sa opili a potom aby robili bordel a potom keď polícia zakročí, aby mohlo byť brutálne útočené na políciu, že rozháňa demokratické spôsoby verejného prejavenia. Dokonca tehotné mladé dievčatá tam boli nasadené, aby ten náš policajný zákrok bol ešte akože dehonestujúcejší voči občanom.
V Bonaparte nezakročili, lebo ak by zakročia, tak ja si myslím, že by ešte väčšiu nevraživosť v tej verejnej mienke si získali, lebo v tom Bonaparte tí ľudia si mysleli, že je namieste demonštrovať vzhľadom k tej budove, vzhľadom k tomu objektu, vzhľadom k tým všetkým okolnostiam, ktoré tam boli. Jednoducho nechcem hovoriť o tejto minulosti, ale tie vodné delá som musel povedať, lebo jednoducho to tak bolo. A áno, ja som to povolil. Dokonca ja som bol na to hrdý, lebo jak by prerazili ten kordón, v zálohe sme mali zásahové jednotky Lynx Commando. Čiže títo chlapi by týchto demonštrantov museli tvrdým spôsobom buď zastaviť, možno by utrpeli viac škôd na zdraví, ako keď boli pokropení tou studenou vodou.
Čiže som rád, že teraz po tých rôznych novelách, i keď zrejme nebudú schválené tie naše, ale tie, ktoré navrhne vládna koalícia aj na základe našich možno pripomienok a pripomienok aj iných štátnych inštitúcií, teda zapracovali a naozaj tie najradikálnejšie spôsoby obmedzenia, ktoré naoko možno vyzerajú, že zabezpečenie pokojného zhromaždenia, by sa mohli zneužiť na zakazovanie akéhokoľvek verejného zhromažďovania. A toto si myslím, že je tá cesta... (rečník pozrel na veľkoplošnú obrazovku), ešte mám čas, toho zmieru. Lebo samotný účel, si myslím, tohto navrhovaného zákona je v tom, aby sme znížili eskaláciu. Znižovať eskaláciu. No lenže možno by nastal pravý opak, ak by sa to schválilo v tej pôvodnej forme, lebo naozaj niektorí ľudia, ak by možno bol zákaz, by pociťovali, že toto je obmedzenie ich základného politického práva voľne sa zhromažďovať, voľne vyjadriť svoj názor a práve v týchto prípadoch ľudia sú schopní demonštrovať, lebo pociťujú to ako obmedzenie svojich základných práv. To vždycky tak bolo, akákoľvek demonštrácia bola. Väčšinou demonštrujú preto, že cítia, že je obmedzovaná ich sloboda. Iní, neonacisti a tak, oni demonštrujú zas kvôli niečomu inému, ale väčšinou je to vtedy, keď človek cíti, že je obmedzovaná jeho sloboda. A týmto by to, ten pocit možno mal.
Teraz keď sme to spoločnými rokovaniami sa snažili nejak upraviť a naozaj tí predkladatelia tie najradikálnejšie zásahy vypustili, tie menej radikálne zmenili, je možný predpoklad, že naozaj, ak sa to schváli, zabezpečí ten účel, kvôli ktorému deklarujú, že ho prijímajú, na zvýšenie bezpečnosti demonštrantov. Potom už bude záležať len na tých samotných organizátoroch tých demonštrácií aj tých zúčastnených osôb na tých demonštráciách, že ako toto využijú, že či budú prezentovať tí hovorcovia alebo tí organizátori agresívne, nabádať na tú nevôľu, na tú zlobu proti tomu druhému, ak sa budú tváriť, jak radí Machiavelli, že proti nepriateľovi nemôžeš ukázať vľúdnu tvár, musíš ísť, no tak sa nikde nedopracujeme. Ja to považujem, ak sa to tak schváli, ako prvý krok k tomu, nie samotné telo toho zákona spôsobí tú deeskaláciu, ale, ale to, ako tá vládna koalícia na základe našich pripomienok to zjemnila, to už je prvý krok.
To je náznak tej eskalácie možnej do budúcna. Ale to bude záležať vždy len od toho, ako sa k tomu postavia tí organizátori, ako sa postavia k tomu aj politici, ktorí vo svojich prejavoch bez verejných zhromaždení, v médiách, kdekoľvek budú o tomto rozprávať. Či budú nastavovať aj tú vľúdnu tvár, lebo nie sme nepriatelia, nemôžme byť nepriatelia. Môžme byť, a to aj musíme byť, politickí súperi, konkurenti, záujmy svojich voličov musíme hájiť, ale nie tak, že ich ženieme do zúfalstva, na základe ktorého sa začnú správať tak, ako nechceme, aby sa správali. Preto je to aj na nás ako, lebo samotné telo zákona, akéhokoľvek, nepomôže.
Skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Včera sa ma náš predseda klubu pýtal, že či idem vystúpiť za klub, a ja som povedala, že ja nepotrebujem 30 minút, pretože ten pozmeňujúci návrh naozaj vyhovel tým požiadavkám, ktoré som teda ja navrhovala odstrániť a ktoré som považovala za absolútne najtoxickejšie časti, ktoré obsahovalo to pôvodné znenie návrhu lex atentát. Takže, takže budem aj preto teraz stručná, napriek tomu sa chcem dotknúť jedného toho ustanovenia, ktoré som zmieňovala už v prvom čítaní a ktoré teda je chvala, chvalabohu a vďaka vôli a ochote navrhovateľov vypustené, minimálne tam v tom pozmeňujúcemu návrhu. Ale, ale počúvala som tu argumentáciu, že s akou, prečo sa vypúšťa toto ustanovenie. Hovorím o ustanovení, ktorým sa mal dopĺňať zákon o elektronických komunikáciách a ktorého, veľmi to zjednoduším, pointou malo byť, že ak vzniká podozrenie zo spáchania priestupku, môže si provider vypýtať, pardon, môže si policajt so súhlasom prokurátora vypýtať od providera proste veľmi široký rozsah jeho osobných údajov. A toto je niečo, čo som tu pred chvíľkou nazvala ten guľomet na komárov, pretože to je to, čo by malo zaznieť v tej argumentácii a nezaznelo, a ja sa k nej dostanem.
Ale zazneli v nej dve veci, na ktoré chcem reagovať predom, a síce že nie je vôľa kriminalizovať prejavy, lebo v Trestnom zákone už sú skutkové podstaty trestného činu, ako je ohováranie. Teraz nechcem pôsobiť, že idem niečo rozporovať, iba možno to hovorím tak v rámci korekcie, že práveže my nemáme v trestnom režime nijaké skutkové podstaty, ktoré riešia ten typ prejavov, ktoré mohli vyústiť k atentátu. Áno, ohováranie máme, ale to je úplne iný trestný čin. Tam sa vyžadujú úplne iné parametrizácie na teda konanie, následok, vyvolanie pocitu na strane poškodeného a tak ďalej. Tam sa... (Reakcia navrhovateľa.) Aj tak... Pán minister ma dopĺňa trestným činom ešte vydierania. Ale chýbajú nám práve také, ktoré poznáme skôr pri tých skutkových podstatách trestného činu extrémizmu, že podnecovanie k násiliu a takéto, tie nenávistné. A áno, že tým pádom, keďže nie sú, nie sú nejako, nejako regulované, je potom teda na diskusiu, že ako ich, ako ich právne upraviť. Ale určite si nemyslím, že ak by mali ostať v priestupkovom práve, no ak sa tak rozhodneme, budiž, ale potom nemôžeme dať OČTK takú silnú zbraň, ktorú doposiaľ vždy a všade, a to teda teraz hovorím aj na základe, na základe záverov z judikatúry, alebo ktorú som si prešla v judikatúre ESD, je možné uplatniť len v súvislosti s trestným činom. Keď som si pozerala teda rozsudky Európskeho súdneho dvora, tak tam je tá debata iba o tom, že ako závažná musí byť kriminalita, aby sa mohli orgány činné v trestnom konaní domôcť zásahu do súkromia osoby, pretože to navrhované znenie, v podstate ja už som to tu, už som v prvom čítaní spomenula, že útočilo na tri alebo štyri dokonca, alebo minimálne išlo do konfrontácie so štyrmi základnými ľudskými právami. Obmedzuje slobodu prejavu, pretože každý má právo vyjadrovať svoje názory bez toho, aby sa musel pritom predstaviť, hej, a zverejniť všetky svoje osobné údaje. Týmto už, ak oni odhalia identitu anonymného diskutéra alebo niekoho, kto sa nechcel predstaviť, zasiahli svojím spôsobom do slobody prejavu.
Po druhé, urobili tým pádom, ak by to teda prešlo v tej pôvodnom, v tej pôvodnej verzii, zásah do ochrany telekomunikačného tajomstva, čo je, čo je niečo práve v tej kategórii práv, ktoré pán minister spomínal ako tie úplne primárne, hej, ktoré sú najviac chránené, že to je tak osobná zóna, právo na ochranu súkromia a tak ďalej. Čiže kvôli podozreniu z priestupku sme boli ochotní dať orgánom činným v trestnom konaní také nás... také nástroje, ktoré vyvolali absolútnu neproporcionalitu. Čiže ja si nemyslím, že ten dôvod je preto, lebo, áno, že veď vieme to riešiť cez ohováranie, ale, a preto nepotrebujeme mať takúto úpravu, hej, ktorú sme teraz vypustili z toho návrhu, ale dôvodom toho vypustenia je to, že tam bola absolútna neproporcionalita. Ja si neviem predstaviť právny vesmír, v ktorom by toto bolo priechodné, aby sme zasiahli paralelne jednou šupou do niekoľkých základných ľudských práv na základe podozrenia z priestupku. A potom máme problém, keď sa obmedzujú základné ľudské práva na základe ohrozenia verejného zdravia, čo je ústavne prípustný, prístupný, prípustný dôvod.
Potom ten druhý argument, ktorý zaznel, že teda predkladatelia alebo navrhovatelia sa chceli vyhnúť praxi, kedy OČTK nadkvalifikujú priestupok na trestný čin, aby tým získali oprávnenie žiadať providerov o informácie na odhalenie zdroja, čo absolútne pripúšťam, že takéto prípady môžu nastať. Len ja si, ja to tu už opakujem donemlátom, že my nemôžeme robiť zásadné zásahy a zvlášť teda, ak majú takýto dopad na ľudské práva, na základe urban legend. Hej, že to musí byť naozaj zmapovaná analýza, ktorá nám dá presný prehľad o tom, čo sa v tej praxi naozaj deje, ako často a frekventovano, hej, sa takýto typ anomálie vyskytuje, lebo ja si pamätám, že keď som bola, keď som bola podpredsedníčka VRAX-u tuto pána ministra, tak práve na tom, na tej pôde sa chystali všetky tie veci, ktoré na konci dňa vyústili k tomu, že sme dali trestné činy extrémizmu pod špecializovanú sústavu orgánov činných v trestnom konaní a Špecializovaný trestný súd. To nebolo preto, lebo sme mali nejaký prípad, nejakú príhodu, nejakého dôchodcu. Ja som robila rok analýzu, hej, ktorá je dodnes prístupná na ministerstve vnútra, a prešla som to so všetkými zainteresovanými stakeholdermi od spravodajských služieb, tých dotknutých orgánov, ktorým sme to brali, až po dotknuté orgány, ktorým to malo prísť. A takto zhruba sa, hej, majú robiť nejaké takéto väčšie zásahy, že uznávam, môže to byť takýto prípad, ale musíme mať oveľa väčšie, silnejšie legitimizačné dôvody na to, aby sme, aby sme, hej, pristúpili na tak zásadný zásah, ktorým to ustanovenie malo, malo byť.
A chcem teda skôr upriamiť pozornosť na tie dôvody aj v súvislosti s tým, že ak tomu správne rozumiem, je tu tá vôľa zaoberať sa týmto typom vecí v lex atentát dva. Však? Či nie? (Rečníčka sa obrátila na navrhovateľa.) Chystáte lex atentát dva, tak som to správne pochopila. (Reakcia navrhovateľa.) Okej, aj tri dokonca, super, ja sa z toho veľmi teším, že tu je táto iniciatíva, ale... a nie som si teraz, neviem úplne odčítať a na základe tých argumentov, ktoré zdôvodňujú vypustenie toho mnou namietaného toxického ustanovenia, že akou cestou to pôjde, preto chcem tie posledné tri minúty možno narýchlo ešte doplniť ďalšie tie argumenty, ktoré by mali byť dané na potaz. To je to, že takýmto ustanovením, už keď sme teda prešli si tú absolútnu neproporčnosť, nie je možné viazať zahraničné servery. Hej, môžme viazať len národné servery. A to je teda akože fakt výhra, teda náklady absolútne neadekvátne úspechu. Pretože to, kde sa to deje, sú väčšinou tie platformy, ktoré nevieme regulovať, respektíve vieme, chvalabohu, že teda keď do toho vstúpila EK, tak už vieme na základe medzinárodnej pomoci, čo je inštitút ale len v rámci trestného konania, znovu by to nemohlo postihovať priestupky.
A ďalší ten argument je, snažím sa skrátiť, že áno, že my sme síce vytvárali nejaké nástroje, ktoré dávali OČTK spôsobilosť domôcť sa nejakých, nejakých informácií, ktoré by inak nemali, ale my sme nemali a nemáme dodnes úplne jasné, že čo je ten materiálny dôvod, to je ten priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, spolunažívaniu spáchaného hrubým, hrubou neslušnosťou? Alebo že, viete, že to je prelomenie kľúčovej trestnoprávnej zásady, že nullum crimen sine lege certa. Ona musí byť určitá. My musíme vedieť, že ak má nejaké porušenie normy viesť k následku, tak tá norma musí byť absolútne jasná. My musíme vedieť, že čo sa po nás žiada, čo je to nežiaduce konanie. A z toho, ako dnes teda to máme, nevieme, čo zákonodarca myslí a čo je mierou hrubej neslušnosti. Okej, pri priestupkoch, máme to tam dlho, ak je to za 33-eurovú pokutu, čert ber. Ale nemôže takáto neistota byť, hej, v tom kontexte, že stačí mať podozrenie zo spáchania priestupku hrubej neslušnosti, dať práva OČTK, ktoré zasiahnu do tých všetkých ľudských práv, ktoré som spomenula.
A možno ešte posledná vec a toto je skôr taká politická možno výhrada, že musíte sa v jednej chvíli proste naozaj rozhodnúť, čo idete robiť. Hej, že nemôžete v jednej chvíli hovoriť, že idete bojovať proti radikalizajúcim sa online diskusiám a na, ktoré naozaj, toto je to, čo viedlo, čo má, čo môžme pokojne označiť a ja s tým súhlasím, ako, hej, tá výslednica, ktorá sa podpísala alebo teda rezultovala k atentátu. Ale potom nemôžeme prísť k Bombicovi a hovoriť, že najväčší majster sveta v lynčovaní je proste niekto, kde by sme mali hľadať ako ešte širšiu, extenzívnejšiu slobodu slova. No tak buď ideme obmedzovať nenávistné prejavy, alebo teda ako že sa vysporiadajme s tým, že ak ich obmedzujeme, tak už potom nemôžme zase začať s argumentom o slobode slova, lebo ona má svoje limity. Moja sloboda mávať päsťou končí na špičke vášho nosa. A tu si treba ujasniť, že kedy teda chceme a čo obmedzovať a kedy na koho pôde a v koho relácii sa potom hráme na ochrancu slobody slova.
No, tak poviem toľko. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem veľmi stručný. Predpokladám, že ešte aj pán spravodajca sa vyjadrí.
Bolo tu vyslovených veľa obáv a v konkrétnych príkladoch sme si naozaj dokázali nakresliť a tento príklad ma celkom zaujal, pani poslankyňa Števulová, ktorý ste vy spomenuli. Štátny funkcionár užíva nehnuteľnosť v rozpore s územným plánom. Predstavme si, že by som povedal, že pán minister Mikulec si postavil v chránenom území chatu. A teraz tam chceme ísť demonštrovať, lebo to je to, čo, tuším na Martinkách či kde to má. A ani jedno z týchto ustanovení nezakazuje susedom a ostatným obyvateľom tej obce tam ísť demonštrovať. Pretože nejdete demonštrovať preto, že je zlý alebo bol zlý minister vnútra, ale preto, že si postavil chatu tam, kde nemal. Tým pádom je táto podmienka vylúčená a keďže všetci ostatní susedia sú poškodení touto stavbou, tak vlastne nie je koho práva obmedziť podľa toho nášho stanoviska a teda tým pádom neexistuje, ako by mohol starosta napísať zákaz tejto demonštrácie. Podľa tohto zákona, ktorý sme napísali. Čiže uvidíme za tri mesiace, ale tá výkladová a tá prax, ktorá sa ustanoví, bude naozaj dobrá.
A ja si dovolím len pár citácií, lebo veľmi veľa tých európskych rozhodnutí ste povedali, že budú problém, viacerí. Tak ja si myslím, že je veľmi dôležité odcitovať tú jednu z hlavných viet, ktorú súd najčastejšie preferuje. A skúsim ju povedať po slovensky teda. Štát má pozitívny záväzok na ochranu povolenej alebo teda oprávnenej, aby som povedal presne, oprávnenej demonštrácie proti protidemonštrácii. To je časť, ktorú často kritizujete. Štát má pozitívny záväzok, že musí to chrániť. To isté platí, že v prípade, ak je to ohrozenie, má ju zakázať. To je v rozhodnutí, ktoré súviselo s ďalšími opatreniami, napríklad ďalší citát, že štát má k dispozícii obmedzovacie nástroje, nie univerzálne, na stanovenie miesta demonštrácií. To je... (nezrozumiteľne vyslovené) verzus Rusko. A takisto platí, že to právo zhromažďovacie nie je neobmedzené a osobitne to ma zaujalo, samozrejme, najviac, to právo nie je neobmedzené a právo na pokojnú demonštráciu nemôže obmedzovať práva ostatných, Eva Molnár verzus Hungary.

-----------------------------------------

Čiže ja si myslím, že sme aj spoločnou prácou, teda odstránením niektorých formulácií, ktoré neboli úplne presné, z väčšej miery odstránili tie rozpory, ktoré hovorili o tom, že by tam k nejakému obmedzeniu mohlo dôjsť. Ja si myslím, že nie. Platí všeobecné pravidlo, ktoré sme ustanovili, že kvôli výkonu povolania nemôžeme demonštrovať pred obydlím. To je proste fakt. To znamená aj ten divoký výklad, že keď sa presťahuje niekto na námestie SNP, sa tam zakáže demonštrácia, takisto nie je pravda. Jednoducho tak ako v prípade toho ministra vnútra môžete protestovať pred jeho obydlím, pokiaľ to nesúvisí s výkonom jeho povolania. To je pomerne dosť jednoduché. Čiže toto ten zákon všetko umožňuje, a preto na záver už nechcem to ďalej zaťažovať.
A možno už iba jednou poznámkou k pani poslankyni Bihariovej, že my sme to iba vyňali z toho návrhu teraz a posunieme ho do toho druhého konania na ten september, tú otázku tej identifikácie, ale to je zrovnoprávnenie. Dnes policajt bez potreby mať pri sebe prokurátora pristúpi ku vám, keď budete hrubo nadávať, a vyžiada si od vás občiansky a vy mu ho musíte dať, aby vás mohol identifikovať pre prípad priestupku narúšania občianskeho spolunažívania. Toto je to. My žiadne jeho údaje zo súkromia nežiadame ani obsah tých správ, len žiadame, aby sme boli schopní stotožniť osobu zodpovednú priestupkovo s autorom samotného statusu. To je celé. Pokiaľ v bežnom svete, kdekoľvek vonku to stačí, aby som si od vás vypýtal občiansky a policajt bez čohokoľvek, dali sme prísnejšiu kontrolu prokuratúry na to, aby to mohlo byť v online svete. Ale budeme o tom debatovať, vybrali sme to zo zákona, len hovorím, že žiadny nejaký veľký zásah do súkromia sme nechceli. A dobrý, Bombic je výborný príklad. Bombic je trestne stíhaný, pani poslankyňa, za prejavy, ktoré označila prokuratúra za nenávistné. My hovoríme, že ak sa tam nachádzali nejaké veci, tak v budúcnosti mohli by maximálne dosahovať intenzitu priestupku. Tak, tak čo vlastne my teraz robíme, že tu schvaľujeme a všetci potvrďte, že mal by byť trestne stíhaný, dokonca medzinárodne hľadaný kvôli tomu aj s obídením zákona, pretože on nie je na úteku, lebo už 20 rokov žije a centrum svojich záujmov má v Londýne. To znamená, to sú absolútne nezákonné zatykače podľa pravidiel, kedy sa majú vydávať. Kľudne mohli tú vec postúpiť na stíhanie do Spojeného kráľovstva. Nie, oni chceli vlastne mediálne využiť tú situáciu. Ale to, čo vy hovoríte, že aby to nebolo v tom priestupkovom zákone jedným dychom, druhým dychom hovoríte, ale vybratí ľudia, ktorých nemáme radi, by mali byť stíhaní trestnoprávne za to isté. Čiže z môjho pohľadu, z môjho pohľadu, ja tvrdím, že aj tak v tomto prípade najbolestivejšie sú práve tie finančné postihy práve takýchto vecí, kde nedochádza k tým podnecovaniam a návodom na ublíženie na zdraví alebo dokonca smrti, čo jednoznačne je v kategórii trestných zákonov, ale v tom hrubom slovníku urážlivom tam si myslím, že má byť postačujúci priestupok, preto aj v tomto prípade by to malo byť priestupkové konanie, ktoré by takí ľudia sa mali, mali zúčastňovať.
Ja vám ešte raz chcem poďakovať za veľmi kvalitnú aj odbornú diskusiu o tomto zákone. Každý máme svoj politický názor na niektoré opatrenia, už také alebo onaké, ale v každom prípade sme ten zákon posunuli dopredu. A aj pánovi spravodajcovi sa chcem poďakovať za náročnú robotu. Za tri dni sme absolvovali množstvo diskusií aj akceptovali množstvo vecí, aj pán poslanec Spišiak prispel s niektorými nápadmi, ktoré sa vlastne ako realizovali. Všetkým ešte raz veľmi pekne ďakujem a ďakujem aj za podporu tohto zákona do budúcna.