15. schôdza

Ďakujem pekne, pán kolega Peter, za tvoj konštruktívny príspevok a kvalitný návrh na okamžitú pomoc slovenskému zdravotníctvu.
Je všeobecne známy fakt, že naša zdravotná starostlivosť, myslím na Slovensku, keď ju porovnáme s okolitými krajinami, ani tak nezaostáva za expertízou lekárov, za terapiou, za diagnostikou ako v oblasti všeobecnej zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytuje práve zdravotnícky personál na úrovni sestier kvalifikovaných aj asistentov. Jednoducho keď by sme, keď sme sa postarali ako spoločnosť o navýšenie platov lekárov a dopustili sme rozdiel v platoch a v zabezpečení podmienok medzi lekármi a sestrami, ktorý sa stále zväčšuje, tak momentálne je najväčším ohrozením práve nedostatok sestier.
Ako konkrétny príklad môžem uviesť, čo ja viem, nemocnicu v Rimavskej Sobote, to je stále región Gemer s vysokou nezamestnanosťou, kam sa mladí po tom, čo vyštudujú zdravotnícke alebo lekárske vysoké školy, jednoducho nehrnú, aby sa tam vracali, a takáto dôležitá lokálna nemocnica má problém so zabezpečením pracovných síl. A blízko v Lučenci máme strednú zdravotnícku školu, ktorá produkuje zdravotné sestry. Už chýba len impulz, moment k tomu, motivácia, aby títo mladí ľudia sa mali čoho chytiť a zapustili korene na Slovensku, osobitne tam, kde žijú, odkiaľ vyrástli. Táto konkrétna pomoc by, tento konkrétny návrh zákon by tomu práve mohol pomôcť.
A tak ako si povedal, systémové zmeny sú potom na ministerstve, my sme pripravení asistovať pri tom.
Vďaka.

Ďakujem.
Pán poslanec Dvořák, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja hneď od začiatku poviem, že mne sa tento návrh páči, a myslím si, že by sme ho mali podporiť, a poviem také dva faktory, že prečo si myslím, že je to dôležité.
Že prvý, ja som civilným povolaním analytik, čiže ja sa vždy vraciam k tomu a pozerám sa na veci dátovo, a keď sa človek pozrie vždy na tie prieskumy, ktoré sa robievajú medzi sestrami a medzi lekármi, tak zistí z toho, že napr. u lekárov, kde častejšie prichádza k tomu zvyšovaniu platov a oveľa rapídnejšie a skokovitejšie to prebieha, tak zistí, že aj pred tým zvýšením u tých lekárov ten plat nebol najväčší problém. Väčšinou sa sťažujú na to, v akom prostredí robia, aké majú kariérne možnosti, či môžu napredovať, ako sú tie nemocnice manažované, či vedia nejakú víziu a podobne, zatiaľ čo u sestier naozaj že im vadia rovnaké problémy ako tým lekárom, len tie platy naozaj vystreľujú potom veľmi hore, že tam je to naozaj že prvý dôvod, že tie aktuálne prieskumy, čo si robila aj komora sestier, viem, že tie platy sú najväčším problémom. A preto sa tie sestry veľmi často, ani 50 % iba tých sestier väčšinou, čo tie štatistiky ukazujú, sa dostanú do zdravotníctva, lebo sa im viac oplatí ísť naozaj do nejakého iného povolania alebo, alebo rovno utekajú do zahraničia. A ešte keby sme sa pozreli do sociálnej oblasti, tam je to ešte horšie.
A druhý faktor, že prečo by, prečo si myslím, že by to malo byť špeciálne podporené u sestier, takéto náborové príspevky, je, že aj keď prebiehalo to veľké zvýšenie platov, to posledné, pred rokom a pol, pred dvomi rokmi, tak veľmi neproporčne tam sa to percentuálne zvyšovalo, keďže lekári majú trojnásobne vyššie platy, to znamená, že aj to pridanie tých platov bolo veľmi obrovské u lekárov a sestry dostali veľmi málo pridaného, to znamená, že to zvýšenie nebolo tak atraktívne ako u samotného lekárskeho povolania. Zároveň keď sa na to pozrieme aj z rôznych pohľadov, tak, tak že, že, naozaj že tá pomoc v tých absolútnych číslach u tých sestier naozaj pokrivkáva.
A ešte by som sa mohol, nemám čas, ale keby sme sa ešte vedeli pozrieť na to, ako sú zvýhodňované ústavné zariadenia oproti ambulanciám. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Pán poslanec Stachura, s reakciou na faktické poznámky nech sa páči.

Ďakujem kolegom za podporné stanoviská.
By som vyzdvihol to, čo povedal Janko Horecký, že teda zapustiť korene. Áno, presne o to ide. Ja som príklad toho, že som na začiatku korene nezapustil, bol som pol roka v slovenskom zdravotníctve na začiatku, to bol ešte rok 2003 a 2004. Ten plat bol naozaj žalostne malý a už vtedy po pol roku som uvažoval, či vôbec odísť. To nie je vôbec jednoduché odísť do zahraničia. Teraz sa niektoré veci zmenili, ale človek tomu aj veľa vecí musí obetovať, hlavne to sociálne zázemie a ten domov. Každý je iný, samozrejme, ale nie je to také jednoduché. Čiže myslím si, že po určitom období, kedy človek už má priateľov, možno manžela, možno dieťa, možno si zvykne na niektoré nuansy toho prostredia, kde žije, tak je náročnejšie odísť. A práve preto si myslíme, že je to jeden z aspektov.
Druhý aspekt, čo spomínal aj Oskar, presne, že naše sestry nemajú ani také možnosti, ktoré majú napríklad naši lekári, či už je to potom v nejakých súkromných zariadeniach, kde si môžu ešte ďalej privyrobiť, resp. tých možností je, samozrejme, viac, no a sestry a hlavne tie začínajúce mladé sestry podporujeme podporiť aj preto, že založenie si rodiny, založenie si teda nejakého zázemia je náročná záležitosť. Často sestry prichádzajú aj z prostredia, ktoré nie je finančne veľmi bohaté, takže podľa mňa takúto, takúto injekciu alebo pomoc potrebujú a možno budú vedieť oceniť.
Ja verím, že ak by prešiel tento návrh, možno aj s nejakými úpravami potom v druhom čítaní, tak pomôže systému.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Do rozpravy sa prihlásil aj spravodajca pán poslanec Szalay, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dámy, páni, ďakujem, Peter, za tento návrh zákona a najmä za to, čo si teraz v rozprave porozprával, pretože vlastne asi tak na 80 až 90 % so všetkým z toho, čo si povedal, súhlasím. Niektoré veci by som ešte viac si dovolil teraz podčiarknuť.
Máme málo sestier, to je ten nepochybný fakt. Budeme ich potrebovať viac, demografia nepustí. A keďže demografia sa týka aj tých samotných zdravotníckych pracovníkov, tak stojíme pred dvojitým problémom a treba s tým niečo robiť, treba hľadať riešenie. Je to riešenie, či viac sestier je to riešenie, či viac iných typov stredných zdravotníckych pracovníkov je to riešenie, či viac, ja neviem, umelej inteligencie, telemedicíny a iných, samoliečby, prevencie a podobne. Je to naozaj komplexná vec.
A súhlasím s tým, že sestry sú, sa sťažujú na nízke platové ohodnotenie, ale, samozrejme, nie je to, ako si aj správne podotkol, jediný argument pre to, aby človek zostal alebo nezostal v slovenskom zdravotníctve.
A ja by som si dovolil vyzdvihnúť tie veci, ktoré si spomínal aj ty, a to je kultúra na pracovisku, teda pracovné prostredie, ktoré sa ťažko dá meniť. Áno, je to taká veľká námorná loď, ktorej keď otočíme kormidlo, tak potom ako ešte sto kilometrov ideme rovno, kým sa to začne otáčať, ale je to potrebné začať robiť a ja mám pocit, že sa to nedeje, že sa to nedeje predovšetkým v štátnych, v štátnych nemocniciach, pretože na tom vlastníkovi nezáleží.
Môžme si čo chcieť myslieť o súkromných zdravotníckych zariadeniach, či už v nemocniciach, alebo ambulanciách, ale tam vlastníkovi záleží na tom, aby mu tá fabrika fungovala, tá fabrika na zdravie. Štát sa dlhodobo konzistentne nezaujíma o to, ako fungujú slovenské nemocnice, aké ponorkové stavy tam tí zamestnanci zažívajú, aké game of thrones, hru o tróny hrajú medzi sebou jednotlivé oddelenia, jednotlivé kliky, pretože tí profesori a docenti, čo sú tam, a primári, čo sú tam na čele roky, vedia, že prežijú, aj keď sa budú nad ich hlavami meniť riaditelia nemocníc, často politicky dosadení, ktorí často neurobia žiadnu zásadnú zmenu, lebo by tým museli ísť proti vlastným zamestnancom.
Ale tá, ten tlak je potrebný a to riešenie je, samozrejme, nepríjemné. Omnoho pohodlnejšie je problém, symptóm zakryť acylpyrínom, do zdravotníctva hodiť viac peňazí, pridať ľuďom, nech majú viac peňazí. Samozrejme. Ale to je len symptomatická liečba, nie kauzálna.
Kauzálna liečba je, že tie nemocnice nemôžu byť štátne a že pacient musí byť zákazníkom, musí byť klientom toho zdravotníckeho zariadenia, tých zdravotníckych pracovníkov. To znamená, mal by sa podieľať nejakou mierou spoluúčasti na tej zdravotnej starostlivosti, lebo takto, pokiaľ tu máme platbu, plnú platbu treťou stranou, je naozaj pacient len štatistické číslo a pre zdravotníckych pracovníkov nie je žiadna motivácia, aby sa správali inak. Toto peniaze, myslím si, že tak ľahko nevyriešia, ani viac peňazí a môj hlavný problém je, že kto to zaplatí. Toto má riešiť trh a trhové mechanizmy a trhové mechanizmy, ktorými, pri ktorých treba vymáhať materiálno-technické zabezpečenie, treba vymáhať optimalizáciu siete nemocníc, treba vymáhať to, aby bol dodržiavaný Zákonník práce.
Uvidíme, že možno nepotrebujeme toľko nemocníc na Slovensku v takom rozsahu, ako ich máme, a na ušetrených peniazoch môžu tí poskytovatelia ponúknuť lepšie platové ohodnotenie zdravotníckym pracovníkom. Kam vedie cesta takejto regulácie? Videli sme to pri pokuse o riešenie tohto problému pri zavedení platového automatu. Platový automat je dnes najväčšia a najťažšia železná guľa na nohách slovenského zdravotníctva, lebo sme chceli pridať. Dnes platový automat brzdí akúkoľvek zmenu a inováciu v zdravotníctve a politici si škrabú hlavy, ako z toho vybŕdnuť. A budete to musieť zmeniť. Nejakým, nejakou habaďúrou na to budete musieť ísť, lebo platový automat zdravotníctvu škodí, ale hrozí štrajk odborárov. No...
Reguláciou nevyriešime problém predchádzajúcej regulácie. Ja si myslím, že tej regulácie má byť menej, majú to riešiť trhové sily. Neprekvapuje ma, samozrejme, že toto podporuje Oskar, lebo to je taký etatistický zásah do... (povedané so smiechom) do zdravotníctva. Ja som skôr partner a priateľ toho, že to má riešiť trh.
A už len také dve, dve také drobné poznámky k tomu Instagramu. Ja už som čakal, kedy vyrieši pani ministerka problém s napadnutím zdravotníkov na centrálnom príjme na Kramároch. A tu už ho včera vyriešila, lebo už nakrútila instagramové video, môžme ísť ďalej.
A druhý, druhý moment je, že veľmi s tebou súcitím v toto, Peťo. Ja keď som končil fakultu, ’96, boli tabuľky. Opäť bola regulácia. Ten problém, ktorý máme, je dôsledok regulácie, nie nedostatku regulácie, preregulovanosti slovenského zdravotníctva, preto nie je atraktívne, lebo tam nedovoľujeme fungovať trhovým silám. No tak vtedy boli tabuľky a v tej tabuľke môj nástupný plat bol 4 960 Sk. To bolo v roku ’96 a v tom roku minimálna mzda bola 5-tisíc korún. To znamená, tabuľka pre nastupujúceho lekára bola horšie ako minimálne mzda. To znamená, keď ma zamestnali, mi museli dať 40 korún príplatok za nejaké infekčné prostredie, aby som sa dostal na 5-tisíc korún a neporušovali inú časť Zákonníka práce, že nemôžem zarábať menej ako minimálnu mzdu.
Čiže ja s tým absolútne súhlasím, že toto je brutálne demotivujúce a buď má človek biznisplán, že tam bude brať úplatky, alebo tam radšej nejde. Tak ja som tam radšej nešiel. Ale je to príznačné. Keď je niečo preregulované, tak to nefunguje.
Prosím pekne, riešením je viac kapitalizmu, menej socializmu. Ja si teda myslím, že za SaS za tento návrh zákona hlasovať nebudeme.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Dvořák, s faktickou poznámkou nech sa páči.

Ja by som chcel reagovať na tú poznámku o tom etatizme.
Ja som človek, ktorý nie je v tomto ideologicky zaťažený, že by som potreboval zrazu pravicové alebo ľavicové riešenie. Ja som človek založený na základe dát, evidence-based medicine, však to tu rozprávame pri pánovi poslancovi Kotlárovi.
Ja keď vidím, že z dát mi vychádza, že naozaj sestry hovoria, že kvôli platom sa im neoplatí ísť do tých nemocníc, tak pre mňa je to ako keby že vážny indikátor toho, že to je problém. Keď vidím, že 50 % ich do toho povolania ani nenastúpi, alebo že musia utekať do zahraničia, je to veľmi vážny indikátor, že ten trh v niečom zlyháva. A to nie je otázka len štátu alebo súkromníka.
Zároveň to neneguje to, to, čo si ty hovoril. Tie problémy v nemocniciach, samozrejme, že sú. Problémy sú všade aj vo vzdelávaní, problémy sú v strednom školstve, problémy sú v kvalite tých sestier, v tom, ako sa učia, čo sa učia. Problémy sú rovnako aj v súkromných nemocniciach. Rovnako by som vedel menovať nedostatky trhu, ale to už je iná filozofickejšie debata, preto ja by som zostal pri tej samotnej podstate toho, že už len keď sa historicky na to pozriem, tak je veľká nespravodlivosť, ako sa k sestrám a k ich platom pristupovalo oproti lekárom. Keď sa navyšovalo lekárom, tak sa im navyšovalo rádovo v tisíckach eur, zatiaľ čo u sestier to bolo v stovkách eur. Keď sa pozriem na to, keby som si špecificky sa ešte pozrel na to, lebo ten problém je výrazne aj ešte, či by sme sa vedeli o tom baviť, aký je výrazný ten problém napríklad v ambulanciách, čo sa týka sestier. Ako boli diskriminované oproti, oproti ešte ako keby ústavným lekárom, keby sme si to ešte porovnali, tak to už sa im vôbec nedivím, že ako keby že majú ten problém.
Čiže podľa mňa netreba to ako keby vzťahovať na nejakú ideologickú debatu. Je to základná dátová debata. Keď vidím, mám prieskumy, čo tým sestrám vadí, tak tie problémy očividne treba riešiť z môjho pohľadu, preto aj ja sa na to nepozerám takouto optikou.

Ďakujem.
Pán poslanec Stachura teraz sa ešte prihlásil ešte do rozpravy ako navrhovateľ.